Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/129/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD. správca úpadcu PB Power Trade, a.s., Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, so sídlom správcu: Horné záhrady 2, 97401 Banská Bystrica, IČO: 46 164 928, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Ivana Vojtášová, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 47 257 946, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, o určenie neplatnosti výpovede rámcovej distribučnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. -563 zo dňa 2. júna 2021, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. -563 zo dňa 2. júna 2021.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Zrušuje rozhodnutie Okresného súdu Košice I vydané dňa 17. júla 2012 č. k. -176, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že úpadca (v danom čase žalobca), sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.6.2012 domáhal, aby súd určil, že výpoveď písomnej Rámcovej distribučnej zmluvy č. uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.7.2009 (ďalej aj Rámcová zmluva) daná zo strany žalovaného podaním zo dňa 30.5.2012, je neplatná.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že od 12.8.2008 je obchodníkom s elektrinou, t.j. je dodávateľom elektriny a má Úradom pre reguláciu sieťových odvetví SR (ďalej len „ÚRSO“) vydané právoplatné povolenie na podnikanie v elektrotechnike v rozsahu dodávky elektriny a spoločnosť SEPS pridelila žalobcovi EIC kód, ktorý požíva pre označenie svojej bilančnej skupiny (žalobcovi zákazníci - odberatelia elektriny po celom území SR). Žalovaný je prevádzkovateľ distribučnej siete a pôsobí na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja. Žalovaný dňa 7.7.2008 so žalobcom uzavrel písomnú Rámcovú zmluvu, predmetom ktorej bolo zabezpečenie distribučných služieb zo strany

žalovaného pre žalobcu. Doba trvania zmluvného vzťahu bola stanovená v zmysle čl. VIII bod 1 na dobu neurčitú, pričom v zmysle Rámcovej zmluvy bol prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný uzavrieť s obchodníkom s elektrinou (teda žalobcom) distribučnú zmluvu a žalobcovi riadne počas trvania Rámcovej zmluvy poskytovať distribučné služby. Žalovaný listom doručeným žalobcovi dňa 4.6.2012 nazvaným „Výpoveď distribučnej rámcovej zmluvy č. “, vypovedal predmetnú Rámcovú zmluvu a v zmysle uzavretej zmluvy účinnosť výpovede mala nastať dňom 31.7.2012, uplynutím 1 mesačnej výpovednej doby. 3.1. Žalobca „Výpoveď“ považoval za absolútne neplatnú, pretože nespĺňala hmotnoprávne podmienky na podanie výpovede a zo strany žalobcu nedošlo k podstatnému porušeniu Rámcovej zmluvy a v období podania výpovede zo strany žalovaného nenastali také okolnosti, ktoré by žalovanému umožnili jednostranne vypovedať uzavretú Rámcovú zmluvu. Žalobca bol v omeškaní s platením vyúčtovacích faktúr, avšak omeškanie bolo nepatrné a následne záväzok žalobcu voči žalovanému, žalobca žalovanému riadne splnil. 3.2. Spolu so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť, aby žalovaný žalobcovi v plnom rozsahu plnil všetky povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyplývajúce z písomnej Rámcovej distribučnej zmluvy č. uzavretej zo žalobcom dňa 07.07.2009 a žalobcovi riadne poskytoval distribučné služby a distribúciu elektriny v zmysle o energetike a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

4. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.7.2012, č. k. -176 návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Predmetné uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu zo dňa 24.9.2012, č. k. -393 a rozhodnutím dovolacieho súdu zo dňa 28.8.2014, sp. zn. , nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2012.

5. Súd prvej inštancie zistil z uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 22.10.2014, sp. zn. zverejneného v Obchodnom vestníku č. 206/2014 zo dňa 28.10. 2014, že na majetok žalobcu - PB Power Trade, a.s., bol vyhlásený konkurz a súd prvej inštancie zistil z ďalších uznesení Okresného súdu Žilina vydaných v rámci konkurzného konania úpadcu (pôvodného žalobcu), že došlo k výmene správcu podstaty a v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol správcom podstaty úpadcu, žalobcu JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD.

6. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach k výzvam súdu prvej inštancie, či navrhuje pokračovať v predmetnom spore, poukázal na a na to, že predmetné konanie je zo zákona prerušené. Až písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.7.2020 žalobca navrhol pokračovať v predmetnom konaní o určenie neplatnosti výpovede z Rámcovej zmluvy.

