Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33P/13/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. P., F.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: L. P., F.. XX.XX.XXXX, Š. XX, XXX XX W., zastúpená: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, Dolné Bašty 2, 917 01 Trnava a otca: S. P., F.. XX.XX.XXXX, A. XX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Zlatica Višňovská, advokátka, Líščie nivy 23, 821 08 Bratislava, o návrhu matky na zmenu zverenia, t a k t o

rozhodol:

I. Maloletý I. sa s účinnosťou od 1.9.2016 zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Otec maloletého I. je povinný s účinnosťou od 1.9.2016 platiť na maloletého I. výživné vo výške 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2016 do 31.10.2017 vo výške 1200 eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach vo výške 50 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod sankciou straty výhody splátok.

IV. Styk otca s maloletým sa neupravuje.

V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 14P/14/2014-62 zo dňa 26.3.2014 v časti úpravy osobnej starostlivosti a výživného na maloletého I..

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VII. O trovách konania štátu rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.6.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil predchádzajúce rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a to tak, že by ho zveril do jej osobnej starostlivosti, s tým, že obaja rodičia budú naďalej oprávnení ho zastupovať a spravovať jeho majetok, otec bude povinný prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a styk otca s maloletým sa neupraví.

2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že s otcom maloletého je rozvedená, majú spolu dvoch synov, okrem I. i maloletého E., F.. X.X.XXXX, ktoré obe deti boli po rozvode zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Vzťahy medzi otcom a mladším synom sú dobré. Vzťah medzi maloletým I. I. otcom sa postupne zhoršil natoľko, že maloletý ju viackrát požiadal, či môže zostať natrvalo bývať u nej,

nakoľko si s otcom prestal rozumieť. Otec maloletého má partnerku, ktorú maloletý nemá rád. Otec má problémy s rešpektovaním a zvládaním správania maloletého, ktorý je v puberte, pričom viac u neho v tomto období dosiahne ona trpezlivým a empatickým prístupom, než otec príkazmi a zákazmi. Matka s maloletým nemá žiadne výchovné problémy, rešpektuje ju, pomáha sám od seba s domácimi prácami. Obaja synovia majú pekný vzťah i s partnerom (pozn. v čase rozhodovania súdu už manželom, ďalej aj „manžel“) matky. Nakoľko sa vzťahy medzi otcom a maloletým zhoršovali, snažila sa i s manželom dohovárať maloletému, aby našiel s otcom spoločnú reč. Navštívila i psychológa RPPS ÚPSVaR v Trnave. K náprave vzťahu však nedošlo, maloletý trval na tom, že k otcovi nechce ísť na celý týždeň a chce bývať u nej a byť zverený do jej starostlivosti. Odmieta tiež mať presne stanovený styk s otcom a chce ho navštevovať, keď bude sám chcieť. K návrhu matka priložila psychologickú správu RPPS ÚPSVaR TT zo dňa 24.6.2016 a list maloletého I..

3. Otec maloletého vo vyjadrení sa k návrhu uviedol, že striedavá výchova oboch synov prebiehala spočiatku bez vážnejších problémov. Medzičasom sa maloletý I., s ktorým mal otec predtým ukážkový vzťah (porozumenie, spoločne trávený voľný čas, pomoc zo strany maloletého) dostal do veku, ktorý sám osebe prináša rôzne komunikačné problémy medzi deťmi a rodičmi. V správaní maloletého sa začali objavovať typické prvky primerané jeho veku, ako odmietanie názorov starších, náladovosť, rôzne poznámky. Tieto problémy však nepovažuje za výnimočné, riešia ich všetci rodičia s deťmi tohto veku a dajú sa prekonať, ak zúčastnení budú mať na zreteli záujem maloletého. Otec nesúhlasil s tvrdením matky, že má problém s rešpektovaním a zvládaním maloletého, pričom nie je pravda, že by vo výchove používal iba príkazy a zákazy, svoj prístup k synovi prispôsobil jeho veku a má za to, že práve v tomto veku je pre maloletého dôležité, aby si uvedomil, že okrem väčších práv má aj určité povinnosti. Nepovažuje za nevhodné požadovať od maloletého, aby si plnil svoje bežné povinnosti, o ktorých vie dostatočne vopred, napr. napísané formou prosby na chladničke „I. prosím Ťa jeden krát denne vyniesť kôš a umyť riad, ďakujem, tato“. Pokiaľ však maloletý napriek prosbám a vysvetleniam ignoruje splnenie si takýchto drobných povinností, je potrebné vyvodiť z toho primerané dôsledky. Matka účelovo vykresľuje výchovné prostredie u otca ako problémové a u seba ako idylické, pričom však podľa otca posúdiť vhodnosť a správnosť výchovného prostredia v kontexte dlhodobých záujmov maloletého je výlučne vecou odborníka. Otec nemá vedomosť, že by sa matka skutočne snažila zlepšiť jeho vzťah so synom, iba ho telefonicky presviedčala, aby nechal maloletého u nej a aby sa zmenila striedavá starostlivosť. Ak by mala naozaj záujem na zlepšení vzťahu obrátila by sa na neho s návrhom, aby sa ako rodičia pokúsili spoločne podniknúť potrebné kroky, konala však inak, sama navštívila bez vedomia otca psychológa RPPS ÚPSVaR Trnava, bez súhlasu otca tam priviedla i maloletého. Otec požiadal matku maloletého, aby situáciu riešili s pomocou psychologičky T., ktorú maloletý pozná a už mu v minulosti pomohla, čo matka dôrazne odmietla, s tým, že táto nemá informácie o aktuálnom stave. Otec bol preto zaskočený, keď sa dozvedel, že matka znovu bez jeho vedomia navštívila s maloletým psychologickú ambulanciu H.. W. T., čo zistil, až keď bol prizvaný na tzv. oboznámenie sa výsledkom vyšetrenia maloletého, kedy mu bolo oznámené, že maloletý si nerozumie v poslednom období s otcom a lepšie sa cíti u mamy. Psychologička sa vyjadrila, že neuznáva striedavú starostlivosť, a že otcovi odporúča, aby maloletého „pustil“, teda nechal bývať u matky, a že sa môže stať, že sa po pár mesiacoch, alebo rokoch bude chcieť vrátiť. Psychologička sama nemala v pláne so vzniknutými problémami niečo robiť, s tým, že ona na základe požiadavky matky len robila diagnostiku, pričom až keď sa otec priamo spýtal, že či odmieta pomôcť maloletému formou terapie, povedala, že sa môžu dohodnúť. Je teda zrejmé, že dôvodom vyšetrenia u menovanej bola len diagnostika a vôbec sa nepočítalo s riešením, čo nepovažuje za kroky matky, ktoré by mohli pomôcť zlepšeniu vzťahu, ale len za účelové konanie smerujúce k zmene starostlivosti. Situácia sa vyvíjala tak, že otcova snaha o komunikáciu a riešenie problémov narazila na vydieranie zo strany manžela matky, ktorý mu dal najavo, že mu ublíži, ak neprestane týmto spôsobom s matkou komunikovať. Následne dňa 31.8.2016, keď chcel v súlade so schválenou rodičovskou dohodou vyzdvihnúť obe deti, matka mu oznámila, že I. nejde, pričom I. mu pred domom za prítomnosti manžela matky, ktorý bol nablízku povedal, že chce ostať u mamy a napriek prosbám sa odmietol o tejto veci porozprávať a vysvetliť svoje správanie. Podľa názoru otca je tak návrh na zmenu starostlivosti predčasný a v záujme maloletého je zistiť skutočné príčiny vzťahových problémov a absolvovať doporučenú psychoterapiu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom maloletého, matky a otca maloletého, kolízneho opatrovníka, znalca, ako aj oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 28/2017 znalca H.. H. E., ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, obsahom pripojeného spisu sp.zn. 14P/14/2014, a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14P/14/2014-62 zo dňa 26.3.2014 bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletého a schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti I. I. E. zverené do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch, s tým že úprava počas jednotlivých prázdnin bola upravená osobitne, a to v prípade letných prázdnin tak, že matka má zabezpečovať osobnú starostlivosť od 15.7. do 1.8. a od 15.8. do 31.8. do 18.00 hod a otec od 1.7. do 15.7. a od 1.8. do 15.8.. Súčasťou schválenej rodičovskej dohody bol taktiež výrok, že maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia ako aj, že súd výživné na maloleté deti neurčuje. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 14.4.2014, pričom v tom čase mal maloletý I. XX S..

