Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-260-2017.pdf
PDF · 89.01 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/260/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, 2/ A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX, oboch zastúpených splnomocneným zástupcom LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Žilina, Hlinkovo námestie č. 1, IČO: 47 253 096, proti žalovanému: Urbariát pozemkové spoločenstvo obce Ochodnica, so sídlom Ochodnica č. 475, IČO: 42 348 943, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom B., F. M. č. X, o určenie, že uznesenie prijaté na valnom zhromaždení Urbariátu pozemkového spoločenstva obce Ochodnica zo dňa 21.02.2015, ktoré sa konalo v priestoroch Požiarnej zbrojnice v Ochodnici, je neplatné, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/389/2015-148 zo dňa 13. marca 2017, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 2C/389/2015-148 zo dňa 13.03.2017 žalobný návrh v plnom rozsahu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ (ďalej „žalobcovia“) sú povinní uhradiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia v plnom rozsahu vo výške 100 %. Rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu 1/ (E. R.) a žalobkyňa 2/ sa domáhali určenia, že uznesenie prijaté na valnom zhromaždení Urbariátu pozemkového spoločenstva obce Ochodnica, sídlo Ochodnica č. 475 zo dňa 21.02.2015, ktoré sa konalo v priestoroch Požiarnej zbrojnice v Ochodnici, je neplatné. Súd s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného skúmal, či boli splnené podmienky ust. § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či to právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa súdu žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali naliehavý právny záujem v tejto veci. Svoje požiadavky a tvrdenia môžu ako spoluvlastníci naďalej uplatňovať na zhromaždeniach. Aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného vyplynulo, že na ďalšom valnom zhromaždení dokonca došlo k výmene členov výboru. Na tomto zhromaždení sa však žalobcovia ani nezúčastnili, kde by využili svoje právo zvoliť si svojich zástupcov ako členov výboru. Ale ani táto skutočnosť im nebráni, aby opätovne, prípadne sami zvolali valné zhromaždenie, samozrejme v súlade so stanovami v tomto prípade (ak o to písomne požiadajú členovia spoločenstva, ktorých hlasy predstavujú aspoň tretinu hlasov spoločenstva v termíne, ktorý navrhnú členovia spoločenstva). Pokiaľ by súd pripustil takúto argumentáciu, že by takouto určovacou žalobou rozhodol o tom, že toto uznesenie valného zhromaždenia je neplatné, nemalo by to žiaden právny význam vzhľadom na postavenie žalobcov, ktorí nedisponujú väčšinou hlasov v spoločenstve. Opätovne by valné zhromaždenie znovu prijalo takéto uznesenie. Súd preto len z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali naliehavosť právneho záujmu, žalobu zamietol. Následne považoval za nadbytočné vypočúvať svedkov, ako to navrhovali žalobcovia, resp. ako to navrhoval neskôr žalovaný. Súd sa ani ďalšími dôkazmi nezaoberal. O trovách
konania rozhodoval v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. V tomto konaní je zrejmé, že to bol žalovaný, ktorý mal plný úspech, preto má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobcovia mali za to, že podmienka ich naliehavého právneho záujmu je jednoznačne splnená, keďže každý z členov Urbariátu má hlasovacie práva a rozhodnutia prijaté na valných zhromaždeniach sa priamo dotýkajú ich subjektívnych práv a povinností. Naliehavosť ich právneho záujmu „sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný“, čo pre nich jednoznačne je, keďže uznesenie valného zhromaždenia sa dotýka priamo ich vlastníckeho práva. Žalobcovia mali za to, že nemajú inú možnosť ako sa domáhať ochrany svojich práv, ako práve podaním určovacej žaloby. Z uvedeného dôvodu sú presvedčení, že odmietnutím žaloby došlo k denegatio iustitiae. Poukázali na to, že na pojednávaní uviedli odkaz na niekoľko rozhodnutí súdov SR (aj Okresného súdu Žilina), kde súd v identických veciach naliehavý právny záujem konštatoval. Všetky tieto ich argumenty však ostali v odôvodnení rozsudku bez povšimnutia a preto súd vec nesprávne právne posúdil a rozsudok je arbitrárny. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že ich naliehavý právny záujem je daný aj v smere, že pokiaľ žalobca (správne žalovaný - poznámka odvolacieho súdu) dokázal prijať uznesenie nezákonným spôsobom raz v minulosti, môže takto konať aj v budúcnosti, a to bez právnych dôsledkov. Z toho dôvodu je naliehavý právny záujem nevyvrátiteľný, s čím sa však konajúci súd nevysporiadal. Podľa žalobcov súd taktiež poprel ich právo domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou, ktoré vyplýva priamo z ust. § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákona o pozemkových spoločenstvách“) deklarujúce, že prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. Z vyššieho uvedeného je teda irelevantné, že majú možnosť aj naďalej zúčastňovať sa valných zhromaždení a hlasovať na nich. V ďalšej časti žalobcovia namietali, že pre rozhodnutie podstatné závery nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené, čo zakladá aj jeho nepreskúmateľnosť, ako aj arbitrárnosť. Súd sa vôbec nezaoberal ich argumentáciou a nevykonal dôkazy, ktoré navrhovali. Za procesné pochybenie tiež považovali, že súd ako vyplýva z obsahu zápisníc z jednotlivých pojednávaní zrejme opomenul vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanú § 181 ods. 2 C. s. p., a to určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. V tejto súvislosti poukazovali na rozhodnutia NS SR (sp. zn. 3Cdo 236/2010, 3MCdo 18/2010). Súd tiež nevykonal riadne dokazovanie listinami v zmysle § 204 C. s. p., nakoľko zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní vyplýva, že súd len oboznámil doterajší priebeh konania. Podľa žalobcov vady konania zakladajú ich odňatie možnosti konať pred súdom, prípadne inú vadu v konaní v zmysle § 365 ods. 2 písm. d/ C. s. p. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a ich žalobe vyhovel, alebo rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, § 391 C. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:
5. V preskúmavanej veci okresný súd zamietol žalobný návrh o určenie, že uznesenie prijaté na valnom zhromaždení urbariátu pozemkového spoločenstva obce Ochodnica zo dňa 21.02.2015, ktoré sa konalo v priestoroch Požiarnej zbrojnice v Ochodnici, je neplatné a to pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
6. Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní ohľadom posúdenia nedostatku naliehavého právneho záujmu skúmaného s poukazom na ust. § 137 písm. c/ C. s. p. namietali nesprávne právne posúdenie veci.
7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
8. Podľa ust. § 137 písm. c/ C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. Ustanovenie § 137 zakotvuje pozitívne právne členenie súkromnoprávnych žalôb na viaceré druhy, a to - žalobu o splnení povinnosti, - žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu, - žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, - žalobu na určenie právnej skutočnosti, - inú žalobu v § 137 neuvedenú. Kritériom pre pozitívno-právne členenie žalôb podľa § 137 je (v zásade) žalobný návrh (petit). Pri určovacej žalobe (§ 137 písm. c/) znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba), alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba).
10. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy.
11. Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne)existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný.
12. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný.
13. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní pri právach a povinnostiach taký počet hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa § 9 ods. 4.
14. Podľa ust. § 15 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách, zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a/, b/, d/, h/ a i/ nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva; v ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje, alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1, 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.
15. Podľa odvolacieho súdu aj keď podaná žaloba je určovacou žalobou (v čase začatia konania (30.07.2015) podľa ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, v čase rozhodovania súdu (13.03.2017) podľa § 137 písm. c/ C. s. p., nebolo v konaní opodstatnené riešiť, či žalobcovia majú alebo nemajú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože ide o žalobu, ktorú zákon o pozemkových spoločenstvách v ust. § 15 ods. 2 výslovne predpokladá. Ide teda o obdobu, napríklad, žalôb na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Takéto žaloby Občiansky zákonník v ust. § 711 ods. 6 výslovne zakotvuje a naliehavý právny záujem u nich neskúma.
16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
17. V ďalšom konaní s ohľadom na aktívnu legitimáciu žalobcu 1/ odvolací súd dáva okresnému súdu do pozornosti ust. § 80 ods. 1 C. s. p. Podľa tohto ustanovenia, ak po začatí konania nastala právna
skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práva alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (ods. 1). Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1/ ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované (ods. 2). Z obsahu spisu vyplýva, že vzhľadom na návrh pôvodného žalobcu 1/ E. R. (č.l. 85 spisu) súd na pojednávaní dňa 13.03.2017 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu, namiesto E. R. vstupuje do konania H. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX. Súd v zápisnici konštatoval, že vyhlásené uznesenie písomné vypracované nebude vzhľadom na tú skutočnosť, že sporové strany sú na pojednávaní prítomné. Následne bolo zistené, že žalobca 1/ H. R. na pojednávaní nie je prítomný. Žalobca 1/ v konaní predložil len plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi na zastupovanie v konaní (č.l. 126 spisu), ktorý v jeho mene neprejavil súhlas so vstupom do konania. Aj keď proti predmetnému uzneseniu o zmene subjektov nie je prípustné odvolanie (§ 357 C. s. p.) nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť. Okamih právoplatnosti uznesenia je naviazaný buď na uplynutie lehoty na podanie odvolania alebo podanie sťažnosti, ktorá začína plynúť od doručenia uznesenia, alebo na okamih doručenia, pokiaľ proti uzneseniu nie je prípustná sťažnosť ani odvolanie. Uvedené vyplýva z ust. § 238 ods. 2 C. s. p. podľa ktorého ak proti uzneseniu nemožno podať odvolanie alebo sťažnosť, je právoplatné doručením. Vzhľadom na to by sa mal v ďalšom konaní žalobca 1/ výslovne vyjadriť či súhlasí so vstupom do konania na strane žalobcu a vyhlásené uznesenie by malo byť písomne vyhotovené a doručené stranám sporu. Následne sa okresný súd bude zaoberať skutočnosťami pre ktoré žalobcovia považujú predmetné uznesenie, prijaté na valnom zhromaždení Urbariátu pozemkového spoločenstva obce Ochodnica zo dňa 21.02.2015, ktoré sa konalo v priestoroch Požiarnej zbrojnice v Ochodnici, za neplatné. Zistené skutočnosti súd vyhodnotí a vec právne posúdi. Svoje rozhodnutie odôvodní podľa kritérií uvedených v ust. § 220 C. s. p. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
P o u č e n i e :Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).