Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41T/152/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. októbra 2017 v Prešove, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

K. T.O., L.. XX.XX.XXXX E. G., P. J. D., O. Č.. X

sa uznáva vinným

z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

pretože:

v období od mesiaca február 2010 do mesiaca október 2010 v G. a inde ako zamestnanec D.. R., D..O..M.. G. predkladal konateľovi tejto spoločnosti I. D., L.. XX.X.XXXX na odsúhlasenie a následnú úhradu cien za tovar, uvedený vo faktúrach vystavených obchodnou spoločnosťou Y. Y. W. P. W. B. so sídlom v Č. Ľ. O. dňa 26.4.2010 na sumu 36.997,44,- USD, dňa 26.6.2010 na sumu 38.621,05,- USD, dňa 27.5.2010 na sumu 2.800,80,- USD, dňa 30.7.2010 na sumu 7.350,-Eur, dňa 20.10.2010 na sumu 31.080,- USD, dňa 28.10.2010 na sumu 29.800,- USD, pričom tieto sumy zahrňovali nielen cenu dodávaného tovaru ale aj sumu v celkovej výške 19.743,95,- USD, t.j. sumu tzv. provízie, ktorá predstavovala rozdiel medzi skutočnou kúpnou cenou tovaru a obvineným neoprávnene navýšenou cenou tovaru, ktorý nakupovala D.. R., D..O..M.. M. D.. Y. Y. W. P. W., pričom od tejto čínskej obchodnej spoločnosti mu bola na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P., S..D.. prevedená celková suma 15.173,97,- Eur čím spôsobil D.. R., D..O..M.., D. D. E. G., A.. E. Č.. XX, W. XXXXXXXX škodu vo výške 19.743,95,- USD (15.089,- Eur).

teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a nezistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 Trestného poriadku je obžalovaný povinný uhradiť poškodenému spoločnosť R., D..O..M.., D. D. E. XXXX/XX, G., W.: XX XXX XXX škodu vo výške 15.089,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodeného D. R., D..O..M.., D. D. E. XXXX/ XX, G., W.: XX XXX XXX so zvyškom svojho nároku na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Dňa 18.12.2014 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov v trestnej veci obžalovaného K. T.. Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období od mesiaca február 2010 do mesiaca jún 2011 v G. a inde si ako zamestnanec D.. R., D..O..M.. pod zámienkou výplaty provízie nechal previesť na svoj účet Č.. XXXXXXXXXX/XXXX vedený E. P., S..D.. celkovo sumu 19 680,85 USD (15 174,64 Eur) a na účet Č.. XX-XXXXXXXXXX/XXXX vedený v T. J., S..D.. sumu 1 810,60 USD (1 249,72 Eur) od D.. Y. Y. W. P. W. B. D. D.Í. E. Č. Ľ. O., ktoré predstavovali rozdiel medzi skutočnou kúpnou cenou tovaru a obvineným neoprávnene navýšenou cenou tovaru, ktorý nakupovala D.. R., D..O..M.. M. D.. Y. Y. W. P. W., čím spôsobil D.. R., D..O..M.., D. D. E. G., A.. E. Č.. XX, W. XXXXXXXX škodu vo výške 21 491,55 USD (16 424,36 Eur).

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného K. T.Á., výsluchom svedkov I. D., C. D., I. Q., C. L. súdneho znalca W.. I. N., ako aj prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný K. T. vo svojej výpovedi uviedol, že svojim konaním nespáchal žiadny trestný čin a svojim konaním nespôsobil žiadnu škodu. On bol zamestnancom firmy R. D..O..M.. v pozícii obchodného manažéra. Jeho úlohou bolo zháňať po svete tovar, ktorý potrebuje firma k svojej činnosti. O tom, či s niekým bude uzatvorený obchod rozhodoval iba pán D., ako konateľ spoločnosti. On aj odsúhlasoval cenu, za ktorú sa kupoval jednotlivý tovar. Ako obchodného partnera mali aj čínsku firmu Y. Y. W. P. W. B.., E. X. G.. X., S. G. C.. S nimi on komunikoval rôzne, napr. telefonicky, mailom, písomne a prebehli aj osobné stretnutia.

