Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

52Cbi/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej žalobcu GASTROFIT, s. r. o. Bernolákova 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO.36 001 988, zastúpeného advokátom JUDr. Emil Vaňko, so sídlom 962 34 Tŕnie 134, pracovisko a doručovanie Z.. X, XXX XX R. proti žalovanému Ing. Mgr. Miroslav Šperka, LL.M so sídlom správcovskej kancelárie Františka Švantnera 4, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu PIVOVAR URPÍN BB, s. r. o. Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO:36 012 505, zastúpenému V4Legal, s. r. o. so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO:36 858 820, o vyplatenie výťažku zo speňaženia veci vylúčenej z konkurznej podstaty úpadcu vo výške 369.008,57 eur takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi výťažok z nájmu hnuteľných vecí vo výške 359.757,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 359.757,15 eur od 2.8.2013 do zaplatenia.

II. Konanie o vydanie výťažku vo výške 9.251,42 eur s úrokom z omeškania zo sumy 9.251,42 eur od 9.5.2013 do 1.8.2013 súd zastavuje.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 31. 8.2015 domáhal voči žalovanému vtedy správcovi konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Vladimírovi Noskovi vyplatenia výťažku zo speňaženia veci vylúčenej z konkurznej podstaty úpadcu PIVOVAR URPÍN, s. r. o. Slovenská Ľupča vo výške 369.008,57 eur s odôvodnením, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36K 202/2012 z 18.8.2003 bol žalovaný ustanovený za správcu konkurznej podstaty spoločnosti PIVOVAR URPÍN BB, s. r. o. Slovenská Ľupča. Rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52Cbi/89/2003-537 zo dňa 27.2.2012 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo/44/2012 z 26.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2013 a vykonateľnosť dňa 9.5.2013 bol žalovaný zaviazaný vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu PIVOVAR URPÍN, s. r. o. Slovenská Ľupča hnuteľné veci podrobne špecifikované v prílohách č. 1 až 8 oznámenia o zaradení majetku do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty zo dňa 21.10.2003 a hnuteľné veci podrobne špecifikované v prílohe oznámenia o zapísaní veci do súpisu podstaty úpadcu zo dňa 21.10.2003 s výnimkou vecí uvedených pod číslami položiek 58, 59, 66, 93 až 97. Podstatou rozhodnutia bolo, že žalobca preukázal v súdnom konaní, že veci uvedené v označených dokumentoch riadne odkúpil od spoločnosti PIVOVAR URPÍN, s. r. o. Slovenská Ľupča a je ich vlastníkom, preto nemohli byť súčasťou majetkovej podstaty úpadcu. Správca konkurznej podstaty na základe ním vykonaného súpisu majetku poňal do podstaty úpadcu aj cudzí majetok z vlastníctva žalobcu a tento speňažoval v priebehu konkurzu predajom a prenájmom za odplatu. Nakladaním s cudzím majetkom takto poškodzoval žalobcu tým, že poberal úžitok, ktorý mu nepatril vo forme prenajímania cudzej veci a vo forme jej predaja. Dňa 22.5.2013 požiadal žalobca správcu konkurznej podstaty o vyplatenie výťažku zo speňaženia majetku, ktorý bol zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu, hoci patril spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. Banská Bystrica. Následne si žalobca aj cestou konkurzného súdu uplatnil u žalovaného vyplatenie výťažku zo speňaženia veci. Na základe žiadosti mu bola vyplatená časť uplatnenej náhrady, a to výťažku z predaja veci vylúčených z konkurznej podstaty v sume 206.667,--eur. Vyplatenie zvyšku výťažku spočívajúceho v prenájme vecí patriacich do tohto zoznamu správca zadržuje, pričom konkurzný súd prisľúbil zjednanie nápravy s odôvodnením, že musí zistiť výšku sumy, ktorú má správca k dispozícii z prenájmu vecí patriacich žalobcovi, k čomu však nedošlo. Na základe prísľubu konkurzného súdu žalobca písomne dňa 17.4.2014 požiadal konkurzný súd o prijatie opatrení a vyplatenie výťažku voči správcovi a túto požiadavku duplikoval aj dňa 29.4.2015. Ďalej uviedol, že podal trestné oznámenie na správcu. Uznesením KR PZ Banská Bystrica č. k. PZ ČVS:KRP-55/2/VYS-BV-2014 z 30.6.2014 vyšetrovateľ odmietol trestné oznámenie poškodenej spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. z dôvodu, že neboli naplnené skutkové znaky trestného činu a subjektívna stránka. Poškodeného - spoločnosť GASTROFIT, s. r. o. vyšetrovateľ odkázal so svojim nárokom na konkurzný súd. Ďalej uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici zaujal písomné stanovisko 30.7.2013, kde uviedol, že počas konania o vylúčení veci zo súpisu tieto nemali byť správcom speňažované, čo je aj v súlade so zákonom. Súd zaujal stanovisko, že počas konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek nároky na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, čo správca neurobil, ale veci speňažoval pre potreby tretích osôb. Súd ďalej uviedol, že ak aj boli veci speňažené, je potrebné výťažok zo speňaženia vydať oprávnenému vlastníkovi, a to výťažok z predaja a z nájmu. Ďalej uviedol, že počas trestného konania bolo zistené, že majetok poškodeného bol speňažovaný jeho prenájmom, a to za sumu 220.000,--Sk mesačne až do jeho zániku alebo predaja, pričom vzhľadom na jeho opotrebovanie boli sumy nájomného v závere nájmu znižované. Pred vyšetrovateľom správca uviedol, že nájomná zmluva nebola odsúhlasená a schválená konkurzným súdom, ale bola konzultovaná s konkurzným sudcom, M.. B.. Zmluva o prenájme trvala až do času predaja všetkých vecí a technológií. Z predmetného vyšetrovacieho spisu je zistiteľné, že od vzniku zmluvy 1.5.2007 do predaja majetku 17.8.2011 plynuli úpadcovi príjmy z prenájmu v celkovej výške 369.008,57 eur. Ide o sumu, ktorá patrí vlastníkovi vecí - žalobcovi.

