Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/450/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: U.. W. X., V. O.. X. U. X, V., proti žalovanému: Verejnoprávna inštitúcia, Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.júna 2016, č. k. 45C/348/2015 - 129, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 19 000 eur a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala náhrady nemajetkovej ujmy, spôsobenej jej pri výkone verejnej moci, titulom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu stavebného úradu proti Verejnoprávnej inštitúcii, Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku, s poukazom na to, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžp/37/2012 zo dňa 19.06.2013 bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/210/2009-153 zo dňa 24.06.2011 tak, že rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava č. A/2009/2113/HVR zo dňa 05.08.2009 a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku, pod. č. ÚKaSP-2008-9/1954-STE zo dňa 22.04.2009 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po právnej stránke vec posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a poukazom na § 117 ods.1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon). Poukázal na to, že nositeľom zodpovednosti za škodu, za náhradu nemajetkovej ujmy, spôsobenú pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím orgánu štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je Slovenská republika, v ktorej mene vystupuje, teda za ňu koná, ústredný orgán štátnej správy, ktorému patrí to odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané. Ústredný orgán štátnej správy nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu. Pasívnu vecnú legitimáciu má štát. Za škodu nezodpovedá ústredný orgán, príslušný ústredný orgán iba vystupuje a koná v mene štátu. Štát je teda samostatným subjektom občiansko-právnych vzťahov podľa § 21 Občianskeho zákonníka, je právnickou osobou, ktorý môže nadobúdať práva a povinnosti, je teda subjektom odlišným od štátnych orgánov, organizácií, od ostatných právnických osôb, organizácií a orgánov štátnej správy. Uviedol, že podľa § 21 ods. 4 O.s.p., za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Slovenská republika je spôsobilá byť účastníkom konania, avšak spôsobilá samostatne konať pred súdom je len v spojení so štátnym orgánom, ktorého sa vec týka, pretože len jeho prostredníctvom môže ako právnická osoba robiť právne úkony. Ďalej vychádzal z § 117 ods.1 Stavebného zákona, podľa ktorého stavebným úradom je

obec a pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Konštatoval, že z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.06.2013, sp.zn. 6 Sžp/37/2012 vyplýva, že Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku, ako stavebný úrad podľa § 66 a § 85 ods. 2 Stavebného zákona povolil stavebné úpravy spojené so zmenou užívania rodinného domu na reštauráciu, F. XX, V. na pozemku par. č. XXXX /. R. P.. Č.. XXXX /. v k. ú. V. - X., G..Č.. XXXX pre stavebníka Slnečná záhrada, s.r.o.; predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorý rozhodol s konečnou platnosťou o povolení stavebných úprav rodinného domu spojené so zmenou jeho užívania na reštauráciu podľa ustanovení Stavebného zákona. Zdôraznil, že rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, Miestneho úradu Bratislava -Nové Mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku, pod.č.ÚKaSP-2008-9/1954-STE zo dňa 22.04.2009 ako stavebného úradu v stavebnom konaní je preneseným výkonom štátnej správy, za škodu ním spôsobenú zodpovedá štát. V danom prípade rozhodovanie stavebného úradu v stavebnom konaní nie je výkonom samosprávy obce v samostatnej pôsobnosti. Dospel tak k záveru, že pokiaľ žalobkyňa odvodzuje zodpovednosť za škodu za nemajetkovú ujmu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., mala ako žalovaného označiť štát, Slovenskú republiku, príslušný ústredný orgán štátnej správy, keďže žalovaný Verejnoprávna inštitúcia, Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové mesto, oddelenie územného konania a Stavebného poriadku, v konaní o náhradu škody nenesie zodpovednosť za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci, nemôže byť nositeľom právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody voči subjektu, ktorý nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, a preto pre nedostatok vecnej legitimácie žalobu zamietol a nezaoberal sa vecnou stránkou uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa, aby odvolací súd rozhodol zákonným rozsudkom vo veci samej dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má iné vady, ktoré mali za následok nesprávne právne posúdenie veci. Namietala, že boli porušené jej práva podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keď sa súd prvej inštancie nezaoberal vecou samou. Uviedla, že neodvodzovala zodpovednosť za škodu - nemajetkovú ujmu, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. , ktorý spomenula len na pojednávaní dňa 19. 04. 2016 v súvislosti so zmenou výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobu podala na základe § 80 písm. b/ O.s.p. Ako žalovaného zodpovedného za nemajetkovú ujmu označila orgán verejnej moci, ktorý koná v mene štátu, ktorý štát ako zodpovedný za škodu prideľuje verejné/štátne prostriedky konkrétnemu orgánu verejnej moci na úhradu tejto škody, resp. nemajetkovej ujmy, ktorú spôsobil orgán poverený konať v mene štátu svojím nezákonným postupom a rozhodnutím. Uviedla, že žaloba bola podaná voči konkrétnemu orgánu verejnej moci poverenému konať v mene štátu, ktorý mal vopred pridelené štátom (zodpovedným za škodu) prostriedky aj na úhradu škody, v tomto prípade nemajetkovej ujmy. Poukázala na to, že v prípade označenia žalovaného len všeobecne ako štát, Slovenská republika, tento by bol v prípade takéhoto označenia žalovaného nevykonateľným. Z uvedených dôvodov žiadala vydať rozsudok, ktorým bude uložená žalovanému, konajúcemu z poverenia štátu, povinnosť uhradiť jej z prostriedkov pridelených mu štátom nemajetkovú ujmu 19 000 eur.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol podané odvolanie odmietnuť vzhľadom na to, že žalobkyňa si uplatnila odvolacie dôvody podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 205 ods. 2 písm. b/, písm. f/), ktorý ku dňu podania odvolania už nebol účinný. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď žalobkyňou uplatňované odvolacie dôvody ani podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. h/ nemôžu obstáť.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 385 ods. 1 (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Sporové konanie sa začína na základe žaloby, ktorá je procesným úkonom a obracia sa ňou žalobca na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Žaloba má okrem všeobecných náležitostí (§ 127 ods. 1

