Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-72-2017.pdf
PDF · 91.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/72/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Iva Hlucháňa a prísediacich Mgr. Miroslavy Mistolerovej a Anny Cenklovej, na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2017, v trestnej veci obžalovanej E. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. Č.. XXX, V. N. D., stíhanej pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., takto
rozhodol:
Obžalovaná E. S., nar. XX.XX.XXXX C. N.I. D., trvale bytom D. Č.. XXX, V. N. D.,
j e v i n n á , ž e
ako zamestnanec spoločnosti F., I..W..V.., so šidlom T. Č.. XXX, N. D., IČO; XX XXX XXX, ktorý bol oprávnený vykonávať účtovné a bankové operácie v mene spoločnosti, v období od januára 2009 až do júna 2016 prostredníctvom internetbankingu neoprávnene, bez vedomia a súhlasu konateľov spoločnosti, opakovane prevádzala finančné prostriedky z podnikateľského účtu spoločnosti F., I..W..V.. N. D. č.: I. vedeného v UniCredit Banke a.s. na účty vedené v Slovenskej sporiteľni a.s. č. XXXXXXXXX/ XXXX na meno C. S., D. XXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno E. S., D. XXX a účet vedený v UniCredit Banke a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno E. S., D. XXX, a to takým spôsobom, že: 1. v období od 14.01.2009 do 15.12.2015 neoprávnene bez právneho titulu, postupne zasielala na vyššie uvedené účty finančné prostriedky v celkovej výške 134.738,74 EUR a to
- v roku 2009 finančné prostriedky v celkovej výške 32.253,47 EUR,
- v roku 2010 finančné prostriedky v celkovej výške 43.889,61 EUR,
- v roku 2011 finančné prostriedky v celkovej výške 6.367,65 EUR,
- v roku 2012 finančné prostriedky v celkovej výške 16.375,70 EUR,
- v roku 2013 finančné prostriedky v celkovej výške 4.779,83 EUR,
- v roku 2014 finančné prostriedky v celkovej výške 10.621,83 EUR,
- v roku 2015 finančné prostriedky v celkovej výške 20.450,65 EUR,
2. neoprávnene zaslala finančné prostriedky vo výške 3.500,- EUR ako navýšenie svojej mzdy v porovnaní s výplatnou páskou a to dňa 19.04.2010 finančné prostriedky vo výške 1.000,- EUR, dňa 5.9.2014 vo výške 500,- EUR, dňa 8.10.2014 vo výške 500,- EUR, dňa 6.7.2015 vo výške 500,- EUR a dňa 6.8.2015 vo výške 1.000,- EUR,
3. súčasne si v celkovej výške 17.238,91 EUR neoprávnene navýšila mzdu a to za mesiace 04/2015, 06/2015 - 12/2015 vo výške 3.800,- EUR a za mesiace 01/2016 - 06/2016 vo výške 13.438,91 EUR, pričom v súvislosti s takto neoprávnene navýšenim mzdy v období rokov 2015 až 2016 bola spoločnosti F., I..W..V.. spôsobená škoda vo výške 5.842,98 EUR, v súvislosti s navýšením platieb na dani a poistnom,
t e d a
porušila povinnosti opatrovať a spravovať cudzí majetok vyplývajúce jej z § 81 písmeno e) a § 178 Zákonníka práce, nakoľko svoju funkciu nevykonávala tak, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a strate na majetku, pričom konala v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, čím takto spoločnosti F., I..W..V.., so sídlom T. Č.. XXX, N. D., IČO: XX XXX XXX spôsobila škodu vo výške najmenej 159.976,60 EUR t ý m s p á c h a l a
pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák.
o d s u d z u j e s a z a t o :
Podľa § 237 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l/, n/ Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov odňatia slobody nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd zaraďuje obžalovanú pre výkon tohto trestu do nápravno-výchovného systému s minimálnym stupňov stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 78 ods. 1 Tr. zák., súd ukladá obžalovanej ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaväzuje obžalovanú k náhrade škody spoločnosti F., I..W..V.., so sídlom T.Á. Č.. XXX, N. D., IČO: XX XXX XXX, vo výške 159 976,60 EUR.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín podal na obžalovanú obžalobu pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaná sa v prípravnom konaní k spáchaniu trestnej činnosti doznala.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaná urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý je jej kladený za vinu.
Na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h Tr. por. odpovedala „ÁNO“.
Podľa § 257 ods. 5 Tr. por. ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).
Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu u prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pri rozhodnutí o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného
opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Nakoľko obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.10.2017 urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 5 a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovanej, súd prijal vyhlásenie obžalovanej a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a jeho výmery, o náhrade škody a ochrannom dohľade.
Súd vykonal dokazovanie čo do druhu trestu a jeho výmery a to oboznámením sa a čítaním záverov z pracovného posudku, pracovných hodnotení, správ o povesti, výpisu z priestupkového indexu, registra trestov a zistil nasledovné :
Obžalovaná E. S. nebola súdne trestaná a nebola postihovaná ani za priestupok. Zo správ od zamestnávateľov vyplýva, že si obžalovaná plnila základné povinnosti štandardne, nadriadení nemali voči jej práci závažné výhrady.
Z takto vykonaného dokazovania a preverení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne potom súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čo mal za preukázané bez akýchkoľvek pochýb samotným priznaním a následným vyhlásením obžalovanej. Na základe týchto skutočností potom súd kvalifikoval konanie obžalovanej ako pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák.
