Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-15-2020.pdf
PDF · 113.08 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. R., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova, 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matky: T.. W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX X., zastúpená Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava a otca: T.. G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, XXX XX X., zastúpený JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 10, 811 06 Bratislava, v konaní o návrhu matky a návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletá V. R., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obidvaja jej rodičia.
Otec maloletej T.. G. R., nar. X.X.XXXX je povinný platiť výživné na maloletú v sume 200 eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 24.2.2020.
Zročné výživné za obdobie od 24.2.2020 do 31.5.2022 v sume 3341,40 Eur je otec povinný uhradiť v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku.
III. Súd návrh matky vo zvyšku zamieta.
IV. Súd návrh otca zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa, V. R., narodenej dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 24.02.2020 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Maloletú navrhla zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi žiadala uložiť povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 130 eur mesačne a to vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky. Podaním zo dňa 25.02.2021 svoj návrh v časti určenia výživného upravila čo do výšky výživného a to na sumu 250 eur mesačne, odo dňa podania návrhu. Styk otca s maloletou matka navrhla upraviť počas vianočných, letných a jarných prázdnin rovnocenne, tak aby maloletá čas počas prázdnin trávila striedavo s každým
rodičov, v priebehu konania navrhla alternatívne styk otca s maloletou neupraviť a ponechať na dohodu rodičov, na základe ktorej je realizovaný styk otca s maloletou aj doposiaľ.
2. Otec maloletej sa podaním doručeným súdu dňa 22.06.2020 vyjadril k návrhu matky v tom smere, že hoci nespochybňuje citové puto medzi matkou a maloletou ani starostlivosť matky o maloletú, je presvedčený, že má k dcére rovnaké puto, je schopný sa o maloletú taktiež všestranne postarať, na starostlivosť o maloletú má ako otec rovnaké právo ako matka. Navrhol preto zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca. Výšku výživného matky na maloletú ponechal na úvahu súdu. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú byť v zmysle návrhu oprávnení obaja rodičia. Alternatívne otec navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, od čoho v priebehu konania upustil a trval na zverení maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Styk s matkou nenavrhol upraviť poukazujúc na schopnosť rodičov dohodnúť sa o tejto otázke analogicky ako doposiaľ realizovaný funkčný styk otca s maloletou na základe dohody rodičov. Pre prípad zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky navrhol určiť otcovi výživné na maloletú vo výške 80 eur mesačne, počnúc dňom XX.XX.XXXX (nástup maloletej do prvého ročníka základnej školy).
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie zamerané za zistenie skutočného stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania dôkazmi, výsluchom matky, výsluchom otca, pohovorom s maloletou, listinnými dôkazmi, najmä rodným listom maloletej (č.l. 4), daňovým priznaním matky k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019, 2020 (č.l. 5-13, 180-196), pracovnou zmluvou matky (č.l. 14-16), nájomnou zmluvou na byt (č.l. 17-19), potvrdením o poberaní prídavku na dieťa (č.l. 20, 21), potvrdeniami o príjme matky (č.l. 22, 38, 179), výpismi platieb matky na výdavky maloletej (č.l. 25), výsledkami lustrácií v Sociálnej poisťovni (č.l. 28-32), osvedčením o živnostenskom oprávnení (č.l. 33), potvrdením o príjme otca (č.l. 43, 44), osvedčením o evidencii motorového vozidla otca (č.l. 46, 47), rozvodovým rozsudkom otca s určením vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom (č.l. 48-50), rozhodnutím o vyrubení dane za nehnuteľnosť vo vlastníctve otca (č.l. 51), listom vlastníctva - nehnuteľnosť otca (č.l. 52, 53), listinami osvedčujúcich výdavky matky na maloletú (č.l. 99-111, 168-172), bolo súdom z hľadiska rozhodujúcich skutočností ustálené, že rodičia maloletej od septembra 2018 spolu nežijú. Maloletá V. má X,X roka a je žiačkou X. ročníka Z. Š. na P. ulici v X.. Je zdravá. Pravidelné mesačné výdavky na maloletú vyčíslil súd vychádzajúc z výdavkov na maloletú vyčíslených matkou (č.l. 90, 91) na sumu 540 eur s poukazom aj na vek maloletej a miestne pomery. Najvyššiu položku predstavuje výdavok na bývanie, pomerne na maloletú v sume 312,50 eur. Ďalej súd za dôvodný uznal výdavok na stravu v sume 120 eur + 20 eur stravné v škole, školský klub 30 eur, oblečenie, obuv 43 eur, hygiena 5 eur, sporenie, 10 eur. Mimoriadne výdavky matka vyčíslila ako poplatok za ZUŠ 29 eur ročne, zdravotná starostlivosť do 10 eur podľa potreby mesačne, poplatky za záujmovú činnosť spolu vo výške 216 eur, čo predstavuje v prepočte 36 eur na mesiac (vedecké pokusy, angličtina, výtvarná). Matka tiež preukázala výdavok za zubné ošetrenie spolu vo výške 228,60 eur. Maloletá sa nachádza od rozchodu rodičov v U. XXXX vo faktickej osobnej starostlivosti matky. S otcom sa pravidelne stretáva na základe dohody rodičov, v bežnom roku najmä počas víkendov. Sviatky a školské prázdniny trávi maloletá s rodičmi rovnocenne.