CSP, resp. § 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať aj osobitné náležitosti (§ 132 a nasl. CSP, resp. § 79 ods. 1 O.s.p.). Existencia riadnej žaloby je základnou podmienkou pre začatie sporu, a preto súd v prvom rade musí skúmať, či žaloba spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Ak zistí, že žaloba nemá predpísané náležitosti, teda je neúplná alebo síce má požadované náležitosti, ale tieto, prípadne niektoré z nich, sú uvedené nepresne, neurčito alebo nezrozumiteľne, teda je nesprávna, je povinný vyzvať žalobcu na jej doplnenie alebo opravu ( § 129 CSP, resp. § 43 O.s.p.).

6. V zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. účinnom do 30.06.2016 žalobca bol povinný v žalobe riadne označiť aj účastníkov konania tak, aby bolo nepochybné, kto je účastníkom konania, aby ho nebolo možné zameniť s niekým iným, a aby s ním mohol súd konať. Ak žaloba neobsahovala označenie účastníka konania, teda všetky údaje potrebné k jeho označeniu alebo ak bola žaloba v označení účastníkov konania neurčitá a nezrozumiteľná, t.j. ak obsahovala také označenie účastníka konania, ktoré neumožňovalo jeho presnú identifikáciu, alebo ak bol zjavný vnútorný logický rozpor medzi jeho označením v žalobe a inými údajmi uvádzanými v žalobe, bol súd povinný pokúsiť sa také vady odstrániť postupom podľa ust. § 43 O.s.p.; za vadu tak bolo potrebné považovať aj prípady, keď označenie žalovaného nekorešpondovalo s popisom rozhodujúcich skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých mala vyplývať dôvodnosť nároku žalobcu vymedzeného v žalobnom petite.

7. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáha zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 19 000 eur ako náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť nezákonným postupom a nezákonným rozhodnutím stavebného úradu - Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku, zo dňa 22. apríla 2009, ktorým boli povolené stavebné úpravy spojené so zmenou užívania rodinného domu na reštauráciu, F. XX, V., pre stavebníka Slnečná záhrada, s.r.o., ktoré rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžp/37/2012 zo dňa 19. 06. 2013. V tejto súvislosti sa žalobkyňa dovoláva zneužitia právomoci orgánu verejnej moci pri výkone kompetencií v rozsahu verejnej správy - územného konania a Stavebného poriadku a poukazuje na to, že obec ako stavebný úrad nemala začať stavebné konanie, resp. mala žiadosť o zmenu účelu využitia stavby zamietnuť a po zrušení rozhodnutia najvyšším súdom mala ďalej pokračovať v konaní.

8. V podanej žalobe žalobkyňa označila ako žalovaného: Verejnoprávna inštitúcia, Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného konania a Stavebného poriadku. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď uznesením zo dňa 10.07.2015 vyzval žalobkyňu na odstránenie vady žaloby aj v časti označenia všetkých účastníkov konania, keď označenie žalovaného subjektu bolo nezrozumiteľné a neurčité. Súd prvej inštancie však už ďalej nevenoval náležitú pozornosť tejto vade a pochybil, keď po tom, ako žalobkyňa na výzvu neodstránila vadu v označení žalovaného, pokračoval v konaní s takto chybne označeným subjektom na strane žalovaného a vo veci samej rozhodol. Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalovaného, na ktorej založil súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie, však nie je možné dovodiť pri súčasnom; tak závažnom; nedostatku v označení žalovaného.

