Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/219/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci žalobcov v I. rade Š. Č., Z.. X.X.XXXX, B. A., B. XX, v II. rade J. Č., Z.. XX.X.XXXX, B. A., B. XX, zastúpení JUDr. Richard Kovalčík, advokát so sídlom Košice, Južná trieda 2/A, proti žalovanému IQ LEAS, s.r.o. so sídlom Košice, Vodná 3, IČO: 36 172 596, zastúpený Advokátska kancelária Nicol Hlaváčiková s.r.o. so sídlom Košice, Bočná 10, v konaní o určenie neplatnosti zmlúv takto

rozhodol:

I. Určuje, že zmluva o pôžičke v článku 5, bod 1,2,3 uzavretá dňa 27.1.2003 medzi žalovaným IQ LEAS s.r.o. ako veriteľom a žalobcami v 1. a 2. rade je n e p l a t n á.

II. V prevyšujúcej časti žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 27.1.2003 z a m i e t a.

III. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade žalobou doručenou súdu dňa 11.6.2004 žiadali, aby vyslovil, že Zmluva o pôžičke uzavretá dňa 27.1.2003 medzi žalovaným IQ LEAS s.r.o., Vodná 3, Košice žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 850.000,- Sk je neplatná. Súčasne žiadali, aby vyslovil, že Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretá dňa 27.1.2003 medzi IQ LEAS s.r.o., Vodná 3 ako veriteľom a žalobcami v 1. a 2. rade zaregistrovaná na Katastrálnom úrade Košice, Správa katastra Košice I na LV č. XXXX pod č. V.:XXX/XX, vklad povolený 31.3.2003 je neplatná. Súčasne uplatnili náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 23.6.2004 a navrhol, aby súd žalobu o určenie neplatnosti zmlúv v celom rozsahu zamietol.

3. Okresný súd Košice I vo veci dňa 11.1.2011 rozhodol tak, že určil, že zmluva o pôžičke uzavretá dňa 27.1.2003 medzi žalovaným IQ LEAS s.r.o. Košice ako veriteľom a žalobcami v I., II. rade ako dlžníkom je neplatná. Súčasne určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretá dňa 27.1.2003 medzi žalovaným IQ LEAS s.r.o., Vodná 3, Košice ako veriteľom a žalobcami v I. a II. rade ako dlžníkmi zaregistrovaná na Katastrálnom úrade Košice na LV č. XXXX pod č. V.: XXX/XX je neplatná. Zároveň rozhodol o trovách konania.

4. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie.

5. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 2Co/200/2016 zo dňa 30.3.2017 potvrdil rozsudok v znení dopĺňacích rozsudkov vo výroku, ktorým určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretá dňa 27.1.2003 medzi žalovaným IQ LEAS s.r.o., Vodná 3, Košice ako veriteľom a žalobcami v

I. a II. rade ako dlžníkmi zaregistrovaná na katastrálnom úrade Košice na LV č. XXXX pod č. V.: XXX/XX je neplatná. Zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v znení dopĺňacích rozsudkov vo výroku, ktorým súd určil, že zmluva o pôžičke uzavretá dňa 27.1.2003 medzi žalovaným IQ LEAS s.r.o., Vodná 3, Košice ako veriteľom a žalobcami v I. a II. rade ako dlžníkov je neplatná a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v I. a II. rade svedka J. O., D.. X. J., J. Š.H., I. B., F. H. a listinnými dôkazmi Zmluvou o pôžičke č. X/XXXX/XXX a Zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 27.1.2003 podpísal žalovaný IQ LEAS s.r.o., Vodná 3, Košice so žalobcami v 1. a 2. rade Š. Č. T. J. Č., obaja bytom A., B. XX Zmluvu o pôžičke č. X/XXXX/XXX. Obe zmluvné strany podpísali súčasne Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva z ktorej vyplýva, že dlžníci na zabezpečenie pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke prevádzajú na veriteľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a to byt č. 2, ktorý sa nachádza v obytnom dome, súp. č. XXXX, parc. č. XXXX, na 1. poschodí, vchod XX, kat. územie Nové Ťahanovce, obec Košice, sídlisko Ťahanovce, okre Košice I, podľa výpisu z LV XXXX v podiele 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 280/10000.

8. Uzavretie predmetných zmlúv žalobcom zabezpečil D. Q., B. A., B. XX, ktorý menovaným prisľúbil sprostredkovanie pôžičky od spoločnosti IQ LEAS s.r.o. Košice, ktorá mala slúžiť na zlepšenie finančnej situácie rodiny. Žalobcovia v 1. a 2. rade zabezpečovali výživu a starostlivosť o 4 deti, z toho 1 ťažko zdravotne postihnuté.

9. Dňa 29.1.2003 u notára žalobcovia podpísali s p. Q. predložené zmluvy, podľa jeho vyjadrenia vypracované spoločnosťou IQ LEAS s.r.o. Košice bez toho, aby sa oboznámili s ich obsahom.

10. Dňa 31.1.2003 žalobkyňa v 2. rade spolu s D. Q. doručili na príslušný katastrálny úrad listiny súvisiace s poskytnutím pôžičky.

