Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-68-2014.pdf
PDF · 178.79 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/68/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. M. XX, právne zastúpeného JUDr. Róbertom Spálom, advokátom so sídlom Paulínska 24, Trnava, proti žalovanej: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., za účasti intervenienta na strane žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpeného: JUDr. Danušou Tichou, advokátkou so sídlom Nám. M. Benku 6, Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 560,80 eura mesačne od 01.05.2013 do 30.09.2013, sumy 392,20 eura mesačne od 01.10.2013 do 30.01.2027 a sumy 1.463,12 eura z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Intervenient má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.02.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.046,50 eura ako náhrady z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, sumy 2.462,78 eura ako náhrady za stratu na zárobku za obdobie máj 2012 až apríl 2013, sumy 1.313,13 eura ako náhrady za splatenú časť lízingu na osobné motorové vozidlo, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ďalej sumy 560,80 eura mesačne od 01.05.2013 do 30.09.2013 a sumy 392,20 eura mesačne od 01.10.2013 do 31.01.2027 ako náhrady za stratu na zárobku do obdobia dovŕšenia dôchodkového veku, a to vždy do k 15. dňu toho ktorého mesiaca.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 30.04.2012 sa žalobca stal účastníkom dopravnej nehody na Nitrianskej ceste v Trnave, pri ktorej bol ako vodič motorového vozidla narazený zozadu iným motorovým vozidlom, ktoré viedla žalovaná. Následkom tejto nehody utrpel žalobca škodu na zdraví, pri ktorej je nereálne, resp. veľmi zdĺhavé a obtiažne navrátenie do predošlého stavu. Pred dopravnou nehodou viedol žalobca plnohodnotný život, bol zamestnaný ako skladový operátor v spoločnosti FREMACH TRNAVA, s.r.o. od 01.11.2011, pričom táto práca si vyžadovala aspoň základnú telesnú zdatnosť a jeho mzda v čase pred nehodou mu umožňovala uspokojovať základné rodinné potreby a plniť si svoje finančné záväzky. Dňa 15.11.2013 sa stal právoplatným a vykonateľným rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/79/2013, ktorým súd uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že žalobcovi z nedbanlivosti
spôsobila ťažkú ujmu na zdraví. Žalobca sa touto žalobou domáha zmiernenia nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym konaním žalovanej, ktorá spočíva vo vytrpených bolestiach vzniknutých poškodením zdravia, liečením a odstraňovaním následkov poškodenia (rehabilitácia), a jednak v sťažení spoločenského uplatnenia, keďže následky poškodenia zdravia majú nepriaznivý vplyv na životné a spoločenské potreby žalobcu a obmedzujú jeho plnenie spoločenských úloh. Obe tieto zložky nemajetkovej ujmy žiadal kompenzovať jednorazovým odškodnením vo výške 7.036,35 eura. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia V.. P. Z. zo dňa 24.05.2012 bolo bolestné žalobcu ohodnotené na 305 bodov a poisťovňou bola vyplatená suma poistného plnenia za bolestné vo výške 4.795 eur. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. P. Z. zo dňa 17.07.2013 bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené na 130 bodov a poisťovňou bola vyplatená suma poistného plnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.093 eur. Žalobcovi bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 10.01.2013 priznaný invalidný dôchodok z dôvodu, že bol uznaný invalidným pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žiadal preto súd o priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.046,50 eura (50% zo sumy 2.093 eur). Žalobca sa ďalej domáhal aj zmiernenia majetkovej ujmy, a to straty na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti (ktorá predstavuje sumu vo výške 3.648 eur) ako rozdiel medzi priemerným zárobkom žalobcu pred dopravnou nehodou a nemocenským za obdobie máj 2012 až apríl 2013 a po priznaní invalidného dôchodku ako rozdiel medzi priemerným zárobkom žalobcu pred dopravnou nehodou a výškou priznaného invalidného dôchodku, straty na dôchodku a účelných nákladov spojených s liečením. Uviedol, že Európske centrum odškodného, spol. s r.o. mu čiastočne vyplatilo náhradu škody z titulu straty na zárobku v celkovej výške 1.185,22 eura a tiež, že dňa 26.09.2013 uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom T-PRESS, spol. s r.o., na základe ktorej počnúc dňom 26.09.2013 vykonáva prácu predavača na dobu určitú do 28.09.2014 s mesačnou mzdou 168,63 eura + tržba do výšky 1%. Žalobca taktiež požadoval sumu 1.313,13 eura, keďže túto sumu musel on titulom finančného vyporiadania lízingovej zmluvy zaplatiť lízingovému prenajímateľovi. Následkom dopravnej nehody spôsobenej žalovanou totiž došlo k totálnej škode na predmete lízingu - motorovom vozidle, ktorého bol žalobca lízingovým nájomcom. Tvrdil, že povinnosť jednorazovej úhrady by nevznikla, ak by nedošlo k nehodovej udalosti a následne k mimoriadnemu ukončeniu lízingovej zmluvy.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 17.04.2014 tak, že dopravnú nehodu zo dňa 30.04.2012 riadne nahlásila v poisťovni KOOPERATIVA, a.s., u ktorej mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie a následne sa riadila ich pokynmi. Zároveň žiadala, aby bola poisťovňa pribratá do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.
4. Na základe výzvy súdu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. oznámila dňa 03.06.2014, že má záujem vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej.