2. Okresný súd Veľký Krtíš postúpil listom zo dňa 11.11.2015 vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici, nakoľko sa jedná o spor vyvolaný konkurznom a s konkurzom súvisiaci podľa § 88 ods. 1 písm. j/ O.s.p. a Krajský súd v Banskej Bystrici je vecne a miestne príslušným súdom, nakoľko na tomto prebiehalo konkurzné konanie.

3. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36K 202/2002-2554 zo dňa 31.3.2016 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 5Obo/14/2016 zo dňa 30.5.2016 súd zbavil JUDr. Vladimíra Noska funkcie správcu konkurznej podstaty a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. Mgr. Miroslava Šperka, LL.M., Banská Bystrica. Následne súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v zmysle uvedeného označil žalovaného. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.9.2016 žalobca súdu oznámil že, na základe zmeny v osobe správcu konkurznej podstaty označuje žalovaného Ing. Mgr. Miroslava Šperku, LL.M., Banská Bystrica ako novoustanoveného správcu konkurznej podstaty úpadcu PIVOVAR URPÍN, BB s. r. o. Slovenská Ľupča.

4. Uznesením č. k. 52Cbi/2/2015-65 zo dňa 8.6.2017 vyzval súd žalovaného, aby sa k žalobe písomne vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Uznesenie žalovaný prevzal dňa 24.6.2017. Dňa 13.7.2017 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom oznámil, že s ohľadom na výmenu pôvodného správcu JUDr. Vladimíra Noska a keďže je predmetom žaloby speňažovanie majetku uskutočnené ešte pôvodným správcom, považuje za potrebné z dôvodu postupu s odbornou starostlivosťou prekonzultovať celý prípad a jeho okolnosti s JUDr. Vladimírom Noskom, ktorý ho informoval, že bude k dispozícii až v mesiaci august 2017. Keďže má záujem vypracovať kvalifikované vyjadrenie k žalobe, požiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie do 31.8.2017. Z dôvodu opatrnosti a právnej istoty zároveň uviedol, že považuje nárok žalobcu za nedôvodný v celom rozsahu a vznáša námietku premlčania nároku. Súd žalovanému dňa 18.7.2107 oznámil, že s predĺžením lehoty do 31.8.2017 súhlasí. Žalovaný sa k žalobe ani do toho termínu nevyjadril.

5. Pojednávanie konané dňa 16.10.2017 súd odročil za účelom vyžiadania si vyšetrovacieho spisu č. ČVS:KRP-55/2-VYS-BV-2014.

