Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/280/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu SSE Slovakia s.r.o. (predtým ORICA Slovakia, s.r.o.) so sídlom 26.novembra 1510/3, 066 01 Humenné, IČO 36 468 436, proti žalovanému TOWER BC, a.s., so sídlom Košovská cesta 11/B, 971 01 Prievidza, IČO 44 073 097, o zaplatenie 4 969,20 eur s príslušenstvom, právne zastúpenému JUDr. D. S., advokátom, so sídlom kancelárie I. 2, XXX XX H., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 6Cb/18/2015-61 zo dňa 8. apríla 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 969,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z dlžnej sumy od 9.12.2014 do 31.12.2014 a s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od 1.1.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 298 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe objednávky vykonal pre žalovaného realizáciu clonového odstrelu v lome M. v M. vrátane dodávky trhavín, počinov a rozbušiek potrebných na realizáciu odstrelu. Zmluvné strany sa dohodli na cene 0,37 eur/tona rozpojenej horniny plus doprava 1,50 eur/km. O vykonaní clonového odstrelu bola spísaná a podpísaná zápisnica č. 3/2014 zo dňa 20.11.2014, v ktorej bolo konštatované, že odstrelom bolo rozpojených 8500 ton horniny. Prílohou zápisnice bol dodací list č. 36/15 s uvedením jednotlivých druhov a množstiev trhavín. Cenu vykonaných prác a dodávku tovaru vo výške 4 969,20 eur fakturoval žalovanému faktúrou č. 7501201 zo dňa 24.11.2015.

3. Proti platobnému rozkazu č.k. 6Cb 18/2015-17 zo dňa 19.6.2015 podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s tým, že žaloba nie je nedôvodná. Uviedol, že podľa faktúry č. 7501201 mal žalobca realizovať trhacie práce v lome M., M., pričom rozpojené množstvo horniny malo predstavovať 8500 ton. Vykonaný clonový odstrel však vygeneroval nadrozmernú kusovitosť, monoblok o dĺžke 20 m, šírke 10 m a výška cca 3 m. V súvislosti s odstraňovaním následkov clonového odstrelu vznikli žalovanému dodatočné náklady vo výške 5 200 eur. Žalovaný upovedomil žalobcu o reklamácii trhacích prác v lome Remata, M. prostredníctvom e-mailu, ktorú žalobca po obhliadke vykonaných trhacích prác zamietol.

4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov Ing. I. Y. a I. Y., oboznámil listiny predložené stranami sporu vrátane vyčíslenia nákladov na spracovanie monobloku a na skutkový stav zistený dokazovaním aplikoval § 536 ods.1, 2 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rozsudok, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu odôvodnil tým, že strany sporu sú podnikatelia a na základe písomnej objednávky č. 055/2014 zo dňa 18.11.2014 vykonal žalobca pre žalovaného clonový