9. V danom prípade tak zo strany konajúceho súdu došlo k inej vade v jeho postupe majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa si tak dôvodne uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. d/ . Nakoľko žalobkyňou označený žalovaný; vo vzťahu ku ktorému súd prvej inštancie svojím rozsudkom rozhodol; nemá procesnú subjektivitu (§ 61 , bol odvolací súd povinný ex offo na túto vadu prihliadnuť podľa § 380 ods. 2 CSP, nakoľko sa týka procesných podmienok konania.

10. Súd prvej inštancie žalobkyňou uplatňovaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy správne posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím stavebného úradu a jeho nesprávnym úradným postupom, a vzhľadom na to, že v danom prípade mala byť žalobkyni spôsobená ňou tvrdená ujma mestskou časťou (obcou) pri výkone pôsobnosti staveného úradu, ktorá je preneseným výkonom štátnej správy, správny je aj jeho záver, že pasívne vecne legitimovaným subjektom je v danom prípade štát. Žalobkyňa preto nedôvodne namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Žalobkyňa v podanom odvolaní argumentovala tým, že ňou označený žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý koná v mene štátu, ktorý je zodpovedný za vznik škody, a preto žalobu podala proti

konkrétnemu orgánu verejnej moci poverenému konať v mene štátu. Žalobkyňa ani v podanom odvolaní neodstránila vadu označenia žalovaného v podanej žalobe ako Verejnoprávna inštitúcia, Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, Miestny úrad Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného konania a stavebného poriadku; a navyše v odvolacom konaní vznikol aj (vecný) logický rozpor/nesúlad medzi takýmto označením žalovaného so skutkovým odôvodnením žaloby doplneným žalobkyňou v odvolaní, z ktorého vyplýva, že žalovaného označila ako orgán verejnej moci konajúci z poverenia štátu (por. napr. nález Ústavného súdu SR z 12. januára 2017, sp.zn. II. ÚS 675/2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 Cdo 500/2014). Aj v odvolacom konaní tak zostalo označenie žalovaného žalobkyňou nezrozumiteľné a naďalej vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, kto má vystupovať ako žalovaný.

12. V danom prípade tak bude povinnosťou súdu prvej inštancie odstrániť vady podanej žaloby postupom podľa § 129 a vyzvať žalobkyňu, aby uviedla, či žaluje konkrétny orgán verejnej moci, alebo či žaluje štát, v zastúpení orgánom verejnej moci. V prípade, ak žalobkyňa žaluje orgán verejnej moci, je potrebné, aby uviedla jeho správne označenie názvom a adresou sídla (§ 133 ods. 2, § 135 ods. 2 .

13. V prípade, ak žalobkyňa uvedie, že žaluje štát, v žalobe sa tento označuje uvedením názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby konajúcej za štát (§ 135 ods. 1 . V tomto prípade však bude potrebné; pri ustálení konkrétneho orgánu, ktorý má konať za štát v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.; vychádzať z konštantnej rozhodovacej činnosti, ktorá v súvislosti so správnym označením štátu ako strany sporu dospela k záveru, že v prípade, ak žalobca síce štátny orgán, ktorý má za štát konať, označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, alebo označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp. nie je právnym subjektom, nejde o vadu žaloby ani o nedostatok podmienky konania, keď z ustanovenia § 21 ods. 4 vety prvej O.s.p. vyplývalo, že súd je povinný, a to bez zreteľa na označenie obsiahnuté v žalobe, zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi; súd bol preto povinný konať s tým orgánom štátu, do rozsahu pôsobnosti ktorého spadal uplatňovaný nárok proti štátu a na označenie ďalších subjektov konajúcich v mene štátu, nemal prihliadať (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 149/2011). S poukazom na § 73 je potrebné tieto závery; z ktorých vyplýva pre súd povinnosť z úradnej moci konať v zastúpení štátu len s tým štátnym orgánom, ktorý je príslušný v jeho mene vystupovať podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.; aplikovať aj na ďalší postup v prejednávanej veci.

14. Vzhľadom na uvedené nedostatky, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil podľa § 389 písm. a/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, v ktorom súd prvej inštancie; viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 ; po odstránení nedostatku žaloby v označení žalovaného na základe usmernenia popísaného pod bodmi 12 a 13, túto opätovne vecne prejedná a v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .