Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/51/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúp. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin proti žalovanému S. Q., R.. XX.XX.XXXX, T. D. W. X. XXXX/XX, XXX XX Q., V.O. I., právne zastúp. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom z AK Lučenec, J. Kráľa 5/A v konaní o zaplatenie 2 055,06 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o zaplatenie 2 055,06 Eur s prísl. z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 09.02.2015 sa žalobca Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, Kežmarok domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 055,06 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 uzatvoril so žalovaným dňa 11.10.2011 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 2 502,- Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 69,50 Eur. Žalovaný doteraz uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 109,50 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 29.02.2012 listom - predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade všetkých splátok jednorázovo. Doteraz žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 2 055,06 Eur. Žalobca si v zmysle písomného podania uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 5C/51/2015-22 zo dňa 10.09.2015. Žalovaný platobný rozkaz napadol odporom dňa 24.09.2015, v ktorom uviedol, že nie je schopný zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo, pretože je starobným dôchodcom a nedisponuje takou sumou. Požiadal o vytýčenie pojednávania a zároveň chce dlh splácať po 5,- Eur mesačne.

3. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 04.11.2015 uviedol, že v označenej právnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Poukázal na zmluvu poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 06.10.2011, v ktorej sú viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň vzniesol námietku premlčania, pričom zastáva názor, že list žalobcu zo dňa 29.02.2012 je potrebné posúdiť ako odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia § 48 OZ. Z obsahu tohto úkonu jasne a zrozumiteľne vyplýva, že sa jedná odstúpenie od zmluvy a nie o vypovedanie

zmluvy. Žalobca svojím jednostranným úkonom, t.j. listom zo dňa 29.02.2012, ktorý bol žalovanému doručený dňa 12.03.2012 platne odstúpil od predmetnej zmluvy o pôžičke a teda nasledujúcim dňom po tomto dni začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula 12.03.2015. Žalobca týmto úkonom vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy jednorázovo, čím prejavil svoju vôľu jednostranne ukončiť tento zmluvný vzťah, ktorý sa stal perfektným v čase doručenia tohto úkonu do sféry adresáta, t.j. žalovaného. V zmysle ustanovenia § 582 je upravená možnosť výpovede zo zmluvy a to tak, že vypovedať je možné zmluvu uzavretú len na dobu neurčitú. Taktiež § 582 ods. 1 ustanovuje, že ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka, čo sa v danom prípade nestalo, keďže žalobca jednostranne zmluvu ukončil a požadoval okamžité vrátenie nesplatenej časti úveru. V bode 12.2 všeobecných obchodných podmienok je uvedená iba možnosť výpovede, avšak absentuje jej spôsob ako aj výpovedná lehota. Pokiaľ by bola táto zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach podrobená súdnej kontrole na neprijateľné zmluvné podmienky (§5b zákona č. 250/2007 Z.z.) zastáva žalovaný názor, že táto zmluvná podmienka by bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko veriteľ touto podmienkou získava prevahu nad spotrebiteľom dlžníkom a má de facto neobmedzenú možnosť vypovedania zmluvy. Na druhej strane dlžník - spotrebiteľ nemá dôvod vypovedať zmluvu za podmienky, že účinky výpovede nastanú až splnením všetkých záväzkov, keďže pre prípad, že by dlžník mal finančné prostriedky na splnenie záväzku zo zmluvy, tak na tento účel má zákonný inštitút - splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti (§6 zákona č. 258/2001 Z.z.). Nárok žalobcu je tak premlčaný aj uplynutím dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť dňa 13.03.2012. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48 . Ak je zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 . Ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa však premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 . Žalobu podal žalobca na súd dňa 09.02.2015, teda v každom prípade až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie svojho práva. Žalovaný vznáša námietku premlčania a navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Tiež právny zástupca žalobcu poukázal na to, že uzavretá zmluva nespĺňa zákonné podmienky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa písmena f/, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, nakoľko RPMN je uvedené v zmluve nesprávne (písm. j/) a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle písm. k/ cit. zákona. Preto na úver je nutné hľadieť ako na úver bezúročný a bez poplatkov.

4. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti v zmysle zákonnej úpravy a tieto majú byť pre spotrebiteľa určité, prehľadné a zrozumiteľné. Poukázal na rozsudok OS Prešov sp.zn. 11C/368/2012 zo dňa 11.01.2013, rozsudok KS Banská Bystrica sp.zn. 16Co/315/2012 zo dňa 20.12.2012 a rozsudok KS Banská Bystrica sp.zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012. Plnenie, ktoré žalovaný spotrebiteľ poskytne žalobcovi bez platného právneho titulu, zakladá na strane žalovaného spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v zmysle zmluvy o pôžičke sa za čerpaný úver považuje iba suma 1 700,- Eur, pričom pri vzniku povinnosti žalovaného vrátiť úver predčasne má žalobca nárok len na zaplatenie čerpanej istiny úveru, ale už nemá v takomto prípade nárok na dojednaný úrok z čerpaného úveru. Na základe predloženého splátkového kalendára žalovaný uhradil sumu vo výške 109,50 Eur. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že výška úveru reálne čerpaného žalovaným činí 1 700,- Eur a nakoľko žalovaný zaplatil žalobcovi 109,50 Eur, žalobca z celkovej sumy uplatnenej v jeho žalobnom návrhu a to 2 055,06 Eur bez právneho titulu žiada žalovaného o zaplatenie sumy 464,56 Eur. Žalobca má platný právny titul iba na zaplatenie neuhradenej časti poskytnutého úveru v sume 1 590,50 Eur. Žalovaný súčasne namieta formálnu nedostupnosť „úverovej zmluvy“ spôsobenú drobným nečitateľným písmom v kombinácii s množstvom neprehľadných povinností ukladaných žalovanému ako úverovému dlžníkovi. Zmluva s uvedenými nedostatkami predstavuje nekalú praktiku v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 ako aj v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonník a nemôže tak požívať právnu ochranu. Z uvedených dôvodov navrhol zamietnuť žalobu v rozsahu v akom to vyplynie z vykonaného dokladovania.

5. Súd následne vytýčil vo veci pojednávanie na deň 09.11.2015, pričom žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 02.11.2015 a navrhol vykonať pojednávanie vo svojej neprítomnosti. Súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu. Žalobca v uvedenom podaní

zároveň vzal návrh na začatie konania čiastočne späť v časti uplatnenej istiny vo výške 35,- Eur. Súd preto konanie čiastočne zastavil čo do sumy 35,- Eur s prísl..

6. Dňa 25.11.2015 bol vo veci vyhlásený rozsudok č.k. 5C/51/2015-52, ktorým súd žalobu o zaplatenie sumy 2 020,06 Eur s prísl. zamietol. Súd prvého stupňa ako dôvod svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu zmluvy o pôžičke vyplýva, že schválená výška pôžičky je 1 700,-Eur, mesačná splátka 39,50 Eur, počet splátok 36, termín konečnej splatnosti 10/14, ročná úroková sadzba 30,74% a RPMN 30,74%. Skúmaním obsahu zmluvy uzavretej účastníkmi konania súd dospel k záveru, že žalobca pri uzavieraní tejto zmluvy vystupoval v právnom postavení dodávateľa a žalovaný v právnom postavení spotrebiteľa. Na právne vzťahy vzniknuté medzi nimi z uzavretej zmluvy o pôžičke sa vzťahujú potom ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V prípise žalobcu adresovanom žalovanému z 29.02.2012, ktorý žalovaný prevzal 12.03.2012 žalobca uvádza, že žalovaného dôrazne vyzýva k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. Zaplatenia sumy 2 522,85 Eur sa domáha v lehote 3 dní od doručenia tejto upomienky. Týmto právnym úkonom žalobca odstúpil od zmluvy o pôžičke. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej vzniká právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Žalovaný takto získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu vo výške rozdielu medzi sumou, ktorú mu žalobca poskytol a sumou, ktorú žalovaný zaplatil. Žalobca je preto oprávnený domáhať sa voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v rámci premlčacej doby podľa § 107 OZ.

7. Dvojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 začala plynúť 13.03.2012, kedy žalobca podal žalobu na súd 09.02.2015. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu žalovaným, súd dospel k záveru, že uplynula premlčacia doba na uplatnenie nároku, a preto súd žalobu zamietol.