5. S poukazom na ust. § 93 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok súd bez rozhodovania o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka, konal ďalej s poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako vedľajším účastníkom. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý nahradil inštitút vedľajšieho účastníka inštitútom intervenienta (§ 81 a nasl. CSP), preto v ďalšom texte bude KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. označená ako intervenient.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi a vyjadreniami strán sporu a intervenienta a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že po dopravnej nehode sa stal invalidný na 45 %, čo bolo v júli - auguste 2015 prehodnocované a bol uznaný invalidným na ďalšie tri roky v rovnakej výške. Jeho život sa po nehode zmenil, znížením jeho príjmu prišlo k zníženiu životnej úrovne. Museli predať byt v Trnave, z ktorej kúpnej ceny boli vyplatené pôžičky a z ostatku si kúpili starší rodinný dom bez kúrenia, do ktorého museli investovať, čím sa manželka, ktorá je tiež invalidná, zadlžila. Žije s nimi aj svokra, ktorá je starobná dôchodkyňa a 3 malé deti, z ktorých dve sú jeho a jedno je manželkine. Od autonehody má sťaženú chôdzu, musí používať francúzsku palicu, má obmedzenú pohyblivosť chrbtice, nemôže sa dobre otočiť. Predtým pracoval na vysokozdvižnom vozíku, pričom 90% jazdil na spiatočku, lebo vpredu bolo veľké bremeno, čo už teraz robiť nemôže. Stačí keď sedí v inej polohe a už sa mu zle dýcha a bolia ho nohy. V dôsledku nedostatku financií vznikali v rodine hádky. V tej súvislosti mal aj psychické problémy, ktoré doposiaľ pociťuje. Navštevoval psychiatra - MUDr. P. V., Mestská poliklinika, s.r.o. v
Seredi, trištvrte roka, čo po zmene bydliska bolo ďaleko, nemal na to finančné prostriedky. K skutočnosti, či mu bola vyplatená titulom náhrady straty na zárobku počas PN adekvátna náhrada sa vyjadriť nevedel, ale všetko čo bolo vyplatené, sa použilo na úhradu dlhov. Má exekútorov, z toho nespí a neje. Pred nehodou nemal žiadnu exekúciu, všetko si splácal. Ohľadne náhrady straty na zárobku po skončení PN dňa 12.06.2015 mu prišiel návrh, ktorý podpísal a vrátil v ten istý deň. Suma cca 9.500 eur mu však doposiaľ vyplatená nebola. Ďalej uviedol, že mal uzavretú lízingovú zmluvu, lízingové splátky platil cca 150 eur a po nehode mal platiť ešte takto pol roka, ale z dôvodu, že auto bolo totálne poškodené, prijal možnosť poisťovne predčasne lízing ukončiť, keďže mu bolo vyplatené 1.200 eur a 4.400 eur ako zostatková hodnota vozidla, ale mal aj možnosť v lízingu ďalej pokračovať. Vyplatil sumu 1313,13 eura naraz, pretože sa odpredali autu náhradné diely. Nie je zamestnaný, nie je ani evidovaný na úrade práce. Po nehode pracoval v Trnave v novinovom stánku. Prvý pracovný pomer bol ukončený z dôvodu sťahovania sa, pričom pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú. Pred nehodou hrával aktívne stolný tenis, čomu sa po nehode už nemôže venovať. Ďalej uviedol, že žalovaná mu dala 500 eur, pričom tieto peniaze s jej súhlasom použil na uhradenie uskladnenia vozidla. Uznal, že jeho manželka sa správala tak ako sa správala, pretože po jeho prepustení z nemocnice po 3 dňoch ho kontaktoval manžel odporkyne. K veci tiež uviedol, že s Európskym centrom odškodnenia podpisoval zmluvu, ale k jej obsahu sa vyjadriť nevedel.
8. Žalovaná vo svojom prednese potvrdila, že sa stala dopravná nehoda, na základe ktorej bola právoplatne odsúdená. K právnym nárokom žalobcu sa vyjadriť nevedela. Uviedla, že jej je ľúto, čo sa stalo. Navštevovala navrhovateľa aj v nemocnici a ospravedlnila sa žalobcovi aj jeho partnerke. Nechala im tam aj peniaze, ale následne sa voči nej správali vydieračským spôsobom. Nechala im sumu 500 eur, ktorú však nechce započítavať. So žalobcom sa nevedeli dohodnúť na jednorazovom odškodnení, pretože sa už obávala správania manželky žalobcu.
9. Intervenient uviedol, že čo sa týka lízingu má za to, že žalobca svojim rozhodnutím ukončil predčasne lízingovú zmluvu a za pokutu si môže sám, pričom lízingovej spoločnosti by lízingové splátky uhradil aj v opačnom prípade. Keďže zvýšenie SSÚ opiera o svoju negatívnu finančnú situáciu, žiadal, aby aj toto preukázal. Európskemu centru odškodného vyplatili v skutočnosti vyššie sumy.
10. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.10.2015 sa intervenient vyjadril k jednotlivým nárokom žalobcu. K mimoriadnemu zvýšeniu sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol, že poukázal žalobcovi sumu 2.093 eur ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku vystaveného MUDr. P. Z. (130 bodov x 16,10 eura = 2.093 eur). Uviedol, že bodové hodnotenie môže posudzujúci lekár zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenia na zdraví, pričom túto možnosť posudzujúci lekár nevyužil. Nestotožňuje sa s vyjadrením žalobcu, že už samotné rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku odôvodňuje súdne priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. Ide o fakultatívny nárok a 50 % predstavuje zákonné maximum v prípade skutočne závažných poškodení zdravia. Poukázal tiež na to, že je potrebné prihliadať na všetky okolnosti prípadu a prípad posudzovať individuálne s prihliadnutím na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Najvyšší počet bodov, ktorý je možné dosiahnuť pri ohodnotení najťažších poranení a najťažších následkov je približne 11520, pričom žalobcovi bolo priznaných 130 bodov. V tomto smere žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, keďže tento nárok odôvodňuje výlučne skutočnosťou, že mu bol priznaný invalidný dôchodok (miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %). Pokiaľ ide o stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti, žalobca poukazoval na zníženie životnej úrovne po nehode, ku ktorej došlo v súvislosti so znížením príjmu a na psychické problémy. Z lekárskej správy vyplýva, že žalobca bol už v roku 2003 a 2004 dvakrát hospitalizovaný na psychiatrii, a teda psychické problémy žalobcu nemajú príčinnú súvislosť výlučne s dopravnou nehodou, t.j. neboli vyvolané poškodením zdravia pri dopravnej nehode. Taktiež mal intervenient za to, že žalobca nepreukázal finančné ťažkosti. Žalobca sa nesnaží aktívne si hľadať zamestnanie a zlepšiť svoju finančnú situáciu, pričom z Odborného posudku o invalidite vyplýva, že môže vykonávať prácu bez nadmernej fyzickej záťaže. Preto skutočnosť, že žalobca nie je v súčasnosti zamestnaný nemôže byť pričítaná výlučne na ťarchu žalovanej. Žalobca nepreukázal, akým spôsobom a v akom rozsahu boli jeho možnosti pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti obmedzené v porovnaní s predchádzajúcim rozsahom a kvalitou spoločenského a iného života. Žalobca nie je zo života vyradený v mimoriadnom rozsahu a možnosti jeho uplatnenia nezanikli. K náhrade na stratu na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti intervenient uviedol, že denný vymeriavací
základ žalobcu predstavoval sumu 23,71 eura, pričom Sociálna poisťovňa vyplatila za 355 dní PN sumu 4.629,70 eura. Strata na zárobku počas PN predstavovala sumu 39,12 eura za prvé 3 dni PN (23,71x 55% x 3 dni) + sumu 2.145,76 eura (23,71 eura x 25% x 362 dní) = 2.184,88 eura. Intervenient na strane žalovanej však poukázal žalobcovi, resp. na účet Európskeho centra odškodného, s.r.o. sumu 2.239,76 eura, t.j. vo vyššej výške ako mal žalobca nárok. Poznamenal, že žalobca si uplatňuje náhradu za stratu na zárobku ako rozdiel medzi priemerným zárobkom žalobcu pred dopravnou nehodou a nemocenským, pričom takýto postup nemá oporu v zákone. K náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti uviedol, že poskytol žalobcovi dohodnutú sumu 9.567 eur dňa 10.09.2015 v zmysle Dohody o jednorazovom vyrovnaní straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti uzavretej medzi intervenientom a žalobcom, pričom v zmysle článku V ods. 1 predmetnej Dohody žalobca nemá nárok na ďalšie odškodnenie straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Vo vzťahu k finančnému vysporiadaniu lízingovej zmluvy mal intervenient za to, že žalobca by musel kúpnu cenu 429,36 eura ako aj nedoplatok v sume 678,85 eura zaplatiť lízingovej spoločnosti aj v prípade, ak by nedošlo k poistnej udalosti. Poplatok za predčasné ukončenie 199,16 eura a zmluvná pokuta sú položky, ktoré vznikli dobrovoľným rozhodnutím žalobcu predčasne ukončiť lízingovú zmluvu. Suma 1.313,13 eura nepredstavuje škodu, ktorú žalobca utrpel, pretože je len splnením jeho zmluvnej povinnosti, do ktorej žalovaná zasahovať ani ju žiadnym spôsobom ovplyvniť nemohla.
