Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cpr/6/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobkyne: F. X., V.. XX.XX.XXXX, B. P. T., Š. N. T., proti žalovanému: K. Ž., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Y. XXXX, XXX XX Č., Š. N. T., o vyplatenie mzdy vo výške 960,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalobu o zaplatenie sumy 960,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 960,- eur od 16.03.2015 do zaplatenia zamieta.

Žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02.07.2015 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 03.07.2015, doplnenou na výzvy súdu urobené uzneseniami č. k. 6Cpr/6/2015-5 zo dňa 03.11.2015 a č. k. 6Cpr/6/2015 zo dňa 07.10.2016 podaním zo dňa 14.11.2015 doručeným súdu dňa 16.11.2015 a podaním doručeným súdu dňa 24.10.2016, proti žalovanému domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 960,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 960,- eur od 16.03.2015 do zaplatenia. 2. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 16.1.2015 po telefonickej dohode s majiteľom obchodnej spoločnosti LAZEM s. r. o., so sídlom Podzávoz 1169, 022 01 Čadca, IČO: 46 859 586, nastúpila do zamestnania ako predavačka na predajni mäsa na ul. D.. P.Á. X L. Ž.. Súčasne bola dohodnutá jej mzda vo výške 480,- eur mesačne s platbou v hotovosti. Nakoľko to bola len ústna dohoda, trvala na uzavretí pracovného pomeru založeného na pracovnej zmluve. Majiteľ uvedenej obchodnej spoločnosti jej túto zmluvu predložil na podpis dňa 16.03.2015 a vtedy zistila, že ju zaregistroval až od 01.03.2015. Pracovná zmluva sa nezakladá na pravde, a preto ju odmietla podpísať. Keď požiadala o vysvetlenie situácie, prepustili ju z pracovného pomeru. V uvedenej predajni pracovala od 16.01.2015 do 19.03.2015, ale majiteľ uvedenej obchodnej spoločnosti jej za tento odpracovaný čas, ktorý činí 359 hodín nevyplatil žiadnu mzdu. Žalobkyňa sa tak domáhala zaplatenia dlžnej mzdy vo výške 960,- eur. 3. Žalovaný sa k žalobe, ako a jej doplneniam, ktorá mu bola doručená spôsobom podľa ust. § 116 ods. 2 dňom 15.07.2017, aj napriek výzve súdu doručenej mu dňa 09.08.2017 v určenej lehote písomne nevyjadril. 4. Na nariadené pojednávanie vo veci dňa 27.10.2017 sa strany sporu bez ospravedlnenia neustanovili a nepožiadali o jeho odročenie. Žalobkyňa mala predvolanie na pojednávanie doručené podľa ust. § 116 ods. 3 v spojení s ust. § 106 ods. 3 a žalovaný spôsobom podľa ust. § 111 ods. 3 CSP. Súd tak vec prejednal aj v neprítomnosti oboch strán sporu. 5. Súd tak vychádzal pri svojom rozhodnutí vo veci z nasledujúcich skutkových zistení vyplývajúcich zo žalobkyňou produkovaných listinných dôkazov. 6. Z listiny označenej ako pracovná zmluva vyplýva, že išlo o návrh pracovnej zmluvy obchodnej spoločnosti LAZEM s. r. o., so sídlom Podzávoz 1169, 022 01 Čadca, IČO: 46 859 586 (ďalej len

„LAZEM“) adresovaný žalobkyni. V tomto návrhu pracovnej zmluvy je ako zamestnávateľ označený LAZEM a ako zamestnanec žalobkyňa. Podľa obsahu návrhu malo byť v pracovnej zmluve dojednané: druh práce - predavač, práca s registračnou pokladňou, miesto výkonu práce - Žilina, deň nástupu do zamestnania 01.03.2015, výkon práce v SR, doba uzavretia pracovného pomeru - určitá do 31.12.2015, skúšobná doba do 31.05.2015, mzda vo výške 211,25 eur mesačne, splatnosť mzdy k 30. dňu nasledujúceho mesiaca. Návrh pracovnej zmluvy za LAZEM bol podpísaný ´bližšie neurčenou osobou. 7. Žalobkyňa výzvou zo dňa 07.04.2015 adresovanou LAZEM žiadala o vyplatenie mzdy za obdobie od 16.01.2015 do 19.03.2015 s odôvodnením, že nastúpila do zamestnania po ústnej dohode s p. Ž., že bude pracovať ako predavačka s registračnou pokladňou L. Ž. D.. P. - predajňa mäsa. Jej dohodnutá mzda bola 480,- eur mesačne a platbou v hotovosti. Dňa 16.01.2015 nastúpila do zamestnania. Čakala pracovnú zmluvu, ale bola predložená až 16.03.2015, s čím nesúhlasila, pretože nastúpila do zamestnania dňa 16.01.2015. Keď si pýtala vysvetlenie, prečo ju nezaregistroval, odpoveď bola „všetko v poriadku“. 8. Podľa nikým nepotvrdenej evidencie dochádzky za mesiace január až marec 2015 podpísanej žalobkyňou, mala žalobkyňa odpracovať v mesiaci január 2015 (od 19.01.2015) 85 hodín, v mesiaci február 2015 163 hodín a v mesiaci marec 2015 (do 19.03.2015) 111 hodín. 9. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina oddiel: Sro, vložka č.: 57494 zo dňa 07.10.2016 LAZEM zanikla dňom výmazu z obchodného registra 15.07.2015, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia LAZEM zo dňa 29.06.2015, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení LAZEM bez likvidácie jej zlúčením s obchodnou spoločnosťou PPA Trend s. r. o. ako jej právnym nástupcom. Počas celej doby existencie LAZEM bol jej jediným spoločníkom a konateľom žalovaný. Žalovaný ako spoločník ku dňu 04.10.2012 splatil celý svoj vklad do základné imania LAZEM. 10. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „ZP“) v znení zákona č. 257/2011 Z. z. účinnom od 01.09.2011, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. 11. Podľa ust. § 17 ods. 2 v znení zákona č. 361/2012 Z. z. účinnom od 01.01.2013, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. 12. Podľa ust. § 42 ods. 1 v znení zákona č. 210/2003 Z. z. účinnom od 01.07.2003 do 28.02.2015, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. 13. Podľa ust. § 118 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. 14. Podľa ust. § 118 ods. 2 v znení zákona č. 257/2011 Z. z. účinnom od 01.09.2011, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. 15. Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“) v znení zákona č. 315/2005 Z. z. účinnom od 01.08.205, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. 16. Podľa ust. § 106 v znení zákona č. 500/2001 Z. z. účinnom od 01.01.2002, spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu, môže požadovať náhradu od

každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti. 17. Podľa ust. § 133 ods. 1 v znení zákona č. 500/2001 Z. z. účinnom od 01.01.2002, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 18. Podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 19. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 20. Možno tak konštatovať, že žalobkyňa sa ako zamestnanec žalobou proti žalovanému domáhala plnenia peňažného záväzku svojho zamestnávateľa na zaplatenie jej mzdy za obdobie od 16.01.2015 do 19.03.2015, a to na tom skutkovom základe, že na základe dojednania so žalovaným ako spoločníkom a konateľom LAZEM nastúpila do práce dňa 16.01.2015 a pracovala pre LAZEM od 16.01.2015 do 19.03.2015 s dojednanou mzdou 480,- eur mesačne. 21. Pre účely tohto rozhodnutia považuje súd za potrebné objasniť otázku vecnej legitimácie strán sporového konania. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Toto postavenie môže byť dvojaké. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom), má aktívnu vecnú legitimáciu. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa (vykonaným dokazovaním) preukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd žalobe vyhovie (žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu) a naopak, ak sa nepreukáže, že žalobcovi nepatrí uplatňované právo alebo ochrana záujmu, súd žalobu bez ďalšieho zamietne (žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu). Pri preukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu však súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca zároveň žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní (vykonaným dokazovaním) nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. 