6. Na pojednávaní dňa 30.10.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že žiada, aby súd upraviť petit žaloby tak, že žalovaný je povinný vyplatiť výťažok zo speňaženia veci vo výške 369.008,57 eur spolu s úrokom z omeškania tak ako bol uplatnený. Pridržiava sa predloženej žaloby s tým, že nárok na vyplatenie výťažku zo speňaženia hnuteľného majetku je preukázaný v doterajšom konaní a hlavne je preukázaný aj v trestnom konaní spisom, ktorý požiadal pripojiť ku konaniu a táto výška je tam uvedená. Požadovaná suma je potvrdená aj samotným správcom konkurznej podstaty.

7. Právna zástupkyňa žalovaného k veci uviedla, že má za to, že nárok žalobcu nie je preukázaný, žalobca nijakým spôsobom nešpecifikuje konkrétne položky, ktorých by sa malo týkať nájomné, odkazuje len na rozsudok NS, nepripája ho. Z toho dôvodu nie je možné porovnať jednotlivé položky, ktoré požaduje žalobca s položkami konkretizovanými v nájomnej zmluve. Z toho dôvodu sa ani žalovaný nevie kompetentne vyjadriť k nároku žalobcu, nakoľko predmetom nájomnej zmluvy bolo viacero hnuteľných vecí a súborov technológií. Predmetom nájmu bol súbor vecí, podľa opatrenia, ktorým súd v roku 2011 rozhodol o predaji, tak v opatrení je len časť vecí určená na predaj, nie všetky veci, ktoré boli v nájomnej zmluve, preto máme za to, že nárok žalobcu nie je dôvodný ani preukázaný. Máme za to, že nárok žalobcu je potrebné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, nárok bol premlčaný, a to z dôvodu, že na základe opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z roku 2011 bol udelený súhlas na predaj majetku a od toho času sa mal žalobca domáhať prípadného vydania bezdôvodného obohatenia. Nájomné ako bezdôvodné obohatenie navyše predstavuje čiastkové plnenie a tie čiastky sa podľa nášho názoru premlčovali postupne.

8. Ďalej uviedla, že žalobca, aj keď nemal právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že je vlastníkom predmetných technológií, mohol podať aj v priebehu toho konania žalobu o vylúčenie nájomného zo súpisu majetku, keďže ak žalobca podal žalobu o vylúčenie vecí, bol výťažok z nájmu majetkovou pohľadávkou, ktorú si žalobca mal uplatňovať.

9. Právny zástupca žalobcu uviedol, že si v konaní uplatňuje sumu vzhľadom na prepočítanie výšky nájomného z trestného spisu, keď súd oznámil právnemu zástupcovi žalobcu aj právnej zástupkyni žalovaného, že nájom vo výške 7.302,66 eur bol platený len do roku 2009, a od 2.1.2010 až do júla 2011 bol ponížený len na sumu 3.500,--eur mesačne a za august 2011 bol vyplatený len vo výške 1.316,12 eur, čomu korešponduje suma 301.501,24 eur bez DPH + 19 % DPH spolu vo výške 358.786,40 eur .

10. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že suma podľa zoznamu, ktorý na pojednávaní krátkou cestou predložila, predstavuje spolu s DPH sumu 359.757,15 eur s DPH, následne na to uviedol právny zástupca žalobcu, že po prepočítaní uvedenej sumy nájomného zo strany právnej zástupkyne žalovaného berie žalobu späť v časti 9.251,42 eur a žiada, aby súd zaviazal žalovaného na vyplatenie výťažku v sume 359.757,15 eur s príslušenstvom.

11. Čo sa týka úroku z omeškania, súd uviedol, že oznámenie z konkurzného súdu žalobcovi na jeho žiadosť z 22.7.2013 o vyplatenie výťažku z predaja veci a vyplatenie nájmu bolo doručené na vedomie SKP JUDr. Noskovi dňa 2.8.2013, o čom svedčí doručenka v spise, potom súd uvádza, že týmto dňom mal SKP vedomosť zo strany konkurzného súdu, že je potrebné výťažok z nájmu a predaja žalobcovi vyplatiť. Podľa oznámenia konkurzného súdu výška príjmu z nájmu vylúčených hnuteľných vecí nebola známa a žalobcovi súd oznámil, že túto otázku bude riešiť za súčinnosti JUDr. Vladimíra Noska.

