Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-1T/72/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Iva Hlucháňa a prísediacich Mgr. Miroslavy Mistolerovej a Anny Cenklovej, na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2017, v trestnej veci obžalovanej E. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. Č.. XXX, V. N. D., stíhanej pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., takto

rozhodol:

Obžalovaná E. S., nar. XX.XX.XXXX C. N.I. D., trvale bytom D. Č.. XXX, V. N. D.,

j e v i n n á , ž e

ako zamestnanec spoločnosti F., I..W..V.., so šidlom T. Č.. XXX, N. D., IČO; XX XXX XXX, ktorý bol oprávnený vykonávať účtovné a bankové operácie v mene spoločnosti, v období od januára 2009 až do júna 2016 prostredníctvom internetbankingu neoprávnene, bez vedomia a súhlasu konateľov spoločnosti, opakovane prevádzala finančné prostriedky z podnikateľského účtu spoločnosti F., I..W..V.. N. D. č.: I. vedeného v UniCredit Banke a.s. na účty vedené v Slovenskej sporiteľni a.s. č. XXXXXXXXX/ XXXX na meno C. S., D. XXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno E. S., D. XXX a účet vedený v UniCredit Banke a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno E. S., D. XXX, a to takým spôsobom, že: 1. v období od 14.01.2009 do 15.12.2015 neoprávnene bez právneho titulu, postupne zasielala na vyššie uvedené účty finančné prostriedky v celkovej výške 134.738,74 EUR a to

- v roku 2009 finančné prostriedky v celkovej výške 32.253,47 EUR,

- v roku 2010 finančné prostriedky v celkovej výške 43.889,61 EUR,

- v roku 2011 finančné prostriedky v celkovej výške 6.367,65 EUR,

- v roku 2012 finančné prostriedky v celkovej výške 16.375,70 EUR,

- v roku 2013 finančné prostriedky v celkovej výške 4.779,83 EUR,

- v roku 2014 finančné prostriedky v celkovej výške 10.621,83 EUR,

- v roku 2015 finančné prostriedky v celkovej výške 20.450,65 EUR,

2. neoprávnene zaslala finančné prostriedky vo výške 3.500,- EUR ako navýšenie svojej mzdy v porovnaní s výplatnou páskou a to dňa 19.04.2010 finančné prostriedky vo výške 1.000,- EUR, dňa 5.9.2014 vo výške 500,- EUR, dňa 8.10.2014 vo výške 500,- EUR, dňa 6.7.2015 vo výške 500,- EUR a dňa 6.8.2015 vo výške 1.000,- EUR,

3. súčasne si v celkovej výške 17.238,91 EUR neoprávnene navýšila mzdu a to za mesiace 04/2015, 06/2015 - 12/2015 vo výške 3.800,- EUR a za mesiace 01/2016 - 06/2016 vo výške 13.438,91 EUR, pričom v súvislosti s takto neoprávnene navýšenim mzdy v období rokov 2015 až 2016 bola spoločnosti F., I..W..V.. spôsobená škoda vo výške 5.842,98 EUR, v súvislosti s navýšením platieb na dani a poistnom,

t e d a

porušila povinnosti opatrovať a spravovať cudzí majetok vyplývajúce jej z § 81 písmeno e) a § 178 Zákonníka práce, nakoľko svoju funkciu nevykonávala tak, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a strate na majetku, pričom konala v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, čím takto spoločnosti F., I..W..V.., so sídlom T. Č.. XXX, N. D., IČO: XX XXX XXX spôsobila škodu vo výške najmenej 159.976,60 EUR t ý m s p á c h a l a

pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák.

o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 237 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l/, n/ Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov odňatia slobody nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd zaraďuje obžalovanú pre výkon tohto trestu do nápravno-výchovného systému s minimálnym stupňov stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 78 ods. 1 Tr. zák., súd ukladá obžalovanej ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaväzuje obžalovanú k náhrade škody spoločnosti F., I..W..V.., so sídlom T.Á. Č.. XXX, N. D., IČO: XX XXX XXX, vo výške 159 976,60 EUR.

odôvodnenie:

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín podal na obžalovanú obžalobu pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaná sa v prípravnom konaní k spáchaniu trestnej činnosti doznala.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý je jej kladený za vinu.

Na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h Tr. por. odpovedala „ÁNO“.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. por. ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu u prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pri rozhodnutí o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.

Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného

opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.

Nakoľko obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.10.2017 urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 5 a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovanej, súd prijal vyhlásenie obžalovanej a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a jeho výmery, o náhrade škody a ochrannom dohľade.

Súd vykonal dokazovanie čo do druhu trestu a jeho výmery a to oboznámením sa a čítaním záverov z pracovného posudku, pracovných hodnotení, správ o povesti, výpisu z priestupkového indexu, registra trestov a zistil nasledovné :

Obžalovaná E. S. nebola súdne trestaná a nebola postihovaná ani za priestupok. Zo správ od zamestnávateľov vyplýva, že si obžalovaná plnila základné povinnosti štandardne, nadriadení nemali voči jej práci závažné výhrady.

Z takto vykonaného dokazovania a preverení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne potom súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čo mal za preukázané bez akýchkoľvek pochýb samotným priznaním a následným vyhlásením obžalovanej. Na základe týchto skutočností potom súd kvalifikoval konanie obžalovanej ako pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák.

