Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Sa/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. U. XXX/XX, XXX XX Q., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, so sídlom Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-6/2021 zo dňa 11. marca 2021

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov súdneho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.05.2021 v spojení s doplnením žaloby zo dňa 02.08.2021 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. Žalobca uviedol, že sa necíti byť vinný z priestupku, ktorého sa mal dopustiť dňa 21.10.2019 a mal za to, že vinníkom v tomto priestupku je poškodená. V žalobe poukázal na postup dopravného policajta. Uviedol, že priamo nad miestom priestupku bola na stĺpe verejného osvetlenia vyvesená kamera. Rozhodnutie o vine by bolo zrejmé z kamerového záznamu. Bolo mu oznámené, že kamera nad križovatkou Nováková - Moyzesova bola v čase 09:40 21.10.2019 obrátená práve opačne na miesto pred železničnou stanicou v časti smer autobusová stanica. Dodnes, i napriek tomu, že žalobca to uplatnil v odvolaní, mu nebol tento záznam z kamery poskytnutý. Žalobca mal za to, že tento záznam by dokázal, že poškodená klamala, keď vychádzala z vedľajšej cesty na hlavnú, vraj videla odstavené autobusy pred železničnou stanicou, ktoré tam nestáli a uvedené by dokazoval aj harmonogram SAD, pretože autobusy niekedy stoja a čakajú na harmonogramom určený čas odchodu. V čase 09:40 hod. dňa 21.10.2019 tam nestal ani jeden autobus. Žalobca odmieta, ak mu bolo kladené za vinu, že sa dostatočne nemohol venovať situácii na ceste, pretože viezol drevené latky a tieto mu mali prekážať vo výhľade do spätných zrkadiel. Podľa žalobcu fotodokumentácia dokazuje, že mal výhľad do spätného zrkadla, zrkadiel rovnaký ako keby tam tieto latky nemal. Žalobca v žalobe poukázal na konfrontáciu s poškodenou. Konfrontáciou chcel dokázať, že poškodená vošla na hlavnú cestu, pričom v tom čase žalobca cúval, riadne a zodpovedne striedavo sledoval v spätných zrkadlách situáciu za sebou. Snažil sa cúvať k pravému boku hlavnej cesty, pretože mal za to, že aj keby obmedzil tretiu osobu, táto by mala možnosť ho obísť a takúto možnosť mala aj poškodená, pretože v mieste nehody je cesta široká približne 10 - 12 metrov. Žalobca v žalobe pripustil, že pri cúvaní pravdepodobne prehliadol auto poškodenej, keď vošla na hlavnú cestu, pretože v tom čase 4 - 5 sekúnd mohol sledovať situáciu v pravom alebo vnútrom spätnom zrkadle. V čase stretu vozidiel žalobca práve pozeral ľavé spätné zrkadlo, čo dokazujú aj polohy aut v čase po nehode. Poškodená, keď vystúpila z auta po nehode, jej prvé slová boli, že si myslela, že sa idem otočiť a potom ju zaujímala škoda. Žalobca bol názoru, že poškodená vyšla na hlavnú cestu s myšlienkou, že sa idem otočiť, tak že zastanem na tej širokej hlavnej ceste, z ktorej polohy sa ľahko otočím a ona bude mať voľnú cestu vojsť do svojho jazdného pruhu.

Žalobca uviedol, že mohla obísť jeho auto po ľavej strane, avšak pre myšlienku, že sa budem otáčať, auto zabrzdila tesne pred stretom a zostala stáť krížom cez hlavnú cestu.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dôvodom jej podania je aj skutočnosť, keď priestupok mal preskúmať znalec z odboru dopravy, ale rozhodnutie nebolo dané žalobcovi k nahliadnutiu. Žalobca mal za to, že pri konaní o priestupku bol Dopravný inšpektorát Martin zaujatý a napomáhal poškodenej. Žalobca uviedol, že dopravný policajt, ktorý viedol správne konanie, bol voči nemu nahnevaný, čo sa prejavilo aj pri spisovaní zápisnice. Žalobca poukázal na správanie sa dopravného policajta, ktoré preukazuje jeho zaujatosť voči žalobcovi. Žalobca sa necíti byť priamym vinníkom dopravnej nehody, a preto žiadal rozhodnutie o priestupku zrušiť spolu aj s uložením pokuty vo výške 250,- Eur. K dátumu prevzatia rozhodnutia žalobca uviedol, že nemá k dispozícii obálku, aby tento dátum vedel uviesť. Dátum ale vie preukázať krajský dopravný inšpektorát, ktorý rozhodnutie žalobcovi posielal. Žalobca prehlásil, že rozhodnutie žalovaného prevzal v dňoch od 16.03.2021 do 19.03.2021.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 06.10.2021. Uviedol, že trvá na vytýčení pojednávania. K žalobnému dôvodu žalobcu, že sa necíti byť vinným z dopravného priestupku, žalovaný uviedol, že v rozhodnutí na strane 4 zdôvodnil, že žalobca zavinil dopravnú nehodu. Žalovaný sa v odvolaní zaoberal aj kamerovým záznamom a tým, prečo nie je v spise kamerový záznam. Žalobcovi nebolo dané za vinu porušenie o cestnej premávke, ale prvostupňový orgán a žalovaný ako odvolací orgán uviedli, že vodič - žalobca mal obmedzenú pohyblivosť pri otáčaní, a to uloženým nákladom medzi prednými sedadlami a tým aj zhoršený výhľad za vozidlo. K tvrdeniu žalobcu, že mu nebolo umožnené nahliadnuť k vyjadreniu znalca, žalovaný poukázal na to, že žalobca počas konania bol oboznámený s celým spisovým materiálom, čo potvrdzuje zápisnica z ústneho pojednávania č. ORP-P-505/DI-E-2019 zo dňa 26.11.2020, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že žalobca bol upovedomený o tom, že súčasťou spisového materiálu je listinný dôkaz „odborné vyjadrenie“ spracované znalcom H.. Q. E. a po poučení vlastnoručným podpisom potvrdil, že poučeniu v plnej miere porozumel, bol oboznámený so spisovým materiálom. K žalobcom tvrdenej zaujatosti zo strany Dopravného inšpektorátu Martin žalovaný uviedol, že žalobca nevzniesol námietku zaujatosti ani počas riešenia veci na prvostupňovom správnom orgáne ani počas odvolacieho konania. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

4. Postupom krajského súdu bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi podaním zo dňa 11.10.2021 (č.l. 55 spisu) spolu s poučením podľa č.l. 56 spisu s výzvou na vyjadrenie sa, ktorú možnosť žalobca nevyužil. Ku kvalifikovanému doručeniu krajský súd upriamuje pozornosť na č.l. 74 až 77 spisu.

5. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Martine, Okresný dopravný inšpektorát, so sídlom Novomeského 34, 036 01 Martin rozhodnutím Č.p.: ORP-P-505/DI-E-2019 zo dňa 11.12.2020 rozhodol o priestupku tak, že tohto sa dopustil žalobca, keď dňa 21.10.2019 v čase o 09:40 hod. cúval s osobným motorovým vozidlom zn. Citroen C5 EČ MT-452AS po miestnej komunikácii ulice Novákovej v Obci Martin v smere cúvania na autobusovú zastávku, kde sa počas tohto plne nevenoval vedeniu vozidla, nesprával sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, svoje správanie neprispôsobil situácii v cestnej premávke a zadnou časťou svojho vozidla narazil zn. Citroen C5 EČ MT-452AS narazil do prednej časti za ním stojaceho osobného motorového vozidla zn. Ford Focus EČ MT-114EK, ktorá viedla vodička pani S. O'O.. K zraneniu osôb nedošlo, alkohol zistený nebol. Súčasťou spisového materiálu je listinný dôkaz „Odborné vyjadrenie“ vypracované znalcom H.. Q. E. zo dňa 18.11.2019 pod číslom ORP-P-196/DI-E-2019. Prvostupňový orgán skonštatoval, že týmto svojím konaním porušil , , o cestnej premávke a uznal sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“), za čo mu podľa ust. bola uložená pokuta vo výške 250,- Eur.

6. Rozhodnutím prvostupňového orgánu bolo žalobcovi uložené, aby uhradil trovy konania vo výške 16,- Eur spolu s pokutou v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán popísal priebeh dopravného priestupku. Ďalej v odôvodnení uviedol, že súčasťou spisového materiálu bolo odborné vyjadrenie vypracované znalcom H.. Q. E. zo dňa 18.11.2019 pod číslom ORP-P-196/DI-E-2019, ktorý konštatoval ...„skutočnosť, že vodič vozidla Citroen