6. Zo psychologickej správy psychológa RPPS ÚPSVaR Trnava E.. J. zo dňa 24.6.2016 vyplýva, že maloletý I. sa vyjadril, že by rád býval u matky, a preto by uvítal zmenu striedavej starostlivosti rodičov. K otcovi by chcel naďalej chodievať, avšak voľnejšie napríklad cez víkendy. Svoj postoj zdôvodnil tým, že v bydlisku matky má kamarátov, s ktorými chodieva na bicykel. Aj v týždni, keď je u otca, väčšinou chodieva k matke za kamarátmi, pričom otec ho nechce vždy pustiť von a trvá na tom, aby v danom týždni prespával v bydlisku otca. O matke uviedol, že ju vníma ako dobrú, ktorá ho podporuje a podrží v ťažších chvíľach, komunikáciu označil za nekonfliktnú. Otca vníma ako prísnejšieho a náladového. Vzťah s ním bol dobrý, od konca roka 2015 však viac konfliktný. Otec mu záľuby (motokros, bmx) podmieňoval splnením náhle zadaných úloh.

7. V liste, ktorý bol prílohou návrhu, maloletý I. uviedol, že striedavá starostlivosť mu nevyhovuje, keďže je každý týždeň inde. Chcel by byť cez týždeň u mamy, a keď by chcel prišiel by na víkend k otcovi. Cez otcov týždeň je aj tak 5 zo 7 dní u mamy (ale prespáva u otca). Taktiež v liste popísal ako prežíva pobyt u otca a mamy. K otcovi sa neteší chodiť. Aj keď tam má kamaráta, nemajú spoločné záujmy, takže moc s ním von nechodí, ale občas sa porozprávajú. S otcom sa často hádajú. S jeho priateľkou sa nerozpráva, nemá ju rád. U mamy by chcel bývať viac. Otec mu znechutil najobľúbenejší šport (motokros), našiel si náhradu - bicykel. Má tam super kamarátov a každý deň sú vonku. Mame rád pomôže, keď to potrebuje. S jej priateľom má dobrý vzťah a vždy sa tam teší.

8. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov zo dňa 20.10.2016, vyplýva, že v dňoch 12.9.2016 a 14.9.2016 navštívil oddelenie otec maloletého, ktorý žiadal o poskytnutie pomoci v záujme ochrany maloletého, aby matka dodržiavala súdom schválenú rodičovskú dohodu, aby účelovo nevodila maloletého po psychologických vyšetreniach za účelom zrušenia striedavej osobnej starostlivosti u maloletého, a aby podnikla kroky vedúce k zlepšeniu jeho vzťahu s maloletým prostredníctvom psychoterapie. Dňa 27.9.2016 bol uskutočnený pohovor s matkou, ktorá uviedla že návrh na zmenu výchovného prostredia podala z dôvodu, že samotný maloletý sa domáha zverenia do jej výlučnej starostlivosti a že vyšetrenia u E.. J. I. H.. T. absolvovala na želanie maloletého a maloletý už odmieta v danej veci rozprávať sa s niekým ďalším. Dňa 5.10.2016 bol vykonaný pohovor s maloletým I., ktorý uviedol, že už nechce fungovať v striedavej osobnej starostlivosti, chce bývať u matky, nechce sa stále sťahovať. U matky sa cíti lepšie, u otca sa mu stávalo, že len čo prišiel domov, dostával príkazy, čo všetko má spraviť. Taktiež uviedol, že v bydlisku matky má kamarátov, ktorí sa venujú cyklistike, tak ako on. Otcovi sám viackrát povedal, že chce zostať bývať len u matky. Maloletý bol primerane veku a vyspelosti poučený a opakovane sa vyjadroval, že chce zostať bývať u matky a s otcom sa stretávať na základe dohody kedy mu to bude vyhovovať, nechce aby bol jeho styk upravený súdnou cestou. K správe priložili zápisnice zo dňa 12.9.2016, 14.9.2016 a z 27.9.2016.

9. Navrhovateľka pri výsluchu účastníka na pojednávaní dňa 23.11.2016 uviedla, že maloletý už nechce byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti, ale chce bývať s ňou. Necháva na ňom kedy chce ísť k otcovi, preto styk nežiada upraviť. Od otca požaduje v prípade vyhovenia návrhu 200,- eur mesačne výživné. Maloletý býva od augusta 2016 s ňou a s jej priateľom (manželom) v spoločnej domácnosti, menší syn E. sa strieda naďalej a jemu to tak aj vyhovuje. Navštevovali s I. psychológa, ktorý vykonal pohovor s ňou, potom aj s maloletým synom. Stretli sa tam aj s otcom, ale nedospeli k žiadnej dohode.

10. Otec pri výsluchu účastníka na pojednávaní dňa 23.11.2016 uviedol, že postup psychológa ÚPSVaR napadol, lebo nekonal spôsobom, aby riešil problematický vzťah otca so synom. Mal pocit, že s ním nikto nechce nič riešiť. Bolo mu oznámené, že sa navrhuje zmena striedavej osobnej starostlivosti. V domácnosti žije s priateľkou. Nie je pravda, že začiatkom roku nastali problémy so synom, problémy nastali začiatkom apríla. Do začiatku apríla mali harmonický vzťah. Počas jari, začiatkom leta začalo

prichádzať to, že mal lepšie vzťahy s chlapcami v W. I.ko s tými, s ktorými vyrastal v E.. Dokonca chlapci, s ktorými vyrastal, pred nimi sa začal občas zatajovať. Bolo vidieť, že začal preferovať kamarátov v W.. Postupne prichádzalo k situáciám, kedy začal mať problémy aj zavedené veci rešpektovať. Otec sa snažil tieto veci riešiť vždy komunikáciou, potom dohovorom a následne keď to nepomáhalo vysvetlil mu, že jednoducho, keď tie základné povinnosti si nespraví, musí ich spraviť on a nemôžu ísť spolu jazdiť na motorku, čo bol jeho obľúbený šport. Podľa otca to bol normálny prejav puberty, ktorý sa stane aj v harmonickom manželstve, akurát by to dieťa nemalo kde uniknúť. Otec uviedol, že mu prekážajú dôvody, pre ktoré by sa mala zmeniť striedavá osobná starostlivosť. Je podnikateľ, približne mesačný príjem je okolo 1.000,- až 2.000,- euro. S priateľkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, maloletý nemal nikdy žiaden problém. Nikdy mu to nepovedal. Nedal návrh na výkon rozhodnutia, keď sa prestala dodržiavať striedavá osobná starostlivosť. Priateľ matky sa mu vyhrážal pri preberaní dieťaťa a otec podal na neho trestné oznámenie. Komunikuje s matkou cez SMS na vyhradené číslo stanovené matkou. Nemá možnosť komunikovať s matkou o deťoch bez účasti tretej osoby, ktorá sa mu vyhráža. Maloletý mu povedal, že je príjemne prekvapený z toho, že ho nasilu neťahá domov. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že súd by nemal rozhodovať len na základe názoru maloletého dieťaťa a mal by zistiť, či táto navrhovaná zmena je skutočne v záujme maloletého z hľadiska jeho dlhodobého vývinu. Tak ako otec uviedol, pokiaľ mu niekto relevantne a odborne povie, že v súčasnosti nie je pre maloletého vhodná striedavá starostlivosť, otec bude takéto rozhodnutie rešpektovať.

