Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Pc-25-2017.pdf
PDF · 84.34 KB
Case nature
Area
Subarea
27Pc/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateliek: 1. M. K., nar. XX.X.XXXX, 2. C. K., nar. X.XX.XXXX, 3. Z. K., nar. X.XX.XXXX, všetky bytom K. G. E. XXX, proti osobe povinnej platením výživného: C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. G. E. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Gabriel Stanislavský, Hlavná 29, Trnava, o určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Osoba povinná platiť výživné je povinná platiť výživné navrhovateľke 1/ vo výške 90,- €, navrhovateľke 2/ vo výške 70,- €, navrhovateľke 3/ vo výške 70,- €, mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci vopred počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľky sa svojim návrhom podaným dňa 11.7.2017 na tunajšom súde domáhali, aby súd určil osobe povinnej platiť výživné (ďalej len otec) povinnosť platiť výživné navrhovateľke 1/ vo výške 200,- € a navrhovateľkám 2/ a 3/ každej vo výške 100,- € mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
2. Otec nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného a žiadal určiť minimálne výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každú z navrhovateliek.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Navrhovateľky pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11Pc/7/2016 zo dňa 27.11.2016. V súčasnosti navrhovateľky bývajú s matkou v rodinnom dome, ktorého sú podielovými spoluvlastníkmi rodičia navrhovateliek. Matka navrhovateliek darovala podiel na nehnuteľnosti otcovi a v súčasnosti prebieha konanie o vrátenie daru na tunajšom súde č.k. 22C/60/2017. Otec navrhovateľkám dlhodobo neprispieva na výživu žiadnou čiastkou.
5. Navrhovateľka 1/ je študentkou 3. ročníka bakalárskeho štúdia na O. Y. F. C. Z. K.. Do školy dochádza denne vlakom, autobusom a MHD, za čo platí mesačne okolo 12,- €. Každý rok si musí zakúpiť literatúru
- v druhom ročníku za 204,64 € a v treťom ročníku za 183,- €. V každom roku platí v škole Isic kartu 11,30 €. Stravuje sa doma. Svoje výdavky hradí z rodinných prídavkov 23,02 €, vreckovým od matky od 20,- € do 50,- € mesačne a od starého otca, ktorý jej dáva vreckové podľa možností 30,- € až 40,- €. V prípade potreby jej finančne pomôže aj jej priateľ.
6. Navrhovateľka 2/ je študentkou maturitného ročníka strednej odbornej školy v E.. Do školy dochádza denne autobusom za ktorý platí 0,33 € a aj vlakom, za čo mesačne platí 6,60 €. Stravuje sa doma. Do školy si kupuje kadernícke pomôcky. Poplatok ZRPŠ platila 12,- €, za stužkovú bude platiť 60,- €. Zálohovo jej prispievajú na výživu jej starí rodičia zo strany matky vo výške 20,- €, okrem toho poberá rodinné prídavky 23,02 €. Dostáva vreckové 1,- € až 2,- € nepravidelne od matky.
7. Navrhovateľka 3/ je študentkou 1. ročníka trojročného diplomového štúdia, odbor fyzioterapeut na A. J. Š. Z. E.. Do školy dochádza denne. Pretože musí absolvovať lyžiarsky výcvik, za ktorý musí zaplatiť 300,- € bez vybavenia, našla si brigádu. Mesačne má príjem 200,- €, z ktorého platí svoje výdavky. V tomto školskom roku kupovala knihy za 35,02 €, pomôcky 7,95 € za tape, prezuvky pre seba aj navrhovateľku 2/ spolu 20,- €, poplatok ZRPŠ 30,- €, ročný poplatok na hygienické potreby 5,- €. Poberá rodinné prídavky 23,02 € a dostáva vreckové 1,- € až 2,- € nepravidelne od matky.
8. Matka navrhovateliek má priemerný čistý mesačný príjem 783,41 €, do práce dochádza vlakom, za čo platí 12,15 € mesačne. Dňa 6.10.2017 uzatvorila dodatok k zmluve so Štátnym fondom rozvoja bývania, na základe ktorého prevzala záväzok splatiť úver ako výlučný dlžník a odvtedy bude splácať úver vo výške 124,61 €. Za bývanie platí matka všetky poplatky spolu vo výške 174,63 € a platí poplatok za telefóny navrhovateliek a svoj spolu 41,- €.
