Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/22/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683., zast. ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: D. I., T.. XX.X.XXXX, H. D. Š. XXX, C., pr. zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, v konaní o zaplatenie 382,10 eura, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu GE Money, a. s. sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.12.2005 vedeným pod sp.zn. 18Rob/738/2005 domáhal voči žalovanej zaplatenia 13.813,44 Sk s prísl.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 11.6.2007 pod č.k. 18Rob/738/2005-22.

3. V tomto spore žalovaná sa návrhom podaným na tunajšom súde vedeným pod sp. zn. 18Cb 84/2012 domáhala obnovy tohto konania, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že „že „pokiaľ sa jedná o nové, pre povolenie obnovy rozhodujúce skutočnosti, poukazuje na to, že okresný súd v pôvodnom konaní vôbec neuplatnil spotrebiteľské právo a je nanajvýš odôvodnené, aby toto právo uplatnil súd rozhodujúci o jej návrhu na obnovu konania. Je presvedčená, že už len tieto okolnosti, o ktorých sa dozvedela len teraz, sú samé o sebe dostatočným dôvodom pre povolenie obnovy konania. Ďalej uviedla, že zmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická osoba, peňažné prostriedky si požičiavala na osobnú spotrebu od právnickej osoby, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Zmluva o úvere však jasne vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, no ani okresný súd sa nezaoberal možnosťou posúdenia zmluvy o úvere ako zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení právnej úpravy zameranej na ochranu spotrebiteľa. Toto nesprávne posúdenie sa najviac prejavilo v rozhodovaní súdu v priznaní úrokov z omeškania 0,1 % denne. V čase, keď sa prvýkrát omeškala so splátkou pre spotrebiteľa, prípustné občianskoprávne úroky z omeškania predstavovali zlomok súdom priznaných sankčných úrokov (§ 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.). Poukázala na rozpor s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, a to s rozsudkom súdu z 27. júna 2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a rozsudkom súdu z 21.novembra 2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA. Poukázala v tejto súvislosti aj na rozhodnutia tunajších súdov a to rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. 17C 134/2008-31 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 46/2009 pri posudzovaní zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne (súd pri tom uviedol, že nie je významné, či ide o úrok

z omeškania alebo zmluvnú pokutu, lebo oba sú sankčné inštitúty)., kde súd uviedol nasledovné: Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k) absolútne neplatná. Nie je zlučiteľné s dobrými mravmi, že pre porušenie právnej povinnosti (hoc takejto významnej v právnom vzťahu) je dojednané sankčné zabezpečenie predstavujúce v ročnom vyjadrení takmer 100 % istiny. Odkázala aj na rozsudok Okresného súdu v Galante sp. zn. 23C/154/2008, v ktorom sa súd zaoberal aj výškou úrokov z omeškania, kde uviedol (s. 17): „Za odporujúce dobrým mravom súd považoval aj jednotlivé základné dojednania zmluvných strán zapracované odporcom do spornej úverovej zmluvy, ktorú odporca ako sám uviedol na pojednávaní súdu, považoval za typovú zmluvu a to najmä ... dohodu zmluvných strán o veľmi neprimeraných sankčných úrokoch vo výške 0,27 % za každý deň omeškania, t.j. 98,55 % p.a., nakoľko ide o viac ako 10 násobné prekročenie prípustnej výšky úrokov z omeškania, ktoré v decembri 2007 predstavovali 8,5 % p.a. (2-násobok 4,25 % p.a. diskontnej sadzby NBS v roku 2007, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.), preto súd považoval dohodnuté úroky z omeškania nad 8,5 % za neplatné pre rozpor so zákonom. Uviedla, že ak by súdy správne aplikovali občianskoprávne predpisy, nemohol by ani jeden súd veriteľovi priznať vyššie úroky ako tie, ktoré ustanovuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Právnym posúdením Okresného súdu ako spotrebiteľka utrpela značnú ujmu a zároveň došlo k bezdôvodnému obohateniu veriteľa. Na stránke Ministerstva spravodlivosti SR si prečítala aj viaceré súdne rozhodnutia v exekučných konaniach, ktoré jednomyseľne potvrdzujú, že takýto úrok, je v rozpore s dobrými mravmi. Osobitne súdu dala do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009, v ktorom tento uviedol nasledovné: „ Čo sa týka úrokov z omeškania ich výšku zákon č. 25/2001 Z.z. neupravoval. Takáto úprava bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ust. § 369 Obchodného zákonníka a v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka. Kým v čase uzatvorenia zmluvy výšku úrokov pri jej dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky zákonník neumožňoval priznať vyššiu výšku úrokov z omeškania, než ako to vyplývalo z ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., teda maximálne len do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníka bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne význané ust. § 54 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak rozhodcovský súd priznal oprávnenému zmluvne dojednaný úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne, t.j. vo výške niekoľko násobne vyššej v porovnaní s úrokom na aký by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácií výhodnejšej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku svojím rozhodnutím zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené“. Týmto rozhodnutím Krajský súd v Prešove potvrdil uznesenie Okresného súdu Svidník, ktorý v exekučnom konaní vymáhanie sankčného úroku 91,25 % ročne kvalifikoval ako sankciu v rozpore s ochranou spotrebiteľa a výslovne uviedol, že rozhodcovský súd mal aplikovať priaznivejšie ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009, podľa ktorého jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku je potrebné považovať aj podmienku uvádzanú vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejnej mobilnej siete o uplatnení Obchodného zákonníka aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré boli uzavreté pred účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z. a ktoré neboli do troch mesiacov od dňa jeho účinnosti dané do súlade s ustanoveniami § 53 a 54 Občianskeho zákonníka, sú neplatné. Uviedla, že okresný súd posúdil uzavretú zmluvu o úvere výhradne podľa pravidiel Obchodného zákonníka. Správne sa mala vec rozhodnúť v civilnom registri Ro. Rozhodol preto nezákonný sudca. Je presvedčená, že zmluvu a aj jej právny režim posúdil nesprávne a mal zmluvu posúdiť predovšetkým podľa pravidiel Občianskeho práva. O tejto skutočnosti sa rovnako dozvedela iba nedávno z rozsudku Okresného súdu v Galante sp. zn. 23C/154/2008-403. Súd sa rovnako zaoberal posúdením zmluvy o úvere uzavretej podľa Obchodného zákonníka a uviedol nasledovné: „Spornou otázkou medzi sporovými stranami bola otázka posúdenia