11. Súd na pojednávaní dňa 23.11.2016 uskutočnil výsluch maloletého I., ktorý uviedol, že vie, že konanie je o tom, že chce zmeniť striedavú osobnú starostlivosť a chce mať trvalý pobyt u mamy. K mamine má dobrý vzťah, aj predtým mal, rozumie si s ňou, vie sa s ňou porozprávať, normálne sa s ňou vie dohodnúť, nehádajú sa doma. Keď je treba aj povysáva, naseká drevo do krbu. K mame chodí brat, ktorý funguje striedavou osobnou starostlivosťou, vidí sa s ním každý druhý týždeň, s bratom si tiež rozumie. Maloletý uviedol, že u mamy býva ešte jej priateľ, býva sa mu s nimi v pohode a nemajú tam žiadne problémy. Taktiež uviedol, že s otcom mal dávnejšie dobrý vzťah, mali spoločnú záľubu motokros, ale už na motorky nachodievajú. Vkuse sa o tom hádali a otec podmieňoval motokros nejakými povinnosťami a potom ho to už prestalo baviť. Napríklad, že keď bude vidieť, že sa týždeň ukážkovo správa, tak môžu ísť. Maloletý uviedol, že matka volala otca, aby sa táto záležitosť vyriešila mimo súdu, ale nikdy sa to nepodarilo. On sám asi tisíc krát povedal otcovi, že chce ostať bývať u mamy. Vždy na noc musel prísť prespať k otcovi, keď mal byť u neho. Maloletý uviedol, že sa vždy slobodne rozhodol, že chce ísť k mame, hlavne mal u mamy lepších kamarátov, lepšiu partiu. Proti kámošom z E. nič nemá, ale v W. má lepších kámošov. Otec žije v domácnosti s jeho priateľkou, s ňou sa vôbec nerozprával, bolo mu jedno, či tam je alebo nie, nespôsobovala mu stresy, len sa obchádzali. Teraz si s otcom moc nerozumie asi tak od apríla. Ako dôvod prečo chce zmeniť striedavú starostlivosť uviedol, že má v W. viac kamarátov, lepšie sa celkovo cíti v W.. Podľa maloletého nepotrebuje žiadneho psychológa, vždy keď bol nejaký problém medzi ním a otcom, tak podľa otca bol problém v ňom (maloletom).

12. Zo správy H.. T., klinického psychológa zo dňa 17.8.2016 vyplýva, že maloletý sa vyjadril, že u matky sa cíti lepšie, nie je taký napätý, u otca je sústavne v strese, hádajú sa, otec má výkyvy nálad, bojí sa mu povedať, čo si myslí, s tým, že podľa záveru psychologičky u maloletého ide o XX ročného chlapca v pubertálnom vývinovom období so značne zníženým sebavedomím, s minimálnym sebahodnotením, s nedostatkom v oblasti sociálneho kontaktu v smere vyhýbania sa. V prežívaní dominuje matrimoniálny konflikt viažuci sa na nezhody s otcom. Psychologička odporučila psychoterapiu zameranú na úpravu sebavedomia s nácvikom sebapresadenia, nácvik sociálne pozitívneho správania a komunikácie s autoritami všeobecne, napokon s otcom.

13. Z vyjadrenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 8.9.2016 k sťažnosti otca vyplýva, že účelom správy E.. J. zo dňa 24.6.2016 bolo upozorniť na zvýšené napätie v rodine, poukázať na I. postoj a potrebu riešenia situácie, v správe sa neuvádza potreba úpravy aktuálnej formy starostlivosti o maloletého. Na základe preštudovania materiálov dospeli k tomu, že psychologický rozhovor s maloletým prebehol bez informovanosti a súhlasu otca, čo považujú za procesnú chybu. Psychológ svojím postupom sledoval najlepší záujem dieťaťa a rodiny. Na základe sťažnosti otca odporučili metodické pokyny a opatrenia s cieľom zvýšenia odbornosti.

14. Z trestného oznámenia zo dňa 8.9.2016 súd zistil, že doručením Okresnej prokuratúre dňa 9.9.2016 podal otec maloletého trestné oznámenie na osobu manžela matky pre zločin vydierania, za to, že v rámci SMS komunikácie medzi otcom a matkou ju žiadal, aby prihliadala nie na svoj záujem, ale na

záujem maloletého, za ktorý on považuje jeho primeranú výchovu oboma rodičmi v rámci striedavej starostlivosti, a aby maloletého nevodila bez súhlasu otca k ďalším psychológom. Sms si čítal manžel matky, ktorý mu následne odpisoval v jej mene, vyzýval ho na stretnutie, ale on (otec) nemal záujem. Viackrát sa ho snažil prinútiť k debatám ohľadne starostlivosti o jeho maloleté deti, a to násilným vstupovaním do konverzácie medzi nimi ako rodičmi, búchaním na bočné sklo auta. Dňa 31.8.2016, keď si má preberať deti a prišiel k domu matky, pristúpil k jeho vozidlu manžel matky, hánkami udieral na bočné okno vozidla kým neotvoril okno, na čo mu otec povedal, aby mu už nikdy takto netrieskal na okno, na čo on reagoval agresívne otázkou „lebo čo!!!“, čo dôrazne viackrát zopakoval. Následne mu vyčítal, že nemá posielať matke SMS, kde ju obvinil, že nechce pomôcť maloletému, s tým, že uviedol „ešte raz sa takto budeš baviť s L., ešte raz ju z niečoho obviníš, tak ťa dolámem“. Otec maloletého zapol na telefóne nahrávanie a nahral si vyjadrenia manžela matky. Z uvedených dôvodov má obavu o svoje zdravie a život.

15. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 9.12.2016 vyplýva, že navrhujú k lekárskej správe H.. T. urobiť dopyt na menovanú, či vzhľadom na jej odporučenia je vhodné nariaďovať maloletému psychoterapiu, keďže tento to zásadne odmieta, pričom základom každej terapie by mala byť dobrovoľnosť. K návrhu matky sa vyjadrili s poukazom na § 43 ZoR, pričom majú za to, že vzhľadom na vek maloletého je potrebné pri rozhodovaní prihliadať na jeho názor, ktorý prezentoval u E.. J., u psychologičky T., u kolízneho opatrovníka a následne na súde. Maloletý od augusta 2016 žije v domácnosti matky, jeho názor je nemenný, pričom už odmieta ísť ho prezentovať komukoľvek kamkoľvek. Ako opatrovník maloletého majú za to, že názoru maloletého by mala byť venovaná náležitá pozornosť a odporučili návrhu matky vyhovieť.

16. V doplnení návrhu zo dňa 6.12.2016 matka uviedla, že I. zhoršujúci sa vzťah s otcom chcela riešiť aj s otcom samotným, no ten ju vždy odbil, že sa nemá do toho starať, nemá mu moralizovať, má sa starať o seba. Keď videla, že sa nedohodnú podala návrh na súd. S otcom sa stretli u E.. J., no nedospeli k dohode, len sa dozvedela, že otec bude podávať na E.. J. sťažnosť. Maloletý fungoval cez prázdniny u otca tak, že v noci nespal, bol na počítači, aby mohol cez deň spať a neprísť do styku s otcom, poobede prišiel za matkou do práce a večer ho musela odviezť späť k otcovi. Pýtal sa aj trikrát za deň, kedy už môže byť len u nej. Vyhľadala H.. T., ktorej povedala, že maloletý je už unavený a nešťastný z takého prežívania. Psychologička zavolala na stretnutie aj otca, ktorý uviedol, že pred matkou nebude riešiť jeho vzťah s maloletým a naliehal, že sa maloletý musí s ním naučiť komunikovať, že to treba zabezpečiť. Na otázku otca psychologička povedala, že maloletý môže k nej chodiť na terapiu, ale musí sám chcieť. Matka uviedla, že si sama správu od psychologičky nepýtala, čiže maloletého nevodila účelovo po psychológoch, ale chcela pomôcť maloletému, keď už bol situáciou znechutený a cítil, že sa nerešpektuje jeho názor a čo skutočne chce. Psychologička ju upozornila, že sebavedomie maloletého sa posilní tak, že sa bude rešpektovať jeho názor a prihliadať na to, čo chce. Od 15.8.2016 býva maloletý len u nej, k otcovi chodiť odmieta, je spokojný. K vyjadreniu priložila zápisnicu o výsluchu jej manžela vo veci trestného oznámenia podaného otcom, kde tento vysvetľuje svoj postoj ku konfliktom s otcom maloletého, s tým, že sa otcovi nevyhrážal, bojí sa o manželku (vtedy priateľku) a trval na svojej prítomnosti pri odovzdávaní detí a považuje trestné oznámenie za účelové s cieľom uškodiť mu.