12. Pôvodne si žalobca uplatňoval úrok z omeškania od 9.5.2013 do zaplatenia. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že oznámenie konkurzného súdu žalobcovi na jeho žiadosť z 22.7.2013 o vyplatenie výťažku z predaja veci a vyplatenie nájmu bolo doručené na vedomie správcovi konkurznej podstaty JUDr. Vladimírovi Noskovi dňa 2.8.2013, o čom svedčí doručenka v trestnom spise, na základe uvedeného má za to, že týmto dňom mal správca konkurznej podstaty vedomosť zo strany konkurzného súdu, že je potrebné výťažok z nájmu a predaja žalobcovi vyplatiť, čo však okrem výťažku z predaja správca konkurznej podstaty neurobil. Preto právny zástupca žalobcu uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania až od 2.8.2013 do zaplatenia.

13. Strany sporu v záverečnej reči uviedli, že sa pridržiavajú svojich doterajších prednesov a písomných dôkazov.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal na pojednávaní žalobu v časti o vydanie výťažku vo výške 9.251,42 eur späť, s ktorým späťvzatím právna zástupkyňa žalovaného vyjadrila súhlas, súd v zmysle ust. § 145 ods. 2 konanie o vydanie výťažku vo výške 9.251,42 eur spolu s úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 9.5.2013 do 1.8.2013 zastavil.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36K 202/2002 z 18.8.2003 bol pôvodný správca JUDr. Vladimír Nosko ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu PIVOVAR URPÍN, BB s. r. o. Slovenská Ľupča. V priebehu konania došlo k zbaveniu JUDr. Vladimíra Nosku funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, súd do funkcie správcu ustanovil Ing. Mgr. Miroslava Šperka, LL.M., s ktorým súd v konaní ako so žalovaným ďalej pokračoval. V konaní nebolo sporné, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 52Cbi/89/2003-537 z 27.2.2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/44/2012 z 26.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2013 v konaní žalobcu GASTROFIT, s r. o. Banská Bystrica proti JUDr. Vladimír Nosko, správca konkurznej podstaty úpadcu PIVOVAR URPÍN, BB s. r. o. Slovenská Ľupča súd rozhodol, že žalovaný je povinný vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu hnuteľné veci podrobne špecifikované v prílohách č. 1 až 8 oznámenia o zaradení majetku zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty ako aj hnuteľné veci podrobne špecifikované v prílohe oznámenia o zapísaní veci do súpisu podstaty úpadcu PIVOVAR URPÍN, BB s. r. o. zo dňa 21.10.2003 s výnimkou vecí uvedených pod číslami položiek 58, 59, 66, 93 až 97.

16. Dňa 17.3.2011 Krajský súd v Banskej Bystrici Opatrením č. k. 36 - 24 K 202/2002 udelil správcovi konkurznej podstaty súhlas na predaj časti majetku úpadcu, súbor č. Z.-technológia úpadcu podľa priloženého zoznamu v prílohách 1 - 8. Súd v tejto súvislosti podotýka, že predmetný súhlas správcovi konkurznej podstaty na predaj časti majetku bol udelený predtým, ako bolo právoplatne skončené konanie 52Cbi/89/2003, ktorým sa žalobca domáhal voči správcovi konkurznej podstaty vylúčenia predmetných vecí z konkurznej podstaty úpadcu.

17. Dňa 22.5.2013 (po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici 52Cbi/89/03) žalobca požiadal JUDr. Vladimíra Nosku, správcu konkurznej podstaty úpadcu o vyplatenie výťažku zo speňaženia a o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty s poukazom na predmetné rozhodnutie Krajského súdu v v Banskej Bystrici 52Cbi/89/03.

