Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/104/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobcu E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. P. č. XXX, V. P. zast. JUDr. Jozefom Šimkom, advokátom so sídlom Ul. J. Derku 18, Trenčín proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, IČO 00 166 073 o náhradu škody takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3 762 €, spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 762 € od 02.04.2013 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania proti žalovanej v hodnote 88 %, o ktorej výške rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.05.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu titulom straty na čistom zárobku sumu 120 669,90,- Sk (4 005,49 €) s 9% úrokom z omeškania ročne od 24.04.2012 do zaplatenia.

2. Uviedol, že žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 01.10.2012 v zmysle § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej tiež „Ministerstvo“) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s jeho trestným stíhaním. Nakoľko Ministerstvo jeho nárok neuspokojilo podal žalobu.

3. Uviedol, že uznesením ČVS:ORP-21/3-OSV-TN-2006 zo dňa 04.01.2006 bolo začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197 ods. 1 a 2 Trestného zákona a pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Následne uznesením vyšetrovateľa ČVS:ORP-64/3-OVK-TN-2006 zo dňa 18.02.2006 bolo konanie proti nemu prekvalifikované na trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

4. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 4Tp/2/2006 zo dňa 05.01.2006 bol vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku účinného od 01.01.2006. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Tpo/10/2006 zo dňa 26.01.2006 bola jeho sťažnosť proti rozhodnutiu o jeho vzatí do väzby zamietnutá. Dňa 26.04.2006 bola na Okresný súd Trenčín podaná na žalobcu obžaloba. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 6T/49/2006 zo dňa 02.06.2006 bol ponechaný vo väzbe. Toto uznesenie napadol sťažnosťou, ktorú Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 3Tos/42/2006 zo dňa 23.06.2006 zamietol. Dňa 22.08.2006 bol Okresným súdom oslobodený spod obžaloby v celom rozsahu a bol z

väzby ihneď prepustený na slobodu. Rozsudok Okresného súdu Trenčín bol uznesením Krajského súdu zrušený a vec bola Okrasnému súdu Trenčín vrátená na nové konanie a rozhodnutie. Dňa 24.04.2012 bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín znova oslobodený podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. Voči tomuto rozsudku nepodal prokurátor ani odvolanie, pretože sa preukázalo, že si žalobcova bývalá manžela celý skutok vymyslela.

5. V tejto trestnej veci bol vzatý do väzby dňa 04.01.2006 a dňa 22.08.2006 bol prepustený z väzby na slobodu. Aj v roku 2006 bol zamestnaný v spoločnosti S T A B I L I T , spol. s r.o. ako murár a jeho čistý mesačný príjem bol 15 083,70,-Sk. Do práce nastúpil dňa 01.09.2006. Vzhľadom na uvedené si uplatnil náhradu škody za čas strávený nezákonnou väzbou za 8 mesiacov vo výške 8 x 15 083,70,-Sk. Uviedol, že neustále tvrdil počas celého trestného stíhania, že je nevinný a manželke fyzicky neublížil. Náhradu na stratu na zárobku si uplatňuje za celých 8 mesiacov, nakoľko za január mzdu nedostal a rovnako ani za celý mesiac august, nakoľko sa o deti staral sám.

6. Žalobca označil nasledovné dôkazy - listiny: žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania, Trestný spis Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/49/2006, potvrdenie spoločnosti S T A B I L I T , spol. s r.o., oznámenie spoločnosti S T A B I L I T , spol. s r.o., ročné zúčtovanie preddavkov na daň, uznesenie o vzatí do väzby, uznesenie o prepustení z väzby, rozsudok Okresného súdu Trenčín 6T/49/2006 zo dňa 22.08.2006, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne 2To/141/2006 zo dňa 27.11.2008, rozsudok Okresného súdu Trenčín 6T/49/2006, pracovnú zmluvu s dodatkom, výplatné pásky za rok 2005 a 2006, oznámenie zamestnávateľa, ročné zúčtovanie.

7. Žalovaná uviedla, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené tri podmienky: nezákonného rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Právo na náhradu škody - ušlého zisku spôsobeného rozhodnutím o väzbe nezakladá už samotná skutočnosť, že osoba bola vzatá do väzby a následne oslobodená. Žalobca musí preukázať, že vznik škody vznikol práve v príčinnej súvislosti s väzbou. Je potrebné mať na vedomí, že vzatie do väzby za splnenia zákonných predpokladov je dovoleným prostriedkom dočasného obmedzenia osobnej slobody osoby dôvodne podozrivej zo spáchania trestného činu. Na vzatie do väzby nie je nevyhnutné, aby bola vina osobe jednoznačne preukázaná, postačuje dôvodné podozrenie vzhľadom na charakter zabezpečovacieho inštitútu väzby. Je preto potrebné prihliadať na dôvody väzby a na opodstatnenosť obmedzenia osobnej slobody v čase vydanie uznesenia o vzatí do väzby. Uznesenie o vzatí do väzby bolo vydané z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku

- ide o dôvod prevencie s cieľom zamedziť možnosti pokračovania v trestnej činnosti či dokonaniu trestného činu. Je na mieste zdôrazniť a stotožniť sa názorom Krajského súdu v Trenčíne vyjadreného v uznesení č.k. 3Tos/42/2006-236 zo 23.06.2006, ktorý uviedol, že spoločnosť citlivo reaguje na domáce násilie a prípadne prehliadanie takéhoto násilia môže prinášať so sebou vážne následky na zdraví napadaných osôb, a preto je nevyhnutný osobitný prevenčný postup.

8. Podmienku vzniku práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe je aj zistenie, že neexistuje dôvod, pre ktorý zákon vznik tohto práva vylučuje. Žalobca sa však nevenuje otázke splnenia / nesplnenia negatívnych podmienok podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. Pre posudzovanie, či si osoba väzbu zavinila sú významné skutočnosti, ktoré viedli k vzatiu obvineného do väzby ako i samotný dôvod väzby. Zavinenie obvineného na vzatí do väzby potom znamená, že jeho zavinenie konanie bolo dôvodom na podanie a vyhovenie návrhu na vzatie do väzby. Žalobca bol do predmetného okamihu štyrikrát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť a trestnú činnosť hrubo narušujúcu občianske spolunažívanie a pre jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Dôvodnému podozreniu nasvedčovali nielen zranenia manželky, ale i výpoveď syna žalobcu, ktorého tvrdenia ohľadom agresívneho správania a bytia boli zhodné s tvrdeniami manželky. Pravdivosti tvrdení nasvedčovalo, že manželka v minulosti kontaktovala centrum poradenskopsychologických služieb a žiadala o ubytovanie z dôvodu agresívneho a násilného správania žalobcu. Aj z vykonaného dokazovania počas hlavného pojednávania bolo potvrdené, že manželka javila známky týranej osoby. V zmysle vyššie uvedeného žalobcovi nárok na náhradu škody nevznikol, nakoľko väzba bola zavinená a bola v tom čase riadne odôvodnená. Sudca pre prípravné konanie postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Správnosť nevyhnutnosti väzby bola vyjadrená Krajským súdom v Trenčíne, ktorý uznesením č.k. 3Tos/42/2006-236 zo dňa 23.06.2006 zamietol sťažnosť žalobcu a taktiež tým, že dňa 27.11.2008 zrušil prvostupňový oslobodzujúci rozsudok.

9. K výške uplatneného ušlého zisku žalovaní uviedla, že podstatnou otázkou je, či v čase výkonu väzby bol v platnom pracovnom pomere v spoločnosti S T A B I L I T , spol. s r.o. Priložená zmluva zo dňa 30.03.1996 je totiž zmluvou na dobu určitú. Zároveň uviedol, že žalobca pri výpočte svojho priemerného čistého zárobku chybne vychádza z príjmu, ktorý dosahoval po návrate z väzby. Na účely ušlého zárobku je však potrebné vychádzať čistého priemerného mesačného zárobku z obdobia predchádzajúceho väzbe. Navyše nie je správne zaokrúhľovať zárobok na celých 8 mesiacov, nakoľko vo väzbe bol iba v čase od 04.01.2006 do 22.08.0006 a náhrada ušlého zisku je možná iba za toto obdobie.

10. K uplatneným úrokom z omeškania žalovaná uviedla, že žalovanému nie je zrejmé, na základe čoho si žalobca uplatnil úrok od 24.04.2012. Pri nárokoch na náhradu škody čas plnenia nie je dohodnutý ani ustanovený právnym predpisom, teda škodca je povinný plniť prvý deň potom, čo ho veriteľ o to požiadal. Výška náhrady škody však závisí od rozhodnutia súdu, preto sa žalovaný nemôže dostať do omeškania prvý deň potom, čo ho veriteľ o to požiadal ani po uplynutí 6 mesiacov na predbežné prerokovanie nároku. Omeškanie vzniká až po uplynutí lehoty na plnenie vyplývajúcej z rozsudku. Žalovaná v prípade neúspechu požiadala o určenie 30 dňovej lehoty na plnenie, čo odôvodnila administratívnou náročnosťou vykonania úhrady. Zároveň uviedla, že petit žaloby je v časti úrokov z omeškania nevykonateľný z dôvodu absencie sumy, z ktorej sa úroky z omeškania žiadajú.

11. Ďalej uviedla, že pri preskúmaní podmienok zavinenia väzby je významné či správanie žalobcu alebo iné relevantné skutočnosti - doterajší život žalobcu apod. v danom prípade vyvolali obavu zakladajúcu niektorý z dôvodov väzby. V prípade, ak by súd dospel k tomu, že trestné stíhanie bolo vymyslené manželkou žalobcu mal by uplatniť princíp delenej zodpovednosti.

