Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/42/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa: W. Y., Q.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, trvale bytom N. XX, U., dieťa rodičov: matka - J. Y., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, U., právne zastúpená: JUDr. Tomášom Plankom, advokátom, so sídlom Nám. Slobody 10, Bratislava a otec

- Z.. H. Y., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, U., právne zastúpený JUDr. Darinou Hanáčkovou, advokátkou, so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava, o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, takto

rozhodol:

I. Otec maloletej je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú mesačne v sume 100,- eur počnúc od 12.12.2011 do 31.08.2014, mesačne v sume 130,- eur počnúc od 01.09.2014 do 31.03.2016 a mesačne v sume 180,- eur počnúc od 01.04.2016, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.

II. Za obdobie od 12.12.2011 do 27.10.2017 má otec dlh na zročnom výživnom vo výške 4.675,24 eur, ktorý dlh je povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 25.11.2010 v časti vyživovacej povinnosti.

IV. Súd návrh otca na uloženie povinnosti matke informovať ho o mieste bydliska maloletej z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

VI. Otec maloletej je povinný zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov štátu vo výške 248,08 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Matka maloletej je povinná zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov štátu vo výške 248,08 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Galanta dňa 29.02.2012 vydal ex offo uznesenie o začatí konania o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletej W.. Týmto uznesením sa začalo konanie o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, ktorá bola upravená v rozsudku o rozvode manželov a následne predbežne upravená uznesením Okresného súdu Galanta č.k. č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 01.12.2011 v spojitosti s

uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. XXCoP/XX/XXXX z 24.04.2012. Uznesením Okresného súdu Galanta č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.11.2013 (právoplatným dňa 16.01.2014) tamojší súd preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Dunajská Streda. Spisový materiál bol tunajšiemu súdu doručený dňa 07.02.2014 a bola mu pridelená sp.zn. XXP/XX/XXXX. Neskôr bol spisový materiál na žiadosť účastníkov konania postúpený na Okresný súd Bratislava II, ktorý však s týmto postupom nesúhlasil, a keďže mu dal napokon za pravdu Krajský súd v Bratislave, vec bola prinavrátená tunajšiemu súdu a zaevidovaná pod sp.zn. XXP/XX/XXXX, pričom pod touto spisovou značkou sa toto konanie i t.č. vedie.

2. Vydaniu spomínaného uznesenia o začatí konania ex offo predchádzalo nariadenie predbežného opatrenia Okresným súdom Galanta č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 01.12.2011 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. XXCoP/XX/XXXX z 24.04.2012, ktorým bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi bol umožnený styk s maloletou každú sobotu od 09:00 hod. do 17:00 hod. Následne bolo tak Okresným súdom Galanta ako aj neskôr tunajším súdom viac krát rozhodované o návrhoch na nariadenie predbežného opatrenia. Predbežná úprava práv a povinností rodičov k ich maloletej dcére bola riešená aj uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.02.2016 č.k. XXCoP/X/XXXX-XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2016.

3. Pred rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XXP/XX/XXXX-XXXX zo dňa 24.06.2016 bola predmetom konania vo veci samej vedenej pod sp.zn. XXP/XX/XXXX otázka zmeny úpravy práv a povinností rodičov (rozvedených manželov) k ich maloletej dcére, ktorá sa na základe predbežného opatrenia dočasne nachádzala v osobnej starostlivosti matky. Rodičia maloletej boli manželmi, pričom ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp.zn. XC/XX/XXXX zo dňa 25.11.2010, pričom pokiaľ sa týka úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletej dcére na čas po rozvode bolo rozhodnuté tak, že maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, výživné určené nebolo. Do rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XXP/XX/XXXX-XXXX zo dňa 24.06.2016 to bola jediná meritórna úprava práv a povinností rodičov k ich maloletej dcére. Táto meritórna úprava bola dočasne zmenená predbežným opatrením Okresného súdu Galanta, na základe ktorého bola maloletá predbežne v osobnej starostlivosti matky od 12.12.2011 (t.j. odo dňa vykonateľnosti cit. uznesenia). Styk bol predbežne upravený uznesením Krajského súdu v Trnave z 22.02.2016 č.k. XXCoP/X/XXXX-XXX. Výživné bolo predbežne upravené uznesením tunajšieho súdu č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 12.05.2014, na základe ktorého bol otec povinný predbežne prispievať na výživu maloletej mesačne 100,- eur počnúc od 23.05.2014 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Uznesením č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 19.04.2016 tunajší súd na návrh otca maloletej rozhodol o spojení veci vedenej (na tunajšom súde) pôvodne pod sp.zn. XP/XX/XXXX na spoločné konanie s týmto konaním (sp.zn. XXP/XX/XXXX). Uznesenie o spojení vecí nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2016. Predmetom konania sa teda stala i otázka nariadenia výchovného opatrenia matke, v zmysle návrhu otca (ktorým však súd nie je viazaný), keďže tá podľa tvrdenia otca maloletej nerešpektuje právoplatné súdne rozhodnutia, úmyselne marí styk otca s maloletou a odmietla sa zúčastniť i mediačného stretnutia.

5. Uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 12.04.2016 tunajší súd na návrh otca maloletej rozhodol o spojení veci vedenej (na tunajšom súde) pôvodne pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX na spoločné konanie s týmto konaním (sp.zn. XXP/XX/XXXX). Uznesenie o spojení vecí nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2016. Predmetom konania sa teda stala i otázka uloženia povinnosti matke, aby otca informovala o maloletom dieťati, vrátane informácie o mieste aktuálneho pobytu dieťaťa (ktorým návrhom však súd rovnako nie je viazaný). Svoj návrh otec zdôvodnil tým, že ako rodič má právo poznať miesto bydliska svojej dcéry a keďže matka mu odmieta oznámiť adresu bydliska maloletej, teda nevie, kde si má dieťa v čase súdom určeného styku vyzdvihnúť, keďže v zmysle v tom čase platného predbežného opatrenia si mal otec maloletú vyzdvihnúť v mieste jej bydliska.

6. Súd rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. XXP/XX/XXXX-XXXX zo dňa 24.06.2016 vo veci rozhodol tak, že maloletú W., Q.. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otcovi upravil styk s maloletou tak, že otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku nasledovne:

- prvých dvanásť realizovaných stretnutí každú pracovnú stredu od 14:30 hod. do 16:00 hod. za prítomnosti matky a pracovníka Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore I. v priestoroch Linky detskej

istoty pri Slovenskom výbore I., A. Ú. X, U., resp. v prípade nedostatočných personálnych a priestorových kapacít Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF v iný deň a v inom časovom intervale avšak v rovnakom rozsahu a frekvencii a to podľa určenia Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF, následne

- ďalšie štyri realizované stretnutia každú párnu sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. v prítomnosti matky v priestoroch detského kútika TIME OUT v AUPARK SHOPPING CENTER BRATISLAVA, ul. Einsteinova 18, Bratislava, následne

- ďalšie štyri realizované stretnutia každú párnu sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. bez prítomnosti matky v priestoroch detského kútika TIME OUT v AUPARK SHOPPING CENTER BRATISLAVA, ul. Einsteinova 18, Bratislava a napokon

- každú sobotu od 09:00 hod. do 17:00 hod., s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a pripravenú ju priviesť v určenom čase prvých dvanásť realizovaných stretnutí na pracovisko Linky detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF, Fialkové údolie 5, Bratislava. Pri ostatných ďalších realizovaných stretnutiach je matka povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a pripravenú mu ju odovzdať pred vstupom do detského kútika TIME OUT v AUPARK SHOPPING CENTER BRATISLAVA, ul. Einsteinova 18, Bratislava. Matke maloletej uložil povinnosť po ukončení styku maloletú na rovnakom mieste od otca maloletej prevziať. V prípade, že sa styk v určenom čase nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, rodičia sú povinní navzájom sa o tejto skutočnosti bezodkladne informovať. Rodičia sú povinní bezodkladne informovať Linku detskej istoty pri Slovenskom výbore UNICEF v prípade, že sa styk počas prvých dvanástich realizovaných stretnutí nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť. Otcovi maloletej uložil povinnosť platiť výživné na maloletú mesačne v sume 90,- Eur počnúc od 12.12.2011 do 31.12.2013, mesačne v sume 130,- Eur počnúc od 01.01.2014 do 31.12.2015 a mesačne v sume 170,- Eur počnúc od 01.01.2016, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej. Za obdobie od 12.12.2011 do 24.06.2016 dlh na zročnom výživnom vo výške 3.528,91 Eur, povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 100,- Eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 25.11.2010 v časti zverenia, vyživovacej povinnosti ako aj v časti styku. Súd zároveň rozhodol, že ukladá rodičom maloletej výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti oboch rodičov podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať, vyrovnania sa so svojimi minulými konfliktami, ako aj s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove, a to po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Matke maloletej uložil povinnosť informovať otca maloletej o školskom prospechu maloletej, o jej zdravotnom stave a o navštevovaných krúžkoch vždy do 20. dňa v mesiaci prostredníctvom e-mailu. Za týmto účelom je otec povinný oznámiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku e-mailovú adresu, na ktorú mu je matka povinná posielať uvedené informácie a návrh otca na uloženie povinnosti matke informovať ho o mieste bydliska maloletej zamietol. O trovách účastníkov rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a rozhodnutie o trovách štátu vymienil na rozhodnutie samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXXX z 23.11.2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky potvrdil, v napadnutej časti zastupovania a spravovania majetku rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia, v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletou napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počnúc právoplatnosťou rozsudku

- štyri realizované stretnutia každú párnu sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. v prítomnosti matky v priestoroch detského kútika TIME OUT v AUPARK SHOPPING CENTER BRATISLAVA, ul. Einsteinova 18, Bratislava, následne

- ďalšie štyri realizované stretnutia každú párnu sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. bez prítomnosti matky v priestoroch detského kútika TIME OUT v AUPARK SHOPPING CENTER BRATISLAVA, ul. Einsteinova 18, Bratislava a napokon

- každú sobotu od 09:00 hod. do 17:00 hod., s tým, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a pripravenú mu ju v stanovený čas odovzdať pred vstupom do detského kútika TIME OUT v AUPARK SHOPPING CENTER BRATISLAVA, ul. Einsteinova 18, Bratislava. Matka maloletej je povinná po ukončení styku maloletú na rovnakom mieste od otca maloletej prevziať. V prípade, že sa styk v určenom čase nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, rodičia sú povinní navzájom sa o tejto skutočnosti bezodkladne informovať. V napadnutej časti výživného a povinnosti matky informovať otca o mieste bydliska maloletej odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

8. V nadväznosti na uvedené súd ďalej konal vo veci v právoplatne neskončenej časti výživného a povinnosti matky informovať otca o bydlisku maloletej.

9. Pred vynesením rozsudku č.k. XXP/XX/XXXX-XXXX zo dňa 24.06.2016 súd vykonal vo veci dokazovanie, a to v časti výživného a povinnosti matky informovať otca o bydlisku maloletej najmä výsluchom oboch rodičov na pojednávaniach, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu - s listinnými dôkazmi, vyjadreniami kolíznej opatrovníčky a vyjadreniami triednej učiteľky maloletej a ošetrujúcej lekárky. Po zrušení tohto rozsudku odvolacím súdom v časti výživného a povinnosti matky informovať otca o bydlisku maloletej súd vykonal a doplnil dokazovanie v týchto častiach opätovným výsluchom oboch rodičov, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu - s listinnými dôkazmi vrátane tých, ktoré boli účastníkmi predložené alebo súdom zadovážené po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie, ako aj s vyjadreniami kolíznej opatrovníčky a jej úradným záznamom o pohovore s maloletou. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Matka maloletej na pojednávaniach pred dňom 24.06.2016 v rámci jej výsluchu ako účastníčka konania uviedla, že otec im všemožne znepríjemňoval život na všetkých doterajších adresách, nevhodne ju kontaktoval, takisto aj susedov, v tomto smere už podala písomne vyjadrenie kolíznemu opatrovníkovi i súdu. Uviedla, že otec sa domáha svojich práv spôsobom, ktorý je nevhodný, a preto treba zvážiť aj ochranu práv matky a dieťaťa. Na dotaz súdu uviedla, že v tom čase aj naďalej bývala v byte, kde bolo vykonané šetrenie kolíznym opatrovníkom, ktorého požiadala o utajenie svojej adresy. Výdavky na maloletú vyčíslila mesačne cca na sumu 500,- eur, z čoho by otec mal platiť polovicu. Žiadala rozhodnúť aj o spätnom výživnom, uviedla, že od kedy bolo nariadené prvé predbežné opatrenie v decembri 2011 jej otec titulom výživného na maloletú nič neplatil. Od vydania predbežného opatrenia v máji 2014 prispieva otec v zmysle tohto rozhodnutia predbežne po 100,- eur mesačne. Uviedla, že titulom nájomného za byt v Bratislave platí mesačne 350,- eur, vlastní osobné motorové vozidlo a s bývalým druhom je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - bytu, v ktorom tento v súčasnosti aj býva. Uviedla, že je evidovaná na úrade práce, dávky však nepoberá, prevažnú časť dňa sa venuje starostlivosti o svoje dve deti. Okrem maloletej má ešte maloletého syna G., na ktorého prispieva titulom výživného jeho otec. Jej príjmom sú prídavky na dve deti, podľa predložených listín v tom čase vo výške 47,04 eura mesačne. Od otca maloletej dostáva na výživu maloletej počnúc od predbežného opatrenia po 100,- eur mesačne. Svoje živobytie a všetky náklady, ktoré súdu vyčíslila uhrádza vďaka finančnej výpomoci svojej rodiny. Uviedla, že občas vypomáha pri práci svojej sestre a občas aj rodičom. Dodala, že od roku 2011, kedy bolo nariadené prvé predbežné opatrenie do predbežného opatrenia o výživnom v máji 2014, jej titulom výživného otec finančne vôbec neprispieval.