zmluvy nazvanej zmluvnými stranami, ako Zmluva o úvere zo dňa 5.12.2007, a to z pohľadu, či ide o zmluvu úverovú riadiacu sa Obchodným zákonníkom alebo o zmluvu o pôžičke, prípadne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere právne podliehajúcu režimu Občianskeho zákonníka, prípadne režimu zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podporne režime Občianskeho zákonníka. Súd vychádzajúc z obsahu samotnej zmluvy, ako aj zohľadniac reálny spôsob dohodnutého a následne reálne zrealizovaného spôsobu poskytnutia finančnej hotovosti navrhovateľke, kedy k požičaniu jej peňažných prostriedkov veriteľom malo dôjsť v zmysle čl. 1 zmluvy a aj došlo ešte pred podpisom zmluvy (teda zmluva len neobsahovala záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť dlžníkovi v budúcnosti úver, ako to má na mysli ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka) považoval spornú zmluvu za zmluvu o pôžičke uzatvorenú podľa ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý právny vzťah však vzhľadom na ustanovenie § 2 zákona 258/2001 Z.z. je potrebné považovať za spotrebiteľský úver v tomto prípade poskytnutý na základe zmluvy o pôžičke. Zmluva o úvere v zmysle Obchodného zákonníka je totiž zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká dohodou zmluvných strán o jej obsahu a na jej vznik sa nevyžaduje aj reálne poskytnutie úverových prostriedkov. Naproti tomu, od takejto zmluvy o úvere je potrebné rozlišovať zmluvu o pôžičke, upravenú Občianskym zákonníkom (§§ 657 a 658), kde ich o reálnu zmluvu, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého druhu.“ V uvedenom rozsudku v súvislosti s posúdením zmluvy súd uviedol aj ďalšiu podstatnú skutočnosť a to: „V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že samotný odporca ako subjekt podnikajúci v oblasti, okrem iného, aj ekonomického poradenstva vedome a bez náležitej starostlivosti, ktorú bolo potrebné od neho očakávať a bez náležitého zhodnotenia finančnej situácie navrhovateľky tejto predložil na podpis spornú zmluvu o úvere uzatváranú podľa Obchodného zákonníka obsahujúceho prísnejšiu úpravu práv a povinností strán , ako by tomu bolo, ak by s navrhovateľkou uzavrel zhodne so svojou inzerciou zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka (§ 657 a 658), resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli zákon 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zmene a doplnení zákona SNR 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v ktorom konaní odporcu súd videl už od počiatku správania sa odporcu vo vzťahu k navrhovateľke konanie odporujúce v spoločnosti uznávaným pravidlám správania sa podnikateľských subjektov vo vzťahu k bežnému spotrebiteľovi, akým navrhovateľka v tomto vzťahu bola.“ Ak by sa teda mal súd vecou opätovne zaoberať, so zohľadnením týchto právnych záverov uvedených v týchto rozhodnutiach, ako spotrebiteľka je presvedčená, že by v rámci predbežnej otázky musel posúdiť viaceré zmluvné podmienky (zmluva o úvere č. 1007843603 zo dňa 27.12.2002), a to so zreteľom na ich nesúlad so zákonom, európskymi pravidlami na ochranu spotrebiteľa a dobrými mravmi. Posúdenie zmluvných podmienok necháva na úvahu súdu (§ 153 ods. 3 O.s.p.). Podľa jej názoru viaceré zmluvné podmienky spôsobili a založili nerovnováhu v právach a povinnostiach v prospech veriteľa. Osobitne cíti potrebu súdu zdôrazniť, že v jej neprospech a spotrebiteľov došlo: k dojednaniu neprimeraných sankcií, a to zmluvných pokút a úroku z omeškania a k dojednaniu nejasných a pre spotrebiteľa nezrozumiteľných podmienok zmluvy, na ktoré nadväzovala hrozba uloženia sankcie. Ďalej uviedla, že povolenie obnovy konania je dôvodné aj preto, že rozhodnutie okresného súdu je v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora a to s Rozsudkom súdu z 27. júna 2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a Rozsudkom Súdu z 21. novembra 2002