11. Následne sa žalobcovia dostavili do priestorov spoločnosti IQ LEAS s.r.o. Košice na Garbiarskej ul. v Košiciach, kde boli zástupcom spoločnosti vyzvaní, aby pre krátkosť času pripravené ďalšie listiny urýchlene podpísali. Predmetné listiny boli na stole poukladané tak, že tam bol priestor iba na podpis. Za prítomnosti p. Q. tak došlo k podpísaniu listín žalobcami opäť bez oboznámenia sa s ich obsahom.

12. Zástupca spoločnosti IQ LEAS s.r.o.Košice následne odovzdal p. Q. za prítomnosti žalobcov finančnú hotovosť. Zároveň im oznámil, že nimi podpísané zmluvy im budú doručené následne poštou a zapožičanú sumu im D. Q. bude vyplácať mesačne v sume 10.000,- Sk.

13. Dňa 29.1.2004 žalobcovia obdržali výzvu IQ LEAS s.r.o. Košice k úhrade dlžnej čiastky vo výške 850.000,- Sk, úrok z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 150.000,- Sk a to najneskôr do 9.2.2004. Žalobcovia si pritom boli vedomí skutočnosti, že s uvedenou spoločnosťou podpísali pôžičku na sumu 510.000,- Sk.

14. Vzhľadom na neuhradenie predmetných súm žalobcami boli títo v marci 2004 spoločnosťou IQ LEAS s.r.o. Košice zo svojho bytu vysťahovaní do iného bytu za užívanie ktorého bez nájomnej, resp. podnájomnej zmluvy uhrádzali finančnú hotovosť 4.000,- Sk.

15. Následne dňa 15.4.2004 sa na predvolanie KR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Košiciach dostavili žalobcovia k výsluchu svedkov vo veci začatia trestného stíhania pre pokus trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4, písm.b/ Trestného zákona, kde po oboznámení sa s predmetnou vecou sa pripojili k poškodeným účastníkom.

16. Skutočnosťou preukazujúcou neplatnosť vyššie citovaných zmlúv je ich rozpor s ustanovením § 39 OZ, keďže napadnuté právne úkony svojimi dôsledkami predstavujú možnosť naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podvodu, obsah napadnutých právnych úkonov sa prieči dobrým mravom, vzhľadom k zjavne nevýhodným podmienkam pre dlžníkov.

17. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že dňa 29.1.2003 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi uzatvorená Zmluva o pôžičke č. X/XXXX/XXX, ktorou bola žalobcom poskytnutá pôžička vo výške 510.000,- Sk. Žalobcovia sa zaviazali vrátiť poskytnutú pôžičku spolu s dohodnutým úrokom do 24.3.2003. Podpisy žalobcov na zmluve boli dňa 29.1.2003 notársky osvedčené na Notárskom úrade JUDr. Melánie Košovej. Na zabezpečenie záväzku žalobcov zo Zmluvy o pôžičke bola dňa 29.1.2003 uzatvorená Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva na základe ktorej bolo na žalovaného prevedené vlastnícke právo k bytu č. 2, ktorý sa nachádza v bytovom dome so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele 280/10000. Aj podpisy žalobcov na tejto zmluve boli dňa 29.1.2003 notársky osvedčené na Notárskom úrade JUDr. Melánie Košovej. Žalobcovia následne podali návrh na vklad vlastníckeho práva a spoluvlastníckeho podielu žalovaného do katastra nehnuteľností. Vklad bol Správou katastra Košice I právoplatne povolený dňa 31.1.2003.

18. Po tom, čo žalobcovia predložili doklady potvrdzujúce vklad vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností, im bola vyplatená peňažná suma 510.000,- Sk, ktorej osobné prevzatie potvrdili svojimi podpismi na výdavkovom pokladničnom doklade č. 3/110.

19. Dňa 28.10.2003 bol medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi uzatvorený dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke č. X/XXXX/XXX, ktorým bola pôžička poskytnutá žalobcom navýšená o 340.000,- Sk. Žalobcovia sa zaviazali vrátiť celú poskytnutú pôžičku vo výške 850.000,- Sk spolu s dohodnutým úrokom do 3.11.2003. Podpisy žalobcov na zmluve boli dňa 28.10.2003 notársky osvedčené na Notárskom úrade JUDr. Melánie Košovej.

20. Na základe Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke č. X/XXXX/XXX bola žalobcom vyplatená peňažná suma 340.000,- Sk, ktorej osobné prevzatie potvrdili svojimi podpismi na výdavkovom pokladničnom doklade č. X/XXXX.

21. Tvrdenie žalobcov, že nemali možnosť oboznámiť sa s obsahom vyššie uvedených zmlúv, sa nezakladá na pravde. Žalobcovia boli zamestnancami žalovaného dôkladne poučení o podstatných náležitostiach zmlúv, predovšetkým o výške splatnosti istiny a dohodnutého úroku ako aj povahe zabezpečenia záväzku vrátiť pôžičku na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. Žalovaný nezatajil žalobcom žiadne informácie týkajúce sa pôžičky a jej zabezpečenia a nijako im nebránil, aby sa oboznámili s obsahom zmluvných dokumentov. Je potrebné zdôrazniť, že žalobcovia podpisovali všetky vyššie uvedené zmluvy u notára a sami podali návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, čím získali ďalší časový priestor na ich podrobné preskúmanie.