17. Vo vyjadrení zo dňa 13.12.2016 otec uviedol, že nakoľko má na zreteli dlhodobé záujmy maloletého, domnieva sa, že súd by nemal svoje rozhodovanie o takej závažnej otázke akou je zmena výchovného prostredia opierať len o vyjadrenie sa maloletého bez ďalšieho skúmania príčin a dôvodov, prečo maloletý odmieta striedavú starostlivosť, ktorá bez problémov fungovala dva roky po rozvode rodičov, zvlášť s ohľadom na skutočnosť, že je možné registrovať viaceré rozpory medzi výpoveďou matky a maloletého. Ak by súd dospel k záveru o zmene striedavej starostlivosti, znamenalo by to, že matka môže aj s mladším synom beztrestne a bez povšimnutia súdu porušovať súdom schválenú dohodu rodičov, práva druhého rodiča a práva maloletého dieťaťa. Vo vyjadrení zo dňa 19.1.2017 otec uviedol, k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, že tento sa od začiatku opiera len o údajne vlastný názor maloletého, bez toho aby zobral do úvahy, akým spôsobom a za akých okolností bol formovaný a zisťovaný. Dňa 16.12.2016 bola na celkový postup kolízneho opatrovníka podaná sťažnosť, ktorú otec priložil. K vyjadreniu matky uviedol, že nie je pravda, že matka chcela s ním samotným riešiť zhoršujúci sa vzťah, stretnutie rodičov samotných opakovane odmietla, čo doložil výpisom sms správ. Ak by matke išlo o pomoc maloletému, a nielen o zmenu starostlivosti, tak by neodmietala ísť k H.. T., ktorá ho pozná a nevyhľadala by synovi neznámu H.. T.. K výpovedi manžela matky k podanému trestnému oznámeniu uviedol, že manžel matky klame, predložil CD, na ktorom je zachytená časť rozhovoru z 31.8.2016

ako aj jeho prepis. Má za to, že neexistujú žiadne relevantné dôvody na zmenu donedávna fungujúcej striedavej starostlivosti, zvlášť preto, že aj keď maloletý býva, v rozpore s rozhodnutím súdu, u matky, pričom vie, že on (otec) ho proti jeho vôli nikdy brať nebude. Maloletému v puberte začalo vyhovovať, že je na jednom mieste, kde má partiu, čo matka zneužila na vytváranie vákua medzi otcom a synom aj za cenu poloprávd z dôvodu jej vlastnej nenávisti voči otcovi. Otec má za to, že nie je vhodné ukazovať maloletému, že niekto môže klamať a nerešpektovať právo rodiča, či rozhodnutie súdu, pričom zabudne uviesť, že v ich domácnosti učia tipovať za peniaze, ktoré dostali možno z vreckového od otca.

18. Matka maloletého vo vyjadrení zo dňa 20.2.2017 uviedla, že má za to, že návrh je podaný dôvodne, podala ho na základe podnetu od samotného maloletého, ktorý sám, slobodne, presvedčivo a dlhodobo trval na zmene zverenia. Obdobie, počas ktorého maloletý prakticky všetok voľný čas trávil u matky (aj v týždňoch, kedy mal byť u otca) a k otcovi sa vracal až večer a v jeho domácnosti prespal, sa skončilo definitívnym odmietnutím striedania výchovných prostredí zo strany maloletého. Skutočnosti tvrdené matkou, potvrdil aj maloletý vo výpovedi na súde, keď uviedol, že on sám „tisíckrát“ hovoril otcovi, že by chcel bývať len u matky, avšak otec to nereflektoval. Matka sa následne, keď sa vzťah otca a maloletého nezlepšil a ona si uvedomila, že realizácia striedavej starostlivosti je fakticky nemožná, obrátila na pomoc ÚPSVaR a C.. T.. Nesúhlasí s tvrdením otca, že Ústredie práce potvrdilo jeho názor, nakoľko síce pripúšťajú procesné pochybenie, že otec nebol vopred informovaný, čo však podľa názoru matky nemohlo mať vplyv na obsahové zistenia odborného pracovníka úradu. Závery oboch psychológov jasne konštatovali, že maloletý nie je so situáciou spokojný, a že jeho vôľa je bývať u matky. Názor otca, že maloletý by mohol byť nejakým spôsobom vedený k zrušeniu striedavej starostlivosti neobstojí, nakoľko obaja rodičia mali od rozvodu manželstva identickú možnosť tráviť so synom čas a aktívne rozvíjať vzájomné vzťahy a formovať jeho názory, či riešiť vzniknuté problémy. Skutočnosť, že zrušenie striedania výchovných prostredí je vôľou samotného dieťaťa potvrdil aj maloletý priamo na výsluchu na súde (aj v priamej konfrontácii s otcom), pričom uviedol viaceré dôvody, pre ktoré sa takto rozhodol. Tiež neobstojí názor otca, že je možné spochybňovať vôľu maloletého zmeniť striedavú starostlivosť z dôvodu, že by to nebolo v záujme maloletého, vzhľadom na to, že nezmenený názor maloletého pretrváva už viac dlhodobo, maloletý ho opakovane potvrdil (aj v konfrontácii otcovi) a vzhľadom k tomu, že niet žiadnych odôvodnených pochybností o dostatočnej vôľovej zrelosti, rozumovej vyspelosti, či schopnosti maloletého slobodne vyjadriť svoj názor, je akýkoľvek prípadný korektív vôle maloletého vzhľadom na jeho najlepší záujem nepredstaviteľný. Podľa názoru matky práve nerešpektovanie vôle maloletého po zohľadnení jeho veku, intelektu a vyspelosti a nevôľa otca akceptovať jeho rozhodnutie vyvoláva neustále napätie vo vzťahu otca a syna.

19. Otec pri výsluchu účastníka na pojednávaní dňa 31.5.2017 uviedol, že s maloletým sa stretol cez Vianočné sviatky, začiatkom marca a naposledy okolo 20.3.2017. Stretnutia prebiehali v kľude, harmonicky, boli u neho obaja chlapci. S maloletým nemá žiadny problém, komunikácia aj mimo stretnutí formou SMS alebo telefonátov prebieha primerane jeho veku a situácii a celkovo sa vzťah upokojil. Otec veľké zmeny vidí, keď príde k matke, pretože po poslednom stretnutí, kedy spolu už veľmi dobre vychádzali, po návrate do prostredia matky, zase vzťahy mierne ochladli. Uviedol, že maloletý u neho nespal ani raz. Uviedol tiež, že celé konanie o zmene striedavej starostlivosti je absolútne bezpredmetné, nakoľko maloletému nie je potrebné určovať režim, pričom u neho (otca) nejde o peniaze ale o princíp. Maloletému už začal oficiálne prispievať na výživu, v priemere mesačne 200,- euro, maloletý má zriadený vlastný účet. Ale ostatné mu dával v hotovosti predtým. Násilím sa nedomáhal častejšieho stretávania s maloletým. Maloletý sám neprejavil iniciatívu ohľadom stretnutia s otcom. Podľa otca je stav preto taký, že od začiatku celého diania absolútne nikto z kompetentných sa nesnažil zistiť, aký je dôvod vzťahových problémov, len boli od začiatku konané kroky vedúce k zmene striedavej starostlivosti, kde ani samotný ÚPSVaR ani súdne pojednávanie neviedli k riešeniu, naopak svojim postojom poškodili vzťah medzi otcom a synom. Právna zástupkyňa otca sa vyjadrila, že otec má záujem zabezpečiť to najlepšie pre maloletého, chce sa oňho starať. A chce, aby mu niekto odborne povedal, čo je najlepšie pre maloletého. Nikto sa nepýta, či vyjadrený názor maloletého je jeho skutočným názorom. Nikto neriešil doteraz, aký hlboký je vzťahový problém medzi otcom a maloletým, čo je jeho príčinou, či názor, ktorý maloletý prezentoval je jeho skutočným názorom, či nebol manipulovaný.