Za obchody, ktoré uzatvoril s firmou Y. Y. W. mu bol vyplácaný finančný príspevok zo strany p. X.. Tento finančný príspevok si vzájomne odsúhlasovali. Táto ich dohoda išla mimo jeho zamestnávateľa. Tento finančný príspevok bol vyplácaný na základe toho, že p. X. mal záujem podnikať v Európe a on mu v tomto jeho záujme pomáhal, napr. že pre neho robil prieskum trhu, zháňal mu informácie, rokoval v jeho mene. Toto išlo mimo firmu R., lebo sa na tom dohodol s p. X.. On tento finančný prostriedok bral ako určitý druh odmeny, ale zároveň to bola aj úhrada nákladov, ktoré vynaložil pre p. X., napr. keď hľadal pre neho nejakého dodávateľa, boli to náhrady na cestovné. On nevie v akej celkovej výške tento finančný príspevok za ten čas, keď bol zároveň aj zamestnanec firmy R., D..O..M.., získal. On si nespomínam, či sa tento finančný príspevok objavil v jeho daňovom priznaní pri dani z príjmu, či už ako odmena alebo výdavok. Tieto finančné príspevky mu boli vyplácané na jeho súkromné bankové účty.

Svedok, zástupca poškodeného I. D. vo svojej výpovedi uviedol, že je jedným z konateľov obchodnej spoločnosti R. D..O..M.., G.. Obžalovaný bol u nich zamestnaný, pričom potom ako u nich skončil, boli v jeho pracovnom počítači nájdené súbory, ktoré nasvedčovali tomu, že sa na ich spoločnosti dopustil podvodu. Následne kontaktovali zástupkyňu čínskeho partnera, ktorá im poslala čestné prehlásenie, v ktorom opísala, akým spôsobom komunikovala s obžalovaným a aké sumy mu vyplatili.

On nevidel tú predfaktúru, ktorú posielal čínsky partner ich firme a ktorú potom následne obžalovaný zvýšil o svoju províziu. On videl a odsúhlasoval až tú záverečnú faktúru, kde už bola zvýšená cena. On do vtedy kým sme neobjavili tie súbory v počítači nevedel o tejto situácii, t.j. že najprv je predfaktúra s nižšou a cenou a potom že on schvaľuje faktúru s konečnou vyššou cenou.

S obžalovaným nebola uzatvorená žiadna dohoda o tom, že on si bude môcť k cenám, ktoré im bude účtovať čínsky partner, prirátavať províziu, ktorú mu následne bude vyplácať čínsky partner na jeho súkromný účet, potom ako firmou R. D..O..M.. budú uhradené jednotlivé faktúry za dodaný tovar.

Podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona spácha prečin podvodu ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedenie niekoho do omylu alebo využije nieči omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Súd za priamy dôkaz v tejto veci považuje znalecký posudok č. 34/2013 súdneho znalca W.. I. N., znalca z odboru Elektrotechnika. Súdny znalec skúmal pevný disk D. J. XXXX, XXX N. na ktorom sa nachádzajú jednotlivé počítačové súbory, tak ako ich označil znalec v svojom posudku. Znalec zároveň uviedol, že pôvodne boli tieto údaje uložené v rámci operačného systému F., pričom v čase ich skúmania mu boli predložené v rámci operačného systému B.. Následne tieto súbory boli vytlačené do listinnej podoby, pričom obsahujú C. / C. / komunikáciu medzi užívateľom označenom ako K. - T..D. v období od februára 2010 do júna 2011 ako aj iné údaje.

Z výsluchu svedka I. Q. mal súd za preukázané, že potom ako obžalovaný odišiel od svojho zamestnávateľa, bol požiadaný V. D., aby obnovil údaje resp. súbory, ktoré obžalovaný mal vymazať zo svojho pracovného počítača. On následne všetky údaje obnovil a uložil na USB kľúč. On už si nepamätá, či sa jednalo o komunikáciu prostredníctvom systému D., C. alebo mailovú komunikáciu v programe M..