18. Dňa 25.7.2013 Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd konkurzný na žiadosť žalobcu o vykonanie dohľadu konkurzného súdu nad činnosťou správcu konkurznej podstaty úpadcu PIVOVAR URPÍN BB, s. r. o. „v konkurze“, Slovenská Ľupča a žiadosť o vyplatenie príjmu z nájmu a z predaja hnuteľných vecí podrobne špecifikovaných v prílohách č. 1 - 8 oznámenia o zaradení majetku do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, žalobcovi oznámil, že pokiaľ nebolo právoplatne skončené konanie o vylúčenie hnuteľných vecí z konkurznej podstaty, tieto nemali byť speňažené. Po právoplatnom rozhodnutí súdu o vylúčení predmetných hnuteľných vecí z podstaty správca speňažil majetok (na základe opatrenia súdu), ktorý do konkurznej podstaty nepatril ale vlastnícky patril spoločnosti žalobcu. Súd uviedol, že zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní takýto prípad neupravuje, preto treba analogicky vychádzať z ust. § 31 ods. 1 písm. d/ ZKV, podľa ktorého počas konkurzného konania možno uspokojiť kedykoľvek nároky na vylúčenie vecí z podstaty. Pokiaľ hnuteľné veci, ktoré boli z podstaty vylúčené, boli počas konkurzu speňažené, prichádza do úvahy len ich náhrada vo forme finančného ekvivalentu predstavujúceho výťažok zo speňaženia týchto vecí, prípadne výťažok z ich nájmu. Ďalej súd uviedol, že v rámci dohľadu súdu v zmysle § 12 ZKV dal správcovi pokyn, aby vyplatil sumu 206.667,--eur získanú speňažením hnuteľných vecí vylúčených z podstaty. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré boli z podstaty vylúčené právoplatným rozsudkom súdu a neboli speňažené, povinnosť ich vylúčenia zakladá správcovi právoplatný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 52Cbi/89/2003, pričom správca je v tomto smere povinný vykonať zmeny v súpise konkurznej podstaty úpadcu. Pokiaľ ide o príjem z nájmu vylúčených hnuteľných vecí z podstaty, jeho výška v súčasnosti nie je súdu známa a jeho otázku bude súd riešiť za súčinnosti správcu JUDr. Vladimíra Noska. Uvedené stanovisko konkurzného súdu bolo pôvodnému správcovi JUDr. Vladimírovi Noskovi zaslané na vedomie, tento ho prevzal dňa 2.8.2013. Dňa 2.8.2013 zaslal konkurzný súd správcovi konkurznej podstaty pokyn na vyplatenie sumy 206.667,--eur v prospech spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. Dňa 5.8.2013 JUDr. Vladimír Nosko, správca konkuznej podstaty úpadcu oznámil žalobcovi, že dňa 5.8.2013 vyplatil spoločnosti GASTROFIT sumu 206.667,--eur.

19. V konaní bolo preukázané, že správca konkurznej podstaty veci, ktoré boli predmetom konania o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty ( 52Cbi 89/2003) v priebehu konania súdneho sporu prenajal, a to nájomnou zmluvou z 1.5.2007 nájomcovi Banskobystrický pivovar, s. r. o., Banská Bystrica. Predmetom nájmu boli stroje, technológie, zariadenia a ďalší HIM s podrobným popisom, a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od 1.5.2007 s tým, že sa končí najneskôr ku dňu predaja prenajatých hnuteľných vecí v rámci konkurzného konania. V bode III. bolo dohodnuté nájomné za užívanie predmetu nájmu dohodou zmluvných strán na 220.000,--Sk mesačne. Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve z 31.3.2010 bolo dohodnuté nájomné na sumu 3.500,-- eur mesačne bez DPH s platnosťou od 1.4.2010. Dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve z 30.12.2010 bolo dohodnuté nájomné na sumu 2.000,--eur mesačne bez DPH s platnosťou od 1.1.2011. Z uznesenia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Banskej Bystrici, Odbor kriminálnej polície ČVS:KRP-55/2/ VYS/-2014 z 30.6.2014 je okrem iného zrejmé, že k ukončeniu nájmu došlo v mesiaci august 2011, kedy došlo k odpredaniu nájmu (17.8.2011) a za mesiac august 2011 bol uhradený nájom vo výške 1.316,12 eur.

20. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní predložila vyššie citovanú nájomnú zmluvu spolu s Dodatkom č. 1 a 2 k nájomnej zmluve spolu s faktúrami ako aj zoznamom vystavených faktúr za prenájom technológií a zariadení spoločnosti Banskobystrický pivovar, a. s. Po úprave sumy, ktorú pôvodný správca konkurznej podstaty za prenájom technológií a zariadení získal, upravil žalobca svoju žalobu a túto vzal v časti 9.251,41 eur s príslušenstvom späť, žiadal zaviazať žalovaného na vyplatenie výťažku v sume 359.757,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne.

21. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že nárok žalobcu je potrebné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, vzniesla námietku premlčania nároku z dôvodu, že na základe opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z roku 2011 bol udelený súhlas na predaj majetku a od toho času sa mal žalobca domáhať prípadného vydania bezdôvodného obohatenia, keď nájomné ako bezdôvodné obohatenie predstavuje čiastkové plnenie a tieto čiastky sa premlčovali postupne. Ďalej uviedla, že aj keď žalobca nemal právoplatné rozhodnutie súdu o tom, že je vlastníkom predmetných technológií, mohol podať v priebehu tohto konania žalobu o vylúčenie nájomného zo súpisu majetku, keďže ak žalobca podal žalobu o vylúčenie veci, bol výťažok z nájmu majetkovou pohľadávkou, ktorú si mal žalobca uplatňovať. Na otázku súdu, od kedy sa mal žalobca podľa názoru právnej zástupkyne žalovaného domáhať žaloby na vyplatenie nájmu počas konania o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, keďže žalobu žalobca podal dňa 21.11.2003, právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že od 1.5.2007, keď uzatvoril predchádzajúci správca nájomné zmluvy so spoločnosťou Banskobystrický pivovar, s. r. o.

22. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

25. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

26. Právna zástupkyňa žalovaného vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, keď mala za to, že nárok žalobcu voči žalovanému je potrebné kvalifikovať titulom bezdôvodného obohatenia. Mala za to, že žalobca sa už dňom 1.5.2007, t. j. dňom uzavretia nájomnej zmluvy medzi pôvodným správcom konkurznej podstaty úpadcu a spoločnosťou Banskobystrický pivovar, s. r. o. mohol domáhať žalobou uplatnenia nájmu proti pôvodnému správcovi konkurznej podstaty, prípadne mala za to, že nárok je premlčaný z dôvodu, že v roku 2011 bolo na základe opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici udelený súhlas na predaj majetku a od tohto času sa mal žalobca domáhať prípadného vydania bezdôvodného obohatenia.

27. Z uvedeným názorom právnej zástupkyne žalovaného sa súd nestotožnil z dôvodu, že aj keď bol opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36 - 24K/202/2002 zo dňa 17.3.2011 správcovi konkurznej podstaty udelený súhlas na predaj časti majetku úpadcu, súbor č. Z. - technológia úpadcu podľa priloženého zoznamu v prílohách 1 - 8, v čase udelenia súhlasu opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ani v čase predaja predmetných technológií a zariadení dňa 17.8.2011, nebolo právoplatne skončené konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici vo veci žalobcu GASTROFIT, s. r. o. Banská Bystrica proti JUDr. Vladimír Nosko, správca konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty. Predmetné konanie bolo ukončené právoplatne dňa 6.5.2013 rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52Cbi/89/2003-537 zo dňa 27.2.2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo/44/2012 zo dňa 26.3.2013. Až týmto dňom sa mohol podľa názoru súdu žalobca domáhať od žalovaného splnenia predmetného rozsudku, a teda aj vyplatenia výťažku z predaja a z nájmu predmetných hnuteľných vecí. Žalobca takúto žiadosť adresoval správcovi konkurznej podstaty JUDr. Vladimírovi Noskovi dňa 22.5.2013, teda po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici.

28. Podľa vyššie cit. ustanovenia § 451 účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným (zodpovedným) subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t. j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Bezdôvodným obohatením je okrem iného majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy ak dodatočne odpadol.

29. V prejednávanej veci tak ide o prípad, kedy právny dôvod zapísania hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom žaloby sp. zn. 52Cbi/89/2003 u žalovaného prestal existovať nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 52Cbi/89/2003. Tým, že žalovaný, resp. pôvodný správca konkurznej podstaty JUDr. Vladimír Nosko prenajímal veci, ktoré neskôr odpredal a ktoré na základe právoplatného rozhodnutia súdu nepatrili do vlastníctva úpadcu, vzniklo na strane pôvodného správcu konkurznej podstaty bezdôvodné obohatenie, ktoré predstavuje nájom, ktorý získal za prenájom predmetných vecí. Obdobne za predaj týchto hnuteľných vecí, ktorý výťažok však už žalobcovi žalovaný

- pôvodný správca konkurznej podstaty vyplatil. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka má povinnosť vrátiť ním neoprávnene zadržiavanú sumu. S prihliadnutím na § 8 ods.1 a 2 ZKV je dôvodné predpokladať, že správca je osoba plne informovaná o všetkých svojich právach a povinnostiach, že je spôsobilá k právnym úkonom, má primeranú odbornú spôsobilosť, preto sa od nej dôvodne očakáva, že pri výkone funkcie správcu bude postupovať zodpovedne a bude sledovať účel ZKV.