11. Z početných písomných podaní matky a jej právneho zástupcu predložených súdu pred dňom 24.06.2016 sa len potvrdilo, že rodičia spolu nie sú schopní komunikovať. V období leta 2014, keď sa spisový materiál nachádzal u znalca R.. J., ho matka žiadala o utajenie svojej adresy ako aj adresy školy dieťaťa z dôvodu, že otec ich vyhľadá v mieste bydliska a vytvára tam napäté a konfliktné situácie. Pokiaľ poznal ich adresu dobíjal sa k nim, privolával policajtov, z čoho mala maloletá strach a stres. Aj keď oznámila otcovi, že dieťa je choré a nemôže sa realizovať styk, otec si prišiel po maloletú a privolal aj policajtov. Kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že nechce oznámiť svoju novú adresu ani školu, ktorú maloletá v súčasnosti navštevuje, nakoľko sa bojí toho, že ich otec opäť vyhľadá a bude im

znepríjemňovať život. Uviedla tiež, že ju v minulosti (október 2010) otec maloletej fyzicky napadol, o čom do spisu založila fotografiu, riešilo sa to priestupkovo. Po tom, ako oznámila adresu školy na Jelenej ul. v Bratislave i adresu bydliska v Rakúsku uviedla, že im otec v novembri 2014 vtrhol do domu a aj na pôde školy spôsobuje problémy, zaťahuje do školy ich osobné problémy a obťažuje školský personál. Uviedla, že otec sa v škole, ktorú maloletá navštevuje správa problematicky, narušuje kľudný výchovný proces, čo potvrdili rodičia i učiteľka v Memorande, v ktorom popísali správanie sa otca maloletej dňa 02.09.2015 na otvorení školského roka a voči ktorému sa ohradili. Taktiež poukázala na nevhodné správanie otca v ambulancii lekárky J.. U., ktorú maloletá aj k dnešnému dňu navštevuje.

12. Otec maloletej na pojednávaniach pred dňom 24.06.2016 v rámci jeho výsluchu ako účastník konania potvrdil, že s matkou nekomunikuje, celkovo ich komunikácia je veľmi problematická. Uviedol, že v období od septembra do decembra 2013, keď maloletá navštevovala prípravný ročník v súkromnej ZŠ Hrdličková, prispel matke za týmto účelom 3 x po 100,- eur. Uviedol, že sa podrobil operácii očí, v júni má ísť na kontrolu, podľa jej výsledkov si mieni hľadať prácu. Matkou predložené výdavky označil za príliš vysoké ako napríklad PHM, či lyžiarsky zájazd. Dodal, že ako otec má právo poznať informácie o svojom dieťati, vrátane jeho bydliska. Uviedol, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, vlastní osobné motorové vozidlo. Od roku 2011, kedy bolo nariadené prvé predbežné opatrenie prispieval matke titulom výživného rôznymi sumami, o čom by mohol predložiť čestné prehlásenia. V podaní z 29.12.2014 otec uviedol, že dôvod, pre ktorý matka neustále mení pobyt, nie je záujem dieťaťa ale je to z dôvodu miesta bydliska matkiných nových partnerov. Uviedol, že na adrese v Hainburgu, kde sa matka v tom čase podľa informácií úradu práce i jej právneho zástupcu mala zdržiavať, bol niekoľkokrát aj v prítomnosti svedkov, no v soboty tam matka nebola, podľa vyjadrení susedov, tam býva nepravidelne. Striedanie bydlísk podľa otca predstavuje pre dieťa nestabilitu, dokonca maloletú prihlásila do rakúskej základnej školy s vyučovacím jazykom nemeckým, kde nastúpila v septembri 2014, po dvoch mesiacoch ju matka prehlásila do školy na Jelenej ulici v Bratislave. Uviedol, že presťahovaním sa s maloletou do Rakúska, bez jeho súhlasu a vedomia sa matka dopustila medzinárodného únosu, čo v apríli 2015 skonštatoval i rakúsky súd v Korneuburgu a bolo nariadené návratové konanie. Ohľadom obsahu Memoranda, ktoré podpísali rodičia spolužiakov maloletej uviedol, že ho považuje za dielo triednej učiteľky, jeho obsah spochybnil, keďže podpisy rodičov sú na druhej strane. Na margó triednej učiteľky sa otec vyjadril v tom smere, že aj ona aj matka maloletej sú rozvedené ženy, ktoré majú problémy s mužmi, preto ju považuje za neobjektívnu a zaujatú voči jeho osobe. K matkou tvrdenému nevhodnému správaniu sa u lekárky J.. U. otec uviedol, že doktorka ho videla len 2 x a preto jej vyjadrenie nemôže byť postačujúce pre posúdenie jeho správania sa a ani objektívne. Dodal, že matka tejto lekárke zakázala poskytovať otcovi informácie. K tejto lekárke matka preniesla zdravotnú kartu maloletej bez jeho vedomia a súhlasu, hoci dovtedy mala u predchádzajúcej lekárky J.. M. zabezpečenú vynikajúcu zdravotnú starostlivosť. Z nahliadnutia do zdravotnej dokumentácie zistil, že maloletá bola od 18.05.2015 do 21.05.2015 hospitalizovaná na Klinike detskej psychiatrie na Kramároch. Pokiaľ sa týka informácie od J.. U. ohľadne jeho správania sa v ambulancii, tu uviedol, že vždy sa správal slušne, policajnú hliadku lekárka zavolala bezdôvodne. On ako otec a zákonný zástupca maloletej sa len dožadoval nahliadnutia do zdravotnej karty, pričom lekárka mu povedala, že na toto nemá nárok, keďže tieto údaje podliehajú lekárskemu tajomstvu a jediným zákonným zástupcom maloletej je matka. Na to otec podal na lekárku podnet na prešetrenie na Bratislavský samosprávny kraj.

13. Z predložených a súdom zadovážených listín preukazujúcich príjmy a výdavky matky pred dňom 24.06.2016 vyplýva, že táto bola v tom čase je nezamestnaná. V minulom období pracovala ako SZČO, pričom od 27.08.2014 činnosť ako SZČO ukončila, podľa jej tvrdenia vzhľadom na rodinnú situáciu, keď bolo potrebné sa dcérke venovať a trénovať ju. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, čo vyplýva z predloženého rodného listu - syn G. E.. Taktiež sa intenzívne venuje synovi Adamovi, ktorý navštevuje školu v Rakúsku, preto jej pracovný čas je obmedzený a neflexibilný. Uviedla, že je na ňu vedená exekúcia, v ktorej je oprávneným otec maloletej, exekúcia je vedená súdnym exekútorom JUDr. Ághom. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že matka maloletej je od 27.08.2014 evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, predtým bola evidovaná v období od 27.07.2012 do 31.12.2012. Z matkou vyčíslených výdavkov za posledné 2 roky spätne vyplýva, že za bývanie v období 2015/2016 platí po 660,- eur mesačne, plus 26,- eur z dôvodu porúch a opráv, v období 2014/2015 to bolo po 490,- eur mesačne. Za služby ako telefón, a p.o.box platí mesačne spolu priemerne 24,37 eura. Cestovné, kde zahrnula náklady na PHM a údržbu auta s poistením vyčíslila priemerne na 320,- eur mesačne, stravu na 360,- eur mesačne. Výdavky na zdravotnú starostlivosť vyčíslila sumou priemerne 33,97 eura mesačne a zahŕňajú zubára, logopéda a ostatné náklady súvisiace so zdravím.

Výdavky súvisiace so školou vyčíslila na priemerne 81,85 eura mesačne, kam zahrnula poplatok za družinu, jedáleň a iné školské poplatky, ďalej lyžiarsky a korčuľovanie. Na oblečenie minie priemerne 56,28 eura. Na krúžky vynakladá priemerne 60,- eur mesačne, na hobby pre maloletú (knihy, šport, hračky, dvd, kreatív, spoločenské hry, šijací stroj a šijacie potreby, detský notebook, bicykel) vrátane zariadenia detskej izby maloletej vyčíslila mesačne sumou 93,75 eura. K tomu ešte pripojila zoznam výletov, ktoré s maloletou v uvedenom období absolvovali, ich náklady však do výdavkov nezahrnula. Pokiaľ sa týka predchádzajúcich období, v roku 2014 matka vyčíslila svoje príjmy a výdavky nasledovne: strava približne 250,- eur mesačne, bývanie plus energie približne 290,- eur mesačne, denná dochádzka do Bratislavy (v tom čase obce Dobrohošť) približne 250,- eur mesačne, výdavky súvisiace so škôlkou približne 41,- eur mesačne, zdravotná starostlivosť o maloletú (lieky, logopéd, zdrav. služby) približne 53,- eur mesačne. V tom období si privyrábala opatrovaním detí, za čo mesačne dostala cca 350-400,- eur, poberala rodinné prídavky na 2 deti. V tom čase matka taktiež zabezpečovala potreby na chod domácnosti a starostlivosť o svoje dve deti aj s výpomocou rodičov a sestier. V roku 2012 platila do júna za nájom 400,- eur mesačne, od júla 500,- eur mesačne, na stravu a chod domácnosti minula približne 250-300,- eur mesačne, za PHM 180,- eur mesačne, za lieky a imunostimulačné produkty mesačne priemerne 100,- eur. Jej príjmom v tom čase boli rodinné prídavky na dve deti, z privyrobenia mala približne 300,- eur mesačne.

14. Z predložených a súdom zadovážených listín preukazujúcich príjmy a výdavky otca pred dňom 24.06.2016 vyplýva, že tento od 20.09.2011 do 01.05.2012 bol evidovaný na úrade práce, následne od 02.05.2012 do 02.03.2013 vykonával živnostenské oprávnenie, a od 11.03.2013 do 31.05.2014 bol zamestnaný na trvalý pracovný pomer, o čom priložil kópie daňových priznaní za roky 2012, 2013. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Ako výdavky špecifikoval titulom bývania - nájom vo výške 500,- eur mesačne od 09.07.2012, a od 13.01.2014 vo výške 180,- eur mesačne. Okrem toho mesačne platil titulom úveru nebankovej spoločnosti po 13,82 eura, na PHM vynaložil mesačne približne 250,- eur, na mestskú dopravu 71,90 eur na 3 mesiace, na stravu mesačne približne 300,- eur a na oblečenie približne 100,- eur mesačne. Okrem toho mal pohľadávku voči matke maloletej vo výške 800,- eur titulom nesplatenej pôžičky. Osvedčenie o živnostenskom podnikaní mu bolo vydané dňa 02.05.2012 na vykonávanie živnosti sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, podnikateľskú činnosť ukončil 02.03.2013. Z potvrdenia od Novell Slovakia, s.r.o. vyplýva, že za obdobie 01/2014 a 02/2014 mal príjem 1.758,40 eura (mesačne priemerne 879,20 eura), za obdobie 06/2013 až 12/2013 4.969,79 eura (mesačne priemerne 709,97 eura), v apríli 2014 dostal u tohto zamestnávateľa výpoveď z organizačných dôvodov. Z predložených potvrdení vyplýva, že otec počnúc od predbežného opatrenia, t.j. od mája 2014, prispieva predbežne na výživu maloletej po 100,- eur mesačne. Z otcom predloženého prehľadu príjmov a výdavkov vyplýva, že v období od 04/2014 do 02/2015 bol v trvalom pracovnom pomere, s priemerným mesačným príjmom vo výške 918,- eur. V marci 2015 bol nezamestnaný. V období od 04/2015 do 03/2016 bol samostatne zárobkovo činnou osobou s príjmom 102,80 eura mesačne, predložil daňové priznanie za rok 2015. Od 04/2016 je nezamestnaný. Z výpisu zo živnostenského registra z 31.03.2016 vyplýva, že otec k 22.03.2016 ukončil podnikateľskú činnosť. Z lustrácie v evidencii Sociálnej poisťovne z 03.06.2016 vyplýva, že otec maloletej v tom čase poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 550,- eur. Svoje opodstatnené nevyhnutné výdavky v období od 02/2014 do 04/2016 otec vyčíslil priemernou sumou 900,- eur mesačne, ktoré pozostávajú z nákladov na bývanie vo výške 350,- eur mesačne, PHM 100,- eur mesačne, strava 150,- eur mesačne, oblečenie 50,- eur mesačne a výdavky na mobilný telefón 40,- eur mesačne, úver 80,- eur mesačne, zdravotná starostlivosť 30,- eur mesačne a zaradil sem aj predbežné výživné vo výške 100,- eur mesačne.

15. Vo vyjadrení psychologičky referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede z júna 2014 sa konštatuje, že vzťah medzi rodičmi je veľmi konfliktný, naplnený obviňovaním a hnevom. Nerešpektujú rolu druhého rodiča, avšak ani podstatu najlepšieho záujmu dcéry. Konfliktné obsahy v komunikácii medzi rodičmi, neakceptácia názorov a postojov druhého rodiča skonštatoval i referát poradensko-psychologických služieb v Šali ešte v roku 2013, ako to vyplýva z ich správy. Vo vyjadrení z októbra 2014 psychologička skonštatovala, že vykonala konzultáciu s maloletou bez prítomnosti matky a uzavrela, že maloletá bola komunikatívna, spontánne a prirodzene sa správala. Zistili, že maloletá má pevný a dobrý vzťah k matke. O otcovi sa vyjadrila v negatívnom svetle, spomínala sny, v ktorých sa jej otec javí ako ohrozujúca osoba. Svojou detskou naivitou kritizovala vzťah a správanie sa svojich rodičov, čo svedčí o tom, že vníma konflikt medzi rodičmi a je to pre ňu zaťažujúca situácia. Záverom psychologička skonštatovala, že maloletá je veľmi naviazaná na svoju matku.

16. Zo správy triednej učiteľky maloletej z obdobia novembra 2015 vyplýva, že maloletá je v školskom roku 2015/2016 žiačkou 1. triedy pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou. Na rodičovské združenia chodia obaja rodičia, avšak vzhľadom na konfliktnosť situácie a nerešpektovanie pravidiel slušného správania sa zo strany otca maloletej požiadala matku o individuálne stretnutia, aby sa tak vyhli zbytočným konfliktom a nezaťahovali do sporu medzi rodičmi aj iné, nezúčastnené strany. Otec sa o prospechu maloletej informuje e-mailom prípadne na rodičovskom združení. Komunikáciu s ním označila za veľmi problematickú, nakoľko sa stále snaží zaťahovať školu aj triednu učiteľku do sporu medzi rodičmi. Uviedla, že pri nástupe dcéry do školy v tomto školskom roku dokonca vyvolal konflikt pred ostatnými rodičmi a deťmi, čo zúčastnených rodičov pobúrilo a spísali memorandum, kde žiadajú najmä aby otec maloletej neprichádzal do kontaktu s ich deťmi, nefotil si ich a neobdarúval sladkosťami a pod. Zo správy triednej učiteľky maloletej z januára 2016 vyplýva, že spočiatku otec maloletej vystupoval ako rodič, ktorý má záujem o informácie o napredovaní maloletej ako aj o výchovno-vzdelávacom procese, preto mu tieto informácie boli poskytované, bol prijatý triednou učiteľkou aj mimo konzultačných hodín a mimo triedneho aktívu. Neskôr však začal narúšať vyučovanie tým, že chodil do školy, nosil maloletej rôzne darčeky, čo na maloletú pôsobilo negatívne, bola rozrušená, nevedela sa sústrediť na prácu a aj ostatní žiaci boli nesústredení. Vyostrila sa aj jeho rétorika voči bývalej manželke, na čo bol triednou učiteľkou upozornený, že toto na pôdu školy nepatrí. Informovala aj o jeho správaní sa na zahájení školského roka i na rodičovskom združení konanom 16.09.2015, na ktoré sa dostavil s neznámym mužom a ktorý opustil priestor školy až potom ako ho vykázala riaditeľka, nakoľko je to v rozpore so školským poriadkom. Na tomto rodičovskom združení opäť otec maloletej začal riešiť otázky ich problémov s bývalou manželkou, čo sa nepáčilo ostatným rodičom a spísali následne memorandum. Na ďalšie rodičovské združenie 19.11.2015 prišiel opäť v sprievode neznámeho muža. Uviedla, že správanie otca maloletej prekračuje korektnú hranicu, jeho neustále slovné napádanie jeho bývalej manželky a riešenie konfliktov na pôde školy je nepríjemné učiteľke, deťom aj rodičom.

17. Zo správy lekárky maloletej J.. U. z januára 2016 vyplýva, že maloletú má v starostlivosti od 09/2014. Ku konca roka 2015 otec maloletej navštívil ambulanciu niekoľkokrát pričom za účelom informovania sa o zdravotnom stave maloletej, pričom nátlakom a nevhodným spôsobom žiadal kópie a nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie, vyhrážal sa, že lekárku udá na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Svoje správanie podľa vyjadrenia lekárky odôvodňoval striedavou starostlivosťou a preukázal sa starým rozhodnutím. Pri ďalšej návšteve bol otec maloletej neústupný, vyvíjal nátlak, prišiel v sprievode neznámeho muža o ktorom tvrdil, že je jeho právny zástupca, pričom na výzvu lekárky, aby sa tento legitimoval sa preukázalo, že nie je právnik, ale má titul „Ing.“ Na základe týchto incidentov lekárka požiadala otca maloletej, aby sa informoval o jej zdravotnom stave písomnou formou. Z ďalšej správy J.. U. z 16.05.2016 vyplýva, že maloletá zo zdravotných dôvodov nebola schopná styku 23.04.2016, mala pretrvávajúce bolesti žalúdka, bola vyšetrená na celiakiu a intoleranciu bielkovín kravského mlieka. Uviedla, že otec opäť navštívil ambulanciu, nevhodným spôsobom a nepríjemným vystupovaním sa informoval o zdravotnom stave dieťaťa, naposledy museli aj privolať políciu. Otec požadoval výpis zo zdravotnej dokumentácie.

18. Z uznesenia tunajšieho súdu sp.zn. XP/X/XXXX-XX z 21.10.2014 vyplýva, že súd nariadil predbežným opatrením na návrh otca povinnosť matke informovať otca o mieste bydliska maloletého dieťaťa a o adrese školy, ktorú navštevuje, v lehote do 7 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2014.

19. Matka maloletej na pojednávaní dňa 20.10.2017 v rámci jej opätovného výsluchu ako účastníčka konania poukázala v časti výživného na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 24.10.2017 s tým, že nesúhlasí s podmienkami ohľadom výživného, ktoré si otec v tomto smere kladie. Pokiaľ ide o právo otca na oznámenie bydliska maloletej, uviedla, že otec im (matke a maloletej dcére) v minulosti spôsoboval veľké utrpenie na ich bydlisku, kde ich obťažoval, chodil opitý do ich bydliska, vytrhával odtiaľ dcéru a odnášal ju preč, alebo sa matke v bydlisku vyhrážal pred deťmi, fyzicky ju napádal aj pred deťmi. Neoprávnene vstupoval do ich bytu, ktorý mala iba matka s jej deťmi v prenájme, a takisto chodil za susedmi, od ktorých zisťoval osobné informácie o nej. Na bývalej adrese R. R. R.Š. v roku 2010 otec rozbíjal nábytok, o čom matka založila do spisu dôkaz (fotku), keď bol opitý a keď matka sa musela zatvárať s malou dcérkou do izby a čakať do rána, kým otec vytriezvie. Často krát bola k nim privolaná hliadka, ktorá vyhosťovala otca z bytu a často krát otec pod nátlakom, keď sa nejakým spôsobom dostal ku nim do bytu, zobral dcéru, s ktorou ušiel na 3 dni, keď dieťa malo 2 roky. Čo sa týka ďalšieho neskoršieho bydliska v Šali, matka uviedla, že otec chodieval na túto adresu a taktiež sa neprejavoval v záujme maloletej, a to hlavne

tým, že raz o polnoci nadránom im začal vybuchovať na dvere, aby mu matka otvorila, čo samozrejme urobila aj hlavne kvôli susedom, lebo otec prišiel nadmieru opitý, znova vyžadoval osobný kontakt, na ktorý matka reagovala odmietajúc a otec to nemohol vzniesť a tak sa jej začal vyhrážať, nadávať a pod nátlakom ju uhryzol do nosa, na čo matka vykríkla a deti sa zobudili a videli tam krv. Otec sa v tomto vyžíval, smial sa a nakázal jej, aby mu dieťa zbalila, že ju odvezie do BA. Matke bolo jasné, že ak tak neurobí, môže to skončiť oveľa horšie a tak začala dcéru obliekať, ktorá to odmietala a plakala, že nechce s ním odísť. Po tom, čo otec zobral dcéru, matka volala hliadku, že otec v opitom stave na aute chce odviesť malé dieťa preč. Našťastie hliadka prišla včas a zastavili otca aj s dieťaťom, na čo mu robili aj dychovú skúšku, kde namerali veľmi vysoký alkohol. Matka založila do spisu fotku o poranení, lekársku správu z 22.10.2010 a výňatok z priestupkového spisu. Matka uviedla, že otec týmto svojim správaním im spôsobil veľkú psychickú traumu v tom období a jeho bezcitné správanie neprestávalo. Neskôr v Dobrohošti takisto otec chodieval do ich bytu, nasilu jej vytláčal dvere, taktiež tam bola veľakrát privolaná hliadka, kde otec chcel veľakrát choré dieťa odniesť preč. S privolanými hliadkami sa zdržoval niekedy aj hodinu pred ich domom, kde matku urážal, osočoval a neustále vyvíjal nátlak na to, aby mu policajti vydali dcéru i keď mu policajti potvrdili, že dieťa je choré, že má horúčky a že má potvrdenie od doktorky. Matka toto považuje za neplnenie výchovy a morálneho vedenia dcéry. Neskôr žili v Hainburgu (2015), kde otec na styky vozieval cudzie osoby, ktoré matka s dieťaťom nepoznali. Na základe tohto neustáleho obťažovania, neoprávneného vchádzania do ich bydliska, často privolanými hliadkami, ktoré vyhosťovali otca z bytu, jeho častým osočovaním, ohováraním, urážaním v blízkosti bydliska matky a tiež pred policajtmi otec vytváral nátlaky za účelom odoberania dieťaťa z bydliska. Poukázala na to, že dieťa má podľa Dohovoru právo na ochranu svojej osobnosti a cti a dôstojného života vo svojom bydlisku. Otec si neuvedomuje ako to všetko dieťa znášalo, koľko plačov spolu s matkou prežívali a koľko nespávali, pretože sa dieťa v noci budilo a neustále sa jej snívalo o otcovi, ako otec ubližuje jej alebo matke, ako kvôli tomu mala rôzne frustrácie a ťažkosti aj v škole, pretože otec nielen v bydlisku sa prejavoval týmto spôsobom, ale aj na pôde školy, aj u doktorky maloletej. Matka požiadala otca, aby si informácie od pani doktorky vyžadoval e-mailom, na ktorý mu táto bude spätne odpovedať. Matka poslala e-mail aj pani doktorke, že otec má právo informovanosti o zdravotnom stave maloletej, aby doktorka na jeho písomnú žiadosť posielala informácie o dieťati. Matka založila do spisu predmetné e-maily. Preto nie je pravda, že doktora mu nechcela vydávať informácie. Doktorka si iba preverila správnosť jeho listinného dôkazu, ktorý tam otec doniesol a či teda nemá zakázané práva v tomto smere, čo je pochopiteľné a jednala v záujme dcéry. V školskom prostredí na výsluch aj samotnej učiteľky a na memorandum rodičov bolo vyhlásené, že otec matku osočuje, nadáva na ňu a rozpráva rôzne nepríjemné a hrubé veci o nej, čím jej spôsobil takisto ujmu jej dôstojnosti, ale hlavne dôstojnosti dieťaťa, pretože deti sa jej v škole posmievajú, že jej otec je kriminálnik a že sa s ňou nebudú kamarátiť. Pre dcérku to bolo veľmi ťažké až tak, že v škole prestala vyvíjať aktivitu a utiahla sa. Neskôr sa jej s pomocou učiteľky vrátilo trochu dôstojnosti a deti sa začali s ňou kamarátiť. Toto všetko matka považuje za relevantné dôkazy. Ďalej matka uviedla, že nový znalecký posudok potvrdzuje aj na základe ďalších stykov otca s dieťaťom, že tento styk neprebiehal v záujme maloletej, je na veľkú psychickú ujmu dieťaťa a takisto, že znalec neodporúča jeho ďalší kontakt s dcérou na základe jeho evidentných patologických postojov. Matka žiadala súd, aby neodopieral dieťaťu právo na jeho šťastný a bezpečný domov, nakoľko sa im podarilo vytvoriť svoj domov láskou a potrebami pre maloleté dieťa, stálo ich to veľa úsilia a vzhľadom aj na jej sociálny vývoj a dobré vzťahy s okolím matka požiadala súd, aby otcovi nebola poskytnutá informácia o ich bydlisku. Mala za to, že majú právo na dôstojné nažívanie v ich bydlisku a nie tak, aby sa cítili pod neustálym tlakom a strachom, s akým emočným správaním otec príde alebo či ich bude znova sledovať alebo aj znova fyzicky napádať. Dieťa má z toho všetkého strach.

20. Právny zástupca matky vo svojich prednesoch na pojednávaniach poukázal na to, že krajský súd sa stotožnil s okresným súdom ohľadne otázky počiatku vyživovacej povinnosti od 12.12.2011, preto je potrebné určiť výživné spätne k uvedenému dátumu a objektívne určiť jeho výšku. Otcom navrhovaná výška 100,- € z PO je určite nedostatočná, pričom treba brať do úvahy príjmy otca v roku 2013, lebo otec až následne v priebehu tohto konania sa stal nezamestnaným, čím sa jeho príjmy znížili. Navrhol určiť výživné na maloletú dcéru sumou 200,- eur mesačne s tým, aby boli brané do úvahy platby otca po 100,- eur mesačne v zmysle predbežného opatrenia, a aby takto bolo vypočítané zročné výživné, teda aj dlh spätne. Tento návrh je v súlade s názorom Krajského súdu v Trnave, ako aj so zákonom o rodine, ktorý umožňuje určiť výživné na maloleté dieťa aj spätne, ak toto nebolo platené. I keď boli prednesené námietky o netransparentnosti príjmov a výdavkov matky, to isté by bolo možné povedať aj na adresu otca, ktorý na jednej strane v poslednom období vykazuje minimálny príjem a životné náklady v podstate prevyšujúce tento príjem, preto pri určovaní výšky výživného je potrebné

vychádzať jednak zo zistených príjmov rodičov, ale aj zo všeobecných skúseností súdu, aké výživné je primerané na dieťa tohto veku. Poznajúc životné náklady matka zastáva stanovisko, že 200,- eur nie je neprimerane vysoké výživné. Právny zástupca matky poukázal na to, že otec uvádza takisto vyššie životné náklady ako príjmy. Rozdiel je ale v tom, že matka, keďže má nižšie príjmy ako výdavky, tak legitímne žiada primerané výživné, aby potreby dieťaťa vládala pokryť. Je smutné, keď otec považuje 100,- eur mesačne za primerané výživné namiesto toho, aby využil svoje schopnosti a možnosti a zarábal toľko, aby dieťaťu poskytol primerané výživné. Viac sa stará o svoje práva voči dieťaťu, ako o svoje povinnosti čo sa týka výživného. Bolo obdobie a nie krátke, keď neplatil výživné vôbec. Čo sa týka jeho stanoviska, že by plnil výživné naturálne, právny zástupca poukázal na platnú právnu úpravu, kde sa výživné stanovuje finančne k rukám rodiča, ktorý starostlivosť realizuje, a ten rodič potom s prostriedkami nakladá v prospech dieťaťa. Ak otec chce plniť nad rámec stanoveného výživného, čo sa týka mimoškolskej činnosti a spomínaných darčekov, tomu sa medze nekladú, ale doteraz nič také neplnil. Matka od neho požaduje primerané výživné, pretože z darčekov sa výživné realizovať nedá. Právny zástupca matky k právu otca na informáciu o bydlisku maloletej uviedol, že v zásade iste platí právo rodiča poznať bydlisko dieťaťa, ak táto informovanosť dieťaťu neškodí. Otec maloletej má povahu spôsobujúcu napätie, spornosť a konflikt. Preto matka v snahe chrániť dieťa neoznámila otcovi adresu, kde dieťa býva. Dôvody sú nasledovné: pokiaľ v minulosti otec poznal adresu dieťaťa, túto adresu kontaktoval mimo povoleného styku, nevhodne tam kontaktoval matku a dieťa, čo prezentoval subjektívne ako presadzovanie svojich práv. Kontaktoval aj susedov, ktorým prezentuje svoje práva spôsobom, že osočuje matku, a týmto v bydlisku dieťaťa vytvára nevyhovujúce prostredie. Susedia nevedia posúdiť, kto má pravdu a keď sú takto oboznamovaní so sporom rodičov, tak nemusia tvoriť príjemné zázemie v dome. Otec pozná aj dochádzku dieťaťa do konkrétnej školy, a aj tam sa správa rovnako. V neštandardnom čase kontaktuje učiteľku, ktorú zaťažuje svojimi subjektívnymi postojmi a nevhodne sa v škole prezentuje aj pred spolužiakmi maloletej, aj pred ich rodičmi, čo bolo zdokladované listinnými dôkazmi v spise, kde rodičia spolužiakov spísali petíciu a takisto triedna učiteľka vyjadrila svoj názor o tom, ako otec nevhodne zasahuje do pedagogického procesu v škole. Takto sa správal aj u detskej lekárky maloletej, ktorá pociťovala jeho nátlak v súvislosti s poskytovaním informácií o dieťati, pričom otcovi ani nejde o zdravie dieťaťa, ktoré má svoje úskalia, ale ide mu o získanie informácií o matke, dieťati a jeho bydlisku. Na detskú lekárku podal sťažnosti a docielil jej pokutovanie kontrolnými orgánmi. Nejedná sa o to, či lekárka v niečom formálne pochybila, ale jedná sa o programové správanie sa otca, ktorý v celom sociálnom prostredí dieťaťa sa správa nátlakovo a neobjektívne. Neuznáva autority a vidí iba svoje práva. Nie je pravdou, že nemal možnosť sa zúčastniť posledného znaleckého posudzovania. Znalec ho opakovane vyzval, čo je v posudku zadokumentované, a otec neposkytol potrebnú súčinnosť. Právny zástupca poukázal aj na skutočnosť, že súd nie bez príčiny už druhým neodkladným opatrením obmedzil styk otca. Zo všetkých týchto dôvodov matka naďalej chce aj bude chrániť dieťa pred širším nevhodným kontaktovaním okolia dieťaťa vrátene jej bydliska zo strany otca. Otcovi sa nejedná o naplnenie občianskych práv o informovanosti, ale keby sa dnes dozvedel bydlisko, tak už dnes alebo od zajtra by toto bydlisko atakoval svojimi návštevami. Dôležitosť ochrany dieťaťa je potvrdená aj znaleckým posudkom znalca PhDr. Valúcha a jeho dodatkom. V dodatku vyhodnocoval znalec audio nahrávku zo styku otca s dieťaťom, ktorú podrobne analyzoval. Nahrávka ja autentická, jej obsah je obsahom doplnku posudku, nahrávka je k dispozícii na preverenie, keby otec namietal jej nepravdivosť. Z nahrávok z posledných stykov z roku 2017 vyplýva, že otec pristupuje k dieťaťu úplne nevhodným spôsobom, kde aj slovne zvýrazňuje svoju akúsi moc, zapája do styku políciu a s dieťaťom nevhodným spôsobom komunikuje. Pred dieťaťom sa negatívne vyjadruje o matke, dieťaťu zdieľa nevhodné informácie. Otec pri styku potláča rolu matky napriek tomu, že jej prítomnosť bola predbežným opatrením potvrdená, a uprednostňuje vlastné subjektívne predstavy o priebehu styku. Asistencia polície pri styku bola opakovaná, otec si privolaním hliadok ku styku chcel dokumentovať priebeh styku, dostal sa do konfliktu aj so samotnou hliadkou polície pre svoju povahu a spory aj s políciu aj s matkou riešil pred dieťaťom. Dieťa, ktoré má určité zdravotné problémy, neakceptuje správanie otca, má z neho strach a nechce sa zúčastňovať styku s otcom. Znalec podľa názoru matky odhalil, že tento výsledok nie je pod výchovným vplyvom matky, ale odráža správanie sa otca, preto treba zvážiť závery znalca aj čo sa týka možného úplného obmedzenia styku otca na určité obdobie, aby dieťa malo čas sa psychicky regenerovať zo správania sa otca. Matka vo svojej výpovedi obšírne vysvetlila ako otec zasahoval v rôznych bydliskách matky a ako sa nevhodne správal v okolí matky, v škole a u lekárky. Tieto argumenty boli známe okresnému súdu už aj pred prvým rozhodnutím, ktorým neprikázal matke prezradiť bydlisko. Krajský súd v Trnave v tejto časti rozhodnutie zrušil, čo treba pripísať jeho nedostatočnému odôvodneniu, avšak podľa názoru matky tie všetky zásahy do súkromných práv v bydlisku matky a dieťaťa zo strany otca sú neprípustné a deformujú výchovu dieťaťa. Je možné ich transparentne odôvodniť s poukazom

aj na nový dôkaz - nový znalecký posudok, ktorý bol súdu predložený, pričom otázka styku dieťaťa s otcom úzko súvisí aj s informovanosťou otca o bydlisku, práve preto, že otec sa v minulosti nesprával vhodne v bydlisku matky a výsledkom je, že dieťa otca úplne odmieta. Znalec tieto skutočnosti zistil odborným vyšetrením a jasne ich vyjadril v posudku a v jeho dodatku. Tento nový znalecký posudok je ďalším dôležitým dôkazom, prečo otec nemá byť informovaný o bydlisku dieťaťa. Doteraz nerešpektoval v skutočnosti úpravy styku a násilím vstupoval do obydlia matky, na čo nemal právo z právnej úpravy styku s dieťaťom. Právny zástupca matky právom záverečnej reči uviedol, že matka navrhuje zaviazať otca na platenie výživného v časovom rozsahu tak ako to už naposledy okresný súd urobil, od decembra 2011 a potom navrhuje, aby výživné sa zvyšovalo v závislosti od zistených príjmov otca. Keďže pred predbežným opatrením v tom čase bolo stanovené výživné 100 eur, matka navrhuje, aby v tejto výške bolo stanovené spätné výživné od decembra 2011 do decembra 2013 a potom, aby narastalo tak ako to v minulosti učinil okresný súd v rozsudku s tým, že odkedy to príjmy otca dovoľujú, matka navrhuje výživné 200,- eur mesačne. Právny zástupca matky poukazoval na súdnu prax, kde výživné na dieťa má byť stanovené vo výške cca štvrtiny príjmu platiteľa, pričom posledné referované zárobky otca toto umožňujú už dlhšie. Matka navrhovala započítať do výživného 100-eurové mesačné sumy v zmysle predbežného opatrenia tak ako to už okresný súd vypočítal. Čo sa týka oznámenia bydliska, matka navrhovala tento návrh zamietnuť s poukazom na uvedené skutočnosti, ktoré matke doteraz vzbudzujú dôvodnú obavu, že keď sa otec dozvie o bydlisku maloletej, bude toto bydlisko kontaktovať, bude si tam overovať u susedov spôsob života matky a dieťaťa a toto bydlisko bude kontaktovať aj keď bude styk stanovený mimo neho. Matka sa bojí vplyvu takýchto kontaktov na vývoj dieťaťa. Za nový dôkaz potom ako odvolací súd rozhodoval, matka považuje znalecký posudok R.. T. a jeho dodatok, z ktorého vyplýva záver, za ktorý znalec nesie odbornú zodpovednosť, že konania otca voči matke a dieťaťu považuje za psychické týranie a prihovára sa za silnú redukciu kontaktu, pričom tento názor odborníka sa nemôže týkať iba styku otca s dieťaťom, ale akéhokoľvek vplyvu otca na dieťa. Ďalším listinným dôkazom je úradný záznam kolíznej opatrovníčky z rozhovoru s maloletou, z ktorého vyplýva, že dieťa odmieta kontakt s otcom a zároveň aj uvádza, že dieťa vo svojej detskej úprimnosti vytvára matke problém, keď nechce ísť na styk, nechce vystúpiť z auta, uvádza jednoznačne, že s otcom nechce mať kontakt. Maloletá sa doslova vyjadrila, že nechce takýto kontakt v byte, že nechce, aby otec poznal bydlisko. Legislatíva EÚ včlenená do slovenských zákonov dáva dôraz v rodinnoprávnych veciach na vyjadrenie maloletých detí. Je to aj v procesnom predpise, aj v zákone o rodine. Preto by bolo treba brať vyjadrenú vôľu dieťaťa do úvahy. Na jednej strane rodič určite má právo poznať bydlisko dieťaťa, na druhej strane však má aj povinnosť starať sa tak, aby neohrozil zdravý vývoj dieťaťa. Preto treba citlivo zvážiť tieto vzťahy a rozhodnúť tak, aby práva dieťaťa boli chránené.

21. Otec maloletej na pojednávaní dňa 22.09.2017 v rámci jeho opätovného výsluchu, ako aj jeho ostatných prednesov ako účastník konania uviedol, že ako zákonný zástupca dieťaťa v zmysle medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa OSN, ako aj v zmysle zákona o rodine má jednoznačne právo vedieť a poznať, na akej adrese sa jeho dcérka nie len teraz v tomto čase, ale aj v budúcnosti bude zdržiavať. Má vážnu pochybnosť a podozrenie, či dieťa v domácnosti matky nie je psychicky týrané, a to priamo matkou a prostredím, v ktorom sa momentálne nachádza. Dôvody, pre ktoré by otec mal poznať miesto trvalého a prechodného bydliska sú také, že otec nikdy nebol súdne trestaný, voči maloletej dcére sa nikdy nedopustil žiadneho trestného činu, nikdy s jej nijako fyzicky ani psychicky neublížil a navyše matka dieťaťa sa neustála sťahuje. V roku 2014 sa matka dopustila medzinárodného rodičovského únosu dieťaťa v Rakúskej republike, kde súd v Korneuburg v apríli 2015 jednoznačne rozhodol, že matka je povinná sa s dieťaťom vrátiť do SR a okamžite oznámiť otcovi miesto aktuálneho bydliska. Ďalšie dokumenty, ktoré poukazujú na to, že otec je oprávnený poznať miesto bydliska svojej dcérky, sú predbežné opatrenie vydané okresným súdom v roku 2014 a rozsudok z 24.06.2016, v zmysle ktorého mala matka dobrovoľne oznámiť otcovi dieťaťa miesto bydliska. Táto situácia pretrváva od júna 2015, to znamená viac ako 2 roky otec nepozná miesto bydliska svojho dieťaťa. Matka svojím systematickým, pravidelným a cieleným konaním sa snaží deštruovať vzťah otca a dcéry, a to tým, že na stretnutia, ktoré boli nariadené v zmysle rozsudku sa úmyselne buď vôbec nedostavovala, alebo výrazne meškala, pričom nikdy svoj dôvod nevysvetlila a otcovi neposkytla žiadne náhradné termíny stretnutí. Len tento rok matka takýmto spôsobom úmyselne zmarila stretnutia od marca 2017 až do júla 2017, kedy otec svoju dcérku vôbec nevidel. Taktiež počnúc 20.08.2017 až doteraz, otec nevidel svoju dcéru. Policajná hliadka bola na tieto stretnutia privolaná nie v čase, keď matka s dieťaťom prišla na styky, ale len v čase, keď matka sa nedostavila na čas o 16:00 hod. a otca vôbec neinformovala o tom, kedy príde. Matka na všetkých dokladoch rôznym inštitúciám uvádza vždy iné trvalé miesto bydliska. Ako dôkaz je karta dieťaťa z detského kútika TIME OUT AUPARK, kde