4. Matka maloletej pracuje ako školská psychologička v H. I. v X.. Má P.é vzdelanie s titulom T. Je v produktívnom veku. Priemerný čistý mesačný príjem matky bol zistený z potvrdení zamestnávateľa o príjme za obdobie od 01/2019 do 12/2019 v sume 1189,43 eur, za obdobie od 06/2019 do 05/2020 v sume 1029,25 eur a za obdobie od 05/2020 do 05/2021 v sume 833,13 eur. K zníženiu príjmu došlo u matky len dočasne, v dôsledku čerpania neplateného voľna matkou z dôvodu jej študijnej cesty do Juhoafrickej republiky. Matka býva s maloletou v prenajatom byte na A. ulici v X.N.. Podľa predloženej nájomnej zmluvy predstavuje mesačné nájomné sumu 625 eur. V konaní vyšlo najavo, že od začiatku roka 2022 sa v domácnosti matky zdržiava aj partnerka matky. S partnerkou uzavrela v cudzine manželstvo, ktoré však slovenský právny poriadok neuznáva. Podľa údajov od matky, partnerka trvalo žije v Juhoafrickej republike, odkiaľ pochádza. Nehnuteľný majetok nevlastní. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
5. Otec maloletej pracuje na pozícii riaditeľa I. R. L.. T.. X. v I. T.. Má P. vzdelanie s titulom T.. Je v produktívnom veku. Priemerný čistý mesačný príjem otca bol z potvrdení o príjme zamestnanca vydaných zamestnávateľom zistený za obdobie od 06/2019 do 05/2020 vo výške 1 123,27 eur. V mieste pracoviska, v I. T. si má podľa otcom vyčíslených výdavkov na čísle listu 41 (druhá strana) prenajímať byt od organizácie Liptovská nemocnica za sumu 97,77 eur mesačne. Otec vlastní spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti o veľkosti jednej polovice, a to k X. (I.) na V. D. v X.. Byt má otec k dispozícii na užívanie.
Realizuje v ňom styk s maloletou. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej, má dve ďalšie vyživovacie povinnosti určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 48-50), v zmysle ktorého mu bola uložená povinnosť platiť výživné na toho času plnoletého W. R., nar. XX.XX.XXXX vo výške 170 eur mesačne a na maloletého T. R., nar.XX.XX.XXXX, výživné vo výške 170 eur mesačne.
6. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa v prednese na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vyjadril názor, že maloletá je zastabilizovaná v prostredí v ktorom vyrastá, teda v Bratislave a mala by v tomto prostredí zotrvať. Vzhľadom na pozitívny vzťah maloletej k obidvom rodičom, nie je vhodné vylúčiť zo života maloletej ani jedného z nich. Ideálnym modelom pre maloletú je podľa kolízneho opatrovníka striedavá osobná starostlivosť bez určenia výživného, za predpokladu, že sa bude realizovať v mieste doterajšieho pobytu maloletej, v Bratislave. Zročné výživné ponechal kolízny opatrovník na úvahe súdu.
