Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-181-2016.pdf
PDF · 101.81 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/181/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou v právnej veci navrhovateľky - manželky: L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, F., proti druhému z manželov: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, F., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletej Y. E., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov L. E., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a C. E., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - C., vo zv. XX, roč. XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX r o z v á d z a .
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu ohľadom zverenia maloletého dieťaťa, zastupovania a spravovania majetku maloletej ako i úprave stretávania v nasledovnom znení:
Maloletá Y. E., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka.
Súd styk otca s maloletou na žiadosť rodičov n e u p r a v u j e.
III. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú Y. v sume 80,- eur mesačne, splatné vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka - manželka domáhala rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletej Y..
2. V návrhu uviedla, že manželstvo bolo uzatvorené v roku XXXX po cca jeden a pol ročnej známosti. Spočiatku bolo harmonické, avšak pár mesiacov po svadbe začali vznikať prvé nezhody, ktoré vyplývali najmä zo spoločného bývania u jej matky. Manžel nemal záujem začleniť sa do chodu domácnosti so zavedenými pravidlami. V roku 2008 stratil prácu a nedarilo sa mu dlhodobo zamestnať sa, pretože nemal záujem pracovať vo vyučenom odbore. Navrhovateľka ďalej uviedla, že potom čo nastúpila do novej práce a bolo potrebné zabezpečiť starostlivosť o maloletú, ktorá pre nedostatok miesta nemohla navštevovať materskú školu, sa konflikty medzi manželmi častejšie opakovali, až došlo k úplnemu citovému odcudzeniu. Od roku 2010 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, otec sa so svojou dcérou nestretáva a ani na ňu finančne neprispieva. V súčasnej dobe maloletá Y. navštevuje Základnú školu v
F. na I. ulici, okrem toho má viacero mimoškolských záujmových aktivít (tanečný krúžok, gymnastický a plavecký kurz). Výživné na maloletú navrhovala v sume 300,- eur mesačne.
3. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Uviedol, že pred uzatvorením manželstva v W. XXXX sa im narodila dcéra Y.. Po jej narodení sa prestahovali do bytu matky manželky, kde sa od prvého momentu necítil byť vítaný. Matka manželky často a bezdôvodne zasahovala do ich spolužitia, čo sa odzrkadlilo na ich vzťahu. Keď sa pokúšal o tom s manželkou rozprávať, tak vždy len mlčky sedela a vôbec sa nevyjadrovala, väčšinou zastávala názor svojej matky. Posledný rok bol s mal. Y. na materskej dovolenke on, nakoľko matka maloletej naliehala, že už nezvláda starostlivosť o dcéru a potrebuje ísť pracovať. Po istom čase matka manželky vyvíjala na neho nátlak, aby si našiel prácu v noci, s čím nesúhlasil. Od tohto momentu začali čoraz častejšie hádky s matkou maloletej, ktorá bola pod silným vplyvom svojej matky. Zo spoločnej domácnosti bol nútený sa vysťahovať. Maloletej kúpil telefón so SIM kartou, aby mohol byť s ňou v kontakte, pretože mal záujem vedieť všetko o svojej dcére, avšak matka maloletej jej tento telefón vzala a dala jej iný so zámerom znemožniť mu akýkoľvek kontakt s dcérou. Od tohto momentu až po súčasnosť sleduje aktivity svojej dcéry na sociálnej sieti svojej manželky, nakoľko dcéra nemá vytvorené konto. Otec maloletej ďalej uviedol, že má súdom určené dve vyživovacie povinnosti na maloletú V.W. Š., nar. X.X.XXXX vo výške 30% zo životného minima a na maloletého F. E., nar. XX.XX.XXXX vo výške 39,83 eur. V súčasnej dobe má vážny vzťah a žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou a jej tromi maloletými deťmi.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom manželov, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, sobášnym listom účastníkov konania, príjmami a výdavkami oboch rodičov maloletej, vyčíslenými výdavkami na maloleté dieťa, správou z ÚPSVaR, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.
5. Účastníci konania sú slovenskí štátni občania, u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Z ich manželstva sa narodilo jedno maloleté dieťa - Y., nar. XX.XX.XXXX.
6. Miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie o rozvod manželstva je daná podľa § 92 C.m.p. ako súdu, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko. Posledné bydlisko manželov bolo na V. X, F..