22. Žalovaný poukázal aj na to, že D. Q., ktorý je uvedený v žalobe nie je jeho zamestnancom, ani nie je voči nemu v žiadnom zmluvnom vzťahu. Vo vyššie uvedenej veci vystupoval po celý čas ako zástupca žalobcov.

23. Keďže záväzky žalobcov vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke č. X/XXXX/XXX a jej dodatku neboli riadne a včas splnené, žalovaný dňa 29.1.2004 písomne vyzval žalobcov na ich splnenie. Táto výzva obsahujúca upozornenie o možných dôsledkoch nesplnenia zmluvných povinností však neviedla k náprave. Žalovaný sa preto rozhodol uspokojiť svoju samotnú pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke a jej dodatku z poskytnutého zabezpečenia s čím žalobcov oboznámil. Títo v uvedenom čase nijako nespochybnili platnosť svojich záväzkov z uzatvorených zmlúv, dokonca požiadali žalovaného, aby sami mohli nájsť kupca bytu na B.K. R.. Č.. XX V. A., ktorý bol predmetom zabezpečovacej zmluvy, aby sa dosiahla čo najvyššia kúpna cena a aby sa z dosiahnutého výťažku čo najviac uspokojila pohľadávka žalovaného. Tak isto ho požiadali, aby sa pokúsil zabezpečiť im prechodné ubytovanie. Z tohto dôvodu dobrovoľne vypratali byt na B. R..Č.. XX a presťahovali sa do družstevného bytu F. M.Á. Z. B. R.. Č.. XX V. A.. V júni 2004 však bez predchádzajúceho upozornenia žalovaného protiprávne vznikli späť do bytu na B. ul. a doteraz v ňom bývajú.

24. Tvrdenie obsiahnuté v žalobe zo dňa 11.6.2004 o tom, že žalobcovia si boli vedomí iba podpísania zmluvy o poskytnutí pôžičky vo výške 510.000,- Sk považuje žalovaný za nepravdivé a účelové. Jeho cieľom je zjavne oddialenie, prípadne zmarenie splnenia peňažných záväzkov žalobcov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke č. X/XXXX/XXX a jej dodatku. Tento záver potvrdzujú všetky okolnosti prípadu, predovšetkým skutočnosť, že žalobcovia boli riadne oboznámení so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z uzavretých zmlúv, mali možnosť dôkladne preskúmať ich obsah a svojimi podpismi potvrdili osobné prevzatie peňažnej čiastky vo výške 850.000,- Sk. Ďalej poukazujú aj na to, že žalobcovia napadli platnosť uzavretých zmlúv takmer rok a pol potom, čo boli podpísané. Nenapadli ich ani potom, čo im boli príslušným orgánom správy katastra doručené originály zmlúv s vyznačeným povolením vkladu vlastníckeho práva žalovaného do katastra nehnuteľností. Urobili tak až vtedy, keď zistili, že aj iní dlžníci žalovaného sa obdobným spôsobom pokúšajú vyhnúť plneniu povinnosti vrátiť poskytnuté pôžičky. Aj to naznačuje účelový charakter žaloby a absenciu jej právneho základu.

25. Žalobcovia ďalej poukazujú aj na tú skutočnosť, že žalovaný im nikdy neposkytol Zmluvou o pôžičke uvedenú sumu, ale túto poskytol tretej osobe, pričom z toho vyplývajúcim účelom dotknutej Zmluvy o pôžičke bolo získanie dotknutej sumy pre tretiu osobu odlišnú od dlžníkov, čo bezpochyby odporuje účelu pôžičky stanoveného zákonom. Z uvedeného dôvodu považujú Zmluvu o pôžičke uzavretú medzi žalobcami a žalovaným za neplatnú z dôvodu, že odporujú zákonu, či zákon obchádza.

26. Z výpovede žalobcu v 1. rade bolo zistené, že v roku 2003 sa zoznámil s p. Q., ktorý ich navštívil v ich byte a oboznámil ich ako by mohli prísť k nejakým peniazom. Nemali vedomosť o tom, že by išlo o podpísanie Zmluvy o pôžičke a Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva. Po naliehaní p. Q. súhlasili s tým a v januári 2003 prišiel do bytu p. O., ktorý bol zamestnancom žalovaného spolu s p. Q.A.. Následne p. Q. im oznámil, že majú ísť k notárovi, pričom v januári 2003 navštívili notárku JUDr. Košovú, u ktorej v čakárni podpísali zmluvy. Následne predložili občianske preukazy a podpísali sa do overovacej knihy. Neskôr im p. Q. povedal, že sa im ozve, kedy majú prísť podpísať papiere k žalovanému. Po podpísaní dokladov u notárky sa dostavili k žalovanému, kde im opätovne dali nejaké papiere, ktoré si neprečítali, vie, že išlo o výdaj peňazí s tým, že p. Q.Á. povedal, že je zamestnancom žalovaného, u ktorého pracuje asi 3 roky. P. Q. im povedal, že nemajú nič rozprávať a iba aby podpisovali. Keď podpísali všetky papiere, p. O. odovzdal peniaze v obálke p. Q.. Tento peniaze z obálky vybral, spočítal. Potom spoločne odišli. V aute im Q. odovzdal 40.000,- Sk, u notárky 10.000,- Sk, spolu 50.000,- Sk, pričom ich ubezpečil, že všetko bude v poriadku. Až keď im bola doručená zmluva, zistili čo vlastne podpísali. V auguste 2003 im znovu odovzdal p. Q. 15.000,- Sk, v októbri 2003 10.000,- Sk, s tým, že pokiaľ ešte pôjdu podpísať papiere, dostanú peniaze.