20. Zo záverov znaleckého posudku č. 28/2017 znalca H.. H. E., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, zo dňa 7.8.2017 vyplýva, že obaja rodičia maloletého majú vhodné predpoklady pre zabezpečenie výchovy a starostlivosti o maloletého, otec má lepšie materiálne zabezpečenie, matka poskytuje vo výchove väčšiu citovú zaangažovanosť pre potreby

dieťaťa. Maloletý je t.č. nevyrovnaný, má pocit, že je na neho vyvíjaný neprimeraný nátlak, situáciu prežíva ako obmedzujúcu, s pocitom zviazanosti, nesamostatnosti. Jeho postoj k striedavej starostlivosti je odmietavý, nevie uviesť adekvátny dôvod prečo túto starostlivosť odmieta, uvádza, že u matky má viac kamarátov a nechce sa stále sťahovať. Otca i matku vníma ako rovnocenné autority, neuprednostňuje žiadneho rodiča. Príčinou súčasných komunikačných problémov medzi maloletým a otcom sú niektoré osobnostné vlastnosti otca (sociálne dominantné správanie, tvrdohlavosť, malá prispôsobivosť), nerešpektovanie názorov maloletého, ako aj jeho aktuálne pubertálne vývinové štádium. Znalec uviedol, že zmena striedavej starostlivosti môže viesť k zlepšeniu vzťahov a komunikačných problémov medzi maloletým a otcom. Odchod z rodiny v podstate zmenšuje aj trecie plochy nevyhnuteľných generačných konfliktov v rodine. Maloletý neznesie, aby bol otcom mustrovaný, napomínaný, aby sa mu stále radilo, alebo bol dokonca trestaný. V takých prípadoch je konflikt medzi otcom a synom nevyhnuteľný, ale prirodzený. Znalec ani u jedného z rodičov nezistil takú povahovú alebo osobnostnú črtu, alebo vlastnosť, ktorá má za následok manipulatívne ovplyvňovanie postojov maloletého. Na otázku, či proces a spôsob dovtedajšieho zisťovania názoru maloletého zo strany ÚPSVaR ako aj súdu nemá vplyv na samotný názor maloletého uviedol, že nie, doterajší spôsob zisťovania názoru maloletého nemá zásadný vplyv na samotný názor maloletého. Na otázku aká je momentálne najvhodnejšia úprava styku otca s maloletým, a či odporúča naďalej striedavú starostlivosť aj s poukazom na striedavú starostlivosť súrodenca uviedol, že usporiadanie vzájomných vzťahov medzi rodičmi je dôležitým predpokladom k harmonickému vývinu maloletého, čo môže viesť k zlepšeniu vzťahov syna k otcovi. Za súčasnej situácie nepokladá za primárne riešiť problematiku striedavej starostlivosti. Odporúča rešpektovať postoje maloletého. V prípade zverenia do starostlivosti matky navrhuje styk s otcom nechať neupravený. V prípade zverenia maloletého matke dopad na maloletého E. nevie posúdiť. Psychoterapeutickú intervenciu rodičov a maloletého navzájom považuje za vhodnú pri rešpektovaní dobrovoľnosti. O maloletom uviedol, že jeho správanie je neisté, vyšetreniu sa podroboval neochotne, emotivita je menej vyrovnaná, nálada labilná, dráždivá so sklonom k úzkosti, znížená je sociálna a emočná prispôsobivosť. Ako osobnosť je menej sebavedomý, zvýšene vzťahovačný, horšie prispôsobivý, nedôverčivý, žije vo fantázii pre nedostatočnom rešpektovaní reality a pod tlakom, že je na neho vyvíjaný neprimeraný nátlak s pocitom zviazanosti, nesamostatnosti, poslušnosti, pri potlačení vlastnej aktivity. V prežívaní sa chce vnútorne obrniť voči urážlivým sporom s blízkym človekom, chce si v tomto vzťahu zachovať vnútornú samostatnosť a týmto sa chrániť voči odmietaniam a zraňovaniam vlastnej osobnosti a vnútornej dôstojnosti spôsobenej nedostatkom lásky a rešpektu. Od druhého požaduje uznanie spojené s rešpektom. K súčasnej situácii zaujíma chladný odstup, stavia sa do obrannej pozície, aby sa uchránil od sklamania. Napriek tomu je v tomto položení vnútorne ľahko raniteľný, precitlivený a neláskavé odmietnutie chápe ako urážku. Ako rodinu prežíva zvlášť matku, jej partnera, brata a seba a ako druhú rodinu prežíva otca, brata a seba. V oboch rodinách sa však cíti na ich okraji, bez preferencie ktoréhokoľvek rodiča. Matku a otca vníma ako rovnocenné prirodzené autority.

21. Na pojednávaní dňa 2.10.2017 právna zástupkyňa matky uviedla, že návrh zo strany matky bol podaný až ako reakcia na prejavenú vôľu maloletého I., ktorý ju sám o to žiadal, je tiež pravdou, že v tom období a od toho obdobia prakticky nie je v striedavej starostlivosti, ani u otca neprespal. Stretávanie je z iniciatívy otca, je sporadické. Výživné bolo uhradené zo strany otca na účet matky 12.6. vo výške 200 eur, 12.7. vo výške 200 eur, 9.8. vo výške 200 eur, 22.9. vo výške 400 eur, taktiež uhradil výživné vo výške 3 x po 200 eur ešte predtým , čo považuje matka za výživné. O platbách v hotovosti do rúk maloletého nič nevie. Vzhľadom na to, že sa jedná o 16,5 ročné dieťa, v súlade so záverom posudku má za to, že je v záujme maloletého, aby styk nebol autoritatívnym spôsobom určovaný a žiada styk neupravovať.

22. Právna zástupkyňa otca uviedla, že nemyslí, že maloletý žiadal, aby sa začalo súdne pojednávanie. Matka prekrucuje a stále manipuluje. Súhlasí s tým, že maloletý povedal, že chce bývať u matky. S tým ani otec problémy nemá a nenúti ho. Matka z vlastnej iniciatívy podávala návrh a začala konanie úplne zbytočne. Otec na vec ani predtým netlačil. A matka sa snaží presvedčiť maloletého, že je to otec, ktorý podáva návrhy na súd, podáva sťažnosti. Má za to, že to, že maloletý je reálne u matky, nie je relevantný dôvod na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti maloletého. Môže sa to za pár mesiacov zmeniť. Taktiež má za to, že návrh nie je dôvodný a za danej situácie fungovanie maloletého nie je ohrozené takým spôsobom, že by musela byť zmenená striedavá starostlivosť na osobnú starostlivosť matky.

23. Otec pri výsluchu účastníka na pojednávaní dňa 2.10.2017, uviedol, že vlastní rodinný dom, v ktorom býva, má naňho úver cca 850 eur mesačne. Štandardne má príjem 1000 až 2000 eur mesačne,

je podnikateľ, čiže sa to mení. Všade sa uvádza, že je prísny a to je problém, ale základné veci sa snažil riešiť formou prosby. Na druhej strane neumožňuje deťom asi veci, ktoré môžu v domácnosti matky, ako napr. vsádzanie peňazí, ktoré im dáva, na zápasy, v tomto smere ak to je prísnosť, je prísny. Celý tento proces by sa vôbec neudial, ak by niekto vôbec aspoň sčasti riešil dôvody, pre ktoré sa udial. Nikto do nepreveril pravdivosť tvrdení matky, ani otca, nikto nezobral do úvahy SMS, listinné alebo akékoľvek dôkazy, čo je pravda a čo nie. Má záujem na psychologickej intervencii, ale nechce maloletého do ničoho nútiť. Toto konanie vzťahu syna a otca poškodilo, ukázalo mu, že ak aj niekto klame, alebo prekrucuje veci, darmo má protistrana nejaké dôkazy , vôbec nemusia byť brané do úvahy. Pre prípad zverenia maloletého do starostlivosti matky nežiada styk upraviť. Nebude ho aj tak do ničoho nútiť. Neťahá ho nasilu, ale aj tak sa vzťah nezlepšuje, čo je dôkazom, že zmena striedavej starostlivosti vzťah nevyrieši. Čo sa týka uhradeného výživného, súhlasí, že bolo uhradených 1600 eur. Niečo dal do ruky aj maloletému.