X. Z doloženého prehľadu o mesačných nákladoch na maloletú, súd zistil, že mesačné náklady na maloletú Y. matka vyčíslila vo výške 604,35 eur (100,-eur/bývanie, 200,-eur/strava, 61,50eur/škola, 53,50eur/krúžky, 79,75eur/tábory a výlety, 70,80eur/oblečenie, 38,80eur/ostatné).
8. Z potvrdenia o príjme z Y. A. U. E. X. A. L. C., súd zistil, že čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie 05/2016 - 04/2017 predstavoval sumu 1.013,41 eur.
9. Z potvrdenia o príjme zo spoločnosti Slovenská T., E..L.., F. F., súd zistil, že čistý priemerný mesačný príjem otca za obdobie 09/2016 - 08/2017 predstavoval sumu 441,86 eur.
10. Zo správy ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že pracovníci vykonali šetrenie v domácnosti matky na adrese V. X, F.. Predmetný byt je vo vlastníctve R. Q., ktorá je starou matkou maloletej. Matka maloletej prispieva na nájom sumou 180,- eur, hradí internet a televíziu v sume 30,- eur. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti už 7 rokov a za ten čas otec maloletej neprispieval na starostlivosť o dcéru. Maloletá otca nevidela 4 roky, registruje ho, ale v zásade ho nepozná. Matka pracuje ako referentka na Ministerstve zahraničných vecí s mesačným príjmom cca 850,- eur. Príjem manžela nevedela uviesť, lebo už roky spolu nežijú, v minulosti bol dlhodobo nezamestnaný, robil skôr podradnejšiu prácu s príjmom približne 700,- eur. Maloletá Y. uviedla, že chodí do X. ročníka na Základnú školu I. XX, aktívne tancuje, chodí na tanečný krúžok a gymnastiku.
11. Manžel vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX uviedol, že nedisponuje hnuteľným ani nehnuteľným majetkom. Svoje náklady vyčíslil vo výške 1.040,-eur (z toho:560,-eur/ bývanie, 200,-eur až 400,-eur/strava, 50,-eur/drogéria,30,-eur/oblečenie), ktoré hradí spolu so svojou súčasnou partnerkou. Ďalej mu mesačne strhávajú z výplaty výživné na maloletého F. E. a úver z banky, ktorý čerpal v minulosti.
12. Manželka na pojednávaní uviedla, že manželstvo uzavreli v roku XXXX, pričom ešte pred uzavretím manželstva sa im narodila dcéra. Spočiatku bolo všetko v poriadku, žili u jej matky, keďže nemali vlastné bývanie, čo bol pôvod ďalších problémov. Jej matka si s manželom nesadli, neustále vznikali hádky, čo sa prejavilo na manželskom spolužití. V septembri 2010 sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Asi rok na to sa spolu s manželom vedeli dohodnúť na styku otca s dcérou, avšak po čase sa otec na dlhšiu dobu odmlčal. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej čistý mesačný príjem predstavuje sumu 850,- eur, pričom ako pravidelné výdavky vyčíslila nasledovne: 180,- eur/nájom, 200,- eur až 300,- eur/strava, 40,- eur/internet, TV a mobil. Mesačné výdavky na dcéru vyčíslila na 150,- eur, z toho:(15,- eur/tanečný krúžok, 25,- eur/gymnastika, 30,-eur/strava v škole, 50,- eur/ošatenie, 30,-eur/tábory). Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. S výškou výživného v sume 40,- eur nesúhlasila, táto suma by podľa jej vyjadrenia pokryla maximálne obedy v škole.
13. Manžel vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s rozvodom súhlasí ako aj s dôvodmi, ktoré viedli k rozvráteniu ich manželstva a ktoré uviedla jeho manželka. Zároveň súhlasil so zverením maloletej do starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Nesúhlasil však s výškou výživného, tak ako navrhla jeho manželka a navrhol sumu 40,- eur mesačne. Pracuje ako skladník na L. T. s mesačným netto príjmom cca 400,- eur. Býva spolu s družkou a jej 3 maloletými deťmi v prenajatom 3-izbovom byte, za ktorý platia 560,- eur mesačne, pričom on celý svoj príjem dáva do domácnosti. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, výživné platí spolu vo výške 80,- eur mesačne na XX ročného syna a XX ročnú dcéru. Jeho družka je zamestnaná s príjmom cca 560,- eur mesačne. Okrem uvedeným výdavkov má iba bežné výdavky, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné vecí väčšej hodnoty. S dcérou by sa rád stretával každú druhú sobotu a nedeľu bez prespatia, pričom prítomnosť matky maloletej mu nevadí.
