Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Csp/96/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanej: F. N., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, D., občan SR, o zaplatenie 243,51 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 166,51 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 61,57 EUR od 29.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 75,06 EUR od 31.01.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 29,88 EUR od 01.03.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 36,76 %, o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu 07.12.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 243,51 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 83,57 EUR od 29.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 85,06 EUR od 31.01.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 74,88 EUR od 01.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.09.2015 postupca Telefónica O2 Slovakia s.r.o. postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 22.08.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky a Cenník. Postupca poskytol žalovanej elektronické komunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a všeobecných podmienkach a žalovaná sa zaviazala za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté služby a vystavil jej faktúry: č. XXXXXXXXXX na sumu 83,57 EUR, so splatnosťou 28.12.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 85,06 EUR, so splatnosťou 30.01.2014 a č. XXXXXXXXXX na sumu 74,88 EUR, so splatnosťou 28.02.2014. Žalovaná tieto faktúry ani čiastočne neuhradila. Žalobca si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka taktiež uplatnil zákonný úrok z omeškania z jednotlivých dlžných fakturovaných súm a náhradu trov konania.

2.Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola spolu s výzvou doručená dňa 10.05.2017 nevyjadrila, zostala v konaní pasívnou.

3. Súd rozhodol na pojednávaní, v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti. Nedoslavila sa ani žalovaná, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené podľa § 112 Civilného sporového poriadku a vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.08.2012, faktúr

- variabilný symbol č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami spoločnosti O2, Cenníkom O2 Fér, výzvou žalobcu k úhrade, Oznámením o postúpení pohľadávok, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3015 a prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok z 22.09.2015, Pokusom o zmier, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu sp. zn. 18Csp/96/2016.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Telefonica Slovakia s.r.o. (ďalej poskytovateľ) uzatvorila dňa 22.08.2012 so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej zriadil poskytovateľ služieb žalovanej prístup k dohodnutým službám - O2 Fér s platbou na faktúru. Faktúrami č. XXXXXXXXXXX na sumu 85,06 EUR so splatnosťou dňa 30.01.2014, č. XXXXXXXXXX na sumu 83,57 EUR so splatnosťou 28.12.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 74,88 EUR so splatnosťou 28.02.2014 vyúčtoval poskytovateľ žalovanej cenu poskytnutých telekomunikačných služieb a poplatky v celkovej sume 243,51 EUR. Predžalobnou výzvou žalobca žiadal žalovanú o úhradu dlžnej sumy. Žalovaná faktúry v lehote splatnosti ani čiastočne neuhradila.

5.Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:

Podľa § 44 ods.1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods.1 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods.12 písm. b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný okrem výberu programu a svojho podpisu žiadnym spôsobom neparticipoval na koncipovaní zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy. Dôsledné aplikovanie všetkých európskych režimov a opatrení určených na ochranu spotrebiteľov je potrebné na udržanie dôvery spotrebiteľov k štandardizovaným produktom aj na slovenskom trhu.

Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej„ Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách . Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení platnom do 31. 01. 2013 (záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6.Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne len sčasti. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Žalobca sa zaviazal zriadiť žalovanej potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť jej s tým súvisiace služby a žalovaná bola povinná platiť cenu za poskytnuté služby podľa platného cenníka. Žalobca poskytol žalovanej služby, ktorých cenu v zmysle tarify jej vyúčtoval faktúrami. Žalovaná si však povinnosť uhradiť faktúry za poskytnuté služby poskytované v súlade s predmetnou zmluvou nesplnila riadne a v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými mu boli účtované poplatky a hovorné za užívanie služieb v sieti žalobcu v dôsledku čoho mu vznikol nedoplatok, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní. Súd na základe vyššie uvedeného priznal žalobcovi nárok z vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 61,57 EUR ( ako rozdiel sumy 83,57 EUR a nepriznanej sumy vyúčtovaných poplatkov v celkovej sume 22,- EUR), z faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 75,06 EUR ( ako rozdiel sumy 85,06 EUR a nepriznanej sumy vyúčtovaných poplatkov v celkovej sume 10,- EUR), z faktúry č. XXXXXXXXXXX v sume 29,88 EUR (ako rozdiel žalobcom vyúčtovanej sumy 74,88 EUR a nepriznanej sumy vyúčtovaných poplatkov v celkovej sume 45,- EUR).Tým, že žalovaná nedodržala lehotu splatnosti jednotlivých faktúr, v lehote splatnosti vystavené faktúry nezaplatila, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania, podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola v čase od 29.12.2013 do 01.03.2014 vo výške 0,25 %, preto v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995Z.z. výška úroku z omeškania je z jednotlivých faktúr 8,25% ročne.

7. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úhradu časti faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 12,- EUR za 2 x upomienku a časti faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 6,- EUR za upomienku. Súd v konaní nemal

preukázané, že takúto službu žalobca skutočne poskytol, t.j. či skutočne bola upomienka v zúčtovacom období vystavená a žalovanej aj zaslaná a preto súd v tejto časti žalobu o zaplatenie sumy celkom 3 x 6,- EUR i spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

8. Taktiež súd nepriznal žalobcovi ani nárok na úhradu časti faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 10,- EUR ako poplatku za obmedzenie služieb, faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 10,- EUR ako poplatku za obmedzenie služieb, faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 10,- EUR ako poplatku za obmedzenie služieb a vo výške 29,- EUR ako poplatku za odpojenie. Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanej hradiť žalobcom vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobou a teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k obmedzeniu/prerušeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná. O dôkaznej povinnosti bol žalobca riadne poučený. Žalobca teda nepreukázal nárok na tieto poplatky, neuniesol ani dôkazné bremeno o správnosti vyrubenia týchto poplatkov, ani nepreukázal, že skutočne došlo k takýmto službám. Okrem toho v spotrebiteľských vzťahoch nemožno akceptovať vyberanie poplatkov od spotrebiteľa za úkony, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, ale výlučne v záujme dodávateľa, aj v prípade keď sú tieto poplatky uvedené v cenníku služieb. Z pohľadu súdu obmedzenie služby a odpojenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal žalovaný určitý prospech a teda bol by za ňu povinný platiť. Obmedzenie služby a odpojenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovaného a preto súd aj v tejto časti návrh o zaplatenie sumy 39,- EUR i spolu s príslušenstvom zamietol.

9. Na základe všetkých uvedených skutočností súd nárok žalobcu v časti týkajúcej sa poplatku za obmedzenie služieb a poplatku za odpojenie, poplatku za upomienky a úroku z omeškania z týchto poplatkov nepovažoval za dôvodný a v tejto časti ho zamietol.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP). V konaní si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 243,51 EUR, priznaná mu bola suma 166,51 EUR. Čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 36,76 % a v takomto rozsahu potom žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania. O ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).