Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-54-2014.pdf
PDF · 109.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/54/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného právnym zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovaným: 1. H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX S. J. I., a 2. S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 945,36 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Návrh žalobcu na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade právnych predpisov z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.10.2013, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 18.10.2013, upresnenou podaním zo dňa 23.6.2014, doručeným súdu dňa 24.6.2014, domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 945,36 eura spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 796,65 eura od 28.3.2013 až do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobný nárok odvodzoval od zmluvného vzťahu Slovenskej sporiteľne, a.s. so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00151653 a žalovaných v 1. a v 2. rade, založeného zmluvou o bežnom účte z 23.2.2005 a dodatkom k zmluve o bežnom účte z 15.1.2007 a od zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom zo dňa 27.6.2013, ktorou Slovenská sporiteľa, a.s. postúpila žalobcovi aj žalovanú pohľadávku voči žalovanej v 1. rade v sume 1.080,98 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 796,65 eura, z riadneho úroku v sume 148,71 eura a z úroku z omeškania v sume 135,62 eura. Banka listom zo dňa 9.7.2013 oznámila žalovanej v 1. rade, že postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi, a že žalovaná v 1. rade môže svoj záväzok plniť výlučne žalobcovi. Žalobca si žalobou uplatnil sumu zodpovedajúcu neuhradenej istiny vo výške 796,65 eura a riadneho úroku v sume 148,71 eura. Úrok z omeškania za obdobie pred postúpením pohľadávky, t. j. v sume 135,62 eura si žalobca žalobou v tomto spore neuplatnil. Nakoľko mu žalovaní predmetnú sumu neuhradili, uplatnil si právo na jej zaplatenie žalobou.
3. Súd dňa 5.4.2017 vyzval žalobcu na zaslanie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok postúpenia pohľadávky bankou žalobcovi ako nebankovému subjektu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z.“ alebo „zákon o bankách“ v príslušnom tvare), a teda že napriek písomnej
výzve banky boli žalovaní ako jej klienti nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a že až potom banka postúpila svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou žalobcovi.
4. Žalobca v písomnom podaní z 28.6.2017, doručenom súdu dňa 4.7.2017, uviedol, že už predložil súdu oznámenie postupcu (banky) o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, a toto oznámenie bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciou postupníka (žalobcu) v tomto spore. K podaniu pripojil fotokópiu výzvy Slovenskej sporiteľne, a. s. z 8.3.2011, ktorou vyzvala oboch žalovaných na úhradu sumy 860,42 eura z úveru č. 283968993, s ktorou boli v omeškaní k 28.2.2011, v dodatočnej lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalobca nepreložil súdu žiadny doklad o doručení tejto výzvy žalovaným, ani doklad o jej zaslaní na poštovú prepravu.
5. Žalobca v podaní zo dňa 17.2.2015, doručenom súdu 23.2.2015, navrhol, aby súd podal návrh na konanie ústavnému súdu SR o súlade ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR, prípadne, aby súd podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR postupoval v súlade s nálezom Ústavného súdu SR z 8.3.2011, III. ÚS 3448/06-42, a ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa neaplikoval.
6. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
7. Nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov, v súlade s § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd spor prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
8. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to Zmluvou o bežnom účte z 23.2.2005, Dodatkom k zmluve o bežnom účte z 16.5.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a. s., oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania, výzvou Slovenskej sporiteľne, a. s. z 8.3.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.6.2013, oznámením Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 9.7.2013, fotokópiou poštového podacieho hárku, platobnou históriu žalovaných, a zistil tento skutkový stav:
9. Zo Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX uzavretej dňa 23.2.2005 medzi Slovenskom sporiteľňou, a. s. a žalovanými v 1. a v 2. rade ako majiteľmi účtu súd zistil, že banka pre nich zriadila bežný účet v slovenskej mene. Zmluva nadobudla účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami.
10. Z Dodatku k Zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, uzavretom dňa 15.1.2007 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovanými, súd zistil, že Slovenská sporiteľa, a.s. poskytla žalovaným povolené prečerpanie k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám, a to v slovenskej mene. Týmto dodatkom sa nahradilo pôvodné znenie zmluvy v celom rozsahu. Dodatok nadobudol účinnosť dňom jeho podpísania zmluvnými stranami.
11. Podľa Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. účinných od 1.8.2002, zmluva o úvere stanoví výšku a typ úrokovej sadzby, na základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového obdobia. Banka je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokovej sadzby. Zmena výšky úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím banky a zverejnením. Aktuálnu výšku úrokovej sadzby určuje banka zverejnením (body 7.4.1., 7.4.7. všeobecných obchodných podmienok).
12. Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania z 15.1.2007 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila obom žalovaným, že im umožňuje prečerpávať sporožírový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX až do výšky 24.000,- Sk (796,65 eura) s tým, že povolené prečerpanie im banka poskytla do 19.4.2047.
13. Z výzvy Slovenskej sporiteľne, a. s. z 8.3.2011 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a. s. vyzvala oboch žalovaných na úhradu sumy 860,42 eura z úveru č. 283968993, s ktorou bol v omeškaní k 28.2.2011, v dodatočnej lehote 10 dní od doručenia výzvy. V celom súdnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz preukazujúci doručenie tejto výzvy žalovaným, ani dôkaz o jej zaslaní na poštovú prepravu.
14. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE z 27.6.2013, súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a. s. sa zaviazala postúpiť žalobcovi za odplatu pohľadávky konkretizované v prílohe č. 1 zmluvy, vrátane predmetnej pohľadávky voči žalovanej v 1. rade, výška ktorej ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení zodpovedala sume 1.080,98 eura vrátane príslušenstva.
15. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 9.7.2013 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalovanej v 1. rade, že postúpila pohľadávku, ktorú mala voči nej z predmetného úveru, žalobcovi. Žalovanú upozornila na skutočnosť, že záväzok z predmetnej zmluvy môže plniť výlučne iba postupníkovi (pozn. žalobcovi).
16. Z fotokópie poštového podacieho hárku č. EPH000961141 bez dátumu súd zistil, že žalovanej v 1. rade bola odoslaná na poštovú prepravu zásielka na adresu: K. XXX/XX, S. J. I..
17. Z platobnej histórie žalovaných súd zistil, že výška debetného zostatku na účte žalovaných k 25.7.2011 bola mínus 945,36 eura.
18. Záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na povahu účastníkov, sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o bežnom účte, ktorým bolo nahradené pôvodné znenie zmluvy o bežnom účte).
19. Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 365 ods. 1 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
21. Podľa § 369 ods. 1 OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o bežnom účte, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
22. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o bežnom účte, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.), v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetného dodatku k zmluve o bežnom účte, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o bežnom účte, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
25. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), v znení účinnom ku dňu uzavretia
dodatku k zmluve o bežnom účte, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
27. Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
28. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29. Podľa 526 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
30. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
31. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).
32. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
33. Dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz je v zásade prvý deň, kedy bolo možné úspešne domáhať sa tohto práva na súde, teda keď sa právo stalo nárokom (actio nata), t. j. stalo sa súdne vymáhateľným právom. Nie je relevantné, prečo veriteľ si neuplatnil tento nárok na súde v zákonom stanovenej lehote. Actio nata nastáva spravidla zročnosťou pohľadávky, t. j. dňom bezprostredne nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na plnenie záväzku.
34. Vzhľadom na povahu úveru, ktorý bol poskytovaný žalovaným formou povoleného prečerpania, bolo množné len s veľkými ťažkosťami určiť, kedy sa dostali žalovaní do omeškania splatením žalovanej sumy. Z výzvy banky datovanej 8.3.2011 možno usúdiť, že splatnosť žalovanej pohľadávky nastala pred 28.2.2011, pretože v tento deň už boli žalovaní v omeškaní so splácaním úveru.
35. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
36. Podľa § 39 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
37. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
38. Podľa § 215 zákona č. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 39. Vykonaným dokazovaním listinami, a to Zmluvou o bežnom účte z 23.2.2005, Dodatkom k zmluve o bežnom účte z 16.5.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a. s., oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania, výzvou Slovenskej sporiteľne, a. s. z 8.3.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.6.2013, oznámením Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 9.7.2013, fotokópiou poštového podacieho hárku, platobnou históriu žalovaných, súd mal za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými vznikol dňa 23.2.2005 záväzkový vzťah založený zmluvou o bežnom účte, zmenený dodatkom zmluve z 15.1.2007, ktorým Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla žalovaným úver formou povoleného prečerpania na ich sporožírovom účte č. 0283968993/0900 až do výšky 24.000,- Sk (796,65 eura) s tým, že povolené prečerpanie im banka poskytla až do 19.4.2047.
