Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-566-2015.pdf
PDF · 132.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/566/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: M., zastúpenému procesnou opatrovníčkou Máriou Bendíkovou, bytom Nad Traťou 1419/20, 060 01 Kežmarok, o zaplatenie 1.449,04 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 724,52 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 724,52 eur od 4. 3. 2016 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 30,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 28. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 28. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31. 7. 2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 1.449,04 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.449,04 eur od 29. 7. 2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 6. 10. 2014 v obci Jánovce viedol žalovaný bicykel, pričom narazil do vozidla Škoda Fabia, EČ: S., ktoré viedol Q. spôsobil na predmetnom vozidle, ktorého vlastníkom bola spoločnosť AB Facility s.r.o. škodu. V žalobe uviedol, že poškodené motorové vozidlo bolo pre prípad poškodenia poistené u žalobcu pričom na základe uzatvorenej poistnej zmluvy, predložených dokladov, obhliadky a výšky spôsobenej škody žalobca vyplatil poškodenému poistné plnenie v sume 1.449,04 eur. V žalobe tvrdil, že v zmysle § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka za vzniknutú škodu zodpovedá žalovaný a v zmysle ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej uvedenou poistnou udalosťou, ktoré na neho prešlo do výšky plnenia poskytnutého poškodenému, a to v sume 1.449,04 eur, pričom žalovaný dlžnú sumu doteraz neuhradil, preto sa žalobca zaplatenia uvedenej sumy domáha súdnou cestou a žiada aj zákonné úroky z omeškania.
2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil správu o nehode, hlásenie poistnej udalosti, poistku, kópiu likvidačného spisu a výzvu zo dňa 4. 3. 2015.
3. Žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 31. 7. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. Ten bol dňom 1. 7. 2016 nahradený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa prechodných ustanovení CSP, a to konkrétne § 470
ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP.
4. Vo veci bol dňa 24. 2. 2016 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas dňa 15. 3. 2016 vecne odôvodnený odpor, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz priamo zo zákona zrušený (§ 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016).
5. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že je pravdou, že narazil do auta so značkou S.e pri rozpise opráv, ktoré sa na aute uskutočnili by on musel byť mŕtvy a auto súce do šrotu, no jemu sa nič nestalo a na aute nechtiac rozbil len hmlovku a spätné zrkadlo, pričom keď si cenu opravu zisťoval v servise, povedali mu, že všetko stojí tak od 50,- do 60,- eur. Žalovaný uviedol, že faktúra za opravu vozidla je nereálna a nadhodnotená. Poukazoval na to, že nehoda sa stala na ceste z Tvarožnej smerom na hlavný ťah, pričom ak tam je uvedené miesto vzniku prípadu obec I. a popis miesta W., tak to je rozdiel 30 km aj viac. Uviedol, že pri popise škodovej udalosti pán, ktorý udalosť nahlasoval povedal, že nevie výšku škody a nahlásené bolo len rozbitie hmlovky a spätného zrkadla. Poukazoval na to, že nehoda sa stala 6. 10. 2014 o 15-tej hodine a na poisťovňu bolo hlásené až 7. 10. 2014 o 10.25 hod. a 8. 10. 2014 o 8.38 hod. bol nahlásený nový prípad, kde bolo nahlásené poškodenie ľavého predného a ľavého zadného blatníka a ľavých predných dverí. Žalovaný tvrdil, že ak on na bicykli nemal žiadnu škodu a ani sa mu nič nestalo, lebo to až také strašné nebolo, potom nemohlo byť auto tak zdemolované, ako to tvrdila poškodená firma, keď oprava podľa nich stála viac ako nové auto tejto značky. Poukazujúc na jednotlivé položky vo faktúre za opravu vozidla žalovaný tvrdil, že sa tam nachádzajú také položky o oprave poškodení, ktoré v žiadnom prípade nemohol bicyklom spôsobiť, preto je ochotný uhradiť len škodu za spätné zrkadlo a hmlovku vo výške 50,- - 60,-eur, no nič viac.