Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/43/2022

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: E.. D. H., nar. X. I. XXXX, Z. XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 238 232, Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 až 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo 17. februára 2021, č. 10267-5/2021-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. -22 z 31. augusta 2021 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Pobočka Sociálnej poisťovne v Žiline svojím rozhodnutím z 20. novembra 2017 predpísala žalobcovi dlžné poistné za mesiace apríl 2006 až jún 2008 v sume 4.079,16 €. Žalobca proti nemu nepodal odvolanie, a tak sa 9. decembra 2017 stalo právoplatným. Dňa 14. októbra 2019 podala proti tomuto rozhodnutiu protest prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiline. Namietal v ňom, že rozhodnutie je nezákonné v zásade z dôvodov, ktoré boli vyslovené v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. apríla 2019. 2. Prípisom z 13. januára 2021 (datovaným nesprávne na 13. januára 2020) prokurátor vzal svoj protest späť v podstate z dôvodu, že rešpektoval usmernenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 5. januára 2021. Tá odporučila podriadeným prokuratúram vziať podobné protesty späť s ohľadom na právny názor vyslovený v neskoršom rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. z 24. novembra 2020. V nadväznosti na to žalovaná rozhodnutím zo 17. februára 2021, č. 10267-5/2021- BA, konanie o proteste zastavila podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Žalobcu poučila, že proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie a podľa ani správna žaloba. 3. Žalobca proti nemu napriek tomu podal správnu žalobu, v ktorej namietol, že protest bol vzatý späť na základe pokynu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, čo obchádzalo zákaz vyjadrený v Zastavenie konania podľa žalobcu zasiahlo do jeho základného práva zaručeného v . Správny súd však tu napadnutým uznesením správnu žalobu odmietol podľa . Rozhodnutie žalovanej považoval za procesné rozhodnutie v zmysle , ktoré nemôže zasiahnuť do práv žalobcu, keďže žalobca na podanie protestu nemal právny nárok. Svoje práva mohol brániť podaním odvolania a následnej správnej žaloby proti rozhodnutiu pobočky z 20. novembra 2017, čo však neurobil. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zdôraznil, že úlohou prokuratúry podľa je chrániť práva a zákonom chránené

záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Prostriedkom takejto ochrany je podľa § 21 zákona o prokuratúre aj protest prokurátora, s ktorým je spojené aj právo prokurátora podať správnu žalobu. Späťvzatím protestu tak prokurátor zmaril aj právo žalobcu na súdnu ochranu. Rozhodnutie žalovanej je konečným rozhodnutím, ktoré podľa musí byť preskúmateľné správnym súdom, pretože mohlo mať za následok zásah do práv žalobcu. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorú správny súd citoval na podporu svojich záverov, podľa žalobcu nie je použiteľná na prejednávanú vec, navyše sa v nej ústavný súd nevyrovnal s dôležitými argumentami sťažovateľov. Správnu žalobcu je podľa neho možné odmietnuť, len ak je dôvod neprípustnosti zrejmý okamžite a bez ďalšieho skúmania, tu však správny súd rozhodol až potom, čo dal žalovanej možnosť sa k správnej žalobe vyjadriť. Správny súd takisto opomenul, že späťvzatiu predchádzal nezákonný pokyn generálnej prokuratúry. 5. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zopakovala, že po späťvzatí protestu nemala inú možnosť než konanie o ňom zastaviť. Takéto rozhodnutie nemohlo zasiahnuť do subjektívneho práva žalobcu, čo podporuje aj aktuálna judikatúra ústavného súdu. III. Posúdenie veci kasačným súdom 6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu ( ) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) a bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body ( v spojení s ). 7. Podľa ustanovenia , na ktorom správny súd založil napadnuté uznesenie, správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia orgánov verejnej správy procesnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Citované ustanovenie nadväzuje na ustanovenie (účinné do 30. júna 2016), podľa ktorého súdy nepreskúmavali rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. Z porovnania oboch ustanovení je však zrejmé, že v je vylúčenie preskúmania rozhodnutí predbežnej povahy viazané na dodatočnú podmienku, že tieto rozhodnutia nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Žalobcovi možno dať za pravdu, že formulácia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) napovedá, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené len také rozhodnutia, u ktorých je vylúčená akákoľvek možnosť, že by mohli zasiahnuť do subjektívnych práv účastníka. 8. Podľa sa však v správnom súdnictve poskytuje ochrana právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Podľa odseku 2 toho istého paragrafu sa môže tejto ochrany domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené určitými aktami orgánu verejnej správy. Ďalej podľa platí, že žalobca sa môže správnou žalobou domáhať ochrany svojho subjektívneho práva. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že správne súdnictvo má slúžiť na ochranu subjektívnych práv, na ktorých bol žalobca podľa svojho tvrdenia ukrátený. Toto ukrátenie musí byť v žalobe vyjadrené a musí byť aspoň potenciálne možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý žalobcu na tomto subjektívnom práve ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať, potom doň nemôže byť zasiahnuté a správna žaloba na jeho ochranu tak nemôže byť prípustná (porov. uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. alebo ). 9. Z obsahu žaloby ( ) možno v prerokúvanej veci vyvodiť, že žalobca vychádza z názoru, že jeho subjektívne právo splýva s podaním protestu prokurátora, teda že prokurátor tým realizuje žalobcovo subjektívne právo. Zdá sa, akoby z toho vyvodzoval (s. 4 žaloby) aj to, že aj následné právo prokurátora podať správnu žalobu proti rozhodnutiu je vlastne prejavom, resp. realizáciou subjektívneho práva žalobcu na súdnu ochranu. Tieto závery však nemajú oporu v právnych predpisoch. 10. Podľa prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Túto pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori podľa a cit. zák. okrem iného uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi a dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Tento dozor vykonáva prokurátor podľa prvého bodu cit. zákona preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a uplatňuje ho protestom [ cit. zák.]. Protest prokurátor podľa podá, ak (je presvedčený, že) takýmto rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Jeho podaním sa začína konanie o proteste, v ktorom sa podľa cit. zák. rozhoduje o tom, či k takému porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu došlo alebo nie. Účastníkmi tohto konania sú podľa ods.

2 cit. zák. tí, ktorí boli alebo mali byť účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie. Podľa cit. zák. platí, že ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu správnu žalobu podľa . 11. Z citovaných ustanovení celkom zreteľne vyplýva, že prokurátor pri podaní protestu vykonáva svoje verejnomocenské oprávnenie, ktoré mu dáva zákon o prokuratúre. Toto verejnomocenské oprávnenie vykonáva vo vlastnom mene, v rámci vykonávania zákonom vymedzenej pôsobnosti (, , ) zákonom ustanovenými prostriedkami - protestom prokurátora ( a 24 cit. zák.). Prokurátor pri podávaní protestu neuplatňuje subjektívne právo účastníka konania, teda nekoná ako splnomocnenec či poverenec účastníka konania. Preto ani konanie o proteste prokurátora nie je konaním o subjektívnom práve účastníka konania, ale je len osobitným formalizovaným postupom, v ktorom orgán verejnej správy reaguje na verejnomocenský akt iného orgánu - protest prokurátora ( cit. zák.). Ide v podstate o špecifické prieskumné konanie, ktoré vytvára orgánom verejnej správy priestor, aby odstránili nezákonnosť rozhodnutia, ktorú im prokurátor v proteste vytýka. Orgány verejnej správy môžu na protest zareagovať tak, že buď zotrvajú na zákonnosti napadnutého aktu (a protestu nevyhovejú), alebo ju uznajú a predpísaným spôsobom príslušné rozhodnutie zrušia. Pokiaľ orgány verejnej správy protestu nevyhovejú a ponechajú napadnuté rozhodnutie nedotknuté, existujúci právny stav sa nijako nemení. Preto judikatúra už skôr dospela k záveru, že proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu nemôže účastník konania podať správny žalobu (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. , ktoré citoval aj správny súd). Rovnako tak ustanovenie ustanovuje, že v takomto prípade môže správnu žalobu podať len prokurátor, ktorý ju ale nepodáva proti rozhodnutiu, ktorým sa protestu nevyhovelo, ale priamo proti tomu rozhodnutiu, proti ktorému protest pôvodne smeroval. 