Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Er-273-2015.pdf
PDF · 114.48 KB
No categories available
3Er/273/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: A. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX S. U., pr. zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom AK so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o vymoženie 320 eur s prísl. takto
rozhodol:
Námietkam povinného proti exekúcii zo dňa 2.11.2016 sa v y h o v u j e.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 07270/14 zo dňa 24.10.2014 (ďalej len rozhodcovský rozsudok alebo exekučný titul), ktorý bol vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Vymáhať oprávnený žiadal istinu vo výške 320,- eur, známy úrok vo výške 338,91 eur, známy úrok z omeškania vo výške 124,39 eur, poplatok vo výške 266,56 eur, úrok vo výške 32,00 % ročne zo sumy 320,-eur od 24.1.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 586,56 - eur od 24.1.2015 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 201,55 eur, poplatok za upomienky vo výške 20,- eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 324,58 eur a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora poverením č. 5710 041573 dňa 22.9.2016.
2. Súdny exekútor vydal dňa 11.10.2016 upovedomenie o začatí exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 320,- eur a jej príslušenstva: ročný úrok z omeškania 8 % zo sumy 586,56 eur od 24.1.2015 do zaplatenia, ročný úrok 32,00 % zo sumy 320,- eur od 24.1.2015 do zaplatenia, trovy konania 324,58 eur, prevzatie a príprava právneho zastúpenia 31,48 eur, trovy za spísanie zápisnice 31,48 eur, súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 eur, úrok 338,91 eur, úrok z omeškania 124,39 eur, poplatok 266,56 eur, trovy mediačného konania 201,55 eur, poplatok za zaslanie upomienok 20,- eur. Súčasne súdny exekútor určil predbežné trovy exekúcie vo výške 273,60 eur (odmena 191,40 eur, odmena za spísanie návrhu do zápisnice 16,60 eur, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času 20,- eur - poštovné cestovné, internetové a telekomunikačné poplatky, náhrada za stratu času, DPH 45,60 eur). Súdny exekútor vyzval povinného, aby do 14 dní od doručenia upovedomenia uspokojil pohľadávku oprávneného a jej príslušenstvo ako aj trovy exekúcie spolu vo výške 2 137,09 eur a upozornil ho, že ak dlh do 14 dní od doručenia upovedomenia nesplní, trovy exekúcie môžu byť vyššie, pričom ich predbežne vyčíslil v sume 635,40 eur. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 19.10.2016.
3. Povinný podal podaním zo dňa 2.11.2016 (podaným na pošte toho istého dňa) námietky proti exekúcii. Námietky odôvodnil povinný tým, že mu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol doručený a
ani nemá vedomosť o tom, aby prebiehalo konanie na Stálom rozhodcovskom súde. Uviedol, že si od oprávneného skutočne požičal sumu 400 eur, no v mesiaci október 2016 mu súdny exekútor stiahol z osobného účtu sumu 450 eur v čase, keď ešte plynula lehota na podanie námietok. Navyše časť z týchto prostriedkov patrila tretej osobe za osobnú asistenciu, nakoľko je povinný invalidným dôchodcom. Poukázal na § 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 2, § 40 písm. a zákona o rozhodcovskom konaní, teda že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v súlade so zákonom. Súd je povinný v prípade rozhodcovských rozsudkov skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Súd nevzal do úvahy, že zmluva o úvere zo dňa 4.5.2012 uzavretá medzi povinným a oprávneným vzhľadom na povahu zmluvných strán a čl. 2 písm. b) a c) Smernice rady 93/13/EHS je zmluvou spotrebiteľskou. Zároveň poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy a jej dojednanie je neprijateľnou podmienkou v zmluve. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu orgánom verejnej moci, teda štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, ktorá nie je pre spotrebiteľa záväzná, a preto mal súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Povinný zároveň uviedol, že nenamieta výšku istiny v sume 320 eur, namieta však jej príslušenstvo. Vzhľadom na uvedené navrhol námietkam vyhovieť a uplatnil si náhradu trov konania.