- prípad C-473/00 Cofidis SA. V prípade Océano Gruppo Editorial, Európsky súdny dvor rozhodol, že ochrana poskytnutá spotrebiteľom Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o neprimeraných, nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách má za následok, že národný súd môže svojim vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného zhodnotenia pokiaľ ide o fakt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi. Národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená Smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné v svetle presného znenia a účelu Smernice. Požiadavka o výklad v zhode so Smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky. V prípade Cofidis SA, Európsky súdny dvor rozhodol, že súd je povinný neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Ňou napádané rozhodnutie je v priamom rozpore s vyššie uvedenými rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, čo iba potvrdzuje, že vnútroštátny súd porušil komunitárne práva zamerané na ochranu spotrebiteľa. Pre prípad, že by súd nepovolil obnovu konania, dáva do pozornosti rozhodnutie ESĽP vo veciach Beian v. Rumunsko (č.1) zo dňa 6. decembra 2007, v ktorom tento rozhodol, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv, konkrétne čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ako aj právo podľa čl. 14 Dohovoru v spojení s čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru, ako aj právo podľa čl. 14 Dohovoru v spojení s čl. 1 Protokolu č. 1. V tomto zmysle by sa potom súd musel vysporiadať aj s nimi uvádzanými rozhodnutiami vnútroštátnych súdov, ktoré potvrdili a aj potvrdzujú, že spotrebiteľke, ktorou je aj navrhovateľa, musí súd priznať náležitú ochranu. Neprijateľné zmluvné podmienky boli aplikované a súd ich premietol do platobného rozkazu. Súd ju pritom mal zbaviť týchto podmienok a to podľa rozsudku Oceano, Mostaza Claro, Pannon, uznesenie Súdneho dvora Pohotovosť C 76/10, ASTURCOM a iné.“

4. Súd v rámci prípravy na pojednávanie vo veci povolenia obnovy doručil označenému žalovanému návrh spolu s uznesením o procesných právach a poučeniach, pričom tento podaním doručeným súdu dňa 12.4.2013 uviedol, že nie je pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko dňa 21.9.2009 uzatvoril ako postupca so spoločnosťou BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683 /ako postupníkom / Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej pohľadávka z úverovej zmluvy č. 1011841432, ktorú evidoval, a ktorá bola predmetom konania 18Rob 738/2005 bola postúpená postupníkovi. Z predloženej zmluvy a jej prílohy nebolo možné však preskúmať, či tvrdená námietka nedostatku pasívnej legitimácie je oprávnená, teda, či skutočne došlo k postúpeniu práve nárokov priznaných platobným rozkazom 18Rob 738/2005. V prílohe č.1 k tejto zmluve je ako dôkaz na túto skutočnosť zvýraznený červeným riadok s textom: 1011841432 BCARD 330,2 62,57 5,31 218,75 616,83.

5. Dňa 23.9.2013 z Advokátskej kancelárie SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. ako zástupcu spoločnosti BL Finance, s. r. o., bola súdu doručená žiadosť o zaslanie rovnopisu návrhu na obnovu konania. Následným podaním doručeným súdu dňa 14.10.2013 BL Finance, s. r. o. ako postupník GE Money, a. s. podal rozsiahle skutkové a právne zdôvodnenie nesúhlasu odporcu v tejto veci, v ktorom uviedol, že „navrhovateľka na základe uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 1011841432 zo dňa 24.5.2002, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili obchodné podmienky, obdržala úverovú kartu, ktorá jej umožnila čerpať peňažné prostriedky na nákup tovaru a služieb až do výšky 12 000,00 Sk a vyčerpala sumu v celkovej výške 16 371,50 Sk, a to nákupmi tovaru, tak ako je to uvedené v avíze vykonaných platieb. Zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, pričom bola dohoda účastníkov, že na vzťahy z nej vzniknuté sa vzťahuje . Nezaplatená istina z dôvodu čiastočných úhrad sa ustálila na sume 11 511,20 Sk s prísl. Nezaplatením viac ako troch splátok v lehote ich splatnosti sa spotrebiteľka dostala do omeškania (všetky úverové splátky sa stali predčasne splatnými) a bola teda v zmysle zmluvy a sadzobníka povinná zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z istiny odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa celý úver stal splatným (odo dňa 12.3.2004), a zmluvnú pokutu vo výške 20% z istiny, minimálne 100,- Sk. Keďže svoju povinnosť nesplnila, podal postupca na Okresný súd Prešov návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým bolo návrhu vyhovené. Platobný rozkaz bol spotrebiteľke riadne doručený a nebol podaný odpor s odôvodnením.“ Namietal ďalej, že nebol splnený dôvod pre obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a), ktoré pripúšťa ako dôvod obnovy konania nové skutočnosti, iba za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok a to ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti uplatniť v pôvodnom konaní bez svojej viny a tieto skutočnosti sú spôsobilé privodiť navrhovateľovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci v pôvodnom konaní. Otázku viny účastníka je potrebné podľa neho posudzovať striktne z procesného hľadiska. Ide spravidla o situácie, keď skutočnosti v čase pôvodného konania objektívne existujú, avšak účastník z procesného hľadiska nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť, teda spravidla účastník o nich v čase pôvodného konania nevedel. Má zato, že neexistujú dôvody v zmysle ustanovenia S 228 ods. 1 písm. a) a e) na obnovu konania. Taxatívne dôvody obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku nenapĺňajú dôvody navrhnuté navrhovateľkou, ktorá sa mohla v pôvodnom konaní dať zastúpiť advokátom, ktorý by ju aj súd upozornil aj na prípadnú pochybnosť, či danú úverovú zmluvu je potrebné posudzovať ako zmluvu o úvere podľa ustanovení. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,