cúval naďalej a dokonca aj potom, čo vodička vozidla Ford mala začať trúbiť, nemohla uvedená vodička už ďalej nijakým spôsobom ovplyvniť.“ Rovnako sa znalec stotožnil s jej konaním, ktoré opísala výrokom ...„tak som zastala a bála som sa cúvať, pretože som nechcela ísť naspäť na vedľajšiu cestu, a to z dôvodu, že som nemala riadny rozhľad na oba smery a nevedela som, či idú vozidla v druhom pruhu.“ Podľa znalca konala technicky správne tak, aby nevytvárala inú, novú kolíznu situáciu, ktorú by už naopak vytvorila sama. Správny orgán OR PZ ODI Martin prijal názor, že v priebehu objasňovania priestupku sa nedalo jednoznačne určiť príčinu vzniku dopravnej nehody, preto bol požiadaný o odborné vyjadrenie práve znalec z odboru doprava cestná H.. Q. E., ktorému boli položené konkrétne otázky, na ktoré mal zodpovedať. Výsledky vykonaného znaleckého skúmania obsiahnuté v odbornom vyjadrení boli objektívne, presné a vylučujúce akúkoľvek pochybnosť o spôsobe, akým boli získané a závery znalca zodpovedajú priebehu konania a použitiu všetkých dostupných dôkazov. Odborné vyjadrenie bolo v správnom konaní hodnotené ako jeden z dôkazov, ktorý prispieva k riadnemu objasneniu veci. Znalec konštatoval, že pohyb vozidla Citroen nebol obvyklým pohybom a ak zodpovednosť za takto vykonaný manéver spočíva na vodičovi, ktorý ho vykonáva, t.j. žalobcovi, v takom prípade by konanie menovaného vodiča vozidla Citroen bolo príčinou nielen vzniku kolíznej situácie, ale bolo by tiež priamou technickou príčinou vzniku predmetnej nehody medzi vozidlami značky Citroen a Ford. Ak vodička vozidla Ford na vzniknutú situáciu reagovala spôsobom, že keď videla vozidlo, ktoré cúva, tak zastala a čakala, čo sa stane, počínala si podľa názoru znalca technicky dostatočne správne. Prvostupňový orgán ďalej poukázal na zápisnicu z ústneho pojednávania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prvostupňový orgán pri rozhodnutí o priestupku mal k dispozícii správu o výsledku objasňovania priestupku ORP-P-196/DI-MT-2019, kde sa jednoznačne poukazuje na zavinenie žalobcu, záznam o podaní oznámenia zo dňa 21.10.2019 pánom Q. Y. - žalobcom, vyjadrenie ku priestupku, záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 21.10.2019 zo strany S. R. a ďalšie dôkazy, ktoré sú číselne označené bodom 4. až 11.. Prvostupňový orgán konštatoval, že z fotodokumentácie miesta dopravnej nehody je jednoznačné, že vodič pán Y. Q. mal vo vozidle náklad, ktorý bol uložený v strede vozidlá od zadných sedadiel až k riadiacej páke medzi prednými sedadlami. Na fotke č. 20, ktorú pán Y. videl na ústnom pojednávaní, je zrejmé, že vodič nemá dobrý výhľad na pravé spätné zrkadlo a na fotke č. 21 - 25 (ktoré videl pán Y. na ústnom pojednávaní) je evidentné, že ako vodič mal obmedzenú pohyblivosť pri otáčaní, a to uloženým nákladom medzi prednými sedadlami a tým aj zhoršený výhľad za vozidlo, a teda pri cúvaní mal vodič - žalobca, pán Y. znemožnený výhľad v určitých miestach za vozidlom. Do zápisnice z ústneho pojednávania vzniesol námietku, na ktorú mu bolo počas výsluchu aj odpovedané, a to v rámci výsluchu pani R..

7. V ďalšej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správny orgán poukázal na subjekt, subjektívnu stránku, objekt a objektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku. Prvostupňový orgán mal zabezpečené všetky potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom výška uloženej sankcie bola výsledkom správneho uváženia zo strany správneho orgánu. Postih za priestupok musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Uložená sankcia vo výške 250,- Eur bola v dolnej možnej hranici, pričom bolo prihliadnuté na závažnosť priestupku, jeho následky, spôsob spáchania priestupku, mieru zavinenia a bolo vzaté do úvahy aj to, či obvinený za obdobný priestupok bol v posledných rokoch postihnutý, bolo prihliadnuté na osobné a majetkové pomery. Prvostupňový orgán pri uložení sankcie prihliadol na to, že skutok nebol spáchaný porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Priestupok bol spáchaný konaním, nie opomenutím, t.j. konaním, ktoré bolo v rozpore s pravidlami cestnej premávky. Prvostupňový orgán prihliadol aj na to, že obvinený sa na ústnom pojednávaní správal slušne, pričom k svojmu priestupku sa nepriznal, nebol si vedomý zavinenia dopravnej nehody. Obvinený podľa vykonaných dôkazov spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. .