Po preskúmaní obsahu elektronickej komunikácie, ktorú mal súd k dispozícii v listinnej podobe, ma súd zato, že niet tu rozumných pochýb o tom, že by skutočne neprezentovali komunikáciu obžalovaného so zástupcami čínskeho partnera a to z dôvodu, že komunikácia v jednotlivých dňoch navzájom logicky nadväzuje, jej obsahom je práve to, čo mal obžalovaný v pracovnej náplni. Takisto súd nemal preukázaný ani len náznak toho, že by bývalý zamestnávateľ obžalovaného sa mu chcel za niečo „pomstiť“ a práve z tohto dôvodu niečo menil na obsahu elektronickej komunikácie. Takíto zásah zamestnávateľa by musel byť veľmi sofistikovaný, avšak súd nezistil žiadny možný motív takéhoto prípadného konania.

V tejto súvislosti na tom nič nemení konštatovanie súdneho znalca v Doplnku č.1 k znaleckému posudku, že takáto technická možnosť tu je, pretože súbory formátu Z. si neuchovávajú históriu zmien a mení sa len dátum uloženia.

Obžalovaný taktiež namietal, že spôsob zistenie údajov zo stany zamestnávateľa z počítača, ktorý používal obžalovaný, bol nezákonný a porušil právo obžalovaného na súkromie.

K tomu súd uvádza, že zamestnávateľ neporušil právo obžalovaného na súkromie, pretože obnovoval súbory z počítača, ktorý používal obžalovaný pri svojej pracovnej činnosti. Zamestnávateľ v trestnom konaní neprezentoval žiadnu súkromnú komunikáciu obžalovaného, ktorú mohol prípadne viesť prostredníctvom svojho pracovného počítača. Následne obnovené súbory boli uložené na médium

- externý disk, ktorý bol zamestnávateľom a nie obžalovaným podľa § 89 ods. Tr. poriadku vydaný orgánom činným v trestnom konaní a potom na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie, Okresného súdu Prešov podľa § 116 ods.1,4 Tr. poriadku, bol podrobený znaleckému skúmaniu. Na základe uvedeného má preto súd zato, že ide o zákonný dôkaz.

Vykonanými listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že obchodná spoločnosť Y. Y. W. P. W. B.. ako dodávateľ, vystavila na ťarchu obchodnej spoločnosti R. D..O..M.., G. ako odberateľovi za dodaný tovar, nasledujúce faktúry:

1. dňa 26.4.2010, faktúru Č.. M. na základe objednávky č. Y. na sumu 36.997,44,-USD ( čl. 1040 resp. čl.1062 ) 2. dňa 26.6.2010, faktúru Č.. M. na základe objednávky č. Y. na sumu 38.621,04,-USD ( čl. 1043 resp. čl.1070 ) 3. dňa 27.5.2010, faktúru Č.. M. na základe objednávky č. Y. na sumu 2.800,80,-USD ( čl. 1044 resp. čl.1072 ) 4. dňa 30.7.2010 faktúru Č.. M. na základe objednávky č. Y. na sumu 7.350,-USD ( čl. 1045 resp. čl.1073 )

5. dňa 20.10.2010 faktúru Č.. M. na základe objednávky č. Y. na sumu 31.080,-USD ( čl. 1046 resp. čl.1074 ) 6. dňa 28.10.2010 faktúru Č.. M. na základe objednávky č. Y. na sumu 29.800,-USD ( čl. 1047 resp. čl.1075 ) 7. dňa 29.1.2011 faktúru Č.. M. na základe objednávky č. Y. na sumu 13.702,80,-USD,-Eur ( čl. 1048 resp. čl.1076)

Výsluchom svedka V. D., konateľa obchodnej spoločnosti R. D..O..M.. G., mal súd za preukázané, že tieto faktúry boli riadne uhradené. O tom svedčia aj predložené listinné dôkazy - príkazy na úhradu do zahraničia. ( čl. 48 až 58). Úhrady boli pripísané na účet čínskeho dodávateľa vedeného v peňažnom ústave s názvom Y. J..

Zo zabezpečenej elektronickej komunikácie, mal súd za preukázané, že v období od 22.2.2010 do 25.2.2010 ( čl. 60 až 623 ), obžalovaný komunikoval so zástupkyňou Č. V. G. C. C., s tým, že od nej žiada aby mu zaslali cenovú ponuku a následne aj predfaktúru bez provízie, potom sa dohadujú o výške provízie, pričom obžalovaný žiada aby mu neskôr zaslali faktúry za dodávaný tovar v dvoch verziách a to pre neho faktúru bez provízie a pre R. D..O..M.., faktúru s províziou.