8. Voči uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie dňa 10.12.2015, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že u žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, a teda nemohlo dôjsť ani k premlčaniu bezdôvodného obohatenia. Žalovanému žalobca poskytol účelovú pôžičku, ktorú sa zaviazal splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach po 69,50 Eur, ktorú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy žalovaný porušil tým, že prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas. Žalovaný do dňa podania žaloby uhradil spolu sumu vo výške 109,50 Eur. V dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným žalobca predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlhu jednorázovo, tzn. že medzi žalobcom a žalovaným došlo v zmysle predžalobnej upomienky zo dňa 29.02.2012 k zosplatneniu dlhu. V zmysle uvedeného prvý raz mohol žalobca vykonať svoje právo a vymáhať žalovanú sumu dňa 01.03.2012, t.j. deň potom, ako došlo k zosplatneniu dlhu. Trojročná premlčacia doba by uplynula 01.03.2015. Žaloba bola podaná na súd dňa 09.02.2015, teda ešte v rámci plynutia riadnej premlčacej doby. Na základe uvedeného nárok žalobcu nie je premlčaný. V zmysle uvedeného nedošlo teda k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale došlo k ukončeniu záväzkovoprávneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke v dôsledku porušenia zmluvných povinností. Keďže nedošlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, nemohlo dôjsť ani k premlčaniu bezdôvodného obohatenie v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Navrhovateľ vôbec neprejavil vôľu od zmluvy odstúpiť v zmysle § 48 OZ, ním poskytnuté plnenie vyplýva zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou a nemá charakter bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol podľa ustanovenia § 451 OZ. Pre premlčanie tak nemohla platiť premlčacia doba upravujúca premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa § 107 OZ. Rovnaký právny názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp.zn. 7Co/257/2014. Podľa názoru žalobcu ide o chybné právne posúdenie veci, v dôsledku čoho navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 25.01.2016 uviedol, že zastáva názor, že prvostupňový súd postupoval správne, keď nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Z obsahu podanej žaloby jasne vyplýva, že zo strany dodávateľa došlo k predčasnému ukončeniu poskytnutého úveru odstúpením od zmluvy zo dňa 29.02.2012 a ktoré žalovaný prevzal dňa 12.03.2012.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 14Co/97/2016-69 zo dňa 29.03.2017 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia sa nedostatočne vysporiadal so zásadnou odvolacou námietkou žalobcu, z čoho súd prvej inštancie odvodil, že žalobca od zmluvy odstúpil, na základe ktorého právneho predpisu alebo dohody účastníkov zmluvy, pričom sa žiadnym spôsobom ani nevysporiadal, či listina, označená ako predžalobná upomienka (a ak áno, na základe čoho), spĺňa náležitosti perfektného právneho odstúpenia od zmluvy, či sa jedná o platný právny úkon v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Okresný súd neozrejmil na základe čoho, akým myšlienkovým postupom dospel k záveru, že z obsahu tejto listiny možno vyvodiť prejav vôle zo strany žalobcu odstúpiť od zmluvy, s prihliadnutím predovšetkým na určitosť prejavu vôle, zrozumiteľnosť prejavu vôle, ako aj možnosť (dovolenosť). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s odstúpením od zmluvy žalobcom, ako veriteľa predmetnej zmluvy v zmysle § 48 ods. 1, 2 ani v tom smere, že nekonkretizoval, s odkazom na ktoré konkrétne ustanovenia predmetnej zmluvy došlo alebo nedošlo medzi účastníkmi zmluvy k dohode o možnom zrušení predmetnej zmluvy a ak áno, či nedošlo k dohode na inom zrušení predmetnej zmluvy, než od jej začiatku, a to i z pohľadu všeobecných právnych následkov odstúpenia od zmluvy. Rovnako sa nevysporiadal ani s otázkou, či prípadne (za predpokladu perfektnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy) bolo možné od zmluvy odstúpiť v zmysle právneho predpisu a ak áno, ktorého. Súd venoval pozornosť predovšetkým tomu, že predmetný úkon nie je možné posudzovať za výpoveď zmluvy a keďže dospel k záveru, že predmetný prípis žalobcu zo dňa 29.02.2012 nemožno považovať za výpoveď, súd len uviedol, že z týchto dôvodov je potrebné hodnotiť prejav vôle ako odstúpenie od zmluvy o pôžičke. Vzhľadom už na vyššie uvedené rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov v zmysle § 157 ods. 2 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), pričom nepreskúmateľnosť dôvodov zakladá porušenie práva na súdnu ochranu. Keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom nevysporiadal, na základe čoho listinu označenú ako predžalobnú upomienku zo dňa 29.02.2012 považoval za právny úkon žalobcu, ktorým odstúpil od zmluvy, keď z obsahu tejto listiny takýto právny úkon nie je zrejmý a žalobca v podanom odvolaní túto skutočnosť namieta a písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ktorá skutočnosť zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a z týchto dôvodov trpí rozhodnutie súdu vadou nepreskúmateľnosti, ktorú vadu nemožno odstrániť ani postupom odvolacieho súdu, keď odvolací súd vzhľadom na nedostatočné zdôvodnenie myšlienkovej línie a úvah súdu prvej inštancie nemohol nahradiť dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k platnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy. Preto Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 22.05.2017 poukázal na to, že vzhľadom k postupnému a prirodzenému vývoju rozhodovacej praxe v konaniach spotrebiteľského charakteru žiada skúmať tú okolnosť, či vôbec došlo k jej platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, resp. či zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti zdôraznil, že absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere je možné vyvodiť na základe toho, že nedošlo k jej uzavretiu v zmysle princípov platných pre občiansko-právne vzťahy pri uzatváraní zmlúv (rozpor s § 44 ods. 2 .

