Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/62/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Žilina, Dlhá č. 95C, IČO: 44 769 911, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček , s.r.o., so sídlom Žilina, Národná 10 proti žalovanému: Z. Z., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. Ž. O. B., R.. M. XXX/XX, o žalobe na zaplatenie sumy 50 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 50,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne počítaný od 09.05.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia

Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 50 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 09.05.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke dňa 20.4.2014, na základe ktorej mu poskytol pôžičku vo výške 50 €, so splatnosťou 15 dní odo dňa poskytnutia. Zmluva o pôžičke bola uzavretá písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie. Keďže žalovaný pôžičku nevrátil v lehote splatnosti, dostal sa s jej plnením do omeškania, preto si voči nemu uplatnil aj úrok z omeškania.

2.Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. XCsp/XX/XXXX dňa 10.5.2017. Platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo dňa 14.8.2017 zrušil.

3.Žalovaný sa k veci písomne nevyjadril.

4.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok vyhlásil verejne dňa 30.10.2017 ( § 219 ods.3 CSP, § 297 písm.b .

5.Podľa § 1 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie sú: f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

6.Podľa § 1 ods. 8 toho istého zákona ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

7.Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,

8.Podľa § 24 ods. 1 toho istého zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

9.Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

10.Podľa § 2 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

11.Podľa § 8 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

12.Podľa § 13 ods. 3 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

13.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18.V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

19.Súd mal zo Zmluvy o pôžičke XXXXXX/XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva“) preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 20.4.2014 tzv. zmluvu na diaľku v súlade s ustanoveniami Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmluva bola uzavretá prostredníctvom krátkych textových SMS správ, zaslaných z telefónneho čísla, ktoré klient zadal na tento účel žalobcovi so súčasným uvedením osobitného klientskeho čísla, ktoré jednoznačne identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila - klienta, pričom Zmluva o pôžičke bola žalovanému sprístupnená a uložená v jeho klientskom účte, ktorý umožňuje trvalé zachytenie obsahu právneho úkonu a má povahu trvanlivého média. Zo Zmluvy súd zistil, že žalobca ( predchádzajúce obchodné meno River Euro s.r.o.) poskytol žalovanému na bankový účet pôžičku vo výške 50 €, ktorú sa zviazal veriteľovi vrátiť spolu s odmenou vo výške 8,55 €, spolu sumu 58,55 € v lehote 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky. RPMN bola uvedená vo výške 4558,20 %, priemerná RPMN vo výške 92,80 %. Žalobca tvrdil, že žalovaný nezaplatil, a to ani po ( upozorneniach a upomienkach) požičanú sumu a ani odmenu. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli ( žalovaný ich nerozporoval). Žalobca si v spore uplatnil len požičanú istinu vo výške 50 € , zaplatenie odplaty od žalovaného nepožadoval.

20.Z predložených listín a to Zmluvy a výpisu z účtu žalobcu mal sú preukázané, že žalobca poskytol žalovanému sumu 50 €, ktorú sumu v súlade s dojednaním v Zmluve previedol na účet žalovaného dňa 22.4.2014. Za poskytnutie finančných prostriedkov neboli dojednané úroky. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.

21.Na základe doteraz citovaných právnych predpisov je zrejmé, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Uzavretá Zmluva nie je spotrebiteľským úverom s poukazom na ustanovenia § 1 ods.3 písm. f/ l / zákona č. 129/210 Z.z. Poskytovanie pôžičiek je však formou podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorá skutočnosť je zrejmá z Výpisu z obchodného registra, a tento je v zmysle Zákona č. 129/2010 Z. z. ustanovenia § 2 písm. c/ tzv. iným veriteľom. Zákon priamo vo svojom § 24 ods. 1 uvádza, že ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 - 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 tohto zákona sa vzťahujú aj na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom. Preto súd s poukazom na uvedené posúdil obsah predmetnej zmluvy o pôžičke aj podľa týchto ustanovení. Zmluva je zároveň zmluvou uzavretou na diaľku v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z.

22.Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a žalobca ako dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na záväzkový právny vzťah žalobcu a žalovaného aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.

23.Predmetná Zmluva nie je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko povinnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo v prejednávanom prípade nebolo splnené, keďže finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté bezúročne.

24.Uzavretá zmluva medzi stranami sporu spĺňa podmienku písomnej formy. Súd sa v ďalšom s poukazom na hospodárnosť konania nezaoberal zisťovaním, či zmluva obsahuje obligatórne náležitosti,

pretože žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného len zaplatenia istiny a pokiaľ by aj súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, ktorá skutočnosť by je robila bezúročnou a bez poplatkov, toto zistenie by pre posúdenie žaloby nemalo žiaden vplyv. Keďže žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 50 € a súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný uhradil žalobcovi čo i len časť poskytnutej sumy, rovnako ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť poskytnutú sumu zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Súd preto žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel.

25.Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z priznanej sumy 50 € počítaný od 9.5.2014 do zaplatenia. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 9.5.2014 (prvý deň omeškania žalovaného s dlžnou sumou, t.j. deň nasledujúci po uplynutí lehoty na vrátenie poskytnutej sumy) predstavovala 0,25 % ročne (0,25 % + 5 % = 5,25 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Súd žalobcovi vyhovel aj pokiaľ ide o žalované príslušenstvo pohľadávky, pričom úroky z omeškania mu priznal v žalovanej výške 5,25 % ročne z prisúdenej sumy 50 €.

26.Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol po tomto dátume.

27.Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .