Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/488/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v spore žalobkyne G. F., nar. X.X.XXXX, bytom v L., Q. 3, právne zast. JUDr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom, so sídlom v Košiciach, Vojenská 5, proti žalovanej Slovenskej republike, zast. Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o zaplatenie 3.184,33 eura s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 148,58 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.1.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V časti o zaplatenie 3.035,75 eura a o zaplatenie úrokov z omeškania prevyšujúcom rozsahu, žalobu zamieta.

III. Žalovanej priznáva právo voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 90,67 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 16.12.2016 žalobkyňa žiadala, aby súd rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť za užívanie parciel č. XXXX/X + č. XXXX/XX v okrese Košice II, obci Košice - Západ, kat. úz. Terasa, za dobu od 1.1.2014 do 31.12.2014 úhradu za bezdôvodné obohatenie vo výške nájmu 3.184,33 eura a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z postupne mesačne sa zvyšujúcej dlžnej sumy, počnúc prvou dlžnou mesačnou sumou 265,36 eura až po v poradí dvanástu dlžnú sumu 3.184,33 eura za všetkých 12 kalendárnych mesiacov r. 2014, vždy od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca za ktorý sa dlžná suma vznikla, resp. následne sa zvýšila až do posledného dňa kalendárneho mesiaca, pričom z celkom dlžnej sumy 3.184,33 eura žiadala úroky z omeškania od 1.1.2015 až do zaplatenia, a nahradiť trovy konania. Uviedla, že parcely č. XXXX/X a XXXX/XX v k.ú. Terasa o výmerách 1.060 m2 a 113 m2, t.j. spolu 1.173 m2, sú v jej výlučnom vlastníctve podľa LV č. XXXXX v podiele 1/3 k celku. Žalovaná používa predmetné parcely a budovu na nich postavenú prostredníctvom svojej organizačnej zložky umiestnenej v Košiciach. Budovu postavila bez vedomia a súhlasu žalobkyne a za užívanie pozemkov dobrovoľne nič neplatí. Výšku požadovanej primeranej náhrady určila žalobkyňa sumou 8,144 eura/m2/rok a to v súlade, uviedla že aktuálnym znaleckým posudkom, pričom predložila stranu 11 zo znaleckého posudku č. 34/2009 znalca Ing, G. F., CSc. zo dňa 19.6.2009.

2. Písomným podaním zo dňa 12.3.2017 žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s rozhodnutím o návrhu bez nariadenia pojednávania. Zároveň navrhla vykonať dokazovanie rozsudkami Okresného súdu Košice II sp. zn: 37C/20/13 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/267/12 v obdobných veciach uplatňovanej náhrady žalobkyňou alebo jej podielovými spoluvlastníkmi za tie isté parcely a za iné, príp. aj to isté, obdobia.

3. Žalovaná sa k veci písomne vyjadrila podaním zo dňa 21.3.2017. Vo vyjadrení uviedla, že pre prípad, ak na základe žaloby a predložených dokladov súd dospeje k názoru, že nárok je opodstatnený, namieta žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania. Uviedla, že podľa § 563 Obč. zák., ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Iná splatnosť dlhu musí byť, podľa žalovanej, medzi účastníkmi dohodnutá, stanovená predpisom alebo súdnym rozhodnutím. Uviedla, že ust. § 563 ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal a ak veriteľ vo výzve určil čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím určenej lehoty. Uviedla, že za výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takom prípade sa, podľa žalovanej, dlh stane splatným deň po doručení návrhu dlžníkovi. Uviedla, že v predmetnom spore medzi žalobkyňou a žalovanou nebol dohodnutý čas plnenia, nebol ustanovený právnym predpisom, ani určený rozhodnutím a dlžník - žalovaná, sa o nároku žalobkyne na plnenie dozvedela až 10.3.2017 doručením uznesenia sp. zn. 13C/488/2016-12 zo dňa 6.3.2017. Na základe uvedeného mala žalovaná za to, že dlh sa stal splatným až dňom nasledujúcim po tomto dni, t.j. po dni 10.3.2017, od ktorého je možné uplatňovať úroky z omeškania.

4. V písomnom podaní zo dňa 3.4.2017 žalovaná doplnila svoje vyjadrenie a vzniesla námietku premlčania práva na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 107 ods. 1 Obč. zák.. Uviedla, že medzi žalobkyňou a ňou - žalovanou neexistuje žiaden záväzkový vzťah a zdôraznila, že v prípade žalobkyne nejde o prvú žalobu proti žalovanej o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Ďalej podotkla, že z hľadiska začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamžik, kedy sa žalobkyňa (oprávnená) dozvedela o skutkových okolnostiach, z ktorých možno odvodiť vznik bezdôvodného obohatenia, a to, kto bezdôvodné obohatenie získal. Citovala ust. § 107 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Uviedla, že uplatnený nárok za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, za ktoré si žalobkyňa nárokuje vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, je v časti pripadajúcej na obdobie od 1.1.2014 do 15.12.2014 premlčaný. Uviedla, že nemôže tak súhlasiť s nárokom uplatneným žalobkyňou za uvedené obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014. Uviedla, že si mala žalobkyňa nárok za takéto obdobie uplatniť najneskôr do 1.1.2016. Nakoľko si uplatnila žalobkyňa nárok až 16.12.2016, uviedla žalovaná, že je nárok žalobkyne premlčaný v zmysle ňou vyššieuvedeného podľa ust. § 107 ods. 1 Obč. zák..

5. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 21.3.2017 sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním z 2.5.2017. Uviedla, že žalovaná vo vyjadrení klamlivo predstiera, že sa o žalobe dozvedela až doručením návrhu na začatie súdneho konania dňa 10.3.2017. Zatajila, že s totožnou žalobkyňou je prakticky od r. 1997, teda 20 rokov v nepretržitom rade sporov o zaplatenie náhrady za užívanie stále tých istých pozemkových parciel vo vlastníctve žalobkyne. Uviedla, že žalovaná o požiadavke na zaplatenie náhrady za užívanie pozemkových parciel vie nielen z tohto sporu, ale aj zo série predchádzajúcich sporov. Ako dôkaz označila dva posledné spory vedené na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 37C/20/2013 a 42C/110/2014. Uviedla, že rovnakú námietku ako v tomto spore použila žalovaná aj v ostatných sporoch a keďže v jednom prípade v konaní pod sp. zn. 41C/118/2010 jej súd aj vyhovel, na odvolanie žalobcu o veci rozhodol odvolací Krajský súd v Košiciach v konaní pod sp. zn. 11Co/267/2012. V príslušnom rozsudku zo dňa 14.8.2013 krajský súd konštatoval, že nakoľko žalovaná nepristúpila na uzavretie zmluvy o nájme nehnuteľnosti, je potrebné za tejto situácie považovať návrh na uzavretie nájomnej zmluvy za požiadavku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom z predchádzajúcich súdnych konaní je zrejmé, že žalobkyňa od dožadovania sa protiplnenia za užívanie jej nehnuteľností, neupustila a že teda ide o opakujúci sa nárok, o ktorom mala žalovaná v každom období vedomosť ... atď.. Námietku žalovanej tak mala žalobkyňa z tohto dôvodu za irelevantnú. Žalobkyňa uviedla, že neuznáva argumentáciu žalovanej o tom, že by sa o jej nároku dozvedela až dňa 10.3.2017 doručením žalobného návrhu, ale uviedla, že žalovaná o jej požiadavke na náhradu za bezdôvodné obohatenie vie nepretržite od r. 1997. Žalobkyňa teda nesúhlasila s názorom žalovanej o príslušenstve základného nároku a uviedla, že samotný nárok žalovaná vo svojom vyjadrení výslovne uznala, keď uviedla: „v prípade, že na základe návrhu žalobkyne a predložených dokladov súd dospeje k názoru, že nárok je opodstatnený, namieta len návrh žalobkyne v časti uplatnenia si úrokov z omeškania“.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 25.5.2017 opätovne konštatovala, že žalobkyňou uplatnené úroky z omeškania sú neopodstatnené. Zároveň žalovaná oznámila, že trvá na námietke premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 107 ods. 1 Obč. zák., ako aj na právnom

názore, že medzi žalobkyňou a ňou nebol dohodnutý čas plnenia, ani ustanovený právnym predpisom alebo určený rozhodnutím a žalovaná sa o nároku žalobkyne na plnenie dozvedela až momentom, keď jej bola žaloba doručená.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 17.6.2017 žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovanej zo dňa 25.5.2017 a uviedla, že podľa ust. § 107 ods. 2 Obč. zák. sa plnenie z bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, dokonca až za 10 rokov odo dňa, kedy k nemu došlo. Mala za nepochybné, že v tomto prípade dochádza zo strany žalovanej o nepretržité úmyselné obohacovanie sa, keď napriek sérii rozsudkov súdov za spätnú dobu nie je žalovaná ochotná ani na úhradu obvyklého nájmu, ale ani na pristúpenie k akejkoľvek zmluve so žalobkyňou ohľadom parciel, ktoré žalobkyňa vlastní, ale užíva žalovaná. Uviedla, že toto možno hodnotiť len ako snahu o úmyselné obohatenie sa. Z toho dôvodu, uviedla, že trvá na podanom návrhu tak, ako ho predložila.

8. Písomným podaním zo dňa 3.10.2017 (č.l. 41) žalobkyňa navrhla zmenu petitu žalobného návrhu, a to uviedla, že sa rozhodla rozšíriť a zúžiť žalobu o určite nepremlčanú dobu od 1.10.2015 do 30.9.2017. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 4.10.2017 za prítomnosti oboch sporových strán zmenu návrhu nepripustil.

9. Vo veci súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to výpisom z LV č. XXXXX a č. XXXXX a fotokópiou prvej a jedenástej strany zo znaleckého posudku č. 34/2009 vyhotoveným znalcom Ing. G. F., CSc., vrátane oboznámenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.8.2013 č.k. 11Co/267/2012-134 , na základe čoho zistil tento skutkový stav:

10. Výpisom z katastra nehnuteľností vytvoreným cez katastrálny portál, zo dňa 23.11.2009 (predložený žalobkyňou) a zo dňa 10.7.2017 (získaným súdom) , LV č. XXXXX pre kat. úz. Terasa, súd mal za preukázané, že žalobkyňa bola zapísaná v časti B. listu vlastníctva ako podielová spoluvlastníčka pozemkov parc. č. XXXX/X o výmere 1060 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XX o výmere 113 m2 - zastavané plochy a nádvoria a to v spoluvlastníckom podiele 1/3.

11. Oboznámením sa s výpisom z LV č. XXXXX pre kat. úz. Terasa, vytvoreným cez katastrálny portál dňa 10.7.2017 - lustráciou vykonanou súdom, mal súd za preukázané, že žalovaná je zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti - stavby, súp. č. XXX, postavenej na parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Ako správca je zapísané Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava.

12. Znaleckým posudkom č. 34/2009 zo dňa 19.6.2009 vyhotoveným na základe uznesenia Okresného súdu v Bratislave, č.k. 9C/31/1998-188 pre účely označeného súdneho konania, znalec Ing. G. F., CSc., zistil, aká výmera z parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X zapísaných v katastri nehnuteľností, Správy katastra Košice, okres Košice II, obec Košice - Západ, kat. úz. Terasa na LV č. XXXXX je v skutočnosti zastavaná budovou, ktorá je vo vlastníctve Ministerstva pôdohospodárstva SR a stanovil cenu nájmu za m2/ročne rovnakého alebo porovnateľného pozemku v danej alebo v obdobnej lokalite v období rokov 1995 - 2009. Podľa predloženej fotokópie strany 11 z predmetného posudku znalec stanovil cenu nájmu za m2/ročne rovnakého alebo porovnateľného pozemku v danej alebo obdobnej lokalite v období rokov 1995 - 2009, pričom výpočet ceny nájmu za m2 pozemku stanovil podľa výpočtu Všeobecnej hodnoty pozemku k roku 2009 s výpočtom nájmu k roku 2009 a následným prepočtom inflácie, na základe ktorého výpočtu určil pre r. 2009 (ako posledný rok vo vymedzenom období od r. 1995 do r. 2009 ) cenu nájmu za m2 za rok vo výške 8,144 eura. V tejto výške si svoj nárok uplatnila žalobkyňa, žalovaná voči výške nenamietala.

13. V rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.8.2013, č.k. 11Co/267/2012-134, na ktorý sa odvolala žalobkyňa a na ktorý poukázala, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľov C. R., H. R. a G. F. - tunajšia žalobkyňa proti odporkyni SR - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o zaplatenie úrokov z omeškania, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku 41C/118/2010-96 Okresného súdu Košice II rozhodol tak, že zmenil rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť tamojším navrhovaeľom, každému osobitne, úroky z omeškania za obdobie od 1.1.2008 do 1.3.2010 vrátane. Žalobkyňa poukázala najmä na str. 4 odsek štvrtý odôvodnenia tohto rozsudku. V tejto časti odvolací súd konštatoval, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa pri aplikácii § 563 Obč. zák.

vychádzal z toho, že z obsahu spisu nemal preukázané doručenie výzvy navrhovateľov odporkyni na vydanie BO a preto za kvalifikovanú výzvu považoval (až) doručenie žaloby v predmetnej veci odporkyni dňom 1.3.2010. Odvolací súd uviedol, že aj keď konštatovaním súdu, že navrhovatelia nepredložili v konaní takú listinu, ktorou by vyzvali odporkyňu na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania ich pozemkov za žalované obdobie, t.j. konkrétne za r. 2007 s určením doby plnenia, možno prisvedčiť, zároveň však nemožno bez ďalšieho súhlasiť s jeho názorom, že z obsahu spisu a z toho, čo v konaní vyšlo najavo, sa nedala vyvodiť iná úvaha o určení začiatku omeškania odporkyne s plnením. Odvolací súd poukázal v tejto súvislosti na listiny, ktoré navrhovatelia predložili na výzvu súdu z 23.3.2012. Medzi listinami sa nachádzal aj návrh Zmluvy o nájme nehnuteľností predložený navrhovateľmi odporkyni vo februári 2004. Z návrhu tejto dohody okrem iného vyplýva, že zmluvu požadovali uzavrieť na dobu neurčitú, teda na nasledujúce roky, za ktoré by im odporkyňa podľa zmluvy platila nájomné. Keďže odporkyňa k uzavretiu zmluvy nepristúpila, požiadavku navrhovateľov na poskytnutie protiplnenia za užívanie ich nehnuteľnosti za takejto situácie, uviedol odvolací súd, treba považovať za požiadavku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že zo všetkých prebiehajúcich sporov týkajúcich sa nárokov navrhovateľov na vydanie BO za obdobie predchádzajúce žalovanému obdobiu a aj za ďalšie obdobia, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že od dožadovania sa protiplnení navrhovatelia neupustili a že teda ide o ich opakujúci sa nárok, o ktorom odporkyňa mala v každom období vedomosť. Vychádzajúc z uvedeného pri zohľadnení, že všetky tieto skutočnosti majú podklad v obsahu spisu a teda vyšli v konaní najavo, mal za potrebné dôvodne uvažovať o tom, že navrhovatelia požiadali odporkyňu o zaplatenie požadovanej úhrady aj za r. 2007.

14. Žalobkyňa zároveň na pojednávaní dňa 4.10.2017 predložila kópiu rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.9.2016, č.k. 3Co/459/2015-56, vydaného v spore žalobkyne G. F. - tunajšia žalobkyňa proti tunajšej žalovanej o zaplatenie 3.184,33 eura s prísl., v ktorom súd rozhodol o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 42C/110/2014-36 zo dňa 25.5.2015, v odôvodnení ktorého rozsudku tunajšia žalobkyňa poukázala na bod 28. odôvodnenia, v ktorom odvolací súd poukázal na tamojšou žalobkyňou pripojené právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.8.2013, č.k. 11Co/267/2012-134 (viď bod 13.), v ktorom sa odvolací súd kvalifikovane a odborne znalo vyporiadal s odvolacou námietkou žalovanej týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia priznaných úrokov z omeškania v kontexte ust. § 563 Obč. zák..

15. Podľa ust. § 489 Obč. zák., záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa ust. § 494 Obč. zák., z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

17. Podľa ust. § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa ust. § 456 veta prvá Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

19. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

20. Podľa ust. § 186 ods. 2 veta prvá C.s.p., súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

21. Po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi a to predovšetkým s listami vlastníctva č. XXXXX a XXXXX, oba pre kat. úz. Terasa, súd mal za preukázané spoluvlastnícke právo žalobkyne v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku k pozemkom - parc. č. XXXX/X o výmere 1060 m2 a XXXX/XX o výmere 113 m2, zapísaným v katastri nehnuteľností. Súčasne mal za preukázané, že na parcele č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX a XXXX/XX je postavená stavba, súp. č. XXX, ktorej výlučnou vlastníčkou je žalovaná.

22. Žalovaná vo svojom vyjadrení nespochybnila tvrdenie žalobkyne o užívaní ňou - žalovanou pre vlastné účely pozemkov parc. č. XXXX/X a XXXX/XX, na ktorých je postavená stavba - administratívna budova vo vlastníctve žalovanej, a to bez právneho dôvodu a peňažnej náhrady.