7. V konaní súd postupom podľa ustanovenia § 38 Civilného mimosporového poriadku zisťoval aj názor maloletého dieťaťa. S maloletou bol dňa XX.XX.XXXX vykonaný pohovor v neprítomnosti rodičov a ich právnych zástupcov. Kolízny opatrovník sa pohovoru nezúčastnil, riadne predvolaný bol. Neprítomnosť dodatočne ospravedlnil organizačnými dôvodmi súvisiacimi s náhlym výpadkom zamestnancov. Maloletá V. v pohovore pred súdom uviedla, že oboch svojich rodičov má rada, má s nimi vytvorený pozitívny citový vzťah. Od kedy sa rodičia rozišli, býva s mamou. S otcom sa stretáva najmä počas víkendov, ktoré väčšinou trávia v X. z dôvodu vzdialenosti medzi X. a I. T.. Do I. T. zvyčajne cestujú, keď ide k otcovi na dlhší čas. U otca sa stretáva aj so svojimi nevlastnými bratmi (synovia otca), s ktorými dobre vychádza. Otec má v X. veľký byt, ona spáva v malej izbičke. S mamou býva v menšom byte, tento rok s nimi býva aj jej „druhá“ mama (partnerka matky). U mamy má aj mačku. V. vyslovila prianie ponechať veci tak ako doteraz. Vyhovuje jej to tak. Do I. T. ísť bývať nechce z dôvodu, že je to ďaleko a chce aj naďalej chodiť do školy v X.. Má tu všetkých kamarátov. Na školu, ktorú navštevuje je zvyknutá. Otcovi, do I. T. jej vyhovuje chodiť len počas víkendov a prázdnin.
8. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý otcom maloletého dieťaťa a to znalecké dokazovanie znalcom z odboru detskej psychológie za účelom zodpovedania otázky, ktorému z rodičov zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti v záujme jeho zdravého vývoja (návrh právneho zástupcu otca na č.l. 272). Vykonanie znaleckého dokazovania súd vyhodnotil s poukazom na článok 12 Civilného mimosporového poriadku ako nehospodárne, nadbytočné, a to najmä vo vzťahu k vzniku možnej psychickej záťaži maloletej, ktorá v danom prípade nie je odôvodnená zisteným skutočným stavom. Z vykonaných dôkazov nevyšla najavo žiadna relevantná skutočnosť spochybňujúca rodičovskú spôsobilosť alebo kompetenciu niektorého z rodičov. Otec faktickú osobnú starostlivosť matky o maloletú realizovanú od rozchodu rodičov v septembri 2018 v konaní nespochybňoval. Maloletá sa od času rozchodu rodičov, teda takmer štyri roky nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Bolo zistené, že maloletá má pozitívny citový vzťah k obidvom svojim rodičom, je v pravidelnom kontakte s druhým rodičom, nevznikla teda ani pochybnosť o vzájomnom rešpektovaní role druhého rodiča v živote dieťaťa niektorým z rodičov.
9. Podľa článku 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
10. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z z. v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
12. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
14. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Súd mal v danom prípade za preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2018, matka sa obrátila vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na súd, keďže sa rodičia na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o výšku výživného nevedeli dohodnúť. Súd preto uzavrel, že v danom prípade je potrebné postupovať podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine a upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej.
16. Súd rozhodujúc o návrhu matky a návrhu otca podanom v reakcii na návrh matky vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu dospel k záveru, že s v danom prípade je dôvodné vyhovieť návrhu matky a maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky. Návrh otca na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca súd z dôvodu, že výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali, že je v záujme maloletej zamietol. Z vykonaných dôkazov vrátane pohovoru s maloletou bolo zistené, že maloletá sa od rozchodu rodičov v septembri 2018 nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky, s ktorou býva v spoločnej domácnosti a u ktorej má vytvorené stabilné výchovné zázemie, čo spochybnené zo strany otca relevantne nebolo. S otcom sa pravidelne stretáva na základe dohody rodičov, najmä počas víkendov a prázdnin prevažne v X., kam otec za maloletou cestuje. Otec pracovne pôsobí v I. T.. Maloletá sa v pohovore pred súdom jednoznačne vyjadrila, že je naviazaná na prostredie v X.. V X. navštevuje Z. Š. na P. D., J. G.Í.. Na prostredie v škole je zvyknutá, zmenu školy nehce. V X. má všetkých kamarátov. Do I. T., kde otec toho času kvôli práci žije sa presťahovať odmieta. Je to pre ňu ďaleko. K otcovi, do I. T. jej vyhovuje chodiť len počas víkendov a prázdnin. Názor maloletej súd zohľadnil ako dôkaz pri rozhodovaní o návrhu matky a návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
17. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov maloletá od rozchodu rodičov v U. XXXX vyrastá na základe dohody obidvoch rodičov v istom režime rodičovskej starostlivosti a v pravidlách, ktoré pre ňu predstavujú stabilitu prostredia a ponúkajú jej pocit bezpečia, ktorý sa osvedčil. Bez pochybností bolo zistené, že maloletá má napriek rozpadu vzťahu rodičov vytvorený veľmi dobrý citový vzťah k obidvom z nich. Nachádza sa fakticky v osobnej starostlivosti matky, má však vytvorené vhodné podmienky aj pre zachovanie rovnocenného vzťahu s otcom, s ktorým sa pravidelne stretáva na základe dohody rodičov. Je preto v záujme maloletej tento pre maloletú známy a predvídateľný systém rodičovskej starostlivosti aj z dôvodu naplnenia pre dieťa dôležitého pocitu istoty bez vážneho dôvodu nemeniť. Preto súd v záujme maloletej rozhodol o návrhoch rodičov v otázke zverenia tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Pre vyhovenie návrhu otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti
súd nenašiel relevantné dôvody a oporu v zistenom skutočnom stave. Z pohľadu maloletej by zmena doterajšej osobnej starostlivosti znamenala stratu jej rodičmi vytvoreného prirodzeného prostredia. Zmena v podobe zverenia do osobnej starostlivosti otca spojená s presťahovaním, zmenou školy, stratou rovesníckych väzieb a potrebou adaptácie na nové podmienky by pre maloletú mohla tiež predstavovať nerešpektovanie jej želania a byť preto kontraproduktívna, s dopadom na vzťah s rodičmi. Nemožno vylúčiť ani neprimeranú záťaž maloletej následkom zmeny výchovného prostredia. Iná situácia, v danom prípade vzhľadom na zistený skutočný stav len fiktívna, by nastala ak by boli splnené podmienky pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V tomto zmysle sa vyjadril ak kolízny opatrovník, ktorý možnosť zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti (hoci ani jeden z rodičov taký návrh nepodal) spájal s predpokladom, že by tým zostalo zachované miesto obvyklého pobytu maloletej, X.. 18. Vo vzťahu k argumentácii otca, resp. jeho právneho zástupcu v prospech zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca založenej na spochybňovaní stability výchovného prostredia maloletej u matky z dôvodu jej partnerského vzťahu s cudzinkou a s tým vyslovenými domnienkami o budúcom mieste ich spolužitia bolo potrebné zo strany súdu prijať záver o ich nedôvodnosti. Rozhodujúci pre stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 Civilného sporového poriadku). V čase rozhodovania nebola zistená žiadna skutočnosť v tomto smere spochybňujúca stabilitu výchovného prostredia z matky. V kontexte s uvedeným je na mieste tiež uviesť, že otázka, kde, v akej krajine budú môcť matka a jej partnerka spolu žiť z dôvodu, že nejde o štátnu občianku krajiny Európskej únie, ktorú právny zástupca otca opakovane pertraktoval v konaní nebola predmetom konania. Pokiaľ ide o návrh otca zaoberať sa odborným posúdením, znaleckým dokazovaním otázkou komu z rodičov zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti v záujme jeho zdravého vývoja, odôvodnený otcom s poukazom na model partnerského spolužitia matky s týmto návrhom sa súd vysporiadal v odseku 8 odôvodnenia. Z tohto aspektu je dôležité uviesť, že sexuálna orientácia v zmysle platného práva nediskvalifikuje rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Samozrejme za predpokladu, že inak neexistuje pochybnosť o rodičovských kompetenciách tohto rodiča. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu otca, v naznačenom smere, že vzhľadom na špecifický model partnerského spolužitia matky má otec lepšie predpoklady na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti, resp. že je potrebné sa touto otázkou zaoberať znaleckým dokazovaním. Názor právneho zástupcu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v platnej právnej úprave, vychádza zrejme z presvedčenia. V danom prípade sa nejedná o rozhodovanie o náhradnej starostlivosti ani o osvojení dieťaťa párom rovnakého pohlavia. Ak by súd skúmal predpoklady rodičovskej starostlivosti o vlastné dieťa výlučne z dôvodu odlišnej sexuálnej orientácie rodiča a s tým spojeného možného modelu partnerstva, neprimerane by tým zasiahol do práv a právom chránených záujmov nielen rodičia, ale najmä dieťaťa, vyplývajúcich rodičovi a dieťaťu z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Navyše ak by sa tomuto hľadisku mala prikladať pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu váha, súd by musel skúmať tento aspekt zrejme u každého rodiča a nielen tam, kde sa rodič k odlišnej sexuálnej orientácii a partnerstvu v rámci nej otvorene hlási.