Táto elektronická komunikácia ( čl. 693 ) preukazuje, že obžalovaný dňa 5.5.2010 potvrdzuje a odsúhlasuje, že k faktúre Č.. M. ( objednávka č. Y. ) si uplatňuje províziu vo výške 7010,-USD, k objednávke resp. predfaktúre č. Y., províziu vo výške 5.269,92,-USD a k objednávke resp. predfaktúre č. č. Y., províziu vo výške 504,-USD.

So skutočností, ktoré sú uvádzané v prepise elektronickej komunikácie ( čl. 776 ) zo dňa 20.7.2010 vyplýva, že obžalovaný si k objednávke zemných skrutiek 76x1600x3, ktorá bola neskôr fakturovaná dňa 30.7.2010, faktúrou č. M. v množstve 500,-ks., uplatnil províziu vo výške 1,4 ,-USD za jednu skrutku, t.j. celkovo 700,-USD.

So skutočností, ktoré sú uvádzané v prepise elektronickej komunikácie ( čl. 852 ) zo dňa 12.10.2010 vyplýva, že obžalovaný si k objednávke 2.000 ks. zemných skrutiek spolu s príslušenstvom, ktorá bola neskôr fakturovaná dňa 20.10.2010, faktúrou č. M. uplatnil províziu v celkovej výške 3.350,-USD a k objednávke ďalších 2.000 ks. zemných skrutiek spolu s príslušenstvom, ktorá bola neskôr fakturovaná dňa 28.10.2010, faktúrou č. M. uplatnil províziu v celkovej výške 2.910,-USD.

Celkovo za tieto objednávky resp. faktúry si obžalovaný uplatnil províziu vo výške 19.743,95,-USD.

Čo sa týka objednávky č. Y., ktorá bola neskôr fakturovaná dňa 29.1.2011 faktúrou č. M. na sumu 13.702,80,-USD, tak k tejto objednávke z elektronickej komunikácie nevyplýva, že by si obžalovaný ku nej uplatnil aj svoju províziu.

Listinnými dôkazmi - žiadosťami o prevod peňažných prostriedkov do cudziny ( čl.1105 - 1108, resp. čl. 1.125 - 1132) mal súd za preukázané, že spoločnosť Y. Y. W. P. W. B.., poukázala, prostredníctvo Y. J., na účet obžalovaného vedeného v P. J. S..D.. č. ú. č. XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 12.5.2010 sumu 7.514,00,-USD, čo sa rovná súčtu provízie za faktúry č. M. a č. M., dňa 2.6.2010 sumu 5.269,95,-USD, čo sa rovná výške provízie za faktúru č. M., dňa 27.7.2010 sumu 700,-USD, čo sa rovná výške provízie za faktúru č. M. a dňa 12.11.2010 sumu 6.260,-USD, čo sa rovná súčtu provízie za faktúry č. M. a č. M.. Celkovo týmito príkazmi na úhradu bola obžalovanému poukázaná suma 19.743,95,-USD.

Z ďalšieho listinného dôkazu - správy P. J. S..D.. ( čl.1.138 - 1.142) vyplýva, že tieto poukázané čiastky, po konverzii z meny americký dolár na menu euro podľa aktuálneho kurzu, ktorý platil v ten ktorý deň a po zaplatení bankových poplatkov, boli na účet obžalovaného prevedené dňa 14.5.2010 vo výške 5.890,67,- Eur, dňa 4.6.2010 vo výške 4.237,99,-Eur, dňa 30.7.2010 vo výške 517,42,-Eur a dňa 18.11.2010 vo výške 4.528,56,-Eur, t.j. spolu v celkovej výške 15.173,97,-Eur.

Po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov mal sú za jednoznačne preukázané, že obžalovaný uviedol do omylu konateľa poškodeného I. D., ktorý bol oprávnený vykonávať za poškodeného ako právnickú osobu majetkové dispozície, keď mu predkladal na odsúhlasenie a zaplatenie tzv. predfaktúry, kde cenu,

ktorá bola v nich uvedená, pozostávala nielen zo samotnej ceny dodávaného tovaru ale aj z ceny tzv. provízie. Poškodený nemal vedomosť o tom, že platí nielen cenu tovaru ale aj cenu tzv. provízie.