11. Rozsudkom Okresného Trnava sp. zn. 5T/79/2013 zo dňa 15.11.2013, právoplatným toho istého dňa, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, bola obvinená R. V. (v tomto konaní žalovaná) uznaná vinnou na tom skutkovom základe, že dňa 30.04.2012 v čase o 17:00 hod. v Trnave v smere od centra mesta na Modranku v ľavom jazdnom pruhu žalovaná viedla osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat Z.: X.-XXXCO, pričom nedodržala bezpečnú vzdialenosť za vozidlom zn. Škoda Fabia Z.: C.-XXXDF vedeného V. R. (v tomto konaní žalobcom), ktoré v dôsledku nárazu odhodilo do pravého jazdného pruhu, kde toto vozidlo narazilo pravou prednou časťou do ľavej zadnej časti vozidla Hyundai Lantra Z.: C.-XXXAX vodiča T.. T. W., čím došlo k zraneniu žalobcu, ktorý utrpel zlomeninu 2. krčného stavca s posunom s dobou liečenia 6 týždňov, s tým, že práceneschopnosť sa môže predĺžiť na dobu 3-4 mesiace pre nutnosť rehabilitácie a postupného zaťažovania, čím inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, odsúdená pre spáchanie prečinu ublíženia zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 2.500 eur a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Zároveň súd poškodené strany, o.i. žalobcu, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
12. Z poistnej zmluvy č. 6554192160 vyplýva, že motorové vozidlo EČV: GA-335CO, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, bolo v čase vzniku dopravnej nehody poistené pre zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u poisťovateľa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. (intervenienta).
13. Z Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.05.2012 o bolestnom žalobcu, ktorý bol vypracovaný MUDr. P. Z. súd zistil, že boli obodované položky: Položka 105/b - Vykĺbenie krčnej chrbtice bez poškodenia miechy alebo koreňov - 130 bodov, Položka 107b - Zlomenina tela krčného stavca C 2 so znížením prednej časti tela stavca o viac ako 1/3 - 175 bodov, spolu 305 bodov.
14. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.07.2012 vyplýva, že KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. poukázala žalovanému na jeho účet sumu poistného plnenia za bolestné vo výške 4.795 eur.
15. Z Lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 17.07.2013 o sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu, ktorý bol vypracovaný MUDr. P. Z. súd zistil, že boli obodované položky: Položka 304b - Poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice ľahké s príznakmi koreňového dráždenia - 130 bodov.
16. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.08.2013 vyplýva, že KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. poukázala žalovanému na jeho účet sumu poistného plnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.093 eur.
17. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 10.01.2013 bol žalobcovi od 29.04.2013 priznaný invalidný dôchodok v sume 129 eur mesačne, pričom za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
18. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 04.12.2014 bol žalobcovi od 01.01.2015 zvýšený invalidný dôchodok o 2,70 eura mesačne na základe opatrenia MPSVaR č. 295/2014 Z.z. na sumu 136,20 eura mesačne.
19. Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou vyplýva, že žalobcovi bolo za obdobie máj 2012 až apríl 2013 vyplatené nemocenské vo výške 4.629,70 eura.
20. Listami zo dňa 13.12.2012, 08.01.2013, 20.03.2013, 06.06.2013, oznámila KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. žalobcovi a spoločnosti Európske Centrum Odškodného, spol. s r.o. výšku poistného plnenia za stratu na zárobku počas PN od 30.04.2012 do 30.04.2013 v celkovej výške 2.239,76 eura.
21. Podľa oznámení o vyplatení náhrady škody, Európske Centrum Odškodného, spol. s r.o. vyplatilo žalobcovi náhradu škody z titulu nákladov spojených s liečením a z titulu straty na zárobku v celkovej výške 1.185,22 eura.
22. Z potvrdenia spoločnosti FREMACH TRNAVA, s.r.o. so sídlom Belgická 2, Trnava, IČO: 36 282 332, vyplýva, že žalobca bol zamestnaný v tejto spoločnosti od 01.11.2011 a jeho základná hodinová mzda brutto bola 2,79 eura a priemerný hodinový zárobok brutto bol 4,2045 eura.
23. Podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.09.2013 bol žalobca zamestnaný v pracovnom pomere na dobu určitú do 28.09.2014 u zamestnávateľa T-PRESS, spol. s r.o. so sídlom Vajanského 18, Trnava, IČO: 34 129 961, ako predavač, s tým, že pracovný pomer vznikol dňa 27.09.2013. Mesačná mzda bola dohodnutá vo výške 168,63 eura + tržba do výšky 1% jemu prislúchajúca.
24. Na základe Dohody o predčasnom ukončení lízingovej zmluvy uzatvorenej medzi lízingovým prenajímateľom UniCredit Lízing Slovakia, a.s. a žalobcom ako lízingovým nájomcom došlo k predčasnému ukončeniu lízingovej zmluvy, ktorej predmetom bolo finančný lízing motorového vozidla Š. H. E. ku dňu 31.07.2012 a súčasne sa zmluvné strany dohodli na finančnom vyporiadaní lízingovej zmluvy vo výške 1.313,13 eura tak, že kúpna cena prestavovala 429,36 eura, poplatok za predčasné ukončenie 199,16 eura, nedoplatok 678,65 eura a zmluvná pokuta 5,76 eura.
25. Z potvrdenia o vklade v hotovosti zo dňa 27.07.2012 vyplýva, že žalobca uhradil lízingovému prenajímateľovi UniCredit Lízing Slovakia, a.s., finančné vyporiadanie lízingovej zmluvy vo výške 1.313,13 eura.
26. Listom zo dňa 01.08.2012 KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi, že na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia motorového vozidla EČV: TT341DF a nákladov na opravu vozidla, poisťovňa posúdila škodu na jeho vozidle ako totálnu škodu - neekonomickú opravu. Pre výpočet poistného plnenia bola vozidle vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 5.650 eur a zároveň poisťovňa žalobcovi poskytla možnosť odpredaja zvyškov havarovaného vozidla v sume 1.210 eur.
27. Na základe Dohody o jednorazovom vyrovnaní straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti uzatvorenej medzi intervenientom a žalobcom dňa 16.07.2015 došlo k uspokojeniu všetkých nárokov žalobcu ako poškodeného súvisiacich s vyrovnaním straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, a to vo výške 9.567 eur.
