Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-101-2010.pdf
PDF · 131.42 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/101/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Mariánom Kurincom, v spore žalobcu: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. S. X, štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Milotou Ferenčíkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Malý Čepčín 5, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO:00 151 653, zastúpenému JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o zaplatenie 12.327,90 Eur s príslušenstvom a iné
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.327,90 Eur s
9% úrokom z omeškania zo sumy 141,70 Eur od 16.04.2010 do 15.05.2010, zo sumy 283,40 Eur od 16.05.2010 do 15.06.2010, zo sumy 425,10 Eur od 16.06.2010 do 15.07.2010, zo sumy 566,80 Eur od 16.07.2010 do 15.08.2010, zo sumy 708,50 Eur od 16.08.2010 do 15.09.2010, zo sumy 850,20 Eur od 16.09.2010 do 15.10.2010, zo sumy 991,90 Eur od 16.10.2010 do 15.11.2010, zo sumy 1.133,60 Eur od 16.11.2010 do 15.12.2010, zo sumy 1.275,30 Eur od 16.12.2010 do 15.01.2011, zo sumy 1.417 Eur od 16.01.2011 do 15.02.2011, zo sumy 1.558,70 Eur od 16.02.2011 do 15.03.2011, zo sumy 1.700,40 Eur od 16.03.2011 do 12.04.2011,
9,25% úrokom z omeškania zo sumy 1.700,40 Eur od 13.04.2011 do 15.04.2011, zo sumy 1.842,10 Eur od 16.04.2011 do 15.05.2011, zo sumy 1.983,80 Eur od 16.05.2011 do 15.06.2011, zo sumy 2.125,50 Eur od 16.06.2011 do 12.07.2011,
9,50% úrok z omeškania zo sumy 2.125,50 Eur od 13.07.2011 - 15.07.2011, zo sumy 2.267,20 Eur od 16.07.2011 do 15.08.2011, zo sumy 2.408,90 Eur od 16.08.2011 do 15.09.2011, zo sumy 2.550,60 Eur od 16.09.2011 do 15.10.2011, zo sumy 2.692,30 Eur od 16.10.2011 do 08.11.2011,
9,25% úrok z omeškania zo sumy 2.692,30 Eur od 09.11.2011 - 15.11.2011, zo sumy 2.834,- Eur od 16.11.2011 do 13.12.2011,
9% úrok z omeškania
zo sumy 2.834,- Eur od 14.12.2011 do 15.12.2011, zo sumy 2.975,70 Eur od 16.12.2011 do 15.01.2012, zo sumy 3.117,40 Eur od 16.01.2012 do 15.02.2012, zo sumy 3.259,10 Eur od 16.02.2012 do 15.03.2012, zo sumy 3.400,80 Eur od 16.03.2012 do 15.04.2012, zo sumy 3.542,50 Eur od 16.04.2012 do 15.05.2012, zo sumy 3.684,20 Eur od 16.05.2012 do 15.06.2012, zo sumy 3.825,90 Eur od 16.06.2012 do 15.07.2012,
8,75% úrok z omeškania zo sumy 3.967,60 Eur od 16.07.2012 do 15.08.2012, zo sumy 4.109,30 Eur od 16.08.2012 do 15.09.2012, zo sumy 4.251,- Eur od 16.09.2012 do 15.10.2012, zo sumy 4.392,70 Eur od 16.10.2012 do 15.11.2012, zo sumy 4.534,40 Eur od 16.11.2012 do 15.12.2012, zo sumy 4.676,10 Eur od 16.12.2012 do 15.01.2013, zo sumy 4.817,80 Eur od 16.01.2013 do 15.02.2013, zo sumy 4.959,50 Eur od 16.02.2013 do 15.03.2013, zo sumy 5.101,20 Eur od 16.03.2013 do 15.04.2013, zo sumy 5.242,90 Eur od 16.04.2013 do 15.04.2013,
8,50% úrok z omeškania zo sumy 5.384,60 Eur od 16.05.2013 do 15.06.2013, zo sumy 5.526,30 Eur od 16.06.2013 do 15.07.2013, zo sumy 5.668,00 Eur od 16.07.2013 do 15.08.2013, zo sumy 5.809,70 Eur od 16.08.2013 do 15.09.2013, zo sumy 5.951,40 Eur od 16.09.2013 do 15.10.2013, zo sumy 6.093,10 Eur od 16.10.2013 do 15.11.2013,
8,25% úrok z omeškania zo sumy 6.234,80 Eur od 16.11.2013 do 15.12.2013, zo sumy 6.376,50 Eur od 16.12.2013 do 15.01.2014, zo sumy 6.518,80 Eur od 16.01.2014 do 15.02.2014, zo sumy 6.659,90 Eur od 16.02.2014 do 15.03.2014, zo sumy 6.801,60 Eur od 16.03.2014 do 15.04.2014, zo sumy 6.943,30 Eur od 16.04.2014 do 15.05.2014, zo sumy 7.085,00 Eur od 16.05.2014 do 15.06.2014,