27. Z výpovede žalobkyne v 2. rade bolo zistené, že táto vypovedala ohľadne predmetu konania rovnako ako žalobca v 1. rade.

28. Z výpovede svedka J. O. bolo zistené, že u žalovaného pracoval ako referent na oddelení financovania. Náplňou práce bola správa ohľadne poskytovania finančných pôžičiek. K predmetu konania uviedol, že v roku 2003 dostali požiadavku, že manželia Č. požadujú nejakú finančnú výpomoc, sprostredkovanie bolo od D. Q.. D. Q. v tom čase pôsobil ako realitný agent. Pôžička im mala byť poskytnutá tým, že mal byť záväzok zabezpečený nehnuteľnosťou. Následne boli ohliadnuť nehnuteľnosť, teda byt, ktorý sa nachádza v A. Z. B. R.. V priebehu ohliadky si ešte vyjasňovali podmienky poskytnutia pôžičky akými bola forma zmluvy, výška pôžičky, úroky, splatnosť zmluvy atď. Následne po dohode vypracovali zmluvy, ktoré odovzdali manželom Č. prostredníctvom p. Q. a keďže išlo aj o zabezpečovací záväzok, jedná zmluva musela byť overená aj na katastri nehnuteľností. Tieto zmluvy podpísali a ostatné náležitosti si vybavili účastníci sami, následne potom prišli do firmy aj v sprievode D. Q.. Po doložení listinných dokladov im opätovne vysvetlili podmienky zmluvy ústnou formou a v prípade potreby by im aj niečo ozrejmili. Následne došlo k podpísaniu zmluvy ako aj výdavkových pokladničných dokladov. Peniaze položil na stôl a na pokyn manželov Č. peniaze prevzal D. Q.. Následne sa zmluva predlžovala, pretože každý mesiac chodil D. Q. vyplácať úroky za manželov Č.. Opätovne došlo k navýšeniu tejto pôžičky o ďalšiu finančnú hotovosť a k navýšeniu pôžičky došlo z toho dôvodu, že pôvodná bola zabezpečovaná nehnuteľnosťou, ktorá postačovala na krytie pôžičky. Znovu bol vystavený doklad k zmluve ako aj výdavkové doklady, ktoré znovu podpísali. Obdobným spôsobom došlo k odovzdaniu peňazí po doložení zmlúv, ktoré boli overené u notára a následne im bola vyplatená finančná hotovosť.

29. Z výpovede svedka D.. X. J.H.L. bolo zistené, že bol zamestnancom žalovaného ako vedúci oddelenia financovania. Prvý kontakt so žalobcami v 1. a 2. rade mali v byte, kde boli vykonávať ohliadku. Už tam prítomných účastníkov oboznamovali s náležitosťami poskytnutej pôžičky ako je výška, spôsob, systém prolongácie, splácanie pôžičky atď. Následne bol potom až pri vyplatení finančných prostriedkov. Vyplatenie finančných prostriedkov prebiehalo v kancelárii p. O.. V oboch prípadoch pri odovzdávaní peňazí boli nie len žalobcovia, ale aj D. Q.. Po odovzdaní peňazí všetci spolu odišli. Následne bol so žalobcami v 1. a 2. rade v kontakte keď prestali splácať pôžičku aj úroky, s tým, že sa snažili vyriešiť situáciu tak, že sa z bytu dobrovoľne odsťahujú a zabezpečili im náhradné ubytovanie.

30. Svedkyňa J. Š. v konaní vypovedala, že je zamestnancom Notárskeho úradu JUDr. Melánie Košovej ako zapisovateľka. Okrem iného je náplňou jej práce aj overovanie podpisov. Konkrétny prípad overovania podpisov žalobcov v 1. a 2. rade si nespomína, avšak v obdobných konaniach už pred súdom vypovedala. Spomína si, že s účastníkmi konania chodil na notársky úrad D. Q., ktorého však osobne nepozná, pozná ho iba ako klienta. Pokiaľ si pamätá, klienti prišli, odovzdali občianske preukazy a podpísali zmluvy a podpísali sa aj do osvedčovacej knihy. Za ten čas, kým overovala podpisy, buď čakali v čakárni, alebo v kancelárii. Zmluvy a listiny podpisovali dobrovoľne. Viac k veci uviesť nevedela.

31. V konaní ako svedkovia boli vypočutí T. I. B. T. F. H., ktoré tak isto uzavreli obdobné zmluvy so žalovaným IQ LEAS s.r.o. Vrámci svojej svedeckej výpovede však vypovedali iba o konkrétnych prípadoch, ktoré sa týkali podpisovania ich zmlúv so žalovaným. Konkrétne sa vyjadriť k uzavretým zmluvám medzi žalobcami a žalovaným sa však vyjadriť nevedeli.

32. Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade opätovne doručil súdu stanovisko, v ktorom uvádza, že Zmluva o pôžičke č. X/XXXX/XXX zo dňa 27.1.2003 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 24.3.2003 a tiež Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 27.1.2003 sú absolútne neplatné z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi. Tento záver vyplýva podľa žalobcov jednak z obsahu oboch zmlúv a tiež z okolností za ktorých boli uzatvorené a ktoré jednoznačne nasvedčujú úmyslu žalovaného poškodiť a znevýhodniť žalobcov a získať neúmerne veľký majetkový prospech v podobe 4-izbového bytu žalobcov, ktorého trhová hodnota v čase uzatvorenia uvedených zmlúv pred vypuknutím hospodárskej krízy bola minimálne vo výške presahujúcej sumy 2. mil. Sk.

33. V súvislosti s obsahom Zmluvy o pôžičke žalobcovia poukazujú na to, že podľa čl. IV., bod 3 Zmluvy o pôžičke v pôvodnom znení bez Dodatku č. 1 mali žalobcovia povinnosť splatiť pôžičku vo výške 510.000,- Sk v lehote necelých 2 mesiacov odo dňa podpisu zvedenej zmluvy, čo je vzhľadom na výšku požičiavanej sumy ako aj na okolnosti na strane žalobcov, resp. ich postavenie neprimerané krátka doba, počas ktorej objektívne nebolo v možnostiach žalobcov požičanú sumu uhradiť. O tom, že žalobcovia nebudú môcť v uvedenom časovom horizonte požičanú sumu vrátiť, žalovaný musel vedieť ešte v čase pred podpisom Zmluvy o pôžičke, nakoľko z čl. II bod 3 Zmluvy o pôžičke vyplýva povinnosť uhradiť žalovanému poplatok za vyhodnotenie rizika obchodného prípadu, ktoré vyhodnotenie predchádzalo uzavretiu dotknutej zmluvy.

34. Zo Zmluvy o pôžičke v znení Dodatku č. 1 ďalej vyplýva povinnosť žalobcov vyplatiť sumu vo výške 340.000,- Sk do 3.11.2003, t.j. do 7 dní odo dňa poskytnutia tejto sumy žalobcom. K uvedenej úprave povinností došlo bez akéhokoľvek zreteľa na schopnosť žalobcov uvedenú sumu žalovanému uhradiť a to bez ohľadu na to, že v zmysle čl. IV., bod 3 Zmluvy o pôžičke doba splatnosti pôžičky vo výške 510.000,- Sk uplynula dňa 24.3.2003. Je preto pozoruhodný postup žalovaného, ktorý aj napriek tomu, že podľa jeho tvrdení žalobcovia neplnili svoje povinnosti z pôvodnej Zmluvy o pôžičke, najmä nevrátili požičanú sumu v deň jej splatnosti, poskytol žalobcom ďalšiu pôžičku vo výške 340.000,- Sk so 7- dňovou lehotou splatnosti, navyše bez toho, aby si v Dodatku č. 1 upravil úrok ako odplatu za užívanie požičanej sumy. Uvedené skutočnosti jednoznačne nasvedčujú tomu, že skutočným účelom poskytnutia pôžičky pre žalovaného ako podnikateľského subjektu nebol zisk v podobe úroku, ale získanie bytu žalobcov do jeho vlastníctva. Tento záver potvrdzuje aj výpoveď J. O. podľa ktorej došlo k navýšeniu tejto pôžičky o ďalšiu finančnú hotovosť a k navýšeniu pôžičky došlo z toho dôvodu, že pôvodná pôžička bola zabezpečovaná nehnuteľnosťou, ktorá postačovala na krytie pôžičky.

35. Odhliadnuc od vyššie uvedených skutočností je dojednanie splatnosti požičanej sumy vo výške 850.000,- Sk v Zmluve o pôžičke pre neurčitosť absolútne neplatná. Žalobcovia poukázali aj na tú skutočnosť, že Zmluva o pôžičke obsahuje veľké množstvo zjavne neprimeraných podmienok a to všetko v neprospech žalobcov. V Zmluve o pôžičke sa dohodli na zmluvnej pokute vo výške 150.000,- Sk. V zmysle bodu 2 zmluvnú pokutu je veriteľ oprávnený požadovať za každé jednotlivé porušenie zmluvných podmienok zo strany dlžníka alebo ručiteľa a to aj opakovane. Pevne stanovenú výšku zmluvnej pokuty vo výške uvedených podmienok považujú žalobcovia za odporujúcu dobrým mravom a prekračujúcu samotný účel zmluvnej pokuty ako právneho inštitútu a to najmä v kontexte s dojednaným úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej čiastky, čo predstavuje ročný úrok vo výške 91,25 %. Uvedený úrok z omeškania niekoľkonásobne prekračuje výšku zákonného úroku z omeškania.