4. Oprávnený sa k námietkam povinného proti exekúcii vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.2.2017. Poukázal na to, že účastníci uzatvorili podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Z. z. nepomenovanú zmluvu, teda sa na ňu nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Navyše si účastníci v bode 20. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Oprávnený trvá na tom, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. K uvedeným tvrdeniam poukázal na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných exekučných veciach, ktoré rozhodli, že v exekúcii sa pokračuje. Ďalej uviedol, že s povinným dohodol nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom SR. Povinný sa teda uzavretím tejto rozhodcovskej doložky nevzdal práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi. Podľa názoru oprávneného má rozhodcovská zmluva všetky náležitosti vyžadované zákonom a preto je platne uzatvorená. Tiež poukazuje na to, že predmetná rozhodcovská zmluva nie je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ ani v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS. Navyše prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky (aj v spotrebiteľských sporoch) bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2.3.2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom oprávnený poukázal aj na ďalšie rozhodnutia súdov. Ďalej uviedol, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na uvedené sa teda v prípade rozhodcovskej zmluvy jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.
5. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že ním bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému nároky majúce základ v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 4.5.2012 (ďalej len zmluva alebo zmluva o úvere).
6. Zo zmluvy uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom vrátane jej súčasti - všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len všeobecné podmienky alebo VP), bolo zistené, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 400,- eur, ktorý sa povinný zaviazal oprávnenému vrátiť a zaplatiť tak veriteľovi sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 392,- eur, t. j. celkom sa zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 792,- eur do dňa 2.6.2013. Zo zmluvy vyplýva RPMN vo výške 309,86
%. Spolu so zmluvou o úvere bola medzi zmluvnými stranami dňa 4.5.2012 uzavretá aj rozhodcovská zmluva.
7. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 50 ods. l EP povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
9. Podľa § 38 ods. 2 EP oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
10. Podľa § 41 ods. 1 EP exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
11. Podľa § 44 ods. 3 EP súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
12. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
14. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej .zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľova o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj len zákon o spotrebiteľských úveroch alebo ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 2 ods. 1 zákona 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
21. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
22. O námietkach povinného proti exekúcii súd v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 EP rozhodol tak, že im vyhovel. Pri rozhodovaní súd vychádzal z toho, že právny vzťah účastníkov je spotrebiteľský (§ 52a nasl. OZ) a úver poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom - podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to z nasledovných dôvodov. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru bez uvedenia účelu. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a mal preto postavenie veriteľa podľa § 2 písm. b) ZoSÚ a dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Povinný je fyzickou osobou, pričom pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, resp. v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri uzatváraní zmluvy mal preto povinný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) ZoSÚ a § 52 ods. 4 OZ. Z celkového formátu zmluvy (tlačiva) vyplýva, že ide o typ zmluvy (vrátane úverových podmienok, ktoré sú jej súčasťou), ktorá bola vopred oprávneným pripravená pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi je teda typizovanou, štandardnou zmluvou (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že dlžník obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť).
23. Keďže právny vzťah účastníkov je spotrebiteľským, súd ďalej s poukazom na námietky povinného opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, a exekučný titul podľa kritérií vyplývajúcich z ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom za účelom zistenia, či rozhodcovský rozsudok je vykonateľný súd posúdil aj rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, t. j. rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 4.5.2012 k zmluve o úvere.
24. Podľa čl. II rozhodcovskej zmluvy všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) s tým, že sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku II zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
25. V zmysle čl. I rozhodcovskej zmluvy sa Stálym rozhodcovským súdom na účely rozhodcovskej zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Rozhodcovská zmluva (čl. II bod 3) upravuje možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní od jej uzatvorenia s tým, že odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane. V čl. III obsahuje rozhodcovská zmluva poučenie o rozhodcovskom konaní, napr. o tom, že rozhodcovské konanie je podobné konaniu na všeobecnom súde, Stály rozhodcovský súd je obdoba všeobecného súdu a rozhodca je obdoba sudcu všeobecného súdu zo zoznamu rozhodcov vedeného Stálym rozhodcovským súdom, výsledkom rozhodcovského konania je rozhodnutie (rozhodcovský rozsudok/uznesenie) záväzné pre účastníkov rozhodcovského konania, ktoré má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je možné na základe neho viesť exekúciu, voči rozhodnutiu rozhodcovského súdu je možné v stanovenej lehote podať žiadosť o jeho preskúmanie na Stály rozhodcovský súd alebo žalobu o jeho zrušenie na príslušný všeobecný súd. Súčasne podľa čl. IV rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany v zmysle ustanovenia § 42 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vylúčili zrušenie rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v rámci obnovy konania (bod 1), dohodli, že zmluva sa môže meniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných strán vyhotovenou vo forme dodatku k rozhodcovskej zmluve s úradne overenými podpismi zmluvných strán (bod. 2). Napokon rozhodcovská zmluva obsahuje vyhlásenie dlžníka, že s jej uzatvorením súhlasí a bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy.