8,15% úrok z omeškania zo sumy 7.226,70 Eur od 16.06.2014 do 15.07.2014, zo sumy 7.368,40 Eur od 16.07.2014 do 15.08.2014, zo sumy 7.510,10 Eur od 16.08.2014 do 15.09.2014,
8,05% úrok z omeškania zo sumy 7.651,80 Eur od 16.09.2014 do 15.10.2014, zo sumy 7.793,50 Eur od 16.10.2014 do 15.11.2014, zo sumy 8.076,90 Eur od 16.12.2014 do 15.01.2015, zo sumy 8.218,60 Eur od 16.01.2015 do 15.02.2015, zo sumy 8.360,30 Eur od 16.02.2015 do 15.03.2015, zo sumy 8.502,00 Eur od 16.03.2015 do 15.04.2015, zo sumy 8.643,70 Eur od 16.04.2015 do 15.05.2015, zo sumy 8.785,40 Eur od 16.05.2015 do 15.06.2015, zo sumy 8.927,10 Eur od 16.06.2015 do 15.07.2015, zo sumy 9.068,80 Eur od 16.07.2015 do 15.08.2015, zo sumy 9.210,50 Eur od 16.08.2015 do 15.09.2015, zo sumy 9.352,50 Eur od 16.09.2015 do 15.10.2015, zo sumy 9.493,90 Eur od 16.10.2015 do 14.11.2015, zo sumy 9.635,60 Eur od 16.11.2015 do 15.12.2015,
zo sumy 9.777,30 Eur od 16.12.2015 do 15.01.2016, zo sumy 9.919,00 Eur od 16.01.2016 do 15.02.2016, zo sumy 10.060,70 Eur od 16.02.2016 do 15.03.2016,
8,00% úrok z omeškania zo sumy 10.202,40 Eur od 16.03.2016 do 15.04.2016, zo sumy 10.344,10 Eur od 16.04.2016 do 15.05.2016, zo sumy 10.485,80 Eur od 16.05.2016 do 15.06.2016, zo sumy 10.627,50 Eur od 16.06.2016 do 15.07.2016, zo sumy 10.769,20 Eur od 16.07.2016 do 15.08.2016, zo sumy 10.910,90 Eur od 16.08.2016 do 15.09.2016, zo sumy 11.052,60 Eur od 16.09.2016 do 15.10.2016, zo sumy 11.194,30 Eur od 16.10.2016 do 15.11.2016, zo sumy 11.336,00 Eur od 16.11.2016 do 15.12.2016, zo sumy 11.477,70 Eur od 16.12.2016 do 15.01.2017, zo sumy 11.619,40 Eur od 16.01.2017 do 15.02.2017, zo sumy 11.761,10 Eur od 16.02.2017 do 15.03.2017, zo sumy 11.902,80 Eur od 16.03.2017 do 15.04.2017, zo sumy 12.044,50 Eur od 16.04.2017 do 15.05.2017, zo sumy 12.186,20 Eur od 16.05.2017 do 15.06.2017, zo sumy 12.327,90 Eur od 16.06.2017 do 15.07.2017
a pravidelne mesačne platiť sumu 141,70 Eur počnúc dňom 15.07.2017, vždy k 15-temu dňu toho ktorého mesiaca až do dožitia žalobcovi.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 12.08. 2010 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o tom, že výpoveď žalovaného zn. XXXX/XX/XX. zo dňa XX.XX. XXXX zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z ,,Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. je neplatná. Žalovaný ako povinný sa zaviazal zmluvou na doživotné plnenie z uplatneného a priznaného nároku v prospech žalovaného ako príjemcu. Žalobca sa zaviazal vyplácať príjemcovi doživotne mesačne vždy k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia príjemcu sumu 141,70 € čo je v prepočte konverzným kurzom 4.269,- Sk. Výška sumy plnenia je pevná a nemá na ňu vplyv budúca zmena dôchodku. Medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté, že právo na plnenie nemožno previesť na iného, avšak zročné plnenie možno postúpiť. Listom zo dňa 26.10 2009 zn. 0179/87/09 bola zmluva o poskytovaní plnenia z ,,Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s." vypovedaná podľa ust., Občianskeho zákonníka. Po uplynutí 3-mesačnej zákonnej výpovednej lehoty od doručenia výpovede platnosť a účinnosť zmluvy skončí ku koncu kalendárneho štvrťroka, t. j. dňom 31.03. 2010. Listom zo dňa 05.11. 2009 žalobca oslovia žalovaného, aby vyjadrila svoj nesúhlas s výpoveďou a žiadal späťvzatie výpovede. Žalovaný na list žalobcu nereagoval.