je uvedená adresa D. Č.. XXX, pričom na tejto adrese sa matka s dieťaťom nezdržiava už viac ako 3 roky. Na základe týchto hore uvedených informácií a dôkazov otec trval na tom, aby ako zákonný zástupca dieťaťa bol informovaný o mieste reálneho pobytu svojej dcérky, pretože má vážne podozrenie, že dieťa sa aj tohto času nachádza mimo územia SR. Neexistuje žiaden zákonný objektívny dôvod, aby ako otec nepoznal a nevedel, kde jeho dieťa býva. Čo sa týka tvrdenia právneho zástupcu matky, absolútne vylučuje skutočnosť, že po dozvedení sa miesta bydliska by otec začal „atakovať“ miesto bydliska dieťaťa, toto nie je jeho cieľom. Vysvetlil, že jeho návrh týkajúci sa platenia časti výživného v naturáliách spočíva v tom, že matka dlhodobo nerešpektuje právo dieťaťa na otca a úmyselne porušuje medzinárodný dohovor OSN o právach dieťaťa, ako aj zákon o rodine, úmyselne dlhodobo neumožňuje styk dieťaťa s druhým rodičom. Keďže matka nerešpektuje ani posledný rozsudok KS TT, neumožňuje mu pravidelný styk s dieťaťom napriek tomu, že už v minulosti boli matke uložené opakovane poriadkové pokuty, tak otec práve týmto spôsobom sa chce spolupodieľať na výchove a vývine dieťaťa. Má záujem dieťaťu platiť krúžok, ktorý jej bude hradiť a bude v tomto čase dieťa sprevádzať na tento krúžok, aby bol zabezpečený jednak jeho styk s dieťaťom, a teda aj náklady na krúžok. Otec tiež uviedol, že ako zákonný zástupca dieťaťa mám právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie dieťaťa. Matka dieťaťa všetky inštitúcie vrátane obvodnej doktorky úmyselne zavádza a povedala J.. U., že otec nemám žiadne práva, aby mohol byť informovaný o zdravotnom stave jeho dcérky. Pokuta, ktorá bola udelená H.. U., bola výsledkom toho, že BSK výsledkom kontroly zistil, že J.. U. sa dopustila porušenia zákona o zdravotnej starostlivosti. So súčasnou triednou učiteľkou Mgr. Žákovou otec nemá žiaden osobný problém a školu nenavštevuje tak, ako to bolo opísané právnym zástupcom matky. Otec ako zákonný zástupca dieťaťa má jednoznačne právo poznať miesto reálneho bydliska jeho dcéry, o ktorú sa riadne stará a mesačne posiela výživné v súdom stanovenej výške. Otec nikdy nebol súdne trestaný, nikdy neublížil svojej dcére, to čo povedala matka, že sa obáva, že by otec vyhľadával miesto ich bydliska po dozvedení sa tejto informácie, otec považoval za absurdné, nakoľko od rozvodu v roku 2010 sa otec dostavil do miesta bydliska matky a dieťaťa len na základe súdneho rozhodnutia v časoch, ktoré stanovil súd. Jediné, na čom otcovi záleží je výchova a starostlivosť o dcéru zo strany druhého rodiča, pričom súd v zmysle zákona o rodine dbá na to, aby po rozvode rodičov mali obidvaja rodičia zabezpečený rovnomerný stabilný a sústavný styk so svojimi deťmi. Otec žiadal ÚPSVaR, aby zorganizoval spoločné stretnutie za prítomnosti dieťaťa a otca, aby sa aj kolízna opatrovníčka na vlastné oči mohla presvedčiť o interakcii v reálnom vzťahu medzi otcom a dieťaťom. K tomuto stretnutiu bohužiaľ nedošlo. Kolízna opatrovníčka teda pri svojom tvrdení môže vychádzať len z vyjadrenia jednej strany, navyše ako bolo v správe uvedené dieťa prišlo na ÚPSVaR v poobedných hodinách, kedy bolo unavené a nemalo vôbec záujem komunikovať. Taktiež treba prihliadnuť na to, že dieťa sa dlhodobo nemohlo stretávať s otcom kvôli úmyselnému nerešpektovaniu súdneho rozhodnutia zo strany matky. Otec zdôraznil, že matka úmyselne odoprela dieťaťu styk s otcom od septembra 2014, to znamená viac ako 3 roky otec nemá zabezpečený pravidelný styk s dieťaťom. Preto dieťa si vytvára o otcovi dojem len na základe toho, čo počuje a vidí vo svojej domácnosti u matky, kde trávi takmer celý svoj čas.

22. K predloženým zárobkovým a výdavkovým výkazom matky otec uviedol, že tieto nepovažuje za relevantné a nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu, pretože boli napísané samotnou matkou. Jediný relevantný príjem matky je výživné na deti vo výške 183,- eur mesačne, z čoho otec momentálne platí 100,- eur. Matka uvádza, že je tohto času vedená v evidencii ÚPSVaR ako nezamestnaná, ale na druhej strane tvrdí, že má neustále príjmy zo zárobkovej činnosti, ktoré vôbec nevie reálne zdokladovať. Otázka je, prečo matka, ktorá má školopovinné dieťa si systematicky nehľadá oficiálnu prácu, ktorá by jej mesačne prinášala vyšší príjem ako v súčasnosti tvrdí, že poberá od členov rodiny. Čo sa týka výdavkov matky aj maloletej, otec má za to, že za bežné výdavky nemožno považovať položku auto, taktiež položku telefón. Tvrdil, že otec k dnešnému dňu nie je dlžný žiadnu sumu na výživnom matke podľa rozsudku č.k. XXP/XX/XXXX-XXXX zo dňa 24.06.2016, o čom priložil výpis z účtu. Otec musel v minulosti a aj v súčasnosti venovať príliš veľa energie a času súdnym sporom namiesto toho, by sa mohol zamerať na hľadanie si stabilného pracovného zaradenia. Situácia, ktorú spôsobuje matka, otcovi vôbec neuľahčuje, aby sa dlhodobo zamestnal v práci, ktorá bude pokrývať výživné, ktoré navrhuje matka. Minulý rok 2016 mal otec vážne zdravotné problémy, kvôli ktorým takmer 8 mesiacov bol nezamestnaný. V súčasnosti pracuje na dohodu o vykonaní práce, pričom nemá stanovený žiadny fixný plat, to znamená, jeho príjmy sa plne odvíjajú od výsledkov jeho práce. Vzhľadom k tomu, že otec považuje za nevyhnutné prispievať na dieťa, a vychádzajúc z jeho zárobkových a výdavkových výkazov, ako aj z jeho súčasnej majetkovej a príjmovej situácie otec navrhoval, aby výživné, ktoré bolo stanovené predbežným opatrením, sa nemenilo, a to z toho dôvodu, že už v čase navrhnutia predbežného opatrenia

nebol posudzovaný jeho príjem a vzhľadom k tomu, že dieťa nemá žiadne nadštandardné zdravotné obmedzenia, navštevuje štátnu školu. Preto považuje mesačné výživné v sume 100,- eur za dostačujúce. Otec sa chce spolupodieľať na výchove a vývine dieťaťa okrem bežných výdavkov v sume 100,- eur aj inou formou (napr. zaplatenie krúžkov vo výške cca 40,- eur). Vo vzťahu k výživnému otec požadoval, aby súd vychádzal z obdobia príjmov otca za posledné 3 roky a takisto aj z príjmov matky, ktorá je povinná spolupodieľať sa na výchove dieťaťa vo výške 50 %. Otec sa chce aj naďalej spolupodieľať na zabezpečovaní výživného v sume 100 eur a takisto sa chce spolupodieľať na vývoji dieťaťa vo forme zabezpečenia voľnočasového krúžku, ktorý bude spolufinancovať s matkou na základe spoločnej dohody o vybraní krúžku.

23. Právna zástupkyňa otca vo svojich prednesoch na pojednávaniach uviedla, že náklady matky na maloletú, uvedené pred dňom 24.06.2016 sú premrštené a ničím nedokladované, matka sama ani nedosahovala takýto príjem, že by mohla prekryť takéto vysoké výdavky na maloletú. Príjem otca a jeho majetkové pomery boli dôkladne preskúmané, avšak príjem matky nebol ničím podložený. Matka uvádza príjem cca 300,- euro mesačne, avšak tento nebol ničím podložený. Matka bola evidovaná na ÚPSVAaR, a z tohto dôvodu nie je zrejmé, akým zákonným možným spôsobom si mohla túto sumu privyrobiť. Jediný jej oficiálny príjem je 230,- euro a to: 100,- € od otca J.. W. a 83,- € od otca druhého dieťaťa, zvyšok sú rodinné prídavky. Vyčíslenú sumu 201,45 eur, ktorú matka navrhuje prispievať zo strany otca na maloletú z titulu výživného aj spätne od 01.01.2016, považuje otec za premrštenú, táto neodrazuje reálne náklady na maloletú s tým, že otec by sa rád podieľal na výživnom aj formou naturálií, t.j. dávať jej darčeky, vybrať jej krúžok, a poprípade zaplatiť výlet a iné voľnočasové aktivity. Uviedla, že otec nespôsobil dieťaťu žiadnu traumu a je zbytočné ju trápiť psychologickými vyšetreniami. Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že na predchádzajúcom pojednávaní v júni 2016 matka uvádzala iné výdavky, ktoré nekorešpondujú s výdavkami uvádzanými v jej aktuálnych výkazoch podľa jej zdokladovaného príjmu 230 eur + nejaké privyrobenie cca 300,- eur z čoho nevychádza, že by bola schopná pokrývať všetky jej výdavky. Maloletá má účet v OTP banke, preto otec nepovažuje za účelné posielať jej výživné na nový účet v TATRA banke aj z hľadiska transparentnosti. K právu otca na informáciu o bydlisku maloletej právna zástupkyňa otca uviedla, že otec má právo mať informáciu, kde jeho dieťa býva. Otec má za to, že ani súd nepozná, kde sa dieťa zdržuje, a nie je zrejmé, či kolízny opatrovník pozná adresu jej bydliska. V minulosti mala matka povinnosť informovať otca v bežných veciach maloletej, avšak dodnes otec žiadnu informáciu písomne, ústne a ani iným spôsobom neobdržal, jediný jeho spôsob informovania sa o dcére je elektronická žiacka knižka. K dodatku znaleckého posudku č. 8/2017 uviedla, že so závermi znalca sa otec nestotožňuje, nie je mu zrejmé akým spôsobom znalec posudok vyhotovoval. Je tam iba informácia, že vychádzal z nahrávky, avšak nie je zrejmé, či je to audio ale video nahrávka, a tiež osobu znalca otec nepovažuje za relevantnú, pretože tohto vybrala matka, a otec sa znaleckého dokazovania nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom zúčastniť. V roku 2017 sa otec stretával s maloletou dcérkou v detskom kútiku v trvaní cca 15 hodín. Z tohto dôvodu nie je otcovi zrejmé, akým spôsobom by otec mohol tak negatívne, ako je popísané v znaleckom posudku, ovplyvniť maloletú. V období od vynesenia rozsudku v 2016 do konca roka 2016 sa otec s dcérkou nestretol. Otec založil do spisu informáciu o dieťati - históriu návštev v detskom kútiku. Ďalej dodala, že matka uvádza stále iné trvalé bydlisko dieťaťa, u lekára, v škole. V súčasnosti z potvrdenia o pobyte je zrejmé, že maloletá je vedená v obci Bratislava - Vrakuňa, toto potvrdenie bolo tiež založené do spisu. Otec sa nikdy nedopustil žiadneho trestného činu, neboli mu obmedzené rodičovské práva, otec má dieťa rád, psychicky ho táto situácia ničí, v roku 2017 dieťa zmenilo postoj k otcovi, avšak stretnutí otca s dieťaťom za rok 2017 bolo spolu cca 14 hodín, v roku 2016 dcéru nevidel 7 mesiacov. Preto otec nerozumie, kde dieťa mohlo chytiť negatívny postoj k otcovi, keď s ním strávil málo času. Dodatku k znaleckému posudku R.. T. otec nedôveruje, znalec bol najatý matkou, preto má otec vážne pochybnosti, či vôbec bol znalecký posudok vyhotovený v súlade zo zákonom a má pochybnosti o jeho transparentnosti. Matka totiž smeruje k úplnému zákazu styku otca s dieťaťom. Otec navrhoval stanoviť výživné vo výške 100,- eur mesačne + príspevky v naturáliách. Tiež uviedla, že otec nemá dôvod chodiť na bydlisko matky, keď má právo sa stretávať s dieťaťom v Auparku.

24. Kolízna opatrovníčka vo svojich vyjadreniach na pojednávaniach uviedla, že výživné navrhuje určiť v rámci možností a schopností otca za obdobie od 12.12.2011 s prihliadnutím na oprávnené výdavky maloletej. K výživnému na základe predstavy otca v tom zmysle, že bežné výživné by doplňoval určitou finančnou čiastkou, nejakými naturáliami ako napr. platbou za krúžok kolízna opatrovníčka uviedla, že v záujme maloletej predovšetkým treba vykryť jej bežné výdavky a potreby, a preto navrhovala, aby súd výživné neurčoval takýmto spôsobom. K právu otca na informáciu o bydlisku dieťaťa kolízna opatrovníčka uviedla, že v každom prípade rodič ako taký má zákonné právo vedieť, kde sa jeho dieťa

nachádza, na akej adrese. Je evidentné, že otcovi maloletej Tatiany rodičovské práva neboli okresané, celá situácia sa jej však javí, že z celého sporu medzi rodičmi maloletej nepriaznivo vychádza práve maloletá, ktorá sa sama vyjadrila, že nechce, aby otec vedel ich adresu, a to len z jedného jediného dôvodu, aby nekričal na matku. Uviedla, že záujem dieťaťa v najširšom slova zmysle je zabezpečenie priaznivého a všestranného psychického, fyzického a sociálneho vývinu dieťaťa, najmä uspokojovanie jeho potrieb, čo však znamená mať na zreteli, že záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. Konať v jeho záujme je mať na zreteli potreby dieťaťa rešpektujúc jeho individualitu a jedinečnosť, zohľadňujúc pri tom, v akej životnej situácii sa aktuálne nachádza. Ide najmä o naplnenie potreby istoty a bezpečia vyplývajúce z budovania citových väzieb. Dohovor o právach dieťaťa má zabezpečiť, aby rodičia, resp. zákonní zástupcovia mali prvoradú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Právom dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov je udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmom dieťaťa. V zmysle článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, každému dieťaťu, ktoré je schopné formulovať vlastné názory, sa má zabezpečiť právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú. SR upravuje právo na život a jeho ochranu, právo na zabezpečenie telesnej integrity pred fyz. útokmi i zabezpečenie nedotknuteľnosti osoby pred psychickým nátlakom a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, ktoré patria medzi základné ľudské práva, ktorých porušenie môže mať aj formu násilia. Na ochranu práv a právom chránených záujmov dieťaťa sa SR stala zmluvnou stranou viacerých dohovorov v oblasti medzinárodnoprávnej ochrany detí, podľa ktorých je zaručené právo každému dieťaťu na ochranu pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím alebo ponižovaním. Kolízna opatrovníčka bola toho názoru, že je neobvyklé, aby rodičia nevedeli bydlisko alebo adresu dieťaťa, avšak sa mohla vyjadriť len na základe toho, čo maloletá uviedla pri pohovore, t.j. že sa bojí toho, aby otec znovu kričal na matku, čo bola jej reakcia na otázku, či by jej vadilo, keby otec poznal adresu. Teda na základe jej vyjadrení momentálne navrhuje, aby súd neurčil matke povinnosť informovať otca o bydlisku maloletej. Čo sa týka výživného, jeho výšku navrhovala kolízna opatrovníčka určiť s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca a takisto s prihliadnutím na potrebu špecifických stravovacích potrieb maloletej.