26. Rozhodcovská zmluva obsahuje v čl. II rozhodcovskú doložku, podľa ktorej môžu byť spory medzi zmluvnými stranami riešené v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom konaní, z čoho by vyplývalo, že rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom do 31.12.2014 - § 879s OZ).V skutočnosti však rozhodcovská doložka možnosť riešenia sporov na všeobecnom (štátnom) súde spotrebiteľovi prakticky neposkytuje, pretože o forme konania (pred rozhodcovským alebo všeobecným súdom) rozhoduje žalobca, čo vzhľadom na charakter sporov zo zmlúv o úvere znamená, že o forme konania rozhodne veriteľ (dodávateľ). Súdu je totiž z jeho činnosti známe, že práve dodávateľ je ten, ktosi uplatňuje nároky zo zmlúv o úvere podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Tým došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Rozhodcovská doložka v čl. II rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na uvedené neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Podpisom rozhodcovskej zmluvy s rozhodcovskou doložkou tak, ako je koncipovaná v čl. II rozhodcovskej zmluvy, sa spotrebiteľ vopred vzdal práva, aby bol jeho spor s dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom (§ 54 ods. 1 OZ). Súd pritom nemá pochybnosti o tom, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy bolo práve v záujme dodávateľa, ktorého snahou bolo zabezpečiť si, aby prípadný spor zo zmluvy o úvere riešil subjekt, ktorý dodávateľ sám vyberie a s ktorým spolupracuje, pričom to platí aj v prípade, že by bola podaná žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, keďže preskúmanie má vykonať rozhodca toho istého rozhodcovského súdu. Vzhľadom na uvedené, aj keď rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, táto možnosť bola pre spotrebiteľa iba teoretická,
pretože podľa doložky, ak žalobu na rozhodcovskom súde podal dodávateľ, pričom práve on mal záujem získať exekučný titul, spotrebiteľ sa už nemohol domáhať svojich práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská zmluva vylučuje. Rozhodcovská doložka v čl. II rozhodcovskej zmluve tak nútila spotrebiteľa, ak podá žalobu dodávateľ, neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
27. Rozhodcovská zmluva musí mať podľa § 4 zákona č. 244/2001 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) účinného do 31.12.2014 písomnú formu, pričom môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako samostatná zmluva a bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že jej text vopred pripravil veriteľ (pri jej uzatváraní boli do veriteľom pripraveného tlačiva dopísané iba údaje o dlžníkovi a zmluve o úvere - jej číslo a dátum uzavretia) a predložil ju na podpis dlžníkovi, ktorý celkom zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že aj keď bola rozhodcovská zmluva uzavretá na samostatnej listine, nebola dojednaná individuálne.
28. Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Predformulované vyhlásenie spotrebiteľa, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a že bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou. Existuje totiž nebezpečenstvo, že spotrebiteľ, ktorému je rozhodcovská zmluva predložená spolu so zmluvou o úvere, teda v čase, keď jeho snahou je získať finančné prostriedky, pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanosti neodstúpi, najmä ak z nej vyplýva, že ju možno zmeniť alebo zrušiť iba dohodou zmluvných strán, a to dokonca formou dodatku s úradne overenými podpismi zmluvných strán (čl. III bod 2). Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 256/2012 zo dňa 29.11.2012 nevyužitie odstúpenia od neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy nerobí doložku individuálne vyjednanou. Taktiež v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3MCdo 14/2011 odstúpenie od zmluvy prichádza do úvahy za predpokladu, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie. Aj keď zmluva obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní, súd má zato, že priemerný spotrebiteľ, z neho nemá možnosť zistiť, že o prípadnej žalobe, ktorú podá voči nemu oprávnený, rozhodne súkromný subjekt (nie štátny súd), najmä, ak z poučenia vyplýva, že rozhodcovský súd je obdoba všeobecného súdu a rozhodca je obdoba sudcu všeobecného súdu. Rozhodcovskou zmluvou, tak ako bola koncipovaná, bola spotrebiteľovi odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Pokiaľ ten, kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas, ani za nesúhlas. Dodávateľ (oprávnený) núti spotrebiteľa (povinného) spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka chrániacich spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, ale svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24.5.1995).
