Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/210/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava p r o t i žalovanej: I. Q., F.. X.X.XXXX, T. H., L. XX, o zaplatenie 1.158,73 Eur a prísl. takto

rozhodol:

Súd z a s t a v u j e konanie o zaplatenie 230,58 Eur za poplatky a sankčný úrok.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 118,86 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne od 16.11.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej súd tento nárok n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca VÚB a.s. žalobou zo dňa 21.12.2016 uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 1.158,73 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne od 16.11.2016do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo dňa 9.8.2010. Žalovanej bol poskytnutý na jej účet č. XXXXXXXX úver so schváleným úverovým rámcom 450 Eur s dohodnutým úrokom 22,80%, pričom žalovaná mala platiť mesačnú splátku vo výške 15 Eur. Svoju povinnosť si však neplnila a preto ku dňu 31.10.2016 bol jej dlh vyčíslený na sumu 1.158,73 Eur.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že zo žaloby a výpisu z účtu nie je zrejmé, kedy došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. Vyslovila názor o chýbajúcej povinnej náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov a preto úver by mal byť bezúročný a bezpoplatkový. Poukázala tiež na to, že v zmluve bol dohodnutý úverový rámec 300 Eur, úroková sadzba 23,76% a mesačná splátka 10 Eur, v žalobe sa však uvádza úverový rámec 450 Eur s úrokom 22,80% ročne a mesačnou splátkou 15 Eur. Žalobca teda bez vedomia a predchádzajúceho jej súhlasu jednostranne zmenil podmienky, ktorými žalovanú viac finančne zaťažil. Vzniesla tiež námietku premlčania, ktorú však bližšie nezdôvodnila. Napokon žiadala o povolenie mesačných splátok po 15 Eur, vzhľadom na svoju finančnú situáciu, ktorú však nekonkretizovala.

3. Na pojednávanie sa nedostavili ani právny zástupca žalobcu, ani žalovaná, hoci doručenie predvolania mali vykázané, pričom svoju neúčasť ospravedlnil len právny zástupca žalobcu, ktorý však súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd preto mal splnené podmienky pre otvorenie pojednávania v zmysle § 180 CSP. Napriek tomu, že žalovaná bola vyzvaná aj na predloženie dokladov o svojej sociálnej situácii, tieto súdu nepredložila.

4. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB a.s., cenníkom VÚB a.s., výpoveďou zmluvy zo dňa 2.1.2014 s doručenkou, potvrdením o zvýšení úverového rámca zo dňa 20.2.2013, výpismi z kartového účtu žalovanej, oznámením o postúpení pohľadávky, poštovým podacím hárkom, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. VÚB a.s. a žalovaná uzavreli dňa 9.8.2010 pod č. XXXXXXXXXX formulárovú zmluvu o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, ktorej predmetom bolo používanie kreditnej platobnej karty. Uvedenou zmluvou bol žalovanej poskytnutý aj revolvingový úver s úverovým rámcom 300 Eur a štandardnou mesačnou splátkou 10 Eur, dohodnutá bola úroková sadzba 23,76% p.a.

6. V časti V. zmluvy, ktorá je označená ako vyhlásenia klienta sa nachádza indikatívny výpočet RPMN, za podmienky, že klient vyčerpá spotrebiteľský úver kartou dňa 1.8.2010. V tejto časti pod bodom 5 je uvedený aj deň splatnosti mesačnej splátky 45.deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca a uvedená je priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty 19,50% p.a.

7. Na výzvu súdu podaním z 17.8.2017 (č.l. 49) ešte pred pojednávaním, ale po doručení žaloby žalovanej, zobral žalobca späť žalobu o zaplatenie 230,58 Eur predstavujúcu poplatky 118,79 Eur a sankčný úrok 111,79 Eur tvoriace súčasť žalovanej sumy. Žalovaná suma okrem týchto položiek pritom predstavovala aj istinu 434,22 Eur a štandardný úrok 493,93 Eur. Žalobca v tomto vyjadrení stručne reagoval aj na vyjadrenie žalovanej s tým, že je účelové a nárok považuje za dôvodný a preukázaný. Uviedol, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec 450 Eur so zmluvným úrokom 22,80% a splátkou 15 Eur mesačne. Žalovaná splátky neplnila, preto v súlade s článkom V. bodom 37 písm. a/ OP listom zo dňa 2.1.2014 bola vyhlásená okamžitá splatnosť dlžného zostatku. Ohľadom neuvedenia RPMN zdôraznil, že jedná sa o revolvingový úver, ktorého podstatou je jeho opakované čerpanie podľa vôle dlžníka a preto podľa jeho názoru nie je možné určiť RPMN. Má sa preto vychádzať z § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri úveroch, pri ktorých nemožno určiť RPMN musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzavretia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Navyše poukázal na to, že v zmluve sa nachádza indikatívny výpočet RPMN. Žalovaná začala úverový rámec čerpať od 20.8.2010, jednotlivé čerpania rozpísal a po ich zrátaní súd zistil, že úhrnne išlo o sumu 513,86 Eur. Kreditné operácie v prospech kartového účtu činili 395 Eur.