12. Ustanovenie § 44 ods. 2 vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (t.j. súhlas s návrhom) musí byť úplný. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje zmenu obsahu (výhrady, dodatky, zmeny, ... ) považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku a za splnenia podmienok v § 43 ods. 1 za nový návrh so zmeneným obsahom.

13. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že žalovaný mal vyplniť všetky časti zmluvy o úvere, okrem časti VII. „Schválená výška pôžičky (nevypĺňa sa)“.

14. Časť V. zmluvy o úvere „Údaje k požadovanej pôžičke“ je nutné považovať za návrh zmluvy. S uvedenou časťou bol žalovaný oboznámený, pričom vyplnil jemu dostupné údaje dňa 06.10.2011. Dávame predovšetkým do pozornosti, ktoré položky (a ich obsah) boli uvedené v časti V. (návrh zmluvy), a ktoré žalovaný vyplnil Žiadaná výška Rýchlej pôžičky - 1 700,- Eur Žiadaná výška Manželskej pôžičky - 1 700,- Eur Doba splácania pôžičky - 36 mesiacov

15. Časť VII. zmluvy o úvere doplnil žalobca dňa 11.10.2011, avšak v predmetnej časti, ktorú považuje za prijatie návrhu, boli uvedené nové údaje, resp. pozmenené údaje proti tomu ako boli uvedené pôvodne dňa 06.10.2011 v časti V. zmluvy o úvere. Dáva predovšetkým do pozornosti údaje časti VII. pri nasledovných položkách: Schválená výška pôžičky - 1 700,- Eur Splátka (A) - 69,50 Eur Celková suma pôžičky - 2 502,00 Eur Počet splátok - 36 Termín konečnej splatnosti - 10/2014 Celkové náklady spotrebiteľa - 802,- Eur Ročná úroková sadzba - 30,74% RPMN - 30,74% Priemerná hodnota RPMN - 20,65% 16. Z uvedeného je zrejmé, že jednostranný úkon „návrh zmluvy“ zo strany žalovaného a jednostranný úkon „prijatia návrhu“ zo strany právneho predchodcu žalobcu nie sú zhodné, keďže zo strany žalobcu došlo pri prijímaní návrhu k výrazným zmenám a doplneniam v údajoch v porovnaní s údajmi uvedenými v návrhu žalovaného.

