Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-27-2013.pdf
PDF · 95.52 KB
No categories available
12C/27/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely v právnej veci žalobcu: Ing. Ladislav Makovník - MIKA, Šafárikova 70, 048 01 Rožňava, IČO: 35125721, proti žalovanému: E. P.C., G. XX.X.XXXX, K. J. XX, XXX XX P., zastúpenému: JUDr. Ladislav Korfanta, Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, o obnovu konania 5C/32/2007, takto
rozhodol:
I. Z a m i e t a žalobu na obnovu konania 5C/32/2007.
II. P r i z n á v a žalovanému právo na trovy konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal obnovy konania sp.zn. 5C/32/2007 Okresného súdu Rožňava z dôvodu, že rozsudkom 5C/32/2007-128 zo dňa 25.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 11Co/68/2009-160 zo dňa 2.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.2.2010, súd zamietol jeho žalobu o zaplatenie 678.000 Sk z dôvodu premlčania. Žalobu podal dňa 5.2.2013 podľa § 228 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Doplnením žaloby zo dňa 8.4.2013 rozšíril dôvody obnovy konania v súlade s § 228 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že Okresný súd Rožňava v rozsudku zo dňa 25.11.2008 prehlásil nárok žalobcu za premlčaný, ale neurčil dátum premlčania a tým poprel právo na spravodlivý proces, lebo nevyjadril žiadny právny názor k premlčaniu. Nezaoberal sa náplňou činnosti firmy MR Rožňava s.r.o., za korunného svedka považoval matku žalovaného, ktorá bola spoločníčkou žalobcu. Hlavným dôvodom obnovy konania je existencia svedka M. V., ktorý vydal prehlásenie z 10.1.2013 a ktorý preukazuje spolu s ostatnými svedkami zabránenie vstupu pracovníkov firmy do priestorov pracoviska a nepremlčateľnosť nároku.
2. Žalobca v konaní zdôraznil, že nárok na náhradu škody nebol premlčaný, nakoľko z výpovede svedka P. M. a z písomného prehlásenia svedka M. V. vyplynulo, že žalovaný uzavrel bránu na areáli, do ktorého sa žalobca nemohol dostať, avšak to nebolo také podstatné, ako skutočnosť, že do prevádzky kuchyne alebo do kotolne sa nemohli dostať ostatní zamestnanci. Žalobca do areálu nevstupoval, nakoľko sa chcel vyhnúť konfliktom, ale znemožnené bolo zamestnancom dostať sa do kuchyne, pričom do práce prichádzali medzi 5.30 a 5.45 hod. s tým, že obedy sa nahlasovali od 7.30 do 8.00 hod. Sporné obdobie sa začalo 27.12.2004 a keďže bola zima a nepustili kuriča do areálu, nedalo sa zakúriť a preto prevádzka kvôli zime nemohla fungovať a došlo aj k vzniku škody na zariadení. Ďalším problémom bolo to, že na pracovisko neboli pustení zamestnanci a následne nebolo možné prijímať objednávky na jedlo a jedlo včas pripraviť. V prípade, že sa brána otvorila okolo 10.00 hod., to situáciu neriešilo, nakoľko záujemcovia nemohli nahlásiť stravu a obed sa nedal pripraviť včas. Naviac bolo potrebné zabezpečovať tovar u súkromníkov. Z výpovede navrhnutých svedkov jednoznačne vyplynulo, že brána bola uzamknutá od 27.12.2004 do konca roka a následne aj v novom roku a preto žalobca v januári 2005 podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Súd neuviedol konkrétny dátum, kedy mal byť
nárok žalobcu premlčaný a z výpovedí svedkov vyplýva, že dátum premlčania sa má posunúť, nakoľko prístup do areálu nebol umožnený až do doby, kedy sa zastavilo konanie o predbežnom opatrení. Žalobca zdôraznil, že o nových dôkazoch a to výpovede svedkov M. V. a P. M. nevedel v čase konania 5C/32/2007, ale o týchto skutočnostiach sa dozvedel až neskôr a preto podal návrh na obnovu konania. Jedná sa o nové dôkazy, ktoré existovali, ale o ktorých žalobca nemal vedomosť a tieto dôkazy majú vplyv na otázku premlčania jeho nároku, ktorý si uplatnil v konaní 5C/32/2007. So svedkom M. V. sa stretol až v januári 2013, kedy sa dozvedel o tom, že aj on mal kľúče od brány a mal vedomosť o tom, že bola brána uzamknutá. Podobne vo februári 2013 sa žalobca dozvedel aj skutočnosť, že svedok P. M.Ň. mal vedomosť o uzatvorenej bráne z dôvodu, že jeho firma odoberala stravu. Obidva tieto dôkazy sú novými dôkazmi, ktoré existovali počas pôvodného konania, ale žalobca sa o nich dozvedel pred podaním návrhu na obnovu konania s tým, že uvedené dôkazy môžu priniesť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci ohľadom otázky premlčania nároku, nakoľko sa bude posúvať čas dokedy bola brána zatvorená. Žalobca v pôvodnom konaní nenavrhol vykonať tieto dôkazy výsluchom svedkov M.G. V. a P. M., nakoľko o týchto dôkazoch nevedel, pričom takéto dôkazy existovali. Uplatnil si náhradu trov konania.
3. Žalovaný nesúhlasil s návrhom na obnovu konania a navrhol ho zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Súd v pôvodnom konaní 5C/32/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 11Co/68/2009 na základe vykonaných dôkazov a v súlade so skutočným stavom všetky skutočnosti a dôkazy vyhodnotil a správne rozhodol. Návrh na obnovu konania je nedôvodný, pričom žalobcom navrhnuté dôkazy mohli byť vykonané aj v pôvodnom konaní. Žalobca nepreukázal dôvody na obnovu konania. Svedkovia sú predpojatí, pričom o týchto skutočnostiach mohli vypovedať aj skôr. Samotný žalobca v pôvodnom konaní uviedol, že od 27.12.2004 do 10.2.2005 sa do prevádzky neprišiel ani pozrieť, pričom brána bola otvorená už 28.12.2004, čo potvrdil aj svedok T. T.. Žalobca teda nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by odôvodňovali obnovu konania.
4. Z výpovede svedka P. M. vyplýva, že strany sporu pozná dlhé roky s tým, že žalobca a matka žalovaného spoločne podnikali a svedok so svojou firmou Praga Slovakia odoberal stravu. V roku 2005 musel ukončiť odoberanie stravy, nakoľko koncom roka 2004 nastali problémy, keď už ani nemal komu zaplatiť faktúru. O problémoch sa dozvedel vo februári 2013 na oslave žalobcu, kde zistil, že žalobca s matkou žalovaného ukončili spoločnú činnosť. Na rok 2004 sa pamätal, nakoľko bolo koncom roka, keď chcel objednať slávnostnejší obed medzi sviatkami, ale už nebolo u koho to objednať. Prevádzka medzi sviatkami nefungovala a celý január nemal komu zaplatiť faktúru. Pamätal si, že na vstupe do areálu bola brána zavretá zámkami. Strava sa objednávala do 8.00 hod. a teda stravu nevedel objednať, lebo bolo zavreté a nikomu sa nevedel ani dovolať. Takisto ani v januári sa nedalo objednať, lebo brána bola zavretá. Preto od februára sa začali stravovať v inej firme.
5. Z písomného prehlásenia svedka M. V. vyplýva, že v decembri 2004 sa so žalobcom dohodol, že bude kontrolovať vchod do jeho prevádzky v ranných aj večerných hodinách, nakoľko rodina P. žalobcovi uzavrela vchod do prevádzky. Pri kontrole zistil, že vstupná brána bola zavretá dvomi reťazami s kladkami. Žalobca mu odovzdal kľúče od kladky, pričom otvoriť sa dala len jedna. Od druhej väčšej nemal kľúč. Následne pri cestovaní autom sa stále ráno o 8.00 hod. zastavil pri bráne za účelom skontrolovania reťazí a takisto aj večer okolo 19.00 - 20.00 hod. Na bráne sa stále nachádzala hrubá a tenká reťaz s dvomi kladkami. Neskôr sa odsťahoval a žalobcovi zabudol oznámiť, že pravidelne chodil kontrolovať vstup. Prehlásenie dal žalobcovi 10.1.2013.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na obnovu konania Okresného súdu Rožňava sp.zn. 5C/32/2007 nie je dôvodný a preto ho zamietol.
7. Podľa § 470 ods. 1 - 4 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. (3) Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
(4) Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
8. Žalobca podal dňa 5.2.2013 návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. b) v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku, pričom následne počas konania dôvody rozšíril na celé ustanovenie § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
9. Podľa § 228 ods. 1,2,3 zákona 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku: (1) Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak: a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie, g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla32ab) alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená,32ac) pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. (2) Návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. (3) Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 230 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku: (1) Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. (2) Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v: a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e).
11. Konanie Okresného súdu Rožňava sp.zn. 5C/32/2007 bolo právoplatne skončené dňa 6.2.2015, keď rozsudok 5C/32/2007-128 zo dňa 25.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 11Co/68/2009-160 zo dňa 2.12.2009 nadobudol právoplatnosť. Žalobca podal návrh na obnovu konania dňa 5.2.2013, teda v trojročnej lehote od právoplatnosti rozsudku a v trojmesačnej lehote odkedy tvrdil, že sa dozvedel od svedkov údaje (január 2013 svedok V. a február 2013 svedok M.).