40. Predmetná zmluva o účte v znení dodatku z 15.1.2007 je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy aj podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla žalovaným plnenie v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní sú fyzickými osobami, ktoré ktorá pri uzatváraní zmluvy a pri plnení zo zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže sú v zmluve označení identifikačnými údajmi typickými pre označenie fyzickej osoby nepodnikateľa, akými sú meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, adresa trvalého pobytu. V danom prípade ide o tzv. formulárovú zmluvu na predtlačenom formulári, do ktorej boli dopísané iba niektoré údaje. Keďže Slovenská sporiteľňa, a. s. touto zmluvou poskytla žalovaným úver formou povoleného prečerpania, predmetný záväzkový vzťah súd posudzoval primárne podľa zákona č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver a podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a podporne podľa § 52 až § 54 OZ v nadväznosti na ust. § 879j OZ. Na aplikácii osobitných zákonov na ochranu spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka na predmetný záväzkový vzťah nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ OBZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), nakoľko pôsobnosť Obchodného zákonníka je eliminovaná ochranou spotrebiteľa, a uzatváranie tzv. absolútnych obchodov medzi dodávateľom a spotrebiteľom je platné iba v rozsahu obsahujúcom úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa.
41. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je procesným ustanovením, a preto ho súd musí aplikovať na všetky spotrebiteľské spory, t. j. aj na spory zo zmlúv uzavretých pred zavedením tohto ustanovenia do zákona. Keďže v tomto spore sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd bol povinný z úradnej povinnosti podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadať na oslabenie nároku žalobcu, vrátane premlčania. Vzhľadom na povahu predmetného úveru bolo možné určiť deň omeškania žalovaných so splácaním úveru len s veľkými ťažkosťami. Vychádzajúc z výzvy banky z 8.3.2011 súd mal za to, že dňa 28.2.2011 boli žalovaní už v omeškaní so splácaním úveru vo výške 860,42 eura vrátane príslušenstva.
Nakoľko konanie začalo 18.10.2013, t. j. do troch rokov, súd mal za to, že žalovaná pohľadávka nie je premlčaná.
42. Žalovaní neplácali úver formou povoleného prečerpania riadne a včas, preto ich banka listom z 8.3.2011 vyzvala na úhradu jej pohľadávky 860,42 eura, s ktorou boli žalovaní v omeškaní k 28.2.2011, a to do 10 dní od doručenia výzvy. Doručenie tejto výzvy, ani jej odoslanie na poštovú prepravu nebolo súdu preukázané. Doručenie, príp. odoslanie tejto výzvy, príp. akejkoľvek inej výzvy Slovenskej sporiteľne, a. s. žalovaným, ktorou ich banka vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy, nebolo súdu v tomto spore vôbec preukázané, v dôsledku čoho nemohlo byť ani preukázané, že žalovaní boli v omeškaní po doručení výzvy banky na plnenie nepretržite dlhšie ako 90 dní, a že až potom banka postúpila predmetnú pohľadávku voči žalovaným žalobcovi. Nakoľko predmetný úver je zároveň bankovým úverom, je regulovaný aj zákonom č. 483/2001 Z. z., pričom v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky banky nebankovému subjektu. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky bankou upravené v zákone o bankách nepodporujú záver o možnosti odklonu pravidiel pri postúpení bankovej pohľadávky, zakotvených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v neprospech spotrebiteľa.
43. Žalobca preukázal iba odoslanie oznámenia banky o tom, že postúpila pohľadávku nebankovému subjektu, v danom prípade žalobcovi. Nepreukázal však, či boli splnené všetky zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky podľa príslušných právnych predpisov, t. j. nielen podľa Občianskeho zákonníka, ale aj podľa zákona o bankách. Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankových pohľadávok oproti všeobecnej právnej úprave bola zavedená do zákona o bankách z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom dlhov pristúpiť k postúpeniu pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.
44. Súd dospel k záveru, že predmetné postúpenie pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a. s. žalobcovi je neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. pre nedodržanie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky bankou. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatné, žalobca nemôže byť veriteľom tejto pohľadávky, a teda nesvedčí mu aktívna vecná legitimácia v tomto spore. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje, pričom tá strana sporu, ktorá je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Nakoľko žalobca nie je nositeľom práva voči žalovaným na zaplatenie pohľadávky z predmetného bankového úveru, súdu neostávalo nič iné, iba žalobu ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietnuť.
45. Podľa § 262 ods. 1 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. V tomto spore mali vo veci plný úspech žalovaní, a preto im podľa § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Keďže žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi nepriznal.
48. Podľa § 162 ods.1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.
49. Podľa § 164 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
50. Nakoľko na Ústavnom súde SR už prebieha konanie o súlade ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s Ústavou SR, s to pod sp. zn. RVP 12672/2015, PL. ÚS 111/2016, nebol daný dôvod na podanie rovnakého návrhu na ústavný súd, preto súd návrh žalobcu na tento postup súdu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach [§ 355 ods. 1, 357 písm. m), § 362 ods. 1 CSP].
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (365 ods. 3 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).