Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/120/2016

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: 1./ ZSE Energia, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 677 281, 2./ ZSE Energia CZ, s.r.o., so sídlom Lidická 1873/36, Černé Pole, Brno, Česká republika, IČO: 044 85 262, obaja zastúpení: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: TT KONTAJNERY s.r.o, so sídlom Lovčická 655/79, Brestovany, IČO: 46 734 538, o zaplatenie sumy 337,36 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd odmieta podanie žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa 11.10.2016.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2016, formou tlačiva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 337,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 110,20 eur od 15.01.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 227,56 eur od 14.05.2015 do zaplatenia, alternatívne, aby uvedenú sumu žalovaný zaplatil žalobcovi v 2. rade. Taktiež sa domáhali, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade, alternatívne žalobcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške 104,34 eur.

2. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

3. Podľa ustanovenia § 129 ods. 2 Civilného sporového poriadku v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

4. Podľa ustanovenia § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

5. Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis.

6. Podľa ustanovenia § 132 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 ods. 1) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

7. Žalobný petit je nevyhnutnou obsahovou súčasťou žaloby, v ktorej žalobca vyjadruje to, čo žiada (aké rozhodnutie požaduje od súdu). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov.

8. Žalobný petit musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia, obsahujúci rozsah uplatneného nároku. Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože (s výnimkou uvedenou v § 216 ods. 2 nesmie stranám sporu prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním žaloby sledoval.

9. Žalobný petit môže obsahovať aj niekoľko požiadaviek, ako má súd rozhodnúť; petit žaloby sa môže týkať aj viacerých nárokov. Hoci platný právny poriadok expressis verbis nepozná pojem alternatívny či eventuálny petit, no právna teória a právna prax tieto termíny používa a pokladá ich za neodmysliteľnú súčasť a predpoklad jasnej formulácie žalobného návrhu. Požiadavka, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že žalobca doslovne napíše znenie výroku rozsudku súdu vo veci samej. Ak žalobca označí v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu, súd môže použitím iných slov vyjadriť rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca v žalobe domáhal. Pri formulácii výroku rozhodnutia však súd musí dbať na to, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal.

10. V predmetnej veci súd zistil, že žalobcami navrhovaný petit nespĺňa atribúty alternatívneho ani eventuálneho petitu. Alternatívny petitom na druhej strane je petit, v ktorom žalobca uvedie niekoľko možných požadovaných plnení s tým, že žalovaný má možnosť voľby, aby plnil jedno z týchto plnení, avšak táto možnosť prichádza do úvahy len v prípade, ak to vyplýva z hmotnoprávnej úpravy v zmysle § 561 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Žalobou s eventuálnym petitom sa žalobca domáha, aby súd vyhovel jeho požiadavke (primárnemu petitu), a pre prípad, že primárnemu petitu súd nevyhovie, aby vyhovel jeho ďalšej požiadavke (eventuálnemu petitu). Ak žalovaný podľa vlastnej voľby splní jedno z určených plnení, zbavuje sa povinnosti plniť ostatné plnenia.

11. Na základe uvedeného súd uznesením č.k. 23Cb/120/2016-51 zo dňa 07.08.2017 vyzval žalobcov, aby v lehote 10 dní upresnili svoju žalobu zo dňa 11.10.2016 tak, že upresnia znenie žalobného petitu v tom smere, akého nároku sa žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade domáha voči žalovanému, kto presne si tento nárok voči žalovanému uplatňuje a na základe akého právneho titulu. Zároveň žalobcov poučil, že ak podanie nebude v uvedenom rozsahu a v stanovenej lehote doplnené, súd podanie odmietne.

12. Dňa 24.08.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcov k výzve súdu, v ktorom uviedli, že nie je úlohou ani povinnosťou žalobcu presne formulovať výrok súdu, pretože na to je oprávnený len súd. Žalobcovia jasne a zreteľne popísali skutkový a právny stav a presne uviedli, vydania akého rozhodnutia súdu sa domáhajú. Nariadenie ani platné právne predpisy vnútroštátneho práva pojem alternatívny ani eventuálny petit expressis verbis nepoznajú a nie je ani zrejmé v čom spočíva nezrozumiteľnosť a nevykonateľnosť petitu. Nariadenie nevylučuje a vnútroštátne právo vyslovene pripúšťa možnosť, aby aj na strane žalobcu vystupovali viacerí žalobcovia v rámci samostatného spoločenstva, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. V prejednávanom prípade neexistuje zákonná ani iná prekážka, aby sa obaja žalobcovia obrátili so žalobným návrhom na súd s tým, že súd rozhodne, nárok ktorého zo žalobcov je dôvodný, resp. ktorému zo žalobcov žalobou uplatnený nárok prizná. Je úlohou súdu určiť, ktorý zo žalobcov je v danom prípade aktívne legitimovaný a v tomto zmysle o žalobe následne aj rozhodnúť.

13. V posudzovanom prípade žalobcovia odvodzovali svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dvoch rôznych právnych titulov, pričom nechali na výber súdu, ktorému z nich patrí právo. Žalobný návrh je na základe toho nejasný, pretože súd nemohol ustáliť, o čom, v prospech či v neprospech koho má konať. Nie je prípustné, aby žalobcovia dávali na výber súdu, aby si tento zvolil, voči komu má byť žalovanému uložená povinnosť plniť. Je výlučne na žalobcoch, aby v podanej žalobe určite, jasne a zrozumiteľne určili, akého nároku sa domáhajú voči žalovanému, kto presne si tento nárok voči žalovanému uplatňuje a na základe čoho. Bez dostatočného špecifikovania žalobného petitu nemohol súd v konaní ďalej pokračovať, a keďže žalobcovia v požadovanom rozsahu žalobu nedoplnili, resp. neupresnili, súd ich podanie odmietol.

14. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

15. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

16. Podľa ustanovenia § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)

19. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie o náhrade trov v prípade odmietnutia podania vo veci samej, hoci ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP. Keďže však odmietnutie podania vo veci samej je v jeho právnych dôsledkoch obdobné zastaveniu konania, súd postupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci došlo k odmietnutiu podania v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý ani po výzve súdu žalobný petit v požadovanom rozsahu neupresnil. Keďže však žalovanému v tejto fáze konania žiadne trovy konania nevznikli (a ani nemohli vzniknúť), ide o dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie práva na náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.