8. Na základe podaného odvolania žalobcu konal žalovaný ako odvolací orgán, ktorý rozhodnutím č. KRPZ-ZA-KDI-SK-6/2021 zo dňa 11. marca 2021 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine č. ORP-P-505/ DI-E-2019 zo dňa 11.12.2020. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na skutok, ktorého sa dopustil žalobca, ktorý bol vyhodnotený ako priestupok z titulu porušenia ust. , a o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. a podľa ust. bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 250,- Eur. Žalovaný poukázal na rozhodnutie o priestupku prvostupňového

správneho orgánu, v ktorom bolo konštatované, že účastník konania - žalobca dňa 21.10.2019 v čase o 09:40 hod. cúval s osobným motorovým vozidlom značky Citroen C5 evidenčné číslo MT452AS po miestnej komunikácii ulice Novákovej v Obci Martin v smere cúvania na autobusovú zastávku, kde sa počas tohto plne nevenoval vedeniu vozidla, nesprával sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, svoje správanie neprispôsobil situácii v cestnej premávke a zadnou časťou svojho vozidla narazil do prednej časti za ním stojaceho osobného motorového vozidla značky Ford Focus evidenčné číslo MT114EK, ktoré viedla vodička pani S. R... K zraneniu osôb nedošlo, alkohol nebol zistený. Súčasťou spisového materiálu sa stal listinný dôkaz „Odborné vyjadrenie“ vypracované znalcom H.. Q. E. zo dňa 18.11.2019 pod číslom ORP-P-196/DI-E-2019. Žalovaný v časti I. odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na listinné dôkazy zaobstarané v priebehu objasňovania priestupku uvedené pod poradovým číslom 1. až 15. a na listinné dôkazy vytvorené v priebehu správneho konania o priestupku uvedené pod poradovým číslom 1. až 7.. Žalovaný v časti II. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie ako aj postup, ktorý mu predchádzal a konštatoval, že prvostupňový orgán postupoval v súlade s vykonaným dokazovaním a pokiaľ nebola vykonaná rekonštrukcia priestupku, tak žalovaný poukázal na to, že žalobca ako účastník konania dňa 26.11.2020 na ústnom pojednávaní bol poučený podľa zákona, oboznámený s celým spisovým materiálom, ktorý sa týkal priestupku, z ktorého bol obvinený, vyjadril sa k veci, pričom nedal návrh na doplnenie dokazovania. Podľa žalovaného ani vykonanie rekonštrukcie by neprispelo k lepšiemu objasneniu veci. Ak aj žalobca tvrdil, že sa necíti byť vinným z dopravnej nehody, tak žalovaný poukázal na ust. , v spojení s . Zo znaleckého posudku č. 9/2019 vypracovaného znalcom H.. Q. E. vyplynulo podľa zistení, šetrení a odborných záverov, že ak účastník konania - žalobca so svojím vozidlom cúval, teda pohyboval sa v danej časti vozovky spôsobom technicky neobvyklým, s odkazom na definíciu kolíznej situácie musí platiť, že príčinou vzniku kolíznej situácie muselo byť práve konanie žalobcu. Žalovaný mal za to, že žalobca svojím konaním zavinil dopravnú nehodu, keď s vozidlom cúval po obojsmernej ceste, a to cca 30 m, teda nevyužíval komunikáciu obvyklým spôsobom, dostatočne sa nevenoval vedeniu vozidla a nevšimol si motorové vozidlo, ktoré zastavilo na cestnej komunikácii, do ktorého následne narazil. Žalobca narazil do druhého vozidla, ktoré v tom čase už stálo a nevytvorilo mu náhlu prekážku. Uvedené vyplynulo z výpovede S. R. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že si druhé vozidlo nevšimol. Žalobca vedel, že ide cúvať do križovatky, nakoľko chcel v nej následne odbočiť vľavo, pričom v čase, keď začal so svojím vozidlom cúvať, nevidel v ľavom spätnom zrkadle vozidlo, ktoré vychádzalo z vedľajšej cesty na hlavnú. Následne začal kontrolovať ďalšie dve spätné zrkadlá počas cúvania, pričom nestihol skontrolovať ľavé spätné zrkadlo a došlo ku kontaktu vozidiel, a teda zo strany účastníka konania došlo k porušeniu ust. . K žiadosti žalobcu k urobeniu výpisu z telefónu mestskej polície, kedy bolo volané a požiadané o zábery z kamery, žalovaný uviedol, že z úradného záznamu č. ORP-P-196/DI-MT-2019 zo dňa 21.10.2019 vyplynulo, že npor. V. A. vykonal kontrolu kamerového záznamu na Mestskej polícií Martin, pričom zistil, že v čase dopravnej nehody kamerový systém nesnímal miesto dopravnej nehody, a preto vyžiadanie výpisov hovorov bolo bezpredmetné. Žalovaný konštatoval v časti III. odôvodnenia svojho rozhodnutia, že prvostupňový orgán postupoval zákonným spôsobom. K rozhodnutiu mal dostatok dôkazov, tieto správne vyhodnotil, spoľahlivo bolo preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku a tým neboli zistené dôvody na zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

9. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. (ďalej len „“) za dodržania ust. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového orgánu v zmysle podanej správnej žaloby, z dôvodov v nej uvedených podľa ust. v spojení s ust. a žalobu žalobcu (ust. a nasledujúce ustanovenia ) zamietol ako nedôvodnú za aplikácie ust. .

10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -82 zo dňa 19.04.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.05.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. .

11. Primárne krajský súd k svojmu procesnému postupu, a to k prejednaniu žaloby žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania, poukazuje na podanú žalobu žalobcu spolu s jej doplnením na č.l. 36 spisu, keď žalobca nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu, a to v podaní zo dňa 06.10.2021 (č.l. 50 spisu) síce trval na vytýčení pojednávania, avšak výzvou krajského súdu zo dňa 04.04.2022 (č.l. 79 spisu) za aplikácie procesno-právnej domnienky podľa ust. v spojení s ust. bol žalovaný v lehote 3 dní vyzvaný, či súhlasí s rozhodnutím správneho súdu bez pojednávania, pretože žalobca nariadenie pojednávania nežiada. Súčasne žalovaný vo výzve zo dňa 04.04.2022 bol poučený, že ak v lehote určenej správnym súdom, a to v lehote 3 dní nezašle stanovisko, krajský súd bude mať za to, že súhlasí s prejednaním žaloby žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa ust. v spojení s ust. . Predmetná výzva krajského súdu v zmysle doručenky na č.l. 80 spisu bola žalovanému doručená dňa 04.04.2022. Podľa krajského súdu uplynutím lehoty 3 dní žalovanému od doručenia výzvy krajského súdu, a to výzvy zo dňa 04.04.2022, v ktorej bola zahrnutá procesno-právna domnienka, nastal dôsledok procesno-právnej domnienky, a to súhlas žalovaného s prejednaním veci postupom bez nariadenia pojednávania. Krajský súd mal za to, že mal splnené procesné podmienky k prejednaniu veci postupom bez nariadenia pojednávania, keď žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a u žalovaného nastala procesno-právna domnienka súhlasu žalovaného s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Podľa krajského súdu nastala situácia v zmysle ust. , pretože nebol tu žiaden z dôvodov v zmysle ust. až e) , aby vo veci bolo nariadené pojednávanie.

12. Krajský súd okrem vyššie uvedeného má za to, že mal splnené podmienky k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania aj z dôvodu, že zásada bezprostrednosti a ústnosti nie je absolútna a konanie neprebieha len v bezprostrednej a úzkej komunikácii účastníkov konania so správnym súdom. Preto celé konanie obsahuje aj prvky písomnosti a komunikácie medzi účastníkmi konania, ktorá je sprostredkovaná správnym súdom. V správnom súdnictve rozhodovanie bez nariadenia pojednávania je prípustné z viacerých dôvodov, z ktorých je potrebné zdôrazniť ten, že správny súd nie je skutkovým súdom, t.j. zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie prípadnej nezákonnosti. Konanie pred správnym súdom zásadne nie je konaním nachádzacím ale preskúmavacím a svojim charakterom sa viac približuje konaniu pred civilným odvolacím súdom. Správny súd pri rozhodovaní o veci principiálne nevychádza z poznatkov, ktoré by získal na ústnom pojednávaní. Ďalším podstatným dôvodom, pre ktorý sa vec v správnom súdnictve prejednáva aj bez nariadenia ústneho pojednávania, je skutočnosť, že správny súd, až na zákonom stanovené konkrétne výnimky, je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa ust. vrátane žalobných dôvodov podľa ust. , pričom žalobca rozsah a dôvody žaloby môže meniť iba do uplynutia lehoty na podanie žaloby podľa ust. , . Správny súd tak môže rozhodnúť na základe obsahu spisov, správny súd v podstate nevykonáva dokazovanie, účastníci v prípade nariadeného pojednávania len prednesú svoje písomné podania (žalobu, vyjadrenie), správny súd sa oboznamuje s obsahom administratívneho spisu, s dôkazmi v ňom obsiahnutými a vo veci rozhodne. V postupe krajského súdu, ktorý prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania, je potrebné zohľadniť aj súčasnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva i Súdneho dvora Európskej únie, v zmysle ktorej princíp ústnosti neznamená iba a výlučne nariadenie ústneho pojednávania, ale postačujú i písomné vyjadrenia.

