Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-330-2016.pdf
PDF · 72.52 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/330/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: GOHR, s.r.o., Železničná 9, Veľký Šariš 082 21, IČO: 36 459 763, zastúpený: JUDr. Matúš Hríb, advokát, Na Hradbách 5, Bardejov 085 01, IČO: 42 246 237, proti žalovanému: Gekkon s.r.o., Rybničná 30, Bratislava 831 07, IČO: 35 789 719, zastúpený: Mgr. Martina Masárová, advokát, Záhradná 2/B, Piešťany 921 01, IČO: 37 843 303, o zaplatenie 1.380,-- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.380,-- eur spolu s 8,05% p.a. úrokom z omeškania od 23.12.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1) Žalobca žalobou zo dňa 27.09.2016 sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.380,-- eur s príslušenstvom. Predmetná pohľadávka predstavuje duplicitnú úhradu faktúry č. 12200526 vo výške 1.380,-- eur, ktorú žalobca uhradil dňa 25.02.2013 a 01.03.2013.
2) Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - vyššie uvedenú faktúru, zákazkový list, dodací list, výpisy z účtu, výzvu na vrátenie neoprávnene prijatej platby. Iné dôkazy žalobca nenavrhol.
3) Žalovaný vo vyjadrení vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobu zamietnuť.
4) V posudzovanom prípade medzi stranami sporu je sporné, či nárok vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý predstavuje duplicitnú úhradu, je premlčaný.
5) Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Obdo 5/ 2008 (ZSP 61/2010 ). „Keďže Obchodný zákonník premlčanie upravuje, nemožno použiť, vzhľadom na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, na premlčanie tohto práva ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka. Aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi podľa Občianskeho zákonníka, premlčanie práva z neho v obchodných vzťahoch bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nemá žiadne osobitné ustanovenie, čo však neznamená, že Obchodný zákonník premlčaciu dobu pre tieto práva neupravuje. Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v §§ 391 až 408. Ak takto nie je osobitne upravená premlčacia doba pre iné práva, neznamená to, že sa má použiť premlčacia doba upravená v Občianskom zákonníku. Obchodné záväzkové vzťahy sa riadia predovšetkým podľa Obchodného zákonníka (§ 1 ods. 2). V spojení s § 397 Obchodného zákonníka to potom znamená, že ak Obchodný zákonník pre premlčanie niektorého práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu, právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov. Ustanovenia § 391 až § 397 Obchodného zákonníka majú vo vzťahu k § 107 Občianskeho zákonníka povahu lex specialis, a nie naopak. Napokon skutočnosť, že Obchodný zákonník nemá samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia, neznamená, že tým mienil záväzkové vzťahy súvisiace s bezdôvodným obohatením, ktoré vznikli v obchodných vzťahoch, vylúčiť z okruhu obchodných záväzkových vzťahov. Ide len o legislatívno-technický spôsob úpravy týchto vzťahov k odkazom na úpravu iného zákona (§ 1 ods. 2 OZ), ktorá vyhovuje aj potrebám úpravy obchodných záväzkových vzťahov bez toho, aby sa úprava opakovala v Obchodnom zákonníku. Nič to však, nemení na tom, že tieto vzťahy, pokiaľ zodpovedajú definícii v § 261 Obchodného zákonníka, majú charakter obchodných záväzkových vzťahov. Otázka premlčania práva na jeho vydanie je riešiteľná podľa Obchodného zákonníka. Preto na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka nie je dôvod." Rovnaký názor je vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu SR č. II.ÚS 92/06.
6) Vzhľadom k uvedenému premlčacia doba je podľa § 397 Obchodného zákonníka štyri roky.
7) Žalobca vykonal úhradu dňa 25.02.2013, duplicitne dňa 01.03.2013, žalobu na súd podal dňa 27.09.2016, uplatnený nárok nie je premlčaný. Podľa § 771d Obchodného zákonníka, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uverejní na svojom webovom sídle informáciu o aktuálnej výške úrokov z omeškania určenej podľa § 369 ods. 2 <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/1991-513>. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky môže na svojom webovom sídle uverejniť aj historický prehľad vývoja výšky úrokov z omeškania určenej podľa § 369 ods. 2 <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513>. <https://www.justice.gov.sk/Stranky/Nase-sluzby/Civilne-pravo/ Aktualna-sadzba-zakonnych-urokov-z-omeskania/Uvod.aspx>. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Doba omeškania je určená od výzvy na vrátenie duplicitnej úhrady.
8) Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal žalovanému ktorý mal vo veci úspech. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III ( § 362 ods. 1 CSP).
V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.