9. Otec má priemerný čistý mesačný príjem 767,51 €. Vlastní motocykel, za ktorý platí poistku ročne 79,- €, za auto platí 140,- €, pričom spláca leasing na kúpu vozidla 115,66 €. Býva u rodičov priateľky, ktorým platí mesačne na domácnosť 150,- €. Do práce dochádza denne autom 50,- km za čo platí 100,- € PHM. Do pojednávania platil celý úver na dom 124,61 € a na jeho účet matka zasielala polovicu splátky úveru t.j. 62,30 €. Platí si telefón 17,- €. Otec uviedol, že platí aj ročnú poistku za rodinný dom, ale nepreukázal jej zaplatenie v roku 2017 len v roku 2016 vo výške 45,14 €.
10. Právny zástupca otca uviedol, že rodičia nemajú vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Navrhovateľky užívajú celý rodinný dom, ktorého je spoluvlastníkom, čo sa dá považovať za príspevok na ich výživu.
11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z.z.), t.j. vo výške 27,13 € mesačne. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
12. V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že navrhovateľky sú študentkami denného štúdia. Ich príjmom sú len rodinné prídavky po 23,02 € a vreckové od matky. V súčasnosti len navrhovateľka 3/ má príjem z brigádnej činnosti a to z dôvodu, že matka nie je schopná zabezpečiť všetky ich výdavky. Príjem z brigádnickej práce študenta nie je príjmom z výkonu jej povolania, navrhovateľka 3/ naďalej pokračuje v príprave na výkon povolania odborným pomaturitným štúdiom na strednej škole a preto nie je jej povinnosťou zabezpečovať si uspokojovanie svojich potrieb vlastnou prácou vo voľnom čase počas jej štúdia, kedy by sa mohla venovať iným voľno časovým aktivitám adekvátnym jej veku a statusu študenta. Možno hodnotiť len pozitívne, že navrhovateľka sa snaží touto brigádnickou prácou z časti pokryť svoje výdavky a uľahčiť tak svojej matke neľahkú finančnú situáciu bez toho, aby to bolo možné v zmysle zákona od nej spravodlivo požadovať.
13. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z možností a schopností oboch rodičov, i keď výživné určoval len otcovi. Príjem oboch rodičov je skoro rovnaký, u otca 767,51 € a matky 783,41 € čistého mesačne, pričom matka hradí aj všetky výdavky spojené s bývaním, stravou, ako aj všetky ostatné bežné výdavky navrhovateliek. Okrem toho platí od tohto mesiaca celý úver za dom 124,61 €. Podľa možností navrhovateľkám 1/ a 2/ prispieva vreckovým aj starý otec, avšak on sám nemá voči nim vyživovaciu povinnosť. Otec na ich výživu žiadnym spôsobom neprispieva, nepodieľa sa na úhrade nákladov spojených s chodom domácnosti a ani údržbou domu, všetky tieto výdavky znáša matka a to napriek tomu, že otec je spoluvlastníkom domu. Preto súd nezohľadniť ako plnenie jeho vyživovacej povinnosti, že umožnil navrhovateľkám užívať spoločný rodinný dom spolu s matkou, t.j. aj časť domu vo vlastníctve otca. Naviac na tunajšom súde prebieha konanie o vrátenie daru.
14. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné na všetky deti spolu má predstavovať 20-30% celkového čistého príjmu povinnej osoby. Podľa citovaných zákonných ustanovení, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čo platí i vtedy, ak životná úroveň rodičov, resp. niektorého z nich je nízka. Vzhľadom na počet vyživovacích povinností otca k trom navrhovateľkám, na ich vek a odôvodnené potreby, súd určil výživné voči navrhovateľkám v hornej hranici vo výške 30% z príjmu otca 767,51 €, Súd určil výživné navrhovateľke 1/, ktorá študuje vysokú školu vo výške 90,- €, nakoľko do školy dochádza do K., jej náklady spojené so štúdiom sú vyššie ako u navrhovateliek 2/ a 3/. Tieto študujú v E., obe na strednej škole, pričom navrhovateľka 2/ po maturite v tomto školskom roku už neplánuje ďalej študovať a navrhovateľka 3/ pokračuje v štúdiu vyššieho odborného pomaturitného štúdia, preto súd každej z nich určil výživné vo výške 70,- €. Vyživovacia povinnosť matky je približne rovnako vysoká voči každej z navrhovateliek, pričom matka si ju dobrovoľne plní tak, ako je uvedené vyššie.
15. Súd viazaný návrhom určil výživné s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol.
16. Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neurčuje inak.
17. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, okrem osôb, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie po vyhlásení a odôvodnení rozsudku. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).