Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/72/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovanému Ľ.R. X., S.. XX.XX.XXXX, N. M. Ž. XX, o zaplatenie 312,05 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 214,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 30.10.2014 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 37,40 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.07.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia 312,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 10.02.2014 zmluvu o pôžičke evidenčné číslo XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 273,90 eura na kúpu spotrebného tovaru. Kúpna cena tovaru bola 273,90 eura. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu 0 eur a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému pôžičku. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 23 mesačných splátkach v sume 16,47 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky 378,81 eura. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 16,47 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca dňa 27.08.2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19. 10. 2014 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 29. 10. 2014 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 312,05 eura. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania. Zmluvnú pokutu si žalobca neuplatňuje. 2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Doručená mu bola s výzvou na vyjadrenie do vlastných rúk dňa 22.09.2017. 3. Podľa § 297 písm. b) zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 4. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 312,05 eura s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 177 ods. 2 písm. a) nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.10.2017 o 8.30 hod.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 17.10.2017. 5. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci: 6. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 10.02.2014 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, evidenčné číslo XXXXXXXX predmetom ktorej bola pôžička vo výške 273,90 eura na financovanie tovaru (hifi systém - Sony). Kúpna cena tovaru bola 273,90 eura s tým, že žalovaný uhradil akontáciu 0 eur. Túto pôžičku mal žalovaný splatiť v 23 mesačných splátkach vo výške 16,47 eura s poistením, splátka bez poistenia bola 16,01 eura. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný uhradiť bola 368,23 eura, s poistením 378,81 eura. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola 36,43 % p.a., fixná ročná úroková sadzba 36,43 % a priemerná RPMN bola uvedená 45,94 %, termín konečnej splatnosti bol „01/2016“. 7. Podľa bodu 6.1 zmluvných podmienok účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZP“), klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume uvedenej v zmluve a v termíne uvedenom v bode 6.2 týchto ZP. Podľa bodu 6.2 ZP, pokiaľ nie v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.3 ZP, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy alebo po dni prevzatia tovaru v prípade, ak klient súhlasil s neskorším dodaním tovaru. 8. Podľa bodu 12.4 zmluvných podmienok žalobcu, spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. 9. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom súd zistil, že žalovaný uhradil iba jednu splátku vo výške 16,47 eura. 10. Listom zo dňa 27.08.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok vo výške 88,95 eura a zároveň upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia úveru. Upozornenie bolo doručené žalovanému dňa 12.09.2014. 11. Listom zo dňa 29.10.2014 žalobca oznámil žalovanému, že dlh sa stal splatným naraz v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný napriek upozorneniu zo strany žalobcu na možnosť zosplatnenia neuhradil dlžné splátky riadne a včas. 12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 10.02.2014 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. y) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 10.02.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 a 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 15. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaný pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom zakotvil pomerne prísne pravidlá a náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňať. 16. Preskúmaním uvedenej zmluvy o pôžičke súd zistil, že v zmluve je nesprávne uvedená priemerná RPMN (údaj podľa § 9 ods. 2 písm. y) Zákona o spotrebiteľských úveroch) vo výške 45,94 %. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2013 zverejnených na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky (§ 21 ods. 2 Zákona o