Podľa § 34 ods.1, 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, však súd nesmie znížiť a uložiť trest odňatia slobody kratší, ako 5 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 10 rokov.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého súd odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovanej súd zistil tri poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 a to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznala k spáchaniu trestného činu a čin oľutovala a podľa § 36 písm. n) Tr. zák., že napomáhala k objasňovaniu trestnej činnosti.

U obžalovanej súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák., takže pomer poľahčujúcich k priťažujúcim mal 3:0 v prospech poľahčujúcich.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanej vychádzal zo základnej sadzby 10 rokov až 15 rokov. Prokurátor v záverečnej reči navrhol uložiť obžalovanej trest odňatia slobody na dolnej hranici so zaradením do minimálneho stupňa stráženia, ochranný dohľad na jeden rok ako aj zaviať ju k náhrade uplatnenej škody. Zároveň navrhol uznať jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život.

Súd v zmysle § 39 ods. 1 v spojení s § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák. pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu z nasledovných dôvodov :

Obžalovanej sa kladie za vinu, že neoprávnene bez právneho titulu, bez vedomia a súhlasu konateľov spoločnosti, opakovane prevádzala finančné prostriedky z podnikateľského účtu spoločnosti F., I..W..V.. a teda porušila povinnosti opatrovať a spravovať cudzí majetok a uvedený čin spáchala vo väčšom rozsahu. Súd mal nepochybne preukázané jednak zo samotného vyhlásenia obžalovanej, ako aj z celkového spisového materiálu, že obžalovaná svojim konaním naplnila skutkovú podstatu uvedeného obzvlášť závažného zločinu.

Súd pri ukladaní trestu dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody znížený na 6 rokov je adekvátnym trestom a tento trest zároveň splní aj účel trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák.. Súd má za to, že ochrana spoločnosti takto uloženým trestom bude dostatočná, pričom pri znížení trestu pod dolnú hranicu súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že obžalovaná od samotného začiatku spolupracovala s orgánmi činnými v trestnom konaní, nezatajovala žiadne skutočnosti a ku skutku sa priznala dobrovoľne. Zároveň pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, nikdy nebola trestaná a zo záznamov vyplýva, že nespáchala ani žiadny priestupok. Obžalovaná tým, že od samotného počiatku sa doznala k spáchaniu trestného činu a teda bola nápomocná orgánom činným v trestnom konaní mala nárok žiadať tzv. konanie o dohode s prokurátorom, pričom podľa zaužívanej praxe pri takomto konaní je zväčša uzavretá dohoda tak, aby obžalovaný pri jej uzavretí získal určitú výhodu v tom, že samotný zákonodarca umožňuje ukladanie nižšieho trestu pod dolnú hranicu (§ 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.). Práve u obžalovanej podľa názoru súdu boli splnené všetky podmienky k tomuto, pričom trest odňatia slobody tak, ako navrhol prokurátor, súd považoval síce za legálny a zákonný, avšak nedostatočne spravodlivý. Súd naviac pri rozhodovaní o mimoriadnom znížením trestu zobral do úvahy aj fakt, že na obžalovanú je vedená exekúcia na tunajšom súde v rozsahu cca. 3000 EUR a obžalovaná je vdova t. j. jej záväzky nemá kto, okrem nej samotnej, vysporiadavať. A teda neúmernou dobou trestu by súd predlžoval dobu nezaradenia obžalovanej do pracovného života a tým pádom aj nesplácania záväzkov nielen voči iným veriteľom ale aj samotnému poškodenému v tomto konaní. Po vyhodnotení všetkých skutočností, osobu obžalovanej, pomery obžalovanej, možnosť jej nápravy a spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní súd dospel k záveru, že uloženie trestu v trvaní 6 rokov, zabezpečí práve spravodlivosť, ktorá sa od trestu očakáva.

Nakoľko súd odsudzoval páchateľku za obzvlášť závažný zločin, túto mal v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaradiť pre výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2/ zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Z vykonaného dokazovania a vzhľadom na konanie obžalovanej (spolupráca pri objasňovaní zločinu, jeho oľutovanie a predchádzajúci riadne vedený život), ktoré podľa názoru súdu nezodpovedá tomu, aby vykonávala uvedený trest v najprísnejšom stupni stráženia, súd dospel k záveru, že prevýchova obžalovanej bude jednoznačne zabezpečená aj zaradením pre výkon trestu do nápravnovýchovného ústavu s minimálnym stupňom stráženia a to vzhľadom na osobu obžalovanej, ako aj okolnosti vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosti, pre ktoré súd u obžalovanej pristúpil k uloženiu mimoriadne zníženého trestu.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad uloží súd uloží páchateľovi ochranný dohľad, keď ho odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky. V danom prípade súd dospel k záveru, že uloženie ochranného dohľadu v trvaní jedného roka bude postačujúce.

Nakoľko poškodený si uplatnil zákonným spôsobom náhradu škody, ktorú mal súd jednoznačne za preukázanú, podľa § 287 ods. 1 Tr. por., zaviazal obžalovanú zaplatiť uvedenú škodu vo výške 159 976,60 € spoločnosti F. I..W..V.., so sídlom T. XXX, N. D..

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.