25. Z predložených a súdom zadovážených listín preukazujúcich príjmy a výdavky matky za obdobie 2016 a 2017 vyplýva, že nemala zárobkovú činnosť v tomto období, a to z dôvodu starostlivosti o maloletú Tatianu, ktorá si vyžaduje mimoriadnu a špecifickú starostlivosť, nakoľko dieťa má 2-3 ročný regres vo vývine. Živobytie zabezpečuje z vlastných finančných zdrojov, t.j. z úspor a odplát v rámci pomoci jej rodinným príslušníkom, čo jej postačuje na zabezpečenie základných potrieb pre rodinu. Ako vedľajšie príjmy uviedla výživné na dve deti spolu vo výške 183,- eur a rodinné prídavky na deti vo výške 47,- eur, teda spolu 230,- eur. Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že matka maloletej je od 20.09.2017 evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, predtým bola evidovaná v obdobiach od 27.07.2012 do 31.12.2012 a od 27.08.2014 do 11.07.2016. Z matkou vyčíslených výdavkov za roky 2016 a 2017, ktoré výdavky matka preukazovala blokmi, uhradenými šekmi a faktúrami, doloženými do spisu v prílohe podania z 11.10.2017, vyplýva, že mesačné celkové výdavky na ich trojčlennú domácnosť (energie, odpad, plyn, elektrina, voda) sú vo výške 132,- eur, na stravu: 310,- eur, na auto (tankovanie, STK, EK, poistenie, zimné pneumatiky, poruchy): 250,- eur, na telefón: 37,- eur (tel. služby, splátka za telefón), na školu: 87,- eur, na zdravie (lieky, zdravotná a zubná starostlivosť): 12,40 eur, na ošatenie: 29,30 eur, na krúžky: 44,- eur. Z toho matka požaduje hradiť výživné pre maloletú v polovici reálnych výdavkov na dieťa, spolu vo výške 201,45 eur mesačne. Matka vo svojom podaní z 25.10.2017 uviedla, že ona s rodinou zabezpečujú maloletej bezlaktózovú, bezhistamínovú a bezcholesterovú stravu, matka ju odvezie, dovezie na krúžok, do školy, domov a potom sa jej doma venuje do večera miesto špeciálneho pedagóga, aby sa dieťa so svojimi všetkými vývojovými poruchami vyrovnalo zdravým deťom. Dieťa navštevuje špeciálnu triedu pre deti s NKS s tým, že deťom v nej sa vyučuje individuálnym a špeciálnym pedagogickým prístupom. Miesto školy nie je ich miestom trvalého bydliska a výber školy bol zohľadnený na základe potrieb dieťaťa, ktoré jej vyplývajú z vývinových porúch. Matka tiež uviedla, že zabezpečovať momentálne celý príjem by bol na úkor jej zdravotných problémov a na úkor špeciálnych potrieb a záujmov maloletej, preto výdavky najviac pokrýva z vlastných úspor, darov a pomoci rodiny. Má v záujme pokračovať vo svojej kariére akonáhle bude ich rodinná a zdravotná situácia na tom lepšie. Otec posiela výživné na účet v OTP banke, kde si ich matka musí osobne vyzdvihnúť, nakoľko jej otec zamietol bankovú kartu, ktorú jej vydali na jej žiadosť, aby nemusela cestovať do banky. Na tento účet otec posiela iba výživné a banka zakaždým strháva poplatok 3,- eur na mesiac, čo činí 36,- eur na rok, čím nastáva dlh na výživnom tým, že na účte výživného nie je plná suma. Matka taktiež eviduje dlžnú sumu za výživné

vo výške 100,- eur k 15.08.2014. Matka taktiež doložila do spisu správu zo psychologického vyšetrenia maloletej z 08.11.2016 a o laktózovej a histamínovej intolerancii maloletej.

26. Z predložených a súdom zadovážených listín preukazujúcich príjmy a výdavky otca za obdobie 2016 a 2017 vyplýva, že tento od 22.03.2016 do 15.11.2016 bol nezamestnaný a vedený na ÚPSVaR v evidencii uchádzačov o zamestnanie, kedy poberal dávky v nezamestnanosti za obdobie marec - august 2016 v celkovej výške 2.714,40 eur, za celý mesiac 532,20 eur / 550,- EUR podľa počtu dní v mesiaci. V mesiacoch november- december 2016 otec poberal dávku v hmotnej núdzi 2 x 61,60 eur. Otec ku dňu 22.03.2017 ukončil samostatnú zárobkovú činnosť vykonávanú podľa výpisu zo živnostenského registra na základe živnosti pre spotredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu, pričom podľa jeho vyjadrenia bol dôvodom ukončenia podnikania jeho zhoršujúci sa stav, pre ktorý v apríli podstúpil operáciu očí. Z daňového priznania otca za rok 2016 vyplýva príjem otca zo živnosti 5.864,67 eur a príjem zo závislej činnosti 980,- eur (hrubá mzda pri dohode o vykonaní práce). V roku 2017 mal otec príjem z dohody o vykonaní práce do 31.01.2017 vo výške 385,81 eur a od 01.02.2017 do 31.05.2017 mal netto príjem u zamestnávateľa P. A., Y..N..K.. spolu vo výške 2.660,77 eur, t.j. v priemer na mesiac cca 665,- eur. V období od 03.07.2017 do 24.08.2017 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa Q.&. F. Y..N..K.. s čistým príjmom 916,86 eur za mesiac júl 2017 a 356,66 eur za august 2017. Od 09.09.2017 pracuje otec na dohodu o pracovnej činnosti v Dôvera zdravotnej poisťovni, a.s. s hrubou mzdou za september vo výške 1.327,50 eur. Z otcom predložených dokladov tiež vyplýva, že od novembra 2016 platí za nájom 200,- eur mesačne, má dva spotrebiteľské úvery, ktoré spláca v mesačných splátkach po 82,01 eur a 91,49 eur. Taktiež doložil daňový doklad o zaplatení za operáciu očí vo výške 430,- eur a doklad o ročných nákladoch na nevyhnutnú zdravotnícku pomôcku vo výške 149,47 eur. Zároveň zdokladoval platby výživného od januára 2016 do júna 2016 a od decembra 2016 do októbra 2017 vo výške 100,- eur mesačne a od júla 2016 do novembra 2016 vo výške 170,- eur.

27. Z dodatku k znaleckému posudku č. 8/2017 zo dňa 10. apríla 2017 vypracovaného znalcom v odbore psychológia, odvetvie: klinická psychológia, R.. A. T. vyplýva, že maloletá W. bola so znalcom v kontakte jedenkrát počas psychologického cieleného anamnestického rozhovoru v sprievode matky a tiež osamote bez prítomnosti matky. Maloletá bola podrobená psychologickému cielenému anamnestickému rozhovoru a psychologickému pozorovaniu, spolu v počte 1 hodina. Znalec obdržal od zadávateľa znaleckého úkonu - matky maloletej audio a video nahrávky, ktoré vyhotovila matka maloletej. Znalec tieto nahrávky podrobne preštudoval a podrobil ich psychologickej analýze. Znalecký posudok obsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 a zodpovedá na otázky aj ohľadom toho, či vytvára otec psychický nátlak a stres na dieťa a psychickú ujmu u neho, či narúša emočný vývin dieťaťa, či otec psychicky týra maloletú, ako aj odporúčanie znalca v nadväznosti na jeho odpovede (aj) na vyššie uvedené otázky.

28. Z úradného záznamu ÚPSVaR DS na č.l. 1791 o pohovore s maloletou W. vyplýva, že dňa 14.09.2017 sa maloletá W. dostavila na ÚPSVaR s jej matkou a bol s ňou vykonaný pohovor aj ohľadom toho, ako by vnímala to, keby otec poznal ich bydlisko.

Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodiča majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci ale i alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadenia sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa žiadne dieťa nesmie byt' vystavené svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť. Dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

29. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne a opakovane za preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú. Z tohto zistenia potom vyplýval záver, že je potrebné práva a povinnosti rodičov k ich maloletému dieťaťu upraviť rozhodnutím súdu. Z vyjadrenia oboch rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka vyplýva, že osobnú starostlivosť o maloletú na základe predbežného opatrenia od decembra 2011 zabezpečuje jej matka. Z vykonaného dokazovania má súd taktiež jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť za preukázané, že rodičia medzi sebou nie sú schopní dlhodobo vôbec komunikovať, komunikácia medzi nimi skutočne zlyháva a vedie k rozporom, konfliktom, vzájomnému obviňovaniu sa, no v neposlednom rade škodí najmä a najviac maloletému dieťaťu, poškodzuje jeho najlepší záujem, jeho zdravý psychický vývoj i formujúce sa životné postoje do budúcna. 30. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že nielen že rodičia nie sú schopní spolu komunikovať, ale nie sú schopní ani akceptovať podstatu a zmysel najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, keď ani v tom, čo je pre dieťa najlepším záujmom sa nevedia zhodnúť a každý má o ňom inú predstavu. A toto je základný a najpodstatnejší problém, na ktorý súd bral zreteľ vo všetkých aspektoch týkajúcich sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a premietol to do aj do výrokov rozsudku v zostávajúcej časti predmetu konania, t.j. do dvoch zvyšných otázok, ktoré sa v tomto konaní ešte meritórne riešili. Súd opätovne zdôrazňuje, že jediným záujmom a tou najpodstatnejšou úlohou súdu, pri úprave ktorejkoľvek z otázok, ktoré sú, resp. sa stali predmetom tohto konania, je hľadieť najmä a prioritne na záujem maloletého dieťaťa, ktorý zisťoval vykonaným dokazovaním. S poukazom na túto filozofiu potom súd svoje meritórne rozhodnutie v zostávajúcej časti zdôvodňuje nasledovne:

31. Predmetom konania v predmetnej veci po zrušení a vrátení prvostupňového rozsudku v dvoch výrokoch zostali nárok na výživné a právo otca, resp. povinnosť matky informovať otca o mieste bydliska maloletej. Vzhľadom k tomu, že súd už právoplatne rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné opätovne rozhodnúť o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, keď zo zákona o rodine vyplýva povinnosť súdu určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súd bol pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v predmetných otázkach.

32. Súd opätovne uvádza, že pri rozhodovaní o výživnom musí nielen celistvo zhodnotiť pomery účastníkov a prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného (teda maloletého dieťaťa), ale aj zhodnotiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (v tomto prípade otca maloletej). Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i citované ust. § 75 ods. 1 /veta druhá/ Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

33. V preskúmavanej veci súd teda vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení preskúmal pomery na strane účastníkov konania, odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa), ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (t.j. otca maloletej).

34. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že otec je vysokoškolsky vzdelaný, v období, keď bol v trvalých pracovných pomeroch jeho príjem bol približne na úrovni priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve SR v danom období. V období, keď vykonával podnikateľskú činnosť vykazoval

nepomerne nižší príjem. V čase od 22.03.2016 do 15.11.2016 bol nezamestnaný a vedený na ÚPSVaR v evidencii uchádzačov o zamestnanie, kedy poberal dávky v nezamestnanosti za obdobie marec - august 2016 v celkovej výške 2.714,40 eur, za celý mesiac 532,20 eur / 550,- EUR podľa počtu dní v mesiaci. Otec ku koncu marca 2017 (22.03.2017) ukončil samostatnú zárobkovú činnosť vykonávanú podľa výpisu zo živnostenského registra na základe živnosti pre sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu, pričom podľa jeho vyjadrenia bol dôvodom ukončenia podnikania jeho zhoršujúci sa stav, pre ktorý v apríli podstúpil operáciu očí. Z vyjadrenia otca pred vynesením rozsudku z 24.06.2016 v čase jeho rekonvalescencie po operácii očí vyplynulo, že podľa výsledku kontroly v júni 2016 si mieni začať hľadať prácu. Z vtedajšieho vyjadrenia jeho právnej zástupkyne tiež vyplynulo, že v tom čase ho naplno zamestnávalo toto súdne konanie a aj to je dôvod, prečo si vtedy prácu nehľadal. V mesiacoch november - december 2016 otec poberal dávku v hmotnej núdzi 2 x 61,60 eur. Z daňového priznania otca za rok 2016 vyplýva príjem otca zo živnosti 5.864,67 eur a príjem zo závislej činnosti 980,- eur ako hrubá mzda z dohody o vykonaní práce, ktorú prácu otec začal vykonávať až v novembri 2016. V roku 2017 mal otec príjem z dohody o vykonaní práce do 31.01.2017 vo výške 385,81 eur a od 01.02.2017 do 31.05.2017 mal netto príjem u zamestnávateľa P. A., Y..N..K.. spolu vo výške 2.660,77 eur, t.j. v priemere na mesiac cca 665,- eur. V období od 03.07.2017 do 24.08.2017 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa Q.&. F. Y..N..K.. Y. čistým príjmom 916,86 eur za mesiac júl 2017 a 356,66 eur za august 2017. Od 09.09.2017 pracuje otec na dohodu o pracovnej činnosti v Dôvera zdravotnej poisťovni, a.s. s hrubou mzdou za september vo výške 1.327,50 eur. Pred vynesením rozsudku z 24.06.2016 matka žiadala, aby bol otec zaviazaný k výživnému vo výške 250,- eur, pričom po vrátení veci odvolacím súdom matka požadovala určiť výživné vo výške okolo 200,- eur, čo je polovica mesačných výdavkov na maloletú, ktoré matka zdokladovala doloženými blokmi, uhradenými šekmi a faktúrami.