spotrebiteľských úveroch) ku dňu 31.01.2014, z ktorých treba vychádzať vzhľadom tomu, že zmluva bola uzatvorená dňa 10.02.2014, bola priemerná RPMN vo výške 29,22 %. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca uviedol v zmluve priemernú hodnotu RPMN platnú pre „ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1500 euro vrátane“ so zmluvnou splatnosťou od jedného do piatich rokov. V danom prípade sa jednalo o spotrebiteľský úver so zabezpečením, keďže súčasťou formulára zmluvy (bod 13.3 zmluvných podmienok) bolo ustanovenie, cit.: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30.- ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút podľa § 544 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy 8. časti Občianskeho zákonníka - zabezpečenie záväzkov). Podľa názoru súdu bola priemerná RPMN v zmluve uvedená v nesprávnej výške (45,94 %), lebo nezohľadňovala skutočnosť, že išlo o zmluvu so zabezpečením. Správna výška priemernej RPMN mala byť uvedená 29,22 %. Nesprávne (vyššie) uvedená priemerná RPMN mohla u spotrebiteľa dôvodne vyvolať dojem výhodnosti jemu poskytnutého úveru. 17. Nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN najmä v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti úveru pôsobiť negatívnejšie ako samotné neuvedenie priemernej RPMN. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Ak Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje neuvedenie priemernej RPMN bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úverov spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie. Zmyslom uvádzania priemernej RPMN v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy jednoducho porovnaním RPMN jeho úveru a priemernej RPMN v obdobných úveroch na trhu vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je preňho výhodný. Ak zmluva obsahuje údaj o RPMN ako aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa (to znamená, ak je uvedená vyššia ako je v skutočnosti), spotrebiteľ je pri takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaja môže nadobudnúť presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN, a teda, že úver, ktorý mu mal byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v porovnaní s konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti. Nesprávne uvedenie priemernej RPMN je vážnym porušením zákona a má vplyv na vznik možných pochybností o rozsahu záväzku. 18. Z vyššie uvedeného dôvodu (nesprávne uvedená priemerná RPMN) súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Veriteľovi tak vzniklo právo iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú žalovanému reálne poskytol. Žalobca preukázal, že žalovanému bola poskytnutá pôžička 273,90 eura, pričom žalovaný uhradil sumu 16,47 eura. Žalovaný uvedené skutočnosti nerozporoval. 19. Zároveň súd zistil, že dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci február 2014 pri úveroch od 1 do 5 rokov (zmluva bola uzatvorená na 23 mesiacov) na úrovni 11,16 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 36,43 % ročne uvedená v zmluve podstatne (viac ako 3 násobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci február 2014. Porovnaním dohody o úrokoch s obvykle požadovanými úrokmi na finančnom trhu v obdobných prípadoch vyplýva, že takto dojednaný úrok nie akceptovateľný a je v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s dobrými mravmi, t.j. pravidlami morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXOdo XXXX/XXXX, V.. C.. XXCdo XXXX/XXXX). Je pravdou, že nebankový subjekt pri poskytovaní úverov podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého až úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 36,43 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a preto je zmluva v tejto časti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. 20. Vzhľadom na to, že zmluvu bolo potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatku a súčasne bolo zistené, že dohoda o úroku je neplatná, bolo nutné na jednotlivé splátky rozvrhnúť len istinu pôžičky, t. j. sumu 273,90 eura, a tak jedna splátka predstavuje sumu 11,91 eura (273,90 eura / 23 splátok). Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby však musel v tejto súvislosti zohľadniť aj skutočnosť, že žaloba bola

na súd podaná dňa 27.07.2017, preto všetky splátky splatné tri roky pred týmto dátumom bolo potrebné považovať za premlčané. Súd započítal úhradu zo strany žalovaného na splátku splatnú dňa 20.03.2014 vo výške 11,91 eura a časť splátky splatnej dňa 20.04.2014 vo výške 4,56 eura. Ďalšie splátky až do splátky splatnej dňa 20.07.2014 sú premlčané. Súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu nepremlčaným splátkam. Ide o splátky splatné od 08/2014 do 01/2016 (18 splátok x 11,91 eura = 214,38 eura). V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a to z dôvodu, že žalobca má nárok iba na vrátenie sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi reálne poskytnutou a žalovaným vrátenou sumou, keďže poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súčasne súd vzal do úvahy skutočnosť, že časť splátky za 04/2014 a splátky za 05-07/2014 sú premlčané. 21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 22. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne z nesplatenej istiny a to od dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru až do zaplatenia. 23. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom pomerne úspešnejší žalobca (jeho úspech predstavuje 214,38 eura, t.j. 68,70 %) má nárok na náhradu trov konania voči pomerne neúspešnejšiemu žalovanému (jeho úspech predstavuje 31,30 %) v rozsahu 37,40 % (68,70 % - 31,30%). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).