Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-131-2016.pdf
PDF · 95.89 KB
Case nature
Subarea
3Co/131/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobkyne: T. V., Č. X, X., zastúpenej Ing. Jozefom Klimentom, Čmelíkova 3, Bratislava, proti žalovanej: X. S., Č. X, X., o zaplatenie 1.168,42 eura s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C/118/2009-85, zo dňa 5.4.2013, v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/118/2009-105, zo dňa 18.1.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia 161,28 eura a náhradu iných trov konania 70 eur.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia 1.168,42 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody. Nespornou skutkovou okolnosťou bolo zatečenie časti jej bytu vodou z bytu žalovanej a poškodenie majetku žalobkyne. Z pohľadu existencie podstatných znakov zodpovednostného vzťahu, a to existencie protiprávneho úkonu žalovanej a príčinnej súvislosti, bol produkovaný jeden nesporný dôkaz príčiny vzniku škody - záznam poruchovej služby zo dňa 12.11.2006, podľa ktorého k zatečeniu došlo kvôli prasknutej hadici v jadre bytu žalovanej. Svedok P. vedomosť o príčine závady poprel; zástupcu žalobkyne do bytu nepustili; súčasný pobyt vtedajších nájomcov sa súdu prvej inštancie nepodarilo zistiť. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že prasknutie hadice nie je možné bez ďalšieho jednoznačne identifikovať ako porušenie povinnosti vlastníka zabezpečiť údržbu veci. Takéto udalosti sa stávajú únavou materiálu aj náhodou, čo by vylučovalo zavinenie žalovanej, ktorá ho poprela v rámci svojej obrany (nevedela a nemohla vopred predvídať). Byt dlhodobo neužívala a prenajímala ho. Žalobkyňa spolu so svojim zástupcom tvrdili dlhodobejší stav závady na vodoinštalácii v byte žalovanej; žalobkyňa na to žalovanú upozornila listom z 22.10.2006; jej partner vypovedal, že počas toho ako nájomcovia prali, dochádzalo k vyskratovaniu svetla v ich kúpeľni. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo možné jednoznačne ustáliť, či nekonanie žalovanej aj po prípadnom upozornení na závadu malo alebo nemalo vplyv na vznik škodlivého následku alebo či ak by konala, škodlivý následok by nenastal, t.j. či prípadné zanedbanie včasnej údržby bolo príčinou vzniku škody. Po havárii bola závada vlastníčkou odstránená. Nejednoznačnosti skutkového stavu zodpovedá aj tvrdenie o neodbornej manipulácii pri zastavovaní, resp. zapájaní, prívodu vody nájomcami P., čo by v prípade preukázania žalovanú z časti alebo úplne zbavovalo pasívnej vecnej legitimácie. Uvedené sa týka aj bezprostrednej súvislosti zatekania s praním v hornom byte. Dokazovaním zistený skutkový stav teda jednoznačne nepreukázal u žalovanej vznik zodpovednosti za škodu tak, aby ju bolo možné bez pochybností zaviazať na povinnosť plnenia náhrady. Na uvedenom základe súd prvej inštancie s poukazom na § 125 ods. 1, § 127, § 420 Občianskeho zákonníka a § 11 zákona č. 182/1993 Z.z. dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. O práve na náhradu trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanej, ako úspešnej účastníčke, právo na náhradu špecifikovaných trov konania.
3. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedla, že jej zástupca nebol riadne predvolaný na pojednávanie dňa 5.4.2013. O termíne pojednávania sa dozvedel náhodou v predchádzajúci deň. Na pojednávaní sa zúčastnil, avšak bol prekvapený vynesením rozsudku vzhľadom na nedostavenie sa svedkov P. a P.W.. Vzhľadom na jeho nepripravenosť na pojednávanie nemohol navrhnúť ďalšie dôkazy podstatné pre rozhodnutie. Ďalej žalobkyňa namietla skutočnosť, že nebola riadne poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Súd prvej inštancie síce dal možnosť účastníkom navrhnúť dôkazy pred vynesením rozsudku, avšak nepoučil ich o tom, že skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred ním sú odvolacím dôvodom len vtedy, ak zodpovedajú § 205a ods. 1 O.s.p. Neoznámil, že pokladá dokazovanie za skončené, len vyzval účastníkov na opustenie pojednávacej miestnosti; následne ich zavolal späť, pričom sa dostavil len zástupca žalobkyne a bol vyhlásený rozsudok; žalovaná sa dostavila až po vyhlásení rozsudku. Žalobkyňa mala za to, že ak bol rozsudok vyhlásený v neprítomnosti účastníka, súd bol povinný toto uviesť do rozsudku i do zápisnice z pojednávania.
4. V ďalšom žalobkyňa namietla neúplné zistenie skutkového stavu veci, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, najmä výsluch svedkov P. a P., ktorým bolo možné zistiť skutkový dej tesne pred vytopením a po ňom, aké opatrenia, kým a akým spôsobom boli vykonané, aj vzhľadom na výpoveď svedka P.. Rovnako súd prvej inštancie nezisťoval legitimitu prenájmu s prihliadnutím na povinnosť prihlásiť sa na prechodný pobyt, ak dĺžka pobytu presiahne 30 dní.
5. Poprela pravdivosť tvrdenia žalovanej uvedeného v odpore pod bodom I., podľa ktorého pracovníci poruchovej služby poruchu obhliadli, tečenie vody zastavili a uviedli, že príčinou tejto havárie bolo prasknutie hadice v jadre bytu žalovanej. Pracovníkov poruchovej služby privolal zástupca žalobkyne spolu so zástupcom vlastníkov bytov, ktorého výsluch žalobkyňa navrhla, ale súd prvej inštancie ho nevykonal. V čase príchodu pracovníkov poruchovej služby už voda netiekla; poruchu odstránil svedok P.. Súd prvej inštancie pochybil, keď rozhodnutie oprel o nejednoznačný dôkaz - zápis pracovníkov KYROS s.r.o.; nevyplýva z neho jednoznačne, že hadica praskla v dôsledku únavy, resp. vyššej moci; súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom týchto pracovníkov. Žalobkyňa mala za to, že hadica praskla v dôsledku neodbornej manipulácie P. a P.. Namietla, že žalovaná ani nájomníci neboli vypočutí k otázke stavu vodovodnej prípojky pred haváriou, ani k spôsobu, intenzite a iným skutočnostiam - typ pračky, spôsob pripájania k vodovodnej batérii, typu prípojky a pod.; žalovaná mala byť vypočutá aj na okolnosti a dôvod prítomnosti P. v byte.
6. Žalobkyňa ďalej uviedla, že haváriu predvídala a listom žalovanú na možnosť jej vzniku upozornila. Súd prvej inštancie mal výsluchom žalovanej a nájomníkov zistiť, akým spôsobom sa po doručení uvedeného listu pokúsili havárii zabrániť. Je zrejmé, že list ignorovali a nevykonali žiadne opatrenia, čím porušili prevenčnú povinnosť na zabránenie vzniku škody. Žalovaná v liste zo dňa 26.2.2007 priznala spôsobenie škody; rovnako aj tvrdením v odpore o údajnej náhrade škody 3.000,- Sk. Záverom žalobkyňa uviedla, že žalovaná opakovane a sústavne porušovala povinnosti podľa § 11 zákona č. 182/1993 Z.z., o čom svedčí viac ako 5-násobné vytopenie rôzneho rozsahu.