2. Podaním zo dňa 26.03. 2012 zástupkyňa žalobcu žiadala, vzhľadom na priebeh doterajších konaní s ohľadom na skutočnosť, že je možné domáhať sa plnenia a žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou určovacou, zmenu petitu žalobného návrhu a to tak, aby súd vo veci samej vydal rozhodnutie, ktorým žalovaného zaviaže k zaplateniu istiny 3.400,80 Eur s prísl.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.03.2013 tak, že na určovacej žalobe zo dňa 10.08.0 2010 nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení nemôže v tomto štádiu konania existovať. Požadované určenie nemôže priniesť do právneho vzťahu žalobcu a žalobkyne právnu istotu. Žalovaný tvrdí, že nemá povinnosť plniť zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z ,,Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s." (ďalej len ,,zmluva o dôchodku") a to z dôvodu, že žalobca sa domáhala splnenia povinnosti, ktorej plnenie je v rozpore s hmotným právom, konkrétne najmä s § 119 ods., 3 veta za bodkočiarkou a ustanovením § 27 ods., 8, § 116, a Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Záväzok na plnenie zo Zmluvy o dôchodku voči žalobkyni zanikol, ak by predtým existoval, pretože plnenie zo Zmluvy o
dôchodku sa stalo nemožné v zmysle ustanovenia § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukázaním na ustanovenie § 27 ods. 8, § 116 a najmä § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov; to z dôvodu, že banka nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenie. Zmluva o dôchodku je uzatváraná zo zákona na dobu neurčitú. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.
5. Na pojednávaní dňa 20.03.2013 súd uznesením pripustil zmenu žaloby v zmysle podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.03.2012 doručeného súdu dňa 26.03.2012. Na pojednávaní dňa 17.04.2013 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaná je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5101,20 s príslušenstvom.
6. Rozsudkom č. k. 15C/101/2010 - 126 zo dňa 02. apríla 2014 zamietol súd prvej inštancie žalobu žalobkyne; ktorou sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 5.101,20 Eur spolu s príslušenstvom a pravidelného mesačného plnenia v sume 141,70 Eur, počnúc dňom 15.05.2013 - až do jej dožitia, vždy k 15. dňu príslušného mesiaca, ako aj náhrady trov konania;
7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jej žalobe v celom rozsahu vyhovené dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (odvolacieho súdu) č. k. 8Co/543/2013 - 107 zo dňa 26.11.2013, ktorým bolo pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III (súdu prvej inštancie) č. k. 15C/101/2010 - 77 zo dňa 17.04.2013 zrušené, pričom vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na skutočnosť, že súd prvej inštancie je v novom rozhodnutí viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, čo súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zo dňa 02.04.2014 vôbec nerešpektoval, nezohľadnil a ani sa nevysporiadal s touto skutočnosťou po právnej stránke. Namietala správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o dôchodku je zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitú a v tomto smere poukázala na svoju argumentáciu o tom, že zmluva o dôchodku je zmluvou uzavretou na dobu určitú. Uviedla, že slovné spojenie použité vo formulácii § 842 Občianskeho zákonníka "určená doba neurčitého trvania" nie je zhodné s legislatívne ustáleným pojmom "doba neurčitá". Občiansky zákonník nehovorí, že zmluvu o dôchodku možno uzavrieť na dobu určitú alebo neurčitú, túto je možno uzavrieť v skutočnosti na dve určené doby neurčitého trvania, a to buď na doživotne určenú dobu neurčitého trvania alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania; vždy však ide o dobu, ktorá je určená nejakým spôsobom - doživotne alebo inak. Trvanie zmluvy o dôchodku je teda ohraničené nie presným dátumom, ale právnou skutočnosťou, čo je v prípade doživotne určenej doby - smrť fyzickej osoby. Na podporu svojich argumentov poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/2012 - 33. Za nesprávny považovala aj záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluvu o dôchodku možno vypovedať. V tomto smere namietala absurdnosť záverov súdu prvej inštancie o tom, že by smrť oprávneného zo zmluvy o dôchodku nemala