17. Je nevyhnutné mať v tomto štádiu vyššie opísaného kontraktačného procesu na zreteli, že žalovaný bol reálne oboznámený iba so zmluvným formulárom dňa 06.10.2011. Následne došlo dňa 11.10.2011 k doplneniu nových (zásadne dôležitých) údajov (napr. RPMN, ročná úroková sadzba a konečná splatnosť). Je potrebné uviesť, že tieto príkladmo uvedené údaje neboli žalovanému v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere známe, hoci zmluva spotrebiteľskom úvere, ktorú podpisoval, ich obligatórne mala obsahovať podľa vtedy platného a účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konanie žalobcu nemožno vzhľadom na vyššie uvedené považovať za prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale za nový návrh. Nakoľko pre uzatvorenie zmluvy o pôžičke je obligatórne stanovená písomná forma a zo strany žalovaného nedošlo k písomnému prijatiu nového návrhu žalobcu, máme za to, že k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy nedošlo, keďže nebola dodržaná zákonom stanovená forma.

18. Zmluvu o pôžičke považuje za absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy. Nedodržanie písomnej formy sankcionuje v zmysle § 40 ods. 1 absolútnou neplatnosťou. Na záver zdôraznil, že nemožno poskytovať ochranu dodávateľom, ktorý zaviedli do praktického života obyvateľstva úverové produkty, ktoré sú nastavené mimo zákonný rámec a mimo rámec morálky a slušnosti (za neetické je určite nutné považovať odopretie údajov o cene úveru v čase podpisu zmluvy spotrebiteľom). Skutočnosť, že sa takto nastavené produkty využívali a naďalej využívajú neznamená, že ide o úverové produkty, ktoré sú súladné so zákonom. V predmetnej veci preto navrhuje, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú opätovne zamietol.

19. Súd vo veci vytýčil pojednávanie. Žalobca sa na pojednávaní dňa 31.07.2017 nezúčastnil, pričom doručenie predvolania mal včas a riadne vykázané 14.07.2017, kedy svoju neprítomnosť včas a riadne ospravedlnil a žiadal návrhu vyhovieť.

20. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridŕža svojho vyjadrenia zo dňa 22.05.2017. Je totiž zrejmé, že žalovaný uzavrel zmluvu na základe elektronickej požiadavky, pričom mu bol zaslaný zmluvný formulár, ktorý vyplnil podľa predtlače v bodoch I., II., III., IV., V., VI. dňa 06.10.2011. Potom zaslal formulár späť spoločnosti Quatro. Tam boli doplnené údaje bodu VII. a zrejme IX.. Nie je tiež zrejmé, či žalovaný ako spotrebiteľ vyplnil bod VIII, ale je naopak isté, že žalovaný nevyplnil bod VII. - schválená výška pôžičky (nevypĺňa sa) a toto bolo vyplnené dodatočne 11.10.2011 veriteľom, teda spoločnosťou Quatro. Na základe toho boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky. Tiež mu bola zaslaná zmluva, ktorá bola zo strany veriteľa podpísaná 11.10.2011. Poukazuje na rozdiely v bodoch V. a VII. zmluvy, pričom bod V. považuje za návrh. Keď žalovaný prijímal návrh 06.10.2011, neboli tam uvedené podstatné okolnosti, ktoré sú uvedené v bode VII., tie boli dopĺňané dodatočne, a preto má za to, že zmluva je v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 OZ. Potvrdzuje to údaj v bode VII., kde je napísané „nevypĺňa sa“, ktorý bod bol vyplnený dodatočne veriteľom. Preto má za to, že k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo a na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kedy boli peniaze žalovanému zaslané nevie, ale predpokladá, že z hľadiska obsahu zmluvy a čl. VII., kedy mal žalovaný začať splácať, to bolo v polovici októbra 2011. Keďže žaloba bola podaná 09.02.2015 tvrdí, že nárok žalobcu je premlčaný,