24. Na pojednávaní dňa 27.10.2017 súdny znalec H.. H. E. pri výsluchu uviedol, že pri konfrontácii zistil, že maloletý veľmi citlivo reaguje na pokyny a usmerňovanie zo strany dospelých a toto sa prejavuje pri jeho pocitoch vo vzťahu k otcovi, kde, aj keď otec možno, nie ani objektívne tak nátlakovo, mu niečo prikáže, maloletý to vníma ako obmedzenie a potlačenie seba. Podľa znalca problém vo vzťahu otca a maloletého je to, že otec ho berie ako dieťa a maloletý je vo veku, kedy sa už chce samostatne rozhodovať. Vzťah by mal byť viac kamarátsky a o rešpektovaní sa navzájom, aj zo strany otca. Nie je to o tom, že by otec robil niečo zle, ide iba o to, že maloletému to nevyhovuje, má na to svoj názor. XX S. dieťa sa nedá vychovávať, autoritatívny prístup nič nevyrieši. Problém je, že vzťah medzi otcom a maloletým je narušený, a nevedia si nájsť k sebe cestu. Otec má pocit, že dieťa ho musí poslúchať, ale v tomto veku to je už iné. Vzťahy musia fungovať prirodzene. Vzdorovitosť sa tu prejavuje silnejšie. Maloletý neodmieta styk s otcom, len chce, aby mohol sám rozhodnúť, kedy s otcom bude, nie aby to mal autoritatívne určené. Podľa názoru znalca sa vzťah s otcom zhoršil, keď maloletý začal pubertu, dovtedy bol vzťah dobrý. Maloletý nie je zle vychovaný, len mu vadí, keď sú veci prikázané. Maloletý si nerobí čo chce, nie sú s ním žiadne výchovné problémy. Nechce bývať u otca, lebo vzťah sa zhoršil. Na otázku otca, či si myslí, že je výchovné pre maloletého, ak by sa teraz zmenila osobná starostlivosť, ukázať mu, že vlastne poruší rozhodnutie súdu a stav sa mu prispôsobí, či je naozaj najlepšie, aby si o tom rozhodoval len sám maloletý, znalec uviedol, že „áno, je to naozaj to najlepšie pre neho“. Taktiež uviedol, že si myslí, že zmena zverenia maloletého vzťah súrodencov nepokazí, pričom nezistil nič také, že by ho niekto manipuloval. Maloletý chce robiť to, čo mu viac vyhovuje. Treba to rešpektovať, je v takom veku, že nemá zmysel ho nútiť, vie sa sám rozhodnúť, čo mu vyhovuje. Maloletý nemá problém s rešpektovaním prirodzenej autority matky, je to prirodzené, že mladý chlapec má problém s rešpektovaním autority otca, je to jeho konkurencia, súper, chce byť lepší, chce ho prekonať. Podľa názoru znalca nie je dôvod, prečo by sa nemala rešpektovať vôľa maloletého.

25. Matka pri výsluchu účastníka na pojednávaní dňa 27.10.2017, uviedla, že maloletý je reálne v jej osobnej starostlivosti od 1.9.2016. Od tej doby otec uhradil na výživné 1600 eur. Jej priemerný mesačný príjem je asi 480 eur v čistom. Uviedla, že vie, že otec dal nejaké peniaze maloletému aj do ruky, nevie koľko, nakoľko sú to jeho peniaze a považuje ich za jeho vreckové. Ak by súd nariadil výchovné opatrenie, podľa jej názoru by sa maloletý nezúčastňoval takýchto konzultácií dobrovoľne.

26. Zástupkyňa procesného opatrovníka na pojednávaní dňa 27.10.2017, uviedla, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, znalecký posudok a výsluch znalca, ako aj s poukazom na názor maloletého, ktorému má byť venovaná náležitá pozornosť má za to, že je v záujme maloletého, aby bol rešpektovaný jeho názor a maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, k výchovnému opatreniu uvádzajú, že ak by bolo nariadené, neplnilo by účel, keďže maloletý nariadené veci odmieta, pričom je skôr obava, že by mohlo dôjsť k zhoršeniu vzťahu otca a maloletého, prípadne aj matky a maloletého. Taktiež odporučila, aby bol styk ponechaný neupravený a na princípe dobrovoľnosti. Opakovane apelovala na rodičov, vzhľadom na okolnosti veci, aby sa pokúsili vo veci uzatvoriť rodičovskú dohodu, ktorá by podľa názoru procesného opatrovníka bola najviac v prospech maloletého, ktorú dohodu sa však pre nesúhlas otca so zmenou striedavej osobnej starostlivosti, nepodarilo uzavrieť.

27. Právna zástupkyňa matky právom záverečnej reči uviedla, že návrh, považuje za dôvodný a nesúhlasí s prezentovaným názorom zo strany otca, že by toto konanie bolo nezmyselné, vymyslené , či zbytočné. K iniciatíve podania návrhu došlo potom, kedy došlo k zmene okolností, a tieto okolnosti sú v podstatnej miere zmenené doposiaľ teda takmer 1,5 roka po tom, čo fakticky maloletý I. je

v starostlivosti matky, nakoľko v auguste 2016 odmietol ísť k otcovi a od tohto okamihu nebýva striedavo. Otec tento stav rešpektuje a viackrát sa vyjadril, že názor maloletého bude rešpektovať. Vzhľadom k tomu má za to, že sú naplnené všetky zákonné podmienky nielen k tomu, aby rozhodoval súd na návrh matky, ale k tomu vôbec, aby konal vo veci starostlivosti a rozhodol v záujme maloletého. Zdôraznila, že znaleckým posudkom a výsluchom znalca došlo bez pochybností k preukázaniu toho, že striedavá starostlivosť nevyhovuje maloletému, že s ňou nesúhlasí, a že neexistujú žiadne dôvody na to, aby názor takmer 17 - ročného chlapca nebol rešpektovaný, najmä keď ten názor vyjadril absolútne jasne, opakovane a to, či už vo vzťahu k rodičom ešte pred týmto konaním, na pôde ÚPSVaR, u psychológa, u znalca , či priamo na súde. Právna zástupkyňa odmietla stále sa opakujúce tvrdenia otca , že by matka nejakým spôsobom negatívne vplývala na celé konanie, prípadne na maloletého, opak bol preukázaný vyjadrením znalca. Považuje za absolútne zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť, ktorá fakticky vyše roka existuje iba formálne, nie je v záujme maloletého dieťaťa. Nesúhlasí s právnym názorom, že by bolo možné ponechať formálne takúto úpravu práv a povinností, nakoľko by toto rozhodnutie nemohlo byť považované za rozhodnutie v záujme maloletého dieťaťa. Súhlasí s prezentovaným názorom procesného opatrovníka, že je potrebné rešpektovať názor maloletého, čo sa týka styku, a teda ho striktne neupravovať, čo sa týka výživného sa pridržiava písomného návrhu a všetkých doterajších vyjadrení, čo sa týka výchovného opatrenia, nebolo by účelné.

28. Právna zástupkyňa otca právom záverečnej reči uviedla, že nesúhlasí s prezentovaným právnym názorom, že návrh vo veci bol zákonný a dôvodný , nebol podaný ako reakcia na zmenené pomery, ale ešte v júni 2016, kedy riadne fungovala striedavá starostlivosť. Aj toto poukazuje na to, že informácie uvádzané protistranou sú zavádzajúce. Nesúhlasí s tvrdením , že by sa matka snažila uzavrieť s otcom nejakú rodičovskú dohodu v záujme maloletého. Kroky matky smerovali priamo k súdnemu konaniu a účelovo boli robené tak, aby došlo k zmene striedavej starostlivosti. Matka odmietla komunikovať s otcom ohľadom dohody, komunikácia rodičov nefungovala. Komunikácia bola narušená treťou osobou a to manželom matky. Otec opakovane prezentoval, aj v konaní preukázal, že má na zreteli záujem maloletého, ale bol donútený v konaní vyvracať nepravdivé tvrdenia, že sa nestaral o maloletého, že nemal maloletý vypraté, nesúhlasí , že matka vyvíjala snahu na zlepšenie vzťahov medzi maloletým a otcom , pretože s maloletým navštevovala psychológov podľa jej výberu iba s cieľom získať odporúčanie na zmenu striedavej starostlivosti a žiadosť otca, aby navštívila psychológa, s ktorým mali dobrú skúsenosť, odmietla. Návrh nebol v čase podania podaný dôvodne. V čase podania nebola zmena pomerov. S návrhom nesúhlasí.

29. Otec právom záverečnej reči uviedol, že v konaní sa veľakrát preukázalo, že čo povedala matka, nebolo úplne pravda, má za to, že nikto nevyhodnocoval pravdu ako takú. Aké sú príčiny celej situácie, ktorá nastala. Nepreverovalo sa, či tvrdenia matky sú pravdivé. Pričom on všetky svoje tvrdenia preukazoval. Dúfa, že raz, keď sa na to neskôr pozrie maloletý, bude schopný to chápať inak, pretože má za to, že teraz jeho pohľad nie je tak celkom jeho.