odstrel v lome M., M. vrátane dodávky trhavín, počinov a rozbušiek potrebných na realizáciu odstrelu. O vykonaní clonového odstrelu bol spísaný a podpísaný zápis č. 3/2014 zo dňa 20.11.2014, v ktorom bolo uvedené spotrebované množstvo trhavín s konštatovaním, že odstrelom bolo rozpojených 8500 ton horniny. Následne žalobca za vykonané práce vyfakturoval faktúrou č. 7501201 zo dňa 24.11.2015 so splatnosťou dňa 8.12.2014 čiastku 4 969,20 eur podľa dohody v písomnej objednávke. Túto faktúru žalovaný nezaplatil žalobcovi z dôvodu reklamácie vykonaného clonového odstrelu dňa 1.12.2014 a reklamácie faktúry zo dňa 12.12.2014, pretože clonový odstrel vygeneroval nadrozmernú kusovitosť, monoblok o rozmere 20x10x3 m. S odstránením nadrozmernej kusovitosti mal žalovaný náklady v sume 5 200 eur. Uplatnenú reklamáciu žalobca neuznal z dôvodu, že vrtná sieť nezodpovedala bežným štandardom. Poukázal na to, že ideálne by bolo dovŕtať už navŕtané vrty podľa dopočítanej schémy, čomu sa žalobca nebránil, avšak žalovaný nebol schopný v časovom intervale, ktorý žalobca požadoval, zabezpečiť vŕtaciu súpravu a žalovaný na objednávke trval. V konaní bola sporná vada diela spočívajúca v nadrozmernej kusovitosti, monoblok o rozmere 20x10x3 m. Súd prvej inštancie z dôvodu, že v objednávke nebola objednaná ani inak dohodnutá kusovitosť clonového odstrelu a žalobca vykonal pre žalovaného len clonový odstrel a nie aj vŕtacie práce, ktoré realizoval iný subjekt a ktoré technicky ovplyvňujú kusovitosť, uzavrel, že za túto skutočnosť nemôže zodpovedať žalobca, ktorý dielo vykonal v zmysle objednávky. Žalobca, ktorý vedel, že vrty sú v rozpore s generálnym projektom odstrelu, mal túto skutočnosť namietať, reklamovať smerom k dodávateľovi tejto časti zmluvy o dielo. Konštatoval, že argument žalovaného neobstojí, pretože o tejto skutočnosti vedel a za túto skutočnosť nezodpovedá žalobca aj s poukazom na to, že žalovaný tvrdil, že prvý clonový odstrel, ktorý realizoval žalobca a vŕtacie práce iný subjekt, bol dobrý. Tým, že žalovaný nesplnil svoj peňažný záväzok riadne a včas, nastalo jeho omeškanie ako dlžníka podľa § 365 Obchodného zákonníka a žalobcovi podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikol nárok na úroky z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v súlade s citovaným zákonným ustanovením.

5. Rozhodnutie o náhrade trov konania úspešného žalobcu odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a tomuto priznal v rozsahu uplatnenia konania za súdny poplatok vo výške 298 eur.