pretože vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v trojročnej lehote. Právny zástupca zdôraznil, že zo samotného formuláru vyplýva, že nakoľko pri bode VII. je napísané „nevypĺňa sa“, evidentne údaje tam uvedené nemohol vyplniť žalovaný a muselo to byť vyplnené neskôr, nie 06. 10. 2011, pravdepodobne 11. októbra. Preto tvrdí, že 06.10. 2011 žalovaný ako spotrebiteľ nebol oboznámený s podstatnými podmienkami zmluvy, a preto k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vzhľadom k tomu, že návrh žalobcu je premlčaný, navrhuje žalobu zamietnuť. Vychádza aj z iných prípadov, že systém pri tomto produkte bol ten, že klient dostal na vyplnenie formulár, kde podpísal žiadosť, že chce určitý úver v určitej výške, potom dodatočne zmluvu vyplnil veriteľ, ktorý doplnil schválenú výšku pôžičky, spôsob splácania a aj RPMN. Je logické, že klient nemohol výšku RPMN a ani ročnú úrokovú sadzbu sám vyplniť. Žiada, aby sa k mechanizmu uzavretia zmluvy vyjadril žalobca, pretože aj keď si žalovaný niektoré veci úplne podrobne nepamätá, z celého systému logicky vyplýva, že bod VII. zmluvy bol vyplnený dodatočne, keď už klient, v danom prípade žalovaný, vyplnil hornú časť žiadosti o uzavretie zmluvy a prejavil písomný záujem o úver. Je pritom evidentné, že požadovanú výšku pôžičky žalovaný vyplnil sám hneď na úvod v bode V., pričom zakrúžkoval číslicu 1 700 a aj to, že chce splácať pôžičku 36 mesiacov. Tiež si uviedol svoje číslo účtu a označil Poštovú banku, kde žiadal poslať úver a cez ktorý účet chcel dlh splácať.

21. Žalovaný S. Q. uviedol, že zistil prostredníctvom internetu, že spoločnosť Quatro poskytuje úver. Na uvedený telefonický kontakt zavolal a hovoril s obchodným zástupcom, ktorý mu prisľúbil poslať žiadosť na vyplnenie k následnému schváleniu úveru. Obdržal žiadosť o poskytnutie úveru. Vyplnil predložený formulár a vrátil ho zrejme na adresu spoločnosti Qautro. Potom dostal peniaze na účet. Už si nepamätá, akú sumu dostal a vrátil, lebo zmluvou nedisponuje. Po nahliadnutí do zmluvy potvrdil, že podpis na zmluve nepopiera. Na dotaz súdu uviedol, že v žiadosti o úver vyplnil svoje osobné údaje, kedy vyplnil body I., II., III., IV., V.,VI. a VIII., ale rozhodne nevyplnil body VII. ani IX.. Mal účet v Poštovej banke a uviedol číslo účtu, na ktoré žiadal poslať úver. Jedná sa o účet, ktorého číslo je uvedené v zmluve. Potom žiadosť poslal naspäť a následne obdržal pôžičku. Zmluvu zrejme dostal späť, k čomu sa ale nevie vyjadriť, lebo mu vykradli auto s dokladmi.

22. Žalobca v podaní zo dňa 06.09.2017 uviedol, že je toho názoru, že uzavretá úverová zmluva obsahuje všetky predpísané náležitosti, pričom návrh žalovaného na poskytnutie úveru v znení, ako to žiadal žalovaný, bol zo strany žalobcu schválený. Preto považuje uzatvorenú zmluvu o pôžičke za platný právny úkon, z ktorého nemôže vyplývať právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tvrdenie žalovaného, že žalobca dodatočne požadovaný formulár zmluvy, sa nezakladá na pravde, lebo súčasťou vyplnenej žiadosti boli aj podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky PQ-06, kde v bodoch II. a III. sú uvádzané hodnoty výšky splátok a RPMN určované na základe požadovanej pôžičky a zvoleného počtu mesačných splátok. Preto sa žalovaný pri vypĺňaní žiadosti mohol s týmito podmienkami oboznámiť a na ich základe si zvoliť požadovanú výšku pôžičky.

23. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 27.10.2017 v neprítomnosti sporových strán, u ktorých však doručenie predvolania bolo včas a riadne vykázané, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili.

24. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, zmluvou o uzavretí pôžičky, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, doručenkou, prehľadom splátok, vyjadrením žalovaného, oznámením o vykonaní zrážok z dôchodku, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 17C/14/2014, rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/25/2015, rozsudkom vo veci 5C/51/2015-52, odvolaním, vyjadrením žalovaného, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, vyjadrením žalovaného, všeobecnými obchodnými podmienkami, vyjadrením žalobcu, vyjadrením žalobcu a vyjadrením žalovaného.