30. Podľa čl. 5 Zákona o rodine (v texte aj len „ZoR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

31. Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

32. Podľa § 24 ods. 2 ZoR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

33. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

34. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

35. Podľa § 25 ods. 1 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

36. Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

37. Podľa § 43 ods. 1 ZoR, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

38. Podľa § 1, 2, 4 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(4)

39. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

40. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

41. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

42. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

43. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

44. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne

vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

45. Podľa nálezu ÚS SR sp.zn. II. ÚS 97/2013-67 zo dňa 10.07.2013 „Súd je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 zákona o rodine, resp. § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v konaní o zverenie detí zisťovať, či deti boli s ohľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, či vôbec a v kladnom prípade z akých zdrojov ich názory zisťoval, a či a akým spôsobom prihliadol na ich prípadné názory.“

46. Postupu pri objektivizácii želaní dieťaťa sa venoval vo svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd ČR, ktorý konštatoval, že „za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné jeho želanie považovať za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu... čím staršie dieťa je, tým väčší má jeho názor váhu. Názor trojročného dieťaťa má ďaleko menšiu váhu ako stanovisko pätnásťročného teenagera. U mladších detí, najmä tých v predškolskom veku, musí súd hodnotiť ich názor s prihliadnutím k ich veku a rozumovej vyspelosti“ (nález sp. zn. I.ÚS 2482/13 zo dňa 26.5.2014).

47. Z vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že od posledného rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloletého rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14P/14/2014-62 zo dňa 26.3.2014, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti I. I. E. zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, došlo k zásadnej zmene pomerov a je daný dôvod na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletého tak, že tento bude zverený do osobnej starostlivosti matky. V čase zverenia do striedavej osobnej starostlivosti mal maloletý I. XX S., striedavá starostlivosť mu bezpochýb vyhovovala a fungovala dobre aj nasledujúce roky. Následne však došlo, a to ešte počas trvania striedavej osobnej starostlivosti k postupnému zhoršeniu vzťahu maloletého a jeho otca a maloletý začal postupne čoraz viac odmietať realizáciu starostlivosti o neho spôsobom, ktorý bol nastavený súdne schválenou dohodou, t.j. striedať sa u oboch rodičov. Súd nezistil, že by výchova maloletého otcom bola akokoľvek nevhodná, či poškodzujúca maloletého, v danej veci ide výlučne o aktuálny vzťah otca a maloletého a otázku názorov a prežívania samotného maloletého v pubertálnom veku. V súdnom konaní, ako aj pred jeho začatím maloletý viackrát jednoznačne deklaroval svoj názor, že chce zostať bývať výlučne u matky, kde sa aj od augusta 2016 reálne nachádza, keď odmietol odísť k otcovi. Od daného momentu tak fakticky nefunguje striedavá osobná starostlivosť, maloletý býva výlučne u matky, otec ho do stretávania nenúti, a stretávajú sa sporadicky, s tým, že od uvedenej doby maloletý u otca neprespal. Ako základné dôvody prečo chce bývať u matky uvádzal maloletý najmä blízkosť jeho kamarátov, neochotu sa sťahovať a celkovo spokojnejšie prežívanie. S poukazom na uvedené, zdôrazňujúc najmä maloletým prezentovaný názor, a to tak u E.. J., H.. T., taktiež v liste maloletého, u kolízneho opatrovníka, pri výsluchu na pojednávaní aj za prítomnosti otca a následne aj u súdneho znalca, ktorému názoru súd z dôvodu jeho veku (XX S.) a súvisiacej rozumovej a vôľovej vyspelosti musí venovať náležitú pozornosť, keď má za to, že názor maloletého musí byť v tomto prípade, ako judikoval i Ústavný súd ČR, základným vodítkom pri hľadaní najlepšieho záujmu maloletého, čo potvrdil i sám znalec na pojednávaní, keď uviedol, že vzhľadom na vek maloletého je v jeho záujme rešpektovať jeho názor, pričom neexistuje dôvod, prečo by sa jeho názor rešpektovať nemal, má súd za to, že došlo k zásadnej zmene pomerov (zmena názoru maloletého a zmena reálneho pobytu maloletého) a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. Maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky k dátumu 1.9.2016, keď toto je dátum, kedy fakticky došlo k zmene v osobnej starostlivosti o maloletého, nakoľko do konca augusta 2016 sa mal maloletý u matky nachádzať ešte v zmysle schválenej rodičovskej dohody. Súd skúmal, či prejavený názor maloletého nebol ovplyvnený vonkajším prostredím, manipuláciou zo strany matky, avšak žiadne takéto vplyvy nezistil a nezistil ich ani v konaní ustanovený súdny znalec, ktorý na pojednávaní potvrdil, že „nezistil nič také, že by ho niekto manipuloval, chce robiť to, čo mu viac vyhovuje, treba to rešpektovať, je v takom veku, že nemá zmysel ho nútiť, vie sa sám rozhodnúť, čo mu vyhovuje.“

48. Hoci teda boli naplnené podmienky podľa § 24 ods. 2 ZoR, a síce že obidvaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať a obaja majú o osobnú starostlivosť o neho záujem, nebola splnená podmienka, že by striedavá osobná starostlivosť bola naďalej v záujme maloletého, keďže maloletý opakovane a jednoznačne vyjadril názor, že chce bývať u matky, v osobnej starostlivosti ktorej sa už vyše roka nachádza, pričom táto starostlivosť o neho riadne vykonáva, keď zároveň vzťah maloletého k otcovi je toho času narušený a maloletý striedavú starostlivosť odmieta. Hoci má súd za to, že vzhľadom na narušený vzťah otca a syna by bolo vhodné za pomoci psychológa pracovať na obnove

ich vzťahu a zlepšení vzájomnej komunikácie, v ktorej súvislosti zvažoval nariadenie zodpovedajúceho výchovného opatrenia, napokon dospel k záveru, že uloženie takéhoto výchovného opatrenia by bolo kontraproduktívne s poukazom na odmietavý postoj maloletého, ktorý by takéto súdom nariadené opatrenie mohol vnímať ako nátlak, čo by mohlo prípadne viesť i k ďalšiemu zhoršeniu vzťahu s otcom, a preto výchovné opatrenie neuložil. Takéto rozhodnutie by bolo s najväčšou pravdepodobnosťou tiež nevykonateľné.

49. K tvrdeniam otca, že v konaní nikto nepreveril pravdivosť tvrdení matky a nikto neriešil problémy vo vzťahu otca s maloletým od začiatku, ako aj k tvrdeniam jeho právnej zástupkyne, že v čase podania návrhu tento nebol dôvodný, keďže v tomto čase ešte nebola daná zmena pomerov, súd uvádza, že úlohou súdu v tomto konaní je hľadať spôsob úpravy práv a povinností rodičov k maloletému, ktorý bude v jeho najlepšom záujme. V danom konaní súd skúmal najlepší záujem maloletého a v súlade s tým rozhodol. Súdu je zrejmé, že medzi otcom a matkou maloletého, či jej manželom dochádzalo k vzniku viacerých konfliktných situácií, avšak podstata a charakter týchto konfliktov nemá vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci. V konaní o zmenu zverenia súd skúma, či došlo k zmene pomerov, a aký je najlepší záujem maloletého v čase, keď súd vo veci rozhoduje, pričom súd má za to, že za zmenu pomerov v tomto prípade nemožno považovať len zmenu reálneho bývania maloletého, ale i zmenu jeho názoru a preferencií, ku ktorej došlo zjavne ešte pred podaním návrhu na súd. Súd konštatuje, že maloletý je dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelý na to, aby súd mohol akceptovať jeho názor, a preto jeho prianie považoval za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Bol to teda práve názor samotného maloletého (nie tvrdenia matky), jeho konanie (keď uprednostnil reálne domácnosť matky) a nezistenie žiadneho manipulatívneho vplyvu na tvorbu názoru maloletého, ktoré viedli súd k rozhodnutiu v znení výroku I. Dôvody, ktoré maloletý uviedol, ako pre neho rozhodujúce na zmenu výchovného prostredia, považuje súd za reálne, pravdivé a v jeho veku typické, keď chce žiť tam kde má viac kamarátov a súčasne menej konfliktov.