30. V zmysle vyššie cit. ustanovenia § 107 ods. 1 sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, kedy k nemu došlo. Zákon pri ust. § 107 odkazuje na výklad k § 106. V oboch prípadoch sa premlčanie práva riadi rovnakými princípmi s tým že, začiatok behu subjektívnej premlčacej lehoty je viazaný pri bezdôvodnom obohatení ku dňu, kedy sa oprávnený, ktorý je zároveň poškodený dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. ku skutočnej škode a nie od kedy sa dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia, resp. o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti a tiež o tom, kto sa obohatil a kto za škodu zodpovedá (rozsudok NS ČR 25Cdo 2883/2006 zo dňa 17.12.2008, uverejnený pod č. 98/2009 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). Subjektívna premlčacia doba je dvojročná, a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch položiek: 1/ kedy sa poškodený „dozvie o škode“. Vyžaduje sa preukázaná vedomosť (nestačí možnosť takej vedomosti) poškodeného o vzniknutej škode (ujme) určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobnom návrhu na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním, 2/ kedy sa poškodený dozvie o tom, kto sa vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je trojročná a začne plynúť od okamihu škodnej udalosti.

31. V danom prípade, ako už súd vyššie uviedol, sa žalobca mohol o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného (pôvodného správcu konkurznej podstaty), dozvedieť najskôr až právoplatnosťou rozhodnutia č. k. 52Cbi/89/2003. Nemohol sa však dozvedieť o výške tohto bezdôvodného obohatenia, keďže podľa oznámenia konkurzného súdu z 25.7.2013 adresovaného žalobcovi, ani súdu nebola známa výška príjmu z nájmu vylúčených hnuteľných vecí z podstaty, a túto otázku bude súd riešiť za súčinnosti správcu JUDr. Vladimíra Noska. Je pravdou, že dňa 5.8.2013 správca konkurznej podstaty vyplatil žalobcovi výťažok z predaja hnuteľných vecí vo výške 206.667,--eur, avšak výťažok z prenájmu hnuteľných vecí žalobcovi neuhradil. Následne žalobca písomne dňa 17.4.2014 požiadal konkurzný súd o prijatie opatrení a vyplatenie výťažku voči správcovi, ktorú požiadavku zopakoval dňa 29.4.2015. Zároveň podal trestné oznámenie na správcu pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu sprenevery a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, keď Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, Odbor kriminálnej polície vyššie citovaným uznesením z 30.6.2014 trestné oznámenie žalobcu voči správcovi konkurznej podstaty JUDr. Vladimírovi Noskovi odmietol. V odôvodnení predmetného uznesenia však vyšetrovateľ uvádza, že „z predložených listín (nájomných zmlúv medzi Pivovar Urpín BB, s. r. o. a Banskobystrický pivovar, a. s.) bolo zistené, že medzi prenajímateľom a nájomcom bola dňa 1.5.2007 uzatvorená nájomná zmluva, ktorou boli nájomcovi prenechané do dočasného užívanie stroje, technológie, zariadenia a ďalší hmotný investičný majetok vo vymenovaných prílohách č. 1 a 2 zmluvy za sumu 220.000,--Sk mesačne, postupne znižovanú Dodatkom zo dňa 2.1.2010 na sumu 3.500,--eur a Dodatkom č. 1 z 31.3.2010 na sumu 3.500,--eur, za mesiac august 2011, kedy došlo k odpredaju predmetu nájmu, a tým k ukončeniu nájomného vzťahu bol uhradený nájom vo výške 1.316,12 eur. Zároveň je v uznesení uvedené, že je nepochybné, že dotknuté predmetné veci patrili spoločnosti GASTROFIT , s. r. o. V kontexte vyššie uvedeného nemožno preto poprieť nárok tejto spoločnosti ako veriteľa na príjem výťažku z nájmu zo zmluvy uzatvorenej so správcom. V súvislosti s nárokom na príjem výťažku z nájmu je potrebné poukázať na ust. § 31 ods. 1,2 ZKV, v zmysle ktorého sa jedná o pohľadávku proti podstate, vzniknutú po vyhlásení konkurzu, ktorú si môže GASTROFIT s. r. o. uspokojiť kedykoľvek v rámci konkurzného konania, ale nie prostredníctvom trestného konania“. Predmetné uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici bolo žalobcovi doručené dňa 8.7.2014.

