Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-64-2017.pdf
PDF · 90.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu R. Y.Í. L. na ulici D. R. č. XXX, so sídlom v Medzilaborciach, na ul. D. R. č. XXX, prváne zast. JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, so sídlom v Humennom, na ul. Starinskej č. 2272, poti žalovanému S. R., C..R.., so sídlom v Bratislave, na ul. H. Č.. X, právne zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom v Bratislave, na ul. Dr. Vladimíra Clementisa č. 10, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 21.11.2016 č.k. 17C/36/2013 - 259 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca sa v prebiehajúcom konaní domáha vypratania nehnuteľnosti, a to strešnej plochy budovy obytného domu a zároveň zrušenia vecného bremena zapísaného v prospech žalovaného v rozsahu ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, t.j. oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenie na cudzej nehnuteľnosti. Právni predchodcovia žalobcu a žalovaného uzatvorili nájomnú zmluvu podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka o nájme strešnej plochy budovy, za účelom umiestnenia zariadení, systémov a antén pre riadne fungovanie siete mobilných telefónov GSM. V ustanovení § 4 tejto nájomnej zmluvy bola upravená doba trvania zmluvy. Následne strany sporu uzatvorili dodatky č. 1 a č. 2 k zmluve. Bez ohľadu na existenciu nájomnej zmluvy a jej skončenia, došlo v tomto prípade k zriadeniu vecného bremena zo zákona a to v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 110/1964 Zb., keďže tento zákon bol účinný do 01.07.2000 a nájomná zmluva bola uzavretá dňa 17.06.1997. Z tohto vecného bremena bol povinný žalobca, resp. jeho právny predchodca a oprávnený žalovaný, resp. jeho právny predchodca. O existencii zákonného vecného bremena v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. nesporne svedčí aj listinný dôkaz predložený zo strany žalovaného a to list z Telekomunikačného úradu SR, odboru technickej regulácie, adresovaný žalovanému s názvom „Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti“, v ktorom Telekomunikačný úrad SR podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a podľa článku II. bod 7 všeobecného povolenia č. 1/2005 na poskytovanie elektronických komunikačných služieb v znení zmien potvrdil splnenie oznamovacej povinnosti o poskytovaní elektronických komunikačných sieti a elektronických komunikačných služieb s termínom začatia od 01.12.2006 a podľa ustanovenia § 12 zákona o elektronických telekomunikáciách č. 610/2003
Z. z. bol žalovaný oprávnený poskytovať elektronické komunikačné siete a služby za podmienok ustanovených zákonom o elektronických komunikáciách a všeobecným povolením č. 1/2005. Z uvedeného vyplýva, že aj od účinnosti zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách má žalovaný oprávnenie podľa ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) v nevyhnutnom rozsahu, ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenie na cudzej nehnuteľnosti. Žalovaný je preto povinný zabezpečiť integritu svojich sieti s cieľom zaručiť kontinuitu poskytovania služieb prostredníctvom týchto sieti tak, aby pridružené prostriedky zodpovedali technickým normám a technickým špecifikáciám pre siete ako služby z hľadiska bezpečnosti prevádzky siete a z hľadiska pripojenia koncových zariadení.
3. Ustanovenie § 151 n) ods. 1 O. z. definuje vecné bremeno tak, že toto obmedzuje žalobcu ako vlastníka označenej nehnuteľnosti tým, že je povinný strpieť užívanie predmetnej časti pozemku a nehnuteľnosti pri prevádzkovaní technického zariadenia žalovaného. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalovaný má oprávnenie strešnú časť budovy užívať z titulu existencie zákonného vecného bremena. Skončenie nájmu je preto v tomto prípade irelevantnou skutočnosťou, pretože žalobca v konaní nepreukázal zánik predmetného vecného bremena podľa § 151p Občianskeho zákonníka.
4. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď. Ak ale ide o argument, ktorý je pre verdikt rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Pri rozhodovaní sa súd týmito pravidlami neriadil a jeho rozhodnutie je arbitrárne a zjavne neodôvodnené, prejavuje sa v ňom rozpor súvislosti jeho právnych argumentov a skutkových okolnosti prejednávaného prípadu s pravidlami formálnej logiky, ako aj absencia jasných a zrozumiteľných odpovedí na právne a skutkovo relevantné právne otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Zásah do vlastníctva je možný iba v nevyhnutnej miere, ak je vo verejnom záujme, pričom takýto zásah sa musí uskutočniť na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 38/95 zo dňa 3.4.1996 Ústava Slovenskej republiky neumožňuje, aby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva došlo priamo zákonom. Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v ustanovení § 66 ods.2 priamo ustanovuje nútene obmedzenie vlastníckeho práva tým, že povinností uvedené v ods. l písm. a/ tohto ustanovenia vyhlasuje za vecné bremeno viaznuce na dotknutých nehnuteľnostiach. Predmetné vecné bremeno sa následne iba zapíše formou záznamu do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že príslušný Okresný úrad, odbor katastrálny nerozhoduje sám na základe zákona o vyvlastnení alebo nútenom obmedzení vlastníckeho práva, ale záznamom v katastri iba deklaruje nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré vzniklo samotným zákonom. V danom prípade nedošlo k žiadnemu rozhodnutiu orgánu štátnej správy o vyvlastnení alebo nútenom obmedzení vlastníckeho práva žalobcu a Správa katastra záznamom v katastri nehnuteľnosti iba navonok deklarovala existenciu vecného bremena vzniknutého priamo zákonom, čo je v demokratickej spoločnosti aj v intenciách uvedeného nálezu Ústavného súdu SR neprípustné. Požiadavka nevyhnutného rozsahu vyžaduje, aby zásah do vlastníctva nebol väčší než je nevyhnutné. Zároveň to vyžaduje, aby zásah netrval dlhšie, než je nevyhnutné. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva či slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody. Okrem toho, že došlo k nezákonnému zriadeniu vecného bremena priamo zákonom, k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu došlo v rozpore s Ústavou SR aj preto, lebo nie je splnená podmienka zásahu do vlastníckeho práva vo verejnom záujme. Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode. Iba ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nie je
možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva, a ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka, podmienku verejného záujmu možno pokladať za splnenú. Verejný záujem teda nemožno chápať aritmeticky ani automaticky. Verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem. Pri rozhodovaní, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými, či už súkromnými alebo verejnými záujmami. Verejné záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke a nie je ho možné vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej a nie zákonodarnej. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR podmienky verejného záujmu možno pokladať za splnené len vtedy, ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka a ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nemožno dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva. Žiadny orgán v danom prípade o nútenom obmedzení vlastníckeho práva žalobcu nerozhodoval a preto nebolo preukázané, že zásah žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu je vo verejnom záujme. Ako viackrát skonštatoval Ústavný súd SR, toto môže rozhodnúť len moc výkonná, avšak v žiadnom prípade nie moc zákonodarná. Zápis vecného bremena v prospech žalovaného viaznuceho na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bol vykonaný v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd, ako aj so zákonom. Vzhľadom na skončenie zmluvného vzťahu žalobcu so žalovaným je tento povinný vypratať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu podľa uzavretej zmluvy.
6. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
7. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
8. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
10. Vyššie uvedené ustanovenie ako jednu z možnosti vzniku vecných bremien uvádza aj vznik vecného bremena priamo zo zákona. Zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. V prípade vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom súkromným bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka.
11. Vecné bremená zriadené ex lege majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou právnou úpravou, avšak nejde o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Ak tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou občianskoprávnou.
12. Oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí upravuje i zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, čo
nepochybne vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 1 písm. g/ tohto právneho predpisu. Ide o obmedzenie verejnoprávne, ktoré je i podľa výslovnej dikcie zákona konštruované vo verejnom záujme.
13. V zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a/ sú vecnými bremenami viaznúcimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľnosti podá podnik ( § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.).
14. Uvedené zákonné obmedzenie vlastníckeho práva nadväzuje na ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka, ktoré limituje výkon oprávnenia vlastníka medzami zákona.
15. Vecné bremeno v prospech žalovaného je zapísané na LV č. XXXX kat. úz. H.. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli so zákona sa do katastra zapisujú záznamom. Medzi takéto práva patria aj vecné bremená. Ustanovenie § 35 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. umožňuje správe katastra vykonať záznam bez návrhu prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Možnosť podania návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľnosti zo strany žalovaného priamo vyplýva z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z..
16. Z potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti zo dňa 5.12.2006 ( č.l. 91 spisu) vystaveného Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky, odborom technickej regulácie vyplýva, že žalovaný má oprávnenie poskytovať elektronické komunikačné siete a služby za podmienok ustanovených zákonom o elektronických komunikáciách a všeobecným povolením č. 1/2005. Žalovaný je poskytovateľom verejnej siete a takéto poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb rozhodne nemožno hodnotiť inak ako činnosť vo verejnom záujme. Technické zariadenia systémov antén a káblových trás pre fungovanie siete mobilných telefónov GSM má žalovaný umiestnené na nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáha žalobca, dlhodobo, pričom tieto už zhruba 20 rokov slúžia na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb pre významnú časť mesta H..
17. Keďže vecné bremeno spočívajúce v oprávnení žalovaného zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti vzniknuté v súlade s ustanovením § 66 ods. 1 písm. a / zákona č. 351/2011 Z. z. doposiaľ nezaniklo súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu žalobcu zamietol.
18. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
19. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie.
20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).