Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/55/2017

Potvrdené rozhodnutím 1To/26/2018
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.11.2019, v trestnej veci proti obžalovanej I. E., pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 55/2017 zo dňa 27.10.2017, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovanej I. E.."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA. a prísediacich Mgr. Jany Cihej a Lýdie Csikyovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. októbra 2017 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaná:

I. E., nar. XX.XX.XXXX R. P., trvale bytom G., Z.. P. Z.,

je vinná, že

v období od 14.11.2013 do 11.8.2014 ako spolupracovníčka spoločnosti Mobil House Partners s.r.o., Mäsiarska č. 30, Košice, IČO: 45631697, spolupracujúca na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 29.6.2012, zaradená na prevádzke na ul. Masarykova č. 7, Prešov, ktorá bola prevádzkovaná na základe Rámcovej zmluvy č. XXXXXXXXXX a Zmluvy o franchisingu č. XXXXXXXXXX, ako značková predajňa spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bajkalská č. 28, Bratislava, IČO: 35763469, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb a predaj tovaru spoločnosti Slovak Telekom a.s., kde reálne svoju činnosť vykonávala na pracovisku spoločnosti v Košiciach, ul. Moskovská č. 9, prevzala tovar v počte 58 ks mobilných telefónov v hodnote 27.001,96 Eur, ktorý jej bol zverený za účelom jeho predaja, kde s týmto tovarom naložila nezisteným spôsobom a tiež prevzala tovar v počte 15 ks mobilných telefónov, ktorý následne odovzdala klientom, od ktorých prevzala sumu spolu vo výške 1.254,97 Eur, ktorú si ponechala pre vlastnú potrebu, pričom následne dňa 15.8.2014 svoj dlh spolu vo výške 28.256,93 Eur uznala a tento sa zaviazala uhradiť, avšak doposiaľ túto sumu neuhradila a zverený tovar nevrátila, čím svojim konaním spôsobila spoločnosti Slovak Telekom a.s., škodu vo výške 28.256,93 Eur,

teda

prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu,

čím spáchala

zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Trestného zákona.

Z a t o jej s ú d u k l a d á :

Podľa § 213 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská č. 28, IČO: 35763469 zastúpeného spln. pošk. E. S. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces, prípadne konanie pred iným príslušným orgánom.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 18.5.2017 na Okresný súd Prešov obžalobu na obvinenú I. E. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, na skutkovom základe v predmetnej obžalobe uvedenom.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej I. E., výsluchom svedkyne splnomocnenkyne poškodeného E. S., výsluchom svedkov Q. T., H. S., Ľ. B.P., E. B., O.. T. C., S. J., E.. E. T., W. B., čítaním zápisníc o výsluchu svedkov C. B., D. R., Q. Q. a čítaním listinných dôkazov a to rámcovej zmluvy s prílohami, zmluvy o franchisingu s prílohami, výpisu stavu pokladne, faktúr a ďalších písomností, jednostranného započítania vzájomných splatných pohľadávok, zoznamu vyskladnených telefónov, výdajok, preberacích protokolov, uznania dlhu, úradného záznamu a uznania dlhu, preberacieho protokolu, zoznamu dokladov mobilných telefónov vyskladnených na zákazníka a dokladov na hotovosť, odpovede na žiadosť s prílohami, úradného záznamu s prílohami, výpisu z Obchodného registra, správ telekomunikačných operátorov, záznamov s prílohami, správ MobilPC s prílohami, správy o povesti, odpisu z registra trestov, potvrdenia, správy Slovak Telekom, a.s., s prílohami, odovzdávacieho protokolu a na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaná I. E. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná a uviedla, že pri nástupe do spoločnosti Mobil House dňa 29.6.2012, ktorá sídlila ešte na ulici Mäsiarskej v Košiciach len predávala, technickú agendu k tomu robil pán T., až následne jej boli pridelené heslá. Pán T. chcel vytvoriť telefonický predaj. Ľudia sa museli zaškoľovať, pričom ona nikdy neprešla školením Slovak Telekom počas práce v spoločnosti Mobil House, zo zamestnancov v Košiciach školením neprešiel nikto, kto nastúpil do spoločnosti spolu s ňou a po nej. Následne sa presťahovali na Moskovskú ulicu v Košiciach, po čom z obchodného oddelenia odišiel pán P.. Pán T. jej pridelil ďalšiu agendu a to prideľovanie odmien, ich párovanie, keďže sa robilo pod rôznymi prístupovými heslami, tak aby bolo zrejmé komu koľko patrí, pričom ona bola pre pána T. styčný bod pre všetky tieto veci. Spoločnosť Mobil House bola závislá od odmien za predaj, preto pán T. tlačil na zvyšovanie predaja. Košická pobočka nebola oficiálna, táto bola len v Prešove na Masarykovej ulici, kde akože oficiálne sedela aj ona, pričom ak prišla kontrola, tak sa malo povedať, že je buď v teréne alebo inde s tým, že pán T. tvrdil, že to má ošetrené, keď obchodné oddelenie v Košiciach oficiálne neexistuje a ona musela tvrdiť, že stojí za prepážkou v Prešove. Zmluvy sa robili telefonicky tak, že sa dohodli podmienky, následne sa dohodlo stretnutie so zákazníkom, ktorý mal záujem zobrať telefón na zmluvu a následne ho spätne odpredať. Volali to výkup, kde zákazník uzatvoril zmluvu na kúpu telefónu, avšak reálne telefón nedostal, ale sa mu vyplatili peniaze, pričom po uzatvorení zmluvy zákazník odovzdal peniaze za telefón a to akontačnú platbu za telefón, SIM kartu, napr. 1,- Eur alebo 99,- Eur a podobne, plus SIM kartu cca 10,- Eur. Peniaze sa odniesli do Prešova a telefón sa vyskladnil. Tento systém fungoval už pred jej nástupom v rámci Košíc, kde pracovalo 8 ľudí,

ktorí predávali cez telefón, ale oficiálne tam nikto nesedel. Ľudia vedeli, že pán T. má takú prevádzku, preto sa chodili pýtať, ale nie každému sa taký telefón dal. Mali pokyn spracovať každého zákazníka. Nikdy sa nestretla s takým systémom, a aj na to upozorňovala, ale nič sa nedialo a výpoveď nedala, lebo by nemala z čoho žiť. Telefóny boli ľudom odovzdané takým spôsobom ako uviedla, len došlo k ukončeniu zmluvy medzi Telekomom a Mobil House, preto nebol časový priestor, aby sa tieto veci uzatvorili a nebolo možné to zriešiť. Do zmlúv sa uviedli údaje zákazníka a na základe tohto sa tie zmluvy vyhotovili. Všetky podklady ostali v Mobil House v Košiciach, kde momentálne sa tieto telefóny nachádzajú, to uviesť nevie. Keď pánovi T. zobrali licenciu, tak chcel aby podpísali papiere, že všetko urobili bez jeho vedomia a argumentoval tým, že na základe týchto papierov vie vybaviť, aby prevádzka fungovala ďalej. Spoločnosť MobilPC nepozná, ale pána H. S. áno. On mal priestor na Mäsiarskej ulici, robil servis mobilov pre Mobil House, pričom väčšina telefónov išla jemu. Uznanie dlhu podpísala po vypovedaní a podpísala ho pod nátlakom pána T., všetko sa robilo rýchlo a podpísala ho, aby bol pán T. spokojný. Okrem nej nikto také uznanie nepodpísal, všetko hodili na ňu pretože všetko sa riešilo cez ňu. O systéme „výkupu“ vedel každý jeden zamestnanec v spoločnosti Mobil House, výkup robil aj pán T.. Evidenciu telefónov viedla vo svojich poznámkach a zápiskoch na papieroch , ktoré by sa mali nachádzať vo firme na Moskovskej ulici, kde pán T. sedí teraz, v počítačoch nebola žiadna evidencia. S Telekomom nemala uzatvorenú žiadnu zmluvu, iba s pánom T.. Pán T. mal prehľad, kde sa nachádza tovar, ktorý prevzali z prevádzky v Prešove, pretože všetko bolo v systéme a on sám vozil veci z Prešova a ako kontroloval Telekom spoločnosť Mobil House uviesť nevie. Keď došlo k inventúre na predajni v Prešove, pán T. na ňu vyvíjal nátlak a povedal, že všetkých postrieľa, keby nemal Pannu Máriu, obrazy a sošky svätých v kancelárii, hovoril, že všetko oznámi polícii. Má vedomosť len o tom, že bolo podané trestné oznámenie, ale ako to skončilo uviesť nevie. Trvá na to, že ak uviedla, že sa zákazníkovi ponechal tovar, tak to bol buď telefón alebo peniaze. Dodala, že všetko čo sa dialo v Mobil House bolo pod kontrolou konateľa.

