Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csp-203-2016.pdf
PDF · 98.31 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csp/203/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: V.. K. K., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XX, v konaní zastúpená B. E., N.. Y.., J.: XX XXX XXX, P. G. XX, V., proti žalovanému: T. R. Ž. W., P.. B.., J.: XX XXX XXX, X. X, K., v konaní o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu X XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, na číslo účtu: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,
III. priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo vzťahu k peňažnému plneniu zo zmluvy v rozsahu vydania bezdôvodného obohatenia v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku,
IV. priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni vo vzťahu k priznaniu finančného zadosťučinenia v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie poistného plnenia vo výške X XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Zároveň žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vo výške XXX,XX Eur a náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa si svoj nárok uplatnila na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú so žalovaným uzatvorila dňa XX.XX.XXXX.
3. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe vyššie uvedenej zmluvy bol začiatok poistenia dňa XX.XX.XXXX a koniec poistenia dňa XX.XX.XXXX, pričom poistná suma bola X XXX,XX Eur (XX XXX Sk), všetko za predpokladu, že každú splátku poistného uhradila načas. Žalobkyňa si svoj nárok na vyplatenie poistnej sumy uplatnila listom zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa zaslala žalovanému nárokový list a všetky dokumenty potrebné k vyplateniu poistenia, avšak žalovaný prestal so žalobkyňou komunikovať.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení nespochybnil vznik poistnej udalosti, ale bránil sa tým, že je potrebné si vyjasniť, či poistná zmluva vôbec platne vznikla. Konštatoval, že poistné je podstatnou náležitosťou
poistnej zmluvy, pričom platnosť hmotnoprávneho úkonu treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzatvorenia. Podľa žalovaného bolo poistné v poistnej zmluve žalobkyne v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Ide teda o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy. Z listín predložených žalovaným, a to z protokolu z roku XXXX, znaleckého posudku č. X/XXXX a stanoviska zodpovedného aktuára má vyplývať, že poistné bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom o poisťovníctve, a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné.
5. Žalovaný poukázal na to, že v prípade poistnej zmluvy nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu v súčasnom ponímaní. Ide o tzv. regulovanú zmluvu. Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca (Ministerstvo financií SR) rozhodnutím z roku XXXX schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv) Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanové nízko, teda že je stanovené protizákonne. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť, a teda nezákonnosť poistného schváleného v roku XXXX vtedajším ministerstvom financií, konštatovali autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou.
6. Žalovaný tiež poukázal na chybný postup ministerstva financií, súvisiaci so sadzbami poistného a výškou poistného plnenia, keďže príslušné parametre nastavilo spomínané ministerstvo a žalovaný ich prebral do poistných zmlúv. Poistné však bolo príliš nízke a nezodpovedalo poistnému plneniu, a preto uplatnený nárok považoval za rozporný s dobrými mravmi, vedúci k bezdôvodnému obohateniu žalobkyne na úkor žalovaného, ktorého poškodil orgán verejnej moci.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, žiadosťou žalobkyne o likvidáciu poistného plnenia v prípade dožitia, oznámením žalovaného o ukončení doby platenia poistného, Protokolom Národnej banky Slovenska, Odbor dohliadací, znaleckým posudkom č. X/XXXX vo veci náhrady škody a ušlého zisku, notárskou zápisnicou č. N. XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/XXXX, protokolom o kontrole, vyjadreniami žalobkyne, vyjadreniami žalovaného, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
8. Strany konania dňa XX.XX.XXXX uzatvorili poistnú zmluvu (žalovaný ešte pod obchodným názvom W. Č.-B. W. P.. B.., K.) č. XXXXXXXXXX. Poistníkom a poistencom podľa tejto zmluvy bola žalobkyňa. Jednalo sa o životné a úrazové poistenie. Životné poistenie bolo uzatvorené aj pre prípad dožitia s dohodnutou poistnou sumou XX XXX Sk (X XXX,XX Eur). Začiatok poistenia bol stanovený na XX.XX.XXXX a koniec poistenia na XX.XX.XXXX. Poistné bolo dohodnuté vo výške XXX Sk (XX,XX Eur) mesačne s dobou platenia XX rokov. Poistná suma pre prípad smrti bola XX XXX Sk (X XXX,XX Eur).
9. Súčasťou poistnej zmluvy mali byť aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie.
10. Dňa XX.XX.XXXX oznámil žalovaný žalobkyni ukončenie platenia poistného. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa požiadala žalovaného o výplatu poistného plnenia pri dožití sa konca poistenia. Žalobkyňa zaslala žalovanému nárokový list a všetky dokumenty potrebné k vyplatenie poistenia, avšak žalovaný prestal so žalobkyňou komunikovať.
11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy (ďalej len OZ), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
13. Podľa § 788 ods. 2 OZ, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
14. Podľa § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
15. Podľa § 788 ods. 4 OZ, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
16. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
17. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
18. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
19. Podľa § 575 ods. 2 OZ, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
20. Podľa § 816 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
21. Podľa § 2 ods. 2 OZ, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
22. Podľa § 2 ods. 3 OZ, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
23. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
24. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
28. Súd mal v danom prípade za preukázané, že strany konania, žalobkyňa ako poistník a poistenec a žalovaný ako poistiteľ, uzatvorili poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo aj poistenie žalobkyne pre prípad dožitia. Zmluva má všetky potrebné náležitosti podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Koniec poistenia bol dohodnutý na XX.XX.XXXX. Žalobkyni tak vzniklo právo na poistné plnenie v dohodnutej výške X XXX,XX Eur, keďže poistná udalosť nastala XX.XX.XXXX. Žalobkyňa poistné riadne platila, čo žalovaný vôbec nespochybnil.