teda ako absolútny obchod, alebo ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, na ktorú by sa mali aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda navrhovateľka si sama zavinila, že sa súd týmito skutočnosťami v pôvodnom konaní nezaoberal a teda ňou tvrdené skutočnosti nemožno použiť ako dôvod na obnovu konania. Dôvod obnovy - rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky, v čase pôvodného konania neexistovali. Nové rozhodnutia, teda také ktoré boli prijaté až po tom, čo rozhodnutie v pôvodnom konaní nadobudlo právoplatnosť, pritom môžu byť dôvodom obnovy konania iba v prípade, ak si súd vyriešil určitú otázku ako predbežnú a po skončení pôvodného konania rozhodol o nej iný orgán odlišne, alebo ak súd vychádzal z rozhodnutia iného orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené a rovnaké skutkové okolnosti boli vyriešené inak než v rozhodnutí, z ktorého súd v pôvodnom konaní vychádzal. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 4C/97/2007, podľa ktorého dôvodom na obnovu konania nemôže byť skutočnosť, že sa odporca po vydaní platobného rozkazu dozvedel o právnom názore vyslovenom Najvyšším súdom, o ktorom snáď skôr nevedel. Ohľadom druhého dôvodu na povolenie obnovy konania a to, že právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, ak odporkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora: Rozsudkom Súdu z 27. júna 2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a Rozsudkom Súdu z 21. novembra 2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA, v prvom prípade ide o rozsudok, ktorý vydal Európsky súdny dvor 27. 6. 2000 v druhom bol rozsudok Európskeho súdneho dvora vydaný dňa 21. 11. 2002. Rozsudky sú uverejnené na internetovej stránke CURIA v deň ich vyhlásenia alebo čítania. Neskôr sú uverejnené v Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora a Všeobecného súdu, ktoré sú prístupné verejnosti informačnom portály o práve Európskej únie www.eur- lex.europa.eu. Platí nevyvrátiteľná domnienka, že dňom uverejnenia sa rozhodnutia stali známymi každému, koho sa týkajú. Spotrebiteľka taktiež nevyužila možnosť podať podnet na Komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, ktorá by sa bola povinná jeho podnetom zaoberať a ani nevyužila právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom, naopak počas celého konania bola absolútne nečinná. Ohľadom zachovania subjektívnej lehoty na podanie návrhu poukázal na to, že samotný vzor na podanie návrhu na obnovu konania (len s minimálnymi zmenami) skopírovala z internetovej stránky Združenia na ochranu spotrebiteľa a je zrejmé nedodržanie tejto lehoty, a preto by mal súd návrh zamietnuť aj ako oneskorene podaný. Pokiaľ spotrebiteľka na rozhodnutie ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko, oproti tomu poukazuje na vec Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 4C/67/2013 v ktorom súd vyslovil názor, že predmetné rozhodnutie nie je a ani nemôže byť dôvodom na obnovu konania.

6. K námietkam spoločnosti BL Finance s.r.o. spotrebiteľka uviedla, že jej oznámenie o postúpení pohľadávky doručené nebolo a exekúcia, ktorá bola ukončená vymožením pohľadávky sa od počiatku až do konca viedla na oprávneného t.j. navrhovateľkou označeného odporcu GE Money, a. s. Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220.

7. Uznesením zo dňa 12.11.2013 č.k. 18Cb/84/2012-93 bola obnova konania povolená, pričom odvolanie podané BL Finance, s. r. o. bolo uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.10.2015 č.k. 4Cob/36/2014-121 odmietnuté, keďže BL FINANCE, s.r.o., nie je účastníkom konania o povolenie obnovy, ako účastníka konania ho ani žalobkyňa neoznačila. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2014.

8. Po právoplatnosti veci o povolení obnovy, vec bola zapísaná pod sp.zn. 19 C 22/2016, pričom na návrh GE Moneey, a.s. v likvidácii, súd uznesením zo dňa 7.3.2016 č.k. 19C/22/2016-36 súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ a vstúpil nový BL Finance, s.r.o so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO 44 307 683. Uznesenie bolo doručené BL Finance, s. r. o. dňa 11.3.2016 a voči tomuto odvolanie nepodal., a tak toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2016 a týmto sa tento nový žalobca stal stranou sporu.

9. Na nariadené pojednávanie konané dňa 30.10.2017 sa však nedostavil a písomne sa ospravedlnil, a v tomto podaní uviedol. že má za to, že obnova konania bola judikovaná a žalovanej priznaná voči inému subjektu ako spoločnosti BL Finance, s. r. o. Je presvedčený o tom, že v tomto konaní nie je možné

konať so spoločnosťou BL Finance, s. r. o., nakoľko v pôvodnom konaní bol vydaný platobný rozkaz v prospech navrhovateľa, ktorým je GE Money, a. s. Ďalej uviedol, že GE Money, a. s. „v likvidácii“, so sídlom Bottova 7, Bratislava 811 09, IČO: 17 324 220 zanikla bez právneho nástupcu dňa 2.8.2016 a teda stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. Má za to, že súd nemal v obnovenom konaní 19C/22/2016 rozhodnúť o zmene účastníka konania na strane žalobcu, ale mal konanie zastaviť, nakoľko žalobca (žalovaný v konaní o obnove konania) zanikol a stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Ďalej poukázal na to, že výsledkom pôvodného konania 18Rob/738/2005 žalobcu GE Money, a. s. voči žalovanej bol právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz resp. exekučný titulu. Exekučný titul bol zo strany spoločnosti GE Money, a.s. odovzdaný na vymáhanie súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi a v danej veci začalo exekučné konanie vedené pred Okresným súdom Prešov, pod spis. zn. 10Er/158/2009. Zdôraznil, že na podklade uvedeného exekučného titulu bolo vedené exekučné konanie v prospech oprávneného, ktorým bola spoločnosť GE Money, a.s. voči povinnému, ktorým bola pani Viera Mikitová. Celé exekučné konanie až do jeho skončenia úplným vymožením pohľadávky priznanej exekučným titulom spoločnosti GE Money, a.s. bolo realizované v prospech spoločnosti GE Money. a.s. Rovnako tak spoločnosti GE Money, a.s. bolo adresované aj konečné vyúčtovanie exekučného konania. Spoločnosť BL Finance, s.r.o. nebola účastníkom vedeného exekučného konania a teda v jej prospech neboli vymáhané od povinnej (pani Viery Mikitovej) žiadne prostriedky. Uvedené deklaruje samotný spis Okresného súdu Prešov vedený v exekučnej veci lOEr/158/2009, ako aj dokumenty, ktoré si dovoľujeme priložiť k tomuto podaniu a to: Pomerné zúčtovanie exekučného konania zo dňa 05.04.2012, Vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 30.04.2012. Z uvedených dokumentov ďalej vyplýva, že k úplnému vymoženiu pohľadávky v prospech spoločnosti GE Money. a.s. došlo už začiatkom roka 2012. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že pôvodné konanie vedené pod spis. zn. 18Rob/738/2005 bolo vedené spoločnosťou GE Money, a.s. voči žalovanej Viere Mikitovej. Exekučné konanie vedené na podklade vydaného platobného rozkazu bolo až do jeho skončenia vymožením vedené spoločnosťou GE Money, a.s. voči povinnej Viere Mikitovej. Konanie o obnove konania bolo vedené pani Vierou Mikitovou v postavení žalobcu proti spoločnosti GE Money, a.s. v postavení žalovaného. Obnovené konanie prebiehajúce pod spis. zn. 19C/22/2016 je vedené voči spoločnosti BL Finance, s. r. o., ktorá však nebola subjektom, ktorej bola pohľadávka voči pani Viere Mikitovej priznaná v pôvodnom konaní. Taktiež sa nejedná o subjekt, ktorý by bol účastníkom exekučného konania vedeného voči povinnej a v prospech ktorého by bola pohľadávka vymožená. Zároveň sa taktiež nejedná o subjekt voči ktorému by bola obnova konania povolená a teda subjekt, na ktorý by sa rozhodnutie o povolení obnovy konania vzťahovalo. Poukázal na to, že podľa ust. § 61 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017): „Navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené." Z predložených listín vyplýva, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania bola súdnym exekútorom riadne vymožená v prospech oprávneného GE Money, a.s. už v roku 2012 t.j. dva roky pred tým, ako nadobudlo rozhodnutie o povolení obnovy konania č.k. 18Rob/738/2005-93 právoplatnosť. Je teda zrejmé, že predmet sporu t.j. suma vo výške 382,10 € o ktorú sa toto konanie vedie bola už nenávratne uspokojená (resp. vymožená) v prospech oprávneného GE Money, a.s. Je otázne aký význam má preto vedenie tohto konania, nakoľko žalobca, spoločnosť BL Finance, s.r.o., má na základe predložených listín za preukázané, že sumu nemožno v rámci tohto súdneho konania opätovne od žalovanej požadovať a teda z logických dôvodov nemôže na zaplatení tejto sumy do žalovanej ani trvať. Má za to, že v prípade, ak žalovaná nežiadala v rámci obnovy konania zároveň aj o odklad vykonateľnosti exekučného titulu (ktorý bol vymáhateľný a aj vymožený), nemalo konanie o obnove konania praktický význam a taktiež ho nemá ani súčasné obnovené konanie. Je potrebné uviesť, že v prípade ak má súd za to, že napriek uvedeným skutočnostiam je dôvodné konať v tomto konaní so spoločnosťou BL Finance, s.r.o. v postavení žalobcu, spoločnosť BL Finance, s. r. o. už na zaplatení pohľadávky, ktorá bola predmetom pôvodného súdneho konania žalobcu GE Money, a.s. proti žalovanej Viere Mikitovej nemôže dôvodne trvať, nakoľko pohľadávka ktorá je predmetom tohto konania bola súdnym exekútorom riadne vymožená v prospech oprávneného GE Money, a.s. V prípade ak by spoločnosť BL Finance, s.r.o. mala záujem v konaní pokračovať a trvala by na priznaní dlžnej sumy, povedzme len v časti istiny a súd by jej túto sumu priznal, došlo by k právne neprijateľnému stavu, nakoľko by spoločnosť BL Finance, s. r. o. mala voči žalovanej nárok, ktorý bol od žalovanej už v minulosti vymožený. V prípade, ak by spoločnosť BL Finance, s. r. o. úspech v konaní nedosiahla a konanie by bolo zamietnuté, nie je možné s poukazom na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku

(účinného do dňa 31.03.2017) obnoviť pôvodný stav a vrátiť žalovanej vymožené finančné prostriedky (odhliadnuc od skutočnosti, že boli vymožené v prospech inej spoločnosti, ktorá dnes neexistuje). Najracionálnejšie sa preto javí vedené konanie zastaviť.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu 18Cb/84/2012, ktoré konanie sa viedlo o povolenie obnovy konania vyjadrenie k návrhu na povolenie obnovy konania, upovedomenie o začatí exekúcie EX 12566/09 vrátane príkazu na začatie exekúcie, obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.11.2013 a listinné dôkazy oboznámené na tomto pojednávaní, žalobu vo veci 18Rob/738/05 s návrhom na vydanie platobného rozkazu žalobcu GE Money Multiservis, k. s. c/a Viera Mikitová, zmluvu o revolvingovom úvere z č.l. 80 pripojenú k tomuto návrhu, súdnu doručenku, platobný rozkaz vo veci 18Rob/738/05-22 a výpis o splácaní úveru, uznesenie o povolení obnovy konania, odvolanie vo veci a uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania GE Money a. s. v likvidácii., pomerné zúčtovanie exekučného konania vo veci EX12566/09 zo dňa 5.4.2012 o tom, že exekúcia vymožením pohľadávky je vymožená, list JUDr. Pavla Halása, súdneho exekútora zo dňa 30.4.2012 o vrátení poverenia na vykonanie exekúcie a zistil tento skutkový stav:

11. Dňa 24.5.2002 požiadala žalovaná ako spotrebiteľka u sprostredkovateľa BAUMAX SR, spol.s r.o. filiálka Košická ulica č. 4 v Prešove o poskytnutie revolvingového úveru a o vydanie úverovej karty napísanej na jej meno na formulári obchodnej spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s. so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 8, IČO: 35783214 s tým, tohto istého dňa aj zmluva bola podpísaná žalovanou a sprostredkovateľkou Zmluva o revolvingovom úvere číslo zmluvy 1011841432 s úverovým rámcom 12 000,-Sk s výškou pravidelnej mesačnej platby 600,-Sk s tým, že dátum prvej splátky je do 24.6.2002 a splátky je potrebné uhrádzať vždy k 24.dňu v mesiaci.

12. V časti formuláru označenej ako Zmluva o úvere je uvedené, že „ zákazník a GE Capital Multiservis, k.s. v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v obchodných podmienkach zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s. a sadzobník, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Zákazník sa s obchodnými podmienkami o revolvingovom úvere zoznámil, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zákazník sa zoznámil so sadzobníkom poplatkov spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s., hlavne s výškou úrokovej sadzby pre revolvingový úver. Zákazník súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane textu obchodných podmienok o revolvingovom úvere a sadzobníka a prehlasuje, že je spôsobilý na všetky právne úkony, a že jeho osobné údaje uvedené v žiadosti zodpovedajú skutočnosti. „ Na druhej strane formulára boli uvedené Obchodné podmienky zmluvy o revolvingom úvere spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s. / ďalej „VPZ“/ odkazujúce o.i. aj na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch / ďalej „ZSU“/.