32. V zmysle vyššie uvedeného, ako aj samotný žalobca v žalobe uvádza, o výške škody sa dozvedel počas trestného konania. Potom podľa názoru súdu za začiatok plynutia premlčacej doby nebolo možné považovať dátum 6.5.2013, teda deň právoplatnosti rozhodnutia 52Cbi/89/2003, ale až deň 8.7.2014, teda deň, keď bolo žalobcovi doručené uznesenie Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, a to s poukazom na „vyžaduje sa preukázaná vedomosť (nestačí možnosť takej vedomosti) poškodeného o vzniknutej škode (ujme) určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobnom návrhu na súde“.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok, ktorého vyplatenia od správcu konkurznej podstaty sa mohol žalobca domáhať v konkrétnej výške, mohol byť žalobcovi známy až po doručení uznesenia Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici. V tejto súvislosti však súd uvádza, že ani v čase podanej žaloby žalobca neuviedol presnú výšku výťažku, nakoľko až predložením dôkazov právnou zástupkyňou žalovaného na pojednávaní dňa 30.10.2017 sa výška výťažku upresnila, na základe ktorého upresnenia vzal žalobca následne žalobu v časti o vydanie výťažku vo výške 9.251,42 eur s úrokom z omeškania späť.

34. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným dôvodná nie je, výška výťažku z nájmu, ktorého vyplatenia sa žalobca žalobou domáha mu mohla byť známa až z rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici (doručené žalobcovi dňa 8.7.2014) žaloba podaná na Okresný súd Veľký Krtíš dňa 31.8.2015, v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, žalobca si teda svoj nárok uplatnil včas. Súd dospel k záveru, že pre začiatok plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby v zmysle vyššie citovaného ustanovenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. K získaniu bezdôvodného obohatenia zo strany pôvodného správcu konkurznej podstaty JUDr. Nosku mohlo dôjsť najskôr až od právoplatnosti konania 52Cbi/89/2003, keď až dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu získal vedomosť o tom, že nebol oprávnený do konkurznej podstaty úpadcu zapísať predmetné hnuteľné veci, nebol pred skončením konania tieto oprávnený predať, ak tak urobil, bol povinný výťažok z predaja vydať žalobcovi, čo sa aj stalo. Zároveň, ak počas trvania konania veci prenajal, bol okrem výťažku z predaja týchto vecí povinný vydať aj výťažok z prenájmu, ktorý však žalobcovi nevydal. Vzhľadom na uvedené je potom zachovaná aj trojročná objektívna premlčacia lehota na podanie žaloby.

35. Súd sa nestotožnil s názorom právnej zástupkyne žalovaného, že žalobca už dňom uzavretia nájomnej zmluvy t. j. 1.5.2007 mal podať žalobu o vyplatenie nájmu, keďže v čase uzavretia nájomnej zmluvy nemohol žalobca vedieť, či bude oprávneným vlastníkom týchto hnuteľných veci, teda či bude mať nárok na vydanie výťažku z nájmu.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd po čiastočnom späťvzatí žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal vydať žalobcovi výťažok z nájmu hnuteľných vecí vo výške 359.757,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 359.757,15 eur od 2.8.2013 do zaplatenia, keď za smerodajný dátum kedy sa správca konkurznej podstaty dozvedel zo strany konkurzného súdu, že je potrebné výťažok z predaja a nájmu vecí žalobcovi vyplatiť je dátum 2.8.2013, kedy bolo správcovi konkurznej podstaty doručené stanovisko konkurzného súdu. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením predmetnej sumy, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania.

37. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, kedy sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Banskej Bystrici, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým (§365 ods. 1 , že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak (§ 366

a) sa týkajú procesných podmienok

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo má ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.