29. Rozhodcovskú zmluvu bolo potrebné posúdiť za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa celkom zjavne svojím obsahom a účelom prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi vidí súd najmä v tom, že nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré ustanovenia vylúčiť, pričom bola podpísaná v čase, keď ešte žiadna pohľadávka neexistovala a spotrebiteľ, ktorému bolo predložených na podpis niekoľko listín a medzi nimi aj rozhodcovská zmluva, sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov. Zanedbateľná pritom nie je ani skutočnosť, že spotrebiteľ, ktorý má záujem získať peňažné prostriedky je vo finančnej tiesni a pri podpise rozhodcovskej zmluvy sa môže odôvodnene domnievať, že ak rozhodcovskú zmluvu nepodpíše, úver mu nebude poskytnutý. Voľba rozhodcu v rozhodcovskej zmluve bola uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky obstarať, teda predtým, ako vôbec pristúpil k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka v
rozhodcovskej zmluve (čl. II) je prakticky rovnakého znenia ako rozhodcovské doložky, ktoré už boli viackrát judikované za neprijateľné zmluvné podmienky, iba nebola začlenená do všeobecných podmienok, ale do rozhodcovskej zmluvy a upravuje možnosť požiadať o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, ale rozhodcom toho istého rozhodcovského súdu. Z tohto pohľadu je potom možné vidieť aj určité obchádzanie zákona, a to konkrétne snahu vyhnúť sa súdnej kontrole rozhodcovskej doložky podľa kritérií neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Súd navyše zastáva názor, že samotná forma, v akej je rozhodcovská zmluva napísaná (drobným ťažko čitateľným textom) už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými.
30. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ale predovšetkým rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Súd poukazuje na to, že zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva boli uzavreté v ten istý deň. Spotrebiteľ tak v skutočnosti ešte pred poskytnutím finančných prostriedkov a vznikom akéhokoľvek sporu stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
31. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná podľa § 39 a § 53 ods. 5 OZ, pretože nebola dojednaná individuálne a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy súd nemohol vychádzať iba zo skutočnosti, že táto bola koncipovaná na samostatnej listine, ale prihliadal aj na celkový charakter rozhodcovskej zmluvy, t. j. okolností, za ktorých bola uzavretá (pri uzatvorení zmluvy o úvere, teda v čase, keď hlavným cieľom povinného bolo získať peniaze) a tiež schopnosti povinného ako priemerného spotrebiteľa pochopiť význam tak dôležitého dojednania, akým rozhodcovská zmluva je a napokon aj nemožnosť povinného ako slabšej zmluvnej strany ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy (§ 53 ods. 2 OZ). Súd pritom prihliadal aj na to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ). V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu, ktorý v rozhodnutí z 21.6.2006 č. k. 7U 17/06 konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v slade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.“
32. Rozhodcovský rozsudok označený oprávneným za exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluve (§ 53 ods. 5 OZ, § 39 OZ), preto rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý tak nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Ak aj bol vydaný rozhodcovský rozsudok, a to na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy, takýto rozsudok nemôže spĺňať podmienku vykonateľnosti a nemôže byť ani exekučným titulom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že pred začatím rozhodcovského konania mal povinný možnosť označiť stály rozhodcovský súd alebo odmietnuť rozhodcovské konanie (§ 73 ods. 8 zákona č. 355/2014 Z. z.), pretože rozhodcovská zmluva je neplatná od začiatku. Vzhľadom na uvedené námietkam povinného proti exekúcii v zmysle § 50 ods. 1 EP vyhovel, pretože rozhodcovský rozsudok označený za exekučný titul vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu (rozhodcovského súdu) konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul a exekúcia vykonávaná na základe takéhoto rozhodcovského rozsudku je neprípustná. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že rovnaká rozhodcovská zmluva - s rovnakým obsahom a uzavretá účastníkmi za rovnakých okolností, bola v iných exekučných konaniach taktiež posúdená súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom za neplatnú. Rozhodcovskú zmluvu, keďže bola uzavretá pred 1.1.2015, súd pri rozhodovaní posudzoval podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia (§ 73 ods. 3 zákona č.335/2014 Z. z.). Súd súčasne poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS372/2011-18 zo dňa 13.9.2011, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.
33. Pokiaľ ide o ďalšie námietky povinného týkajúce sa jednotlivých nárokov, ktoré bol rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť, a ktoré oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie žiadal vymáhať, tieto súd neskúmal, jednak z dôvodu zistenej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá spôsobuje nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ale súčasne aj z dôvodu, že na ich skúmanie v exekučnom konaní nie je oprávnený.
34. Keďže námietkam povinného proti exekúcii bolo vyhovené, po právoplatnosti uznesenia bude v zmysle § 50 ods. 5 EP rozhodnuté o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie.
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).