13. Podľa bodu 6.1. VZP, zákazník je povinný platiť pravidelné mesačné splátky, zahŕňajúce splátku istiny a úroku („splátka“) v stanovených termínoch a v dohodnutej výške tak, ako je uvedené v zmluve a týchto obchodných podmienkach. Zákazník je povinný platiť za vyžiadané peňažné prostriedky úroky stanovené na základe úrokovej sadzby podľa aktuálneho sadzobníka s tým, že úročenie je uskutočňované denne odo dňa potvrdenia jeho žiadosti o poskytnutie peňažných prostriedkov podľa bodu 3.2 až do dňa splatenia istiny úveru. Zákazník je ďalej povinný platiť ďalšie poplatky, ostatné náklady a úroky podľa tejto zmluvy, pričom úročenie je vykonávané denne odo dňa čerpania/potvrdenia jeho žiadosti o poskytnutie peňažných prostriedkov podľa bodu 3.2 až do dňa úplného splatenia jeho celkového zmluvného záväzku voči veriteľovi, predstavujúceho súčet istiny, úrokov, poplatkov a ostatných nákladov podľa zmluvy. 14. Podľa bodu 7 VZP, porušenie povinnosti zákazníka vyplývajúcich zo zmluvy zakladá právo veriteľa na zmluvnú pokutu a tam, kde je to stanovené, tiež na dohodnutý úrok z omeškania, nezávisle od toho, či ide o zavinené alebo nezavinené porušenie povinnosti.

15. Pre prípad porušenia povinností zákazníka poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške sa dojednáva úrok z omeškania vo výške podľa aktuálneho sadzobníka. Okrem práva na úrok z omeškania vzniká veriteľovi pri porušení zmluvy zákazníkom podľa tohto článku tiež právo na zmluvnú pokutu podľa aktuálneho sadzobníka, všetky výdavky veriteľa spojené s vymáhaním pohľadávky sú účtované na ťarchu zákazníka.

16. Podľa bodu 10.7 VZP, vzťahy veriteľa a zákazníka výslovne neupravené zmluvou alebo týmito obchodnými podmienkami sa riadia ustanovenia ZSU a ObZ.

17. V závere tlačiva je uvedený Sadzobník poplatkov a to takto : Poplatky Poplatok za otvorenie revolvingového účtu 1,5% z úverového rámca Poplatok za pravidelný výpis z účtu -- Poplatok za mimoriadny výpis z účtu 30 Sk Poplatok za vydanie náhradnej úverovej karty 100 Sk Poplatok za blokáciu úverovej karty -- Poplatok za odloženie splatnosti splátok úveru -- Poplatok za vrátenie preplatku 100 Sk Poplatok za vrátenie platby s chybným symbolom 100 Sk Poplatok za iný spôsob platby 100 Sk Poplatok za predčasné splatenie --

Pokuty

Zmluvná pokuta za omeškanie splácania úveru 20 % z dlžnej čiastky minimálne 100 Sk

Úrokové sadzby

Úroková sadzba % p.m. 2,46 % Úrok z omeškania 0,1 % denne z dlžnej čiastky

18. Žalovanej bola poskytnutá platobná karta, z ktorej finančné prostriedky čerpala.

19. Od 17.5.2005 došlo k zmene obchodného mena GE Capital Multiservis, k.s., na GE Money Multiservis, k.s.

20. Dňa 16.12.2005 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu: GE Money Multiservis, k.s.,/ pôvodné obchodné meno GE Capital Multiservis, k.s.,/ proti žalovanej Viere Mikitovej, o zaplatenie 11 521,20 Sk, úroku z omeškania vo výške 0,1% denne z tejto sumy od 12.3.2004 do zaplatenia , úroku vo výške 2,46% mesačne z tejto sumy od 12.3.2004 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 2 302,24 Sk s návrhom na vydanie platobného rozkazu, pričom žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe uzavretej zmluvy žalovaná z úverového rámca čerpala sumu vo výške 16 371,50 Sk, ako je to uvedené v avíze vykonaných platieb, tvoriaceho prílohu žaloby a uhradila splátky, ktoré boli v zmysle zmluvy započítané ale ostatná splátka bola uhradená 11.3.2004, a keďže ďalšie splátky nezaplatila, nezaplatená istina predstavuje sumu vo výške 11 511,20 Sk. Nezaplatením viac ako troch splátok v lehote ich splatnosti sa žalovaná dostala vo vzťahu k žalobcovi do omeškania, lebo všetky úverové splátky sa stali predčasne splatnými a jeho teda povinná v zmysle zmluvy a sadzobníka zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 0,1% denne z istiny odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa celý úver stal splatným - odo dňa 12.3.2004, a zmluvnú pokutu vo výške 20% z istiny. Od 21.6.2006 došlo k zmene právnej formy spoločnosti a obchodného mena na GE Money Brokers, a.s.

21. Dňa 11.6.2007 vydal Okresný súd prešov pod sp.zn. 18Rob 738/2005 na základe tohto návrhu platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2007.

22. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že odpor voči nemu nepodala, lebo si bola vedomá skutočnosti dlhu, ale nezaoberala sa vysokými úrokmi z omeškania. Až vo februári 2012 po vyplatení dlhu sa dozvedela konzultáciou v združení na ochranu spotrebiteľov, že v zmluve, ktorú uzavrela sú neprijateľné zmluvné podmienky a požiadala združenie o pomoc. Pokiaľ pracovala na Okresnom súde Prešov neprichádzala do styku vôbec s agendou spotrebiteľských sporov. Keď podávala návrh na zastavenie exekúcie, nebola ešte v kontakte so združením, len počula nejaké informácie v médiách o týchto nebankových subjektoch a o tom, že tieto zmluvy odporujú dobrým mravom, preto tie údaje, ktoré uvádzala návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle týchto svojich informácií aj formulovala.