36. Odhliadnuc od vyššie uvedených skutočností, ako aj od skutočnosti, že podľa uzavretej Zmluvy o pôžičke vystaví každý dlžník jednu vlastnú bianko zmenku, ktorú odovzdá veriteľovi pri podpise zmluvy, pričom v zmenke nebude vyplnená splatnosť zmenky, zmenková suma, miesto platenia, domicil, ktoré údaje je oprávnený doplniť veriteľ po splatnosti ktoréhokoľvek peňažného záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy, ktorý nebol dlžníkom splnený. Žalobcovia poukazujú na to, že uvedené ustanovenie o zmluvnej pokute už len samo o sebe zakladá vzájomný nepomer medzi povinnosťami zabezpečenými zmluvnou pokutou a sankčnej povinnosti, ktorá navyše môže byť žalobcom uložená aj opakovane, a to bez toho, aby žalobcovia mohli jej výšku ovplyvniť. Žalobcovia tiež poukazujú na konkrétne okolnosti konania žalovaného v čase uzavierania Zmluvy o pôžičke, ktoré nasvedčujú vedomému konaniu žalovaného proti dobrým mravom.

37. V zmysle konštantnej judikatúry o neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pri poskytovaní peňažných prostriedkov za odplatu môže ísť aj v prípade, ak hodnota predmetu zabezpečenia je v hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke. Pri posudzovaní primeranosti hodnoty predmetu zabezpečenia vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke je potrebné prihliadnuť najmä na skutočnosť, že pri zabezpečovacom prevode má veriteľ, v tomto prípade žalovaný podstatne silnejšie postavenie, pretože vylučuje konkurenciu akýchkoľvek iných veriteľov, pričom na veriteľa je prenesené vlastnícke právo.

38. Žalovaný v odvolaní uviedol, že počas dlhoročného súdneho konania nebolo zistené nič čo by čo i len naznačovalo akúkoľvek tieseň, rozumovú nevyspelosť, či rozrušenosť žalobcov. Tieto nikdy netvrdili, že by boli vo finančnej tiesni. Chceli si iba „zlepšiť finančnú situáciu“, čo je snahou každého jednotlivca a rozhodli sa za výhodných podmienok ( s vidinou príjmu 10.000 Sk mesačne) získané peniaze ďalej požičať. Oni samotní nikdy tieseň ani len nenaznačovali v žiadnom ich vyjadrení ani so žiadnej výpovede nie je možné čo i len dedukovať ich rozrušenosť, či rozumovú vyspelosť. Žalobkyňa v II. rade počas svojej výpovede v trestnom konaní úplne na počiatku sama situáciu opísala nasledovne: „dňa 29.1.2003 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke s uvedenou spoločnosťou (žalovaný ako veriteľom a mnou a manželom ako dlžníkmi), ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 510.000 Sk. Dohoda bola taká, že my uzavrieme Zmluvu o pôžičke a dáme do zábezpeky náš 4-izbový byt, ktorý máme v osobnom vlastníctve na ulici B. XX. Q. mal prevziať celú požičiavanú sumu, riadne splácať dohodnuté splátky a nám každý mesiac má za odmenu vyplácať 50.000 Sk. To znamená, že sme mali dostať odmenu za to, že sme uzavreli takúto zmluvu a poskytli finančné prostriedky.“ Následne vo výpovedi o tri roky neskôr všetko potvrdila slovami : „uvádzam ako som už predtým uviedla, bolo nám sľúbené, že za každý mesiac 10.000 Sk, pričom celkovo sme mali dostali doposiaľ od menovaného (Q. 75.000 Sk) Sk ako odmenu za poskytnutie bytu na zabezpečenie tejto pôžičky a za samotné uzavretie pôžičky“. Žalovaný v priebehu konania predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že rovnaké pôžičkové zmluvy uzavreli s viacerými fyzickými osobami, konkrétne predložili päť kompletných prípadov, z toho dva právoplatne súdne rozhodnuté a to jedenkrát právoplatne na prvom stupni a jedenkrát právoplatne rozhodnuté v odvolaní.

39. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.3.2017 poukázal, že počas predchádzajúcej procesnej úpravy bolo pri žalobách na určenie neplatnosti právneho úkonu potrebné prednostne skúmať naliehavý právny záujem, pričom bremená tvrdenia a dôkazu zaťažovali výlučne žalobcov. Absencia kvalifikovaného právneho záujmu je preto založená už samotnou podstatou žalobných návrhov - určenie neplatnosti právnych úkonov, ktoré nemôžu nijako predstavovať definitívny a efektívny prostriedok právnej ochrany, ale môžu slúžiť nanajvýš na riešenie predbežnej otázky s nevyhnutným dôsledkom generovania ďalších sporov. Predmetné skutočnosti plne akcentuje aj aktuálna procesná úprava v ust. § 137, písm. d) CSP.

40. Žalobcovia v I. a II. rade prostredníctvom advokáta zotrvali na doterajších písomných prednesoch. Považovali za potrebné uviesť, že argumentácia žalovaného v zmysle ust. § 137, písm. b), c), s), p), o nedostatku naliehavého právneho záujmu nie je priliehavá danému prípadu, pretože v danom prípade žalobcovia neuplatňujú nárok vyplývajúci priamo zo zákona ale domáhajú sa určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke podľa ustanovení a ide teda o žalobu v zmysle § 137, písm. c) CSP.