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že k tvrdeniu žalovaného, že škodová udalosť sa stala na ceste z D. v smere na hlavný ťah (I.) sa možno prikloniť, keďže aj v správe o nehode je uvedené miesto nehody I., čím účastníci nehody mali zrejme na mysli, že k nehode došlo na ceste z I. do W., čo súhlasí s prehlásením žalovaného v odpore. Podľa žalobcu dôležité je, že medzi stranami je nesporné, že k škodovej udalosti popísanej v žalobe došlo. K tvrdeniu žalovaného, že pri uvedenej nehode nemohlo dôjsť k tak rozsiahlemu poškodeniu vozidla žalobca uviedol, že ak v hlásení škodovej udalosti dňa 7. 10. 2014 poškodený nahlásil poškodenie ľavej prednej hmlovky a ľavého spätného zrkadla a dňa 8. 10. 2014 dohlásil ďalšie poškodenie ľavého predného aj zadného blatníka a ľavých predných dverí, tak je to pochopiteľné, keďže poistnú udalosť hlásila za poškodeného spoločnosť, ktorá mu spravuje vozový park, preto nemusela mať hneď v prvý deň korektné informácie, ktoré jej boli následne doplnené a hneď na druhý deň v ranných hodinách dohlásili poškodenie. Podľa žalobcu, ak žalovaný v podanom odpore priznáva, že rozbil ľavú prednú hmlovku a ľavé spätné zrkadlo a popiera, že by pri svojom strete s vozidlom poškodil niečo iné, tak potom by musel so svojim bicyklom a telom naraziť len do ľavej prednej hmlovky od ktorej sa odrazil a zasiahol ľavé spätné zrkadlo, ktoré odlomil a rozbil pričom jeho bicykel, telo ani odlomené spätné zrkadlo sa ostatných častí vozidla ani nedotklo, čo je veľmi nepravdepodobný priebeh nehody. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru a pravdepodobného logického priebehu nehody žalovaný so svojim bicyklom v rýchlosti narazil do ľavej prednej časti motorového vozidla poškodeného, čo sám uznáva rozbitou prednou hmlovkou, poškodil pri tom prednú masku aj ľavý predný blatník pri kolese, následne sa zviezol po celej ľavej časti motorového vozidla poškodeného, pričom odtrhol ľavé spätné zrkadlo, ktoré poškriabalo sklo na ľavých predných dverách a s bicyklom alebo časťou tela sa ďalej zviezol po ľavej časti vozidla a poškodil pri tom oderkami a preliačinami ľavé predné dvere, ľavé zadné dvere a ľavý zadný blatník. Ako dôkaz na uvedené tvrdenia označil fotodokumentáciu poškodeného vozidla. Podľa tvrdenia žalobcu všetky tieto poškodenia opravovaných častí motorového vozidla poškodeného majú svoj pôvod v predmetnej nehode, strete vozidla s cyklistom - žalovaným, logicky vyplývajú z pravdepodobného a popísaného nehodového deja či už poškodeným ako aj údajov uvedených žalovaným, preto žalobca nemal pochybnosti o oprávnenosti poistného plnenia v poskytnutej a žalovanej výške. Priebeh nehody ako ju podpisuje žalovaný, kedy mal poškodiť len ľavú prednú hmlovku a ľavé spätné zrkadlo je podľa žalobcu veľmi nepravdepodobný, až fyzikálne nemožný, pričom poukázal na to, že ani záujmom poisťovne nie je preplácať poškodenému poškodenia a opravy, ktoré by nemali svoj pôvod v poistnej udalosti. Podľa žalobcu vznik škody, jej výška, ako aj príčinná súvislosť boli dostatočne preukázané, pričom ak žalovaný nesúhlasí s vyčíslenou výškou škody, má možnosť predložiť dôkazy, ktoré by určenú výšku škody spochybnili, prípadne navrhnúť vykonanie ďalšieho dokazovania podľa svojho uváženia. Žalobca na žalobe v celom rozsahu trval a žiadal jej vyhovieť.
7. Žalovaný sa k argumentácii žalobcu o nedôvodnosti podaného odporu proti platobnému rozkazu vyjadril písomne dňa 10. 10. 2016 tak, že pri spisovaní škôd 7. 10. 2014 v prítomnosti polície bolo nahlásené, že bolo poškodené ľavé spätné zrkadlo a ľavá predná hmlovka a na druhý deň boli dohlásené iné škody, s ktorými nesúhlasí. Aj z porovnania fotografií predložených žalobcom podľa žalovaného vyplýva, že na prvej fotografii nie je také poškodenie ako na ďalších fotografiách, pričom prvé fotky sú z 8. 10. 2014 a ďalšie poškodenia z 13. 10. 2014 a za 5 dní sa dá poškodiť hocičo, majiteľ auta mohol mať za ten čas inú nehodu, preto nie je ochotný platiť to, čo neurobil. Uviedol, že i keď cesta z Tvarožnej je z kopca a išiel teda rýchlejšie, tak keby poškodil auto tak ako uvádza žalobca, musel by byť mŕtvy no v skutočnosti sa mu nič nestalo a ani bicykel sa veľmi nepoškodil. Žalovaný trval na svojich námietkach s tým, že nie je ochotný platiť za niečo čo neurobil.