14. Kolízny opatrovník súhlasil s dohodou ohľadom zverenia maloletej do starostlivosti matky, ohľadne zastupovania a spravovania majetku maloletej a výživné navrhol vo výške 80,- eur mesačne.
15. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
16. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
17. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
18. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
19. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
20. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
21. Podľa § 24 ods. 3 rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
22. Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. Podľa § 25 ods.1 a 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
24. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
27. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
29. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ako i na základe vykonaného dokazovania, súd mal v konaní za preukázané, že účastníci konania spolu dlhodobo nežijú, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Nemožnosť obnovenia manželského spolužitia bola preukázaná jednoznačným postojom oboch manželov. Na základe vykonaného dokazovania a skutkového zistenia vo vzťahu k plneniu si základných funkcií manželstva predpokladaných zákonom, t.j. ekonomickej, biologickej a výchovnej, súd mal za to, že manželstvo účastníkov je dlhodobo nefunkčné, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ako príčinu rozvratu manželstva, súd zistil povahové a názorové rozdielnosti oboch manželov, ktoré viedli k postupnému vzájomnému citovému odcudzeniu.
30. O výkone rodičovských práv a povinností súd rozhodol tak, že schválil navrhovanú dohodu rodičov, ohľadne zverenia maloletej, zastupovania a spravovania jej majetku a úprave stretávania, nakoľko je v súlade so záujmami mal. dieťaťa.
31. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane tento faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, či majetkové potreby.
32. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného,
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov, nakoľko samotná banka nedá záujemcovi a neposkytne mu vyšší hypotekárny úver ako je sám schopný splácať.
33. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec pracuje ako skladník na Slovenskej pošte s mesačným netto príjmom cca 440,- eur. Býva spolu s družkou a jej 3 maloletými deťmi v prenajatom 3-izbovom byte, za ktorý platia prenájom vo výške 560,- eur. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, výživné platí vo výške 80,- eur mesačne na obe deti spolu. Jeho družka je zamestnaná s príjmom cca 560,- eur mesačne. Okrem uvedeným výdavkov má iba bežné výdavky, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné vecí väčšej hodnoty. Matka pracuje ako referentka na Y. A. vecí s mesačným príjmom cca 850,- eur. Býva spolu s dcérou v byte, ktorý je vo vlastníctve R. Q., ktorá je starou matkou maloletej. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka. Pravidelné výdavky matka vyčíslila nasledovne: 180,- eur/nájom, 200,- eur až 300,- eur/strava, 40,- eur/internet, TV a mobil. Z doloženého prehľadu o mesačných nákladoch na maloletú, súd zistil, že mesačné náklady na maloletú Y. boli vyčíslené vo výške 604,35 eur (100,-eur/bývanie, 200,- eur/strava, 61,50 eur/škola, 53,50 eur/krúžky, 79,75 eur/tábory a výlety, 70,80 eur/oblečenie, 38,80 eur/ostatné). Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Otec maloletej sa so svojou dcérou nestretáva a ani na dcéru finančne neprispieva. V súčasnej dobe maloletá Y. navštevuje Základnú školu v Bratislave na I. ulici, okrem toho má viacero mimoškolských záujmových aktivít (tanečný krúžok, gymnastický a plavecký kurz).
34. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z príjmov, výdavkov a majetkových pomerov oboch rodičov, zohľadnil možnosti a schopnosti každého z rodičov, vzal do úvahy, že z platu 440,- eur, je otec povinný platiť výživné vo výške 80,- eur na ďalšie dve deti, prispieva na prenájom bytu, výdavky na domácnosť a taktiež si musí hradiť i svoje osobné výdavky. Ďalej súd pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že o starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výhradne matka, otec sa s dcérou vôbec nestretáva. Pri svojom rozhodovaní mal súd teda za to, že výživné v sume 80,- Eur mesačne zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca ako i odôvodneným potrebám dieťaťa. Súd dáva otcovi do pozornosti, že jeho povinnosť prispievať na výživu dieťaťa je daná zákonom, keďže jeho dieťa je maloleté a nie je schopné samé sa živiť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť svoje zostávajúce prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.