Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-45-2017.pdf
PDF · 95.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10Csp/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudcom JUDr. Michalom Mravcom v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné Námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zast. AK Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemníckeho ulica 30, Martin, proti žalovanému: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, občan SR, v konaní o zaplatenie 1.351,13 € s prísl.
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Čoho sa žalobca domáhal: Žalobca sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 2.8.2017, domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.351,13 € eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % od 30.10.2017 do zaplatenia a nahradil trovy konania.
2. Aké skutočnosti žalobca v žalobe tvrdil: Žalobca v žalobe tvrdil, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 27.08.2012 zmluvu o pôžičke evid. č. 6127687 na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 4000 €. Žalovaný sa zaviazal splatiť pôžičku v 60 pravidelných mesačných splátkach v sume 128,37€. Celková suma ktorú mal žalovaný vrátiť žalobcovi predstavuje 7.702,20€, ku dnešnému dňu žalovaný uhradil 4.882,20€.Žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 29.10.2014. Celkový dlh žalovaného predstavu sumu 1.351,13 €
3. Dôkazy označené, predložené žalobcom: zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa 30.11.2010, žiadosť o poskytnutie rýchlej pôžičky zo dňa 23.11.2010, všeobecné obchodné podmienky, predžalobnú upomienku zo dňa 19.1.2013, prehľad splátok a úhrad, návrh na zmenu účastníkov, oznámenie o postúpení pohľadávky.
4. Ako sa vyjadril žalovaný: žalovaný sa do dňa 27.10.2017, kedy bol vyhlásený rozsudok písomne nevyjadril, na vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.10.2017 súd neprihliadal. .
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli, a na základe takto vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
Zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 27.08.2012 č. 741408 sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 4.000 € s priemernou RPMN 21,3 %, ročnou úrokovou sadzbou 32%, celková suma pôžičky predstavovala 7485 €, celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 3.485 € a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátane úrokov splatiť v 60 mesačných splátkach po 128,37 €.
Všeobecné obchodné podmienky predložené žalobcom sú vypracované drobným, takmer nečitateľným písmom. Listina má jednu stranu vo formáte A4, obsahuje 14 článkov, každý článok má niekoľko bodov, čím sa stávajú neprehľadnými a z dôvodu použitej veľkosti písma je ťažké ich preštudovať. Vzhľadom k tomu nie je možné očakávať, že spotrebiteľ mal možnosť ich preštudovať pred podpisom zmluvy.
Listom zo dňa 30.08.2014 nazvaným ,,Predžalobná upomienka“ vyzval žalobca žalovaného na uhradenie nedoplatku v splátkach v celkovej výške 642,76 €. List bol doručený žalovanému dňa 11.9.2014.
Listom zo dňa 29.10.2014 žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a vyzval ho na úhradu sumy 3349,39 €.
Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný čerpal celkovo sumu 4000 € a celkovo zaplatil sumu 4882,20 €. Naposledy uhradil splátku dňa 2.12.2015 v sume 130 €. Žalovanému boli účtované pokuty v celkovej sume 231,62 € a poplatky označené ako MP3 v celkovej sume 9,25 €
6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam:
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obch. zák.“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obč. zák.“): 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák.: (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2009(ďalej len ,,zákona o spotrebiteľských úveroch“): Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch: (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4) (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámcu predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
6. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca podanou žalobou uplatňuje zaplatenie sumy 1.351,13 Eur titulom zmluvy o pôžičke, že žalovaný podmienky zmluvy nedodržal, nakoľko nesplácal zmluvne dohodnutú splátku úveru. V danom prípade si síce žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti avšak z predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby žalobca akýmkoľvek spôsobom skúmal bonitu klienta, pričom z praxe súdu je známe, že subjektom zo sociálne slabších vrstiev sú poskytované pôžičky značnej hodnoty, (vrátane úrokov a poplatkov), preto by mal žalobca, podľa názoru súdu, poskytovať pôžičky v závislosti od bonity klienta, teda v danom prípade napr. poskytnúť pôžičku nižšej hodnoty.
11. Pokiaľ zmluva neobsahuje náležitosť vymedzenú v § 9 ods. 2 písm. k) zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Úver sa považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov aj v prípade, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo v tomto prípade jednoznačne je, v zmluve bola dojednaná RPMN úveru 32%, ročná úroková sadzba 32% a priemerná RPMN 21,3 %.
12. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od spotrebiteľa primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni ,,zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Obmedzujúce kritérium, pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutie úveru, obsahuje ust. § 53 ods. 6 Obč. zák., podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Podľa NBS v období 08/21 sa výška úrokov pri spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov pohybovala vo výške 15,17 % a RPMN bola vo výške 16,33%
13. Zmyslom a účelom úpravy úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase poskytnutia úveru. K dôležitosti uvedenia údajov o RPMN sa vyjadruje aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá poukazuje na to, že posudzovanie údajov o RPMN ovplyvňuje rozhodovanie spotrebiteľa pri rôznych ponukách úverov, ako aj pri rozsahu svojho budúceho záväzku (pozri rozhodnutia dvora Európskej únie C-76/10, Pohotovosť s.r.o. proti J.K., C 42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. proti K.A). Chýbajúci údaj o RPMN má za následok, že v zmysle § 4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z.z. je takýto úver bezúročný a bez poplatkov.
14. Keby aj zmluva vznikla, obsahuje nesprávne uvedenú výšku RPMN v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, s rovnakým zákonným následkom ako pri absencii údajov o RPMN.
15. Podľa žalobcu bola RPMN v prípade úverovej zmluvy č. 741408 vo výške 32 %. Súd má preukázané, že pri sume 4000 € ako sume úveru, ktorá bola žalovanému skutočne poskytnutá, a pri 60 splátkach v sume 28,86 € mesačne, predstavuje RPMN až 34,50 %. Údaj o RPMN uvedený žalobcom je preto nesprávny. Uvedený údaj je teda v neprospech spotrebiteľa.
16. Nakoľko žalobca reálne poskytol žalovanému úver vo výške 4000,-€ a žalovaný žalobcovi uhradil sumu 4.882,20 € je žaloba žalobcu v celom rozsahu nedôvodná, naopak na základe vyššie uvedeného má žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 882,20 €, teda sumy, ktorú bez právneho dôvodu žalobcovi uhradila, keďže úver sa podľa cit ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.
17. Výrok o náhrade trov konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v uznesení VSÚ prvostupňového súdu. Rozhodol tak o základe nároku, a to podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal plný úspech žalovaný, teda v rozsahu 100 %, preto v rozsahu 100 % mu súd priznal aj náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 263 ods. 1 CSP: Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.