28. Z listu zo dňa 29.07.2014 vyplýva, že intervenient vyzval právneho zástupcu žalobcu na doloženie dokladov k škodovej udalosti, a to rozhodnutie Sociálnej poisťovne o percentuálnom poklese pracovnej schopnosti, nakoľko bez tohto dokladu nie je možné likvidáciu škodovej udalosti.
29. Listom zo dňa 27.05.2015 intervenient oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že poisťovňa nesúhlasí s návrhom na uzavretie dohody o vyrovnaní, ktorou navrhli navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %.
30. Z lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne zo dňa 24.06.2013 vyplýva, že žalobca bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie - stav po úraze krčnej chrbtice s pretrvávajúcimi recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, oslabením svalového korzetu chrbta, s podstatným obmedzením výkonu organizmu.
31. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 24.06.2013 vyplýva, že invalidita žalobcu vznikla v dôsledku úrazu, bolo mu navrhnuté pracovné zaradenie na trhu práce bez nadmernej fyzickej záťaže v klimaticky vyrovnanom prostredí. Po autonehode mal zlomeninu tela stavca C2, ostatné stavce boli bez traumatických zmien. Z tohto posudku ďalej vyplýva, že žalobca bol psychiatricky liečený od roku 2003, 3 krát bol hospitalizovaný v PNPP v Pezinku, naposledy v roku 2004 s diagnózou F 43.2 a F 61 (Adaptačné poruchy; Zmiešané a iné poruchy osobnosti).
32. Z neurologických vyšetrení žalobcu z rokov 2015, 2016, 2017, že kinetika C chrbtice je primeraná, jeho postoj a chôdza bola v norme. Subjektívne žalobca udával bolesti ramien, resp. končatín.
33. Z lekárskej správy Medicína Nové Zámky, spol. s r.o., pracovisko MR Levice zo dňa 07.04.2015 ohľadom MR vyšetrenia C a Th chrbtice vyplýva, že stav žalobcu je po staršej kompresii tela stavca C 2 v prednej polovici, zadná hrana neprominuje do spinálneho kanála, nález je kompletne prehojený.
34. Z prepúšťacej správy z hospitalizácie žalobcu v dňoch 24.11.2016 - 29.11.2016 z dôvodu podozrenia na poškodenie krčných nervových koreňov, nezatriedené inde (G 54.2) na neurologickom oddelení Nemocnice s poliklinikami, n.o. Levice zo dňa 29.11.2016 vyplýva, že útlak miechy ani nervových koreňov sa nezistil. Bolo zistené, že žalobca trpí rigiditou krčnej chrbtice v predklone, osteochondróza C 6-7, atypický tvar tela stavca C 2, jemná esovitá skolióza Th chrbtice, LS chrbtice. Chôdza pacienta bola v norme, bez paretických javov, samostatne možná. Žalobcovi bolo odporučené vyhýbať sa nadmernej fyzickej i psychickej záťaži, vyhýbať sa prechladnutiu a dvíhaniu ťažkých bremien. Taktiež mu bola odporučená rehabilitácia formou spinálnych cvičení, resp. kúpeľná liečba.
35. Z Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel (verzia 2007/01/ fix/UCL/FL/SKK/N) vyplýva, že lízingový nájomca nesie všetko riziko a nebezpečenstvo z poškodenia, zničenia alebo odcudzenia predmetu lízingu; v týchto prípadoch je lízingový nájomca naďalej povinný platiť lízingové splátky až do finančného vysporiadania poisťovňou. Lízingový prenajímateľ je oprávnený ukončiť lízingovú zmluvu v týchto prípadoch v mesiaci, v ktorom mu bolo doručené platné úradné potvrdenie o totálnom zničení predmetu lízingu /čl. 9 písm. c)/. Lízingový prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od lízingovej zmluvy uzatvorenej s lízingovým nájomcom a túto takto predčasne zrušiť v prípadoch predvídaných týmito podmienkami, najmä pri zničení premetu lízingu /čl. 11 bod ai)/. Pri predčasnom ukončení lízingovej zmluvy je lízingový nájomca povinný zaplatiť všetky splatné splátky, a ostatné pohľadávky vrátane príslušenstva /čl. 11 bod da)/, náhradu škody, pričom za škodu sa považuje aj straty, ktoré vzniknú lízingovému prenajímateľovi z dôvodu predaja predmetu lízingu za cenu nižšiu ako je zostávajúci dlh /čl. 11 bod db)/, všetky náklady, ktoré lízingovému prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s predčasným ukončením lízingovej zmluvy /čl. 11 bod dc)/, zmluvnú pokutu v prípade, ak je dôvodom pre predčasné ukončenie lízingovej zmluvy porušenie povinnosti na strane lízingového nájomcu /čl. 11 bod dd)/, administratívny poplatok za predčasné ukončenie lízingovej zmluvy /čl. 11 bod de)/, skutočne vynaložené náklady na spracovanie agendy predčasného ukončenia lízingovej zmluvy / čl. 11 bod df)/.
36. Dňa 29.03.2016 doručil žalobca súdu čiastočné späťvzatie žaloby z dôvodu uzatvorenia Dohody o jednorazovom vyrovnaní straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a vzhľadom na to žiadal, aby súd konanie v časti o zaplatenie sumy 560,80 eura mesačne od 01.05.2013 do 30.09.2013 a sumy 392,20 eura mesačne od 01.10.2013 do 31.01.2027 ako náhrady za stratu na zárobku do obdobia dovŕšenia dôchodkového veku, a to vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca, zastavil. Zároveň uviedol, že žalobca naďalej trvá na tom, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.046,50 eura ako náhrady z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, sumy 2.462,78 eura ako náhrady za stratu na zárobku za obdobie máj 2012 až apríl 2013, sumy 1.313,13 eura ako náhrady za splatenú časť lízingu na osobné motorové vozidlo, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
37. Žalovaná sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadrila, intervenient zaslal súdu dňa 11.01.2016 súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby.
38. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 17.08.2017 intervenient zopakoval, že postup pre prípad zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho zvýšenia až o 50 % je prípadom hodným osobitného zreteľa a svojou povahou predstavuje výnimočný postup len v osobitných prípadoch, kedy možno dospieť k záveru, že ani odškodnenie podľa § 10 zákona č. 437/2004 Z.z. nie je dostatočný vzhľadom k okolnostiam na strane žalobcu. Žalobca doposiaľ nenavrhol ani nepredložil žiadny dôkaz na preukázanie, že jeho prípad je hodný osobitného zreteľa a že teda má nárok na zvýšenie SSU až v hornej hranici 50 %. Pokiaľ ide o stratu na zárobku počas trvania PN žalobcu, už v predchádzajúcom vyjadrení presne uviedol výpočet náhrady tejto straty, z ktorej je zrejmé, že intervenient vyplatil žalobcovi viac ako bol jeho nárok. Z hľadiska finančného vyporiadania nároku, ktorý sa týka lízingovej zmluvy zopakoval, že tento nárok neuznáva, pretože pôvod ujmy žalobcu je daný jeho právnym vzťahom medzi ním a lízingovou spoločnosťou, ktorý sa riadi zmluvou medzi nimi a protiprávne konanie žalovanej na tomto právnom vzťahu zmenilo len to, že zničením prenajatej veci sa vzťah ukončil a došlo k jeho vyporiadaniu. Zmluvný vzťah sa však skončil a vyporiadal za podmienok dohodnutých medzi žalobcom a lízingovou spoločnosťou, na ktoré zmluvné podmienky žalovaná nijak nepôsobila, nemala na ne vplyv. Vyporiadanie týchto nárokov bolo preto výlučne v dispozícii žalobcu, ktorý nesie dôsledok zmluvných práv a povinností s lízingovou spoločnosťou dohodnutých. Vzhľadom na to, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť ním uplatnených nárokov, žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal intervenientovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
39. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.08.2017 naďalej trval na tom, aby súd priznal žalobcovi zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. V zmysle tohto ustanovenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Rešpektuje moderačné právo súdu, ktorému z citácie uvedeného ustanovenia prináleží, avšak s poukazom na okolnosti, ktoré žalobca uvádzal v priebehu tohto konania (bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom táto skutočnosť sa priamo odzrkadlila na momentálnej životnej úrovni žalobcu, nakoľko v jej dôsledku nie je schopný vykonávať svoje predchádzajúce zamestnanie a tým aj udržiavať ekonomickú úroveň rodiny žalobcu v stave pred invaliditou) je presvedčený, že žalobcovi vznikol zo zákona nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Preto požaduje, aby súd priznal žalobcovi zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.046,50 eura (50 % zo sumy 2. 093 eur). K náhrade za stratu na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti uviedol, že z príloh intervenienta k svojmu písomnému vyjadreniu je zrejmé, že intervenient uskutočnil v štyroch splátkach poistné plnenie na účet spoločnosti Európske Centrum Odškodného, s.r.o. v celkovej výške 2.239,76 eura. Z titulu straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti však Európske Centrum Odškodného, s.r.o. vyplatilo žalobcovi sumu 1.185,22 eura v štyroch splátkach (január 2013, február 2013, apríl 2013 a jún 2013). Trvá na tom, že žalobca má nárok na náhradu v zmysle s ust. § 446 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v spojení s ust. § 84 a § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, t.j. sumu 2.184,88 eura. Z tohto dôvodu žalobca trvá na tom, aby mu priznal náhradu za stratu na zárobku vo výške 999,66 eura (2.184,88 eura - 1.185,22 eura). V časti náhrady za splatenú časť lízingu za osobné motorové vozidlo, t.j. sumu 1.313,13 eura naďalej trval na žalobe a poukázal na doterajšie vyjadrenia žalobcu v konaní.
40. Na pojednávaní dňa 18.09.2017 právny zástupca žalobcu ozrejmil podanie zo dňa 21.08.2017. Čo sa týka nároku na náhradu za stratu na zárobku počas trvania PN žalobcu, zobral žalobu čiastočne späť, a to v sume 1.463,12 eura a z dôvodov, ktoré popísali v písomnom vyjadrení, trvá aj naďalej na tom, aby súd žalobcovi priznal jednak náhradu za sťaženie SSU vo výške 1.046,50 eura a sumu 999,66 eura ako náhradu za stratu na zárobku počas trvania PN žalobcu, ako aj sumu 1.313,13 eura ako náhradu za splatenú časť lízingu za osobné motorové vozidlo, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
41. S týmto čiastočným späťvzatím vyjadril intervenient súhlas dňa 09.10.2017, žalovaná sa k nemu nevyjadrila.
42. Dňa 04.10.2017 doručil právny zástupca žalobcu súdu podanie označené ako doplnenie, v ktorom zaslal súdu odborný posudok o invalidite zo dňa 20.06.2017, z ktorého aj naďalej vyplýva miera poklesu
schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 45 %. Ďalej uviedol, že jednoizbový byt v Trnave, ktorý žalobca so svojou rodinou užíval a bol predmetom predaja po nehode žalobcu, bol vo vlastníctve svokry žalobcu, p. V. A.. Tiež oboznámil súd so skutočnosťou, že žalobca je od 01.07.2016 zamestnaný v spol. HOLLMEX, s.r.o., so sídlom Ku Bratke 1, Levice, IČO: 36 528 552, kde vykonáva činnosť bezpečnostného pracovníka strážnej služby podľa zákona č. 473/2005 Z.z.
43. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni, ako aj z predložených potvrdení od zamestnávateľov žalobcu a potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava vyplýva, že žalobca bol pred dopravnou nehodou vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 04.08.2010 do 28.02.2011, v období 01.09.2010 - 28.11.2011 bol dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, v období 08.02.2011 - 17.03.2011 bol evidovaný ako zamestnanec - dohodár v spoločnosti EKOPLASTIKA SLOVAKIA spol. s r. o., v období 05.04.2011 - 31.12.2011 v spoločnosti INDEX NOSLUŠ s.r.o. a v období 13.04.2011
- 31.12.2011 v spoločnosti agentúra brigádnici.sk, spol. s r.o.. V období od 01.05.2011 do 31.10.2011 pracoval ako zamestnanec v pracovnom pomere v spoločnosti Proact People Slovensko s.r.o., kde jeho priemerný hrubý mesačný príjem predstavoval 802,44 eura. Od 01.11.2011 do 31.10.2012 pracoval ako zamestnanec v spoločnosti FREMACH TRNAVA, s.r.o. s priemerným hrubým mesačným príjmom 714,97 eura. Po úraze žalobca pracoval od 22.07.2013 do 26.09.2013 na základe Dohody o vykonaní práce v spoločnosti T-PRESS, spol. s r.o. s priemerným mesačným príjmom 105,13 eura a od 27.09.2013 do 23.05.2014 ako zamestnanec v tejto spoločnosti s priemerným hrubým mesačným príjmom 365,33 eura. V období 01.04.2016 - 30.06.2016 pracoval ako zamestnanec v spoločnosti LAMA SK s.r.o. s priemerným hrubým mesačným príjmom 226,17 eura a od 01.07.2016 pracuje ako zamestnanec v spoločnosti HOLLMEX, s.r.o. s priemerným hrubým mesačným príjmom 506,89 eura. Súčasne žalobca poberá invalidný dôchodok vo výške 141,20 eura mesačne.
44. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
45. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
46. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
47. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 560,80 eura mesačne od 01.05.2013 do 30.09.2013, sumy 392,20 eura mesačne od 01.10.2013 do 30.01.2027 ako náhrady za stratu na zárobku do obdobia dovŕšenia dôchodkového veku a sumy 1.463,12 eura ako náhrady za stratu na zárobku za obdobie máj 2012 až apríl 2013, zastavil. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Intervenient vyjadril s čiastočnými späťvzatiami súhlas. Keďže žalovaná sa k späťvzatiam nevyjadrila, súd má za to, že vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím nie sú u nej dané, a preto boli splnené podmienky na čiastočné zastavenie konania v zmysle § 146 ods. 1 CSP.
48. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.046,50 eura titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, sumy 999,66 eura ako náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobcu a sumy 1.313,13 eura titulom náhrady za splatenú časť lízingu za osobné motorové vozidlo.
49. Z vykonaného dokazovania vyplýva a tieto skutočnosti ani neboli medzi stranami sporné, že dňa 30.04.2012 spôsobila žalovaná dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, a to k zlomenine krčného stavca C 2 s posunom. Za tento skutok bola žalovaná uznaná vinnou a odsúdená pre spáchanie prečinu ublíženia zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona rozsudkom Okresného Trnava sp. zn. 5T/79/2013 zo dňa 15.11.2013, právoplatným toho istého dňa. Motorové vozidlo Z.: X.-XXXCO, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, bolo v čase vzniku dopravnej nehody poistené pre zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistnou zmluvou č. 6554192160 u poisťovateľa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., ktorý do konania vstúpil ako intervenient. Intervenient vyplatil žalobcovi pred začatím konania poistné plnenie titulom bolestného podľa lekárskeho posudku o bolestnom vo výške 4.795 eur a poistné plnenie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vo výške 2.093 eur. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 10.01.2013 bol žalobcovi od 29.04.2013 priznaný invalidný dôchodok v sume 129 eur mesačne, pričom za invalidného bol uznaný v dôsledku úrazu s tým, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobcovi bolo za obdobie máj 2012 až apríl 2013 vyplatené Sociálnou poisťovňou nemocenské vo výške 4.629,70 eura. Intervenient uhradil žalobcovi poistné plnenia za stratu na zárobku počas PN od 30.04.2012 do 30.04.2013 v celkovej výške 2.239,76 eura na účet spoločnosti Európske Centrum Odškodného, spol. s r.o., pričom Európske Centrum Odškodného, spol. s r.o. vyplatilo žalobcovi náhradu škody z titulu nákladov spojených s liečením a z titulu straty na zárobku v celkovej výške 1.185,22 eura. Na základe Dohody o predčasnom ukončení lízingovej zmluvy uzatvorenej medzi lízingovým prenajímateľom UniCredit Lízing Slovakia, a.s. a žalobcom ako lízingovým nájomcom došlo k predčasnému ukončeniu lízingovej zmluvy, ktorej predmetom bolo finančný lízing motorového vozidla Š. H. E. ku dňu 31.07.2012 a žalobca zaplatil lízingovému prenajímateľovi finančné vyporiadanie lízingovej zmluvy vo výške 1.313,13 eura. Na základe Dohody o jednorazovom vyrovnaní straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti uzatvorenej medzi intervenientom a žalobcom dňa 16.07.2015 došlo k uspokojeniu všetkých nárokov žalobcu ako poškodeného súvisiacich s vyrovnaním straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, a to vo výške 9.567 eur.
50. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej zák. č. 437/2004 Z.z.), sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).
51. Podľa § 2 ods. 3 písm. a), písm. c) zák. č. 437/2004 Z.z., poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví; poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „poskytovateľ náhrady“) je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov.
52. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
53. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7.
54. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
55. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
56. Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z., na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis.2)
57. Podľa § 5 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2
opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
58. Podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
59. Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z., poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,5) dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov. Dohoda o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia musí mať písomnú formu.
60. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z., poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.
61. Podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z., bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.
62. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka (OZ), pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
63. Podľa § 445 OZ, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
64. Podľa § 446 OZ, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
65. Podľa § 447 OZ, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
66. Za udalosti vyvolané osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov sa podľa súdnej praxe považujú také skutočnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať škodu a ktoré súvisia s prevádzkou dopravných prostriedkov, nie prípady, keď škoda síce bola spôsobená porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, ale už nie povahou tejto prevádzky, ani prípady, keď škoda vznikla síce v súvislosti s jeho prevádzkou, ale nebola vyvolaná osobitnou povahou tejto prevádzky (porovnaj R 20/1975).
67. Podľa § 420 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
68. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
69. Podľa § 442, ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
70. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
71. Podľa § 449a OZ, budúce nároky podľa ustanovení § 445 až § 499 možno odškodniť jednorazovo na základe písomnej dohody o ich úplnom a konečnom vyporiadaní medzi oprávneným a povinným.
72. V prvom rade sa súd zaoberal nárokom žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z.. Z ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. vyplýva, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Jedným z faktorov na postup podľa toho zákonného ustanovenia je uznanie invalidity, pričom ale nie je vylúčené, že aj neuznanie invalidity môže byť prípadom hodným osobitného zreteľa, teda súd musí prihliadať na celkové okolnosti a stav poškodeného, ktoré sa zistili vykonaným dokazovaním. Žalobca spĺňa podmienku uznania invalidity s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %. Uznanie invalidity je jedným, nie však jediným prípadom osobitného zreteľa, pri splnení ktorého môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 % (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2011, sp. zn. 5 Cdo 212/2010). Teda aj keby poškodený nebol uznaný za invalidného, môžu tu byť iné dôvody, ktoré by odôvodňovali takéto zvýšenie. Na druhej strane, samotné uznanie invalidity nezakladá povinnosť súdu nároku žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhovieť. Sťažením spoločenského uplatnenia je potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 5Cdo 142/2007 zo dňa 30.06.2008). Základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia je už samo vo svojej podstate náhradou za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie i plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Je teda náhradou nemateriálnej škody a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote. Zákon pritom umožňuje v § 10 ods. 4 posudzujúcemu lekárovi primerane zvýšiť základný počet bodov pri vypracovaní bodového ohodnotenia až na dvojnásobok, ak vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Posúdenie, či v konkrétnej veci je potrebné použiť ustanovenie § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z., závisí od stupňa a rozsahu obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti, pričom rozsah, intenzita obmedzených alebo stratených predpokladov v prípadoch hodných osobitného zreteľa podstatne prevyšuje rozsah a intenzitu predpokladanú v ustanovení § 10 ods. 4 zákona 437/2004 Z.z.. Súd musí skúmať, aké mal poškodený predpoklady pre životné a spoločenské uplatnenie pred vzniknutou ujmou a vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorými bolo sťaženie spoločenského uplatnenia v posudku hodnotené, zvýšiť až o 50 %, ak sú možnosti poškodeného veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s úrovňou jeho osobných, kultúrnych, športových a iných aktivít v dobe pred vznikom škody. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca utrpel úraz vo veku 47 rokov, v období pred nehodou bol pol roka nezamestnaný a následne bol zamestnaný ako skladový operátor, mal len bežné záujmy, nedosahoval žiadne mimoriadne výsledky v pracovnej, kultúrnej alebo športovej oblasti. Z uvedeného vyplýva, že žalobca pred úrazom nemal žiadne významnejšie predpoklady pre dosahovanie mimoriadnych výsledkov v akejkoľvek oblasti jeho života. Pri nehode žalobca utrpel úraz - zlomeninu stavca C 2 krčnej chrbtice s posunom, následkom ktorého bolo (a aj je) ľahké poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice. V dôsledku tohto úrazu bol žalobca uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %. Ako vyplýva z lekárskych správ (už z roku 2015), stav po kompresii tela stavca C2 je kompletne prehojený, žiadny útlak miechy ani nervových koreňov sa nezistil. Z predložených lekárskych správ tiež vyplýva, že žalobca má problémy s chrbticou, avšak niektoré z nich (osteochondróza a skolióza) sú bez zrejmého súvisu s úrazom utrpeným pri dopravnej nehode. Z naposledy predloženého odborného posudku o invalidite zo dňa 20.06.2017 vyplýva, že žalobca sa domáhal prehodnotenia zdravotného stavu a zvýšenia sumy invalidného dôchodku, pričom jeho žiadosti vyhovené nebolo; posudkový lekár uznal žalobcu naďalej invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %, navyše konštatoval, že psychický stav žalobcu psychiater zhodnotil ako kompenzovaný. V súčasnosti je žalobca zamestnaný ako vrátnik s priemerným hrubým mesačným príjmom 506,89 eura a popritom poberá invalidný dôchodok vo výške 141,20 eura mesačne. Jeho príjem je teda porovnateľný s priemerným príjmom pred úrazom, aj keď v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že tieto skutočnosti nemožno zohľadniť v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia (ako nemajetkovej ujmy). Samotný žalobca odôvodňoval priznanie zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia hlavne tým, že bol uznaný invalidným. Okrem zdravotných problémov (vrátane psychických) poukazoval na svoje finančné ťažkosti /museli predať byt v Trnave, z ktorej kúpnej ceny boli vyplatené pôžičky; v dôsledku nedostatku financií vznikali v
rodine hádky; po zmene bydliska nemohol navštevovať psychiatra v Seredi, nakoľko na to nemal finančné prostriedky; všetko, čo bolo vyplatené, použil na úhradu dlhov; má exekútorov, z toho nespí a neje/. Tvrdil tiež, že pred nehodou nemal žiadnu exekúciu, všetko si splácal. Nič z uvedeného žalobca súdu nepreukázal, práve naopak, byt, ktorý musel predať, bol vlastníctvom jeho svokry, psychiatrom liečený je (ako vyplýva z odborného lekárskeho posudku o invalidite zo dňa 20.06.2017, pre adaptačnú poruchu). Pre úplnosť súd uvádza, že žalobca trpel a bol liečený psychiatrom pre poruchu osobnosti aj pred úrazom, a teda, aj keď úraz mohol prechodne zhoršiť psychické problémy žalobcu, tieto neboli v priamej príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý žalobca pri dopravnej nehode utrpel a v súčasnosti je už jeho stav kompenzovaný. Existenciu dlhov a exekúcií, ktoré by mu vznikli práve v dôsledku jeho stavu po nehode, nepreukázal. S ohľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že škodovou udalosťou neboli zúžené možnosti uplatnenia sa žalobcu v živote a spoločnosti v mimoriadnom rozsahu a zistený rozsah dostatočne zohľadňuje základná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá mu bola priznaná v sume 2.093 eur. Táto náhrada podľa názoru súdu vystihuje nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie i plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh, ktoré mu vznikli v dôsledku úrazu. Súd pritom nespochybňuje závažnosť obmedzení žalobcu, avšak zároveň je toho názoru, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia by malo prichádzať do úvahy len vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, a preto je potrebné ponechať priestor pre prípady závažnejšieho poškodenia zdravia ako napr. prípady závažných porúch mozgových funkcií, stavy úplného ochrnutia, či odkázanosti na pomoc inej osoby a pod. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je založená na porovnaní spôsobu života poškodeného a jeho aktivít v čase pred poškodením a potom, pričom medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou ujmou musí existovať vzťah primeranosti (napr. Ro NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 2596/2006). Náhrada týchto ujm nesmie viesť k bezdôvodnému obohateniu na strane poškodeného. Len okrajovo súd poznamenáva, že žalovaná dobrovoľne po dopravnej nehode poskytla žalobcovi sumu 500 eur, čo potvrdil aj žalobca, pričom žalovaná túto sumu nežiadala započítať. Uvedenú sumu použil žalobca na úhradu odťahovej služby a uskladnenie svojho havarovaného vozidla (30 eur + 252 eur), t.j. sumu 218 eur si ponechal, ktorá suma by predstavovala viac ako 10 %-né zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
73. Žalobca ďalej pôvodne požadoval náhradu za stratu na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti vo výške 2.462,78 eura (za obdobie máj 2012 až apríl 2013). V priebehu konania uviedol, že intervenient uskutočnil v štyroch splátkach poistné plnenie na účet spoločnosti Európske Centrum Odškodného, s.r.o. v celkovej výške 2.239,76 eura, avšak Európske Centrum Odškodného, s.r.o. z titulu straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti vyplatilo žalobcovi sumu 1.185,22 eura v štyroch splátkach (január 2013, február 2013, apríl 2013 a jún 2013). Po čiastočnom späťvzatí a jeho oprave na pojednávaní trval na tom, že žalobca má nárok na náhradu v sume 2.184,88 eura a žiadal priznať náhradu za stratu na zárobku vo výške 999,66 eura (2.184,88 eura - 1.185,22 eura). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že denný vymeriavací základ žalobcu predstavoval sumu 23,71 eura, pričom Sociálna poisťovňa vyplatila za 355 dní pracovnej neschopnosti žalobcu sumu 4.629,70 eura. Strata na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti žalobcu v zmysle § 446 OZ v spojení s § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. predstavovala sumu 39,12 eura za prvé 3 dni PN (23,71 x 55% x 3 dni) + sumu 2.145,76 eura (23,71 eura x 25% x 362 dní) = 2.184,88 eura. Suma tejto náhrady za stratu na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti žalobcu v súlade s čiastočným späťvzatím žaloby, nebola medzi stranami sporná. Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že intervenient poukázal žalobcovi, resp. na účet ním poverenej spoločnosti (Európske Centrum odškodného, s.r.o.) sumu 2.239,76 eura (úhrady v zmysle oznámení intervenienta boli zo dňa 13.12.2012, 08.01.2013, 20.03.2013, 06.06.2013). V konaní bolo teda preukázané, že intervenient poskytol žalobcovi poistné plnenie titulom náhrady za stratu na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti nad rozsah vymedzený zákonom. S poukazom na uvedené, súd považoval tento nárok žalobcu za nedôvodný, nakoľko skutočnosť, že sám žalobca poveril zastupovaním v súvislosti s vymáhaním nárokov obchodnú spoločnosť, ktorá si zo sumy poskytnutej intervenientom odpočítala nepochybne zmluvne dohodnutú odmenu (zmluvu uzavretú s touto spoločnosťou žalobca súdu nepredložil) neodôvodňuje duplicitné plnenie žalobcovho nároku zo strany intervenienta. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že všetky sumy týkajúce sa tohto nároku boli žalobcovi poskytnuté ešte pred začatím konania, teda aj čiastočné späťvzatie nepochybne zavinil žalobca.
74. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.313,13 eura titulom náhrady za splatenú časť lízingu za osobné motorové vozidlo, tento súd vyhodnotil ako nedôvodný vzhľadom na to, že záväzky lízingového nájomcu dojednané v prípade predčasného ukončenia zmluvy voči prenajímateľovi nie sú dôsledkom škodovej udalosti (dopravnej nehody), za ktorú zodpovedá žalovaná (škodca),
ale bezprostredným dôsledkom zmluvného dojednania medzi lízingovým nájomcom a lízingovým prenajímateľom. Z uvedeného vyplýva, že škodca, ktorý zodpovedá za škodu vzniknutú na vozidle, nenesie zodpovednosť za to, že poškodený mal poškodené vozidlo v nájme a že si ohľadom neho dohodol s poskytovateľom lízingu také podmienky, ktoré pri predčasnom ukončení nájomného vzťahu viedli k tomu, že bez toho, aby sa stal vlastníkom vozidla, zaplatil zo svojho pohľadu nevýhodne vysoké sumy za prenájom vozidla a platby s tým spojené. Príčinná súvislosť medzi počínaním škodcu (žalovanej) a vznikom majetkovej ujmy u poškodeného (žalobcu), vzniknutej predčasným ukončením lízingového nájmu sa považuje za prerušenú práve dojednaním účastníkov lízingovej zmluvy o záväzkoch nájomcu pre prípad zničenia predmetu lízingu (napr. Rc 6/2008, Ro NS ČR z 20. 3. 2008, sp. zn. 25 Cdo 1437/2006, Ro NS ČR zo 14. 8. 2008, sp. zn. 25 Cdo 1704/2006, Ro NS ČR z 30. 10. 2002 sp. zn. 25 Cdo 78/2001, Uz NS ČR z 27. 4. 2011, sp. zn. 20 Cdo 1889/2009).
75. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
76. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
77. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
78. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal zo zásady, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody na zdraví, ktorými je vymedzený obsah náhrady škody, sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky; s touto ich samostatnosťou je treba počítať aj pri rozhodovaní o trovách konania. Teda pokiaľ ide o nárok žalobcu na 1/ zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % v sume 1.046,50 eura a nárok na 2/ zaplatenie sumy 1.313,13 eura ako náhrady za splatenú časť lízingu na osobné motorové vozidlo, oba tieto nároky súd vyhodnotil ako nedôvodné, teda v týchto častiach bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, resp. intervenient vystupujúci na jej strane. Ďalší čiastkový nárok žalobcu 3/ sa týkal zaplatenia náhrady za stratu na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti (obdobie máj 2012 až apríl 2013) v sume 2.462,78 eura; v tejto časti zobral žalobu čiastočne späť, a to jednak v dôsledku nesprávneho vyčíslenia, a jednak v dôsledku čiastočnej úhrady žalovanej sumy subjektom, ktorého poveril vymáhaním tohto nároku (Európske Centrum Odškodného, s.r.o.) vo výške 1.185,22 eura, a to ešte pred začatím tohto konania. Je teda nepochybné, že čiastočné späťvzatie zavinil žalobca, pričom platí, že ak na čiastočnom späťvzatí žaloby bolo dané zavinenie žalobcu, v tomto rozsahu žalobca nemal vo veci úspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Vo zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti v sume 999,66 eura súd žalobu zamietol, teda aj pokiaľ ide o tento čiastkový nárok žalobcu, opätovne mala v celom rozsahu úspech žalovaná a intervenient. Čo sa týka posledného nároku žalobcu 4/ na zaplatenie sumy 560,80 eura mesačne od 01.05.2013 do 30.09.2013 a sumy 392,20 eura mesačne od 01.10.2013 do 31.01.2027 ako náhrady za stratu na zárobku do obdobia dovŕšenia dôchodkového veku, v tejto časti došlo k späťvzatiu žaloby, a to z dôvodu, že dňa 16.07.2015 bola medzi žalobcom a intervenientom uzatvorená Dohoda o jednorazovom vyrovnaní straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, na základe ktorej došlo k uspokojeniu všetkých nárokov žalobcu ako poškodeného súvisiacich s vyrovnaním straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, a to vo výške 9.567 eur. Keďže späťvzatie žaloby v tejto časti bolo výsledkom vzájomnej mimosúdnej dohody strán sporu, súd nepovažoval zastavenie konania zavinené žiadnou zo strán, a preto v tejto časti nemá žiadna zo strán právo na náhradu trov konania. Zosumarizovaním vyššie uvedeného vyplýva, že v spore bola úspešná žalovaná, ktorej však súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú. Intervenient ako poisťovateľ žalovanej z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu, vystupoval v konaní na strane žalovanej. Nakoľko žalovaná mala v konaní plný úspech, od ktorého sa odvodzuje aj právo na náhradu trov konania intervenienta, intervenient má právo na plnú náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli.
79. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd s ohľadom na predmet konania zaoberal aj možnosťou aplikácie ust. § 257 CSP, t.j. možnosťou nepriznania náhrady trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). V prípade nepriznania náhrady trov konania musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne a má sa vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Nárok na náhradu trov konania úspešnej strany v spore je pritom súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že bol v spore úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v spore. V prejednávanej veci súd nevzhliadol také dôvody hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť; v tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca podal žalobu pokiaľ ide o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bez toho, aby preukázal, že splnil zákonom stanovenú podmienku pre podanie žaloby podľa § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z., t.j. že podal návrh na uzatvorenie dohody podľa § 6 ods. 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda a neuspokojili sa nároky poškodeného. V priebehu konania bola síce táto podmienka zhojená (čo je však preukázané len odpoveďou intervenienta zo dňa 27.05.2015, v ktorom oznámil, že nesúhlasí s návrhom na uzavretie dohody o vyrovnaní, ktorou žalobca navrhol navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %), avšak právny zástupca žalobcu uviedol, že návrhom dohody v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. nedisponuje, a teda nevedel uviesť, kedy bol predmetný návrh podaný, t.j. či bol takýto návrh podaný min. 3 mesiace pred podaním žaloby. Taktiež ostatné čiastkové nároky boli nedôvodné, dokonca aj čiastočne uhradené pred začatím konania. Aj z listu intervenienta zo dňa 29.07.2014 vyplýva, že vyzval právneho zástupcu žalobcu na doloženie dokladov k škodovej udalosti, nakoľko nebolo možné ukončiť likvidáciu škodovej udalosti, teda žalobca pred začatím konania ani neposkytol intervenientovi potrebnú súčinnosť, čím sa aj mohlo predísť tomuto súdnemu sporu. Po zohľadnení všetkých týchto okolností, súd nezistil žiadny dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania intervenientovi v plnom rozsahu. Súd je zároveň toho názoru, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP by mohlo v značnej miere zasiahnuť do majetkových pomerov intervenienta, ktorý by si musel trovy svojho konania znášať sám aj napriek úspechu v spore, čím by mohlo dôjsť porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, a to do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.