Zároveň poškodený uviedol do omylu aj zástupcov čínskeho obchodného partnera, ktorým tvrdil, že má dohodu s poškodeným, že si môže k cene dodávaného tovaru pričítať aj svoju províziu. Tomuto však nespôsobil žiadnu škodu, pretože spoločnosť Y. Y. W. P. W. B.., poukazovala obžalovanému finančné prostriedky vo výške dohodnutej provízie, práve z platieb od spoločnosti R. D..O..M... Z tohto dôvodu preto orgány činné v trestnom konaní postupovali správne, keď v prípravnom konaní, nekonali s touto spoločnosťou ako s poškodeným.

O tom, že čínsky obchodný partner bol uvedený do omylu, svedčí najmä záznam z elektronickej komunikácie zo dňa 12.10.2010 ( čl. 852 - 853 ), z ktorej vyplýva, že obžalovaný uvádza, že nie je možné, aby výška provízie bola odčítaná z celkovej sumy uvedenej na faktúre za dodaný tovar, ale že je nutné aby R. D..O..M.., zaplatila celú sumu kvôli clu.

Je teda nepochybné, že pokiaľ by obžalovaný nevymyslel a následne nezrealizoval uvedenú schému v záujme svojho obohatenia, hodnota majetku poškodeného by sa neznížila práve o výšku poukázanej tzv. provízie. Keďže obžalovaný sa na takejto schéme nedohodol s poškodeným, vzniklo na jeho strane obohatenie bez právneho dôvodu, pretože uviedol poškodeného do omylu v otázke reálnej ceny dodávaného tovaru.

Čo sa týka výšky spôsobenej škody, tak súd mal za preukázané, tak ako je to uvedené vyššie, že poškodený poukázal na účet čínskeho partnera, nad reálnu cenu dodávaného tovaru sumu 19.743,95,- USD. Obžalovaný spôsobil poškodenému teda škodu práve v tejto výške, pričom v zmysle § 125 ods.1 Tr. zákona, ide o škodu väčšiu. Na druhej strane došlo k obohateniu obžalovaného vo výške 15.173,97,- Eur, čo sa rovná súčtu platieb, ktoré boli poukázané na jeho bankový účet.

Z takto uvedených dôvodov preto súd uznal obžalovaného vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods.1,2 Tr. zákona. Súd po vykonaní dokazovania, pristúpil k úprave skutkovej vety, majúc zato, že totožnosť skutku pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba bola zachovaná a to z dôvodu, že bola zachovaná totožnosť konania a následku v podstatných skutkových okolnostiach. Súd v podstate len precizoval uvedené okolnosti.

Podľa § 34 ods.1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods.2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.j/ Tr. zákona, t.j., že pred spáchaním činu viedol riadny život a žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Podľa § 221 ods.2 Trestného zákona sa páchateľ tohto prečinu potrestá odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý.

Podľa § 50 ods.1 Trestného zákona, pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dní nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. V období rokov 2010 až 2014 spáchal päť menej závažných priestupkov na úseku cestnej premávky.

Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností, súd uložil obžalovanému K. T., podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere jedného roka so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka, majúc za to, že takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Súd uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby aj pri zohľadnení faktu, že od spáchania trestného činu uplynulo už 7 rokov.

Čo sa týka náhrady škody, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že síce obžalovaný sa obohatil o sumu 15.173,97,-Eur, avšak poškodenému spôsobil svojim konaním škodu vo výške 19.743,95,-USD. Škoda bola poškodenému spôsobená v priebehu roku 2010. Zo správy P. J. S..D.., zo dňa 2.4.2014 ( čl. 1139 ) vyplýva, že priemerný kurz US dolára k euru bol 1 ku 1,3042. Na základe uvedeného preto súd prepočítal výšku spôsobenej škody z US dolára na Euro a ustálil výšku spôsobenej škody v sume 15.089,-Eur.

Z takto uvedeného dôvodu preto súd podľa § 287 ods.1 tr. poriadku zaviazal obžalovaného uhradiť poškodenému R., D..O..M.., D. D. E. G.M., A.. E. Č.. XX, W. XXXXXXXX sumu 15.089,-Eur, pričom zo zvyškom jeho nároku, odkázal súd poškodeného podľa § 288 ods.2 Tr. poriadku na civilné konanie.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.