Svedkyňa splnomocnenkyňa poškodeného E. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 11.8.2014 pánovi T. v Bratislave odovzdali pri osobnom stretnutí odstúpenie od zmluvy s tým, že nasledujúci deň dňa 12.8.2014 bude vykonaná inventúra v Prešove na Masarykovrej ulici. Pri inventúre nechýbal žiaden tovar, ale chýbala suma vo výške 28.811,87 Eur z predaja mobilných telefónov a tržieb za zmluvy a bolo odovzdaných len 554,94 Eur. Pán B., ktorý bol vedúci predajne v Prešove povedal, že na pokyn pána T. bude tržba odvedená v zmysle rámcovej a franchisovej zmluvy na účet Slovak Telekom, a.s., keďže túto pán T. neuhradil. Dňa 7.11.2014 prišlo k vysporiadaniu pohľadávok medzi Slovak Telekom a Mobil House tak, že došlo k jednostrannému započítaniu odmeny pre spoločnosť Mobil House a dlhu tejto spoločnosti, pričom výsledkom započítania bolo zníženie dlhu na 3.091,27 Eur. Slovak Telekom nemal oprávenenie komunikovať s pani E., keďže mali zmluvu s konateľom pánom T. a všetko išlo cez neho, preto si škodu neuplatňovali u pani E.. O uznaní dlhu a úradnom zázname voči pani E. sa dozvedela až zo spisu na OR PZ. Pokiaľ ide o odovzdávanie mobilných telefónov zákazníkom, tak každý jeden partner Slovak Telekom má, aj v tom čase mal rovnaké podmienky a telefón mohol odovzdať alebo ho mohol predať v hotovosti za plnú cenu. Všetky úkony sa mali konať v predajni na Masarykovej č. 7, nakoľko vždy je potrebné vystaviť doklad zo systému Flex, ako aj prijať platbu do pokladne. K ukončeniu zmluvy medzi Slovak Telekom a Mobil House došlo z dôvodu, že boli zistené viaceré porušenia zmluvy. Bolo zistených 370 fiktívnych zmlúv uzatvorených pani E., kde sa kvôli tomu v Košiciach vedie trestné stíhanie, pričom všetky údaje, ktoré sú obsahom týchto zmlúv boli preverené a ani jedna z osôb, na ktorých sú tieto zmluvy uzatvorené reálne neexistuje. Svedkyňa splnomocnenkyňa poškodeného ďalej uviedla, že v Slovak Telekome sa tovar evidoval v systéme Flex, tovar sa doručil do predajne, prijal sa na sklad, evidoval na predajni a boli k nemu kódy. Za tento tovar zodpovedal partner. Parner vykonával inventúru mesačne a Slovak Telekom raz ročne. Každý partner zodpovedá za inventúru, pričom Slovak Telekom len skúma, či je to v poriadku a občas sa preveruje či zákazníci sú spokojní. Pani E. nemala uzatvorenú zmluvu so Slovakom Telekom, ale v roku 2013 - 2014 mala uzatvorenú zmluvu s Mobil House. Mobil House dostal od Slovak Telekom prístupové kódy, jeho zamestnanci boli preškolení a dostali aj heslo, ale to sa týkalo všetkých partnerov. Potom, čo boli telefóny odovzdané jednotlivým zákazníkom, už ich nesmú kontrolovať, kde sa nachádzajú, iba na príkaz súdu. Po vykonaní inventúry však z daného skladového systému Flex bolo zistené, že dňa 11.8.2014 vo večerných hodinách boli vyskladnené mobilné telefóny v počte 58 ks v hodnote 27.002,- Eur. Tieto telefóny boli vyskladnené pánom B. pod menami pána R. a pani B., ktorí tam však v tom čase prítomní neboli. Tieto telefóny mali byť údajne uhradené na pokladni v hotovosti, avšak na pokladni chýbala hotovosť vo výške 28.811,87 Eur. Pracovníkom Mobil House bolo zakázané zdieľanie prístupov, čo bolo riešené cez partnera, avšak Slovak Telekom neoveroval, či partner ich s tým oboznámil, ale bolo to podmienkou zmluvy medzi Slovak Telekom a partnerom.

Svedok Q. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že do Mobil House nastúpil na základe dohody s pánom T.. Jeho práca spočívala v tom, že zadával do systému údaje na základe objednávkových formulárov, išlo o programy Slovak Telekom, Flex, Tower, Clarify. Sedel v Košiciach a nikdy nesedel v Prešove. Spadal pod pána P., ktorý neskôr odišiel a potom pod pani E., pričom denné výkazy povinne posielali pánovi T. e-mailom. Fungovali na prístupových kódoch, ktoré sa menili, pričom tieto kódy si posúvali tak, že on zadával pod kódmi kolegov, keďže každý z nich musel splniť nejaké predajné plány. Tých, ktorí tam pracovali, to naučil pán P., pričom na poradách ich s tým oboznamoval priamo pán T., ktorý priamo povedal, aký objem treba vyrobiť a pod ktorými menami sa to má zadávať. Predaj telefónov fungoval tak, že z prešovskej predajne boli telefóny vyzdvihnuté a boli dodané k zákazníkovi tak, že buď oni chodili alebo sa im odniesol telefón a doniesli sa podpísané protokoly, bolo to vedené na serveri spoločnosti. On sám nesledoval, že či pri odovzdaní telefónov sa reálne aj zmluva podpísala. Stalo sa aj to, že pán T. alebo aj pán P. zobral viacero telefónov a vykrylo sa to len papierovo. Do Vojenskej leteckej nemocnice bolo raz vykázaných 18 alebo 19 iPhonov, ktoré nikto nikdy nevidel. Robil to pán P., spravili sa zmluvy, telefóny sa evidovali, boli o tom doklady o predajoch a následne sa tieto vykúpili za smiešne sumy 10,-, 16,- Eur a následne dali do predaja, pričom 10,- Eur a 16,- Eur boli iba oficiálne sumy na papieroch, ale reálna cena bola vecou dohody. Teoreticky ku každému telefónu by mala byť zmluva, ale niekedy sa len telefóny vyzdvihli z Prešova z predajne, odniesli do Košíc, kde sa odniesli zákazníkovi a nikto to nekontroloval, či sa uzavrela zmluva alebo nie. Každá zmluva mala byť nahodená do systému. Stalo sa, že keď niekto zobral mobil, tak zmluvu alebo údaje zákazníka doniesol až s odstupom času, pripadne nedoniesol vôbec. Ako to bolo ošetrené voči Slovak Telekom, tak aby to papierovo v čase inventúry sedelo, uviesť nevie. Výkup telefónov sa robil bežne a prebiehalo to tak, že telefón sa vykúpil a predal sa inde. Pán P. to robil od začiatku. O výkupe telefónov rozhodovali nadriadení a to pán P., pán T. a pani E.. Pán T. mal prehľad čo sa deje na prevádzke na dennej báze, vedel o všetkom. Oficiálnym predajcom v Košiciach nebol nikto, nakoľko pobočka v Košiciach oficiálne neexistovala. Neoficiálnou vedúcou pracoviska bola pani E., pred ňou pán P.. Na pracovisku v Košiciach používali kódy kolegov a to napr. Ľ. B., D. R., C. B., Q. Q. a pani E.. V Košiciach existovala tabuľka, kde boli evidované telefóny, ktoré odišli z Prešova do Košíc, ten systém bol na serveri spoločnosti. Systém ypsilon bol vytvorený za účelom, aby mal pán T. H.rehľad o pohyboch a používal sa na evidenciu umiestnenia dokumentov, pričom tam boli aj prehľady predaja. Po skončení spolupráce bol pán T. nepríjemný, vyhrážal sa, že ich postrieľa, respektíve pozabíja, keby nemal Boha pri sebe, s tým, že vravel, že majú pani E. naložiť do kufra auta a vysporiadať sa s ňou, podľa neho bola zodpovedná za všetko, keďže bola určená ako zodpovedná vedúca predajne. Či mál pán T. s pani E. nejakú zmluvu uviesť nevie. On sám s pánom T. spolupracoval na základe dobrého slova. Uviedol, že je pravdou, že pri inventúre bol prítomný, ale on ju reálne nevykonával, len sedel na predajni. Taktiež je pravdou, že ohľadne systémov Slovak Telekom preškolený nebol nikto a trvá na tom, že na pracovisku v Košiciach sa používali kódy všetkých účastníkov z Prešova, ako aj I. E., ktoré si menili medzi sebou.

Svedok H. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že so spoločnosťou Mobil House spolupracoval roky. Robil pre nich servis telefónov a s pánom T. sa pozná už dlho, aj so spoločnosťou MobilPC spolupracuje dlho. On mal servis a Mobil House kanceláriu v jednej budove, kde sa spoznal aj s pani E. a pánom T.. Pani E. mu navrhla, či nemá záujem kúpiť nejaký telefón, ktorý oni vykúpili od klientov, on s týmto oslovil MobilPC, keďže on sám ho nepotreboval. Pani E. povedal, či to nechce isť do MobilPC riešiť ona, ale ona povedala, že to chce riešiť cez neho, tak mu nosila mobily, v období asi pol roka, ktoré postupoval ďalej. Mohlo ísť o 30 - 50 mobilov s tým, že týmto spôsobom bolo odpredaných aj 39 mobilov, ktoré mu pani E. doniesla a on ich predal ďalej, pričom na každom mobile mal 5,- až 10,- Eur. Ku každému telefónu mu dala záručný list. Tieto telefóny potom nosil do MobilPC, kde mu oni za nich dávali peniaze, ktoré priebežne dával pani E.. Asi jeden alebo dvakrát mu telefóny doniesol pán T., ale išlo o použité telefóny.

Svedok Ľ. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pôsobil ako predajca mobilných telefónov a neskôr ako vedúci, išlo o predaj mobilov, telefónov a služieb. Košice mali vlastné obchodné oddelenie a pokiaľ vie, tak nebolo oficiálne. Jeho úlohou bolo kontrolovať a riadiť chod prevádzky v Prešove. Z prevádzky v Prešove boli brané do Košíc telefóny, SIM karty a propagačné materiály, všetko bolo evidované a boli vyhotovené preberacie protokoly s uvedením IMEI a typ telefónu, dátum odovzdania a prevzatia. Keď mal on telefón na sklade, tak ho odovzdal, v prípade ak nie, najmä ak išlo o drahší telefón, tak ho musel objednať, pričom ak išiel telefón na zmluvu, tak musel isť na konkrétnu zmluvu a malo sa to vyznačiť do súpisky v daný deň, ktorá sa mala odovzdať od Bratislavy. Pokiaľ neboli tieto súpisky z Košíc dlhšie odovzdané, tak na to upozorňoval pani E. a pána T.. Dňa 11.8.2014 sa pán T. zúčastnil stretnutia

v Bratislave, pričom jemu oznámil, že má vykonať inventúru a na ďalší deň ju vykonával aj Telekom. Stavy sedeli s papierovými, chýbajúce veci boli v Košiciach. Jemu stavy na predajni sedeli, rozdiel bol v mobiloch, ktoré si pani E. vyzdvihla 2 - 3 mesiace spätne. V ten deň bolo stretnutie, kde prišiel konateľ a oznámil, že chýbajú také a také telefóny. Pani E. povedala, že ich nemá, odpísali sa v hotovosti s tým, že táto suma bude uhradená. Zistil sa stav a konateľ a aj pani S. boli oboznámení s tým, že telefóny sa zaplatia na účet Telekomu. S pani E. riešil, aby boli telefóny uhradené a keďže neboli, tak niekedy okolo 15.8.2014 bolo spísané uznanie dlhu, kde pani E. vravela, že mobily sa dali na zmluvy a zmluvy sa ešte nepodpísali a že to vyplatí. V 90 % prípadov vyzdvihovala telefóny v Prešove pani E. a v 10 % prípadov pán T., výnimočne aj niekto iný. Je pravdou, že pracovisko v Košiciach zastrešovala pani E., čo vie z toho, že preberala telefóny a všetka komunikácia týkajú sa telefónov, SIM kariet išla cez ňu. Taktiež je pravdou, že pred vyskladnením telefónu mala byť v systéme Tower nahodená zmluva, ktorá bola otvorená, potom sa zo systému Flex vyskladnil tovar a po predaji telefónu mala byť uzatvorená zmluva a následne vyplatená suma Slovak Telekom. Keď sa pani E. pýtal, prečo nenosí aj zmluvy, tak uviedla, že ich potrebuje pretriediť a následne ich hromadne donesie. Bola opakovane vyzývaná na fyzické predloženie uzatvorených zmlúv, na čo reagovala, že to dá v čo najkratšom čase do poriadku. Tri týždne pred kontrolou pani E. pred pracovníkmi na pobočke v Prešove povedal, že ak do týždňa, maximálne dvoch to nedá do poriadku, tak to oznámi konateľovi. Medzičasom mu zo strany konateľa bolo oznámené, že pani E. má nevysporiadané zmluvy, ktoré evidovala spoločnosť Slovak Telekom, po čom spoločnosť Slovak Telekom vyhodnotila, že tieto jej zmluvy nie sú v poriadku. Je pravdou, že sa zistilo, že telefóny, ktoré sa mali nachádzať v Košiciach podľa stavu na predajni v Prešove, sa v Košiciach nenachádzajú. Pani E.Á. prehlásila, že tovar nemá k dispozícii, priznala pochybenie a to, že tovar zobrala a finančne nevysporiadala. Trvá na tom, že pani E. nakladala s tovarom ako posledná, čo vie z protokolov a nevie o tom, že by pani W., C. alebo pán T. vykonávali predaj v teréne alebo priamo na obchodnom oddelení.

Svedkyňa E. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď nastúpila do Mobil House, tak ju zaúčala pani E.. Oficiálnym predajcom, respektíve obchodným zástupcom v Košiciach bola pani E. a pán T. jej robil asistenta. Telefóny na prevádzku do Košíc nosil pán T. a neskôr aj pani E.. Na pracovisku pracovala pod kartou pani E., neskôr si karty vymenili z dôvodu, aby sedel plán, čo si vyžadoval pán T.. Je pravdou, že pani E. jej v noci po inventúre volala, že všetko je v poriadku, ale zrejme nebolo, keď na ďalší deň sa mali stretnúť. Ak v prípravnom konaní uviedla, že chýbajúci tovar bol zverený pani E., tak vychádzala len z toho čo povedal pán T..