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že zmyslom objednávky clonového odstrelu bolo rozpojenie horniny z uceleného útvaru skalového masívu za účelom ďalšieho spracovania v zmysle vykonávanej činnosti v lome Remata, M.. Neoddeliteľnou súčasťou povolenia na činnosť žalovaného, ktorým banský úrad upravuje, vymedzuje a povoľuje činnosť trhacích prác za účelom ťažby a spracovania nerastnej suroviny vymedzenej pre dobývací priestor lom M., M., je Generálny technický projekt odstrelov, v ktorom je presne špecifikované, za akých podmienok, akým technologickým postupom a za akej použitej trhaviny môžu byť vykonávané trhacie práce. Žalobca bol s týmito skutočnosťami oboznámený a vŕtacie práce, ktoré boli už v lome M., M., vykonané, si prezrel, premeral a po jeho vlastnom uvážení sa rozhodol, či v zmysle svojho oprávnenia môže clonový odstrel vykonať s následným spracovaním horniny. Zo zvyklostí z praxe jasne vyplýva, že nadrozmerná kusovitosť vzniká pri každom odstrele, pričom neprekračuje 10 % z celkového clonového odstrelu a nedochádza k vytvoreniu monobloku, ktorý v niektorých prípadoch nie je možné vôbec spracovať. Vygenerovaný monoblok 20x10x3 m v objeme 600 m3 pri počítaní mernej hmotnosti horniny v ucelenej forme (2,8 t/m3) predstavuje tento masív 1 740 kg, čo je v percentuálnom vyjadrení viac ako 20 % z celkového množstva rozpojenej horniny 8 500 t. Žalovaný s prihliadnutím na zvyklosti z praxe v lome Remata, M. pri vykonávaní clonových odstrelov, pri ktorých sa používa určitý objem trhaviny pre určitý objem horniny, namietal nedostatočný objem trhaviny na rozpojenie horniny s jej následným spracovaním, pretože podľa jeho názoru boli použité rovnaké priemery vrtov. S poukazom na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bol žalovaný toho názoru, že mu bol upretý nárok na uplatnenie reklamácie vady diela. Súd prvej inštancie sa absolútne nezaoberal nárokom žalovaného v zmysle reklamácie, ktorú si žalovaný uplatnil u žalobcu z dôvodu vygenerovania uvedeného monobloku a jeho obtiažneho spracovania, o ktorom žalovaný predložil súdu prvej inštancie vykalkulované náklady vo výške 5 272 eur, ktoré pripojil k odvolaniu. Z dôvodu reklamácie, ktorú žalobca neuznal, žalovaný faktúru žalobcovi nezaplatil. Žalovaný nemá oprávnenie na výkon trhacích prác. Dielo vykazovalo vady v zmysle objednaných prác, nebolo odborne prevedené a aj v prípade, že by žalovaný pripustil, že sa žalobca profesnej a odbornej chyby nedopustil, z jeho výpovede vyplýva, že mu bolo jasné, že dielo neprevedie v požadovanej kvalite a nebude možné jeho ďalšie spracovanie. Žalobca ako odborne spôsobilá spoločnosť na vykonávanie tejto činnosti uviedol žalovaného do omylu a spôsobil žalovanému škodu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje sa správny a dokazujúci, že žalovanému neboli upreté žiadne nároky na uplatnenie reklamácie/vady diela. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v objednávke nebola uvedená ani inak dohodnutá kusovitosť clonového odstrelu, žalobca vykonal pre žalovaného len clonový odstrel, vŕtacie práce ovplyvňujúce kusovitosť, realizoval iný subjekt. Za túto skutočnosť nemôže zodpovedať žalobca, ktorý dielo vykonal v zmysle objednávky. Žalovaný vedel, že vrty sú v rozpore s generálnym projektom odstrelu a preto túto skutočnosť mal namietať žalovaný smerom k subjektu, ktorý vrty vykonal.