Podľa § 34 ods.1, 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, však súd nesmie znížiť a uložiť trest odňatia slobody kratší, ako 5 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 10 rokov.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého súd odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na spôsob spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovanej súd zistil tri poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 a to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznala k spáchaniu trestného činu a čin oľutovala a podľa § 36 písm. n) Tr. zák., že napomáhala k objasňovaniu trestnej činnosti.
U obžalovanej súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák., takže pomer poľahčujúcich k priťažujúcim mal 3:0 v prospech poľahčujúcich.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanej vychádzal zo základnej sadzby 10 rokov až 15 rokov. Prokurátor v záverečnej reči navrhol uložiť obžalovanej trest odňatia slobody na dolnej hranici so zaradením do minimálneho stupňa stráženia, ochranný dohľad na jeden rok ako aj zaviať ju k náhrade uplatnenej škody. Zároveň navrhol uznať jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život.
Súd v zmysle § 39 ods. 1 v spojení s § 39 ods. 3 písm. c) Tr. zák. pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu z nasledovných dôvodov :
Obžalovanej sa kladie za vinu, že neoprávnene bez právneho titulu, bez vedomia a súhlasu konateľov spoločnosti, opakovane prevádzala finančné prostriedky z podnikateľského účtu spoločnosti F., I..W..V.. a teda porušila povinnosti opatrovať a spravovať cudzí majetok a uvedený čin spáchala vo väčšom rozsahu. Súd mal nepochybne preukázané jednak zo samotného vyhlásenia obžalovanej, ako aj z celkového spisového materiálu, že obžalovaná svojim konaním naplnila skutkovú podstatu uvedeného obzvlášť závažného zločinu.
Súd pri ukladaní trestu dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody znížený na 6 rokov je adekvátnym trestom a tento trest zároveň splní aj účel trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák.. Súd má za to, že ochrana spoločnosti takto uloženým trestom bude dostatočná, pričom pri znížení trestu pod dolnú hranicu súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že obžalovaná od samotného začiatku spolupracovala s orgánmi činnými v trestnom konaní, nezatajovala žiadne skutočnosti a ku skutku sa priznala dobrovoľne. Zároveň pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, nikdy nebola trestaná a zo záznamov vyplýva, že nespáchala ani žiadny priestupok. Obžalovaná tým, že od samotného počiatku sa doznala k spáchaniu trestného činu a teda bola nápomocná orgánom činným v trestnom konaní mala nárok žiadať tzv. konanie o dohode s prokurátorom, pričom podľa zaužívanej praxe pri takomto konaní je zväčša uzavretá dohoda tak, aby obžalovaný pri jej uzavretí získal určitú výhodu v tom, že samotný zákonodarca umožňuje ukladanie nižšieho trestu pod dolnú hranicu (§ 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák.). Práve u obžalovanej podľa názoru súdu boli splnené všetky podmienky k tomuto, pričom trest odňatia slobody tak, ako navrhol prokurátor, súd považoval síce za legálny a zákonný, avšak nedostatočne spravodlivý. Súd naviac pri rozhodovaní o mimoriadnom znížením trestu zobral do úvahy aj fakt, že na obžalovanú je vedená exekúcia na tunajšom súde v rozsahu cca. 3000 EUR a obžalovaná je vdova t. j. jej záväzky nemá kto, okrem nej samotnej, vysporiadavať. A teda neúmernou dobou trestu by súd predlžoval dobu nezaradenia obžalovanej do pracovného života a tým pádom aj nesplácania záväzkov nielen voči iným veriteľom ale aj samotnému poškodenému v tomto konaní. Po vyhodnotení všetkých skutočností, osobu obžalovanej, pomery obžalovanej, možnosť jej nápravy a spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní súd dospel k záveru, že uloženie trestu v trvaní 6 rokov, zabezpečí práve spravodlivosť, ktorá sa od trestu očakáva.
Nakoľko súd odsudzoval páchateľku za obzvlášť závažný zločin, túto mal v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaradiť pre výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2/ zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Z vykonaného dokazovania a vzhľadom na konanie obžalovanej (spolupráca pri objasňovaní zločinu, jeho oľutovanie a predchádzajúci riadne vedený život), ktoré podľa názoru súdu nezodpovedá tomu, aby vykonávala uvedený trest v najprísnejšom stupni stráženia, súd dospel k záveru, že prevýchova obžalovanej bude jednoznačne zabezpečená aj zaradením pre výkon trestu do nápravnovýchovného ústavu s minimálnym stupňom stráženia a to vzhľadom na osobu obžalovanej, ako aj okolnosti vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosti, pre ktoré súd u obžalovanej pristúpil k uloženiu mimoriadne zníženého trestu.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad uloží súd uloží páchateľovi ochranný dohľad, keď ho odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák., ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky. V danom prípade súd dospel k záveru, že uloženie ochranného dohľadu v trvaní jedného roka bude postačujúce.
Nakoľko poškodený si uplatnil zákonným spôsobom náhradu škody, ktorú mal súd jednoznačne za preukázanú, podľa § 287 ods. 1 Tr. por., zaviazal obžalovanú zaplatiť uvedenú škodu vo výške 159 976,60 € spoločnosti F. I..W..V.., so sídlom T. XXX, N. D..
Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.