8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie nariadené na deň 17. 3. 2017 sa žalovaný dostavil, pričom uviedol, že sa lieči u psychiatričky, ktorú pravidelne navštevuje, nakoľko má postihnutie mozgu s výpadkami pamäte, nevie čítať ani písať, nevedel sa vyjadriť či je obmedzený alebo pozbavený spôsobilosti na právne úkony s tým, že písomné vyjadrenia, ktoré k veci dával písala za neho jedna známa, bývalá právnička ktorú o to poprosil, keďže on čítať ani písať nevie, vie sa len podpísať. Zároveň uviedol, že by chcel, ak by sa dalo, aby tá suma ktorú má platiť bola nižšia a aby sa mohla platiť v splátkach, keďže je invalidný dôchodca a jeho invalidný dôchodok je len vo výške 328,- eur mesačne, pričom platí z neho lieky aj úver. Žalovaný uviedol, že býva u mamy s bratom a berie silné lieky ktorých názov si nepamätá a ktoré sú na ukľudnenie aj iné problémy.
9. Vzhľadom na uvedené súd pojednávanie odročil za účelom zistenia a preverenia spôsobilosti žalovaného samostatne konať pred súdom, pričom v rámci následného šetrenia zistil nasledovné.
10. Žalovaný je od 7. 7. 2003 poberateľom invalidného dôchodku, aktuálne vo výške 386,- eur, čo bolo zistené z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 31. 3. 2017. Lustráciou v aplikácii Register bolo zistené, že na tunajšom súde nebolo vedené konanie o spôsobilosti žalovaného na právne úkony. Z oznámenia psychiatričky MUDr. Yvety Kubovovej zo dňa 28. 3. 2017 bolo zistené, že žalovaný už od detstva je v evidencii a liečbe psychiatrickej ambulancie pre duševnú zaostalosť s defektom intelektových a rozumových schopností na hranici ťažkej debility až ľahkej imbecility so závažnými poruchami správania vyžadujúcimi pozornosť a liečbu, pričom v dôsledku duševnej poruchy, ktorá je trvalého rázu nie je schopný plnohodnotne chápať zmysel súdneho konania ani samostatne vystupovať pred súdmi, nakoľko je nesamostatný, odkázaný na opateru inou osobou alebo na umiestnenie do zariadenia sociálnej starostlivosti.
11. Nakoľko bolo zistené, že žalovaný zo zdravotných dôvodov vyššie uvedených nemôže samostatne konať pred súdom, pričom nemá zákonného zástupcu, postupujúc podľa § 69 a § 71 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ustanovil mu súd na zastupovanie v konaní uznesením zo dňa 16. 8. 2017 procesného opatrovníka v osobe jeho matky, ktorá s ustanovením za procesného opatrovníka žalovanému vyslovila súhlas v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 5. 2017.
12. Na pojednávanie nariadené na deň 27. 10. 2017 preto súd predvolal procesnú opatrovníčku žalovaného, ktorá sa na pojednávanie napriek riadnemu a včasnému predvolaniu doručenému jej prostredníctvom OO PZ Kežmarok dňa 10. 10. 2017 nedostavila, neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o jeho odročenie nežiadala. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s ust. § 180 CSP rozhodol, že toto pojednávanie vykoná v neprítomnosti procesnej opatrovníčky žalovaného, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody na odročenie pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
13. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní na žalobe trvala v celom rozsahu poukazujúc na listinné dôkazy predložené spolu so žalobou a vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu. Uviedla, že čo sa týka preverenia príčinnej súvislosti medzi oznámeným poškodením vozidla a predmetnou udalosťou, žalobca vychádzal jednak z dokumentácie nehody a takisto z obhliadky vozidla, ktorú za poisťovňu vykonávajú osoby na to určené a kvalifikované, poväčšine ide o osoby ktoré popri tom vykonávajú aj znaleckú činnosť, pričom rozsah poškodenia a jeho súvis s poistnou udalosťou je tak kvalifikovane posúdený. Poukázala na to, že ak škodca vznesie námietky a tvrdí opak, nedá sa to potom ustáliť ináč ako znaleckým dokazovaním, pričom zdôraznila, že poisťovňa sama má vysoký záujem na tom, aby nepreplácala neodôvodnené náklady a poškodenia ktoré nesúvisia s danou udalosťou, nakoľko vznikajú potom k tomu ďalšie otázky, ako je právo regresu a podobne, čo poisťovňa musí