23. Nebolo zo strany žalovanej spochybnené užívanie uvedených pozemkov o celkovej výmere 1173 m2 ani v čase od 1.1.2014 do 31.12.2014, za ktoré obdobie užívania pozemkov si žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

24. Na základe uvedeného súd vyhodnotil, že v danom prípade žalovaná užívaním pozemku v spoluvlastníckom podiele žalobkyne v žalobou vymedzenom období od 1.1. do 31.12.2014 bez právneho dôvodu, získala bezdôvodné obohatenie, t.j. majetkový prospech spočívajúci v bezodplatnom užívaní cudzích (v tomto prípade v spoluvlastníctve žalobkyne) pozemkov.

25. Pokiaľ sa jedná o výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaná uvedeným spôsobom získala, súd zo záverov znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Ing. G. F., CSc., vzal za preukázanú odôvodnenú výšku nájomného za prenájom obdobných alebo porovnateľných pozemkov v predmetnej lokalite v sume 8,144 eura/m2/rok určenú pre r. 2009. Žalobkyňa žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou na jej úkor bezodplatným užívaním pozemkov v jej spoluvlastníctve v rozsahu, vo výške v akom bola určená cena nájmu znaleckým posudkom. Žalovaná takúto cenu nájmu za 1 m2 pozemkov ani požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré žiadala vydať žalobkyňa, nenamietala. Pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia žalovanej preto vychádzal z takto určenej výšky nájomného, ktoré by bola žalovaná dôvodne za užívanie pozemkov platila, ak by pozemky užívala na základe zmluvného vzťahu s ich vlastníkmi.

26. Žalovaná voči uplatnenému nároku žalobkyne vzniesla námietku premlčania jej práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a to v zmysle ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. tvrdila, že je právo žalobkyne premlčané v časti pripadajúcej na obdobie od 1.1.2014 do 15.12.2014.

27. Podľa ust. § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa ust. § 107 ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa ust. § 107 ods. 2 Obč. zák., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

30. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je osobitne ustanovená dvojaká kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná a objektívna, ktorá je trojročná, resp. desaťročná. Začiatok premlčacích dôb podľa § 107 ods. 1 a 2 Obč. zák. je upravený odlišne. Začínajú, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Inými slovami povedané, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí uplynutím tej premlčacej doby, ktorej plynutie sa skončí skôr. Zatiaľ čo pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák. je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie fakticky vzniklo, začiatok subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. sa viaže na okamih, kedy oprávnený nadobudol vedomosť o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal; vyžaduje sa pritom skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného.

31. Pokiaľ sa jedná o námietku premlčania, pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatky sú stanovené odlišne, na sebe nezávisle. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený, t.j. žalobkyňa skutočne dozvedela, že došlo na jej úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jej úkor obohatil. Je potrebné vychádzať z toho, že o bezdôvodnom obohatení sa oprávnený dozvie, len čo zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil V zmysle ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. sa oprávnený o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Ak sa teda plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k plneniu došlo. To znamená, že každé z čiastkových plnení bez právneho dôvodu má svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa aj posudzuje prípadné omeškanie s jej vydaním. V danom prípade žalobkyňa, vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci stav v užívaní jej pozemkov žalovanou bez právneho dôvodu, na ktorý ona sama poukazovala v ňou podanej žalobe odkazujúc pri tom na početné súdne konania vedené ňou ako vlastníčkou pozemkov proti žalovanej bez právneho titulu jej pozemky užívajúcej, mala vedomosť tak o rozsahu bezdôvodného obohatenia (ktoré si uplatnila danom prípade vo výške nájomného za prenájom obdobných alebo porovnateľných pozemkov v predmetnej lokalite v sume 8,144 eura/m2/rok určenej pre r. 2009 znalcom v inom obdobnom spore žalobkyne a žalovanej) ako aj osobe žalovanej ako o osobe, ktorá sa bezdôvodne obohatila, a teda sa každým uplynutým dňom dozvedala o postupne vznikajúcom bezdôvodnom obohatení získanom žalovanou na úkor žalobkyne užívaním pozemkov bez právneho dôvodu. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňom 2.1.2014 a uplynula dňom 2.1.2016 pre právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého za deň 1. januára 2014. T.j. žaloba podaná na súde dňa 16.12.2016 bola podaná oneskorene po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. To isté platí pre všetky ďalšie nasledujúce jednotlivo posudzované nároky žalobkyne voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 2. januára 2014 až do 14. decembra 2014. Subjektívna premlčacia doba pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého za deň 14. decembra 2014 začala plynúť 15. decembra 2014 a uplynula dňom 15. decembra 2016 a teda žaloba podaná na súde dňa 16.12.2016 bola podaná aj pre toto čiastkové bezdôvodné obohatenie oneskorene. Včas bol uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého titulom užívania pozemkov žalobkyne žalovanou len za obdobie od 15.12.2014 do 31.12.2014. Jedná sa tak o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za celkom 17 dní, pri žalobkyňou uplatnenej a žalovanou nespochybnenej výške bezdôvodného obohatenia určenej sumou 8,144 eura/m2/rok jedná sa o sumu bezdôvodného obohatenia 0,0223 eura/m2/deň (8,144 eura/m2/rok : 365 dní) a teda bezdôvodné obohatenie vo výške 0, 38 eura/m2 za 17 dní (0,0223 eura x 17dní)/m2. Vychádzajúc z celkovej výmery pozemkov 1.173 m2 a zo spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na nich vo výške 1/3, jedná sa o výmeru 391 m2 pozemkov vo vlastníctve žalobkyne a teda celkom (spolu) o dôvodne uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 148,58 eura (0,38 eura/17dní/m2 x 391 m2) za 17 dní.

32. Vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej doby, posudzovanie objektívnej premlčacej doby bolo bez právneho významu. Len pre úplnosť súd dopĺňa, že v danom prípade začala plynúť objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia totožne s dobou subjektívnou, vzhľadom na okolnosti tunajšej veci, a to jednotlivo vždy odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu žalovanej došlo, ktorá objektívna premlčacia doba tak vzhľadom na to že sa jednalo o dobu trojročnú, resp. desaťročnú uplynula neskôr než subjektívna dvojročná premlčacia doba.

33. Na základe uvedeného, súd ustálil výšku bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou na úkor žalobkyne, uplatneného včas vo výške 148,58 eura a uložil žalovanej zaplatiť túto sumu 148,58 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na žalovanou dôvodne vznesenú námietku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2014 do 14.12.2014, v prevyšujúcom rozsahu uplatneného nároku, t.j. v časti o zaplatenie 3.035,75 eura žalobu zamietol.

34. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zák., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Splatnosť pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia nie je stanovená zákonom a obvykle ani dohodou. Za deň splatnosti sa preto považuje deň nasledujúci po výzve veriteľa dlžníkovi na plnenie. Vychádzajúc z právneho názoru uvedeného v rozsudku Krajského súdu v Košiciach 11Co/267/2012-134 zo dňa 14.8.2013 (na ktorý sa odvolala žalobkyňa) je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalovaná mala, vzhľadom opakujúci sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v každom období o ňom vedomosť, bolo preto potrebné dôvodne uvažovať o tom, že žalobkyňa uplatnila si nárok - požiadala žalovanú o vydanie bezdôvodného obohatenia aj za r. 2014 bez osobitnej výzvy a teda ak si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za bezdôvodné obohatenie vzniknuté za mesiac 12/2014 (ktoré bezdôvodné obohatenie v časti za obdobie od 15.12.2014 do 31.12.2014 nebolo premlčané) od 1.1.2015, mal súd uplatnený nárok na úroky z omeškania za dôvodný od uvedeného dňa 1.1.2015, ktorý je preto prvým dňom omeškania žalobkyne s plnením peňažného dlhu 148,58 eura. Súd preto vyhovel návrhu žalobkyne a zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej sumy 148,58 eura od 1.1.2015 do zaplatenia, t. j. vo výške v akej žalobkyňa úroky požadovala. V prevyšujúcom rozsahu nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže nebola priznaná ani istina z ktorej boli žiadané, súd žalobný návrh zamietol.

37. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Za použitia ust. § 255 ods. 2 C.s.p. rozhodol tak, že vzhľadom na pomer úspech žalobkyne (žaloba bola dôvodná do výšky priznaného práva 148,58 eura, čo predstavuje úspech žalobkyne vo výške 4,67 %) a žalovanej (v časti o zaplatenie o zaplatenie 3.035,75 eura bola žaloba nedôvodná, čo predstavuje úspech žalovanej vo výške 95,33 %) priznal žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 90,67 % (95,33 % - 4,67 %), o výške ktorej náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 355 ods. 1 C.s.p.) písomne v potrebnom počte vyhotovení tak aby jedno vyhotovenie ostalo na súde a jedno aby dostal každý účastník.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).