Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-47-2016.pdf
PDF · 83.91 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-28C/47/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: 1/ Q. C., G.. XX.X.XXXX, E. K. M. Č. C. - L. T., 2/ O. W., G.. XX.X.XXXX, E. K. M. Č. C. - L.Í. T., 3/ B. C., G.. X.X.XXXX, E. K. M. Č. C. - L. T., v spore o zaplatenie 521,42 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Žalovaná v 1. rade, žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 521,42 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 420,72 Eur od 14.2.2014 do zaplatenia a vo výške 5,15 % ročne zo sumy 100,70 Eur od 18.7.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť ostatným zo žalovaných.
V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.
Žalovaná v 1. rade, žalovaná v 2. rade a žalovaný v 3. rade s ú p o v i n n í nahradiť žalobcovi 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na súde dňa 11.12.2014, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu sumu spolu 521,42 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 420,72 Eur od 12.2.2014 do zaplatenia a vo výške 5,15 % ročne zo sumy 100,70 Eur od 18.7.2014 do zaplatenia. Na odôvodnenie takto uplatnených nárokov žalobca v podstatnom tvrdil, že žalovaná v 1. rade sa na základe Zmluvy o nájme sociálneho bytu č. NZ/177/2007/soc-42 zo dňa 19.3.2007 stala nájomcom bytu č. 5 na I. XX v Košiciach na dobu určitú do 30.6.2007, že dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu nová nájomná zmluva so žalovanou v 1. rade uzavretá nebola a že preto, od 1.7.2007 žalovaná v 1. rade užívala byt spolu so žalovanou v 2. rade a žalovaným v 3. rade bez právneho dôvodu následkom čoho sa na jeho úkon bezdôvodne obohatili. Za užívanie bytu bez právneho dôvodu si žalobca uplatnil náhradu za obdobie mesiacov január až december 2013 v rozsahu obvyklej odplaty za užívanie obdobných bytov spolu v sume 420,72 Eur a v rozsahu žalovanými spotrebovaných služieb podľa ich vyúčtovania za zúčtovacie obdobie 1.1.2013 do 31.12.2013 v sume 100,70 Eur. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o nájme bytu zo dňa 19.3.2007, výzvu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s užívaním bytu bez právneho dôvodu zo dňa 26.11.2013, vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013, zálohový predpis mesačných platieb platný od 1.1.2013, evidenčný list pre výpočet nájomného a služieb, zápis z opakovanej obhliadky bytu zo dňa 12.2.2014, upomienku vystavenú dňa 8.12.2014 a fotokópiu obálky nedoručenej poštovej zásielky.
2. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy.
3. Na základe žaloby žalobcu súd vydal vo veci dňa 5.2.2015 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovaným, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatili žalobcovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podali odpor. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné žalovaným doručiť do vlastných rúk, uznesením zo dňa 11.12.2015 ho súd v súlade s ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.
4. Žalovaným bola žaloba spolu s uznesením ukladajúcim im povinnosť vyjadriť sa k žalobe v určenej lehote doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 C.s.p. náhradným spôsobom dňa 21.9.2017, tí sa však k žalobe nevyjadrili ani v určenej lehote a ani do termínu vyhlásenia tohto rozsudku.
5. Keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, šlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 2.000,- Eur v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p., vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. V súlade s ust. § 219 ods. 1 C.s.p. bol rozsudok verejne vyhlásený dňa 30.10.2017.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s podstatným obsahom listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav: Zmluvou o nájme bytu zo dňa 19.3.2007 došlo k prenechaniu bytu č. 5 na ulici Hrebendovej 18 v Košiciach na dočasné užívanie žalovanej v 1. rade. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.1.2007 do 30.6.2007, pričom nová nájomná zmluva uzavretá nebola. Zo zápisu z obhliadky bytu zo dňa 12.2.2014 bolo zistené, že v tom čase predmetný byt užívala žalovaná v 1. rade spolu so žalovanou v 2. a žalovaným v 3. rade. Súd pritom nezistil, aby oprávnenie užívať byt bolo založené nájomnou zmluvou, prípadne aby existoval iný vecný či obligačný vzťah žalovaných k tomuto bytu v celom rozhodnom čase. Sporným nebolo, že žalovaní za užívanie bytu a za požívanie služieb s tým spojených, žalobcovi nezaplatili zodpovedajúcu náhradu. Z mesačného zálohového predpisu platieb mal súd za preukázanú výšku obvyklého nájomného (35,06 Eur mesačne), za ktoré žalobca prenechával do užívania obdobné byty, v danom mieste a čase. Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za zúčtovacie obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 súd zistil, že v súvislosti s užívaním predmetného bytu žalovaní spotrebovali bez zodpovedajúcej úhrady služby spojené s užívaním bytu vo výške 100,70 Eur.
7. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone. Podľa ust. § 451 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 685 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Podľa ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis (vyhláška č. 60/1964 Zb. a vyhl. č. 15/1992 Zb.). Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ust. § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlh splnením zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok žalobcu, čo do istiny pohľadávky, za dôvodný v celom rozsahu. Vo svojom rozhodnutí súd vyšiel z preukázania skutočností, že v období od 1.1.2013 do 31.12.2013 žalovaní bez právneho dôvodu užívali byt č. 5 na I. XX v Košiciach a požívali tiež služby v súvislosti s užívaním tohto bytu poskytované žalobcom. Žalovaní napriek tomu, že tento byt užívali, neuhrádzali za užívanie obvyklú odplatu zodpovedajúcu výške nájomného a neposkytovali žalobcovi ani náhradu za spotrebované služby, ktoré by inak boli povinní zaplatiť v prípade, ak by uvedený byt užívali na základe nájomnej zmluvy. Tým sa žalovaní na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, následkom čoho im vznikla povinnosť toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Žalobca si preto nárok v istine pohľadávky uplatnil dôvodne a súd mu ho v celom rozsahu i priznal. Pri posúdení dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia čas plnenia nie je dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného vzťahu a nie je daný ani zákonom. Dlžník je preto povinný splniť veriteľovi záväzok spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia, prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca vyzval žalovanú v 1. rade listom, doručeným jej dňa 12.2.2014 na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo užívaním bytu bez právneho dôvodu v uplynulom období (teda včítane rozhodného času od 1.1.2013 do 31.12.2013. Nasledujúceho dňa, teda 13.2.2014 mohli žalovaní v hmotnoprávnom postavení spoločne a nerozdielne zaviazaných dlžníkov plniť s následkami riadneho splnenia a nakoľko tak neurobili, počnúc dňom 14.2.2014 sa splnením záväzku na peňažné plnenie dostali do omeškania. Počnúc týmto dňom preto súd za omeškanie žalovaných so zaplatením sumy 420,72 Eur priznal žalobcovi úroky z omeškania. Pokiaľ si žalobca za omeškanie so zaplatením tejto peňažnej sumy uplatnil úroky z omeškania aj za skoršie obdobie (za dni 12.2.2014 a 13.2.2014), v tejto časti súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2013 bolo žalovaným oznámené dňa 17.6.2014 s tým, že v ňom žalobca určil lehotu splatnosti vykázaného nedoplatku - 30 dní od prevzatia vyúčtovania. Žalovaní sa tak počnúc dňom 18.7.2014 dostali do omeškania s plnením i tohto svojho peňažného záväzku voči žalobcovi a počnúc týmto dňom súd priznal žalobcovi úroky z omeškania za omeškanie so zaplatením sumy 100,70 Eur. Percentuálna výška úrokov z omeškania vyplýva z ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. platného od 1.2.2013, a činí o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 14.2.2014 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,25 % a ku dňu 18.7.2014 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,15 %, preto žalobcovi patria úroky z omeškania v percentuálnej výške 5,25% a 5,15 %.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi (zamietavá časť sa týka len príslušenstva, ktoré nepredstavovalo samostatný predmet konania) priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).