12. Za hlavný dôvod na obnovu konania žalobca považoval skutočnosť, že súd nesprávne zamietol jeho pôvodnú žalobu z dôvodu premlčania a nové dôkazy, ktoré uviedol v návrhu na obnovu konania, preukazujú skutočnosť, že je potrebné posunúť premlčaciu dobu s tým, že nárok žalobcu na náhradu škody by nebol premlčaný, nakoľko jeho dôkazy preukazujú skutočnosti, že brána bola uzavretá aj v mesiaci január aj v mesiaci február do 10.2.2005, pričom žalobca podal žalobu na náhradu škody dňa 8.2.2007 v konaní 5C/32/2007 a teda pred uplynutím premlčacej doby. Ďalej žalobca zdôraznil, že v čase pôvodného konania nebolo možné vykonať navrhnuté dôvody v rámci obnovy konania, nakoľko síce existovali, ale žalobca o nich nemal vedomosť a môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci tým, že sa posunie doba, od ktorej by mohlo začať plynúť premlčanie nároku na náhradu škody.
13. V čase rozhodovania súdu platí zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok a preto súd pri rozhodovaní o návrhu na obnovu konania postupoval podľa § 406 až 415 Civilného sporového poriadku.
14. Podľa § 414 Civilného sporového poriadku ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
15. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie sú dôvody na povolenie obnovy konania 5C/32/2007.
16. Žalobca v žalobe tvrdil, že dôvodom na obnovu konania je skutočnosť, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a to výsluch svedka M. V. a P. M.. Zároveň tvrdil, že tieto dôkazy môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
17. Súd má zato, že žalobca už v pôvodnom konaní 5C/32/2007 mohol označiť, resp. mohol navrhnúť vykonať dôkaz výsluchom uvedených svedkov, nakoľko podľa obsahu ich svedeckých výpovedí mal M. V. poskytnúť kľúč od visiaceho zámku a tiež mal vedomosť o tom, že firma P. M. si u neho objednáva obedy. Uvedení svedkovia totiž neuvádzali také tvrdenia, o ktorých by žalobca nemal v čase pôvodného konania vedomosť a teda pri náležitej opatrnosti mal možnosť tieto dôkazy v konaní navrhnúť. Súd pripúšťa aj možnosť, že žalobcu vzhľadom na plynutie času v rámci pôvodného konania nenapadlo, že uvedení dvaja svedkovia majú vedomosti ohľadom doby uzavretia brány. Túto okolnosť mohol zistiť aj v roku 2013, keď sa to od nich dozvedel. Táto okolnosť však podľa názoru súdu nemôže privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko jeho žaloba nebola zamietnutá len pre premlčanie nároku na náhradu škody. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach 11Co/68/2009-160 zo dňa 2.12.2009 na strane 5. - 7., z ktorého jednoznačne vyplýva, že odvolací súd súhlasil so žalobcom v otázke premlčania a konštatoval, že záver prvostupňového súdu o premlčaní celého jeho nároku sa nejaví ako presvedčivý. Odvolací súd ďalej konštatoval, že nie celkom správne posúdenie otázky premlčania uplatneného nároku nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal ani nekonkretizoval vzniknutú škodu a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a spôsobenou škodou. Ďalej súd uviedol, že žalobca si sčasti splnil dôkaznú povinnosť, lebo označil niektoré dôkazy na svoje tvrdenia, avšak to nepostačovalo na unesenie dôkazného bremena na jeho strane, lebo sa mu nepodarilo preukázať nie len to, že areál bol zneprístupnený viac ako jeden deň, ale aj to, v akej príčinnej súvislosti bolo uzamknutie vchodovej brány s ním vyčíslenými rozsiahlymi škodami, ktoré mali spočívať vo finančnej strate, či priam krachu firmy MR Rožňava, s.r.o., znefunkčnením kúrenia a zariadenia v dôsledku mrazov, či znemožnení prenajímať kancelárske priestory. Súd teda rozhodol správne, ak žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu.
18. Z vyššie uvedeného rozhodnutia teda jednoznačne vyplýva, že nie z dôvodu premlčania nároku žalobcu bola žaloba zamietnutá, ale z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu ohľadom uplatnenej náhrady škody. Preto ak sa žalobca domáhal obnovy konania vykonaním dôkazov preukazujúcich inú dobu začatia plynutia premlčacej lehoty, nebolo možné takejto žalobe na obnovu konania vyhovieť, lebo nové dôkazy, ktoré žalobca označil, nemôžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, lebo žaloba mu nebola zamietnutá pre premlčanie nároku.
19. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu a preto mu bolo priznané právo na náhradu trov vo výške 100 % .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej nštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.