35. Z vyššie uvedených pomerov otca sa dá usudzovať, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať taký príjem, aby bol schopný platiť výživné na maloletú v súdom stanovenej výške. Súd opätovne dospel k záveru, že matkou pred vynesením rozsudku z 24.06.2016 vyčíslené náklady na maloleté dieťa sú nadštandardne vysoké, a tým bola aj vtedy požadovaná suma výživného 250,- eur vzhľadom na majetkové pomery, schopnosti i možnosti otca vysoká, pričom ako sama uviedla, tieto hradila a hradí vďaka finančnej pomoci svojej rodiny. Je nepochybné, že matka v najlepšom záujme maloletej, vzhľadom na jej zdravotný stav i jej špecifické potreby sa snaží dcére zabezpečovať rôzne aktivity, výlety, aktívy a zabezpečuje pre ňu rôzne predmety, knihy apod., všetko finančne náročné, avšak ako sama uviedla, toto všetko hradí z prevažnej väčšiny vďaka finančnej pomoci svojej rodiny a z predbežného výživného, ktoré otec platí od mája 2014 vo výške 100,- eur. V súvislosti s tým, že matka po vrátení veci odvolacím súdom požadovala určiť výživné vo výške okolo 200,- eur, súd v ďalšom konaní vychádzal z tejto sumy, pričom opodstatnenosť a primeranosť matkou uvedených výdavkov na dieťa uznal (okrem výdavkov spojených s autom) v celom rozsahu jednak na základe matkou predložených blokov, zaplatených šekov a faktúr na jednotlivé konkrétne výdavky, a jednak vychádzajúc z rozsahu bežných výdavkov, ktoré boli a sú primerané veku maloletej, a z rozsahu výdavkov, ktoré sú odôvodnené jej špecifickým zdravotným stavom a stravovacími potrebami. Výdavky na auto vo výške 41,60 eur súd neuznal v celom rozsahu, keďže ich nepovažoval za nevyhnutne potrebné v tejto výške, a to aj z dôvodu, že matka do týchto výdavkov zahrnula aj náklady na STK, EK, poistenie, zimné pneumatiky, poruchy auta. Súd určil ako primerané výdavky maloletého dieťaťa na cestovanie (autom) polovicu z uplatnenej sumy, t.j. sumu cca 20,- eur. Súd tak považoval sumu výživného 180,- eur za adekvátnu, vychádzajúc zo zárobkových pomerov a príjmov otca dosiahnutých a zistených v poslednom období. Táto výška výživného je pritom odôvodnená už od 01.04.2016, a to z dôvodov uvedených nižšie.

36. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby oprávnenej, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od jej zdravotného stavu, od fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu prípravy na budúce povolanie a uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliadol. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti alebo nie, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Podľa súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20 % až 30 % z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Určená výška výživného 180,- eur, vzhľadom na vykazované príjmy otca nepochybne spadá do vyššie

uvedeného percentuálneho rozmedzia, pričom súd vychádzal z priemerných čistých príjmov otca za posledné mesiace (za obdobie január - máj 2017 spolu 2.660,77 eur, za júl a august spolu 1.273,52 eur a za september cca 1013,- eur, t.j. za 8 mesiacov spolu 4.947,29 eur / 8 = cca 618,- eur čistý príjem za mesiac, z čoho 180,- eur činí cca 29 %). Súd má za to, že takto určeným výživným je zachované aj právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Matka nie je zamestnaná, o dieťa sa osobne stará. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloletú, čím sa tiež podieľa na jej výžive. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto pri rozhodovaní o výživnom neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi, pričom však súd ani nezistil u rodičov na základe ich predložených výkazov také zvýšené pravidelné výdavky (t.j. nie jednorazový výdavok - napr. operácia očí u otca), ktoré by bolo potrebné považovať z dlhodobého hľadiska za mimoriadne finančne zaťažujúce. Súd má za to, že určeným výživným spolu s rodinnými prídavkami budú uspokojené odôvodnené potreby maloletej primerané jej veku, zdravotnému stavu a špecifickým potrebám, pričom na druhej strane platenie určeného výživného ani za situácie hradenia otcom preukázaných opodstatnených výdavkov spojených s bývaním a pod., vzhľadom na jeho zárobkové pomery, ako aj možnosti a schopnosti otca, neohrozí jeho vlastnú výživu. Treba mať tiež na zreteli, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu čiastočne vyvažuje i svojou osobnou starostlivosťou o ňu a tiež skutočnosť, že výživa maloletej je sčasti krytá i prídavkom na dieťa, preto je súd toho názoru, že súdom určené výživné tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku v plnom rozsahu zohľadňuje všetky právne významné kritériá pre posúdenie dôvodnosti výšky určenej vyživovacej povinnosti. Matka si pritom svoju vyživovaciu povinnosť plní aj tým, že pokrytie nákladov maloletej zabezpečuje aj s finančnou pomocou jej rodinných príslušníkov.

37. Súd zároveň poznamenáva, že vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť pred inými výdavkami, a povinný rodič musí plniť výživné aj na vlastný úkor. Ako už bolo uvedené, výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru v danom čase, a z týchto súd pri stanovovaní výšky výživného aj vychádzal. Otcovi súd dáva do pozornosti, že vyživovacia povinnosť rodičov voči ich maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť, ktorú sú povinní si plniť, a to hoc i na svoj vlastný úkor. Čo sa týka stanoviska otca, že by plnil výživné naturálne, súd v tejto súvislosti poukazuje na platnú právnu úpravu, kde sa výživné stanovuje finančne k rukám rodiča, ktorý starostlivosť realizuje, a ten rodič potom s prostriedkami nakladá v prospech dieťaťa. To samozrejme nebráni tomu, aby otec plnil nad rámec, avšak nie namiesto v peniazoch stanoveného výživného aj naturálne.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd teda nevyhovel matke ohľadne výživného v plnom rozsahu, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať (a v skutočnosti i začalo) i bez návrhu a súd nie je viazaný návrhmi matky (ani ostatnými návrhmi otca), ani požiadavkou na úpravu výkonu starostlivosti o maloleté deti, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného.

39. V zmysle cit. ustanovení zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade bolo preukázané, že od 12.12.2011 má matka maloletú vo výlučnej osobnej starostlivosti na základe predbežného opatrenia. Konanie vo veci samej bolo následne začaté ex offo uznesením z 29.02.2012. Súd preto s poukazom na citované zákonné ustanovenia mal za to, že je dôvodné rozhodnúť o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej za obdobie od vykonateľnosti cit. predbežného opatrenia Okresného súdu Galanta (t.j. od 12.12.2011), ktoré bezprostredne predchádzalo a na poklade ktorého bolo vydané uznesenie ex offo o začatí konania vo veci samej. Odvolací súd sa už s týmto záverom súdu o určení výživného počnúc dňom 12.12.2011 stotožnil v jeho zrušujúcom uznesení. Vzhľadom na uvedené teda súd rozhodol spätne o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej počnúc od 12.12.2011, a to za jednotlivé obdobia a v sumách, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd pritom, vychádzajúc z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, výšku výživného adekvátne odstupňoval, vyhodnotiac pri každej zmene výšky výživného práve tie zmeny, ktoré mali za následok potrebu zvýšenia výživného. Súd prihliadal v príslušných obdobiach počnúc od 12.12.2011 na dosahované príjmy otca, resp. na jeho schopnosti a možnosti dosahovať (vyšší) príjem, ako aj na výdavky a opodstatnené potreby maloletého dieťaťa, tak ako boli v priebehu konania zistené.

Príjmy, ktoré otec dosahoval v jednotlivých obdobiach, mu umožňovali prispievať na výživu maloletej sumami ako určil súd, pričom súd považoval sumu 100,- eur od 12.12.2011 za primeranú zárobkovým pomerom otca, resp. jeho schopnostiam a možnostiam, ako i odôvodneným životným potrebám maloletého dieťaťa vo veku 3-6, čo bolo určené aj predbežným opatrením súdu z mája 2014. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od 12.12.2011 otec na výživu maloletej finančne neprispel, s výnimkou predbežného výživného (po 100,- eur mesačne), ktoré platí dodnes na základe predbežného opatrenia z mája 2014. Návrh otca na doplnenie dokazovania jeho neskorším čestným prehlásením o opaku súd ešte pred rozsudkom z 24.06.2016 zamietol ako nedôvodný a nespôsobilý skutočne preukázať plnenie vyživovacej povinnosti v uvedenom období. V danej súvislosti súd prihliadal aj na to, že v čase vykonateľnosti prvého predbežného opatrenia mala maloletá tri roky a 4 mesiace, pričom v priebehu konania vyrástla a začala navštevovať predškolské zariadenia a od septembra 2014 i školské zariadenia a t.č. už má deväť rokov, a teda jej odôvodnené potreby za celý čas pochopiteľne a objektívne primerane narastali. Práve tento objektívny vývoj životných nákladov maloletej odôvodňoval zvýšenie výživného zo 100,- eur na 130,- eur od 01.09.2014, keď nástup maloletej do školského zariadenia od začiatku septembra 2014 predstavuje objektívny dôvod podstatnej zmeny pomerov maloletej, ktorá automaticky má za následok aj zvýšenie jej životných nákladov a výdavkov spojených s navštevovaním školy (navyše špeciálnej triedy), nevyhnutne sa prejavujúcich v jej zvýšených životných potrebách v porovnaní s potrebami, ktoré u nej boli pred týmto obdobím. Ako v poradí druhý dátum odôvodňujúci zvýšenie výživného bol súdom určený dátum 01.04.2016 so zvýšením výživného zo sumy 130,- eur na 180,- eur, pretože otec práve ku koncu marca (22.03.2016) ukončil svoju podnikateľskú činnosť vykonávanú na živnosť, z ktorej za predošlé obdobie vykazoval nepomerne nižší príjem (v období od 04/2015 do 03/2016 mal otec ako SZČO príjem 102,80 eura mesačne podľa daňového priznania za rok 2015), než aký by mohol podľa svojich schopností a možností dosahovať (a predtým ako zamestnanec aj dosahoval), pričom súd do tohto dátumu preto nevyhnutne vychádza aj zo subjektívnych schopností a možností otca v súvislosti s tým, či sa tak otec ako povinný bez vážneho dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, resp. majetkového prospechu. Toto obdobie sa skončilo práve koncom marca 2016 (z dôvodu prehľadnosti súd určil ako rozhodujúci dátum 01.04.2016), keď otec sa po tomto období stal nezamestnaným, poberal fixné dávky v nezamestnanosti a po určitom čase začal mať pravidelný príjem z dohôd o vykonaní práce a z pracovného pomeru ako zamestnanec, u ktorého je možné objektívne zistiť jeho príjmy. Ide teda jednak o subjektívnu zmenu na strane povinného, ktorá nepochybne ovplyvnila okolnosti posudzovania jeho majetkových pomerov, a jednak aj o objektívnu zmenu, keďže od tohto dátumu dochádza zároveň k výraznému zvýšeniu príjmov otca, ktoré už sú otcom riadne vykazované, a ktoré objektívne odôvodňujú zvýšenie aj ním plateného výživného na jeho maloletú dcéru, u ktorej sa už medzitým takisto, postupne s jej pribúdajúcim vekom, zvýšili aj životné náklady. Otec od apríla (resp. už od 22.03.2016) poberal mesačné dávky v nezamestnanosti 550,- EUR, pričom ako to už súd v rozsudku z 24.06.2016 uviedol, aj keď bol otec v tomto období nezamestnaný (kedy výška výživného mierne aj prekračovala 30 % z jeho príjmu dosahovaného len z podpory v nezamestnanosti), u otca bol vysoký predpoklad, že je v jeho schopnostiach a možnostiach opätovne si nájsť prácu, kde bude dosahovať príjem podobný tomu, ktorý v predchádzajúcich zamestnaniach, na pozíciách ktoré zastával, dosahoval. Otec bol prevažne zamestnaný v Bratislavskom a Trnavskom kraji, kde je nezamestnanosť v porovnaní so zvyškom Slovenska relatívne nízka, a trh práce je dostatočne nasýtený rôznymi pracovnými ponukami. Otec sa napokon aj uplatnil na trhu práce a od novembra 2016 má pravidelný príjem. Čo sa týka obdobia do nástupu otca do práce (najmä mesiacov november - december 2016, keď otec poberal len dávku v hmotnej núdzi 2 x 61,60 eur), súd poukazuje na vyjadrenie právnej zástupkyne otca pred vynesením rozsudku z 24.06.2016 v čase rekonvalescencie otca po operácii očí, podľa ktorého v tom čase otca naplno zamestnávalo toto súdne konanie, pričom aj to bolo dôvodom, prečo si vtedy nehľadal prácu, čo však nemôže byť z hľadiska povinnosti plniť jeho vyživovaciu povinnosť akceptovateľné. Taktiež nebol u neho zistený taký zdravotný stav, ktorý by mu dlhodobo nedovoľoval vykonávať prácu aspoň v obmedzenom rozsahu.

40. Výživné bolo teda určené od 12.12.2011 a to tak, že otec maloletej je povinný platiť výživné na maloletú mesačne v sume 100,- eur počnúc od 12.12.2011 do 31.08.2014, mesačne v sume 130,- eur počnúc od 01.09.2014 do 31.03.2016 a mesačne v sume 180,- eur počnúc od 01.04.2016, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej. Bolo teda potrebné ustáliť výšku tzv. zročného výživného. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 12.12.2011 do 27.10.2017 predstavuje sumu 4.675,24 eur. Sumu zročného výživného súd ustálil nasledovne: rok 2011: 20 dní po 3,22 eura/deň = 64,40 eur; rok 2012: 12 mesiacov po 100,- eur = 1.200,- eur; rok 2013: 12 mesiacov po 100,-

eur = 1.200,- eur; rok 2014: január až apríl - 4 x 100,- eur = 400, 01.05.2014-22.05.2014 = 22 dní po 3,22 eura/deň = 70,84 eura, 23.05.2014 (od vykonateľnosti predbežného opatrenia) - 31.05.2014 = 9 dní x 0, jún až august - 3 x 0; september - december 2014 - 4 x 30,- eur = 120,- eur; rok 2015: 12 mesiacov po 30,- eur = 360,- eur; rok 2016: 3 mesiace po 30,- eur = 90,- eur; apríl-jún 2016 3 x 80 = 240,- eur; júl

- november 2016 5 x 10 = 50,- eur, december 2016 - 80,- eur, rok 2017: 10 x 80 = 800,- eur, takto spolu: 4.675,24 eur. Súd zohľadnil platby otca na výživné počnúc od mája 2014 (tu zarátal aj platbu za august 2014, ktorú matka neeviduje) až doteraz a jeho platby od júla do novembra 2016 vo výške 170,- eur.