8. Vyjadrenie žalobcu prevzal žalovaný dňa 25.8.2016, na ktoré v rámci odvolacieho konania nereagoval.

9. Odvolací súd postupom podľa § 382 vyzval žalobcu a žalovaného na vyjadrenie k možnému použitiu § 551 ods. 1, § 564 v spojení s § 437 Obchodného zákonníka na právne posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu proti žalovanému na zaplatenie peňažnej sumy 4 969,20 eur s príslušenstvom, ktoré neboli použité pri doterajšom rozhodovaní sporu a podľa názoru odvolacieho súdu sú pre rozhodnutie rozhodujúce. Vo výzve odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia po právnej stránke nevysporiadal s podstatnými vyjadrenia strán sporu o tom, že žalobca mal upozorniť žalovaného na nevhodnosť schémy vrtov odstrelu, pričom tieto vrty realizovala iná právnická osoba a samotný odstrel bol žalobcom vykonaný aj napriek tomu, že žalovaný písomne žalobcovi neoznámil, že trvá na vykonaní diela s použitím existujúcich vrtov, a nevysporiadal sa s reklamáciou žalovaného o nadrozmernej kusovitosti odstrelu vykonaného dňa 20.11.2014.

10. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu reagoval vyjadrením zo dňa 10.2.2017, v ktorom vyslovil záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, na ktoré žalovaný dôvodne poukazoval počas celého konania. V súvislosti s možným použitím § 551 Obchodného zákonníka uviedol, že žalovaný riadne odovzdal pracovisko žalobcovi spolu s vrtmi a táto skutočnosť bola potvrdená zmluvou o odovzdaní a prevzatí pracoviska ako aj výpoveďou Ing. Y., zamestnanca žalobcu. Žalobca prevzal pracovisko bez toho, aby vytýkal akékoľvek vady, ktoré by boli schopné prekážať v riadnom vykonaní odstrelu v lome. Žalobca mal zistiť vady týkajúce sa vŕtacích prác a schém vrtov, ktoré mal bez zbytočného odkladu oznámiť žalovanému. Do ich odstránenia žalobca nemal pokračovať vo vykonávaní prác súvisiacich s odstrelom, keďže mal a mohol vedieť, že odstrelom sa nedosiahne požadovaný výsledok a odstrel nebude zrealizovaný podľa požiadavky žalovaného. Žalovaný dal žalobcovi preukázateľne k nahliadnutiu Generálny technický projekt odstrelu, z ktorého žalobca mohol a mal zistiť ako sú vrty založené a aké následky s tým budú v prípade odstrelu spojené. Žalobca neupozornil žalovaného na nedostatky vrtných prác. Žalovaný by neudelil žalobcovi súhlas s pokračovaním realizovania odstrelu v lome, pokiaľ by mal vedomosť o existencii defektu samotných vrtoch odstrelu. Žalobca takéto tvrdenie (upozornenie na chyby vrtov) v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol a nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz preukazujúci túto skutočnosť. Žalobca sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti ani v prípade, ak žalovaný ako objednávateľ obstaral veci potrebné k zhotoveniu diela. Žalobca bol povinný posúdiť vhodnosť pokynov ako aj vhodnosť obstarávaných vecí žalovaným vo vzťahu k riadnemu vykonaniu ním dodávaného diela, pokiaľ by konal s odbornou starostlivosťou. Žalobca si povinnosť podľa § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka nesplnil, teda nesie zodpovednosť za nesprávne vykonaný odstrel. Z výpovede Ing. I. Y., zamestnanca žalobcu vyplynulo, že pre nedostatok času nemal možnosť skontrolovať stav vrtných prác, čo nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou a nemôže byť na ťarchu žalovaného. Žalobca vedel, že účelom odstrelu je ďalšie spracovanie horniny, vykonané vrty si prezrel, premeral vŕtacie schémy a ich vzdialenosť a po vlastnom uvážení a v zmysle svojho oprávnenia sa rozhodol vykonať clonový odstrel. V Generálnom technickom projekte, s ktorým bol žalobca oboznámený, je presne špecifikované za akých podmienok, akým technologickým postupom a za akej použitej trhaviny môžu byť vykonané práce. Žalovaný preukázal, že žalobca nepoužil dostatok trhaviny na sporný odstrel v zmysle Generálneho technického projektu, čo malo tiež za následok nekvalitu vykonaného odstrelu a vzniku monobloku. Pri uplatnení reklamácie bol žalovaný ochotný akceptovať kusovitosť do 10 % z celkového clonového odstrelu, odstrel žalobcu však predstavoval nadrozmernú kusovitosť takmer do výšky 20 %. Žalovaný riadne a včas reklamoval vady odstrelu a žalobcovi vznikla za tieto vady zodpovednosť. K možnému použitiu § 564 v spojení s § 437 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že nekvalitu clonového odstrelu reklamoval mailovou komunikácou zo dňa 1.12.2014, na ktorú reagoval žalobca oznámením, že sa osobne dostaví do lomu dňa 3.12.2014. Následne žalovaný zaslal žalobcovi písomnú reklamáciu faktúry č. 7501201 zo dňa 12.12.2014 a riadne a včas reklamoval vady odstrelu so žiadosťou o riešenie vzniknutej

situácie, postupoval tak v súlade s § 564 v spojení s § 437 Obchodného zákonníka. Listom zo dňa 29.1.2015 žalobca oznámil žalovanému, že reklamáciu neuznáva z dôvodu, že vrtná sieť nezodpovedala bežným štandardom. Žalovaný musel nedostatky odstrelu odstraňovať sám na svoje náklady dvoma strojmi v rozsahu 72 hodín, čo mu spôsobilo náklady vo výške 5 272 eur, tieto náklady žalovaný v konaní preukázal. Po tom, ako žalobca na základe žiadosti žalovaného uplatňovanú sumu o výšku nákladov žalovaného neznížil, uplatnil si žalovaný zľavu z ceny diela, čo žalobca bezdôvodne neakceptoval. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnil náhradu trov konania a vyčíslil trovy právneho zastúpenia.