7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že zástupca žalobkyne sa pojednávania zúčastnil a nenamietal pritom nedodržanie lehoty na prípravu. Súd prvej inštancie vyzval účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci a vyhlásil dokazovanie za skončené. Poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. bolo súčasťou predvolania žalobkyne už na prvé pojednávanie. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že k spôsobeniu škody došlo zavineným konaním - neodbornou manipuláciou P., nie žalovanej. Uvedené tvrdenie síce žalobkyňa nepreukázala, ale svedčí o tom, že pasívne legitimovaným subjektom nemá byť žalovaná, ktorá škodu nezavinila. Žalobkyňa nepreukázala ani rozsah poškodenia (nad rámec platby poisťovňou), nepredložila žiadne doklady, z ktorých by vyplývala škoda, zaplatenia ktorej sa domáha. Záverom žalovaná uviedla, že s P. nie je príbuzná, nie je s nimi v kontakte a nie je jej známe miesto, kde sa v súčasnosti zdržujú. Okolnosti hlásenia prechodného pobytu ani titul užívania bytu zo strany P. sú pre konanie irelevantné.
8. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
9. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia 1.168,42 eura (35.200,- Sk) s prísl. titulom náhrady škody. Na pojednávaní dňa 5.4.2013 vzal zástupca žalobkyne žalobu v časti o zaplatenie 3.000,- Sk späť s tým, že aktuálnou výškou nároku je suma 1.068,84 eura. Súd prvého stupňa však napriek čiastočnému späťvzatiu žaloby v rozpore s § 96 ods. 1, 2 O.s.p. nerozhodol o zastavení, resp. nezastavení konania v tejto časti (súhlas či nesúhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby vôbec nezisťoval) a napadnutým rozsudkom zamietol pôvodnú žalobu (v plnej výške). Na základe späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie 99,58 eura však žalobkyňa netrvala ďalej na pokračovaní v konaní v uvedenej časti a nežiadala prejednať uplatnený nárok (v tejto časti). Keď potom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom aj o tejto časti pôvodne uplatneného nároku, nebola splnená jedna z procesných podmienok konania (nedostatok žaloby). Zamietnutím žaloby aj v časti o zaplatenie 99,58 eura (v ktorej bola žaloba vzatá späť), súd prvej inštancie taktiež odňal stranám možnosť konať pred súdom pre nemožnosť náležitého reagovania na spôsob rozhodnutia o čiastočnom späťvzatí žaloby. Uvedené skutočnosti sú potom samotné dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku v uvedenej časti podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p.
10. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa na zastupovanie v konaní splnomocnila Ing. Y. W. dňa 11.12.2012. Pojednávanie dňa 6.3.2013 bolo z dôvodu PN zákonného sudcu odročené na deň 5.4.2013; strany sporu, resp. zástupca žalobkyne sa na pojednávanie dňa 6.3.2013 neustanovili, nakoľko boli telefonicky informovaní o odročení pojednávania. Na pojednávanie dňa 5.4.2013 boli písomne predvolané strany sporu; zásielka s predvolaním adresovaná žalobkyni sa súdu prvej inštancie vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, avšak bez vyznačenia dňa uloženia zásielky na doručenke; zástupca žalobkyne v rozpore s § 49 ods. 1 a § 115 ods. 1, 2 O.s.p. na uvedené pojednávanie predvolaný nebol; nemal a nemohol tak mať dostatok času na prípravu na uvedené pojednávanie. Nakoľko zo zápisnice o uvedenom pojednávaní nevyplýva, že by zástupca žalobkyne (aj napriek dostaveniu sa na pojednávanie) výslovne súhlasil s prejednaním veci napriek absencii predvolania a tým aj nedodržaním lehoty na prípravu na pojednávanie, došlo uvedeným postupom súdu prvej inštancie k porušeniu procesných práv žalobkyne a teda k odňatiu možnosti konať pred súdom, čo je taktiež samotné dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
11. Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebiehalo vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov bolo právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd v zmysle § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. (v znení účinnom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku) rozhodol, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavovalo prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietol vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, bolo jeho zákonnou povinnosťou v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku) v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. V tomto smere súd prvej inštancie nepochybil, keď nevykonal všetky dôkazy pôvodne navrhnuté žalobkyňou - výsluch svedkov T. a Q. P.S. a dopyt na SBD Bratislava II na preukázanie nadmernej spotreby vody v rokoch 2003 až 2010 keď sa malo prať aj pre osoby, ktoré v byte nebývali; nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou sporu nie je postupom, ktorým by súd odňal strane sporu možnosť konať pred súdom.
12. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku) i právna teória civilného procesu však vymedzili požiadavky na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Medzi tieto patria požiadavky vzťahujúce sa k hodnoteniu dôkazov. Z formulácie § 132 O.s.p. (v znení účinnom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku) možno vyvodiť, že súd je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodniť, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, a hlavne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Vysvetlenie dôvodov pre nevykonanie navrhnutých dôkazov posilňuje presvedčivosť rozhodnutia z hľadiska atribútov správnosti, zákonnosti i dôvodnosti. Bráni podozreniu o neprípustnom eklektickom a neopodstatnenom výbere dôkazov smerujúcim k jednostranným záverom. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie (I. ÚS 52/03). Nedostatky odôvodnenia
rozhodnutia v hodnotení dôkazov spolu s vysvetlením dôvodov, prečo sa súd odmietol zaoberať navrhnutými dôkazmi, preto môžu zakladať vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Neznamená to však bez ďalšieho, že každý nedostatok odôvodnenia rozhodnutia automaticky zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť). V každom jednotlivom prípade je preto potrebné skúmať intenzitu porušenia vzhľadom k odôvodnenosti rozhodnutia ako celku.
13. V predmetnom spore súd prvej inštancie neodôvodnil v napadnutom rozsudku nevykonanie dopytu na SBD Bratislava II; ohľadom navrhovaných svedkov P. uviedol, že sa mu nepodarilo zistiť ich pobyt. Uvedený nedostatok však svojou intenzitou vzhľadom na jeho nepodstatnosť pre predmetné konanie (ani prípadná nadmerná spotreba vody nemôže preukázať základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu), v danom prípade nezakladá nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť napadnutého rozsudku ako celku, ktorá by viedla k zmätočnosti rozsudku a zakladala dôvod odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (v znení účinnom ku dňu podania odvolania).
14. Dôvodná nie je odvolacia námietka týkajúca sa nepoučenia v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., nakoľko poučenie v zmysle uvedeného ustanovenia je súčasťou každého predvolania súdu prvej inštancie.
15. K veci samej odvolací súd uvádza, že žalobkyňa sa žalobou domáhala náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená zatečením jej bytu a zariadenia v ňom v dôsledku havárie na vodovodnej prípojke. Už v žalobe uviedla, že k zatekaniu do jej bytu dochádzalo už skôr a že listom žalobkyňu upozornila na hroziacu škodu. Prílohou žaloby bolo písomné upozornenie žalobkyne adresované žalovanej dňa 22.10.2006 (s podacím lístkom), podľa ktorého sa porucha na vodoinštalácii prejavuje pretekaním vody do jej bytu. Prílohou žaloby bol aj záznam poruchovej služby o prevedení a odovzdaní práce zo dňa 12.11.2006, podľa ktorého bol vykonaný výjazd, ohliadka, zistenie závady - prasknutá hadica v jadre u žalovanej; podľa záznamu si hadicu vymení p. P. (v podnájme u žalovanej) sám. Nakoniec prílohou žaloby bol aj list žalovanej adresovaný žalobkyni dňa 26.2.2007, v ktorom žiada o vyčíslenie náhrady škody, nakoľko prasknutím potrubia v jej byte spôsobila žalobkyni škodu.
16. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že prasknutie hadice v jadre bytu nebolo možné vopred objektívne predvídať; vodovodná hadica v jadre bytu nie je na viditeľnom a voľne prístupnom mieste, ale sa nachádza vo vodovodnej šachte a je zabudovaná v stúpacom zariadení bytového domu; o tejto poruche a prasknutí hadice objektívne vopred nevedela a ani ju nemohla vopred predvídať; až do prasknutia hadice o tejto závade nevedela a ani nemohla vedieť; k prasknutiu hadice mohlo dôjsť v dôsledku opotrebovania, resp. únavy materiálu a v žiadnom prípade nebolo spôsobená jej zavineným konaním; výmenu prasknutej hadice zabezpečila.
17. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka ukladá každému povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Ukladá tak každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na majetku. Prevenčná povinnosť podľa uvedeného ustanovenia je právnou povinnosťou, ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Prevenčná povinnosť a zodpovednosť za jej porušenie môže prichádzať do úvahy aj v prípade, ak škoda nevznikla priamo vlastným správaním škodcu, ale v dôsledku zanedbania dohľadu, ktorý mal podľa normálneho behu vecí vykonávať nad zdrojom nebezpečenstva. Zdroj nebezpečenstva je vykladaný široko a rozumie sa ním napr. akákoľvek vec, ktorá vzhľadom na svoje vlastnosti môže spôsobiť škodu iným osobám a nad ktorými je rozumné požadovať dohľad určitej osoby.
18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. je vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy; je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Zákonodarca teda výslovne zdôraznil povinnosť vlastníka bytu na svoje náklady byt udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, čo znamená najmä včas zabezpečovať jeho údržbu a opravy. Z tejto povinnosti nemožno vylúčiť výmenu prívodnej hadice vody.
19. Súd prvej inštancie mal za to, že prasknutie hadice nie je možné bez ďalšieho jednoznačne identifikovať ako porušenie povinnosti vlastníka zabezpečiť údržbu veci a že takéto udalosti sa stávajú únavou materiálu aj náhodou, čo by vylučovalo zavinenie žalovanej. Uviedol, že nebolo možné jednoznačne ustáliť, či nekonanie žalovanej aj po prípadnom upozornení na závadu malo alebo nemalo vplyv na vznik škodlivého následku alebo či ak by konala, škodlivý následok by nenastal, t.j. či prípadné zanedbanie včasnej údržby bolo príčinou vzniku škody. Odvolaciemu súdu z týchto záverov nie je zrejmé, aké skutočnosti by zo strany súdu prvej inštancie boli vyhodnotené ako porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka či konkrétnej povinnosti vlastníka bytu v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., keď za také porušenie nepovažoval pasivitu žalovanej po písomnom upozornení žalobkyne. Žalovaná ako vlastník bytu totiž bola povinná (aj bez písomného upozornenia) zabezpečovať údržbu prívodnej hadice vody, a to jej včasnou výmenou, aby predišla jej prasknutiu napr. v dôsledku únavy materiálu. Ak tak neurobila a v dôsledku prasknutia prívodnej hadice vody v jej byte vznikla žalobkyni škoda, za túto škodu zodpovedá žalovaná, ktorá túto zodpovednosť nakoniec aj sama písomne priznala.
20. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. a), b) C.s.p. zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný; vysporiada sa s čiastočným späťvzatím žaloby a opätovne posúdi dôvodnosť nároku na náhradu škody, pričom sa bude zaoberať všetkými predpokladmi vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu (t.j. aj výškou škody); ak však žalobkyňa zotrvá na tvrdení uvedenom v odvolaní, že hadica praskla v dôsledku neodbornej manipulácie manželov P., bude povinná označiť dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia, pričom jeho prípadná pravdivosť bude mať vplyv na tvrdenú zodpovednosť žalovanej za škodu. Neopomenie pritom, že s účinnosťou od 1.7.2016 súdy v konaní postupujú a rozhodujú v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi C.s.p. (čl. 16 ods. 1 Základných princípov C.s.p.); na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné, pričom sa dôkladne vysporiada aj s obranou žalovaného.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).