spôsobiť ukončenie platnosti zmluvy, keď takýto výklad je v priamom rozpore so zákonom a účelom zmluvy o dôchodku. Uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil právnu stránku veci, hoci právne stanovisko k nej jasne a zrozumiteľne zaujal odvolací súd. Súd prvej inštancie podľa nej práve opačne pochopil a vysvetlil vo svojom rozhodnutí pojem doby "určitej" a "neurčitej" a právne posúdenie súdu prvej inštancie a prirovnanie o úmyselnom predlžovaní štúdia nemožno porovnávať s jej úmyslom predlžovať si život a starať sa o svoje zdravie. Ďalej uviedla, že žiadnym spôsobom nepostupovala v rozpore s dobrými mravmi a nedala dôvod žalovanému, aby jej konanie posudzoval ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, čo je skôr na ťarchu žalovaného, ktorý bez právneho dôvodu vypovedal zmluvu a odmietol plniť, k čomu sa dobrovoľne zaviazal. Namietala aj úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa porovnávania zmluvy o dôchodku s darovacou zmluvou. Uviedla, že zmluva, na základe ktorej sa domáha plnenia sa jednoznačne môže považovať za zmluvu o dôchodku, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku, a že sa vôbec nestotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že pojem "doba neurčitá" je vyjadrením pojmu "doživotne". Poukázala na to, že v prípade, že by sa stotožnila s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o štúdiu a zmluva o dôchodku je vypovedateľná a nemusí trvať do doby, na ktorú bola uzavretá, úplne by sa tým stratil význam ustanovení zákona - ak by napríklad do doby skončenia štúdia alebo doživotne, do smrti, sa vykladali ako pojmy doby neurčitej, s možnosťou výpovede, stratili by akýkoľvek význam ustanovenia zákona upravujúce právne vzťahy vzniknuté na základe týchto zmlúv a strany by sa dostali do právnej neistoty, čo určite nie je účelom zákona.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia otázky platnosti výpovede zmluvy o dôchodku vzhľadom na to, že zmluva o dôchodku je uzatvorená na dobu neurčitú. Vo vzťahu k uvedeným záverom poukázal na zhodné právne názory z odbornej literatúry. Namietal existenciu svojho záväzku zo zmluvy o dôchodku aj vzhľadom na to, že právo na plnenie, ktorého sa žalobkyňa domáha, je v rozpore s hmotným právom, a ak by aj v minulosti existovalo, už zaniklo. V tomto smere poukázal na § 27 ods. 8, § 116 a § 119 ods. 3 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách, v nadväznosti, na ktoré sa plnenie zo zmluvy o dôchodku zo strany banky, stalo právne nemožným v zmysle § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že zmluvu o dôchodku neuzatvoril pri bankovej činnosti, pretože poskytovanie plnenia bez protiplnenia nie je bankovou činnosťou, avšak práve na takéto prípady sa vzťahuje právna úprava § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou Zákona o bankách, ktorej účelom je zamedziť pokračovať v plneniach, ktoré nie sú v súlade so zákonom o bankách a takouto činnosťou nie je ani plnenie zmluvy bez protiplnenia. Poukázal taktiež na to, že žalobkyňa sa domáha aj úroku z omeškania, ktorý však nie je správne definovaný, pretože požaduje nesprávnu výšku úroku z omeškania pre jednotlivé definované pohľadávky. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
9. Uznesením č.k. 8Co/646/2014-156 zo dňa 06.06.2017 súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že pre rozhodnutie o uplatňovanom nároku tak bolo rozhodujúce posúdenie, či zmluva o dôchodku uzatvorená medzi stranami sporu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vyplácať žalobkyni doživotne dôchodok, je zmluvou uzatvorenou na dobu určitú alebo na dobu neurčitú, vyriešenie ktorej otázky bolo potom určujúce pre posúdenie platnosti výpovede žalovaného. Otázka, či zmluva o dôchodku uzatvorená doživotne, je zmluvou na dobu určitú alebo neurčitú a či ju je možné; ako zmluvu dojednanú na dobu neurčitú; jednostranne vypovedať, bola v súdnej praxi vyriešená uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 9/2011, ktorý zohľadnil aj právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v jeho viacerých rozhodnutiach, v ktorých tento konštatoval, že zmluvu o dôchodku, ktorý sa má vyplácať doživotne, nemožno vypovedať podľa § 582 ods. 1 Obč. zák., keď dojednanie zmluvy o dôchodku "na doživotie" nepochybne treba považovať, z hľadiska povahy