Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/188/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 807 598 zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, AK Slnečná 765/3, Malinovo, IČO : 42 174 902 proti žalovanej R. E., V.. XX.XX.XXXX, P. Y. XXXX/X, Z., občianke SR v konaní o zaplatenie 1 570,21 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a mi e t a .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 30.06.2016 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1 570,21 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako právnická osoba v zmysle úverovej zmluvy č. XXXXXXX ako veriteľ poskytol žalovanej dňa 27.02.2007 úver vo výške 1 327,76 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 1 133,90 Eur, spolu 2 461,66 Eur za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere v 12. mesačných splátkach po 205,14 Eur počnúc dňom 28.03.2007. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa sporové strany dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanej viaceré upozornenia z dôvodu omeškania so zaplatením splátok. Žalovaná na tieto výzvy nereagovala. Nakoľko žalovaná vyššie uvedeným spôsobom porušila dojednania zmluvy o úvere a stratila výhodu splátok, dňa 03.05.2007 sa dlh stal splatným. Žalobca podal trestné oznámenie na žalovanú na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere v úmysle ho nesplácať. Toto podozrenie žalobcu vyplývalo z toho, že žalovaná v prospech zmluvy o úvere nezaplatila žiadnu splátku, aj keď mala finančné prostriedky. Žalobca sa preto domnieva, že žalovaná vedela, že úver nebude splácať, čím žalobcu uviedla do omylu a spôsobila mu škodu. Okresný súd Lučenec trestným rozkazom č.k. 3T/263/2007-106 zo dňa 08.01.2008 uznal žalovanú vinnou z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 23.01.2008 a vykonateľnosť 23.01.2008. Žalovaná ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradila žiadnu platbu. Preto žalobca žiadal vydať platobný rozkaz a zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 1 570,21 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5% od 03.05.2007 do zaplatenia a trov konania.

2. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 3 z dôvodu § 297 písm. b/ a to rozsudkom zo dňa 09.01.2017, ktorým žalobu zamietol. Voči tomuto rozsudku podal

žalobca v zákonnej lehote odvolanie dňa 15.02.2017, v ktorom uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d/ a taktiež súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP. V ďalšom žalobca uviedol, že zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka a bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom. Oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko spotrebiteľským úverom sa v zmysle § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 27.02.2007 rozumie „dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Oprávnený poskytuje svojím klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V definícii spotrebiteľského úveru sa pojem úver doplnil až zákonom č. 568/2007 Z.z., pričom táto novela nadobudla účinnosť až 01.01.2008. Preto sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský úver. Predmetná zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy ustanovené v § 497 Obchodného zákonníka s odkazom na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré je svojou povahou ustanovením kogentným (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka. V zmysle § 2 ods. písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 27.02.2007 zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o povere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných zo strany žalobcu klientom sú peňažné prostriedky, teda nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere zo strany žalobcu nemôžu obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere (opis tovaru alebo služby, cenu tovaru alebo služby, adresu predávajúceho, na ktorej možno uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania alebo prevzatia tovaru alebo služby. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere boli podľa ustanovení Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy definované nasledovným spôsobom: Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 31.05.2007 nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka. Je pravdou, že znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo od 01.01.2008 rozšírené aj o zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené, ale nakoľko zmluva o úvere bola uzavretá dňa 27.02.2007, bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom a nebolo možné ju podriadiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Smernica č. 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola do Občianskeho zákonníka implementovaná zákonom č. 150/2004 Z.z., takže v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere boli podľa predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy definované nasledujúcim spôsobom: „Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.“ Z uvedeného znenia jasne vyplýva, že za spotrebiteľské zmluvy boli požadované iba zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka. Teda zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka (rozsudok Krajského súdu Nitra sp.zn. 26Cob/147/2008 zo dňa 26.02.2009. K tvrdeniam súdu o aplikácii smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách žalobca uvádza, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire (t.j. v rámci tzv. „európskeho práva“) majú len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné len, pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže v tomto prípade bola smernica Rady 93/13/ EHS implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. „prístupového obdobia“, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať

príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Žalobca má za to, že uplatnený nárok nie je premlčaný a to z dôvodu, že Okresný súd Lučenec ho rozsudkom zo dňa 08.01.2008 odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie vedeným pod sp.zn. 3T/263/2007-106. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.01.2008. Z uvedeného preto jasne vyplýva, že uplatnený nárok nie je premlčaný. Z ustanovení o premlčaní nároku na náhradu škody jasne vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 28.02.2017, v ktorom uviedla, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí. Má za to, že súd rozhodol v plnom rozsahu správne, keď žalobu zamietol. Uviedla, že vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že zmluva o úvere č. XXXXXXX uzavretá dňa 27.02.2007 medzi žalovanou a žalobcom je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa. Vo všetkých exekučných rozhodnutiach sa tento zmluvný vzťah strán sporu posudzuje ako spotrebiteľský. Žalovaná čerpala úver ako fyzická osoba a nie ako podnikateľský subjekt. Úver jej ako spotrebiteľovi nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale na iný účel. A preto sa na daný zmluvný vzťah prednostne aplikujú občianskoprávne predpisy. Je pravdou, že v trestnom konaní bol vydaný trestný rozkaz, avšak odvolateľ si neuplatnil náhradu škody. Trestným rozkazom ju jeho právo priznané nebolo. Nakoľko exekučný súd nezrušil a ani nemal právo zrušiť rozhodcovský rozsudok sp.zn. T. XXXX/XX, len ho vyhlásiť za materiálne nevykonateľný, čo aj učinil, žalovaná zastáva názor, že v danom prípade tvorí tento rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej a.s. pod sp.zn. T. XXXX/XX zo dňa 13.08.2007 aj keď je materiálne nevykonateľný, prekážku res iudicatae, čo je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, a preto je potrebné žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť. Nie je možné opätovne o tom istom nároku žalobcu rozhodnúť v civilnom sporovom súdnom konaní, keď o ňom už bolo rozhodnuté pred rozhodcovským súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná navrhla odvolaniu nevyhovieť a potvrdiť napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 12Co/110/2017-73 zo dňa 27.07.2017 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z rozhodnutia druhostupňového súdu vyplýva, že súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) v zmysle jeho prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) . Poukázal pritom na to, že jednou z obligatórnych náležitostí žaloby (§ 132 ods. 1 je pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Žalobný petit musí byť presný, určitý, zrozumiteľný a musí mať skutkový súlad s opisom podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa sporu. Žalobca žalobou vymedzuje rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej); nie je však povinný uskutočniť právnu kvalifikáciu. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú údaje nutné k tomu, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť skutočnosti, ktorými opíše skutok, na ktorého základe uplatňuje svoj návrh, v rozsahu umožňujúcom jeho jednoznačnú individualizáciu (uznesenie NS ČR z 21. 05. 1996 sp. zn. 2Cdon 245/1996). Súd prvej inštancie v rozsudku napadnutom odvolaním (bod 15 odôvodnenia) tvrdí, že žalobca sa voči žalovanej domáhal priznania nároku vyplývajúceho z úverovej zmluvy zo dňa 27.02.2007. Žalobca v žalobe v opise rozhodujúcich skutočností uvádza nielen existenciu a náležitosti tohto záväzkového zmluvného vzťahu strán sporu, ale poukazuje aj na právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. 3T/263/2007-106 zo dňa 08. 01. 2008 vydaný v trestnom konaní, ktorým bola žalovaná uznaná za vinnú zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobca bol ako poškodený so svojím nárokom na náhradu škodu odkázaný na občianske súdne konanie; fotokópiu tohto trestného rozkazu žalobca k žalobe pripojil. Súd prvej inštancie si zadovážil celý spis sp. zn. 3T/263/2007. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Okresný súd neodôvodnil, na základe ktorých skutkových tvrdení žalobcu, preukázaných príslušnými dôkazmi a na základe akých úvah pri ich hodnotení dospel k záveru, že žalobca sa žalobou domáhal plnenia zo zmluvného vzťahu, najmä ak zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe jednoznačne nevyplýva, či je predmetom sporu plnenie zo zmluvy, alebo zo zodpovednostného právneho vzťahu. Pri právnej

