Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_21Er-340-2008.pdf
PDF · 74.14 KB
Case nature
Area
Subarea
21Er/340/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: V. K., N.. XX.X.XXXX, A. X. XXX/XX, XXX XX C. C., na vymoženie pohľadávky v sume 730,93 € s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 1244/2008 z a n e p r í p u s t n ú.
II. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 1244/2008 z a s t a v u j e.
III. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd poverením č. 5506 051608* zo dňa 31.3.2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave č. k. SR 8141/07 zo dňa 31.3.2007.
2. Dňa 28.12.2016 doručil povinný súdu návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 22.12.2016 v ktorom uviedol, že exekučný titul rozhodcovský rozsudok trpí vadami. neprijateľnou rozhodcovskou doložkou, priznané plnenie je v rozpore s dobrými mravmi, priznaný úrok z omeškania je absolútne neprijateľný a to vo výške 0,25 € denne t.j. 91,25 % ročne.
3. Dňa 28.6.2017 doručil súdu vyjadrenie oprávneného k podaniu povinného v ktorom okrem iného uviedol, že sa nejedná o spotrebiteľskú vec, zmluva o úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka.
4. Dňa 28.8.2017 doručil oprávnený súdu Všeobecné podmienky poskytnutia úveru k úverovej zmluve č. 5331328 ako aj zmluvu o úvere č. 5331328 zo dňa 17.5.2007.
5. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisíí a zmierov nimi schválených.
6. Podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
7. Podľa ust. § 45 ods. 1 písm. b), c) zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
8. Podľa ust. § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.
9. Exekučný súd je v zmysle ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne právoplatný - nie je ním viazaný v zmysle § 159 OSP a môže ho teda preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Ide o zákonnú výnimku zo zásady, že exekučný súd neskúma skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Exekučný súd musí skúmať obsah plnenia, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, a to z hľadiska súladu so zákonom, z hľadiska možnosti, dovolenosti a súladu s dobrými mravmi.
10. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a dospel k záveru, exekúcia je neprípustná.
11. V posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave č. k. SR 8141/07 zo dňa 31.3.2007. V uvedenom rozsudku je uvedené, že účastníci sa dohodli v zmluve o úvere v časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru bod 17 Rozhodcovská doložka, že všetky spory ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.
12. Rozhodcovská doložka nie je v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru súčasťou zmluvy o úvere č. 5331328 zo dňa 17.5.2007. V bode 17 predložených podmienok poskytnutia úveru na ktorý odkazuje rozhodcovský súd vo svojom rozsudku je uvedené, že dlžník dáva plnom rozsahu podľa § 42 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni veriteľovi súhlas s tým aby Sociálna poisťovňa poskytla všetky informácie týkajúce sa platieb a dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, najmä informácie o tom kto je platiteľom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia za dlžníka. Je potrebné zdôrazniť, že v predložených podmienkach poskytnutia úveru nie je ani v jednom bode týchto podmienok uvedená rozhodcovská doložka ani iná informácia, ktorá by mohla zakladať právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Oprávnený sa na základe tejto zmluvy zaviazal poskytnúť povinnému úver v sume 531,10 eúr. Povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 191,86 eur, teda celkovo mal povinný zaplatiť čiastku 722,96 eur v 3 mesačných splátkach po 240,99 eur. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru doložil súdu sám oprávnený dňa 28.8.2017 na základe výzvy. Oprávnený nedoložil súdu rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská doložka nie je uvedená ani v samotnej zmluve o úvere.
13. Ak teda v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Preto je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje
rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná.
15. Exekučný súd má povinnosť v každom štádiu exekúcie povinnosť skúmať súlad exekúcie so zákonnom a s dobrými mravmi. Exekučný súd pritom nie je pri skúmaní súladu so zákonom odkázaný na tzv. sporové konanie (ktoré by mal takto iniciovať a na jeho prípadný výsledok aj vyčkať, resp. pri nezačatí takéhoto konania pokračovať bez ďalšieho v exekúcii), pretože aj na exekučný súd dopadá tá časť úpravy procesného práva, podľa ktorej je súd viazaný len určitými rozhodnutiami a inak je oprávnený si otázky prejednateľné inými orgánmi (rozumej aj inými súdmi) posúdiť sám.
16. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1. písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
17. Súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil z dôvodu, že oprávnený uzavrel s povinným zmluvu o úvere, ktorá neobsahuje rozhodcovskú doložku. Rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť a vydať rozhodcovský rozsudok č. k. SR 8141/07 zo dňa 31.3.2007.
18. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po doručení vyúčtovania trov exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.