tohto dojednania, za dojednanie zmluvy na "dobu určitú". Najvyšší súd Slovenskej republiky pri riešení otázky, či je možné zmluvu o dôchodku jednostranne vypovedať, vychádzal zo zmyslu a účelu § 842 Občianskeho zákonníka, keď účelom tejto právnej úpravy je, aby sa uzatvorením zmluvy o dôchodku upravili vzájomné práva a povinnosti účastníkov zmluvy spôsobom, ktorý osobe v tomto právnom vzťahu oprávnenej zabezpečí prijímanie určitého peňažného plnenia doživotne alebo počas inak stanovenej doby neurčitého trvania. Zmluva o dôchodku, ktorá bola uzavretá podľa uvedeného ustanovenia s tým, že dôchodok bude oprávnenej osobe poskytovaný doživotne, vyjadruje zámer jej účastníkov vytvoriť taký právny základ "doživotného" vyplácania dôchodku, ktorý je v prospech prijímateľa dôchodku (a na ťarchu poskytovateľa dôchodku) charakterizovaný určitou stabilitou a nemennosťou a ktorý prijímateľovi plnenia poskytuje adekvátnu istotu a záruku plnenia zo strany osoby povinnej. Takúto zmluvu o dôchodku by bolo možné vypovedať iba ak by to bolo medzi účastníkmi dohodnuté, alebo ak by to pripúšťal Občiansky zákonník. Na základe týchto úvah vyslovil Najvyšší súd SR právny názor, že zmluvu o dôchodku uzatvorenú doživotne nemožno ukončiť výpoveďou podľa § 582 ods. 1 Obč. zák. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, založené na závere o platnosti výpovede žalovaného zo zmluvy o dôchodku, je v rozpore s doterajšou konštantnou rozhodovacou činnosťou a ustálenou súdnou praxou. S námietkou žalovaného, že zmluva o dôchodku zanikla v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 ods. 1 Obč. zák. vzhľadom na ust. § 27 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách; podľa ktorého banka nemôže uzatvárať zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenia alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote; sa odvolací súd vyporiadal vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti tak, že túto vyhodnotil ako účelovú vzhľadom na skutočnosť, že uvedená právna úprava bola zavedená s účinnosťou od 1.1.2002 v ust. § 27 ods. 5 (a až od 1.1.2007 v ust. § 27 ods. 8) Zákona o bankách, pričom žalovaný naďalej plnil zo zmluvy o dôchodku aj po 1.1.2002 až do jej vypovedania k 31.3.2010. Ďalej zaujal názor, že uvedené ustanovenie je zakomponované v Zákone o bankách v šiestej časti upravujúcej požiadavky na podnikanie banky, a teda sa vzťahuje na bankovú činnosť (§ 2 ods. 5), prípadne iné činnosti, ktoré smie banka vykonávať pre iného v súvislosti s jej prevádzkou (§ 2 ods. 10) a pokračovanie len v takejto činnosti v rozpore s ust. § 28 ods. 5(8) sa stalo nadobudnutím účinnosti Zákon o bankách 1.1.2002 nemožným. Odvolaciemu súdu nie je známe, žeby žalovanému bola takáto nepovolená činnosť (teda rozpor zmluvy so zákonom) vytknutá v rámci výkonu bankového dohľadu nad jeho činnosťou. V danom prípade vystupoval žalovaný ako zamestnávateľ vo vzťahu ku svojmu dlhoročnému zamestnancovi odchádzajúcemu do dôchodku a obsahovou náplňou
zmluvného vzťahu bolo poskytnutie sociálnej výhody z podporného dôchodkového fondu slúžiaceho na podporu zabezpečenia životnej úrovne, ktorú pracovníci dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti, kvality ich práce a na podporu stabilizácie pracovníkov; zo strany žalovaného išlo o zabezpečenie sociálnej starostlivosti o pracovníka odchádzajúceho do dôchodku, spadajúcu pod agendu personálneho a sociálneho úseku divízie ľudských zdrojov, zmluvu s žalobkyňou teda žalovaný neuzatváral ako podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti; nešlo ani o vzťah banky s klientom. S ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie svoj záver o platnosti výpovede zmluvy o dôchodku žalovaným založil na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré sa potom podstatnou stránkou veci samej, týkajúcej sa výšky žalobkyňou uplatňovaného nároku, už nezaoberal. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvoinštančného súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať.
10. Podľa § 177 č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
11. Podľa § 181 ods. 1 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti
12. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie dňa 27.10.2017 na ktorom spor po vykonanom dokazovaní meritórne rozhodol v prítomnosti PZ žalobcu, PZ žalovaného.