7. Žalobca uviedol aj to, že určovací výrok má pre žalobcu význam z dôvodu zistenia, či žalovaný postupoval pri daní „výpovede“ z Rámcovej zmluvy legitímne, pretože konanie žalovaného má následne vplyv pre úplné vyporiadanie (potencionálnych) nárokov dotknutých subjektov a podanú určovaciu žalobu považuje žalobca za jediný prípustný prostriedok ochrany subjektívnych práv žalobcu, za účelom odvrátenia prípadných budúcich sporov medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Vyriešenie otázky existencie trvania distribučnej zmluvy znamená úplné vyriešenie obsahu namietanej spornosti daného právneho vzťahu žalovaným. Určenie požadované v petite žaloby nemá povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, neslúži k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, ale k definitívnemu vyriešeniu existujúceho neúnosného stavu vyvolaného žalovaným. Predmetnou žalobou sa má odstrániť stav neistoty, ktorý existuje doteraz aj napriek tomu, že žalobca, resp. úpadca je v konkurznom konaní. Stav neistoty nastal ihneď po podaní žaloby, kedy zmluvní partneri žalobcu sa dožadovali ukončenia zmluvných vzťahov a nepriamo vyplýva aj z listu zo dňa 24.7.2012 adresovanom žalovanému zo strany ÚRSO, ktorý v tejto súvislosti vyslovene uvádza: „Dodávateľovi elektriny PB Power Trade, a. s. nebolo odňaté povolenie a ani nenastala skutočnosť, že dodávateľ elektriny nemá možnosť uskutočňovať dodávku elektriny, pričom tieto dôvody musia byť na strane dodávateľa elektriny a nie na strane prevádzkovateľa distribučnej sústavy.“ Žalobca zopakoval, že Rámcová zmluva bola vypovedaná neplatne, bez riadnej špecifikácie výpovedného dôvodu a teda bez riadneho hmotnoprávneho predpokladu vychádzajúceho z úpravy zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným.

8. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že výpoveď z Rámcovej zmluvy bola daná zo strany žalovaného úpadcovi podľa - v rozhodnom čase - aktuálne platných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou platného prevádzkového poriadku, ktorý pre žalovaného schvaľuje ÚRSO a je pre žalovaného a jeho zmluvných partnerov záväzný; preto všetky právne úkony vykonané zo strany žalovaného považuje za platné. Po ukončení zmluvného vzťahu medzi žalovaným a úpadcom, žiaden z odberateľov úpadcu nebol ukrátený na dodávke elektriny, pretože sa postupovalo v zmysle ustanovení Zákona o energetike a ukončeniu zmluvného vzťahu predchádzalo to, že žalobca, resp. úpadca dlhoval žalovanému poplatky za služby, ktoré žalovaný poskytoval pre žalobcu. Žalobca, resp. úpadca niekoľko mesiacov nemal finančné prostriedky a preto boli uzatvárané aj dohody o uznaní dlhu, ktoré žalobca, resp. úpadca neplnil. Zároveň poukázal na to, že voči úpadcovi sa stále vedie konkurzné konanie a zároveň počnúc rokom 2018 žalobca stratil oprávnenie na podnikanie v oblasti energetiky, konkrétne pre dodávku elektrickej energie. Žalovaný preto konštatoval, že žalobca nemá ani naliehavý právny záujem na vydaní určovacieho petitu a žiadal žalobu zamietnuť.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia , upravujúceho pôsobnosť aj na konania začaté podľa a právnych účinkov úkonov, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti , podľa ustanovení a následne , upravujúcich obsah žaloby, ustanovení a a zákona číslo o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ), upravujúceho povinnosti správcu pri správe konkurznej podstaty a pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu, ustanovenia , upravujúceho časovú pôsobnosť pri predbežných opatreniach, ustanovenia , upravujúceho zrušenie neodkladného opatrenia pre procesný neúspech žalobcu vo veci samej.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nemá povolenie od ÚRSO, ktoré by ho oprávňovalo na výkon podnikania v zmysle ustanovení o energetike (predtým o energetike), a teda žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na vydaní určovacej žaloby, bez jej spojenia so žalobou na plnenie, najmä z pohľadu vzniku potencionálnych nárokov žalobcu voči žalovanému. Žalobca mal možnosť podať žalobu na plnenie už v čase podania určovacej žaloby (rok 2012) resp. aj neskôr, v čase, kedy už vedel vyhodnotiť (oceniť) vzniknuté nároky žalobcu voči žalovanému. Aj v prípade, že by súd prvej inštancie tejto žalobe vyhovel, žalobca by musel podať žaloby na plnenie (potencionálne nároky) s cieľom získania finančných prostriedkov pre potreby konkurzného konania. V prípade podanej žaloby na plnenie by otázka platnosti, resp. neplatnosti výpovede a teda ukončenia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu bola otázkou, s ktorou by sa súd v konaní o podanej žalobe na plnenie musel zaoberať ako predbežnou otázkou.