41. Podľa ust. § 137 ods. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo 42. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

43. V čase podania žaloby súd skúmal podmienky uvedené v § 80 písm. c, o, s, p, umožňujúcich riešenie práve, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím a vychádzal z toho, že naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke má žalobca - spotrebiteľ, pretože jeho postavenie sa stane istejším, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi § 39 OZ. Právny úkon sa prieči dobrým mravom ak sa jeho obsah bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane do rozporu so všeobecným uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje aký má byť obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami.

44. Okrem iného súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co 200/2016, ktorý v závere (ods. 52) uviedol, že po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie v spore ďalej konať v zmysle príslušných ustanovení a vysporiadať sa s námietkami žalovaného. Súd prvej inštancie sa opätovne bude zaoberať platnosťou Zmluvy o pôžičke a svoje závery riadne odôvodní tak, aby rozhodnutie bolo presvedčivé a preskúmateľné. Ak opätovne dospeje k záveru neprimeranosti dohodnutých úrokov (úrokov z omeškania), bude sa zaoberať aj tým ako táto otázka ovplyvňuje platnosť zmluvy ako celku, berúc do úvahy okolnosti, za ktorých zmluva bola uzavretá vrátane motivácie žalobcov peniaze si požičať. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo zaoberať sa platnosťou Zmluvy o pôžičke a teda má za to, že námietka žalovaného ohľadne námietky v zmysle ust. § 137 ods. nie je dôvodná.

45. Podľa ust. § 657 zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

46. Podľa ust. § 658 ods. 1 pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

47. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí na voľné nakladanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním z „ruky do ruky“. Pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je: a/ určenie zmluvných strán, b/ prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, c/ dočasnosť zmluvného vzťahu, d/ povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu. 48. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. V takom prípade je dlžník povinný vrátiť veriteľovi požičanú sumu. Na vznik zmluvy o pôžičke nepostačuje dohoda o jej obsahu, pretože ide o tzv. reálnu zmluvu. Na jej uzavretie sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Zmluva o pôžičke vznikne aj odovzdaním veci dlžníkovi. Výška úrokov pri zmluve o pôžičke sa spravidla určuje určitým percentom zo sumy požičaných peňažných prostriedkov. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, žeby výška úrokov nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Aj v prípade dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke platí ust. § 3 ods. 1, podľa ktorého výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. neprimerané vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sa všeobecne považujú za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a že sú teda v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje obvyklú úrokovú mieru v dobe ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Ak by dohodnutá výška úrokov presahovala obvyklú úrokovú mieru, išlo by o dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle § 39 by bolo neplatné.

49. Podľa ust. § 34 právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

50. Podľa ust. § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

51. Podľa ust. § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

52. Žalobcovia a žalovaný uzavreli Zmluvu o pôžičke, pričom žalovaný poskytol pôžičku žalobcom vo výške 510.000,- Sk. Žalobcovia v 1. a 2. rade za poskytnutie pôžičky zaplatili veriteľovi úrok vo výške 24.250,- Sk za obdobie od 27.1.2003 do 24.3.2003, pričom uvedený úrok mali zaplatiť najneskôr v deň poskytnutia pôžičky. Súčasne v Zmluve o pôžičke bol dohodnutý aj úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej čiastky. Zmluvné strany sa taktiež dohodli na uplatnení zmluvnej pokuty vo výške 150.000,- Sk, pričom zmluvnú pokutu je veriteľ oprávnený požadovať za každé jednotlivé porušenie zmluvných podmienok zo strany dlžníka a to aj opakovane. Žalobcovia ako dlžníci sa zaviazali, že požičanú čiastku vo výške 510.000,- Sk s dohodnutým úrokom vrátia najneskôr dňa 24.3.2003. Zmluva o pôžičke medzi žalobcami a žalovaným bola podpísaná dňa 27.1.2003. Súčasne bola podpísaná medzi zmluvnými stranami aj Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva. Predmetný byt žalobcov v 1. a 2. rade bol ohodnotený na sumu 381.270,- Sk. Dodatkom č. 1 k Zmluve o pôžičke č. X/XXXX/XXX I. dňa 27.1.2003 bolo dohodnuté, že predmetom Zmluvy o pôžičke je poskytnutie pôžičky vo výške 850.000,- Sk. Zmluvné strany sa dohodli na postupe poskytnutia pôžičky tak, že časť pôžičky vo výške 340.000,- Sk vyplatí veriteľ dlžníkovi najneskôr do 31.10.2003 v hotovosti. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa zaviazali, že požičanú čiastku vo výške 850.000,- Sk spolu s celým príslušenstvom splatia prevodom na bankový účet alebo do pokladne najneskôr dňa 3.11.2003. Dodatok č. 1 podpísali zmluvné strany dňa 24.3.2003. Podľa výdavkového pokladničného dokladu X/XXXX však k vyplateniu predmetnej sumy žalovaným žalobcom v 1. a 2. rade došlo dňa 28.10.2003.