12. Žalovaná označila nasledovné dôkazy: trestný spis sp.zn. 6T/49/2006, odpis z registra trestov za účelom preukázania prechádzajúceho života žalobcu.

13. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, oznámením o výsledku predbežného prekovania, potvrdením o príjme, oznámením o výpočte priemernej čistej mzdy, ročným zúčtovaním preddavkov na daň, potvrdením o preddavkoch na daň, rozsudkom č.k. 6T/49/2006-369 zo dňa 24.04.2012, uznesením č.k. 4Tp/2/2006- zo dňa 05.01.2006, uznesením č.k. 6T/49/2006-289 zo dňa 22.08.2006, rozsudkom č.k. 6T/49/2006-290 zo dňa 22.08.2006, uznesením č.k. 2To/141/2006-302 zo dňa 27.11.2008, dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve, pracovnou zmluvou, mzdovými listami za rok 2005 a 2006, oznámením spoločnosti S T A B I L I T , spol. s r.o. zo dňa 27.08.2013, ročným zúčtovaním preddavkov na daň za rok 2006. Súd vykonal dokazovanie oznámením obsahu listín v trestnom spise, a to uznesením o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia zo dňa 04.01.2006, uznesením o zamietnutí sťažnosti zo dňa 05.01.2006, uznesením zo dňa 18.02.2006 o začatí trestného stíhania žalobcu ako obvineného, uznesením o zamietnutí sťažnosti zo dňa 17.03.2006, zápisnicou o zadržaní obvineného, podnetom na podanie väzby zo dňa 04.01.2006, návrhom na vzatie do väzby zo dňa 05.01.2006, zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 05.01.2006, uznesením o vzatí do väzby zo dňa 05.01.2006, uznesením č.k. 6Tpo/10/06-24 zo dňa 26.01.2006, zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 04.01.2006, zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 28.02.2006, zápisnicou o konfrontácií medzi obvineným a svedkom - poškodeným zo dňa 02.06.2006, potvrdením Centra poradenských psychologických služieb, dokladom o práceneschopnosti od MUDr. I. I., odpisom z Registra trestov, výpisom registra priestupkov, pracovným posudkom, správou o povesti, hodnotením z ÚVTOS, listom obžalovaného doručeného súdu 25.05.2006, zápisnicou o verejnom zasadnutí zo dňa 02.06.2006, sťažnosťou žalobcu proti rozhodnutiu o väzbe č.k. 6T/49/2006-231, uznesením Krajského súdu v Trenčíne 3Tos/42/2006-236 zo dňa 23.06.2006, uznesením č.k. 6T/49/2006-241, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 01.08.2006, uznesením č.k. 6T/49/2006-261, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 22.08.2006, uznesením č.k. 2To/141/206-302 zo dňa 27.11.2008 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

14. Uznesením ČVS:ORP-21/3/OSV-TN-2006-CH zo dňa 04.01.2006 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči žalobcovi pre prečin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 29.12.2005 mal slovne a fyzicky napadnúť L. K.. Voči uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením č.k. 4Pv 4/06 zo dňa 05.01.2006 zamietnutá.

15. Uznesením ČVS:ORP-64/1/-OVK-TN-2006 zo dňa 18.02.2006 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči žalobcovi pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že od presne nezisteného času roku 1994 naposledy dňa 29.12.2005 opakovane fyzicky napádal svoju manželku Šárku K., slovne ju urážal, ponižoval a pohŕdavo s ňou zaobchádzal. Voči uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením č.k. 4Pv4/06-50 zo dňa 17.03.2006 zamietnutá. Zamietnutie bolo odôvodnené tým, že svedkyňa - poškodená vo svojej výpovedi opísala konanie manžela spočívajúce v jej bití päsťami, kopaním, nadávaním, osočovaním a vyhrážkami a ďalšia svedkyňa uviedla, že si všimla, že poškodená máva v práci na rukách podliatiny ako i modriny v tvárovej oblasti.

16. Zo zápisnice o zadržaní obvineného vyplýva, že žalobca bol dňa 04.01.2006 zadržaný podľa § 86 Trestného poriadku. Následne bol dňa 04.01.2006 podaný podnet na Okresnú prokuratúru Trenčín na podanie návrhu na vzatie žalobcu do väzby. Dňa 05.01.2006 podala Okresná prokuratúra Trenčín na Okresný súd Trenčín návrh na vzatie žalobcu do väzby.

17. Zo zápisnice o výsluchu žalobcu zo dňa 04.01.2006 na útvare Policajného zboru vyplynulo, že vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie žalobca uviedol, že s uznesením ČVS:ORP-21/3/ OSV-TN-2006-CH zo dňa 04.01.2006 nesúhlasí a uviedol, že svoju manželku nenapadol, nezbil ju a ani ju nikdy v minulosti nezbil a ani ju zbiť nechce.