Svedkyňa O.. T. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala v Mobil House od roku 2009 až do ukončenia prevádzky. Pani E. mala na starosti aktivácie a bola vedúcou kancelárie a prostredníčkou medzi pánom T. a nimi. Prístup do systému zo začiatku mala, neskôr jej ho zrušili a využívali prístup pani E. a neskôr aj ostatných zamestnancov z Prešova, aby pani E. nemala nepomerne vyššie čísla ako ostatní. Výkup telefónov prebiehal asi tak, že ak klient chcel telefón, ktorý nebol v ponuke, tak sa s ním uzatvorila zmluva na telefón, ktorý v ponuke bol, klient za neho zaplatil akciovú cenu napr. 10,- Eur, tento sa predal za cenu trhovú a za peniaze utŕžené z predaja sa klientovi kúpil telefón aký chcel. Dohodovali to obchoďáci a pán T. a asi aj pán S.. Obchodný zástupca odniesol klientovi zmluvu, ten zaplatil akciový telefón, ale či sa mu telefón odovzdal a kto potom klientovi kúpil telefón, ktorý chcel, to nevie uviesť. Keď v roku 2013 zrušili obchoďákov, tak zmluvy nosila klientom asi od leta pani E..

Svedok S. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje v MobilPC, kupujú, predávajú, servisujú a aj vykupujú telefóny, ktoré potom predávajú ďalej. Pána S. pozná, niekedy im pomáha, keďže robí servis telefónov. Spoločnosť MobilPC vykúpila viac telefónov, bolo to väčšie množstvo, pár desiatok. O výkupe telefónov sa vedie evidencia a to tak, že sa vypisuje zmluva a ak ide o zmluvu tak aj faktúra. Od pána S.a kúpili viac telefónov, vždy sa ozval vtedy, keď ich mal viac, nebolo to jednorazovo. Zo záručných listov zistili, že sú to telefóny z Telekomu, nerátali, že s nimi môžu byť problémy. Pani E. pozná z videnia, pár krát bola u nich na predajni a doniesla telefóny na predaj, asi tak tri až štyrikrát a to asi 4 roky dozadu. Spomína si, že vždy doniesla asi po jednom telefóne. Nakoľko robí s telefónmi viac ako 20 rokov, pozná aj pána T.. Pána S. pozná viac ako 5 rokov, najskôr im vypomáhal so servisom a potom ich s výkupom telefónov oslovil niekedy v roku 2014 a začal nosiť telefóny na výkup. Celkový počet telefónov, ktoré im doniesol uviesť nevie.

Svedok E.. E. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol konateľom spoločnosti Mobil House Partners, mali predajňu v Prešove, na Masarykovej ulici a kanceláriu v Košiciach na Moskovskej. Obžalovaná bola

jedným z predajcov, sedela v Košiciach, chodila aj do Prešova. Pani E. prevzala telefóny z prevádzky v Prešove, s tým, že vybaví zákazníkov, peniaze za nich neodviedla, uznala dlh, sľúbila, že všetko vyrovná, čo nespravila. Dodávka tovaru do Košíc prebiehala v 95 % prípadov tak, že telefóny prevzala z Prešova pani E. a vo zvyšných prípadoch ich doniesol on alebo pán B.. Telefóny sa vyzdvihovali u vedúceho prevádzky v Prešove a následne sa naspäť nosili zmluvy s hotovosťou, ktoré sa odosielali do Slovak Telekomu a všetko sa nahadzovalo do systému. S obžalovanou sa bavil o telefónoch, ktoré chýbali a ona povedala, že je to na ňu, ale nepovedala kde telefóny sú. Lehota na odovzdanie zmlúv a hotovosti po prevzatí telefónov bola do 2 - 3 dní, ale on to nesledoval, pokiaľ ho na to neupozornil vedúci prevádzky. Za tovar v Košiciach zodpovedala pani E. alebo ten kto ho viezol do Košíc. V prípade ak ich viezol on alebo pán B., tak vždy boli tieto telefóny odovzdane pani E.. Za tovar, ktorý Slovak Telekom odovzdal spoločnosti Mobil House Partners zodpovedal pán B. a keď si ho prevzala pani E., tak ona na základe toho, že boli zamestnancami spoločnosti Mobil House Partners. Chodiť za zákazníkmi, odovzdávať im telefóny, podpisovať s nimi zmluvy a preberať finančné prostriedky mohla iba pani E.. Pani E. bola evidovaná na prevádzke v Prešove ako špecialista predaja, nakoľko v Košiciach bola iba kancelária. Bola s ňou uzatvorená zmluva o spolupráci. Svedok ďalej uviedol, že pozná pána S., je to osoba, ktorá od nich prevzala komis telefónov od roku 2012, pozná aj pána J., ktorý u nich pracoval ako servisný technik. Ak v prípravnom konaní uviedol, že nemal vedomosť o tom, že pracovníci používali kódy svojich kolegov a teraz uviedol, že tú vedomosť má, tak je to z dôvodu, že nemal vedomosť o tom, aby sa to robilo za účelom uzatvárania zmlúv a ani to nevedel ovplyvniť. Má za to, že pani E. využila systém Slovak Telekom, ktorý veľmi dobre poznala a to aj so svojím kolegom pánom T., ktorý tiež pracoval pre Slovak Telekom. Podcenil to aj pán B., ktorý mu neoznámil chýbajúce telefóny podstatne skôr, kedy by sa to bolo riešilo. Viackrát boli nejaké nezrovnalosti, ale nikdy nie v takom rozsahu, na základe čoho prišli o licenciu.

Svedok W. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú osobne nepozná, nevie o tom, aby sa stretli, maximálne náhodne. Mal dohodu so spoločnosťou Mobil House, nevie či išlo o Mobil House Partners a to jeden rok v období rokov 2006 - 2008. On mal na starosti zber mobilných telefónov na opravy a získavanie nových partnerov, pričom on to robil, aby spoločnosti nemuseli riešiť poštu, sledovať zákazky, ale nevie aký typ zmluvy mal. Nevykupoval od nich telefóny, on sa zameriaval na príslušenstvo a náhradné diely. Po roku 2007 už do styku s Mobil House neprišiel, pána T. nepozná. Vie, o tom, že pán S. v tej dobe pracoval vo firme, ale či tam ešte robí uviesť nevie. V tom období, keď so spoločnosťou Mobil House spolupracoval, prišiel pán P. ako riaditeľ alebo ako výkonný manažér, vtedy boli v kontakte, ale po tomto období už nie. K skutku sa vyjadriť nevie, vie len, že Telekom mal nejaký problém. Pán T. bol majiteľom alebo konateľom spoločnosti Mobil House, od tej doby čo s nimi ukončil spoluprácu ho videl možno jedenkrát.