53. Z uvedeného vyplýva, že zmluvy obsahujú zjavne neprimerané podmienky a to v neprospech žalobcov. Okrem iného aj veľmi neprimerané tzv. sankčné úroky vo výške 0,25 % denne z dlžnej čiastky t.j. 91,25 % ročne. Ide o niekoľkonásobné prekročenie prípustnej výšky úrokov z omeškania, ktoré v roku 2003 boli vo výške od 6 do 6,5 % ( dvojnásobok diskontnej sadzby NBS v roku 2003 § 517 ods. 2 OZ, § 3 nar. vlády 87/1995 Z.z. ). Neprimeraným ustanovením je aj povinnosť dlžníka platiť tzv. sankčný úrok bez uvedenia jej časového obmedzenia, ktorá je pre úroky z omeškania rozhodujúca.

54. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že Zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom v I. a II. rade a žalovaným v celkovej výške 850.000 Sk je platná. Poukazuje na výpoveď žalobcov v I. a II. rade, z ktorej vyplýva, že uzavreli Zmluvu o pôžičke, dali do zábezpeky 4-izbový byt, ktorý bol v ich osobnom vlastníctve. Prevzali požičiavanú sumu, pričom túto odovzdali Q., ktorý mal následne splácať dohodnuté splátka a každý mesiac im mal vyplácať odmenu po 10.000 Sk. Žalobcovia v I. a II. rade uviedli, že dostali odmenu za to, že uzavreli zmluvu a poskytli finančné prostriedky. Celkovo takto od Sedláka odstali 75.000 Sk ako odmenu za poskytnutie bytu na zabezpečenie pôžičky a za samotné uzavretie pôžičky. V priebehu konania nebolo preukázané, že by žalobcovia v I. a II. rade boli vo finančnej tiesni, chceli si iba zlepšiť finančnú situáciu, čo sami uviedli a to za takých podmienok, že by mesačne od Q. dostali sumu 10.000 Sk. V ďalšom poukazuje aj na výpovede svedkov J. O. a Ing. X. J., z ktorých vyplýva, že žalobcovia mali vedomosť o tom akú zmluvu uzatvárajú a že záväzok mal byť zabezpečený nehnuteľnosťou. Za týmto účelom bola vykonaná aj ohliadka bytu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia boli riadne oboznámení so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z uzatvorených zmlúv, mali možnosť dôkladne preskúmať ich obsah. Všetky relevantné dokumenty žalobcovia podpisovali u notára bez prítomnosti zamestnancov a svojimi podpismi potvrdili osobné prevzatie peňažnej čiastky vo výške 850.000 Sk. Navyše sami uznali existenciu a platnosť svojho dlhu voči žalovanému, keďže čiastočne uhradili vo výške 11.000 Sk. Súčasťou Zmluvy o pôžičke bol aj článok 5 týkajúcich sa prípadov porušenia povinnosti dlžníka vyplývajúcej zo zmluvy a to uplatnenia nároku podľa § 544 a 545 zmluvnú pokutu vo výške 150.000 Sk a úrok z omeškania 0,25 % denne z dlžnej čiastky. V tejto časti súd považuje Zmluvu o pôžičke za neplatnú, nakoľko zmluva obsahuje neprimerané podmienky v neprospech žalobcov. Okrem iného neprimerané tzv. sankčné úroky vo výške 0,25 % denne z dlžnej čiastky t.j. 91,25 % ročne. Ide o niekoľkonásobné prekročenie prípustnej výšky úrokov z omeškania, ktoré v roku 2003 boli vo výške od 6 do 6,5 % (dvojnásobok diskontnej sadzby NBS v roku 2003). Neprimeraným ustanovením je aj povinnosť dlžníka zaplatiť tzv. sankčný úrok bez uvedenia jej časového obmedzenia, ktorá je pre úroky z omeškania rozhodujúca.

55. Zhrnúc vyššie uvedené je súd toho názoru, že uzavretá Zmluva o pôžičke je v časti neplatná a to článku 5 bod 1,2,3 dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 150.000 Sk, ktoré ustanovenia zakladá vzájomný nepomer medzi povinnosťami zabezpečenými zmluvnou pokutou a sankčnej povinnosti. Záverom súd uvádza, že prehodnotil svoje závery z vykonaného dokazovania v priebehu celého konania a dospel k záveru a neprimeranosti dohodnutých úrokov (úrokov z omeškania), pričom neprimeranosť dohodnutých úrokov nespôsobuje neplatnosť celej Zmluvy o pôžičke ale iba časti a to článku 5 pod bodom 1,2,3. V ostatnom je Zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcami v I. a II. rade a žalovaným dňa 27.1.2003 platná s poukazom na zákonné ustanovenia občianskeho zákonníka Zmluvy o pôžičke s prihliadnutím na záver, že žalobcovia boli riadne oboznámení so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi s uzavretých zmlúv. Mali možnosť preskúmať ich obsah a svojimi podpismi potvrdili osobné prevzatie peňažnej čiastky vo výške 850.000 Sk. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú z výsluchu žalobcov v I. a II. rade.

56. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

58. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. V danom prípade súd priznal žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko prevažuje ich procesná úspešnosť t.j. boli úspešní v časti o vyslovenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a vyslovení neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva (výsledok konania vo svojej podstate predstavuje plný úspech žalobcov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) úd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie § 38 exekučného poriadku.