vedieť preukázať a preto proces posúdenia poškodenia a súvisu každého nahláseného poškodenia s poistnou udalosťou je dôkladný a kvalifikovaný. Čo sa týka preverovania, či na poškodenom vozidle neboli nejaké poškodenia spôsobené už pred danou udalosťou z ktorej sa uplatňuje nárok, zástupkyňa žalobcu uviedla, že bezprostredne po udalosti, ďalší alebo nasledujúci deň sa vykonáva dôkladná ohliadka vozidla, ktorú robia kvalifikovaní a skúsení odborníci ktorí vedia posúdiť jednak to, či mohol daný nehodový dej nastať tak ako sa tvrdí a či mohol alebo nemohol spôsobiť také poškodenia, vedia podľa laku auta a samotného poškodenia odlíšiť, či ide o poškodenie čerstvé, alebo poškodenie, ktoré je niekoľkotýždňové, vedia posúdiť aj malé zmeny na laku, malú začínajúcu koróziu, sú tam rôzne detaily ktoré odborníci ohliadajúci vozidlá vedia posúdiť a aj bežne sa stáva, že pri ohliadkach zistia, že niektoré poškodenia boli spôsobené už predtým, alebo že nesúvisia s predmetnou poistnou udalosťou a tie potom následne nie sú poisťovňou hradené, čo ale nie je tento prípad, lebo tu bol jednoznačne zistený súvis všetkých poškodení vozidla s nárazom bicykla žalovaného a žalovaného do vozidla. Žalobca preto má za to, že základ aj výška nároku boli jednoznačne preukázané a preto trvá na žalobe v celom rozsahu vrátane úrokov z omeškania žiadaných odo dňa doručenia žaloby súdu, lebo žalovaný síce bol už pred podaním žaloby vyzývaný žalobcom na plnenie, no dôkaz vo forme doručenky k tomu žalobca predložiť nevie.
14. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení tak žalobcu ako aj žalovaného v priebehu sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a žalovaný sám žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol, pričom zistil tento skutkový stav:
15. Dňa 6. 10. 2014 o 15:00 hod. došlo k dopravnej nehode pri ktorej žalovaný na bicykli narazil do motorového vozidla A., ktorého držiteľom bola spoločnosť AB FACILITY s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava a ktoré v čase nehody ako vodič viedol Dušan Migles. Uvedené vozidlo bolo poistené u žalobcu. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo správy o nehode zo dňa 6. 10. 2014, v ktorej je tiež uvedené, že nehodu zavinil žalovaný. V bode 11 Správy o nehode sú ako viditeľné poškodenia na motorovom vozidle Škoda Fabia uvedené ľavé zrkadlo a ľavá hmlovka.
16. Z hlásenia poistnej udalosti zo dňa 7. 10. 2014 súd zistil, že dňa 7. 10. 2014 o 10:25 hod. bola na žalobcovo Call centrum likvidácie poistných udalostí nahlásená predmetná poistná udalosť, pričom nahlásené bolo poškodenie ľavej prednej hmlovky a ľavého spätného zrkadla s tým, že výšku škody osoba nahlasujúca poistnú udalosť- pracovník Businesslease presne uviesť nevie. Ako miera poškodenia/odhadovaná škoda je v hlásení uvedené poškodenie prevažne ľavej strany vozidla s predpokladanou výškou škody 1.101,- eur. Podľa hlásenia nehoda bola hlásená polícii, bola pri nej spísaná správa o nehode, pričom vinníkom nehody bol M. 17. Z hlásenia poistnej udalosti zo dňa 8. 10. 2014 súd zistil, že dňa 8. 10. 2014 o 8:38 hod. bola na žalobcovo Call centrum likvidácie poistných udalostí nahlásené ďalšie zistené poškodenie vozidla, a to poškodenie ľavého predného aj ľavého zadného blatníka aj ľavých predných dverí.
18. Z faktúry číslo XXXXXX vyhotovenej spoločnosťou MORIS SLOVAKIA s.r.o., ktorá v hlásení poistnej udalosti bola uvedená ako priradený zmluvný servis bolo zistené, že vozidlo EČV: S. na opravu bolo prijaté dňa 13. 10. 2014 so stavom kilometrov 48971, pričom celková suma za opravu vozidla k úhrade bola 1.623,41 eur bez DPH, celkovo spolu s DPH 1.948,09 eur.
19. Z výpočtu výšky škody vyhotoveného žalobcom súd zistil, že ako všeobecná hodnota jazdeného vozidla vrátane hodnoty mimoriadnej výbavy k rozhodnému dátumu bola žalobcom ustálená suma 9.268,25 eur, ako náklady na opravu poškodenia súvisiace s poistnou udalosťou bola ustálená suma 1.948,09 eur čo po odpočítaní DPH činí poistné plnenie vo výške 1.623,41 eur.