kvalifikácii potom súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia záväzkového práva a zaoberal sa aj možnosťou, či je predmetom sporu právo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím bez toho, aby sa vysporiadal s tým, či dôsledkom trestnoprávnej zodpovednosti žalovanej za prečin úverového podvodu, na ktorú žalobca vo všeobecnosti tiež poukázal v žalobe (rovnako ako na existenciu zmluvného vzťahu) nie je škoda vzniknutá v majetkovej sfére žalobcu. Jeho rozsudok nie je riadne zdôvodnený, čo je iná vada konania, pretože vydaním arbitrárneho rozhodnutia došlo k odňatiu práva strán sporu na spravodlivé súdne konanie. Z uvedených dôvodov uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní ustáliť, či sa žalobca domáha plnenia zo zmluvy alebo zo zodpovednostného právneho vzťahu, čo je kľúčové aj pre posúdenie premlčania žalovaného nároku, ktorý záver súd prvej inštancie riadne zdôvodní.

5. Na základe výzvy súdu žalobca poukázal na to, že si v predmetnom konaní uplatňuje nárok zo zodpovednostného právneho vzťahu za prečin úverového podvodu v zmysle rozhodnutia vydaného v trestnom konaní sp.zn. 3T/263/2017, teda titulom nároku na náhradu škody.

6. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, ktorého sa žalobca nezúčastnil, pričom doručenie predvolania mal včas a riadne vykázané a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal rozhodnúť vo svojej neprítomnosti.

7. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že dostala peniaze od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v zmysle zmluvy o úvere, pričom časť poskytnutých finančných prostriedkov uhradila, avšak k výške úhrady sa nevyjadrila. Poukázala však na to, že vzhľadom k dátumu poskytnutia úveru 27.02.2007 ako aj právoplatnosti vydaného trestného rozkazu zo dňa 08.01.2008, ktorým bola uznaná za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák., ktorý trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 23.01.2008 vznáša námietku premlčania voči nároku žalobcu a žiada žalobu zamietnuť.

8. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, trestným rozkazom, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o úvere, odvolaním, rozsudkom, odvolaním, vyjadrením žalovanej k odvolaniu, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, vyjadrením žalovanej a podstatným obsahom pripojených spisov Okresného súdu Lučenec 17Er/623/2014 oprávnená POHOTOVOSŤ, s.r.o. - povinná R. E. o vymoženie pohľadávky na základe toho istého exekučného titulu v zmysle rozhodnutia rozhodcovského súdu a trestným spisom Okresného súdu Lučenec 3T/263/2007 o úverovom podvode.

9. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 30.06.2016, ktorá bola súdu doručená toho istého dňa domáhal zaplatenia sumy 1 570,21 Eur so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 03.05.2007 do zaplatenia a náhrady vzniknutých trov konania. Žalobou sa žalobca domáhal svojho nároku na základe zmysle zmluvy o úvere č. XXXXXXX ako veriteľ na tom základe, že poskytol žalovanej dňa 27.02.2007 úver vo výške 1 327,76 Eur (40 000,- Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 1 133,90 Eur (34 160,- Sk), spolu 2 461,66 Eur (74 160,- Sk) v 12. mesačných splátkach po 205,14 Eur (6 180,- Sk) počnúc dňom 28.03.2007. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru tvoril tretinu poplatku za úver dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku mali predstavovať náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Žalovaná úver včas a riadne neplatila, pričom postupne zaplatila 424,88 Eur (12 800,- Sk). Žalobca preto podal návrh na Stály rozhodcovský súd dňa 13.08.2007 pod číslom T. XXXX/XX, kedy si uplatnil titulom nesplatenia úveru zaplatenie 2 036,77 Eur (61 360,- Sk) spolu s úrokmi vo výške 1 891,52 Eur (56 984,- Sk), (spis Okresného súdu Lučenec 17Er/623/2014). Zároveň žalobca dňa 24.09.2007 podal voči žalovanej trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Lučenec pre podozrenie z trestnej činnosti s tým, že oznamovateľovi vznikla škoda vo výške 3 674,40 Eur (110 695,- Sk). Žalobca ako oznamovateľ v uvedenom podaní si neuplatnil právo na náhradu škody (spis Okresného súdu Lučenec 3T/263/2007),