25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca na základe žiadosti žalovaného zo dňa 06.10.2011 o poskytnutie pôžičky mu poskytol sumu 1 700,- Eur, pričom súhlasil s podmienkami žalovaného splácať úver v 36 mesačných splátkach po 69,50 Eur s termínom konečnej splatnosti v októbri 2014. Z pripojenej zmluvy o poskytnutie pôžičky spoločnosti Quatro z 10.10.2011 označenej ako PQ-06 vyplýva, že žalobca schválil pôžičku s ročnou úrokovou sadzbou 30,74% pri RPMN 30,74% a priemernej hodnote RPMN 20,65% s celkovou sumou pôžičky 2 502,- Eur. Žalovaný o pôžičku požiadal 06.10.2011, pričom z predloženej zmluvy vyplýva, že táto bola zo strany žalobcu schválená 11.10.2011 v Poprade.

26. Žalobca podaným návrhom doručeným súdu 09.02.2015 žiadal o zaplatenie sumy 2 055,06 Eur s prísl. titulom poskytnutia pôžičky v sume 2 502,- Eur pod číslom XXXXXXX zo dňa 11.10.2011, z ktorej sumy žalovaný zaplatil 109,50 Eur. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, kedy vzniesol námietku premlčania titulom neplatnosti úverovej zmluvy, kedy mal za to, že právny vzťah žalobcu a žalovaného je nutné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie.

27. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľov ako aj zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

28. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len v znení ku dňu 11.10.2011 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 1 - 3 v znení ku dňu 11.10.2011 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa § 54 ods. 1, 2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Podľa § 40 ods. 1 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

32. Podľa § 43 účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

33. Podľa § 44 ods. 2 prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

34. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu 11.10.2011 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

35. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Podľa § 451 ods. 1, 2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

38. Súd v tejto súvislosti zistil, že žalobca uplatnil svoj nárok titulom uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.10.2011 č. XXXXXXX. Preskúmaním spisového materiálu pritom súd dospel k záveru, že žalovaná zmluva bola uzavretá v rozpore s ustanovením zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch najmä § 9 ods. 1 cit. zákona ako aj piatej hlavy Občianskeho zákonníka - ustanovení § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách a tiež § 44 ods. 2 OZ. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že tvrdenie žalovaného o spôsobe uzatvorenia zmluvy v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku je preukázané. Žalovaný v tejto súvislosti tvrdil, že po obdržaní formuláru označeného ako zmluva o poskytnutí „Manželskej pôžičky“ v uvedenej zmluve vyplnil v časti označenej ako I. - VI., prípadne VIII., kedy vyplnil svoje osobné údaje (I.), ďalej údaje o finančnej situácii (II.), doklady doložené k žiadosti o pôžičku (III.), osobné údaje manžela/manželky (IV.), údaje k požadovanej pôžičke (V.), poistenie schopnosti splácať úver (VI.) a spôsob splácania splátok. V bode V. pritom uviedol, že žiada o poskytnutie Manželskej pôžičky v sume 1 700,- Eur, ktorú navrhol splatiť po dobu 36 mesiacov prostredníctvom svojho účtu vedeného v N. D., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. V bode VI. uviedol, že žiada o komplexný súbor poistenia pre prípad straty zamestnania, pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti. V bode VIII. uviedol spôsob splácania splátok z bežného účtu. Uvedenú žiadosť podpísal v Lučenci 06.10.2011 a poslal poskytovateľovi pôžičky. Na základe takto vyplnenej žiadosti mu boli zaslané finančné prostriedky na jeho v žiadosti uvedený účet, ktorú pôžičku začal aj splácať prostredníctvom tohto účtu. Žalovaný rozhodne poprel, že by v uvedenej žiadosti o poskytnutie pôžičky, ktorá tvorila prvú časť formulárovej zmluvy vyplnil aj body VII. a IX.. Z predloženej formulárovej zmluvy súd pritom zisťuje, že bod VII. obsahuje kolónku o schválenej výške pôžičky s rukou dopísanou sumou 1 700,- Eur ako aj ďalšie kolónky označené ako výška splátky, celková suma pôžičky, počet splátok, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok), celkové náklady spotrebiteľa, ročná úroková sadzba, RPMN a priemerná hodnota RPMN. Uvedené kolónky boli vyplnené v znení, že splátka činí 69,50 Eur, celková suma pôžičky 2 502,- Eur, počet splátok 36, termín konečnej splatnosti 10/2014, celkové náklady spotrebiteľa 802,- Eur, ročná úroková sadzba 30,74%, RPMN 30,74% a priemerná hodnota RPMN 20,65%. V bode IX. je uvedené meno a adresa sprostredkovateľa, jeho telefónne číslo, číslo sprostredkovateľa a podpis, IČO. V kolónke XI. je uvedené vyhlásenie zmluvných strán, z ktorého vyplýva, že žalovaný podpísal žiadosť o poskytnutie úveru v Lučenci dňa 06.10.2011 a za žalobcu Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Poprade zmluvu podpísal zástupca (nečitateľný podpis) v Poprade dňa 11.10.2011.