20. Z listu žalobcu zo dňa 23. 10. 2014 adresovaného držiteľovi vozidla AB FACILITY s.r.o. súd zistil, že žalobca v ňom uvedenej spoločnosti oznámil, že podľa doložených dokladov za opravu v zmysle príslušných ustanovení Všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní žalobcu likvidoval žalobca škodu na vozidle EČV BL 087 ER v sume, ktorá po odpočítaní DPH, nelikvidných položiek a spoluúčasti činí 1.449,04 eur. Uvedená suma bola podľa predloženého výpisu z účtu na čl. 11 spisu poukázaná dňa 24. 10. 2014.
21. Z listu žalobcu žalovanému zo dňa 4. 3. 2015 (čl. 12 spisu) bolo zistené, že žalobca ním žalovaného v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 6. 10. 2014 upozornil, že napriek výzve neuhradil pohľadávku žalobcu z predmetnej poistnej udalosti vo výške 1.449,04 eur.
22. Žalobca v spore tvrdil, že žalovaný sumu 1.449,04 eur neuhradil mu doposiaľ, pričom nárok na zaplatenie tejto sumy žalobca vychádzajúc z jeho tvrdení v žalobe vyvodzuje z toho, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú pri predmetnej poistnej udalosti v zmysle § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca argumentuje poukazom na § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že na neho prešlo právo na náhradu škody spôsobenej uvedenou poistnou udalosťou do výšky plnenia poskytnutého poškodenému, teda v sume 1.449,04 eur.
23. Žalovaný v spore základ nároku nespochybnil. Sám potvrdil, že k predmetnej poistnej udalosti došlo, že narazil svojim bicyklom do predmetného motorového vozidla a spôsobil na ňom škodu a keďže išiel z kopca, išiel aj rýchlejšie, no namietal výšku nároku. Žalovaný tvrdil, že v žiadnom prípade nemohol na predmetnom vozidle spôsobiť a ani nespôsobil takú škodu aká sa uplatňuje, tvrdil, že vyúčtovaná oprava vozidla vychádzajúc z príslušnej faktúry obsahuje položky, ktoré v žiadnom prípade nemohli byť ním spôsobené pri náraze bicykla do auta s tým, že nie je ochotný platiť za niečo čo neurobil a ochotný je zaplatiť len za rozbitú hmlovku a spätné zrkadlo, čo podľa jeho zistení v servise stojí tak 50,- - 60,- eur.
24. Čo sa týka právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku, vzhľadom na skutkové tvrdenia strán je zrejmé, že je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu a o poistení, konkrétne z ust. § 415 a nasl a z ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka.
25. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
26. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
27. Podľa § 422 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.
28. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
29. Podľa § 813 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701#paragraf-450>. Na poistiteľa neprechádzajú nároky poisteného proti osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti alebo ktoré sú na neho odkázané svojou výživou. To však neplatí, ak tieto osoby spôsobili škodu úmyselne.
30. Vychádzajúc z vyjadrení strán a predložených listinných dôkazov, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd žalobu uznal za čiastočne dôvodnú.
31. Súd nemal pochybnosti o spôsobení škody na vozidle EČV: S. žalovaným ani o zodpovednosti žalovaného za túto škodu. Sám žalovaný potvrdil, že škodu spôsobil a zodpovedá za ňu, namietal len jej rozsah. V zmysle vyššie citovaného § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Už aj porušenie tejto všeobecnej preventívnej povinnosti zakladá v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka zodpovednosť toho, kto ju porušil za spôsobenú škodu. Tu je takou osobou žalovaný, ktorý pri vedení bicykla porušením
uvedenej všeobecnej preventívnej povinnosti (nehovoriac o ďalších osobitných právnych povinnostiach vyplývajúcich z predpisov o cestnej premávke) spôsobil škodu na vozidle havarijne poistenom u žalobcu, ako to vyplýva z poistky na čl. 5 spisu. Nebolo tvrdené, ani preukázané, žeby žalovaný, ktorý sa samostatne pohyboval na bicykli a ktorý podľa súdom vykonanej lustrácie nie je pozbavený ani obmedzený v spôsobilosti na právne úkony nebol v čase predmetnej udalosti schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Neboli stranami v spore preukázané skutočnosti vylučujúce zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle § 422 Občianskeho zákonníka, keď aj sám žalovaný svoju zodpovednosť uznal. Súd pripomína, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, teda počnúc dňom 1. 7. 2016 je dôkazná iniciatíva v sporovom kontradiktórnom konaní výlučne na stranách sporu. V tu súdenej veci nejednalo sa ani o spor s ochranou slabšej strany, ani o prípad podľa § 185 ods. 2 CSP kde by súd mohol vykonávať dôkazy aj bez návrhu. Teda v danom prípade, tak pokiaľ ide o otázku zodpovednosti žalovaného za škodu ako aj jej rozsahu súd bol viazaný a limitovaný dôkaznými návrhmi strán, sám v tomto smere žiadne dokazovanie vykonávať nemohol, ex offo mohol vykonať akurát lustráciu či bolo vedené konanie o spôsobilosti žalovaného na právne úkony, lebo to bolo potrebné pre posúdenie podmienok konania, iné nenavrhnuté dôkazy vykonávať nemohol. Zo žalovanej strany pritom žiadne dôkazy, ktoré by vylučovali zodpovednosť žalovaného, ktorého spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená za škodu alebo jej časť v spore označené a navrhnuté neboli.
