Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20P-179-2016.pdf
PDF · 91.38 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/179/2016
Uznesenie
Okresný súd Martin vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. Q., V.. XX.XX.XXXX, bytom ako sestra, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka J. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a otec T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. Y. XXX, B., Č. I. v konaní o návrhu druha matky: Ľ. Z., V.. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, K. na zverenie maloletého do jeho náhradnej osobnej starostlivosti a návrhu sestry maloletého: K. Q., V.. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, I., V. I. na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti za účasti Okresnej prokuratúry R., takto
rozhodol:
Maloletý K., V.. XX.XX.XXXX sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti sestry K. Q., V.. XX.XX.XXXX od 09.02.2017, ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu, v akom ju vykávajú rodičia s tým, že právo zastupovať a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 eur mesačne od 09.02.2017 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám sestry maloletého.
Dlh na výživnom za obdobie od 09.02.2017 do 31.10.2017 v celkovej výške 900 eur sa otcovi povoľuje splácať v splátkach po 20 eur mesačne od právoplatnosti tohto rozhodnutia spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok k rukám sestry maloletého.
Konanie o návrhu druha matky maloletého zastavuje.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin P52/00 zo dňa 27.06.2000 a rozsudok Okresného súdu Martin 23P/170/2010-34 zo dňa 07.02.2011.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2016 sa druh matky domáhal zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. V návrhu uviedol, že maloletý bol rozhodnutím súdu zverený do osobnej starostlivosti matky. Po vzájomnej dohode v rodine sa rozhodol maloletého vziať do náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko sa jedná o syna jeho nebohej dlhoročnej družky, ktorá náhle zomrela dňa 21.12.2016. Býva spoločne s maloletým a jeho plnoletým bratom v 5-izbovom rodinnom dome. Má s ním blízky vzťah, nakoľko bývajú v spoločnej domácnosti približne 12 rokov. Všetko mu vysvetlili a on s tým súhlasí. Škola maloletého baví, nie sú s ním takmer žiadne problémy. Telefonicky kontaktoval otca maloletého, ktorý uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do jeho starostlivosti. Pracuje na železnici v jednozmennej prevádzke s príjmom 685 eur v hrubom. Dlhodobo užíva lieky na vysoký krvný tlak, inak je zdravý.
2. Uznesením 20P/179/2016-15 zo dňa 28.12.2016 súd maloletému ustanovil kolízneho opatrovníka pre konanie, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.
3. Uznesením 20P/179/2016-17 zo dňa 29.12.2016 bol maloletý zverený neodkladným opatrením do náhradnej osobnej starostlivosti druha matky, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 70 eur mesačne.
4. Sestra maloletého sa návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 09.02.2017 domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi maloletého prispievať na jeho výživu sumou 100 eur mesačne.
5. Uznesením 20P/179/2016-32 zo dňa 28.03.2017 súd spojil na spoločné konanie návrh druha matky na zverenie maloletého do jeho náhradnej osobnej starostlivosti s návrhom sestry maloletého na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom druha matky maloletého, sestry maloletého, otca maloletého, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súdny spis a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Otec na pojednávaní uviedol, že ohľadne maloletého komunikuje s jeho sestrou. Táto sa o neho starala takmer od mala, sú na seba fixovaní, preto súhlasil, aby maloletý bol zverený do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletého nevidel od jeho dvoch rokov. S výživným vo výške 100 eur mesačne súhlasil. Od roku 2006 žije v Českej republike. Býva sám na ubytovni, kde má k dispozícii jednu izbu, kuchyňu a sociálne zariadenie. Jeho príjem je okolo 20 000 Kč, úvery ani pôžičky nemá. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
8. Sestra maloletého uviedla, že s maloletým bola neustále v telefonickom kontakte. V lete bol u nej na prázdninách. Od februára 2017 je u nej. Mal psychické problémy, situáciu nezvládal. V Nemecku vybrala školu, na ktorú nastúpi od septembra 2017. Pôjde do prípravného ročníka, ktorý bude zameraný najmä na zdokonalenie v nemeckom jazyku a na prípravu na štúdium. Mal by sa učiť za elektromechanika. Ona je vydatá od 07.10.2010, má povolený trvalý pobyt. 9. Druh matky maloletého zobral svoj návrh na začatie konanie späť. Súhlasil s názorom maloletého, ktorý chce žiť so svojou sestrou v Nemecku.
10. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti jeho sestry.
11. Z listín tvoriacich súdny spis vyplýva, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Martin P 52/00 zo dňa 27.06.2000 zverený do osobnej starostlivosti matky. Z úmrtného listu matky maloletého vyplýva, že táto dňa 16.12.2016 zomrela.
12. V zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
13. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
14. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
15. Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
16. Podľa § 45 ods. 5 zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
17. Podľa § 45 ods. 6 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
18. Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
19. Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
20. Podľa § 45 ods. 9 zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
21. Podľa § 47 ods. 1 zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, b) smrťou maloletého dieťaťa, c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.
22. Podľa § 47 ods. 2 zákona o rodine, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
23. Podľa § 47 ods. 5 zákona o rodine, ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
24. Na základe § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 ods.1 prvá veta zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
26. Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27. Maloleté dieťa môže byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
28. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 45 zákona o rodine vyplýva, že na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť splnená podmienka, spočívajúca v záujme dieťaťa na takomto opatrení. Záujem dieťaťa je pritom nutné posudzovať objektívne a je daný najmä vtedy, keď rodičia porušujú svoje rodičovské práva a povinnosti (medzi ktoré patrí sústavné a dôsledné zabezpečovanie starostlivosti o výchovu dieťaťa, jeho zdravie, výživu), keď rodičia nie sú schopní poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť alebo starostlivosť o dieťa zanedbávajú, v dôsledku čoho môže byť výchova dieťaťa vážne ohrozená.
29. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Martin P 52/00 zo dňa 27.06.2000 zverený do osobnej starostlivosti matky. Matka dňa 16.12.2016 zomrela, a na základe neodkladného opatrenia nariadeného uznesením 20P/179/2016-17 zo dňa 29.12.2016 náhradnú osobnú starostlivosť zabezpečoval druh matky maloletého. Dňa 09.02.2017 prevzala faktickú osobnú starostlivosť o maloletého jeho sestra, v starostlivosti ktorej sa maloletý nachádzal aj v čase rozhodovania súdu. So zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti sestry maloletého vyjadrili všetci účastníci konania - druh matky maloletého, otec maloletého, kolízny opatrovník - súhlas. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd konštatoval, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti svojej sestry a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
30. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého a z možností, schopností a majetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného § 62 zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o vyživovacej povinnosti otca, ktorému stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 eur mesačne v súlade s návrhom sestry maloletého. Otec s výškou výživného na pojednávaní súhlasil. Začiatok plnenia vyživovacej povinnosti určil odo dňa kedy začala zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého, t.j.
od 09.02.2017. Povinnosť si otec bude plniť k rukám sestry maloletého vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred.
31. Dlžné výživné za obdobie od 09.02.2017 (prevzatie starostlivosti o maloletého) do 31.10.2017 (koniec mesiaca, v ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie), t.j. 9 mesiacov, v celkovej výške 900 eur (100 eur mesačne x 9 mesiacov = 900 eur) otcovi umožnil splácať v splátkach po 20 eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia spolu s bežným výživným k rukám sestry maloletého pod následkom straty výhody splátok.
32. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
33. Podľa § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
34. Uvedený dispozitívny úkon druhovi matky prislúchal, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v časti o zverenie maloletého do jeho náhradnej osobnej starostlivosti zastavil, nakoľko svoj návrh zobral späť. 35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, pretože prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Účastníci konania sa vzdali práva podať proti tomuto uzneseniu odvolanie.