41. Čo sa týka úhrad nákladov vykonaných otcom v roku 2013 3 x po 100,- eur, spojených s návštevou predškolského zariadenia, ktoré v tom čase maloletá navštevovala, súd túto sumu zohľadnil pri určení celkového výživného za uplynulé roky (zročné výživné bolo ustálené k 01.04.2016 v rozsahu menšom o 113,67 eur ako v rozsudku z 24.06.2016), pričom súd v danej súvislosti taktiež zohľadnil skutočnosti, že matka maloletej eviduje dlžnú platbu za výživné vo výške 100,- eur k 15.08.2014 (hoci pri výpočte zročného výživného bola táto suma započítaná) a taktiež aj dlh na výživnom za posledné obdobie, kedy bola suma výživného na účte znižovaná vždy o poplatky banky 3,- eurá na mesiac z dôvodu zablokovania bankovej karty matky otcom, v dôsledku čoho bola matka nútená vyberať z účtu peniaze za poplatok, a tak sa maloletá nedostávala k plnej sume výživného. Pri určení celkovej výšky zročného výživného do 27.10.2017 tak súd zohľadnil súhrn všetkých uvedených skutočností bez potreby osobitne pripočítať, resp. odrátať uvedené čiastky z výslednej sumy zročného výživného.

42. Postupujúc v intenciách ust. § 232 ods. 3 C.s.p. povolil súd otcovi maloletej zaplatiť tento dlh v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletej, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

43. Súd zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 25.11.2010 v časti vyživovacej povinnosti, ako doposiaľ jediné meritórne súdne rozhodnutie týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov v tejto časti k ich maloletému dieťaťu.

44. Súd návrh otca na uloženie povinnosti matke informovať ho o mieste bydliska maloletej aj opätovne zamietol. Súd už vo svojom rozsudku z 24.06.2016 uviedol, že práve táto otázka rezonovala výrazne priebehom takmer celého konania, keď sa otec dožadoval oznámenia bydliska dieťaťa, najskôr opodstatnene dôvodiac, že keď nepozná bydlisko dieťaťa, nevie, kde si má v čase styku prevziať maloletú. V tomto smere potom Krajský súd v Trnave predbežným opatrením z 22.02.2016 modifikoval miesto prevzatia, keď ako miesto prevzatia určil miesto hláseného pobytu dieťaťa (kde však dieťa v skutočnosti nebýva). Otec však na svojej požiadavke naďalej zotrval argumentujúc jeho právom na informácie o dieťati. V tejto otázke bol súd viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, a teda tým, že za stavu, keď v danom prípade dosiaľ nebolo vo vzťahu k otcovi použité ani jeden zo zásahov do jeho rodičovských práv a povinností, tzn. otec je rodičom bez zásahu do jeho rodičovských práv a povinností, nie je dostatočným dôvodom na zamietnutie návrhu otca na uloženie povinnosti matke informovať otca o trvalom pobyte dieťaťa samotná skutočnosť, že rodičia sa nevedia dohodnúť na podstatných veciach a že otec je hodnotený súdom konfliktný typ, t.j. snaha takto sa vyhnúť nepríjemným situáciám s otcom, pretože sa týmto spôsobom do určitej miery obmedzujú rodičovské práva otca, a to bez toho, že by takéto rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené len uvedenými skutočnosťami.

45. Podľa článku 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='104/1991%20Zb.'&ucin-k- dni='30.12.9999'>) štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

46. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

47. Súd túto otázku zvažoval veľmi citlivo a zo všetkých aspektov, keďže vzhľadom na obsah spisu a vykonaného dokazovania mal súd za preukázané opakované vyhrotené konfliktné situácie nielen pri styku, na pôde školy a ordinácie lekárky maloletej, ale aj na predošlých bydliskách matky a maloletej, a to napr. na bydlisku R. R. X, R., kde matka dňa 26.06.2010 vykonala oznámenie týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (potvrdenie na č.l. 1821), alebo na bydlisku v Hainburgu, Rakúska republika, kde podľa popisu vyšetrovaného skutku v odpovedi na lustráciu v registri priestupkov č.l. 1810 mal otec (okrem iného) neustále vyhľadávať osobnú blízkosť oznamovateľky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj ich spoločnej dcéry W. Y. na adrese ich bydliska v F. G. D. D. a vyvolávať neustále pred očami jej susedov konflikty a zvoniť na zvonček pre jej domom. Z výpovede matky vyplýva, že pokiaľ v minulosti otec poznal adresu dieťaťa, túto adresu neustále vyhľadával aj mimo povoleného styku, nevhodne tam kontaktoval matku a dieťa, čím vyvolával napätie a konfliktné situácie v sociálnom prostredí dieťaťa a správal sa nátlakovo a neobjektívne. Aj keď otec a matka uvedené situácie, podľa obsahu ich výpovedí, vnímajú úplne rozdielne, súd v danej súvislosti prihliadal na vyjadrený názor a pocity dieťaťa v súvislosti s predmetnými situáciami s tým, že záujem dieťaťa je pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí prvoradým hľadiskom, pričom v najširšom zmysle slova záujem dieťaťa znamená zabezpečenie jeho priaznivého, všestranného a ničím nerušeného psychického, fyzického a sociálneho vývinu. Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že tu proti sebe stoja jednak právo otca na úplné informácie o svojom dieťati a na druhej strane právo maloletej na ochranu jej súkromia, pokojný, ničím a nikým nerušený život. Matka požiadala kolízneho opatrovníka o utajenie adresy jej bydliska, čo kolízny opatrovník akceptoval, šetrenie vykonal a podal súdu správu bez uvedenia bydliska matky (a teda aj dieťaťa). Pri citlivom posudzovaní a rozhodovaní o tomto návrhu otca, zvažujúc jeho argumentáciu, argumentáciu matky a vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predovšetkým z vyjadreného názoru maloletej, súd dospel opätovne k záveru, že za súčasnej situácie by nebolo žiadúce oznamovať otcovi miesto bydliska dieťaťa.

48. Hlavným dôvodom opätovného zamietnutia návrhu otca je pritom tá skutočnosť, že medzičasom došlo k výraznému zhoršeniu situácie vo vzťahoch medzi otcom a maloletou, keď podľa vykonaného doplneného dokazovania maloletá v súčasnosti úplne odmieta kontakt s otcom. Z úradného záznamu ÚPSVaR DS na č.l. 1791 je zrejmé, že kolízna opatrovníčka dňa 14.09.2017 vykonala pohovor s maloletou W., a teda takýmto spôsobom bol zisťovaný jej názor podľa § 38 C.m.p. prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj ohľadom toho, ako by vnímala to, keby otec poznal ich bydlisko. Maloletá pri pohovore uviedla, že sa s tatinom stretávať nechce a želala by si, aby nebol. Nechce chodiť do Auparku, mamička ju tam bráva. Ona potom nechce vystúpiť z auta. Tatino vždy kričí, naposledy boli tam aj policajti. Na otázku, či by sa s otcom stretávala niekde inde než v Auparku maloletá uviedla, že ona už povedala, že sa s ním stretnúť nechce. Na otázku, či by pre ňu bolo lepšie, keby chodil pre ňu otec domov a nemusela by ona chodiť do Auparku po chvíľke ticha uviedla, že tatino by kričal na maminku a ona to nechce. Na základe tohto vyjadrenia maloletej mal súd za to, že z hľadísk uvedených v čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine by nebolo v jej záujme, vzhľadom na súčasný postoj maloletej k otcovi, keby bola oznámením adresy jej bydliska vystavovaná prípadným konfliktným situáciám s otcom aj priamo vo svojom bydlisku a v domácom prostredí, čo by nepochybne negatívne ovplyvňovalo jej ďalší psychický vývin a mohlo by ešte viac skomplikovať jej vzťah s otcom.

49. Kolízna opatrovníčka v priebehu konania uviedla, že z celého sporu medzi rodičmi maloletej nepriaznivo vychádza práve maloletá, ktorá sa sama vyjadrila, že nechce, aby otec vedel ich adresu, a to z jedného jediného dôvodu, aby nekričal na matku. Poukázala na Dohovor o právach dieťaťa, podľa ktorého sa má zabezpečiť, aby rodičia, resp. zákonní zástupcovia mali prvoradú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Právom dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov je udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmom dieťaťa. V zmysle článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, každému dieťaťu, ktoré je schopné formulovať vlastné názory, sa má zabezpečiť právo slobodne vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho

týkajú. SR upravuje právo na život a jeho ochranu, právo na zabezpečenie telesnej integrity pred fyz. útokmi i zabezpečenie nedotknuteľnosti osoby pred psychickým nátlakom a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, ktoré patria medzi základné ľudské práva, ktorých porušenie môže mať aj formu násilia. Na ochranu práv a právom chránených záujmov dieťaťa sa SR stala zmluvnou stranou viacerých dohovorov v oblasti medzinárodnoprávnej ochrany detí, podľa ktorých je zaručené právo každému dieťaťu na ochranu pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím alebo ponižovaním. Kolízna opatrovníčka bola toho názoru, že je síce neobvyklé, aby rodičia nevedeli bydlisko alebo adresu dieťaťa, avšak na základe toho, čo maloletá uviedla pri pohovore, t.j. že sa bojí toho, aby otec znovu kričal na matku, čo bola jej reakcia na otázku, či by jej vadilo, keby otec poznal ich adresu, momentálne navrhuje, aby súd neurčil matke povinnosť informovať otca o bydlisku maloletej.

50. Po vrátení veci odvolacím súdom bol tiež matkou predložený Dodatok k znaleckému posudku č. 8/2017 zo dňa 10. apríla 2017 vypracovaný znalcom v odbore psychológia, odvetvie: klinická psychológia detí, R.. A. T., v ktorom boli u otca znalcom zistené a konštatované také prejavy správania, ktoré podľa neho môžu mať signifikantne negatívne vplyvy na zdravý psychický vývin maloletej. Predmetný dodatok k znaleckému posudku obsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, podľa ktorého sa v takom prípade postupuje pri vykonávaní tohto dôkazu - súkromného znaleckého posudku, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Pokiaľ otec namietal zákonnosť vyhotovenia posudku na základe nahrávok, súd v danej súvislosti uvádza, že pre rozhodnutie súdu o predmetnom návrhu otca bolo postačujúce to, čo vyplýva zo samotného cieleného rozhovoru psychológa s maloletou dňa 12.09.2017 (na ktorý nemôže maž vplyv ani námietka otca), pričom z tohto rozhovoru (č.l. 1752) vyplývajú skutočnosti takmer podobné tým, ktoré boli zistené aj kolíznou opatrovníčkou, t.j. že maloletá sa už nechce stretávať s otcom a praje si, aby už nikdy nemusela byť s ním. Keby sa musela s tatinom stretávať, ona by sa hnevala, plakala a bála by sa ho.

51. Za týchto zmenených okolností súd pri svojom rozhodnutí prihliadal na najlepší záujem maloletého, pri posudzovaní ktorého zohľadňoval predovšetkým kritériá ako sú bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou a názor dieťaťa, pričom súd na základe zisteného stavu vzťahov medzi otcom a maloletou tak dospel k záveru, že aj keď otcovi neboli obmedzené jeho rodičovské práva, v súčasnosti je nutné jeho návrh zamietnuť a uprednostniť tým ochranu dieťaťa pred negatívnymi vplyvmi spojenými s prípadným nevhodným kontaktovaním maloletej otcom na adrese jej bydliska, t.j. v domácom prostredí, čo vychádzajúc z jej súčasného psychického stavu, ktorý vyplýva z obsahu spisu, by nepochybne negatívne vplývalo na jej ďalší psychický vývin. Z týchto dôvodov súd návrh otca zamietol.

52. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy na doplnenie dokazovania, najmä na ostatnom pojednávaní predostreté otcom, ako aj matkou, súd na tomto pojednávaní už nepripustil, pretože ich vykonanie súd už nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie v zostávajúcej časti konania a mal za to, že by v konečnom dôsledku len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia v zostávajúcej časti. Súd má za to, že v danej veci bol skutkový stav veci dostatočne zistený. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol i na ďalší obsah spisového materiálu. Ďalšie argumenty účastníkov konania pritom súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. Záverom súd konštatuje, že ostatnými tvrdeniami, či už matky alebo otca sa nezaoberal, pretože v prejednávanej veci boli právne irelevantné.

53. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 C.m.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd zároveň podľa § 57 C.m.p. rozhodol o trovách štátu, a to o znalečnom (za znalecký posudok a za účasť znalca na pojednávaní), ktoré bolo počas konania vyplatené znalcovi zo štátnych prostriedkov v celkovej výške 796,16 eur, z čoho bola odrátaná suma 300,- eur, a to preddavky, ktoré sa od účastníkov vymáhajú. V konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom nemôžeme hovoriť o úspechu, či neúspechu niektorej zo strán konania. Ide však o konanie, ktoré je najmä v záujme maloletých detí a teda bolo potrebné preskúmať všetky skutočnosti, z ktorých by súd mohol spravodlivo a odborne rozhodnúť o jednotlivých otázkach úpravy. Z daného dôvodu sú tieto trovy povinní zaplatiť spoločne obaja rodičia t.j. navrhovateľ aj jeho manželka rovnakým dielom, t.j. 248,08 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 C.m.p.) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia pre inú ako peňažnú povinnosť podľa § 370 a nasl. C.m.p.

V Dunajskej Strede dňa 27.10.2017