Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23Cb-120-2016.pdf
PDF · 75.37 KB
No categories available
23Cb/120/2016
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: 1./ ZSE Energia, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281, 2./ ZSE Energia CZ, s.r.o., so sídlom Lidická 1873/36, Černé Pole, Brno, Česká republika, IČO: 044 85 262, obaja zastúpení: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: TT KONTAJNERY s.r.o, so sídlom Lovčická 655/79, Brestovany, IČO: 46 734 538, o zaplatenie sumy 337,36 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd odmieta podanie žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa 11.10.2016.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2016, formou tlačiva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 337,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 110,20 eur od 15.01.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 227,56 eur od 14.05.2015 do zaplatenia, alternatívne, aby uvedenú sumu žalovaný zaplatil žalobcovi v 2. rade. Taktiež sa domáhali, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade, alternatívne žalobcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške 104,34 eur.
2. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
3. Podľa ustanovenia § 129 ods. 2 Civilného sporového poriadku v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
4. Podľa ustanovenia § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
5. Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis.
6. Podľa ustanovenia § 132 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 ods. 1) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
7. Žalobný petit je nevyhnutnou obsahovou súčasťou žaloby, v ktorej žalobca vyjadruje to, čo žiada (aké rozhodnutie požaduje od súdu). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov.
8. Žalobný petit musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia, obsahujúci rozsah uplatneného nároku. Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože (s výnimkou uvedenou v § 216 ods. 2 CSP) nesmie stranám sporu prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním žaloby sledoval.
9. Žalobný petit môže obsahovať aj niekoľko požiadaviek, ako má súd rozhodnúť; petit žaloby sa môže týkať aj viacerých nárokov. Hoci platný právny poriadok expressis verbis nepozná pojem alternatívny či eventuálny petit, no právna teória a právna prax tieto termíny používa a pokladá ich za neodmysliteľnú súčasť a predpoklad jasnej formulácie žalobného návrhu. Požiadavka, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že žalobca doslovne napíše znenie výroku rozsudku súdu vo veci samej. Ak žalobca označí v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu, súd môže použitím iných slov vyjadriť rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca v žalobe domáhal. Pri formulácii výroku rozhodnutia však súd musí dbať na to, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal.
10. V predmetnej veci súd zistil, že žalobcami navrhovaný petit nespĺňa atribúty alternatívneho ani eventuálneho petitu. Alternatívny petitom na druhej strane je petit, v ktorom žalobca uvedie niekoľko možných požadovaných plnení s tým, že žalovaný má možnosť voľby, aby plnil jedno z týchto plnení, avšak táto možnosť prichádza do úvahy len v prípade, ak to vyplýva z hmotnoprávnej úpravy v zmysle § 561 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Žalobou s eventuálnym petitom sa žalobca domáha, aby súd vyhovel jeho požiadavke (primárnemu petitu), a pre prípad, že primárnemu petitu súd nevyhovie, aby vyhovel jeho ďalšej požiadavke (eventuálnemu petitu). Ak žalovaný podľa vlastnej voľby splní jedno z určených plnení, zbavuje sa povinnosti plniť ostatné plnenia.
11. Na základe uvedeného súd uznesením č.k. 23Cb/120/2016-51 zo dňa 07.08.2017 vyzval žalobcov, aby v lehote 10 dní upresnili svoju žalobu zo dňa 11.10.2016 tak, že upresnia znenie žalobného petitu v tom smere, akého nároku sa žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade domáha voči žalovanému, kto presne si tento nárok voči žalovanému uplatňuje a na základe akého právneho titulu. Zároveň žalobcov poučil, že ak podanie nebude v uvedenom rozsahu a v stanovenej lehote doplnené, súd podanie odmietne.
12. Dňa 24.08.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcov k výzve súdu, v ktorom uviedli, že nie je úlohou ani povinnosťou žalobcu presne formulovať výrok súdu, pretože na to je oprávnený len súd. Žalobcovia jasne a zreteľne popísali skutkový a právny stav a presne uviedli, vydania akého rozhodnutia súdu sa domáhajú. Nariadenie ani platné právne predpisy vnútroštátneho práva pojem alternatívny ani eventuálny petit expressis verbis nepoznajú a nie je ani zrejmé v čom spočíva nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť petitu. Nariadenie nevylučuje a vnútroštátne právo vyslovene pripúšťa možnosť, aby aj na strane žalobcu vystupovali viacerí žalobcovia v rámci samostatného spoločenstva, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. V prejednávanom prípade neexistuje zákonná ani iná prekážka, aby sa obaja žalobcovia obrátili so žalobným návrhom na súd s tým, že súd rozhodne, nárok ktorého zo žalobcov je dôvodný, resp. ktorému zo žalobcov žalobou uplatnený nárok prizná. Je úlohou súdu určiť, ktorý zo žalobcov je v danom prípade aktívne legitimovaný a v tomto zmysle o žalobe následne aj rozhodnúť.
13. V posudzovanom prípade žalobcovia odvodzovali svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dvoch rôznych právnych titulov, pričom nechali na výber súdu, ktorému z nich patrí právo. Žalobný návrh je na základe toho nejasný, pretože súd nemohol ustáliť, o čom, v prospech či v neprospech koho má konať. Nie je prípustné, aby žalobcovia dávali na výber súdu, aby si tento zvolil, voči komu má byť žalovanému uložená povinnosť plniť. Je výlučne na žalobcoch, aby v podanej žalobe určite, jasne a zrozumiteľne určili, akého nároku sa domáhajú voči žalovanému, kto presne si tento nárok voči žalovanému uplatňuje a na základe čoho. Bez dostatočného špecifikovania žalobného petitu nemohol súd v konaní ďalej pokračovať, a keďže žalobcovia v požadovanom rozsahu žalobu nedoplnili, resp. neupresnili, súd ich podanie odmietol.
14. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
15. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)
19. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie o náhrade trov v prípade odmietnutia podania vo veci samej, hoci ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP. Keďže však odmietnutie podania vo veci samej je v jeho právnych dôsledkoch obdobné zastaveniu konania, súd postupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci došlo k odmietnutiu podania v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý ani po výzve súdu žalobný petit v požadovanom rozsahu neupresnil. Keďže však žalovanému v tejto fáze konania žiadne trovy konania nevznikli (a ani nemohli vzniknúť), ide o dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie práva na náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.