18. Zo zápisnice o výsluchu žalobcu napísanej na Okresnom súde Trenčín za účelom rozhodnutia o väzbe vyplýva, že osobná sloboda žalobcu bola obmedzená dňa 04.01.2006 o 10:30 po jeho výsluchu na polícii, na ktoré bol predvedený príslušníkmi policajného zboru, s ktorými šiel dobrovoľne. Vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie uviedol, že popiera, že by sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu ako i trestnej činnosti a nie je pravda ani to, že sa skutok stal ako je popísaný v uznesení o začatí trestného stíhania vznesení obvinenia. Uviedol, že je to výmysel jeho manželky. Zotrval na skutkových okolnostiach tak, ako ich vypovedal pred policajtom. Nezhody s manželkou uviedol, že nemá žiadne, normálne si vychádzajú. Zdôraznil, že je klamstvo, že mal manželku napadnúť uviedol, že ju nikdy neudrel ani ju nechcel napadnúť. Následne bol uznesením č.k. 4Tp/2/2006 zo dňa 05.01.2006 vzatý do väzby, ktorá začala 04.01.2006 o 10 hod. 30 min. Dôvod väzby bol podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Ako vyplýva z uznesenia č.k. 6Tpo/10/06-24 zo dňa 26.01.2006 podal žalobca proti uzneseniu o vzatí do väzby sťažnosť ktorá bola týmto uznesením zamietnutá. Ako vyplýva z uznesenia o vzatí žalobcu do väzby, väzbu odôvodňovala výpoveď svedkyne - poškodenej, nepriamo výpoveď ďalšej svedkyne a listinné dôkazy. Obavy z páchania trestnej činnosti žalobcom na slobode boli zvýraznené tým, že u obvineného boli zistené sklony k páchaniu trestnej činnosti s poukazom na jeho posledné odsúdenie, aj keď to mal zahladené.

19. Zo zápisnice o konfrontácii medzi žalobcom a jeho manželkou vyplýva, že žalobca poprel tvrdenia manželky, podľa ktorých ju mal fyzicky napadnúť a neustále jej ubližovať, biť ju a nadávať jej. Zároveň uviedol, že sa jej nikdy nevyhrážal.

20. V zápisnice o výsluchu žalobcu v Leopoldove dňa 28.02.2006 sa žalobca ku skutku, pre ktorý bol stíhaný vyjadril tak, že plne zotrváva na svojej výpovedi zo dňa 04.01.2006, ako i na výpovedi, v ktorú uviedol na Okresnom súde Trenčín, ako i na svojej výpovedi počas konfrontácie zo dňa 16.02.2006, a že sa manželke nikdy nevyhrážal.

21. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o spolupráci s Referátom poradenskopsychologických služieb vyplýva, že na začiatku decembra 2003 navštívila manželka žalobcu Centrum poradenskopsychologických služieb a žiadala o pomoc pre dlhotrvajúcu agresivitu žalobcu, ktoré malo mať stúpajúcu tendenciu, pričom domáce násilie malo byť páchané viac ako 8 rokov. Rozprávala o fyzických útokoch, hrubom a násilnom správaní žalobcu.

22. Z dokladu od MUDr. I. I. zo dňa 04.01.2006 vyplýva, že poškodená uviedla, že má spôsobené zranenia žalobcom a to zmliaždenie očnej gule, a vnútroočných tkanív, pomliaždenie oboch lícnych kostí, oderky a modriny v kŕčovej oblasti a oblasti stehna.

23. Z odpisu registra trestov žalobcu vyplýva, že v roku 1988 bol odsúdený pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky - odsúdenie bolo zahladené, v roku 1989 bol odsúdený pre prečin - odsúdenie

bolo zahladené, v roku 1995 bol odsúdený pre krádež - odsúdenie bolo zahladené a v roku 2001 bol odsúdený pre krádež - odsúdenie bolo zahladené.

24. Z registra priestupkov vyplynulo, že v roku 1999 podľa uznaný vinným pre priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch: Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

25. Z pracovného posudku z 13.02.2006 vyplýva, že žalobca bol hodnotený ako dobrý pracovník, ktorý nebol nikdy disciplinárne riešený a vzťah k nadriadeným mal dobrý. Zo správy o povesti zo dňa 17.02.2006 vyplýva, že na žalobcu zo strany susedov neboli hlásené žiadne sťažnosti, nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku. Zároveň podali informáciu, že jeho správanie v rodinnom živote, býva agresívne v čase požitia alkoholu, o čom bola obec upovedomená po poslednom incidente, na základe ktorého bol umiestnený do väzby v Leopoldove. Z uvedeného vyplýva, že informáciu o agresivite žalobcu získala obec na základe informácii o spáchaní skutku, pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný.

26. Z hodnotenia Ústavom na výkon väzby zo dňa 13.02.2006 vyplýva, že žalobca nemal problémy s adaptáciou, nevyvolával konflikty medzi spoluobvinenými, príkazy a nariadenia plní a rešpektuje. Nebol disciplinárne potrestaný.