12. V konaní o proteste prokurátora sa tak nekoná ani o subjektívnych právach účastníkov konania, ani o samotnom práve prokurátora. Ako jasne vyplýva z , jeho predmetom je výlučne objektívna otázka, či napadnutým rozhodnutím došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Dôvodom, prečo účastníkmi konania o proteste sú aj účastníci konania, v ktorom sa vydalo napadnuté rozhodnutie, takisto nie je okolnosť, že by sa v tomto konaní rozhodovalo o ich právach. Účastníkmi sú preto, že podľa výsledkom konania o proteste môže byť zrušenie napadnutého rozhodnutia a týmto zrušením môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov. Dôvod ich účasti je teda rýdzo procesný - vytvoriť im procesný priestor na uplatňovanie ich vplyvu na konanie, skôr než prípadne dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Účastníci však v tomto konaní nemajú subjektívne právo, na ktorého ochranu by konanie o proteste malo slúžiť. 13. Ustanovenie potom ukladá orgánu verejnej správy, aby konanie o proteste zastavil, len čo prokurátor vzal protest späť. Keďže podľa podaného výkladu konanie o proteste nie je určené na uplatňovanie subjektívnych práv účastníkov konania, ani zastavenie tohto konania nemôže znamenať zásah do takého subjektívneho práva účastníka. Rozhodnutie, ktorým sa po späťvzatí protestu zastavilo konanie o ňom, je tak procesným rozhodnutím, ktoré nemohlo mať vplyv na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov konania (porov. zhodne najnovšia judikatúra ústavného súdu, napr. uznesenia sp. zn. , alebo ). Preto je takéto rozhodnutie podľa vylúčené z prieskumu správnymi súdmi (porov. zhodne uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. alebo ). 14. So žalobcom nemožno súhlasiť ani v tom, že by takýmto rozhodnutím dochádzalo k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu podľa . Ako už bolo uvedené, podľa ustanovenia môže správnu žalobu potom, čo protestu nebolo vyhovené, podať výlučne prokurátor. Takúto správnu žalobu nemôže podať žiaden z účastníkov konania o proteste, a to práve preto, že sa v tomto konaní nekoná o ich subjektívnych právach. Žalobca mal vlastnú možnosť využiť právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2 . V prerokúvanej veci mu totiž bolo doručené pôvodné rozhodnutie pobočky žalovanej z 20. novembra 2017, v ktorom bol poučený o možnosti napadnúť ho odvolaním, no neurobil tak. Tým sa sám pripravil o možnosť nechať preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia ústredím žalovanej a prípadne aj súdmi na základe neskoršej správnej žaloby. Žalobca tak vlastným opomenutím neuplatnil svoje práva podľa a 2 , pričom počas celého konania nijako nevysvetlil, prečo tak neurobil. 15. Žalobca v prerokúvanej veci opakovane poukazoval na to, že prokurátor vzal svoj protest späť v dôsledku nezákonného pokynu prokurátora nadriadenej (v danej veci generálnej) prokuratúry. Táto námietka je však meritórnou námietkou, ktorou žalobca spochybňuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej, keďže v podstate tvrdí, že žalovaná podľa zákona takéto rozhodnutie nemala

vydať. Ak však správny súd odmietol správnu žalobu, je vylúčené, aby sa zaoberal jej vecnými dôvodmi, teda tvrdenými dôvodmi nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Preto sa ani správny súd, ani kasačný súd týmito námietkami žalobcu nemohli zaoberať a ani nezaoberali. 16. Konečne, na správnosť napadnutého uznesenia nemá nijaký vplyv okolnosť, že správny súd pred jeho vydaním doručil žalobu žalovanej a dal jej možnosť sa k veci vyjadriť. Podľa sa totiž na splnenie podmienok konania prihliada kedykoľvek počas konania, ak zákon neustanovuje inak. Zo žiadneho ustanovenia pritom nevyplýva, že by žalobu nebolo možné odmietnuť podľa po jej doručení žalovanému alebo iným účastníkom. Ak teda správny súd hoci aj po tomto okamihu zistí dôvod na odmietnutie žaloby, môže tak urobiť. IV. Záver 17. Správny súd tak rozhodol správne, keď správnu žalobu podľa odmietol, pretože smerovala proti rozhodnutiu, ktoré podľa správne súdy nepreskúmavajú. Kasačná sťažnosť žalobcu tak nie je dôvodná, a preto ju kasačný súd podľa zamietol. 18. O trovách bolo rozhodnuté podľa a v spojení s , keď žalobca bol v kasačnom konaní neúspešný a žalovaná síce úspech mala, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby jej nárok na náhradu trov priznal. 19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.