Zo zápisníc o výsluchu svedkyne C. B. z prípravného konania vyplýva, že v spoločnosti Mobil House Partners pracovala od marca 2012 do augusta 2014. Spoločnosť Mobil House Partners mala okrem pracoviska v Prešove ešte jedno pracovisko v Košiciach, ktoré bolo ako obchodné oddelenie, na ktorom pracovalo asi 4 - 5 ľudí, vedúcou oddelenia bola I. E.. Komunikácia s obchodným oddelením v Košiciach fungovala tak, že toto oddelenie si určilo typy telefónov, ktoré potrebovali pre klientov a v prípade, že tento tovar mali na prevádzke, tak sa odložil a v prípade, keď takýto tovar nebol, tak sa objednal zo Slovak Telekomu. Evidencia prijatého tovaru zo Slovak Telekomu bola evidovaná v programe FLEX. Každý musel absolvovať školenie Slovak Telekom, to neplatilo pre tých, ktorý už v minulosti pracovali pre Slovak Telekom. Zamestnanci pracujúci na obchodnom oddelení v Košiciach mali pri predaju tovaru buď uzatvoriť zmluvu, ktorej predchádzala telefonická dohoda, kde táto zmluva sa následne vytvorila v programe TOWER a následne mala byť spolu s tovarom zaslaná klientovi, alebo sa pracovníci dohodli s klientom na osobnom stretnutí, kde sa zmluva podpísala osobne s tým, že sa týmto klientom mal vydať zároveň aj tovar za ktorý mali hneď zaplatiť. Tovar ktorý bol predaný pani E. sa dal overiť v systéme FLEX G3, v ktorom boli evidované osobné údaje klienta. Niekedy v júni 2014 bola na prevádzke vykonaná zo strany spoločnosti Slovak Telekom a s., kontrola. Aký bol výsledok kontroly uviesť nevie. Začiatkom augusta dostal vedúci prevádzky informáciu od konateľa Mobil House Partners o tom, že majú okamžite uzatvoriť pobočku, nakoľko spoločnosť Mobil House Partners stratila licenciu. Bolo im oznámené, že na druhý deň bude v ich prevádzke v Prešove vykonaná inventúra zo strany Slovak Telekom. Z tohto dôvodu sa všetci dohodli, že pôjdú do Prešova a dajú veci do poriadku, kde pani E. spolu s pánom T. navrhla, aby chýbajúci tovar vyskladnili na hotovosť a vystavili im na to pokladničné doklady. Tento chýbajúci tovar aj vyskladnili a preto vznikol schodok v pokladni a keďže pani E. nemala peniaze, aby ich vložila do pokladne, tak z tohto dôvodu sa s ňou spísal preberací protokol, kde bola uvedená chýbajúca

hotovosť vo výške 28.256,93 Eur. Túto sumu sa pani E. zaviazala uhradiť do nasledujúceho dňa. Pri inventúre bola prítomná aj pani E., ktorá nemala k dispozícii hotovosť a oznámila zamestnankyni Slovak Telekom, že túto chýbajúcu sumu uhradí hneď.

Zo zápisníc o výsluchu svedka D. R. z prípravného konania vyplýva, že pre spoločnosť Mobil House Partners pracoval od októbra 2010 do 25.8.2014, na prevádzke v Prešove, ako predajca tovaru a služieb. Vedúcim prevádzky bol E.. Ľ. B.. Spoločnosť Mobil House Partners mala ešte jedno pracovisko v Košiciach tzv. „košická pobočka“ na ktorej pracovali asi štyria ľudia, kde neoficiálnou vedúcou bola I. E., ktorej pracovnou náplňou bolo zastrešenie tohto pracoviska v Košiciach a získavanie nových zákazníkov. Do systémov spoločnosti Slovak Telekom sa prihlasovali navzájom medzi sebou. I. E., tak ako každý z nich mala povinnosť po uzatvorení zmluvy so zákazníkom doniesť na prevádzku celú zmluvnú dokumentáciu, ktorá sa odovzdávala v súpiskách každý štvrtok do archívu. Má vedomosť o tom, že I. E. časť zmluvnej dokumentácie nedodala, preto bola E.. B. ale aj ostatnými zamestnancami niekoľkokrát vyzývaná na dodanie zmluvnej dokumentácie k predanému tovaru, ale aj napriek tomu tak neurobila. Súpisky u pani E. absentovali za obdobie až jedného roka. Začiatkom júla roku 2014 bola v ich prevádzke vykonaná zo strany Slovak Telekom kontrola s negatívnym výsledkom vo vzťahu k pani E.. Má vedomosť o tom, že spoločnosť Mobil House Partners stratila licenciu a okamžite mali uzatvoriť prevádzku. Pri inventúre v Prešove sa zistilo, že tovar, ktorý mali na pobočke bol v poriadku, chýbal len tovar, ktorý bol odovzdaný na pobočku do Košíc. Pani E. na stretnutí pred všetkými prehlásila, že nevysporiadaný tovar už nemá k dispozícii a nemá k tomu tovaru ani zmluvnú dokumentáciu, pričom uviedla, že tento tovar zaplatí, nech jej vystavia pokladničné doklady za chýbajúci tovar. Vystavením pokladničných dokladov vznikol v pokladni schodok, nakoľko I. E. pri sebe nemala peniaze, aby ich vložila do pokladne. Z tohto dôvodu bol s ňou spísaný preberací protokol, kde bola uvedená chýbajúca finančná hotovosť, ktorá činila sumu vo výške 28.256,93 Eur a tiež čísla účtovných dokladov z programu FLEX G3 pod ktorými bol cez pokladňu vyskladnený chýbajúci tovar. Túto sumu sa pani E. zaviazala uhradiť do nasledujúceho dňa, tak aby v čase vykonávania inventúry zo strany spoločnosti Slovak Telekom bola táto hotovosť v pokladni, čo sa však nestalo.

Zo zápisníc o výsluchu svedkyne Q. Q. z prípravného konania vyplýva, že pre spoločnosť Mobil House Partners, s.r.o., pracovala od októbra 2010 do 25.8.2014 na prevádzke v Prešove, ako predajca tovaru a služieb, pričom vedúcim prevádzky bol E.. Ľ. B.. Spoločnosť Mobil House Partners mala ešte jedno pracovisko v Košiciach tzv. „call centrum“ na ktorom pracovali asi štyria ľudia, túto prevádzku zastrešovala pani E.. Predaj tovaru, ktorý predávali pracovníci v Košiciach bol riešený tak, že I. E. im dala avízo ohľadom tovaru, ktorý potrebovala, tento sa jej nachystal a vedúci pobočky Ľ. B. jej tento tovar, pre ktorý si prišla väčšinou osobne, odovzdal na základe preberacieho protokolu. Tento tovar niekedy prebral aj pán T.. Následný predaj zrejme fungoval tak, že I. E. po uzatvorení zmluvy tovar odovzdala zákazníkovi, ktorý jej dal za tovar peniaze, kde tieto následne I. E. doniesla osobne na pobočku. Úhrady tovaru sa vykonávali len v Prešove, nakoľko na prevádzke v Košiciach nebola pokladňa, tovar bol vydávaný vedúcim pobočky Ľ. B.. Tento postup bol nariadený konateľom spoločnosti E.. T., kde za tento prevzatý tovar mala zodpovednosť osoba, ktorá ho prevzala. I. E. mala, ako každý predajca, povinnosť po uzatvorení zmluvy doniesť na prevádzku celú zmluvnú dokumentáciu, ktorá sa odovzdávala každý štvrtok v súpiskách do archívu, pričom I. E. nedodala na pobočku uzatvorené zmluvy za viac ako pol roka. Začiatkom júla roku 2014 bola v ich prevádzke vykonaná zo strany Slovak Telekom kontrola, ktorá bola zameraná na zmluvy uzatvorené I. E.. Dňa 11.8.2014 spoločnosť Mobil House Partners stratila licenciu a okamžite sa mala prevádzka uzatvoriť. Aj napriek tomu, že v ten deň nebola v práci, tak má vedomosť o tom, že bola vykonaná inventúra, pri ktorej bolo zistené, že určitý tovar chýbal. I. E. sa vyjadrila, že tento tovar nemá k dispozícii, tak z tohto dôvodu bol tento tovar na prevádzke riadne nablokovaný, kde chýbajúcu sumu mala uhradiť I. E.. S I. E. bol spísaný protokol kde bola uvedená chýbajúca finančná hotovosť, ktorá činila sumu vo výške 28.256,93 Eur a tiež čísla účtovných dokladov z programu FLEX G3, pod ktorými bol cez pokladňu vyskladnený chýbajúci tovar. Túto sumu sa I. E. zaviazala uhradiť, čo sa však nestalo. Pracovníčka Slovak Telekom sa pýtala pani E. kedy by bola schopná túto sumu uhradiť, pričom ona uviedla, že do týždňa. Nakoľko pani E. oddiaľovala vyplatenie finančných prostriedkov, tak bol u advokátky D.. T. v Košiciach spísaný úradný záznam a taktiež uznanie dlhu vo výške 28.256,93 Eur, pričom tento dlh sa zaviazala uhradiť spoločnosti Mobil House Partners, s.r.o do 19.8.2014 prevodom na účet.