10. Na základe uvedeného trestného oznámenia vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Lučenec pod ČVS: N.-XXX/OEK-K.-XXXX začal trestné stíhanie dňa 26.10.2007 za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a dňa 29.10.2007 vzniesol obvinenie žalovanej za uvedený prečin. V trestnom konaní zastupovala žalobcu ako poškodeného splnomocnená zástupkyňa F. Z., ktorá neuplatnila náhradu škody, len uviedla, že sa k trestnému stíhaniu obvinenej R. E. pripája. Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Lučenci XPV XXX/XX-X zo dňa 18.12.2007 sudca Okresného súdu Lučenec vydal vo veci trestný rozkaz č.k. 3T/263/2007-106 zo dňa 08.01.2008, ktorým uznal obžalovanú R. E. za vinnú z prečinu úverového

podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a uložil jej trest odňatia vo výmere 16 mesiacov s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 rokov. Žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 23.01.2008.

11. Žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2016 žiadal žalobca zaviazať žalovanú R. E. na zaplatenie sumy 1 570,21 Eur s prísl. titulom náhrady škody v zmysle rozhodnutia vydaného v trestnom konaní pod sp.zn. 3T/263/2007.

12. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

13. Podľa § 420 ods. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

14. Podľa § 52 ods. 1 v znení ku dňu 27.02.2007 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 v znení ku dňu 27.02.2007 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 v znení ku dňu 27.02.2007 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinný ku dňu 27.02.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinný ku dňu 27.02.2007 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

19. Podľa § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z. účinný ku dňu 27.02.2007 zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Podľa § 4 ods. 4 zákona 258/2001 Z.z. účinný ku dňu 27.02.2007 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

21. Podľa § 4 ods. 5 zákona 258/2001 Z.z. účinný ku dňu 27.02.2007 spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 4 ods. 7 zákona 258/2001 Z.z. účinný ku dňu 27.02.2007 veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.

23. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

24. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

25. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú

26. Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 106 ods. 1 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

28. Podľa § 106 ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

29. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami ani nebolo sporné, že žalovaná ako dlžníčka uzavrela zmluvu o úvere so žalobcom ako veriteľom, na základe ktorej jej bola vyplatená suma 1 327,76 Eur (40 000,- Sk), pričom uhradila len 424,88 Eur (12 800,- Sk).

30. Žalovaná bola trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 3T/263/2007 zo dňa 08.01.2008 uznaná vinnou na tom skutkovom základe, že dňa 27.02.2007 v Lučenci v žiadosti o úver, ktorý uzatvárala prostredníctvom mandatára žalobcu, uviedla nepravdivé údaje o svojich príjmoch a výdavkoch, hoci si bola vedomá toho, že jej celková finančná situácia neumožňuje poskytnutý úver riadne a včas splácať a dňa 27.02.2007 uzatvorila so žalobcom Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1 327,76 Eur (40 000,- Sk), ktorý sa zaviazala s príslušným poplatkom vo výške 1 133,90 Eur (34 160,- Sk) splácať v pravidelných mesačných splátkach po 205,14 Eur (6 180,- Sk) počnúc dňom 28.03.2007, pričom ku dňu 21.11.2017 uhradila len splátky vo výške 424,88 Eur (12 800,- Sk), ďalšie splátky doposiaľ neuhradila, čím spôsobila škodu žalobcovi vo výške 2 461,66 Eur (74 160,- Sk). Spáchala tak prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, kedy vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru a tak mu spôsobila škodu. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2008. Žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku.

31. Nakoľko podľa § 195 Civilného sporového poriadku je konajúci súd rozhodnutím v trestnom konaní viazaný, bol splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu.

32. Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 27.02.2007 uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Súd predmetný právny vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzhľadom na označenie dlžníka (žalovanej) v predmetnej zmluve. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, žalobca), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania, prípadne uvedenie identifikačného čísla osoby a ani údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri. Takéto údaje neposkytujú odpoveď na otázku, v akom odbore podnikania povinný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Žalobca nijako nepreukázal, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, čo možno vyvodiť aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 ktorý konštatoval, že "ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil", t. j. v tomto prípade v neprospech žalobcu (veriteľa).

33. Z uvedeného je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu zmluvných strán a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári bola medzi stranami sporu uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

34. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že v tomto prípade sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, pokiaľ chcel získať finančné prostriedky bolo jej povinnosťou žalobcom predložený formulár (žiadosť o úver) vyplniť s požiadavkou na výšku úveru a počet splátok v ktorých je ochotná dlh splatiť a žalobcovi ho vrátiť. Tento následne rozhodol v akej výške a za akých podmienok bude úver dlžníkovi poskytnutý a vyhotovil nový text o poskytnutí úveru. Žalovanej bola následne predložená zmluva o úvere so schválenou výškou poskytnutého úveru a s ďalšími náležitosťami dopísanými žalobcom, pričom tieto on nedokázal ovplyvniť, len zmluvu ako celok podpísať, príp. odmietnuť. Skutočnosť, že žalovaná zrejme nemala reálne možnosť oboznámiť sa podrobne s obsahom zmluvy, je zrejmá aj z toho, že samotná zmluva, ale najmä všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú písané malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Skompletizovaná zmluva o úvere bola dňa 27.02.2007 zmluvnými stranami podpísaná.

35. Preskúmaním obsahu Zmluvy o úvere uzavretej stranami sporu súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti podľa citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. konkrétne zmluva o úvere neobsahuje údaj ročnú percentuálnu mieru nákladov.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov.

37. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1 327,76 Eur (40 000,- Sk), pričom žalovaná zaplatila žalobcovi z poskytnutého úveru sumu 424,88 Eur (12 800,- Sk). Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd konštatuje,

že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej bola spôsobená škoda vo výške 902,87 Eur (27 200,- Sk). Z vyjadrenia žalobcu tiež vyplýva, že si v tomto konaní uplatňuje nárok titulom náhrady škody v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Lučenec 3T/263/2007. Žalovaná R. E. na pojednávaní dňa 27.10.2017 vzniesla voči nároku žalobcu námietku premlčania.

38. Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

39. Podľa § 106 ods. 1 právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

40. Podľa § 106 ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

41. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1 327,76 Eur (40 000,- Sk). Keďže žalovaná poskytnutý úver riadne a včas v zmysle splátkového kalendára nesplatila, žalobca tvrdil, že pristúpil k zosplatneniu úveru, na základe ktorého sa úver stal splatným dňa 03.05.2007. Predmetné oznámenie o zosplatnení úveru žalobca nepredložil a nenachádza sa ani v pripojenom spise sp. zn. 3T/263/2007. Z predloženej zmluvy a splátkového kalendára mal súd zároveň preukázané, že žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške po 205,14 Eur (6 180,- Sk) počnúc dňom 28.03.2007.

42. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade uplatnenej škody je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe. Ide o subjektívnu 2-ročnú premlčaciu dobu, plynúcu v rámci 10-ročnej objektívnej lehoty v prípade škody spôsobenej úmyselne. Súd v konaní nemal zosplatnenie úveru preukázané (žalobca oznámenie o zosplatnení úveru súdu nepredložil). Subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom právoplatnosti Trestného rozsudku č. k. 3T/263/2007, t.j. 23.01.2008 a uplynula dňa 23.01.2010. Žalobca podal žalobu na Okresnom súdu Lučenec dňa 30.06.2016, teda po uplynutí premlčacej dvojročnej subjektívnej doby. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

43. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Podľa § 255 ods. 1, 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Nakoľko žalovaná mala v konaní plný úspech, vzniklo mjeju právo na plnú náhradu trov konania vo výške 100 %. Súd súčasne s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania rozhodol aj o výške náhrady. Keďže žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.