8. Žalobca spolu s týmto vyjadrením pripojil aj ďalší listinný dôkaz týkajúci sa navýšenia úverového rámca k zmluve č. XXXXXXXXXX na sumu 450 Eur s mesačnou splátkou 15 Eur a so štandardnou úrokovou sadzbou 22,80% p.a. Tento doklad je zo dňa 20.2.2013, podpísala ho samotná žalovaná, takže nie je pravdou jej tvrdenie o tom, že by bez jej vedomia došlo k zmene nastavených podmienok v súvislosti s poskytnutým úverovým rámcom.

9. Listom zo dňa 1.2.2014 bola zmluva č. XXXXXXXX vypovedaná a vyhlásená okamžitá splatnosť dlžného zostatku, ktorý bol vyčíslený na 567,55 Eur. Tento list bol žalovanej zasielaný doporučene na adresu H., T.Á. XX, ktorú mala uvedenú ako svoj trvalý pobyt v príslušnej zmluve. Podľa pripojenej doručenky zásielka sa vrátila 13.1.2014 s tým, že adresát je neznámy.

10. Podľa článku X. bodu 63 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holidng .a.s. zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.

11. Podľa bodu 65 týchto OP banka je oprávnená kedykoľvek zmluvu vypovedať. Výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť okamihom doručenia výpovede. Výpoveď zmluvy zašle banka klientovi písomne doporučenou listovou zásielkou alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné klientovi.

12. Podľa článku XII. Bodu 74 pre doručovanie akýchkoľvek písomnosti klientovi poštou platí, že sa považujú za doručené v tuzemsku tretí deň po ich odoslaní a to aj v prípade, ak sa vrátia ako nedoručené z adresy, ktorú klient uviedol ako svoju korešpondenčnú adresu v zmluve.

13. Podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro žalovanej ku dňu 31.10.2016 bol dlh žalovanej vyčíslený na sumu 1158,73 Eur.

14. V priebehu sporu bola predmetná pohľadávka postúpená na žalobcu. Postupca toto postúpenie pohľadávky oznámil žalovanej listom zo dňa 23.1.2017, ktorý jej poslal poštou v ten istý deň, čo vyplýva z pripojeného poštového podacieho hárku. Súd túto zmenu žalobcu pripustil uznesením č.k. 11Csp/210/2016-44 zo dňa 24.4.2017.

15. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 11.6.2010 do 31.12.2010).

16. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

20. V danom prípade predmetom sporu je revolvingový úver, ktorý nepochybne napĺňa charakteristiku spotrebiteľského úveru v zmysle jeho pozitívneho vymedzenia podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, zároveň nespadá ani pod jeden z prípadov vylúčenia spotrebiteľského úveru, ktoré sú uvedené v § 1 ods. 3 tohto zákona. Preto aj pre revolvingový úver je potrebné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.

21. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

22. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pod písm. k/ je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

23. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

24. Žalobca vo vyjadrení sa bránil tým, že pri revolvingovom úvere nie je možné určiť RPMN. Tento názor je už prekonaný, možno poukázať napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Banská Bystrica 17Co/215/2012 zo dňa 10.10.2012.

25. Údaj o RPMN sa uvádza aj v štatistike NBS a to aj pri kreditných kartách, takže aj z toho možno vyvodiť, že RPMN sa dá vypočítať.