19. O úprave styku maloletej s druhým rodičom, otcom rozhodol súd podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine. Ako bolo zistené, rodičia sa vedia zhodnúť na styku otca s maloletou. Styk otca s maloletou je dlhodobo realizovaný bez súdnej úpravy. Právo styku v danom prípade je právom svedčiacim otcovi maloletej, ktorý styk s maloletou nenavrhol upraviť. Na úprave styku otca s maloletou netrvala napokon ani matka, ktorá túto alternatívu navrhla v rámci záverečnej reči. V prejednávanej veci preto súd s poukazom na zistený skutočný stav ponechal styk otca s maloletou na dohodu rodičov, keď dospel k záveru, že úprava styku súdom nie je nevyhnutná a dohoda rodičov o styku má z hľadiska záujmu maloletej prednosť pred súdnou úpravou. V danom prípade sa ako už bolo spomenuté ukázal styk realizovaný na základe dohody od septembra roku 2018 ako dlhodobo funkčný. 20. S poukazom na § 24 ods. 1 zákona o rodine v spojení s § 36 ods. 1 zákona o rodine súd tiež rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. V tejto otázke napokon rodičia dospeli ku konsenzu a prejavili tak pred súdom rešpekt k vzájomným rodičovským právam. 21. O výživnom na maloletú rozhodol súd podľa ustanovenia § 62 zákona o rodine podľa ktorého, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Súd o výživnom na maloletú rozhodoval tiež podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine podľa ktorého, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Súd prihliadol aj na ustanovenie § 76 ods. 1 zákona o rodine podľa ktorého, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné na mesiac dopredu.
24. Otec maloletej ako vyplýva zo záverov dokazovania (odsek 5) dosiahol za obdobie od júna roku 2019 do mája roku 2020 čistý príjem vo výške 1 123,27 eur. Z hľadiska majetkových pomerov bolo zistené, že je spoluvlastníkom v podiele jednej polovice k bytu na V. D. v X., ktorý má k dispozícii na užívanie. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 48-50), k plnoletému a maloletému dieťaťu, každá vo výške 170 eur mesačne. S ohľadom na takto zistené skutočnosti, odôvodnené mesačné náklady na maloletú, ustálené súdom v odseku 3 na sumu 540 eur ako zodpovedajúce veku a zohľadňujúce odôvodnené potreby maloletej, súd určil podľa ustanovení § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné otca na maloletú v sume 200 eur mesačne od podania návrhu matky, tj. od XX.XX.XXXX. Zohľadnil pritom nielen zárobkové pomery otca a odôvodnené výdavky maloletej, ale aj podiel otca na starostlivosti o maloletú. Bolo totiž preukázané, že najmä pokiaľ ide o školské prázdniny, otec realizuje rovnocenný styk s maloletou, s ktorou trávi polovicu školských prázdnin. Matka navrhla určiť výživné na maloletú vo výške 250 eur mesačne. Vzhľadom na závery súdu odôvodňujúce priznanú výšku výživného, súd vo zvyšku návrh matky zamietol.
25. V nadväznosti na závery týkajúce sa určenia výšky výživného, súd potom určil zročné výživné na maloletú za obdobie od XX.XX.XXXX, tj. od podania návrhu do 31.05.2022, v sume 3341,40 eur (41,40 za 2/2020 + 27 x 200 - 2100 ako zápočet sumy zaplatenej otcom ako výživné v rozhodnom období), ktoré uložil otcovi zaplatiť v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozsudku v zmysle § 44 CMP, podľa ktorého sú rozsudky o výživnom predbežne vykonateľné. Pokiaľ ide o zápočet finančných prostriedkov uhradených otcom na výživu maloletej, vrátane materiálnych plnení za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu, v konaní bolo zistené, že otec za rozhodné obdobie uhradil na výživnom sumu 2 100 eur. Suma pozostáva z dobrovoľných príspevkov otca na výživu maloletej vo výške 50 eur mesačne za obdobie od 03/2020 do 09/2020, spolu v sume 350 eur, ďalej z príspevkov otca na výživu maloletej vo výške 80 eur mesačne za obdobie od 10/2020 do 05/2022, spolu v sume 1600 eur a sumy 150 eur zaplatenej otcom za stomatologické ošetrenie maloletej.
26. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (ustanovenie § 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (ustanovenie § 376 ods. 2 CMP).