27. V liste doručenom súdu daň 25.05.2006 žalobca uvádza vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bol stíhaný, že jeho manželka si naňho vymýšľa. Nikdy manželku nebil, netýral nevyhrážal sa jej a nenadával jej.

28. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 02,06.02006 žalovaný uviedol, že nesúhlasí s uzavretím dohody o vine a treste. Zároveň bol na verejnom zasadnutí rozhodnuté o ponechaní žalobcu vo väzbe, voči čomu podal žalobca sťažnosť. V sťažnosti opätovne poprel spáchanie skutku, označil ho za výmysel, manželke nikdy neublížil, nevyhrážal sa jej, netýral ju a nebil, a ani jej nenadával. Uznesením Krajského sudu v Trenčíne č.k. 3Tos 42/2006-236 bola sťažnosť zamietnutá ako nedôvodná.

29. Na hlavnom pojednávaní dňa 22.08.2006 bol žalobca oslobodený spod obžaloby a zároveň bol týmto dňom prepustený z väzby na slobodu. Oslobodzujúci rozsudok č.k. 6T/49/2006 -290 zo dňa 22.08.2006 bol uznesením Krajského súdu zrušený a vec bola vrátená Okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozsudkom č.k. 6T/49/2006-369 zo dňa 24.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2012 bol žalobca oslobodený spod obžaloby, nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok, za ktorý bol obžalovaný trestné stíhaný.

30. Žalobca bol ku dňu začatia väzby zamestnaný v spoločnosti S T A B I L I T , spol. s r.o., čo dokladá jeho pracovná zmluva z 30.03.1996. V pracovnej zmluve je síce uvedené, že sa jedná o pracovný pomer na dobu určitú do 30.11.1996, avšak z ďalších dohodnutých podmienok vyplýva, že pracovný pomer sa stal trvalým. Pracovná doba bola od 7:00 hod. do 15:00 hod. Existenciu pracovného pomeru dokladajú oznámenie zamestnávateľa zo dňa 27.8.2013 aj mzdové listy za rok 2005 a 2006, z ktorého vyplýva týždenný pracovný čas 40 hodín. Z oznámenia zamestnávateľa zo dňa 27.8.2013 vyplýva, že k januáru 2006 bol priemerný hrubý hodinový zárobok 103 Sk a priemerný čistý hodinový zárobok 86,73 Sk. Tento priemerný hrubý zárobok je vypočítaný z obdobia posledného štvrťroku 2005, čo vyplýva z toho, že za mesiac október odpracoval žalobca 96 hodín, za mesiac november 140 hodín, za mesiac december 120 hodín, pričom jeho základný plat za mesiac október bol 8928 Sk , november bol 13020 Sk, december bol 11 160 Sk, zároveň mu za mesiac október boli vyplatené mesačné odmeny v sume 960 Sk, za november 1400 Sk a za december 1200 Sk.

31. Z uvedeného vyplýva správnosť výpočtu hrubého priemerného hodinového zárobku, nakoľko súčet jeho základného platu s mesačnými odmenami vydelený počtom odpracovaných hodín za obdobie posledného štvrťroka 2005 sa rovná priemerného hodinovému hrubému zárobku ((8928+13020+11160+960+1400+1200): (96+140+120) = 103,-Sk). Výpočet priemerného hrubého hodinové zárobku, je tak v súlade s ustanovením § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.

32. Výpočet priemerného čistého mesačného zárobku upravuje § 134 ods. 4 a 9 Zákonníka práce. Za účelom výpočtu priemerného mesačný zárobku sa postupuje tak, že priemerný hodinový zárobok sa

vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca (§ 134 ods. 4 Zákonníka práce). Priemerný mesačný zárobok žalobcu pri 40 hodinovom pracovnom týždni kedy na jeden mesiac pripadá priemerne 21,74 osemhodinového pracovného dňa bol 17 913,76,-Sk (103 x 21,74 x 8).

33. Od tohto zárobku za účelom zistenia čistého zárobku je potrebné odpočítať v zmysle § 134 ods. 9 Zákonníka práce poistné na sociálne poistenie, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavok poistného na zdravotné poistenie, t.j. sumu 2 400,44,-Sk (13,40% z hrubej mzdy, z toho 4% zdravotné poistenie, 1,4% nemocenské poistného, 4% starobné dôchodkové poistenie, 3% invalidné dôchodkové poistenie, 1% poistenie v nezamestnanosti).

34. Takisto je potrebné odpočítať preddavok na daň (§ 134 ods. 9 Zákonníka práce). Výška preddavku na daň sa vypočítava z príjmu zamestnanca po odpočítaní poistného (2 400,44,-SK -13,40%) a príspevku na doplnkové dôchodkové pripoistenie vo výške 600,-Sk, nakoľko, ako vyplýva zo mzdového listu za rok 2005 tento príspevok vo výške 600,-Sk si žalobca platil (§ 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z.). Platenie doplnkové dôchodkové poistenia potvrdzuje aj ročné zúčtovanie, kde za 4 mesiace roku 2006 uhradil celkovo sumu 2400,-Sk.

