Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoP-10-2017.pdf
PDF · 83.41 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci navrhovateľa W., proti odporkyni B..., právne zastúpená JUDr. Helenou Demjanovou, advokátkou so sídlom Sládkovičova 15, Stará Ľubovňa, o zrušenie výživného na dospelé dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8Pc 20/2016-50 zo dňa 19. apríla 2017, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom návrh zamietol. Ďalej určil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62 odsek 1 a 2, § 75 odsek 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).
3. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni, nakoľko táto je od 07.09.2015 trvalo zamestnaná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je síce pravdou, že odporkyňa má v súčasnosti stály príjem, na druhej strane je však stále študentkou vysokej školy, ktorá sa dennou formou pripravuje na budúce povolanie. Jej náklady sa pohybujú zhruba vo výške 400 Eur mesačne a je zrejmé, že tieto výdavky nedokáže pokryť priznané výživné. Dcére navrhovateľa (odporkyni) nemožno vyčítať, že sa snaží svoju situáciu riešiť privyrobením si popri štúdiu. Aj keď má odporkyňa vcelku stabilnú prácu, je stále študentkou dennej formy magisterského štúdia a príjmom z pracovného pomeru vykrýva všetky svoje ostatné výdavky, ktoré nie sú kryté výživným. V danom prípade teda nie sú splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že na pojednávaní bolo jednoznačne dokázané, že odporkyňa je schopná sama sa živiť a kryť si náklady na štúdium, ktoré mal aj súd za nadhodnotené. To, že si sporí na klavír a že podporuje svojich súrodencov a spoločnú domácnosť, hoci nie je povinná len dokazuje, že na to má. Od 01.09.2016 jej neplatí výživné a nie je mu známe, aby si odporkyňa na svoju existenciu alebo štúdium musela vziať nejakú pôžičku. Uviedol tiež, že ho odporkyňa ponižuje, osočuje, ohovára a odbúrava dobré vzťahy medzi ním a ostatnými jej mladšími súrodencami. Nezaslúži si viac poberať od neho výživné.
5. K odvolaniu navrhovateľa podala vyjadrenie odporkyňa. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie potvrdil. S napadnutým rozhodnutím sa v celom rozsahu stotožňuje. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy
viacero skutočností, ako to, že si privyrába na vysokoškolské štúdium skráteným pracovným úväzkom 14 hodín týždennej, ďalej že je poberateľkou sociálneho štipendia z dôvodu svojich sociálnych pomerov (9 členov spoločnej domácnosti, o ktorých sa stará po rozvode s navrhovateľom jej matka), tak aby si pokryla zvýšené náklady na štúdium v C. a mohla ho úspešne ukončiť. Súd tiež zohľadnil jej zvýšené náklady, ktoré súvisia s jej zdravotnými problémami (karpálny tunel) a jej sporením na hudobný nástroj, ktorý nevyhnutne potrebuje k budúcemu výkonu jej povolania.
6. K vyjadreniu odporkyne podal vyjadrenie navrhovateľ. Uviedol, že odporkyňa spĺňa podmienky pre samostatnú obživu, čo bolo na súde zdokladované. Naviac ho odporkyňa obvinila, že práve on môže za jej diagnózu, že jej počaril, čo naňho verejne kričala pred jej mladšími súrodencami a tie sa ho teraz boja.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:
10. Z obsahu spisu vyplýva, že k navrhovateľ je otcom odporkyne, pričom v zmysle posledného súdneho rozhodnutia o výživnom (rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/280/2011-63 zo dňa 11.07.2012) bol povinný prispievať na výživu odporkyne sumou 93 Eur mesačne.
11. Podľa ustanovenia § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa ustanovenia §75 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
13. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa. Jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
14. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem "sústavná príprava na povolanie" si pre svoje potreby definujú viaceré zákony, čo môže byť pre súd určitou pomôckou) a z tohto hľadiska nepovažovala
za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania.
15. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).
16. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť, nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). (Pozri R 100/1967)
17. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola plnoletá odporkyňa študentkou S. ročníka magisterského denného štúdia na N.. Odporkyňa popri štúdiu pracuje na základnej umeleckej škole.
18. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že odporkyňa žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a siedmimi ďalšími súrodencami. Odporkyňa má v súčasnosti náklady na cestovné zo školy do miesta bydliska, na internát, na MHD, stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, na študijné materiály a povinné koncerty, na mobilný telefón, či náklady súvisiace s jej zdravotným stavom (syndróm karpálneho tunela).
19. Vyššie uvedené nevyhnutné a odôvodnené výdavky odporkyne nebolo možné pokryť výživným zo strany navrhovateľa, a preto sa odvolací súd stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu v tom smere, že odporkyni nemožno vyčítať, že sa svoju situáciu snaží riešiť privyrobením si popri štúdiu.
20. V konaní nie je sporné, že odporkyňa sa aj naďalej sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie. To, že svoju sociálnu a finančnú situáciu rieši prácou popri štúdiu, nemôže ísť na škodu odporkyne. Irelevantné je aj tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa pomáha svojim mladším súrodencom ako aj celej domácnosti, hoci na to nie je povinná, čo podľa jeho názoru preukazuje to, že je schopná sa sama živiť. Samotný Zákon o rodine v ustanovení § 43 odsek 2 ustanovuje povinnosť dieťaťa podieľať sa na spoločných potrebách rodiny.
21. Ako vyplýva z ustanovenia § 75 odsek 2 Zákona o rodine, jedinou výnimkou, pre ktorú by nemalo mať plnoleté dieťa (odporkyňa) právo na výživné, aj keď spĺňa zákonné kritériá, je rozpor s dobrými mravmi. Podľa tohto ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade, aj pre to existujú dôvody na strane oprávneného (v tomto prípade odporkyne).
22. Navrhovateľ napriek tomu, že sa v odvolaní snažil poukázať na nevhodné správanie odporkyne voči jeho osobe, v konaní nebol preukázaný rozpor s dobrými mravmi.
23. Podstata kritéria dobrých mravov spočíva v tom, že súd bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.
24. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť (napr. zníženie výživného) než výživné nepriznať.
25. Odporkyňa nemôže znášať dôsledky rozvodu svojich rodičov. Za situácie, že o navrhovateľa neprejavuje taký záujem ako očakáva, nemôže niesť dôsledky. Je predovšetkým v záujme navrhovateľa snažiť sa vybudovať vzťah otec - dcéra. Odporkyňa ako dieťa totiž nemohla objektívne ovplyvniť vzťahy medzi rodičmi, nepričinila sa na vzniku tohto stavu a tento ani čiastočne nezavinila. Za týchto okolností
nebolo od nej možné požadovať výraznú zmenu v jej postoji voči navrhovateľovi ani po dosiahnutí plnoletosti, lebo v tom čase neexistoval medzi nimi blízky citový vzťah, v ktorom by mohla pokračovať, resp. na neho nadviazať.
26. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie navrhovateľa za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).