Z rámcovej zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 29.6.2012 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a Mobil House Partners, s.r.o. vyplýva, že predmetom zmluvy bol rámcový záväzok obchodného

zástupcu vyvíjať pre spoločnosť Slovak Telekom činnosť, smerujúcu k sprostredkovaniu uzatvárania zmlúv týkajúcich sa poskytovania služieb Slovak Telekom a tovarov Slovak Telekom tretím osobám. Zo zmluvy o franchisingu zo dňa 29.6.2012 medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., a Mobil House Partners, s.r.o. vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako franchisingový poskytovateľ udelil a prevádzkovateľ značkovej predajne prijal právo počas trvania tejto zmluvy prevádzkovať značkovú predajňu spoločnosti Slovak Telekom, a.s. spôsobom a na mieste z tejto zmluvy vyplývajúcich.

Z výpisu stavu pokladne vyplýva, že dňa 11.8.2014 boli vystavené pokladničné doklady v sumách 18.077,96 Eur, 80,73 Eur, 9.452,14 Eur, 1.026,00 Eur a 175,04 Eur.

Z faktúr a ďalších písomností vyplýva ich obsah.

Z jednostranného započítania vzájomných splatných pohľadávok vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. pristúpil k jednostrannému započítaniu vzájomných splatných pohľadávok spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a adresáta započítania a to Mobil House Partners, s.r.o. a do uvedeného zápočtu zaradil nasledovné vzájomné pohľadávky vo výške 9.750,58 Eur.

Zo zoznamu vyskladnených telefónov, výdajok a preberacích protokolov vyplýva zoznam mobilných telefónov vyskladnených dňa 11.8.2014 a ich cena.

Z uznania dlhu zo dňa 15.8.2014 vyplýva, že obžalovaná I. E. vyhlásila, že ako dlžníčka uznáva v celom rozsahu výslovne a bez výhrad svoj dlh v sume 28.256,93 Eur voči veriteľovi Mobil House Partners s.r.o. so sídlom Mäsiarska 30, 040 01 Košice, IČO: 45 631 697 z titulu náhrady škody, pričom zároveň vyhlásila, že uvedený dlh splatí veriteľovi najneskôr do 19.8.2014 prevodom na účet.

Z úradného záznamu vyplýva, že dňa 15.8.2014 sa do sídla advokátskej kancelárie dostavil vedúci zamestnanec predajne v Prešove spoločnosti Mobil House Partners, s.r.o., so sídlom Mäsiarska 30, 040 01 Košice, Ľ. B. za účelom spísania právneho úkonu - uznania dlhu pani I. E. v sume 28.256,93 Eur z titulu náhrady škody.

Z preberacieho protokolu zo dňa 11.8.2014 vyplýva, že dňa 11.8.2014 boli na základe dokladov z FLEXU vyskladnené mobilné telefóny pod dokladmi XXXXVHXXXXX/XX až XXXXVHXXXXX/XX v číselnom poradí a že I. E. je povinná ďalej dorovnať doklady XXXXVAXXXXX/XX I. XXXXVAXXXXX/XX a doklady XXXXVAXXXXX/XX I. XXXXVAXXXXX/XX spolu vo výške 28.256,93 Eur s DPH.

Zo zoznamu dokladov mobilných telefónov vyskladnených na zákazníka a dokladov na hotovosť vyplýva zoznam mobilných telefónov vyskladnených na zákazníkov a zoznam mobilných telefónov vyskladnených na hotovosť dňa 11.8.2014, ako aj ich cena.

Z odpovede na žiadosť vyplýva, že Slovak Telekom, a.s. sa zaväzuje v rámci svojich možností zabezpečovať pre prevádzkovateľa značkovej predajne a jeho zamestnancov určených pre výkon činnosti úvodné školenia a priebežné školenia o nových produktoch. Prevádzkovateľ značkovej predajne sa zaväzuje zabezpečiť účasť každého jeho zamestnanca na úvodnom školení organizovanom spoločnosťou Slovak Telekom zabezpečiť aby žiadny zamestnanec nevykonával predaj tovarov alebo služieb Slovak Telekom bez absolvovania úvodného školenia. I. E. bola zamestnancom spoločnosti Mobil House Partners, s.r.o. a evidujú vygenerovanie prístupov do ich systémov od 6.8.2012 do 12.8.2014. V tomto období absolvovala I. E. niekoľko školení cez e-learning.

Z odpovede na žiadosť zo dňa 27.11.2015 vyplýva, že Slovak Telekom si uplatňuje v trestnom konaní škodu vo výške 3.091,27 Eur.

Z úradného záznamu zo dňa 2.12.2015 vyplýva, že dňa 2.12.2015 sa na OKP OR PZ v Prešove dostavil E.. Ľ. B., ktorý do vyšetrovacieho spisu predložil fotokópie preberacích protokolov, na základe ktorých bol tovar odovzdávaný na pracovisko do Košíc.

Z výpisu obchodného registra spoločnosti Mobil House Partners, s.r.o. vyplýva, že sídlo spoločnosti je na ulici Mäsiarskej 30, Košice 040 01 a jediným konateľom firmy je E.. E. T..

Z výpisu obchodného registra spoločnosti MobilPC, s.r.o. vyplýva, že sídlo spoločnosti je na ulici Republiky 16, Žilina 010 01 a konateľmi firmy sú O.. I. Q. I. O.. E. R..

Zo správy telekomunikačných operátorov vyplýva výpis telekomunikačnej prevádzky jednotlivých mobilných zariadení.

Zo záznamov zo dňa 15.11.2016, 28.11.2016, 29.11.2016 vyplýva, že na základe poskytnutia informácií od mobilného operátora O2, Orange a Slovak Telekom boli telefonicky vyťažení majitelia mobilných telefónov s uvedenými IMEI číslami. Všetci kontaktovaní držitelia mobilných telefónov uviedli, že osobu menom I. E. nepoznajú.

Zo správy MobilPC s prílohami zo dňa 12.12.2016 vyplýva, že MobilPC predložil všetky informácie o výkupe mobilných telefónov z ktorých vyplýva, že všetky uvedené telefóny boli vykúpené od H. S..

Zo správy o povesti vypracovanej Obecným úradom Gyňov zo dňa 9.1.2017 vyplýva, že I. E., trvale bytom Gyňov je vydatá, od 26.9.2008 má trvalý pobyt v obci Gyňov, ale už dlhodobo sa nezdržiava v obci. Nevlastní v obci žiadny nehnuteľný majetok. Obec Gyňov neprejednávala správanie I. E. komisiou verejného poriadku.

Z odpisu z registra trestov obžalovanej vyplýva, že obžalovaná I. E. nemá evidovaný žiaden záznam v registri trestov.

Z potvrdenia zo dňa 26.8.2014 vyplýva, že dochádzalo k porušovaniu pracovných postupov Slovak Telekom, a.s. a k skutočnostiam tak, ako sú opísané v liste Slovak Telekom, a.s. zo dňa 11.8.2014. Bol neoprávnene zdieľaný prístup do informačného systému Slovak Telekom, a.s., a pri uzatváraní zmlúv nebol riadne identifikovaný zákazník a neboli plnené povinnosti pri dodaní originálov o poskytovaní služieb. Toto potvrdenie nebolo podpísané E.. Ľ. B., E.. D. R., E.. Q. Q. I. I. E..

Zo správy Slovak Telekom, a.s. zo dňa 22.6.2017 vyplýva, že E.. E. T. podpísal vyhlásenie o hmotne zodpovednej osobe pred začatím inventúry dňa 12.11.2013 na predajni Telekom Centrum, Masarykova 7, Prešov za prítomnosti vedúceho inventarizačnej komisie D. H. a členov E.. Ľ. B. I. E.. Q. Q..

Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchala ho obžalovaná I. E.. Obžalovaná, aj keď spáchanie skutku poprela a vyhlásila, že je nevinná, je z jeho spáchania usvedčovaná najmä výpoveďou svedka H. S.P., ktorý uviedol, že pani E. mu navrhla, či nemá záujem kúpiť nejaký telefón, ktorý oni vykúpili od klientov, s čím oslovil spoločnosť MobilPC, keďže on mobily nepotreboval, pričom pani E. navrhol, či to nechce riešiť priamo s MobilPC, ale ona to chcela riešiť cez neho, preto mu nosila mobily, ktoré on nosil do MobilPC, za ktoré mu dávali peniaze a on tieto dával pani E., s tým, že obžalovaná mu takto doniesla 30 - 50 mobilov, vrátane 39 mobilov, ktoré boli stotožnené, čo je v súlade s výpoveďou svedka S. J., pracovníka spoločnosti MobilPC, ktorý potvrdil, že od pána S. niekedy v roku 2014 vykúpili väčšie množstvo, resp. pár desiatok telefónov, za ktoré mu dali peniaze v hotovosti, pričom aj obžalovaná im asi tri až štyrikrát doniesla telefóny na predaj, čo bolo asi 4 roky dozadu. Z výpovede svedka Ľ. B. zároveň vyplýva, že dňa 11.8.2014 vykonávali inventúru na pobočke v Prešove, ktorú na ďalší deň vykonával aj Telekom, pri ktorej sa zistilo, že stavy na predajni sedeli a rozdiel bol len v mobiloch, ktoré si obžalovaná vyzdvihla 2 - 3 mesiace spätne, pričom počas stretnutia zamestnancov v uvedený deň v Košiciach, po tom, čo prišiel konateľ a uviedol aké telefóny chýbajú, obžalovaná povedala, že tieto telefóny nemá, dali sa na zmluvy a zmluvy sa ešte nepodpísali, resp. že tovar zobrala a finančne nevysporiadala, pričom keď sa predtým obžalovanej pýtal, prečo nenosí zmluvy, tak mu uviedla, že ich potrebuje pretriediť a následne hromadne prinesie, s tým, že obžalovaná bola ním, ako aj pracovníkmi na prevádzke v Prešove opakovane vyzývaná na fyzické predloženie uzatvorených zmlúv, nakoľko táto situácia u nej pretrvávala asi rok a to naposledy asi tri týždne pred kontrolou, konateľa pána T. o tom neinformoval, nakoľko mu obžalovaná uviedla, že telefóny sú v Košiciach, tieto prešli systémom Flex a zmluvy sa dodatočne dodajú, s tým, že keď neboli chýbajúce telefóny zo strany obžalovanej uhradené na účet Telekomu, s obžalovanou spísal uznanie dlhu, nakoľko obžalovaná uviedla, že mobily niekde dala, resp., že „idú na ňu“. Svedok B. zároveň potvrdil, že v 90 % prípadov si telefóny vyzdvihovala obžalovaná, ktorá riešila obchody v teréne, táto zastrešovala aj pracovisko v Košiciach a všetka komunikácia išla na ňu a trvá na tom, že z protokolov

vie, že pani E. nakladala s tovarom ako posledná a rovnako nevie o tom, aby pani W., pani C., alebo pán T. vykonávali predaj v teréne, alebo priamo na obchodnom oddelení. Uvedená výpoveď svedka B. je podporovaná výpoveďou svedka R., ktorý uviedol, že neoficiálnou vedúcou pracoviska v Košiciach bola obžalovaná, ktorá po uzatvorení zmluvy mala doniesť na prevádzku v Prešove celú zmluvnú dokumentáciou, pričom má vedomosť, že obžalovaná časť zmluvnej dokumentácie nedodala, na čo bola E.. B., ako aj ostatnými zamestnancami niekoľkokrát vyzývaná na jej dodanie, avšak aj napriek tomu tak neurobila, pričom súpisky u nej absentovali za obdobie až jedného roka, s tým, že obžalovaná na stretnutí pred všetkými prehlásila, že chýbajúci tovar, ani zmluvnú dokumentáciu k nemu už nemá k dispozícii, že za tento tovar zaplatí, nech jej vystavia pokladničné doklady, po ktorých vystavení vznikol v pokladni schodok, preto s ňou bol spísaný preberací protokol, v ktorom bola uvedená chýbajúca finančná hotovosť vo výške 28.256,93 Eur, ktorú sa obžalovaná zaviazala uhradiť do nasledujúceho dňa, čo sa nestalo, ako aj výpoveďou svedkyne Q., ktorá uviedla, že pracovisko v Košiciach, tzv. call centrum, zastrešovala pani E., ktorá dala avízo ohľadom tovaru, ktorý potrebovala a väčšinou si po neho prišla osobne, pričom ako každý predajca, tak aj ona mala povinnosť po uzatvorení zmluvy doniesť na prevádzku celú zmluvnú dokumentáciu, ale táto nedodala na pobočku uzatvorené zmluvy za viac ako pol roka, pričom dňa 11.8.2014 bola vykonaná inventúra, pri ktorej bolo zistené, že určitý tovar chýba a o tomto sa obžalovaná vyjadrila, že tento už nemá k dispozícii, preto jej bol nablokovaný, kde chýbajúcu sumu mala uhradiť, ako aj bol s ňou spísaný protokol, kde bola uvedená chýbajúca finančná hotovosť vo výške 28.256,93 Eur, ktorú sa obžalovaná zaviazala uhradiť, čo sa nestalo. Rovnako svedkyňa B. potvrdila, že pri kontrole chýbajúceho tovaru na prevádzke v Prešove, ktorá predchádzala inventúre zo strany Slovak Telekom bol zistený chýbajúci tovar, ktorý sa vyskladnil na hotovosť a vystavili sa na to pokladničné doklady, čím vznikol schodok v pokladni a keďže pani E. nemala peniaze, aby ich vložila do pokladne, spísal sa s ňou preberací protokol, kde bola uvedená chýbajúca hotovosť vo výške 28.256,93 Eur, ktorú sa pani E. zaviazala uhradiť do nasledujúceho dňa. Uvedené výpovede sú v plnom rozsahu podporované aj výpoveďou svedka E.. T., ktorý uviedol, že obžalovaná bola jedným z predajcov, sedela v Košiciach, prevzala telefóny z prevádzky v Prešove, s tým, že vybaví zákazníkov, peniaze za nich neodviedla, uznala dlh, sľúbila, že všetko vyrovná, čo nespravila, s obžalovanou sa bavil o chýbajúcich telefónoch a ona povedala, že je to na ňu, ale nepovedala, kde telefóny sú, pričom za tovar v Košiciach zodpovedala pani E., alebo ten kto ho viezol do Košíc, avšak ak telefóny viezol on, alebo pán B., tieto vždy boli odovzdané obžalovanej, s tým, že chodiť za zákazníkmi, odovzdávať im telefóny, podpisovať s nimi zmluvy a preberať finančné prostriedky mohla iba pani E.. Uvedené výpovede svedkov sú čiastočne podporované aj výpoveďou svedkyne B., ktorá uviedla, že oficiálnym predajcom, resp. obchodným zástupcom v Košiciach bola pani E. a pán T. jej robil asistenta, pričom pani E. jej v noci po inventúre volala, že všetko je v poriadku, ale zrejme nebolo, ako aj výpoveďou svedkyne O.. C., ktorá rovnako potvrdila, že pani E.Á. bola vedúcou kancelárie v Košiciach, ako aj, že keď v roku 2013 zrušili obchoďákov, tak zmluvy klientom nosila asi od leta pani E..

Výpovede uvedených svedkov sú v celom rozsahu podporované listinnými dôkazmi a to dokladmi o vyskladnení mobilných telefónov, výdajkami, preberacími protokolmi, uznaním dlhu obžalovanej, správou spoločnosti MobilPC z ktorej vyplýva, že chýbajúce mobilné telefóny vykupovali od pána S. od konca roka 2013, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.

Vo vzťahu k námietkam obhajoby, že obžalovaná nemala so spoločnosťou Slovak Telekom žiadnu zmluvu, resp. že nemala so spoločnosťou Mobil House Partners uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, preto nemôže ísť o trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, ale nanajvýš o trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona súd udáva, že, podľa jeho názoru, uvedená skutočnosť je pre právnu kvalifikáciu skutku irelevantná, nakoľko z výpovedí svedkov T., B., B., C., E.. T., B., R. I. Q. zhodne vyplýva, že obžalovaná bola neoficiálnou vedúcou pracoviska v Košiciach, resp. toto pracovisko zastrešovala, pričom už z uvedených výpovedí svedkov zároveň vyplýva, že táto predmetné mobilné telefóny z predajne v Prešove prevzala, avšak zmluvnú dokumentáciu k nim nedodala, ani finančné prostriedky za nich neodviedla a s týmito naložila bližšie nezisteným spôsobom, pričom, podľa názoru súdu, je rovnako irelevantné, že na predajni v Košiciach sa mali posúvať prístupové kódy jednotlivých predajcov, nakoľko z výpovede svedka B.Í. vyplýva, že nevie o tom, aby pani W., H. C., alebo pán T. vykonávali predaj v teréne, z výpovede svedkyne C. vyplýva, že od leta 2013 zmluvy klientom nosila iba pani E., z výpovede svedka E.. T. vyplýva, že chodiť za zákazníkmi, podpisovať zmluvnú dokumentáciu, odovzdávať im telefóny a preberať za nich hotovosť mohla len pani E., pričom ani z výpovedí ostatných svedkov nevyplýva, aby títo, prípadne niekto iný mal chodiť za klientmi za účelom uzatvárania zmlúv, odovzdávania mobilných telefónov a preberania finančnej hotovosti. Rovnako

neobstojí tvrdenie obžalovanej, že predmetné mobilné telefóny sa dali na zmluvy, ktoré boli rozpracované a ich uzatvorenie niekedy trvalo dlhšie a to jeden až dva týždne a z dôvodu, že došlo k ukončeniu zmluvy medzi Slovak Telekom a Mobil House Partners došlo aj náhlemu uzatvoreniu prevádzky v Košiciach, od ktorej všetci museli vrátiť kľúče, preto tieto veci nestihla uzatvoriť a dať všetko do poriadku, nakoľko z výpovede svedka B. vyplýva, že obžalovaná bola opakovane vyzývaná na fyzické predloženie uzatvorených zmlúv, na čo reagovala, že to dá v čo najkratšom čase do poriadku, zmluvy potrebuje pretriediť a následne hromadne donesie, pričom obžalovanú na uvedené vyzval opakovane aj tri týždne pred kontrolou a to pred pracovníkmi na pobočke v Prešove, z výpovede svedkyne Q. vyplýva, že obžalovaná na pobočku nedodala zmluvy uzatvorené za obdobie viac ako polroka a z výpovede svedka R. vyplýva, že obžalovaná nedodala na prevádzku do Prešova časť zmluvnej dokumentácie a to za obdobie až jedného roka, na čo bola E.. B., ako aj ostatnými zamestnancami k tomu niekoľkokrát vyzývaná, ale aj napriek tomu tak neurobila, čo neguje tvrdenia obžalovanej o nemožnosti odovzdania zmluvnej dokumentácie z dôvodu náhleho uzatvorenia prevádzky v Košiciach. Vo vzťahu k námietkam obhajoby, že z listinného dôkazu a výsluchu svedka J. vyplýva, že pán S. dal do výkupu vo firme pána J. len 39 mobilov a preto nie je možné pričítať obžalovanej v neprospech aj zmiznutie ostatných telefónov súd udáva, že uvedené dôkazy práve potvrdzujú ostatné dôkazy vykonané v predmetnej trestnej veci, pričom z výpovedí svedkov B. I. R. vyplýva, že obžalovaná po tom, čo pri inventúre bol zistený chýbajúci tovar, sama navrhla, aby sa tento vyskladnil na hotovosť a vystavili sa na neho pokladničné doklady a keďže nemala peniaze a v pokladni vznikol schodok, spísali sa s ňou preberacie protokoly, pričom chýbajúcu hotovosť vo výške 28.256,93 Eur sa zaviazala uhradiť do nasledujúceho dňa, k čomu nedošlo a následne na uvedenú sumu podpísala uznanie dlhu, čo potvrdili aj svedkovia E.. B. I. Q.. Už len záverom súd dodáva, že, podľa jeho názoru, nebol daný dôvod, ani neexistuje racionálne vysvetlenie pre to, aby obžalovaná dobrovoľne priznala zodpovednosť za chýbajúci tovar, tento žiadala vyskladniť na doklady, zaviazala sa sumu za chýbajúci tovar uhradiť do pokladne a keďže tak neučinila, následne spísala uznanie dlhu na dlžnú sumu vo výške 28.256,93 Eur, teda vo výške celkovej hodnoty všetkých chýbajúcich mobilných telefónov, tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, bez toho, aby k uvedenému konaniu z jej strany aj skutočne nedošlo.

Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaná dopustila, kvalifikovaný ako zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.

Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovanej, a to tým, že si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a spôsobila tak na cudzom majetku škodu a to vo výške 28.256,93 Eur.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, obžalovaná konala vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcela svojim konaním porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane majetku.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o výmeru trestu, súd prihliadal na existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a to, že obžalovaná uviedla pred spáchaním trestného činu riadny život.

Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou na tri až desať rokov, vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovanej, ako aj prevahu poľahčujúcich okolností a dospel k záveru, že obžalovanej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život, a súčasne iných odradí od páchania trestných činov podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovanej, preto uložil obžalovanej I. E. trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov s probačným dohľadom nad jej správaním, ako aj povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, keďže pre nápravu obžalovanej nie je výkon

nepodmienečného trestu odňatia slobody nevyhnutný. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj keď obžalovanej uložil podmienečný trest odňatia slobody, vo vzťahu k podmienečnému odkladu výkonu trestu určil dostatočne dlhú skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky, ako aj probačný dohľad a povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, pričom uložený trest považoval pre spoločnosť z hľadiska generálnej prevencie a pre obžalovanú z hľadiska individuálnej prevencie za dostatočný a vhodný na jej prevýchovu. Počas určenej skúšobnej doby je obžalovaná povinná viesť riadny život a splniť uloženú povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvarovala protiprávnemu konaniu. V opačnom prípade súd i počas plynutia skúšobnej doby môže nariadiť výkon takto odloženého trestu.

Vzhľadom na to, že poškodený Slovak Telekom si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas, avšak na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania a predĺžilo by ho a to najmä z dôvodu, že z výpovede svedkyne splnomocnenkyne poškodeného E. S. vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom nemala oprávnenie komunikovať s pani E., ale zmluvu mala so spoločnosťou Mobil House Partners, s.r.o., ktorej konateľom bol E.. T. a všetko išlo cez neho, pričom došlo aj k jednostrannému zápočtu pohľadávok medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a Mobil House Partners, s.r.o. súd s nárokom na náhradu škody poškodeného Slovak Telekom, a.s., v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na civilný proces, prípadne konanie pred iným príslušným orgánom.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením sa rozumie vyhlásenie rozsudku v prítomnosti osoby oprávnenej na podanie odvolania a doručenie rozsudku osobe oprávnenej na podanie odvolania neprítomnej pri vyhlásení rozsudku.