22. Zároveň je potrebné uviesť, že z vyššie cit. ust. § 216 ods. 1 vyplýva, že súd je pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom. Z uvedeného tak vyplýva, že súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda žalovanému nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. Zároveň súd poukazuje na znenie cit. ust. čl. 8 Základných princípov CSP, teda na to, že žalobca je v žalobnom návrhu povinný označiť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť, t. j. označiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu v konaní) zo žalobcom predložených a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli žalobcom produkované a na základe týchto žalobcovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na základe iného žalobcom tvrdeného skutkového stavu. 23. V danom prípade tak žalobkyňa bez najmenších pochybností vyvodzovala svoju aktívnu vecnú legitimáciu (právo) zo skutočnosti, že na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy ako zamestnanec vykonávala dojednaný druh práce pre svojho zamestnávateľa v období od 16.01.2015 do 19.03.2015, za čo jej vzniklo právo požadovať od svojho zamestnávateľa mzdu (§ 118 ods. 2 . Tieto skutočnosti považoval súd medzi stranami sporu za nesporné. 24. Na vznik pracovného pomeru vyžaduje uzatvorenie pracovnej zmluvy, ktorá je jediným právnym úkonom zakladajúcim pracovný pomer. Pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý je v zmysle ust. § 18 právne perfektný a platný v momente, keď sa účastníci pracovnoprávneho vzťahu, t. j. zamestnávateľ a uchádzač o zamestnanie, dohodli na obsahu pracovnej zmluvy. Dohoda o obsahu pracovnej zmluvy je dohoda o zákonom predpísaných tzv. podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy, podrobnejšie určených v ust. § 43 ZP. Keďže v zmysle cit. ust. § 17 ods. 2 nie je s absenciou písomnej formy pracovnej zmluvy spojená jej neplatnosť, je nepochybné, že pre vznik pracovného pomeru postačuje aj ústna dohoda účastníkov pracovnej zmluvy o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy. 25. Pre posúdenie merita veci bolo podstatnou otázkou určenie osoby, ktorá vstúpila so žalovanou do pracovného pomeru na strane zamestnávateľa. Zoberúc do vzájomnej súvislosti skutkové tvrdenia žalobkyne, ako aj obsah ňou produkovaných dôkazov (najmä návrhu pracovnej zmluvy LAZEM a výzvy žalobkyne na vyplatenie mzdy adresovanej LAZEM zo dňa 07.04.2015) súd dospel k nepochybnému záveru, že žalovaný v danom prípade nekonal pri jednaní o obsahových náležitostiach pracovnej zmluvy so žalobkyňou vo svojom mene (ako fyzická osoba), ale v mene LAZEM, ako jej konateľ, t. j. jej štatutárny orgán (§ 9 ods. 1 v spojení s ust. § 13 ods. 1 veta druhá v spojení s ust. § 133 ods. 1

. K vzniku pracovného pomeru tak malo dôjsť medzi žalobkyňou ako zamestnancom a LAZEM ako zamestnávateľom na základe ústne uzavretej zmluvy medzi žalobkyňou a LAZEM konajúcou prostredníctvom jej štatutárneho orgánu, konateľa, ktorým bol žalovaný. 26. Právu zamestnanca na mzdu zodpovedá povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu (§ 118 ods. 1 . V danom prípade tak povinným subjektom uspokojiť žalobkyňou žalovaný nárok na mzdu bol ako jej zamestnávateľ LAZEM. Na základe tohto v spojení so skutkovým vymedzením žaloby tak súd viazaný žalobou podľa ust. § 216 ods. 1 dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže žalovaný nebol vo vzťahu so žalobkyňou v postavení jej zamestnávateľa s povinnosťou poskytovať žalobkyni, ako zamestnancovi, mzdu. Rovnako žalovaný ako spoločník LAZEM, t. j. spoločnosti s ručením obmedzeným, vzhľadom k tomu, že žalovaný svoj povinnosť splatiť vklad do základného imania splnil v celom rozsahu, neručí za záväzky LAZEM (§ 106 , a preto ani z tohto dôvodu nebolo možné žalovaného zaviazať na žalované plnenie. Súd tak z tohto dôvodu žalobu bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol. 27. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto by bolo namieste priznanie mu nároku na náhradu trov konania. V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016), a to že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).