35. Ďalej je potrebné odpočítať nezdaniteľnú časť základu dane, čo predstavuje 1/12 z 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na daňovníka (§ 35 ods. 1 písm b) zákona č. 595/2003 Z.z). Životné minimum bolo k 01.01.2005 vo výške 4 580,-Sk (§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z.) a teda 1/12 19,2 násobku sumy 4 580,-Sk je 7 328,-Sk). Výška preddavku je 19% z príjmu zamestnanca (17 913,76) po odpočítaní poistného (2 400,44) príspevku na dôchodkové poistenie 600,-SK a nezdaniteľnej časti základu dane (7328,-Sk), t.j. 19% z 7585,32, čo sa rovná 1 441,-Sk po zaokrúhlení nadol v zmysle § 47 v spojení s § 35 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Tento preddavok na daň sa znižuje o sumu 1/12 daňového bonusu v zmysle § 35 ods. 2 poslednej vety zákona no dani z príjmov. Žalobca ako vyplýva z potvrdenia o príjme zo závislej činnosti mal dve deti, na ktoré si daňový bonus uplatňoval. Výška daňového bonusu bola na jedno dieťa 5400,-Sk, čo je pri dvoch deťoch 10 800,-Sk (§33 zákona o dani z príjmov). 1/12 zo sumy 10800 je 900,-Sk, ktorý sa odpočíta od sumy preddavku. Teda výška preddavku, ktorú je potrebné odpočítať v zmysle § 134 ods. 9 Zákonníka práce je 541,-Sk.

36. Z uvedeného vyplýva čistý mesačný zárobok žalobcu v sume 14 972,32,-Sk (17913,76-2400,44-541), čo pri počte 173,92 mesačných pracovných hodín (21,74 x 8), predstavuje čistý hodinový zárobok žalobcu dosahovaný v poslednom štvrťroku 2005 vo sume 86,0874,-Sk. 37. Počas obdobia väzby bol fond pracovného času vrátane platených sviatkov (t.j. počet hodín za ktoré by žalobca dostal mzdu, nakoľko bol odmeňovaný mesačne v zmysle § 122 ods. 3 Zákonníka práce) 160 hodín za mesiac februára, 184 hodín za mesiac marec, 160 hodín za mesiac apríl, 184 hodín za mesiac máj, 176 hodín za mesiac jún, 168 hodín za mesiac júl. Od 01.08.2006 do 22.08.2006 bol fond pracovného času 128 hodín a za obdobie mesiaca január 2006, t.j. od 04.01.2006, 10.30 hod do 31.01.2006 156,50 hodín. Žalobca totiž v dôsledku obmedzenia osobnej slobody dňa 04.01.2006 pri pracovnom čase končiacom 15:00 mohol odrobiť v tento deň nebyť väzby ešte 4,5 hodiny.

38. Žalobca si žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnil z titulu ušlého zárobku z dôvodu nezákonnej väzby za obdobie od 4.1.2006 do 22.8.2006 sumu 4 005,49 eur, a to za celých prvých 8 mesiacov v roku 2006. Medzi stranami nebolo sporné, že žiadosť bola doručená žalovanej dňa 01.10.2012.

39. Žalovaná oznámením o výsledku predbežného prerokovania zo dňa 25.3.2013 oznámila žalobcovi, že jeho žiadosti nebude vyhovené. Medzi stranami nebolo sporné, že oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 02.04.2013.

40. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe.

41. Podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.

42. Podľa § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

43. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

44. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

45. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

46. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nebola spôsobená škoda na zdraví. Ustanovenie § 447 ods. 2 osobitného predpisu sa vzťahuje na tieto prípady primerane.

47. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

48. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

49. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

50. Podľa § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.07.2004, náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom poškodeného a s prípadným invalidným dôchodkom alebo čiastočným invalidným dôchodkom nesmie presahovať sumu určenú predpismi pracovného práva pre náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne; z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd určiť vyššiu sumu náhrady aj vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbalosťou.

51. Podľa § 122 ods. Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

52. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

53. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995, Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

54. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995, Z.z. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

55. V období od 11.07.2012 do 07.05.2012 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/20100701.html> 0,75%.

56. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170601>) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

57. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

58. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

59. Podľa § 134 ods. 9 Zákonníka práce, ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.

60. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v odseku 8. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [ § 11 ods. 1 písm. a)]; základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [ § 11 ods. 1 písm. a)]; na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. b) až e) a podľa § 11 ods. 2 zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, 122) prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.

61. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z., preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie je 19%. Tento preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 sumy daňového bonusu ( § 33).

62. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., základ dane, zdaniteľná mzda ( § 35), daň ( § 15 a 43), preddavky na daň ( § 34, 35, 42 a 44) a suma zodpovedajúca 2% zaplatenej dane podľa § 50 sa zaokrúhľujú na celé koruny nadol.

63. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení do 31.12.0005, daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy 123) alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy 124) a vykázal základ

dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, môže si uplatniť daňový bonus v sume 5 400 Sk ročne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom; 57) prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti 57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň.

64. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. v znení do 30.06.2005 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 4 580 Sk mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

65. Podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda.

66. Ako vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 5 písm. c) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobené rozhodnutím o väzbe, ak bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený. V uvedenej veci bol žalobca oslobodený spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 6T/49/2006-369 zo dňa 24.04.2012. V prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby je daná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú väzbou výsledkom tohto trestného konania - oslobodením. Ide o zodpovednosť objektívnu. Štát ako zodpovedný subjekt sa môže zodpovednosti za škodu zbaviť liberáciou za predpokladu, že preukáže, že obžalovaný si väzbu zavinil sám (§ 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z.)

67. Pojem zavinenie si väzby je potrebné chápať ako spôsobenie si - zadanie príčiny väzby samotným obvineným a tento pojem je potrebné vykladať reštriktívne. O zavinenie väzby žalobcom nemožno hovoriť, v prípade, ak bol páchateľ v minulosti za trestnú činnosť aj obdobného charakteru odsúdený. Najvyšší súd v správe sp. zn. Plsf 3/77, uviedol, že nemožno jednoznačne vidieť zavinenie na uvalení väzby len v tom, že okresný prokurátor zdôvodnil vzatie do väzby konštatovaním, že išlo napr. o osobu niekoľkokrát súdne trestanú pre majetkové a iné delikty a vzhľadom na osobu páchateľa je nebezpečenstvo, že by mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu a trestu, a že je to dôvodná obava, že by mohol i naďalej pokračovať v páchaní trestnej činnosti obdobnej povahy.

68. Teda podľa vyššie uvedeného nemožno vidieť zavinenie si väzby v tom, že žalobca bol už súdne trestaný či priestupkovo postihnutý, a preto existuje dôvodná obava, že by mohol v páchaní trestnej činnosti pokračovať, a to obzvlášť v prípade ako je tento keď jeho posledné odsúdenie bolo pre majetkovú, nie násilnú trestnú činnosť až v roku 2001, t.j. 4 roky pred spáchaním skutku. Na uvedenom závere nemení nič ani to, že sa správa sp. zn. Plsf 3/77 týkala ustanovenia § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 58/1969 Sb. Uvedené ustanovenie (právo na náhradu škody nemá ten, kto si väzbu zavinil sám, najmä tím, že pokusom o útek alebo iným svojim konaním dal príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom väzby či jej predĺženia), aj keď je konkrétnejšie, zodpovedá zmyslu ustanovení § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., a teda je jeho výklad aj v súčastnosti použiteľný.

69. Z obsahu trestného spisu vôbec nevyplýva zavinenie - zadanie príčiny na väzbu zo strany žalobcu, nakoľko ten v priebehu celého trestného konania skutok popieral, počas celého konania manželke nenadával, ani jej nehrozil násilím, a sú tak splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu, nakoľko je treba konštatovať, že žalobca si sám väzbu nezavinil. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že páchateľ bol do väzby vzatý z dôvodov, že zistené skutočnosti nasvedčovali spáchanie trestného činu teda, že bol vzatý do väzby v súlade s ustanovenia Trestného poriadku. Podstatné je, že skutočnosti odôvodňujúce väzbu žalobcu nespočívali v jeho zavinení, ako napríklad čiastočné sa priznanie ku skutku, vyhrážky produkované v priebehu trestného konania a podobne. Skutočnosti, o ktoré sa väzba opierala (výpoveď poškodenej, výpoveď svedkyne a listinné dôkazy - lekárska správa MUDr. I. I.) vôbec neboli produkované žalobcom, preto je potrebné konštatovať, že svoju väzbu si žalobca nezavinil. Ten totiž počas celého konania útoky na manželku popieral a ani počas celého trestného konania sa nedopustil takého konania, ktoré by uňho vytvorili dôvodnosť väzby.

70. Ďalšou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je existencia škody - ušlého zisku. Žalobca bol pred vzatím do väzby zamestnaný a počas väzby nemohol vykonávať prácu, teda mu vznikol ušlý zisk spočívajúci v strate jeho zárobku. Táto strata zárobku predstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla, a to z dôvodu väzby. Z uvedeného vyplýva aj príčinná súvislosť medzi väzbou žalobcu a škodou,

nakoľko jedinou prekážkou, pre ktorú žalobca nemohol vykonávať prácu bola jeho samotná väzba. Inak povedané, ak by nebol žalobca vo väzbe mohol vykonávať svoje zamestnanie a dosahovať zárobok.

71. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nebola spôsobená škoda na zdraví. V súčasnosti už neexistujúce ustanovenie § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa aplikuje len na prípadne, ak je strata na zárobku spôsobená škodou na zdraví.

72. Výška straty na zárobku predstavuje sumu, ktorú žalobca nebyť jeho väzby mohol počas výkonu zamestnania získať. Zákon pri strate na zárobku z iného dôvodu ako v dôsledku škody na zdravá síce nestanovuje z akých údajov treba pre určenie výšky škody vychádzať, avšak analogicky predstavuje najbližšie ustanovenie spôsobu náhrady škody na strate na zárobku väzbou ustanovenie § 445 OZ, ktoré stanovuje, že pre určenie výšky straty na zárobku je treba vychádzať z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

73. Priemerný čistý hodinový zárobok žalobcu bol pred obdobím väzby vo výške 86,0874,-Sk. Počas výkonu väzby žalobca objektívne nemohol vykonávať prácu u svojho zamestnávateľa v rozsahu 1 316,5 hodín z fondu pracovného času. Z uvedeného vyplýva, že strata na zárobku žalobcu bola v sume 113 334,06,-Sk = 3 762 € (89,0874,-Sk x 1316,50 / 30,126), a to za obdobie väzby od 04.01.2006 od 10.30 hod do 22.08.2006, a teda súd túto sumu ako dôvodnú žalobcovi priznal. Žalobca si však uplatnil náhradu škody spôsobenú väzbou za celý mesiac január a celý mesiac august roku 2006 napriek tomu, že nebol vo väzbe počas celých týchto dvoch mesiacov. V danom prípade možno konštatovať, že v príčinnej súvislosti s väzbou je strata na zárobku iba za skutočné obdobie väzby. Z dôvodu, že ostatné dni mesiaca január a august 2006 nebol žalobca vo väzbe, nie je strata na zárobku spočívajúca v tom, že nedostal za tieto dni mzdu v príčinnej súvislosti s väzbou, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

74. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne od 24.04.2012. Nárok na úroky z omeškania ako i začatie omeškania je v prípade zodpovednosti za škodu upravené špeciálnym ustanovením v § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Omeškanie tak nezačína plynúť, na rozdiel od všeobecnej úpravy, druhým dňom nasledujúcim od výzvy na plnenie či dňom právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku. Ale lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Šesťmesačná lehota na predbežné prerokovania nároku začala plynúť dňom doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie, t.j. dňa 01.10.2012. Podľa § 122 ods. 2 koniec lehoty na prerokovanie tak pripadol na 01.04.2013. Nakoľko šesťmesačná lehota uplynula skôr než bolo žalobcovi doručené oznámenie o nevyhovení jeho nároku (02.04.2013) dostala sa žalovaná do omeškania dňa 02.04.2013, t.j. deň nasledujúci po plynutí šesťmesačnej lehoty. Nakoľko záväzkový vzťah - vzťah zodpovednosti za škodu vznikol právoplatnosťou rozsudku o oslobodení žalobcu je výška úrokov z omeškania o 8% väčšia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania (§ 3 ods. 1 v spojení s § 10c nariadenia vlády č. 87/1995). K prvému dňu omeškania (02.04.2013) je tak výška úroku z omeškania 8,75% ročne. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3 762 € od 02.04.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. K námietke nevykonateľnosti petitu v časti úroku z omeškania z dôvodu, že žalobca neuviedol sumu z akej úrok z omeškania požaduje, súd uvádza, že vzhľadom nato, že v konaní žalobca uplatňoval iba jednu sumu, je zrejmé z akej sumy úrok z omeškania požadoval a preto je žalobný návrh v tejto časti zrejmý.

75. K návrhu žalovanej na uplatnenie princípu delenej zodpovednosti za škodu v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že aplikovanie tohto princípu v prípade zodpovednosti štátu za škodu neprichádza do úvahy, nakoľko v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z.z., je vo vzťahu k žalobcovi subjektom, ktorý za škodu zodpovedá iba štát, a preto je delená zodpovednosť vylúčená.

76. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

77. Žalovaná požiadala z dôvodu administratívnej náročnosti z realizovania úhrady, na ktorú bola zaviazaná rozsudku o určenie 30-dňovej lehoty na plnenie. Nakoľko, žalovaný uviedol, že súhlasí s dlhšou lehotou, súd určil lehotu na plnenia na 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

78. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „CSP“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

79. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

80. Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 255 ods. 2 CSP. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy istiny a poplatkov vo výške 4 005,49 € s príslušenstvom, pričom súd žalobcovi priznal sumu 3 762 €. Žalobca tak bol úspešný v sume 3 762 €, čo predstavuje 94% z uplatneného nároku a neúspešný v sume 243,49 €, čo prestavuje 6%. Čistý úspech žalobcu tak dosiahol úspechu žalobcu bol 88% (94-6), a preto žalobcovi patrí vo vzťahu k žalovanému náhrada trov konania v miere 88%. O výške náhrady trov rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.