32. Keďže žalovaný zodpovedá za škodu na motorovom vozidle poistenom u žalobcu a žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že poskytol titulom poistenia poškodenému poistné plnenie v sume 1.449,04 eur, v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca má právo od žalovaného žiadať toto plnenie až do sumy, ktorú poškodenému poskytol, tu je to suma 1.449,04 eur. Súd preto mal základ nároku za nesporný, preukázaný a daný, základ nároku ani sám žalovaný nespochybňoval. V zmysle pôvodnej obrany žalovaného bolo preto potrebné sa vysporiadať už len s výškou nároku.
33. V súvislosti s výškou nároku treba hneď na úvod uviesť, že tvrdenia žalovaného v rámci jeho pôvodnej obrany proti nároku spochybňujúce rozsah poškodenia vozidla žalovaným a výšku škody súd považoval za nepreukázané. Ak žalovaný spochybňoval výšku spôsobenej škody a rozsah vykonanej opravy vozidla tvrdiac, že všetky poškodenia neboli spôsobené ním a jeho bicyklom, bolo na ňom, aby na svoje tvrdenia označil dôkazy. Nič také sa ale nestalo, žalovaný, ani procesná opatrovníčka žalovaného žiadne dôkazy na tvrdenia, že všetky vyfakturované poškodenia vozidla neboli spôsobené žalovaným neoznačili. Naopak žalobca predložil listinné dôkazy o výške nákladov za opravu vozidla, príčinná súvislosť medzi poškodeniami vozidla pripisovanými žalovanému a nehodovým dejom bola v procese likvidácie poistnej udalosti žalobcom skúmaná a potvrdená, preto súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a platných zásad pre sporové konanie musí konštatovať, že tvrdenia žalobcu, že žalovaný spôsobil na predmetnom motorovom vozidle škodu v žalovanej výške boli preukázané, naopak tvrdenia žalovaného o škode v nižšej výške preukázané neboli.
34. Povinnosťou žalobcu v sporovom konaní je tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú a preukazujú jeho ohrozené alebo porušené právo, či právom chránený záujem. Žalovaný je povinný, ak chce byť v spore úspešný tvrdiť a preukazovať skutočnosti ktoré právo žalobcu, či jeho časť vylučujú. Z toho vyplýva, že v súdnom spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od konkrétnej procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného.
