Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Csp-61-2017.pdf
PDF · 110.66 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-6Csp/61/2017
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, proti žalovanej: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd u k l a d á žalovanej zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa XX.XX.XXXX.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 04.10.2017 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa XX.XX.XXXX a zároveň, aby uložil zamestnávateľovi žalobcu T. L..C..I.. povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. Žalobca zároveň podal vo veci samej žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je neplatná, aby súd určil, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je pre množstvo neprijateľných podmienok neplatná a aby súd určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve. Žalobca sa zároveň domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi finančné zadosťučinenie 500 eur.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov, pričom ide o formulárovú zmluvu, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca uviedol, že považuje túto zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú a že vzťah účastníkov sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. Uviedol, že v zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a žalovaná napriek spornosti veci požiadala zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy napriek skutočnosti, že neexituje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť a vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Uviedol, že jeho zamestnávateľom je T. L..C..I.., so sídlom V. XX, W. Y. W. U.. Žalobca v návrhu uviedol, že Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď
Ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej únie. Súčasťou žaloby je preto aj návrh na prerušenie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy a predloženie veci Ústavnému súdu SR alebo Súdnemu dvoru EÚ podľa čl. ČL 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( Ú. v. EÚ C 115, 2008 „ZFEU") a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii. Žalobca poukázal na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. Žalobca uviedol, že Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ Océano Grupo Editorial a Salvat Editores kde Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takýchto sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu. Žalobca zároveň poukázal aj na rozsudky Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco Espanol, C-106/77 Simmenthal, C-334/92 Teodoro Waner Miret proti Fondo de Garantia Salarial, C-168/05, C-243/08 a na uznesenie C-76/10 Pohotovosť/V.I.. Žalobca ďalej uviedol, že Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti V.). S využitím komparatívnej metódy poukázal žalobca na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Podľa § 12 Zákona z 8. marca 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (Zákon na ochranu spotrebiteľa) (Spol. zák. č. 140/1979) naposledy novelizovaný zákonom č. 21/2008 Spol. zák., podľa ktorého pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat nemožno podnikateľovi postúpiť ani na uspokojenie, ani na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že na rozdiel od rakúskeho práva slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. Žalobca tvrdí, že v zmysle rozsudku Simmethal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily (Zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní Európskej únie). Súd musí uprednostniť právo Európskej únie (rozsudok Simmenthal C-106/77). Ani v prípade upustenia do použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemá žalobca bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Uviedol, že v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho
posúdenia nezávislým súdom. Poukázal na Infrigement Európskej komisie proti Slovenskej republike č. 2012/4165, kde EK poukazuje na, cituje: „okrem rozhodcovského konania v obchodnom styku a priameho či nepriameho vzdania sa spotrebiteľských práv existujú na Slovensku aj iné možnosti ako obísť uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, či ochranu pred nekalými podmienkami a tieto sú využívané v značnom rozsahu - napr. záložné zmluvy, notárske zápisnice alebo vzdanie sa mzdových nárokov v prospech veriteľa. Všetky tieto prostriedky obsahujú porušenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa bez riadenej kontroly zo strany nezávislého súdu. Vzdanie sa mzdových nárokov a dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené. Pre spotrebiteľov je ťažké dosiahnuť zastavenie takéhoto súkromného vymáhania. Komisia sa preto na základe dostupných informácií domnieva, že slovenské právne predpisy prostredníctvom takýchto praktík spotrebiteľom neprimerane sťažujú uplatnenie ich práv, ktoré im dáva Smernica 93/13. Sťažujú im najmä poukázanie na nezáväznú povahu nekalých podmienok, čo je v rozpore so zásadou efektivity. Tieto možnosti súkromného vymáhania umožňujú obchodníkom obchádzať účinnú justičnú kontrolu zo strany právnych predpisov o nekalých zmluvných podmienkach, čím smernica 93/13 EHS (a najmä jej článok 6 ods. 1) stráca praktickú účinnosť (effet utile). Zistenie Súdneho dvora vo veci C-618/10 Banco Espaňol de Crédito, že skutočnosť, že obchodník môže využiť iné druhy konaní namiesto bežného občianskoprávneho konania, aby spotrebiteľov zbavil ochrany, ktorú im má poskytnúť smernica 93/13 je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, sa musí uplatňovať najmä v prípadoch, v ktorých obchodníci môžu vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom bez akejkoľvek justičnej kontroly." Žalobca uviedol, že žalovaná už vyzvala jeho zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva. Obava, že žalovaná naplní zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Rozpor s právom EÚ osvedčil pripomienkami Európskej komisie, v prípade C-30/12 Y./POHOTOVOSŤ, podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom efektivity a bráni ex offo prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. V záujme predídenia vzniku ujmy navrhuje, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Civilný sporový poriadok pripúšťa, aby sa neodkladné opatrenie uložilo inej osobe ako účastníkovi konania. V tejto sporovej veci je odôvodnené dočasné opatrenia voči zamestnávateľovi žalobcu. Uviedol, že nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jeho majetku. Poukázal na predbežné opatrenia z rôznych súdov (uznesenie OS Trebišov z dňa 17.2.2011 č. sp. zn. 6C/13/2011, uznesenie OS Prešov z dňa 14.7.2011 č. 14C/153/2011, uznesenie KS v Žiline zo dňa 30.12.2010 č. sp. zn. 8Co/422/2010, uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6C/13/2011 zo dňa 17.2.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/89/2011, Okresný súd Svidník sp. zn. 2C/113/2011 zo dňa 5.8.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov sp. zn. 5 Co/121/2011 a iné). K návrhu žalobca pripojil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
3. Zo zmluvy o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca ako dlžník a žalovaná ako veriteľ uzatvorili zmluvu o úvere, v zmysle ktorej žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 3.500 eur, pričom žalobca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 86,29 eur. V zmluve v bode 3.4 bolo uvedené, že žalovaný podpisom tejto zmluvy uzatvára dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere, pričom banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči žalobcovi zo zmluvy pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu žalobcu vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky banky.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. V zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie § 325 ods. 2 C.s.p. obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi; súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok a môže tiež nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení.
15. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrením je podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrením zásadne nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Súd v predmetnej veci konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom po začatí konania vo veci samej. Žalovaný sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa XX.XX.XXXX a zároveň, aby uložil zamestnávateľovi Ž.E. T. L..C..I.. povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou.
17. Súd uvádza, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).
18. Žalobca svojím návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov strán po začatí konania vo veci samej, v ktorom sa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, určenia, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je pre množstvo neprijateľných podmienok neplatná, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve a uloženia povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi finančné zadosťučinenie 500 eur. Pohľadávka žalobcu zabezpečená touto dohodou vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, pričom veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Podľa žalobcu je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov pre obsahové nedostatky zmluvy a rozpor jej ustanovení s právnymi predpismi. Podľa žalobcu je dohoda o vykonávaní zrážok zo mzdy uzavretá so žalovanou neplatným právnym úkonom, odporujúcim právnym predpisom EÚ, a preto je potrebné okamžite zamedziť pokračovaniu vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu. Tento svoj právny názor žalobca v návrhu náležite zdôvodnil a podoprel príslušnou judikatúrou. Týmto žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako základnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Súd na základe vykonaných dôkazov zastáva názor, že návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia bol podaný v časti o uloženie povinnosť žalovanej zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa XX.XX.XXXX dôvodne. Žalobca osvedčil naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu je známe, že žalovaný, ako aj ďalší veritelia poskytujúci úvery, sa často domáhajú zaplatenia svojich nezákonných nárokov zo zmlúv o úvere, ktoré neobsahujú zákonom požadované obligatórne náležitosti alebo plnení z neprijateľných zmluvných podmienok. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či žaloba vo veci samej bude dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca podal. Úspešnosť tejto žaloby však nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená, nakoľko je preukázateľné, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o úvere, ktorá je formulárom vopred pripraveným zo strany veriteľa, ktorý bol podpísaný žalobcom ako spotrebiteľom. Taktiež v štádiu rozhodovania o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že je očividne vylúčené tvrdenie žalobcu, že veriteľ má zo zmluvy o úvere nárok len na vrátenie nesplatenej istiny úveru z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prípade, že by žalovaná pristúpila k zrážkam zo mzdy a následne by súd konštatoval neexistenciu pohľadávky žalovanej zo zmluvy o úvere, resp. neplatnosť dohody o vykonávaní zrážok zo mzdy, došlo by k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu. Takáto ujma žalobcovi bezprostredne hrozí, ak by súd okamžite nezasiahol, pričom účelom vydania neodkladného opatrenia je zabrániť vzniku takejto ujmy. Žalobca osvedčil, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah, ktorý vyžaduje okamžitú úpravu. Ak sú vážne pochybnosti o tom, či sa dohodou o zrážkach zo mzdy budú uspokojovať oprávnené nároky, a teda že nepôjde o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok alebo peňažné nároky, na ktoré veriteľ nemá zákonné právo pre dôsledné nerešpektovanie zákona o spotrebiteľských úveroch, potom je dočasné opatrenie voči žalovanej plne opodstatnené.
20. Žalobca zmluvu uzatváral v postavení spotrebiteľa, ktorým právne predpisy priznávajú zvýšenú právnu ochranu. Práve toto právne postavenie je príčinou zvýšenej miery obozretnosti a ochrany strany pri zvažovaní dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia v danom prípade. Zrážky zo mzdy žalobcu majú byť vykonávané na podklade dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným, t.j. bez predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. Takýto spôsob realizácie zabezpečovacieho inštitútu sa javí ako sporný, s ohľadom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica síce nepredstavuje akt, ktorý by priamo zaväzoval, no je dôležité, aby sa ciele smernice EÚ pretavili do rozhodovania súdov členských štátov. Podľa písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, D. I.POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS <aspi://module='EU'&link='31993L0013'&ucin-k-dni='30.12.9999'> z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať vtom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
21. V danom prípade bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán a uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalobcom až do času, kým súd právoplatne nerozhodne vo veci samej. Žalobca tak bude chránený pred tým, že žalovaný požiada o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu u jeho súčasného, alebo akéhokoľvek budúceho zamestnávateľa. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
22. Ďalej sa súd zaoberal návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti zamestnávateľovi žalobcu T. L..C..I.. zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovanou. Súd uvádza, že listinnými dôkazmi predloženými súdu žalobca osvedčil, že sporové strany dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bola zo strany žalovanej predložená zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu v zmysle uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy a rovnako nepreukázal, že by spoločnosť T. L..C..I.. bola zamestnávateľom žalobcu. Žalobca teda nepreukázal, nepredložil a ani neoznačil dôkazy, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k spoločnosti T. L..C..I... Súd zároveň uvádza, že uvedená spoločnosť bola v petite neodkladného opatrenia nedostatočne označené, keď žalobca uviedol iba obchodné meno spoločnosti bez uvedenia sídla a identifikačného čísla spoločnosti.
23. Súd sa preto nemohol stotožniť so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenej časti, keďže žalobca nepreukázal existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, prípadne, že by exekúcia bola ohrozená, keď nepredložil o tom súdu relevantné dôkazy a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.