50. Súd sa taktiež nestotožňuje s prezentovaným právnym názorom zástupkyne otca, že to, že maloletý je reálne u matky, nie je relevantný dôvod na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletého, keďže sa to môže za pár mesiacov zmeniť, pričom má za to, že návrh nie je dôvodný a za danej situácie fungovanie maloletého nie je ohrozené takým spôsobom, že by musela byť zmenená striedavá starostlivosť na osobnú starostlivosť matky. K uvedenému považuje súd za potrebné uviesť, že ak rodičia sami nevedia dospieť k dohode o úprave práv a povinností k maloletému, ktorá by rešpektovala zmenené pomery (v tomto prípade najmä zmenený názor maloletého), je autoritatívne rozhodnutie súdu nevyhnutné. Formálne udržiavanie nastavenej striedavej starostlivosti, pri jej reálnom nevykonávaní a existujúcich rozporoch medzi rodičmi, nepovažuje súd za súladné so záujmom maloletého.

51. Styk otca s maloletým súd zmysle § 25 ods. 2 ZoR neupravil (výrok IV. rozsudku), nakoľko rodičia styk upraviť, najmä vzhľadom na vek maloletého, nežiadali a jeho neupravovanie odporučil i kolízny opatrovník a súdny znalec.

52. Nakoľko maloletý bol zverený vo výroku I. do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné určiť otcovi, v akej výške bude povinný odo dňa reálneho pobytu maloletého u matky platiť na maloletého výživné.

53. Náklady na maloletého boli vyčíslené vo výške cca 257,- eur mesačne už vrátane vreckového (č.l. 272), pozostávajúce z nákladov na stravu v školskej jedálni vo výške 27 eur mesačne, na oblečenie vo výške 90 eur mesačne, na telefón vo výške 10 eur mesačne, na permanentku na bojové športy vo výške 50 eur mesačne, na cestovné vo výške 10 eur mesačne, na vreckové vo výške 50 eur mesačne a na kaderníčku/zubára vo výške 20 eur mesačne.

54. Matka je zamestnaná v J. W.Á. Š. T. s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od 9/2015 do 8/2016 vo výške 359,- eur (potvrdenie čl. 79) a od 7/2016 do 7/2017 vo výške cca 481,- eur (potvrdenie na č.l. 273). Poberá tiež prídavok na deti v sume 47,04 eur mesačne. Jej manžel mal od 9/2015 do 7/2016 priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 904,- eur mesačne ( výpisy z účtu čl. 84 - 97), a od 10/2016 do 9/2017 vo výške 981,- eur. Celkové mesačné výdavky domácnosti matky sú v sume 1350,54 eur (rozpis čl. 272 - 53,94 eur poistenie, 15,- eur poistenie domácnosti, 340,- eur úver, 100,- eur elektrina, 16,60 eur internet, 90,- eur telefón obaja manželia, 200,- eur cestové obaja manželia, 34,- eur voda, 500,- eur strava a drogéria). Obaja rodičia majú okrem maloletého I. vyživovaciu povinnosť k maloletému E., ktorý je v ich striedavej osobnej starostlivosti. Otec je podnikateľ s príjmom cca 1000

- 2000,- eur mesačne, pričom príjem nie je stabilný nakoľko je podnikateľ (daňové priznania otca a daňové priznania a účtovné závierky obchodných spoločností, kde je spoločníkom za roky 2015 čl.30-73 a 2016 čl. 221-271). Pravidelné mesačné výdavky otca na bývanie sú celkom v sume 288,08 eur, plus výdavok na školský autobus, či auto v sume 30 eur mesačne (čl.220). Taktiež na pojednávaní uvádzal výdavok na úver vo výške cca 850,- eur mesačne. Jeho partnerka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti je zamestnaná v spoločnosti S. Q. J..S..Z.., pričom za obdobie 1/2016- 8/2016 mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 400,- eur (mzdový list čl. 76) a za obdobie 10/2016 - 8/2017 mala priemerný čistý mesačný príjem cca 430,- eur (lustrácia zo Sociálnej poisťovne čl. 290).

55. Matka v návrhu žiadala výživné na maloletého v sume 200,- eur mesačne, otec takúto sumu mesačne na maloletého aj aktuálne platí, pričom vychádzajúc z príjmu otca priemerne 1500,- eur mesačne, berúc do úvahy, že otec má okrem maloletého I. ešte syna E., ktorého majú s matkou v striedavej starostlivosti, ako aj vzhľadom na celkové vyššie uvedené príjmové a majetkové pomery oboch rodičov a mesačné výdavky maloletého vo výške 257,- eur, má súd za to, že uvedená suma 200,- eur mesačne je primeraná možnostiam, schopnostiam a pomerom otca ako i potrebám maloletého. Z príjmu otca vo výške 1500,- eur mesačne totiž 20 - 25% (čo je v súdnej praxi zaužívané rozmedzie pre stanovenie výšky výživného rodiča na všetky jeho vyživovacie povinnosti) predstavuje rozmedzie od cca 300,- do 375,- eur, v ktorom rozmedzí sa určuje výživné otca na všetky jeho deti, pričom vyživovaciu povinnosť voči mladšiemu E. J.i otec plní formou priamej osobnej starostlivosti. Z hornej hranice uvedeného rozmedzia potom suma 200,- eur predstavuje viac ako jednu polovicu, čo zodpovedá vyššiemu veku maloletého I. oproti veku mladšieho E.. Aj keď výživné na maloletého I. nepokrýva celú sumu výdavkov uplatnených matkou na neho, vzhľadom na jeho vek má súd za to, že osobná starostlivosť o neho nie je už tak zásadnou formou starostlivosti, v porovnaní s dieťaťom mladšieho veku, a teda plnenie vyživovacej povinnosti aj matkou v zostávajúcej výške výdavkov na maloletého nad sumu 200,- eur (vo výške nepokrytej matkou poberaným prídavkom na dieťa) v peňažnej forme, považuje súd za primerané.

56. Nakoľko maloletý je vo výlučnej osobnej starostlivosti matky už od 1.9.2016, určil súd otcovi povinnosť platiť výživné v sume 200,- eur na maloletého s účinnosťou spätne od uvedeného dňa, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.). Vzhľadom na uvedené bolo potrebné rozhodnúť tiež o zaplatení zameškaného zročného výživného za obdobie od 1.9.2016 do 31.10.2017. Zročné výživné za uvedené obdobie je vo výške 2800,- eur, pričom podľa zhodných tvrdení otca i matky maloletého, otec z uvedenej sumy doposiaľ uhradil na výživné 1600,- eur, a teda aktuálny dlh otca na zročnom výživnom predstavuje sumu 1200,- eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach vo výške 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku, pod sankciou straty výhody splátok (výrok III.), tj. v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky v lehote splatnosti sa stáva splatným celý zostávajúci dlh na zročnom výživnom. Otcom uvádzané sumy, ktoré mali byť poskytované v hotovosti priamo k rukám maloletého, považuje súd za dobrovoľné plnenia maloletému, ktoré nemožno považovať za výživné, nakoľko toto musí byť hradené k rukám oprávneného rodiča, v tomto prípade matky.

57. Vo výroku V. rozhodol súd v zmysle § 26 ZoR o zmene predchádzajúceho rozhodnutia upravujúceho práva a povinnosti k maloletému v dotknutých častiach, a to v časti úpravy osobnej starostlivosti a výživného na maloletého. V zmysle uvedeného rozhodnutia tak naďalej zostáva zachovaná doterajšia úprava zastupovania a spravovania majetku maloletého, ktorej zmenu matka nenavrhovala.

58. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

59. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

60. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto

alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

62. Podľa čl. 3 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

63. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.)

64. Nakoľko v konaní vznikli trovy štátu v podobe znalečného vyplateného v konaní ustanovenému znalcovi zo štátnych rozpočtových prostriedkov, bude potrebné v zmysle § 57 a 58 rozhodnúť i o spôsobe úhrady trov štátu, nakoľko však ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nebolo rozhodnuté o všetkých prostriedkoch, ktoré majú byť znalcovi vyplatené (keď znalec uviedol, že si znalečné za účasť na pojednávaní dňa 27.10.2017 uplatní v zákonnej lehote 10 dní) rozhodol súd v zmysle čl. 3 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, keď takúto situáciu zákon neupravuje a rozhodovanie o trovách štátu si vyhradil po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok VII.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)). Odvolanie podané matkou by však nebolo právne účinné, nakoľko táto sa práva podať odvolanie výslovne vzdala do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.