13. Podľa § 181 ods. 1 CSP po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie.
14. Podľa § 181 ods. 1 CSP o úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.
15. Podľa čl. 8 CSP strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
16. Súd vec prejednal, pričom vypočul právnych zástupcov účastníkov konania na základe vykonaného dokazovania predloženými listinnými dôkazmi - fotokópiou Zmluvy o poskytovaní plnenia z„ Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s." zo dňa 20.01.1995, žiadosťou o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., Štatútom podporného dôchodkového fondu Slovenskej štátnej sporiteľne jeho dodatkom, príkazom generálneho riaditeľa SŠTSP z 20.07.1993, výpoveďou zo dňa 26.10.2009, vyjadrením k výpovedi zo dňa 03.06.2002, ďalšími v spise založenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci.
17. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu" Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len „Zmluva" a „PDF SLSP"), predmetom ktorej bolo doživotné plnenie z uplatneného a priznaného nároku na plnenie z PDF SŠTSP (teraz SLSP), podľa Štatútu tohto fondu a na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vyplácať žalobcovi (ako príjemcovi)doživotne sumu 4269,- Sk (141,70 euro) mesačne, vždy k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia žalobcu, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci v ktorom začal žalobca poberať starobný dôchodok alebo plný invalidný dôchodok, pričom vyplácanie plnenia skončí mesiacom, ktorého sa príjemca ( žalobca) dožil. Dňa 26.10.2009 žalovaný uplatnil voči žalobcovi v zmysle § 582 Občianskeho zákonníka výpoveď z predmetnej Zmluvy, a to z dôvodu, že Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede. Platnosť a účinnosť Zmluvy o dôchodku mala skončiť ku dňu 31.03.2010. Počnúc mesiacom apríl 2010 prestal žalovaný žalobcovi vyplácať plnenie v zmysle Zmluvy.
18. V tomto konaní žalovaný svoje námietky smeroval predovšetkým k zániku práva žalobcu na plnenie zo Zmluvy, a tým aj povinnosti žalovaného toto plnenie zo Zmluvy žalobcovi poskytovať, pre nemožnosť plnenia v zmysle § 582 Občianskeho zákonníka, v dôsledku jej rozporu s ustanoveniami § 27 ods. 8, §116 a § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou Zákona o bankách.
19. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
20. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
23. Podľa § 578 Občianskeho zákonníka, práva a povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.
24. Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku dňu kalendárneho štvrťroka.
25. Podľa § 842 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.
26. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách") v znení platnom a účinnom od 01.01.2002, tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
27. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o bankách v znení platnom a účinnom od 01.01.2002 do 31.07.2014, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, 1) ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona o bankách od účinnosti tohto zákona, potom konkrétne vymedzovalo ďalšie činnosti, ktoré banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení; išlo takmer totožné bankové činnosti, ako ich upravuje § 2 ods. 2 Zákona o bankách v znení platnom a účinnom od 01.08.2014Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
28. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o bankách v znení platnom a účinnom od 01.08.2014, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť,1) ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu1ab) a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
29. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o bankách v znení platnom a účinnom od 01.08.2014, banka môže okrem prijímania vkladov a poskytovania úverov vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie bankové činnosti: a) poskytovanie platobných služieb 1aa) a zúčtovanie, b) poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa osobitného zákona 1a)a investovanie do cenných papierov na vlastný účet, c) obchodovanie na vlastný účet 1. s finančnými nástrojmi peňažného trhu v eurách a v cudzej mene, so zlatom vrátane zmenárenskej činnosti, 2. s finančnými nástrojmi kapitálového trhu v eurách a v cudzej mene, 3. s mincami z drahých kovov,
pamätnými bankovkami a pamätnými mincami, zberateľskými mincami, hárkami bankoviek a súbormi obehových mincí, d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva, e) finančný lízing, f) poskytovanie záruk, 2) otváranie a potvrdzovanie akreditívov, 3) g) poskytovanie poradenských služieb v oblasti podnikania, h) vydávanie cenných papierov, účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich služieb, i) finančné sprostredkovanie, j) uloženie vecí, k) prenájom bezpečnostných schránok, l) poskytovanie bankových informácií, m) osobitné hypotekárne obchody (ďalej len "hypotekárny obchod") podľa § 67 ods. 1, n) funkciu depozitára podľa osobitného predpisu, 5) o) spracovávanie bankoviek a mincí, p) vydávanie a správa elektronických peňazí.