11. Žalobca vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu podľa § 382 a k doručenému vyjadreniu žalovaného uviedol, že na základe objednávky žalovaného, ktorú žalobca prijal bez výhrad, vznikla zmluva o dielo v ústnej forme podľa § 536 Obchodného zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že už pred realizáciou zmluvy o dielo, predmetom ktorej bol clonový odstrel č. 2/2014, žalobca po prezretí pracoviska, v ktorom mal odstrel č. 2/2014 vykonať, ako aj sporný odstrel č. 3/2014, upozornil žalovaného, že vrtné schémy a všetky vrty na odstrel č. 2/2014 ako aj na odstrel č. 3/2014, ktoré vykonala iná spoločnosť, sú podľa názoru žalobcu nesprávne realizované (vzdialenosť od hrany lomovej steny a medzi sebou). Zmluvu o dielo uzavrel žalobca so žalovaným výlučne na realizáciu trhacích prác a nebolo povinnosťou žalobcu upozorňovať žalovaného na nesprávnu realizáciu existujúcej vrtnej schémy a vrtov. I napriek upozorneniam žalobcu žalovaný trval na realizácii odstrelu č. 2/2014, prácu žalovaný prevzal podpísaním zápisnice zo dňa 29.10.2014 bez výhrad a pripomienok. Dňa 18.11.2014 obdržal žalobca od žalovaného objednávku č. 055/2014 na vykonanie trhacích prác. V objednávke ani v ústnej zmluve o dielo nebola opätovne dojednaná žiadna kusovitosť rozpojeného materiálu, predmetom plnenia bol iba clonový odstrel. Pred realizáciou clonového odstrelu č. 3/2014 boli opäť vykonané merania vrtov a na nesprávnosť parametrov bol upozornený zodpovedný pracovník žalovaného p. I. Y.. Žalovaný trval na vykonaní clonového odstrelu. O súhlase žalovaného s realizáciou sporného odstrelu č. 3/2014 svedčí aj fakt, že na nesprávnosť schémy a vrtov upozorňoval žalobca žalovaného už pred realizáciou odstrelu č. 2/2014 a žalovaný aj napriek tomu zaslal žalobcovi dňa 18.11.2014 objednávku na odstrel č. 3/2014. O súhlase žalovaného s vykonaním odstrelu svedčí aj písomné vyjadrenie žalovaného k neuznanej reklamácii zo dňa 29.1.2015, v ktorom uvádza, že po konzultácii s Ing. Y. o rizikách takého odstrelu sme sa rozhodli na realizáciu odstrelu. V zápise o realizácii clonového odstrelu č. 3/2014 zo dňa 20.11.2014 nie je uvedená žiadna námietka žalovaného ku kvalite a k realizácii odstrelu, tento zápis sa robí hneď po realizácii a ohliadke odstrelu, podpisujú ho zúčastnené strany. Vady odstrelu žalovaný vytkol žalobcovi až po vystavení faktúry. K možnému použitiu § 551 Obchodného zákonníka žalobca uviedol, že dielo nemalo vady. Podľa jeho názoru, nezodpovedá za vznik nadrozmernej kusovitosti horniny, nakoľko žalovaný nežiadal od žalobcu určenie presnej kusovitosti. Žalobca upozorňoval žalovaného, že vzhľadom na spôsob a rozsah pripravených vrtov na odstrel, môže clonovým odstrelom vzniknúť väčšia kusovitosť. Skutočnosť, že žalovaný aj napriek upozorneniam trval na odstreloch bolo preukázané svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi. Podľa názoru žalobcu žalovaný vytkol vady oneskorene, až po vystavení faktúry a preto s poukazom na § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka žalovanému nemožno právo z vád diela priznať, pretože žalovaný neoznámil vady diela bez zbytočného odkladu, čo ich zistil a bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca nenesie zodpovednosť za vady diela. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

12. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

14. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

16. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom podľa § 470 ods. 2 posudzoval úkony súdu prvej inštancie, úkony strán sporu a procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho do 30.6.2016, keď za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). súd prvej inštancie vec prejednal, vykonal vo veci dokazovanie a vo veci samej rozhodol. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 .