35. Keďže žalobca označil a predložil dôkazy na svoje tvrdenie, že škoda spôsobená žalovaným bola vo výške spolu 1.623,41 eur bez DPH, nakoľko predložil k tomu správu o nehode, hlásenia poistnej udalosti, fotodokumentáciu poškodení vozidla, faktúru za opravu vozidla z ktorých uvedená škoda vyplýva, bolo potom na žalovanom ak uvedenú škodu spochybňoval, aby tiež označil dôkazy na svoje tvrdenia. Ak žalovaný tvrdil, že poškodil len hmlovku a spätné zrkadlo a nič iné, tak k tomu súd uvádza, že fotodokumentácia predložená žalobcom uvedené tvrdenie vyvracia. Ak žalovaný poukazuje na to, že časť fotiek je z 8. 10. 2014 a časť až z 13. 10. 2014 a nie sú tam rovnaké poškodenia, tak zo samotnej fotodokumentácie vyplýva, že časť fotiek je až zo dňa 13. 10. 2014 zjavne preto, lebo dňa 13. 10. 2014 ako vyplýva z faktúry za opravu na čl. 6 spisu bolo auto dané do servisu na opravu a robila sa fotodokumentácia už v priebehu opravy, po odstrojení auta v servise, ako jasne vidno z predložených fotiek. Uvedené ale nijako nepreukazuje tvrdenia žalovaného. Je naviac aj nanajvýš nepravdepodobné a nelogické, aby pri náraze v rýchlosti bicyklom do vozidla, keďže sám žalovaný uviedol, že išiel z kopca, teda rýchlejšie boli poškodené len, iba a výlučne hmlové svetlo a spätné zrkadlo a v akejkoľvek forme nič iné, nakoľko už len z toho, ako sú od seba tieto dve súčasti vozidla na
vozidle vzdialené logicky vyplýva, že muselo ísť o náraz bicykla, či osoby alebo oboch na väčšiu plochu vozidla. Preto nemožno len z tvrdení žalovaného urobiť záver, že opravované poškodenia vozidla, ako sú zaznamenané na predloženej fotodokumentácii neboli ním spôsobené. Poškodenia siahajúce od ľavého hmlového svetla, ľavého predného blatníka a prednej masky cez poškriabané sklo na ľavých predných dverách, poškodenia ľavých predných dverí, ale aj ľavých zadných dverí až po ľavý zadný blatník logicky nijako nevybočujú zo žalobcom popísaného nehodového deja v žalobe a v jeho vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, no ani z priebehu nehodového deja popísaného samotným žalovaným, teda z nárazu bicyklom do vozidla. Ak žalovaný poukazuje na to, že do správy o nehode boli ako poškodené zapísané len ľavé zrkadlo a ľavá hmlovka, tak je potrebné poukázať na to, že aj v samotnej správe o nehode sú tieto poškodenia uvedené v časti „viditeľné poškodenia“ pričom je logické, že do správy o nehode spísanej bezprostredne po nehode na mieste samom poňaté sú len voľne a ľahko viditeľné a zistiteľné poškodenia, pričom skutočný rozsah poškodenia je možné zistiť až po úplne detailnej prehliadke vozidla odborníkom. V danom prípade z hlásení poistnej udalosti a z faktúry vystavenej Moris Slovakia s.r.o. vyplýva, že v prípade poškodeného vozidla jednalo sa v čase nehody o ani nie dvojročné motorové vozidlo so stavom km 48971 opravované v priradenom zmluvnom servise, preto len púhe tvrdenie žalovaného o nadhodnotení ceny opravy či jej rozsahu nijako nespochybňuje skutočnosti vyplývajúce z predložených listinných dôkazov. Navyše ak žalovaný poukazuje na hlásenia poistnej udalosti, tak už v prvom hlásení zo dňa 7. 10. 2014 bolo nahlásené poškodenie „prevažne ľavej časti vozidla“ s predpokladanou výškou škody 1.101,- eur, viď hlásenie na čl. 3 spisu, preto ani táto obrana žalovaného bez dôkazov nijako neobstojí. Už vôbec nie je možné za smerodatné brať tvrdenie žalovaného, že v servise si zistil, že hmlovka a spätné zrkadlo stoja 50,- - 60,- eur, nakoľko je zrejmé, že kvalifikovaný odhad všetkých potrebných prác a nákladov na poškodenom motorovom vozidle nemožno urobiť len z počutia, teda bez toho, aby vozidlo bolo podrobne fyzicky prehliadnuté.
36. Súd preto mal za preukázanú výšku škody a výšku nároku žalobcu v sume 1.449,04 eur. Aj tak ale žalobcovi tento nárok nemohol priznať celý, nakoľko súd v zmysle výslovného zákonného príkazu v § 813 Občianskeho zákonníka z ktorého žalobca svoj nárok vyvodzoval, konkrétne v zmysle odseku 2 predmetného ustanovenia bol povinný pri posúdení nároku žalobcu aplikovať § 450 Občianskeho zákonníka podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
37. Z dikcie predmetného ustanovenia jasne vyplýva, že primerane znížiť náhradu škody je v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa súd povinný, a to aj bez návrhu škodcu, nakoľko text zákona jasne hovorí zníži a nie že môže znížiť. Súd má za to, že v danom prípade sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré bolo na mieste náhradu, ktorú žalobca uplatnil znížiť na polovicu (teda 50 % z uplatnenej sumy 1.449,04 eur, čo sa rovná sume 724,52 eur).
38. Priamo zákon v rámci demonštratívneho výpočtu kritérií z ktorých súd má pri skúmaní dôvodov hodných osobitného zreteľa vychádzať uvádza aj osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá škodu spôsobila. V danom prípade z oznámenia Sociálnej poisťovne pobočka Poprad (čl. 58 spisu) vyplýva, že žalovaný od 7. 7. 2003 je poberateľom invalidného dôchodku, ktorého aktuálna výška je 386,- eur. Podľa oznámenia psychiatra MUDr. Yvety Kubovovej zo dňa 28. 3. 2017 (čl. 56 spisu), ktoré bolo žiadané za účelom posúdenia spôsobilosti žalovaného samostatne konať pred súdom žalovaný je už od detstva v evidencii a liečbe psychiatrickej ambulancie pre duševnú zaostalosť s defektom intelektových a rozumových schopností na hranici ťažkej debility až ľahkej imbecility v dôsledku čoho je nesamostatný, odkázaný na opateru inou osobou alebo umiestnenie do zariadenia sociálnej starostlivosti. Uvedené, preukázané osobné a majetkové pomery žalovaného súd považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré bolo na mieste znížiť žalobcovi prisúdenú náhradu na 50 %, teda na sumu 724,52 eur, čo na pomery žalobcu ako veľkej poisťovne zjavne nebude mať zďaleka taký negatívny dopad ako by mohlo mať vyhovenie žaloby v plnej výške na pomery žalovaného. Koniec koncov, § 813 ods. 2 v spojení s § 450 Občianskeho zákonníka slúži zjavne práve na to, aby riziko z poistnej udalosti v odôvodnených prípadoch znášal práve a hlavne ten, koho je to základným poslaním a kto si na to z princípu svojho bytia buduje prostriedky a rezervy, teda poisťovňa, tu žalobca a aby nebol neprimerane zasiahnutý škodca, voči ktorému by priznanie plnej náhrady škody, ktorej rozsah často ani nie je možné predvídať mohlo byť pri jeho pomeroch niekedy likvidačné.
39. Keďže nebolo v priebehu sporu ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný ani časť požadovaného plnenia mu neuhradil, súd v časti o zaplatenie sumy 724,52 eur žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti požadovanej istiny ju zamietol.
40. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.449,04 eur od 29. 7. 2015 do zaplatenia, preto bolo potrebné posúdiť aj tento jeho nárok.
41. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
44. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Keďže splatnosť práva poistiteľa vyplývajúceho z § 813 Občianskeho zákonníka nie je v ňom osobitne upravená, je potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy času plnenia v § 563 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
46. Žalobca predložil súdu výzvu zo dňa 4. 3. 2015 adresovanú žalovanému v ktorej ho upomínal k plneniu sumy 1.449,04 eur s tým, že už žalovaný mal byť k zaplateniu uvedenej sumy skoršou osobitnou výzvou vyzvaný. I keď súd nemá pochybnosti o tom, že žalobca už pred podaním žaloby žalovaného k plneniu vyzýval, nakoľko je v logickom záujme veriteľa žiadať dlžníka o plnenie, bolo na žalobcovi aby dôkazmi preukázal konkrétny deň doručenia výzvy a začiatku omeškania žalovaného, čo sa nestalo, nakoľko žalobca nepredložil dôkazy o doručení, či odoslaní výziev na plnenie žalovanému, ktorý sám nepotvrdil žiadny konkrétny dátum obdržania výzvy k plneniu. Keďže súdne rozhodnutie musí byť založené na dôkazoch a žalobca nepreukázal konkrétny deň doručenia výzvy na plnenie žalovanému, za deň keď nepochybne a preukázateľne bol žalovaný vyzvaný k plneniu žalobcovi je možné považovať až deň keď mu bola doručená žaloba žalobcu so všetkými k nej pripojenými listinnými dôkazmi, t.j. deň 2. 3. 2016. Keďže v nasledujúci deň k úhrade nedošlo, je treba v zmysle § 563 a § 517 Občianskeho zákonníka považovať za prvý deň omeškania žalovaného s plnením deň 4. 3. 2016. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania až odo dňa 4. 3. 2016, a to v ním žiadanej sadzbe 5,05 % ročne, ktorá nepresahuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania určenú podľa vyššie citovaného normatívneho pravidla. Za čas pred 4. 3. 2016 súd žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol. Súd tak popri istine 724,52 eur uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť úrok z omeškania žalobcovi v sadzbe 5,05 % ročne zo sumy 724,52 eur od 4. 3. 2016 do zaplatenia istiny.
47. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jeho žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP s prihliadnutím na pomery a výšku invalidného dôchodku žalovaného ako aj výšku dlžnej sumy povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 30,- eur mesačne. Žalobca povoleniu splátok sa nebránil, ich výšku ponechal na úvahu súdu a súd má za to, že takáto výška splátky zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv strán sporu vyjadrenej v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia.
48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i
žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní, pričom pomer ich úspechu je cca pol na pol. Preto súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.