26. Údaj v bode 3 článku V. zmluvy rozhodne nemožno považovať za údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., čo je zrejmé z jeho obsahu. Ide totiž len o indikatívny výpočet, ktorý vychádza z predpokladu, že k čerpaniu úveru dôjde 1.8.2010, k čomu však nepochybne nemohlo dôjsť, keďže zmluva bola uzavretá až neskôr. Veriteľ navyše v tomto výpočte uviedol 54 splátok, pričom takýto údaj

zo zmluvy nevyplynul. Bod 3 článku V. zmluvy v danom prípade je potrebné považovať za splnenie informačnej povinnosti veriteľa zakotvenej v § 4 ods. 1 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmysle tohto ustanovenia totiž veriteľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovať spotrebiteľa aj o RPMN znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu.

27. Je nepochybné, že údaj o RPMN je potrebné považovať za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru.

28. V danom prípade súd má pochybnosti aj vo vzťahu k ďalšej povinnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. V žalobe sa totiž vychádza z mesačnej splátky 15 Eur, hoci za platnú dohodu strán súd považuje pôvodnú zmluvu s mesačnou splátkou 10 Eur. Pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa totiž vyžaduje písomná forma (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), čo znamená, že aj pre jej akékoľvek zmeny je potrebná písomná forma dohody (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Vyžaduje sa teda písomný zhodný prejav oboch účastníkov zmluvy vrátane podpisov (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka) čo v prípade navýšenia úverového rámca a dohody o inej mesačnej splátke ako aj výške úrokovej sadzby v zmysle dokladu zo dňa 20.2.2013 chýba.

29. Pre chýbajúce vyššie uvedené povinné náležitosti zmluvy súd preto považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Pre úplnosť súd dodáva, že pre prijatie tohto záveru nemožno si osvojiť výklad o nutnosti kumulatívneho splnenia nedostatku písomnej formy ako aj absencie niektorej z tam vymenovaných náležitostí zmluvy. Takýto výklad postráda základnú logiku a viedol by k absurdnému záveru, že by stačilo, ak by dodávateľ v zmluve uviedol len výšku spotrebiteľského úveru bez ďalších náležitostí, čo určite nebolo zámerom zákonodarcu. Obdobný právny záver prijal aj Krajský súd v Prešove napríklad v rozsudku č.k. 21Co/10/2015-74 zo dňa 26.11.2015. V ňom sa uvádza, že výklad a aplikácia ustanovenia § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 a zároveň v § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi jej účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a preto poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

30. Žalovaná by teda žalobcovi mala vrátiť len sumu reálne čerpaného úveru t.j. 513,86 Eur a keďže doposiaľ mu zaplatila 395 Eur, jej dlh činí 118,86 Eur. Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť žalobe len v tejto časti a vo zvyšku ju ako neopodstatnenú (okrem časti, v ktorej bola žaloba zobratá späť) z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

31. Z prisúdenej istiny boli priznané aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok a ktoré požadoval priznať od 16.11.2016. Súd pripomína, že žalobca zobral späť žalobu aj o kapitalizovaný úrok z omeškania za predchádzajúce obdobie.

32. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.

36. Súd mal za preukázané, že došlo k platnému ukončeniu zmluvného vzťahu výpoveďou a to ešte v roku 2014 a vzhľadom na to, že zmluvný vzťah medzi stranami vznikol ešte v roku 2010, pre výšku priznaných úrokov z omeškania je rozhodujúci vyššie citovaný právny predpis. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania v rozsahu ich uplatnenia, ale len z prisúdenej istiny.

37. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a § 526 Občianskeho zákonníka .

38. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

39. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

40. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

41. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

42. Zmluvu o postúpení pohľadávok súd považoval za platnú, nezistil žiadny dôvod jej neplatnosti a to ani s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V čase postúpenia pohľadávky bol už totiž úver zosplatnený a pôvodný žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 2.1.2014 k jeho úhrade.

43. O čiastočnom zastavení konania o sumu 230,58 Eur bolo rozhodnuté podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP.

44. Argumentácia žalobcu o splnení povinnosti veriteľa v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. je nenáležitá vzhľadom na to, že pre daný právny vzťah nie je možné aplikovať citovaný právny predpis, ktorý v čase uzavretia zmluvy už bol zrušený. Navyše, ako už súd vyslovil, aj pri revolvingových úveroch možno určiť RPMN.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v spore neúspešný v prevažnej časti uplatneného nároku a to aj s poukazom na § 256 ods. 1 a preto nárok na náhradu trov konania mu nevznikol. Keďže žalovanej preukázateľne nevznikli žiadne trovy konania, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.