13. Podľa administratívneho spisu krajský súd mal za zistené, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 24.03.2021. K doručeniu žaloby pôvodne na Okresný súd Martin podľa prezenčnej pečiatky na č.l. 1 spisu došlo dňa 13.05.2021. Žaloba žalobcu preto bola podaná včas, v zákonnej lehote podľa ust. .

14. Žalobca žalobou zo dňa 13.05.2021 v spojení s jej doplnením podaním zo dňa 02.08.2021 (č.l. 36 spisu), na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -32 zo dňa 28.06.2021, určil rozsah prieskumu a žiadal, aby bolo rozhodnutie žalovaného zrušené.

15. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol ďalšieho účastníka, a to Okresný dopravný inšpektorát so sídlom Novomestského 34, 036 01 Martin, tak krajský súd žalobcu ako aj žalovaného podaním zo dňa 17.01.2022 (č.l. 67, 68 spisu) upovedomil o okruhu ďalších účastníkov konania tak, že ďalej nebude konať s označeným ďalším účastníkom podľa žaloby žalobcu zo dňa 13.05.2021, a to s Okresným dopravným inšpektorátom Martin, pretože z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že

ide o prvostupňový správny orgán, ktorý nemá postavenie ďalšieho účastníka konania v zmysle ust. .

16. Ak žalobca v žalobe poukazoval na zaujatosť dopravného policajta, ktorý viedol správne konanie pred prvostupňovým správnym orgánom, tak v tejto časti žalobný dôvod nebol relevantný. Z pripojeného administratívneho spisu nebolo preukázané, že by žalovaný v konaní pred prvostupňovým orgánom a ani v rámci odvolacieho konania uplatnil námietku zaujatosti, o ktorej by v zmysle ust. v spojení s ust. až malo byť rozhodované. Ak zo strany žalobcu absentovala námietka zaujatosti pred prvostupňovým ako aj pred odvolacím orgánom, tak táto v konaní podanej žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného nemohla tvoriť relevantný žalobný dôvod v zmysle ust. , pretože z tohto dôvodu uvádzaného žalobcom v žalobe nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

17. Krajský súd po oboznámení sa so žalobnými dôvodmi ako aj pripojeným administratívnym spisom konštatuje, že žalobné dôvody žalobcu sa prekrývali s odvolacími dôvodmi, o ktorých v celosti rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán. Podstatou žalobných dôvodov žalobcu bolo tvrdenie v tom, že žalobca nie je vinný zo spáchania dopravného priestupku. Žalobca v žalobe namietal vyjadrenia poškodenej k tejto dopravnej udalosti a zotrval na tom, že kamerový záznam by dokázal to, že poškodená nehovorila pravdu, preukázal by, že vinníkom dopravnej nehody nie je žalobca. Žalobca v žalobe namietal, že nebol oboznámený so záverom znalca.

18. Krajský súd na základe žalobných dôvodov žalobcu po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré rozhodnutiu žalovaného predchádzalo v spojení s administratívnym spisom konštatuje zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj konania a rozhodnutia prvostupňového orgánu.

19. Zodpovednosť žalobcu za dopravný priestupok bola preukázané v súhrne dôkazmi, ktoré boli vykonané pred správnym orgánom.