30. Podľa § 2 ods. 5 Zákona o bankách v znení platnom a účinnom od 01.01.2002 do 09.06.2013, činnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 (ďalej len "bankové činnosti") môžu vykonávať prostredníctvom svojich pobočiek tiež zahraničné banky, ktoré majú na to bankové povolenie podľa § 8.
31. Podľa § 2 ods. 5 Zákona o bankách v znení platnom a účinnom od 10.06.2013 do 31.07.2014, bankové činnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 (ďalej len "bankové činnosti") môžu na území Slovenskej republiky v súlade s jej právnym poriadkom vykonávať prostredníctvom svojich pobočiek tiež zahraničné banky, ktoré majú na to bankové povolenie podľa § 8 alebo ktoré sú oprávnené na vykonávanie bankových činností podľa § 11 až 20.
32. Podľa § 2 ods. 9 Zákona o bankách v znení platnom a účinnom od 01.01.2002 do 31.07.2014, banka a pobočka zahraničnej banky nesmú s výnimkou uvedenou v odseku 10 vykonávať iné podnikateľské činnosti ako bankové činnosti.
33. Podľa § 2 ods. 10 Zákona o bankách v znení platnom a účinnom od 01.01.2002 do 31.07.2014, iné ako bankové činnosti môžu banka a pobočka zahraničnej banky vykonávať pre iného, len ak súvisia s jej prevádzkou. Na také činnosti je potrebný súhlas Národnej banky Slovenska. Takéto činnosti sa nezapisujú do obchodného registra.
34. Podľa § 27 ods. 1 veta prvá Zákona o bankách (VI. časť „Požiadavky na podnikanie banky a pobočky banky") v znení platnom a účinnom od 01.01.2002, banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe.
35. Podľa § 27 ods. 5 Zákona o bankách v znení platnom a účinnom od 01.01.2002 do 31.12.2006 a súčinnosťou od 01.01.2007 do 31.07.2014 v upravenom, obsahovo totožnom znení podľa § 27 ods.8 a s účinnosťou od 01.08.2014 v totožnom znení § 27 ods. 12), banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre ňu, najmä také zmluvy, ktoré ju zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené jej pohľadávky.
36. Podľa prechodného ustanovenia § 116 Zákona o bankách v znení platnom a účinnom od 01.01.2002,ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa prechodného ustanovenia § 119 ods. 3 Zákona o bankách v znení platnom a účinnom od01.01.2002, banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť dňom uplynutia tejto lehoty.
38. V danom prípade medzi stranami sporu nie je sporná otázka skutkových okolností, ale je sporná otázka právneho posúdenia veci, ku ktorému súd uvádza nasledovné: Súd je toho názoru, že uvedená Zmluva o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu, je z právneho hľadiska bezpochyby
zmluvou o dôchodku podľa citovaných ustanovení § 842 až § 844 Občianskeho zákonníka, ktorej podstatnými náležitosťami je okrem vymedzenia zmluvných strán, vymedzenie (určenie) neurčitej doby trvania, vymedzenie druhu a výšky dôchodku a určenie jeho periodicity. Pre dobu trvania zmluvy o dôchodku, právna úprava kogentne zakladá možnosť uzavrieť túto zmluvu vždy len na dobu určitú keď stanovuje, že zmluva o dôchodku sa uzatvára buď na „doživotie" alebo „inak určenú dobu neurčitého trvania". Táto doba určitá nie je ohraničená konkrétnym termínom (dátumom), ale konkrétnou, určitou skutočnosťou, tzn. ide o určitú dobu neurčitého trvania a práve táto neurčitosť trvania doby, je charakteristickým znakom uvedeného zmluvného typu. Je na účastníkoch zmluvy o dôchodku, či si zvolia túto dobu buď na doživotie, kedy je doba trvania určitá a ohraničená smrťou prijímateľa alebo iným spôsobom ohraničenú určitú dobu neurčitého trvania, napr. doba štúdia apod. Za dodržania týchto podstatných náležitostí, sa uvedenou Zmluvou zo 20.01.1995 žalovaný zaviazal vyplácať žalobcovi doživotne (určitá doba neurčitého trvania), mesačný dôchodok vo výške 4269,-Sk/141,70 euro.
39. Potom v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvu ktorá je uzatvorená na dobu určitú (i keď neurčitého trvania) nemožno vypovedať a výpoveď zo dňa 26.10.2009, na základe ktorej malo dôjsť k skončeniu zmluvy k 31.03.2010, je pre jej rozpor zo zákonom absolútne neplatná (§ 39 OZ) a žalovaný bol povinný naďalej vyplácať žalobcovi mesačný dôchodok podľa predmetnej Zmluvy.
40. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že zmluva zanikla pre nemožnosť plnenia, nakoľko plnenia sa stalo nemožným v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách sa súd nestotožnil, pretože plnenie sa nestalo nemožným. Súd poukazuje na to, že predmetom predmetného zmluvného vzťahu so žalovaným nebola obchodná banková činnosť ako taká, ale podpora zabezpečovania životnej úrovne bývalých pracovníkov žalovaného, za účelom ocenenia kvality ich práce, ako aj podpora stabilizácie pracovníkov v súlade so štatútom. Z toho vyplýva, že sa nejedná o podnikateľskú činnosť žalovaného tak ako ju má na mysli zákon o bankách. Žalovaný do dňa podania výpovede nepovažoval plnenie z jeho strany poskytované žalobcovi za nemožné. Súd poukazuje na to, že predmetom predmetného zmluvného vzťahu so žalovaným nebola obchodná banková činnosť ako taká, ale podpora zabezpečovania životnej úrovne bývalých pracovníkov žalovaného, za účelom ocenenia kvality ich práce, ako aj podpora stabilizácie pracovníkov v súlade so štatútom. Z toho vyplýva, že sa nejedná o podnikateľskú činnosť žalovaného tak ako ju má na mysli zákon o bankách. Žalovaný do dňa podania výpovede nepovažoval plnenie z jeho strany poskytované žalobcom za nemožné.
41. Čo sa týka námietky premlčania žalovaného, súd je toho názoru, že je neopodstatnená, nakoľko jednotlivé mesačné plnenia boli na súde uplatnené pred uplynutím premlčacej doby.
42. Súd je toho názoru, že uplatnená výška nároku žalobcu sporná nebola, preto na základe všetkých uvedených dôvodov súd posúdil nárok ako dôvodný a priznal ho žalobcovi v uplatnenej výške.
43. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "vládneho nariadenia").
45. Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia v znení platnom a účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46. Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia v znení platnom a účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
47. Podľa prechodného ustanovenia § 10c vládneho nariadenia k úprave účinnej od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.V danom prípade záväzkový
vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, preto výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013, aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
48. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 13.05.2009 do 13.04.2011 vo výške 1 %, p.a. tzn. výška úrokov z omeškania v tomto období bola 9% p.a v období od 13.04.2011 do 13.07.2011 vo výške 1,25 % tzn. výška úrokov z omeškania v tomto období bola 9,25 % p.a, v období od 13.07.2011 do 09.11.2011 vo výške 1, 5 % tzn. výška úrokov z omeškania v tomto období bola 9,5 % p.a, v období od 09.11.2011 do 14.12.2011 vo výške 1,25 %, tzn výška úrokov z omeškania v tomto období bola 9,25 % p.a, v období od 14.12.2011 do 11.07.2012 vo výške 1,00 % tzn. výška úrokov z omeškania v tomto období bola 9 % p.a, v období od 11.07.2012 do 07.05.2013 vo výške 0,75 %, tzn. výška úrokov z omeškania v tomto období bola 8,75 % p.a., v období od 08.05.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,50 %, tzn. výška úrokov z omeškania v tomto období bola 8,50 % p.a.; v období od 13.11.2013 do 10.06.2014 bola vo výške 0,25 %, tzn. výška úrokov z omeškania v tomto období bola 8,25 % p.a., v období od 11.06.2014 do 09.09.2014 vo výške 0,15 %, tzn. výška úrokov z omeškania v tomto období bola 8,15 % p.a. a v období od 10.09.2014 do 09.12.2015 vo výške 0,05 %, tzn. výška úrokov z omeškania je 8,05 % p.a.., v období od 09.12.2015 do 16.03.2016 vo výške 0,05 % tzn. výška úrokov z omeškania je 8, 05% p.a., od 16.03.2016 vo výške 0,00 % tzn. výška úrokov tomto období je 8,00 % p.a.
47. O príslušenstve pohľadávky, úrokoch z omeškania, súd rozhodol v zmysle citovaných ustanovení § 517ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších prepisov. Žalovaný sa dostal s peňažným plnením - vyplatením mesačného dôchodku podľa Zmluvy do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania v uvedenej výške z priznaných súm za jednotlivé mesiace od 05/2010 do 07/2017 a to vždy odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ktorým bol termín určený pre výplatu plnenia vždy do 15. dňa každého mesiaca až do zaplatenia, tak akoto je uvedené vo výroku rozsudku.
48. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 396 ods.3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
51. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.
52. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu.
53. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Na základe vyššie uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.