17. Súd prvej inštancie obchodný záväzkový vzťah medzi stranami sporu, ktorého podkladom bola objednávka č. 055/2014 zo dňa 18.11.2014, posúdil ako vzťah založený zmluvou o dielo v ústnej forme. Podstatné náležitosti zmluvy o dielo vymedzuje § 536 ods. 1,3 Obchodného zákonníka s tým, že v § 536 ods. 2 vymedzuje, čo sa pod dielom rozumie. Ustanovenia Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo majú dispozitívny charakter, okrem vymedzenia podstatných náležitostí tejto pomenovanej zmluvy v § 536 Obchodného zákonníka, ktorá je podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka kogentnou právnou úpravou. Vykonávanie trhacích prác je vyhradenou a špeciálnou činnosťou, ktorej vykonávanie vrátane povolenia a podmienok vykonávania je upravené predpismi verejného práva. Vzťahy medzi osobou, ktorá lom prevádzkuje a osobou, ktorá v lome realizuje trhacie práce (ak tieto nie sú identitické) na zmluvnom základe sú upravené predpismi práva súkromného.

18. Podstatou záväzkov vzniknutých zo zmluvy o dielo je konanie, činnosť smerujúca k určitému hmotne zachytenému výsledku. Pre záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, jeho obsah, práva a povinností (zmluvné alebo zákonné), bolo potrebné dostatočne určito vymedziť predmet činnosti žalobcu pre žalovaného, pretože činnosť žalobcu smerovala k určitému výsledku s hmotným výstupom. Hľadisko určitosti vymedzenia a špecifikácie predmetu musí spĺňať náležitosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka, v danom spore minimálne v určení aký má byť výsledok činnosti žalobcu. Z doteraz vykonaného dokazovania, či už z ústnych prednesov alebo z listín, je zrejmé, že žalobca a žalovaný špecifikovali predmet diela ako realizáciu odstrelu v lome Remata v M. dňa 20.11.2014 za cenu 0,37 eur/tona v objeme cca 7 500 ton a za cenu dopravy 1,50 eur/km. Takto vymedzený a špecifikovaný predmet ako podmienku platnosti uzavretej zmluvy považoval odvolací súd, zhodne ako súd prvej inštancie, za dostatočne určitý výsledok činnosti žalobcu. Výsledkom činnosti žalobcu bolo rozpojenie horniny vykonaním clonového odstrelu. Pri posudzovaní podstatných náležitosti uzavretej zmluvy s prihliadnutím na predmet činnosti žalobcu a žalovaného, dospel odvolací súd k názoru, že žalobca a žalovaný v postavení podnikateľov podľa § 2 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka uzavreli zmluvu o dielo v ústnej forme.

19. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok a procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, existencia ktorých zakladá dôvod zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

20. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal nárokom žalovaného v zmysle ním uplatnenej reklamácie z dôvodu vygenerovania monobloku 20x10x3 m a jeho obtiažneho spracovania, pričom žalovaný predložil súdu prvej inštancie vykalkulované náklady vo výške 5 272 eur, prevyšujúce sumu za clonový odstrel vyfakturovaný žalobcom v sume 4 969,20 eur. Z tohto dôvodu žalovaný neuhradil žalobcovi faktúru a v reklamačnom konaní v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa si žalovaný uplatnil proti žalobcovi náklady spojené so spracovaním monobloku, nakoľko žalobca odmietol vadu diela odstrániť.

21. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu namietal vecnú stránku žalobou uplatneného nároku na zaplatenie ceny vykonaného clonového

odstrelu č. 3/2014 v lome Remata, M., pretože rozpojené množstvo horniny malo predstavovať 8 500 ton a vykonaný clonový odstrel vygeneroval nadrozmernú kusovosť, monoblok 20x10x3 m. Žalovanému odstraňovaním následkov vznikli dodatočné náklady vo výške 5 200 eur. Žalobca zamietol reklamáciu žalovaného po vykonanej ohliadke a taktiež aj po reklamácii faktúry č. 7501201. Na dôvodoch nezaplatenia faktúry a ceny vykonaného clonového odstrelu zotrval žalovaný na pojednávaní dňa 16.10.2015, dňa 9.12.2015 a dňa 18.3.2016, keď v záverečnom návrhu opätovne zopakoval svoje základné tvrdenia proti uplatnenému nároku prezentované počas celého priebehu sporového súdneho konania. Tieto skutočnosti uviedol súd prvej inštancie ako skutočnosti zistené z jednotlivých dôkazných prostriedkov, z výsluchu oprávnenej osoby žalovaného, žalobcu a svedkov I. Y., zamestnanca žalovaného a Ing. I. Y., zamestnanca žalobcu.

22. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného dňa 21.6.2016, kedy súd prvej inštancie vyhlásil vo veci samej rozsudok, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Do 30.6.2016 citované procesné ustanovenie stanovovalo povinnosť riadneho odôvodnenia rozsudku. Porušenie tejto povinnosti je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Výkladom § 157 ods. 2 O.s.p. treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale aj prípadná existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami a napokon len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť skutkové zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Súd sa musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.3.2013, sp.zn. 4Cdo/56/2012). Poradie obsiahnuté v § 157 ods. 2 O.s.p. je pre súd záväzné.

24. Odvolací súd preskúmaním odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa v intenciách žalovaným uplatneného odvolacieho tvrdenia dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvej inštancie mal v čase rozhodnutia veci samej povinnosť zaoberať sa podstatnými tvrdeniami strán sporu, ktoré majú význam pre rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s jednotlivými dôkazmi ako skutkovými zisteniami na strane žalovaného v ich vzájomnej súvislosti a tieto právne neposúdil vo vzťahu k nároku žalobcu uplatneného žalobou. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je dostatočne zrejmé, či uplatnenie vád vykonania clonového odstrelu č. 3/2014 žalovaným zo záväzkového vzťahu so žalobcom ešte pred začatím sporového súdneho konania malo právne účinky a aký význam má vyhodnotenie týchto účinkov v rámci tohto súdneho konania, keď súd prvej inštancie dospel k názoru, že vlastnosti horniny rozpojenej clonovým odstrelom (určenie kusovitosti rozpojenej horniny, prípadne jeho rozpätia) neboli medzi stranami sporu dohodnuté a či na tento názor súdu prvej inštancie má vplyv skutočnosť, že žalobca bol oboznámený s Generálnym technickým projektom odstrelov pre lom Remata v DP M. z februára 2014. Súd prvej inštancie neposudzoval vplyv tohto projektu na určenie predmetu zmluvy a obsah práv a povinností zo zmluvy o dielo ako dvojstranného právneho úkonu medzi žalobcom a žalovaným, pokiaľ mal určovať kusovitosť horniny

rozpojenej clonovým odstrelom (listina označená ako „Zmluva o odovzdaní a prevzatí pracoviska“ zo dňa 20.11.2014). Žalovaný, ktorý touto listinou disponuje, však túto v konaní nepredložil.