23. Na základe právoplatného platobného rozkazu požiadal dňa 24.9.2009 JUDr. Pavel Halás, súdny exekútor pod č. Ex 12566/09 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 382,10 eura s príslušenstvom a trov exekúcie.

24. Dňa 20.10.2009 bolo pod č. 57070593 a spisovou značkou 10Er/158/2009 udelené poverenie na vymoženie tejto sumy s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 76,42 eura.

25. Dňa 6.9.2010 vydal súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie pre vymoženie: 382,10 eura s príslušenstvom, 905,58 eura - 0,1 % denný úrok z omeškania zo sumy 382,10 eura od 12.3.2004 do zaplatenia, čo ku dňu vydania tohto rozhodnutia predstavuje uvedenú sumu, 732,40 eura

- 2,46 % mesačný úrok zo sumy 382,10 eura od 12.3.2004 do zaplatenia, čo ku dňu vydania tohto rozhodnutia predstavuje uvedenú sumu, 16,50 eura súdny poplatok za udelenie poverenia, 107,91 eura

- trovy konania, 61,98 eura - trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, 76,42 eura - zmluvná pokuta, 376,64 eura - predbežné trovy exekúcie podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Exekučného poriadku.

26. Dňa 13.9.2010 bol platiteľovi mzdy povinnej - Okresnému súdu Prešov doručený príkaz na začatie exekúcie na sumu 2.992,63 eura. Od septembra 2010 k novembru 2011 bolo zrazených povinnej zo mzdy suma 2.165,10 eura. Z účtu povinnej v mBanke bola v mesiaci november 2010 zrazená suma 217,92 eura.

27. Žalovaná podala dňa 15.11.2011 návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že vymáhané plnenie je právom nedovolené, resp. odporuje dobrým mravom. Nebankovým subjektom stanovený úrok podstatnou mierou presahoval horný limit obvyklej úrokovej miery požadovanej bankami, a preto postup tejto spoločnosti je konaním v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

28. O tomto návrhu exekučný súd nerozhodoval, pričom však podľa oznámenia súdneho exekútora doručeného súdu dňa 15.12.2011 bolo zistené, že k tomuto dňu exekútor vymohol celkovú sumu vo výške 2.571,74 eura, úroky z omeškania a úroky boli povinnej zastavené 8.2.2011. Celkový zostatok pohľadávky vo výške 571,16 eura.

29. Následne podaním doručeným súdu dňa 3.9.2012 súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie s tým, že exekučné konanie bolo skončené vymožením.

30. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

31. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na ustanovenia zákona č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy a keďže od 1.5.2004 boli do právneho poriadku v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka inkorporované právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie na ochranu spotrebiteľov, s poukazom na ustanovenie § 879f/ ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľov., s tým, že ak ustanovenia spotrebiteľských zmlúv nebudú dané do súladu s ustanoveniami § 53,54 a 57 Občianskeho zákonníka, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

31. Podľa § 6 zákona č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa, nazvaného Zákaz diskriminácie spotrebiteľa 1/ Predávajúci nesmie žiadnym spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi; najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov.8) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634/20020401.html> Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

32. Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20020401.html> obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20020401.html>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20020401.html>, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy. Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

33. Ustanovenia v zmluve o revolvingovom úvere obsahujú v časti Obchodných podmienok v závere nazvanom Sadzobník poplatkov zmluvnú pokutu vo výške 20% z dlžnej čiastky, úrokovú sadzbu 29,52 % ročne a sadzbu úrokov z omeškania 36% ročne. 34. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení novely č. 150/2004 Z.z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. 35. Ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške 20% ročne je jednoznačne neprijateľnou zmluvnou podmienok

v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a nemožno jej uvedenie na zadnej strane formulárového tlačiva považovať za riadne dohodnutú zmluvnú náležitosť. Uvedené platí rovnako aj pre úrokovú sadzbu 29,52%, ktorá navyše je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka spolu s výškou úrokov z omeškania, nakoľko podľa prehľadu o výške priemerných úrokových sadzieb v mesiaci máj 2002 podľa www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> bola u týchto druhov úverov priemerná sadzba 9,52%, čo predstavuje oproti stanovenej úrokovej sadzbe 29,52% skoro trojnásobné prekročenie a u výšky úrokov z omeškania skoro štvornásobné prekročenie. Právny predchodca žalobca neupravil uzavretú zmluvu tak, aby bola po 1.5.2004 v súlade so spotrebiteľa chrániacimi ustanoveniami a preto, keďže došlo k zrušeniu pôvodného platobného rozkazu v dôsledku povolenej obnovy konania a terajší žalobca ako právny nástupca zotrval na žalobe a nezobral ju výslovne späť, ani sa výslovne nevzdal svojho nároku, neostávalo súdu nič iné, než žalobu zamietnuť. 36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 a 262 CSP, podľa ktorých, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. Súd ustaľuje, že žalovaná mala vo veci plný úspech a preto jej priznal nárok na 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 .