20. Vo veci dopravného priestupku bolo vykonané aj odborné posúdenie H.. Q. E., znalcom z odboru dopravy cestná, ktorý podal Odborné vyjadrenie č. 9/2019 zo dňa 01. decembra 2019. Podľa zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 26.11.2020 bol žalobca oboznámený s tým, že súčasťou spisového materiálu je aj listinný dôkaz, a to Odborné vyjadrenie vypracované znalcom H.. Q. E. č. 9/2019, čo vyplýva z prvej strany zápisnice z ústneho pojednávania, pod ktorým údajom o odbornom vyjadrení podanom znalcom H.. Q. E. je uvedené meno a podpis žalobcu. Krajský súd poukazuje na obsah zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 26.11.2020 pred prvostupňovým orgánom, kde sa aj na 9 strane zápisnice z ústneho pojednávania poukazuje na odborné vyjadrenie vypracované znalcom H.. Q. E.. V konaní pred správnym orgánom bolo preukázané, že bol dodržaný zákonný postup, keď žalobca bol oboznámený na ústnom pojednávaní o tom, že súčasťou dôkazov je aj odborné vyjadrenie znalca H.. Q. E.. Ak túto skutočnosť žalobca potvrdil podpisom na zápisnici z ústneho pojednávania, tak nebolo možné vyhodnotiť jeho žalobný dôvod o tom, že nebol oboznámený s týmto odborným vyjadrením ako relevantný. Krajský súd vzhľadom k vyššie uvedenému konštatuje, že žalobca bol oboznámený s odborným vyjadrením.

21. V časti žaloby, v ktorej namietal, že nebol zabezpečený kamerový záznam, ktorý by dokázal jeho nevinu a súčasne by preukázal, že poškodená klamala, rovnako nešlo o žalobný dôvod, ktorý by bol spôsobilý zasiahnuť do zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu. Z pripojeného administratívneho spisu, čo bolo premietnuté aj do odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, vyplynulo, že bola vykonaná kontrola kamerového záznamu, pričom bolo zistené, že v čase dopravnej nehody kamerový systém nesnímal miesto dopravnej nehody. Úradný záznam ohľadne tohto kamerového systému tvorí súčasť administratívneho spisu (č.l. 42) Č.p.: ORP-P-196/DI-MT-2019 zo dňa 21.10.2019. Krajský súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného nezistil dôvod, pre ktorý by nemalo byť z tohto obsahu úradného záznamu vychádzané.

22. Naviac krajský súd poukazuje na to, že bolo vykonané v konaní pred správnym orgánom aj odborné vyhodnotenie dopravnej situácie podaním Odborného vyjadrenia znalca H.. Q. E. č. 9/2019 (ďalej aj len „odborné vyjadrenie“) zo dňa 1 decembra 2019, podľa ktorého bola konštatovaná zodpovednosť žalobcu.

23. Podľa ust. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

24. Podľa ust. správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

25. Podľa ust. , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

26. Podľa ust. , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. Podľa ust. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

28. Podľa ust. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.

29. Podľa ust. , ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

30. Podľa ust. objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

31. Podľa ust. , ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, môže správny orgán bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok ().

32. Podľa ust. účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

33. Podľa ust. účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

34. Podľa ust. vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

35. Podľa ust. vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.

36. Podľa ust. za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) a i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

37. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, t.j. či správne orgány pri podanej správnej žalobe a v nej vymedzených žalobných dôvodov rešpektovali hmotno-právne a procesno-právne predpisy. V

správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na to, či vykonané dôkazy, z ktorých bolo vychádzané, logicky robia možným prijatý skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval na právnu vec relevantný právny predpis (primerane sa poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č.k. -21). Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd výlučne preskúmava zákonnosť právoplatného rozhodnutia.

38. Je nepochybné, že účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z ust. definovaným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku v tomto konaní, a to priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na naplnenie subjektívnej stránky postačuje v zmysle zavinenie z nedbanlivosti. Úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy, t.j. či dôkazy sú dostatočné na preukázanie zodpovednosti za priestupok. Pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu je vyjadrená ust. Správneho poriadku. Pokiaľ je dodržaná, tak nie je možné prijať záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatok dôvodov.