11. Súd prvej inštancie uviedol aj to, že účelom určovacej žaloby v porovnaní so žalobou na plnenie, je poskytnutie nepriamej ochrany právnym pomerom tam, kde tieto právne pomery sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností; určovacia žaloba má teda preventívny charakter, vnáša istotu do neistých právnych vzťahov a je mnohokrát v záujme obidvoch účastníkov tohto vzťahu. Zásadne platí, že možnosť žaloby na plnenie vylučuje právny záujem na žalobe určovacej. Uvedená zásada by neplatila v prípade, ak by určovacia žaloba neslúžila iba k ďalšiemu sporu medzi účastníkmi konania ale vytvorila by základ pre právny vzťah medzi účastníkmi konania, len za týchto okolností by určovacia žaloba bola prípustná. Tento názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry (aj z rozhodnutia NS SR, na ktoré poukázal žalobca).

12. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe a z uvedeného dôvodu žalobu zamietol.

13. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ( ). 14.1. Uviedol, že so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe zo strany žalobcu, sa nestotožňuje. Konštatoval, že žalobca, resp. úpadca mohol

iniciovať konanie o splnenie povinnosti, v rámci ktorého by bola otázka platnosti právneho úkonu riešená prejudiciálne, ako konštatuje súd prvej inštancie. V danej veci však bolo pri posúdení existencie naliehavého právneho záujmu potrebné skúmať, či určovacia žaloba (ne)vytvára pevný právny základ pre právny vzťah sporových strán a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie. Určovacia žaloba rieši medzi sporovými stranami otázku samotnej (ne)existencie právneho vzťahu založeného distribučnou zmluvou. Od rozhodnutia súdu o platnosti prejavu vôle žalovaného smerujúceho k výpovedi distribučnej zmluvy závisí, či právny vzťah účastníkov nezanikol a trvá aj naďalej (v prípade vyhovenia žalobe), alebo či došlo k zániku zmluvy, a teda k zániku zmluvného vzťahu (v prípade, že žalobe vyhovené nebude). 14.2. Konštatoval, že súdom prvej inštancie prezentovaná interpretácia a aplikácia ustanovenia [ ] tak vo svojich dôsledkoch znemožňuje poskytnutie súdnej ochrany úpadcovi (žalobcovi). Uviedol, že v čase ukončenia distribučnej zmluvy výpoveďou a iniciovania tohto sporu, úpadca disponoval právoplatným rozhodnutím ÚRSO, ktorým mu bolo povolené podnikať v elektroenergetike v rozsahu: dodávka elektriny, avšak v čase vyhlásenia rozsudku zo strany súdu prvej inštancie došlo k zmene skutočností týkajúcich sa povolenia úpadcu na podnikanie v elektroenergetike. 14.3. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý žaloba nemôže obstáť, a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho viedol k zamietnutiu žaloby. Nie je opodstatnené tvrdenie žalobcu, že v čase iniciovania konania úpadca PB Power Trade, a.s. disponoval platným povolením na podnikanie v energetike. Naliehavý právny záujem sa totiž neskúma len na začiatku konania, ale rozhodujúci je stav daný v čase vyhlásenia rozsudku. Úpadca - PB Power Trade, a.s., v súčasnosti nedisponuje platným povolením ÚRSO, a teda nedisponuje oprávnením pre výkon podnikateľskej činnosti v energetike v zmysle o energetike. Tvrdenie žalobcu, že sa jeho postavenie v prípade vyslovenia žalobcom požadovaného určovacieho výroku stane istejším, je preto nedôvodné. 15.1. Konštatoval, že predmetná určovacia žaloba nevytvára nepochybne pevný právny základ pre právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a nie je prostredníctvom nej možné eventuálne predísť ďalším sporom o splnenie povinnosti ako uvádza žalobca. Z konania žalovaného vyplýva zrejmý nezáujem o dobrovoľné zotrvanie v právnom vzťahu s úpadcom (ktoré je objektívne právne nemožné), a rovnako je zrejmý aj negatívny postoj žalovaného na dobrovoľnom podrobení sa prípadnému určovaciemu rozsudku, kde niet žiadneho predpokladu, aby v danom prípade mohli byť dôsledky pre žalobcu vyvodené bez ďalšieho donucovania. Právny stav vzniknutý výpoveďou zmluvy, ktorého oprávnenosť je zo strany žalobcu spochybňovaná, nemožno posudzovať izolovane, bez ohľadu na predmetné tvrdenia žalovaného. Návrh na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má preventívnu povahu a nie je opodstatnený tam, kde je dané právo domáhať sa priamo plnenia. 15.2. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