39. Z listiny formulárovej zmluvy predloženej žalobcom vyplýva, že tvrdenie žalovaného je pravdivé, keďže je zrejmé, že žalovaný ako bežný sprostredkovateľ by nebol schopný vyplniť údaje v časti VII. formulárovej zmluvy, ktorá obsahuje ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, priemernú hodnotu RPMN a v zmysle toho vypočítané celkové náklady spotrebiteľa, prípadne výšku splátky. Navyše nie je logické tvrdenie žalobcu zo dňa 06.09.2017, že by si tieto údaje vypĺňal sám žalovaný, pretože toto by zároveň znamenalo, že by si žalovaný ako klient - spotrebiteľ sám určoval podmienky splácania úveru, výšku úroku ako aj celkovú výšku sumy, ktorú má veriteľovi zaplatiť. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje nielen okolnosť, že výpočet RPMN a priemernej hodnoty RPMN je zložitá matematická operácia, ale aj nezvratný fakt, že v bode VII. s názvom Schválená výška pôžičky je vo formulárovej zmluve uvedené v zátvorke nevypĺňa sa. Z predloženej formulárovej zmluvy preto súd dospel k záveru, že žalovaný ako dlžník dňa 06.10.2011 vo svojom bydlisku v Lučenci vyplnil tú časť formuláru, ktorá obsahovala jeho žiadosť o poskytnutie pôžičky, kedy žalobca po obdržaní tejto žiadosti vyplnil zbytok formuláru, kde uviedol podmienky schválenia pôžičky a jej výšku, čo bolo dňa 11.10.2011 v jeho sídle v Poprade. Vychádzajúc pritom z ustanovenia § 44 ods. 2 je zrejmé, že prvú časť formulárovej zmluvy je potrebné považovať za návrh žalovaného na uzavretie spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, avšak druhú časť, ktorú neskôr vyplnil žalobca nie je možné považovať za súčasť tej istej zmluvy, pretože ide o prijatie návrhu s dodatkami a zmenami, ktoré je nutné považovať za nový návrh. Tento nový návrh však druhá zmluvná strana, t.j. spotrebiteľ už zjavne neakceptoval, resp. jeho akceptácia nebola preukázaná, keďže jediný podpis žalovaného je pri dátume 06.10.2011, čo bolo

pred dátumom 11.10.2011, ktorý je súčasťou nového návrhu. S prihliadnutím potom na ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu 11.10.2011, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, musel súd dospieť k záveru, že žalovanému neboli poskytnuté finančné prostriedky na základe písomne uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ teda žalovaný obdržal finančné prostriedky, tieto neobdržal titulom spotrebiteľskej zmluvy. Na strane žalovaného teda došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré sa riadi režimom § 451 a nasl. OZ.

40. V tejto súvislosti žalovaný prostredníctvom svojho advokáta k podanému návrhu žalobcu vzniesol námietku premlčania. Z ustanovenia § 107 pritom vyplýva, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Vzhľadom k tomu, že z prehľadu splátok a úhrad žalovaného (č.l. 8 spisu) vyplýva, že žalovaný prvú splátku uhradil už 20.11.2011, kedy evidentne poskytnutú sumu 1 700,- Eur už musel mať pripísanú na účet, dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia žalobcovi uplynula v roku 2013. Nakoľko žalobca doručil žalobu voči žalovanému na súd až 09.02.2015, súd žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu akceptoval a žalobu zamietol.

41. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Podľa § 255 ods. 1, 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. V prejednanej veci mal žalovaný plný úspech, preto súd vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.