39. Podľa krajského súdu podstatné v konaní o priestupku bolo, že príčinou dopravnej nehody bolo to, že žalobca sa dostatočne nevenoval dopravnej situácii, keď pri jeho manévre cúvania s vozidlom ( ) spôsobil kolíziu s vozidlom Ford Focus EČ MT-114EK, ktoré viedla vodička pani S. R.. Vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia bol vyjadrený skutok, keď dňa 21.10.2019 v čase o 09:40 hod. žalobca cúval s osobným motorovým vozidlom zn. Citroen C5 EČ MT-452AS po miestnej komunikácii ulice Novákovej v Obci Martin v smere cúvania na autobusovú zastávku, kde sa počas tohto plne nevenoval vedeniu vozidla, nesprával sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, svoje správanie neprispôsobil situácii v cestnej premávke a zadnou časťou svojho vozidla zn. Citroen C5 EČ MT-452AS narazil do prednej časti za ním stojaceho osobného motorového vozidla zn. Ford Focus EČ MT-114EK, ktoré viedla vodička pani S. R.. V podstate to, že sa žalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle ust. potvrdzoval aj žalobca, ak sám v podanej žalobe zo dňa 13.05.2021 na strane 4 uviedol ...„pri mojom cúvaní som pravdepodobne prehliadol auto poškodenej, keď vošla na hlavnú cestu, nakoľko som mohol práve v tom čase 4 - 5 sekúnd sledovať situáciu v pravom alebo vnútornom spätnom zrkadle, pretože v čase stretu našich vozidiel som práve pozeral ľavé spätné zrkadlo.“ V odbornom vyjadrení znalec uviedol, že zodpovednosť za manéver cúvania spočíva na vodičovi, ktorý ho vykonáva, t.j. na žalobcovi a v takom prípade konanie menovaného vodiča vozidla Citroen bolo príčinou nielen vzniku kolíznej situácie, ale bolo tiež priamou technickou príčinou vzniku predmetnej nehody medzi vozidlami Citroen a Ford. V odbornom vyjadrení znalec poukázal na to, že v čase zrážky žalobca ako vodič s vozidlom cúval, a teda on narazil do vozidla Ford a nie opačne. Ďalej z odborného vyjadrenia vyplýva, že keďže vodič vozidla Citroen v kritickej dobe so svojím vozidlom cúval, to znamená, pohyboval sa v danej časti vozovky spôsobom podľa názoru znalca technicky nie obvyklým, potom s odkazom na definíciu kolíznej situácie musí platiť, že príčinou vzniku kolíznej situácie muselo byť práve konanie vodiča vozidla Citroen, t.j. žalobcu. Znalec v odbornom vyjadrení potvrdil, že ak vodička vozidla Ford na vzniknutú situáciu reagovala tým spôsobom, ktorý uviedla vo výpovedi, t.j. že keď videla cúvať vozidlo žalobcu, zastala a čakala, tak podľa znalca si počínala technicky dostatočne správne, aby nevytvárala inú, novú kolíznu situáciu, ktorú by už naopak vytvorila ona sama. V súhrnosti podklady, dôkazy vykonané pred správnym orgánom preukázali, že príčinou dopravnej nehody bolo správanie sa žalobcu, resp. manéver cúvania žalobcu, ktorý spôsobil kolíziu, a to keď narazil do vozidla za ním. Podľa názoru krajského súdu v dostatočnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie na posúdenie zodpovednosti za priestupok, ktorú nesie žalobca.

40. Krajský súd nezistil žiadne nedostatky pri vykonanom dokazovaní, pri zisťovaní skutočností, z ktorých žalovaný pri rozhodnutí vychádzal. Dokazovanie vykonané pred správnym orgánom dalo objektívny podklad pre závery, ktoré boli prijaté žalovaným a prvostupňovým orgánom, keď boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa ust. , ako aj že zaň

zodpovedá žalobca. Správne skonštatoval žalovaný, ako odvolací orgán, že žalobca zavinil dopravnú nehodu pri cúvaní so svojím vozidlom. Pri cúvaní si nevšimol motorové vozidlo, ktoré zastavilo na cestnej komunikácii, do ktorého narazil, pričom žalobca nemal vytvorenú náhlu prekážku druhým vozidlom, do ktorého narazil. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, pokiaľ uskutočnil žalobca ako vodič manéver cúvania, mal pri ňom dbať zvýšenej opatrnosti tak, aby neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky, čo však v potrebnom rozsahu neurobil, a preto nesie zodpovednosť za priestupok. Krajský súd dodáva, že sankcia za uložený priestupok zodpovedala zákonným pravidlám jej ukladania, ktoré vyplývajú z ust. .

41. Krajský súd po zohľadnení žalobných dôvodov, oboznámením sa s administratívnym spisom, rozhodnutím žalovaného, ako aj postupu, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, konštatoval, že žaloba žalobcu nebola dôvodná a túto zamietol.

42. O nároku na náhradu trov súdneho konania krajský súd rozhodol podľa ust. , , . V súdnom konaní bol úspešný žalovaný, na strane ktorého neboli zistené okolnosti výnimočnosti pre priznanie nároku na náhradu trov súdneho konania, ani to, že by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby žalovanému nahradil trovy súdneho konania, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.