16. Žalobca v odvolacej replike zotrval na tvrdeniach uvedených v predmetnom odvolaní, pretože žalovaný neuviedol žiadne nové argumenty.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

20. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

21. Z ustanovenia (pričom ide o modifikované ustanovenie ) vyplýva, že žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem na podanie určovacej žaloby vtedy, ak k porušeniu práva žalobcu zatiaľ nedošlo, avšak právo žalobcu je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia práva žalobcu možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie o existencii alebo neexistencii práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby zároveň vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací žalobný nárok. Zároveň musí mať žalobca naliehavý právny záujem na určovacej žalobe aj v čase rozhodnutia súdu.

22. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že predmetná určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah sporových strán a mohlo sa ňou predísť žalobe na plnenie, a teda žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede Rámcovej zmluvy zo strany žalovaného udáva, že toto tvrdenie žalobcu nie je dôvodné.

23. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca, ako obchodník s elektrinou, t.j. dodávateľ elektriny s vydaným právoplatným povolením ÚRSO na podnikanie v elektrotechnike v rozsahu dodávky elektriny a žalovaný, ako prevádzkovateľ distribučnej siete s pôsobnosťou aj na území Košického samosprávneho kraja, dňa 7.7.2008 uzavreli písomnú rámcovú distribučnú zmluvu č. , predmetom ktorej bolo zabezpečenie distribučných služieb zo strany žalovaného pre žalobcu. Žalobca v čase podania žaloby disponoval povolením od ÚRSO, ktoré úpadcu oprávňovalo podnikať v elektroenergetike. Žalovaný listom zo dňa 30.5.2012 doručeným žalobcovi dňa 4.6.2012 nazvaným „Výpoveď distribučnej rámcovej zmluvy č. “, vypovedal predmetnú rámcovú zmluvu.

24. Odvolací súd zistil z obsahu spisu aj to, že úpadca: PB Power Trade, a.s. v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o predmetnej žalobe, už nedisponoval povolením od ÚRSO, ktoré by úpadcu oprávňovalo podnikať v elektroenergetike, čo nespochybnil ani žalobca.

25. Odvolací súd konštatuje, že žalobca naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe preukazoval iba všeobecnou citáciou súdnych rozhodnutí týkajúcich sa definície o existencii naliehavého právneho záujmu, avšak bez bližšej konkretizácie, v čom by mal mať žalobca naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe, keď spoločnosť PB Power Trade, a. s., je v konkurze a žalobca ani nepreukázal, žeby dochádzalo k prevádzkovaniu podniku po vyhlásení konkurzu.

26. Odvolací súd zistil z obsahu spisu aj to, že žalovaný spochybnil plnenie zo strany žalovaného iba na základe rozhodnutia súdu o určení neplatnosti výpovede z Rámcovej zmluvy. Preto aj prípadné nároky žalobcu z Rámcovej zmluvy by sa museli stať predmetom žaloby žalobcu na plnenie zo strany žalovaného na základe predmetnej Rámcovej zmluvy a v spore o plnenie z Rámcovej zmluvy by sa súd zaoberal ako predbežnou otázkou, otázkou platnosti výpovede žalovaného zo dňa 30.5.2012. Žalobný nárok na plnenie by tak konzumoval aj určovací žalobný nárok. Odvolací súd aj z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe.

27. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v čase odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, už úpadca ani nedisponoval platným povolením ÚRSO, teda oprávnením pre výkon podnikateľskej činnosti v energetike v zmysle o energetike, žalobca nepreukázal, že aj po vyhlásení konkurzu dochádza k prevádzkovaniu podniku a preto plnenie z Rámcovej zmluvy - a to aj v prípade, ak by súd žalobe o určenie neplatnosti výpovede z Rámcovej zmluvy vyhovel - by bolo objektívne nemožné pre stratu oprávnenia úpadcu na výkon podnikateľskej činnosti v energetike a žalobca by sa musel domáhať žalobou na plnenie zo strany žalovaného na základe predmetnej Rámcovej zmluvy.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe a preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol, pretože žalobca v spore nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede Rámcovej zmluvy.

29. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby ako vecne správny v celom rozsahu, zároveň potvrdil aj II. výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie podľa zrušil rozhodnutie Okresného súdu Košice I zo dňa 17. júla 2012 č. k. -176, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia a zároveň potvrdil aj závislý III. výrok o náhrade trov konania pre úspešného žalovaného.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta )

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).