29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh na uzatvorenie zmluvy bol žalobkyni predložený zo strany žalovaného (poisťovne) a žalobkyňa tento návrh akceptovala. Žalobkyňa vstupovala do poistného vzťahu so žalovaným so znalosťou parametrov poistného vzťahu, a to výšky poistného, doby poistného, ako aj výšky odplaty pri dožití a smrti. Z uvedeného je nespochybniteľné, že uzatvorením zmluvy vznikol medzi stranami súkromnoprávny vzťah, v ktorom boli oba subjekty súkromného práva povinné dodržať to, k čomu sa slobodne zmluvne zaviazali.
30. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádzal, že dôvodom, pre ktorý odmietol uhradiť žalobkyni poistné plnenie, bola absolútna neplatnosť poistnej zmluvy z dôvodu nesprávneho určenia výšky poistného na základe poistno-matematických metód. Súd sa s týmto názorom nestotožnil. Aj keď Národná banka Slovenska v roku XXXX konštatovala, že kalkulácia poistného je nesprávna, táto skutočnosť nemôže ovplyvniť riadne a platne uzatvorenú zmluvu medzi stranami konania. Pravidlá pre stanovenie výšky poistného boli zavedené až novelou zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, a to konkrétne zákonom č. 186/2004 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2004, ktorý v § 31a uviedol, že poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. Vzhľadom na to, že poistná zmluva bola uzatvorená pred účinnosťou vyššie uvedenej právnej úpravy a vzhľadom na zákaz retroaktivity právnych noriem nie je možné vyhodnocovať výšku poistného podľa tejto neskoršej úpravy.
31. Poistná zmluva je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou, teda poistený nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v takom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Výšku poistného v poistnej zmluve určil žalovaný. Pokiaľ by teda výpočet poistného aj bol nesprávny, za tento stav zodpovedá výlučne žalovaný. Poistnú zmluvu vrátane poistného vytvoril žalovaný, ktorý je profesionálom. Žalobkyňa ako spotrebiteľka v dobrej viere očakávala, že zmluvné podmienky sú formulované profesionálne a pokiaľ aj došlo k nesprávnemu výpočtu poistného, nemôže to byť na jej ujmu, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupovala v dobre viere a povinnosti, ktoré z poistnej zmluvy pre ňu vyplynuli, si riadne splnila.
32. Po uzatvorení predmetnej poistnej zmluvy nedošlo k takej zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne po uzatvorení poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými metódami, je irelevantná. V danom prípade neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru, alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Navyše žalovaný sa po zistení v roku XXXX, že poistné by mohlo byť vypočítané nesprávne, so žalobkyňou ani neskontaktoval za účelom prípadnej zmeny zmluvných podmienok, ale naďalej od nej prijímal poistné. Súd je ale presvedčený, že ak aj žalovanému bolo orgánom dohľadu určené zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov predmetného poistného produktu v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií, toto sa nemalo dotknúť už uzatvorených poistných vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna.
33. V súčasnosti je na žalovanom, aby on splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z poistnej zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny záver rozsudku Najvyššieho súdu SR XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého pokiaľ by aj bolo preukázané, že štátny orgán, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik povinnosti zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik nároku na náhradu škody voči
štátu. Nie je však dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do iného vzťahu, a to súkromnoprávneho a uvedená okolnosť nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu poistníka, ktorý do poistného vzťahu so žalovaným vstupoval v dobrej viere.
34. V tomto prípade je potrebné poukázať na to, že vzťah medzi žalovaným ako poisťovňou a orgánom dozoru (Ministerstvo financií SR, resp. NBS) je verejnoprávnym vzťahom a vzťah medzi žalovaným ako poisťovňou a žalobkyňou ako poistníkom a zároveň poistenou osobou je súkromnoprávnym vzťahom, na platnosť ktorého nemôže mať vplyv ani prípadné nesprávne určenie poistného zo strany poisťovne, hoci aj odsúhlasené orgánom dozoru.
35. Zásahy verejnoprávnej regulácie štátneho kontrolného orgánu do súkromnoprávneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta nemôžu viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromnoprávnom vzťahu a ani k modifikácii obsahu súkromnoprávnej zmluvy, či možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromnoprávny vzťah. Žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách, či podnikateľských stratégiách navrhol a ktoré boli nepochybne jedným z rozhodujúcich faktorov vedúcich spotrebiteľov k uzatvoreniu zmluvy s ním. Naopak žalovaný podcenil tvorbu dostatočných technických, či iných finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmietal niesť podnikateľské riziko, a preto plnenie si zmluvných povinností voči spotrebiteľom zo strany podnikateľa nemožno považovať za odporujúce dobrým mravom. (Porovnaj rozsudok Okresného súdu K. J.. XXC XXX/XXXX, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu K. XCo XX/XXXX, voči ktorému Najvyšší súd SR rozhodnutím XCdo XXX/XXXX odmietol dovolanie a Ústavný súd SR odmietol sťažnosť rozhodnutím J..Ú. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
36. Súd teda všetky námietky žalovaného považoval za irelevantné. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval zmluvu za platnú a žalobe preto v celom rozsahu vyhovel. Uložil žalovanému povinnosť plniť žalobkyni na základe platne uzatvorenej poistnej zmluvy sumu pre prípad dožitia vo výške X XXX,XX Eur spolu s X,XX %-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia. V danom prípade bolo jedinou podmienkou dožitie sa poistnej doby a po dožití sa uvedenej doby, teda po XX.XX.XXXX, mal žalovaný poskytnúť žalobkyni plnenie. Ku dňu XX.XX.XXXX teda už žalovaný nepochybne bol v omeškaní s plnením svojho dlhu.
37. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.