25. Sporové súdne konanie je ovládané dispozičným princípom, v ktorom majú strany sporu povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Vyhodnotenie týchto skutkových zistení má podľa názoru odvolacieho súdu vplyv na postup súdu prvej inštancie, v ktorom bol povinný vysporiadať sa s obranou žalovaného v súdnom konaní aj z hľadiska procesného postupu podľa § 97 O.s.p. (vzájomná žaloba) alebo § 98 O.s.p. (započítanie), prípadne posúdiť, či doterajší prejav vôle žalovaného zodpovedá týmto procesným ustanoveniam alebo postup žalovaného podľa týchto procesných ustanovení nie je potrebný a následne vykonať právne posúdenie tejto obrany žalovaného z hľadiska hmotného práva. Rozsudok súdu prvej inštancie nedáva dostatočnú odpoveď na podstatné odvolacie tvrdenie žalovaného a z tohto dôvodu je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, jeho odôvodnenie nespĺňa ani podmienku presvedčivosti. Právne posúdenie tvrdeného zodpovednostného nároku žalovaného proti žalobcovi súd prvej inštancie nevykonal, v odôvodnení rozsudku uvádza iba myšlienkový postup, v ktorom absentuje aplikácia konkrétnej právnej normy. Bez opory vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení vyznieva aj názor súdu prvej inštancie, že žalobca, ktorý realizoval clonový odstrel vrtmi vykonanými inou osobou, mal vykonanie vrtov v rozpore s generálnym projektom odstrelu reklamovať vo vzťahu k tejto osobe. Vykonanie vrtov a ich schémy inou osobou pre žalovaného predstavuje samostatný právny vzťah medzi touto osobou a žalovaným, vrátane prípadných dôsledkov vzniknutých z tohto vzťahu. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nebol v zmluvnom vzťahu s osobou, ktorá fyzicky realizovala vrty a ich schému. Za tejto skutkovej situácie odvolací súd nezistil právny dôvod, na základe ktorého by žalobca mal a mohol uplatňovať proti tejto osobe zodpovednostné nároky.

26. Z dôvodov, ktoré odvolací súd zistil postupom podľa § 380 ods. 2 odvolací súd uzavrel, že odvolanie žalovaného je dôvodné podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a podľa § 389 ods. 1 písm. b/ rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 391 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočnenie jemu patriacich procesným práv v rozsahu § 220 ods. 2 v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nedostatok povinných náležitostí odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

27. Zároveň odvolací súd zrušil aj časť výroku o náhrade trov konania. Rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania je rozhodovaním závislým od výsledku sporového konania, o ktorom rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 v novom rozhodnutí o veci.

29. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 vec opätovne prejedná v intenciách dôvodov zrušenia ako ich odvolací súd vymedzil v tomto zrušujúcom uznesení. V rámci uplatnenia zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 vykoná pri svojej činnosti dôsledné hodnotenie dôkazov z vykonaného dokazovania, a to každého dôkazu jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliadne na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a nové rozhodnutie odôvodní tak, aby obsahovalo povinné náležitosti odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 s dôkazom na jeho presvedčivosť pri posudzovaní pre vec podstatných tvrdení oboch sporových strán. Súd prvej inštancie zameria svoju pozornosť na dohodnutý predmet zmluvy o dielo a jeho špecifikáciu so zohľadnením skutočnosti preukázanej v doterajšom dokazovaní, že žalovaný ako objednávateľ bol pred doručením objednávky č. 055/2014 zo dňa 18.11.2014 žalobcovi a pred samotnou realizáciou clonového odstrelu č. 3/2014 žalobcom, oboznámený so skutočnosťou, že vrty a ich schéma, ktoré pre žalovaného vykonala iná osoba, neboli riadne vykonané. Zmluvu o dielo v ústnej forme uzavreli strany sporu za existujúceho stavu vrtov a ich schémy akú vykonala iná osoba pre žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia uvedie súd prvej inštancie podstatné skutkové tvrdenia oboch sporových strán vrátane tvrdenia žalovaného o uplatnení vád za nadrozmernú kusovitosť ako výsledok clonového odstrelu a v rámci právneho posúdenia s uvedením konkrétnych právnych noriem posúdi, či žalovanému vznikol proti žalobcovi zodpovednostný nárok zo zmluvy o dielo a v prípade, ak tento vznikol posúdi, či žalovaný uplatnil tento zodpovednostný nárok proti žalobcovi v súlade s normami hmotného práva vrátane konkretizácie tohto zodpovednostného nároku.

30. V súvislosti s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie dáva odvolací súd do pozornosti, že súd prvej inštancie nie je viazaný obsahom výzvy odvolacieho súdu v odvolacom konaní vo vzťahu k sporovým stranám podľa § 382 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .