Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoPr/8/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, proti žalovanému: H. J., H. XX, D. S., zastúpenému advokátkou JUDr. Ivanou Igazovou, Mýtna 11, Bratislava, o zaplatenie 2.298,94 eura s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Cpr/10/2013-179, zo dňa 15.10.2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.298,94 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % p.a. zo sumy 2.298,94 eura od 5.8.2014 do zaplatenia a trovy konania 137,50 eura.

2. V odôvodnení uviedol, že zaplatenia žalovanej sumy s prísl. sa žalobca domáhal na tom skutkovom základe, že žalovaný ako jeho zamestnanec v rozpore s pracovným predpisom vykonal po telefonickom nahlásení odcudzenia platobnej karty jej blokáciu iba v internom systéme žalobcu Profile a blokáciu nenahlásil spoločnosti First Data Slovakia, s.r.o. V dôsledku uvedeného bolo ďalej možné vykonávať transakcie prostredníctvom platobnej karty a takto boli realizované neoprávnené transakcie v celkovej výške 2.298,94 eura. Pre nesprávny postup žalovaného žalobca uznal reklamáciu klienta za oprávnenú a uhradil mu škodu v uvedenej výške.

3. Žalovaný v konaní namietol, že nebol oboznámený so žiadnym interným predpisom, ktorý by stanovoval povinnosť vykonať blokáciu karty v systéme First Data Slovakia, s.r.o. Žalobca vybavil reklamáciu bez zistenia, či bolo podané oznámenie o trestnom čine, a bez toho, že by sám podal oznámenie o trestnom čine. Poukázal na to, ku škode došlo minimálne spoluzavinením klientky a neodôvodnením reklamácie zo strany banky.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že klientka žalobcu T. X. dňa 24.3.2012 telefonicky nahlásila odcudzenie platobnej karty č. XXXX XXXX XXXX XXXX na pobočke žalobcu nachádzajúcej sa v obchodnom centre Polus city center; zároveň požiadala o zablokovanie platobnej karty. Požiadavku klientky žalobcu vybavoval žalovaný ako zamestnanec žalobcu, ktorý však vykonal blokáciu platobnej karty iba v systéme Profile a nenahlásil jej blokáciu spoločnosti First Data. V dôsledku uvedeného boli prostredníctvom platobnej karty realizované neoprávnené transakcie v celkovej výške 2.298,94 eura. Z dôvodu nesprávneho postupu žalovaného žalobca uznal reklamáciu klienta za oprávnenú a uhradil mu škodu v uvedenej výške. Povinnosť zablokovať platobnú kartu aj zaslaním faxovej požiadavky o zablokovanie platobnej karty do First Data vyplývala žalovanému z pracovného predpisu č. 03/2012-1 (bod 14.3 odsek 201 Pracovného predpisu č. 03/2012 - 1 „Medzinárodné platobné karty“), s ktorým bol žalobca oboznámený na školení konanom v dňoch 8.7.2010, 15.7.2010, 26.7.2010, 27.7.2010, 28.7.2010, 29.7.2010 a 30.7.2010. Žalovaný teda nepostupoval v súlade s pracovným

predpisom, čím porušil svoje pracovné povinnosti, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda vo výške klientovi uhradených finančných prostriedkov, t.j. 2.298,94 eura. Žalobca preukázal vznik škody vo výške 2.298,94 eura ako i skutočnosť, že škoda mu vznikla zavineným porušením povinností žalovaného pri plnení pracovných úloh. Žalovaný nepoprel, že vykonal blokáciu platobnej karty iba v systéme Profile a že nenahlásil jej blokáciu spoločnosti First Data. V konaní bolo taktiež preukázané, že žalovaný sa zúčastnil adaptačného školenia zamestnancov, kde bol oboznámený s pracovnými predpismi žalobcu. Súd prvej inštancie neprihliadol na obranu žalovaného, že žalobca vybavil reklamáciu bez zisťovania, či bolo podané oznámenie o trestnom čine, a bez toho, že by sám podal oznámenie o trestnom čine; neprihliadol ani na tvrdenie, že ku škode došlo minimálne spoluzavinením klientky a neodôvodnením reklamácie zo strany žalobcu. Tieto skutočnosti mal totiž z hľadiska posúdenia zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu irelevantné. K námietke žalovaného, že žalobca porušil § 191 ods. 2 Zákonníka práce, keď údajnú vzniknutú škodu s ním neprerokoval v zákonom stanovenej lehote, súd prvej inštancie neprihliadol, keď táto lehota má len poriadkový charakter.

5. Na základe uvedených skutočností s poukazom na § 179 ods. 1 a § 186 ods. 1 Zákonníka práce súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu škody 2.298,94 eura. Žalovanému uložil i povinnosť zaplatiť v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 23.3.2013, kedy uplynula lehota na plnenie určená vo výzve žalobcu zo dňa 11.3.2013, ktorú výzvu doručoval žalobca na poslednú známu adresu žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ktoré vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh vo výške 137,50 eura.

6. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobu zamietnuť. Mal za to, že z napadnutého rozsudku vôbec nie je zrejmé, na základe čoho mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca riadne a zákonným spôsobom žalovaného pred nástupom do práce (alebo neskôr) preukázateľne oboznámil s pracovným poriadkom vzťahujúcim sa na postup pri blokácii karty. Uviedol, že nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver, že s pracovným predpisom č. 03/2012 bol žalovaný oboznámený na školení konanom v špecifikovaných dňoch. Z prezenčných listín totiž vyplýva len tá skutočnosť, že žalovaný bol v dané dni účastníkom školení banky, ktorých obsah ani zameranie nie sú nikde špecifikované a ich konkrétny obsah nebol v konaní preukázaný. Záver súdu prvej inštancie, že konkrétna povinnosť vyplývala žalovanému z pracovného predpisu, s ktorým bol oboznámený na adaptačnom školení, ktorého obsah však nepoznal, je preto nesprávny a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou, že okrem potvrdenia o účasti žalovaného na vstupnom všeobecnom „adaptačnom“ školení žalobca nepreukázal, že by bol žalovaného oboznámil s akýmkoľvek interným predpisom alebo pracovným poriadkom, týkajúcim sa akéhokoľvek pracovného postupu. Nevysporiadal sa ani s ďalším argumentom spochybňujúcim samotný vznik škody, keď žalobca v zmysle svojich interných predpisov nebol povinný na uznanie reklamácie a pri jej uznaní postupoval v rozpore a nad ich rámec; ak by sa nimi dôsledne riadil, nemusel reklamácii vyhovieť a žiadna škoda by mu nevznikla. Žalovaný mal za nedostatočné zdôvodnenie súdu prvej inštancie, že tento neprihliadol na takúto obranu bez toho, aby rozviedol, z akého dôvodu nepovažuje tieto tvrdenia za relevantné. Žalovaný považoval za nedostatočne zistený skutkový stav aj ohľadom samotného preukázania, že predmetnú blokáciu skutočne nevykonal. To, že žalobca neeviduje vo svojich zložkách faxové potvrdenie - ústrižok preukazujúci odfaxovanie žiadosti o blokáciu karty do First Data, neznamená bez ďalšieho, že táto nebola vykonaná. Žalovaný si uvedené vzhľadom na počet denne vybavených klientov a časový odstup nepamätal a stanovisko spoločnosti First Data absentuje. Žalobca v tomto smere iný dôkaz okrem svojho tvrdenia o tom, že požiadavka nebola riadne faxovaná, nepredložil. Podľa žalovaného nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku (jeho nepreskúmateľnosť) mu neumožňujú primerane reagovať a argumentovať, prípadne namietať skutkové a právne závery; namietal tak porušenie jeho práva na spravodlivý proces.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že žalovaného formou týždňového adaptačného školenia oboznámil s budúcou agendou a pravidlami jej vykonávania. Žalovaný ho nikdy neinformoval o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu jeho práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu tak, ako bol zaviazaný podľa bodu 11 pracovnej zmluvy; žiadnym podaním nenamietal nedostatočnú informovanosť o podmienkach výkonu svojej práce. Tým, že žalovaný blokáciu karty vykonal v internom systéme banky, preukázal vedomosť o pracovnom predpise Medzinárodné platobné karty žalobcu (PP 3/2012 v1), pretože (čiastočne) postupoval v zmysle

uvedeného pracovného predpisu s tým, že zrejme z nedbanlivosti nevykonal aj druhý krok - ohlásenie potreby blokácie do First Data Slovakia, s.r.o. Samotný žalovaný v mailovom vyjadrení sa ku vzniknutej škode uvádza, že do First Data (asi) dal volajúcej kontakt, ale vyslovene tam blokáciu nenahlasoval. Žalobca v konaní preukázal správne vybavenie reklamácie a oprávnenosť následného uplatnenia si škody u žalovaného.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

9. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

10. Predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu v zmysle uvedeného ustanovenia zákona, ktoré je v konaní o náhradu škody povinný preukázať žalobca - zamestnávateľ, sú nasledujúce:

- vznik a výška škody;

- porušenie povinností zamestnancom pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi;

- príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody;

- zavinenie.

11. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak sa teda zamestnávateľ ako žalobca domáha náhrady škody, ktorú mal spôsobiť zamestnanec ako žalovaný zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh, je jeho povinnosťou označiť a predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce. Pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu sa pritom vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený jeden predpoklad z uvedených, zamestnanec za škodu podľa uvedeného ustanovenia zákona nezodpovedá.

12. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody na tom skutkovom základe, že žalovaný v rozpore s pracovným predpisom žalobcu nenahlásil blokáciu platobnej karty klienta žalobcu spoločnosti First Data (vykonal jej blokáciu iba v systéme Profile), z dôvodu čoho naďalej bolo možné vykonávať transakcie prostredníctvom platobnej karty, v dôsledku čoho boli realizované prostredníctvom platobnej karty neoprávnené transakcie v sume 2.298,94 eura; v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného žalobca uznal reklamáciu klienta za oprávnenú a uhradil klientovi škodu, ktorá mu v dôsledku daného pochybenia vznikla v celej výške 2.298,94 eura. Podľa žalobcu tak bolo nepochybné, že žalovaný nepostupoval v súlade s pracovným predpisom, čím porušil svoje pracovné povinnosti, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda vo výške klientovi uhradených finančných prostriedkov 2.298,94 eura.

13. Podľa pracovného predpisu žalobcu PP 03/2012 (Medzinárodné platobné karty žalobcu), zverejneného dňa 3.1.2012 a účinného odo dňa 5.1.2012, ak klient platobnú kartu stratí alebo mu je odcudzená, má povinnosť okamžite platobnú kartu blokovať; momentom jej blokácie nie je zodpovedný za prípadné transakcie realizované platobnou kartou (14.1.191). Zablokovanie platobnej karty bolo nutné vykonať vo viacerých systémoch; v záujme bezpečnosti klienta požiadavku klienta o blokáciu platobnej karty musí zamestnanec žalobcu ihneď nahlásiť do AC banky, a to zaslaním faxovej požiadavky o zablokovanie platobnej karty do First Data na tlačive Žiadosť o zablokovanie platobnej karty First Data, ihneď, ako sa o požiadavke dozvedel; zamestnanec pobočky následne každú blokáciu platobnej karty natypuje do Profile do DDPK - Databázy držiteľov platobných kariet (14.1.195). V prípade telefonického

nahlásenia blokácie pobočke banky bolo stanovené o.i. platobnú kartu zablokovať v DDPK a vyplniť tlačivo First Data Žiadosť o zablokovanie platobnej karty a následne ho odfaxovať a založiť potvrdenie z faxu k odfaxovanému tlačivu do platnej dokumentácie (14.3.201).

14. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nebol oboznámený so žiadnym interným predpisom, ktorý by stanovoval jeho povinnosť vykonať blokáciu karty v systéme First Data. Rovnako v odvolaní vo vzťahu k preukázaniu porušenia jeho povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi namietol, že nie je zrejmé, na základe čoho mal súd prvej inštancie preukázané, že ho žalobca riadne a zákonným spôsobom pred nástupom do práce (alebo neskôr) preukázateľne oboznámil s pracovným poriadkom vzťahujúcim sa na postup pri blokácii karty; že nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver, že s pracovným predpisom č. 03/2012 bol žalovaný oboznámený na školení konanom v špecifikovaných dňoch, keď z prezenčných listín totiž vyplýva len tá skutočnosť, že žalovaný bol v dané dni účastníkom školení banky, ktorých obsah ani zameranie nie sú nikde špecifikované a ich konkrétny obsah nebol v konaní preukázaný.

15. Odvolací súd mal uvedené odvolacie námietky za dôvodné, keď súd prvej inštancie dôsledne nevyhodnotil skutočnosť, že na preukázanie oboznámenia žalovaného s pracovným predpisom č. 03/2012 (zverejneného dňa 3.1.2012 a účinného dňom 5.1.2012) žalobca založil pozvánku na adaptačné školenie v termíne 26.7.2010 - 30.7.2010 aj s prezenčnými listinami. S pracovným poriadkom zverejneným dňa 3.1.2012 však nemohol byť žalovaný oboznámený na školení v roku 2010.

16. Odhliadnuc od uvedeného by bez ďalšieho nebol správny ani záver súdu prvej inštancie, že žalovaný bol s akýmkoľvek konkrétnym pracovným poriadkom oboznámený v priebehu školení v špecifikovaných dňoch mesiaca júl 2010. Na pozvánke na adaptačné školenie je totiž v rámci školenej témy dňa 28.7.2010 uvedená PK - založenie, zrušenie, zmeny, administrácia a v rámci popisu - prax a práca v systémoch, komplexné trénovanie postupov a práce hlavne v Profile a Greene a orientácia vo všetkých systémoch potrebných pri práci s produktami, avšak program podľa pozvánky sa nestotožňoval s programom podľa prezenčnej listiny, keď dňa 28.7.2010 prebehlo podľa prezenčnej listiny doobeda adaptačné školenie s programom pasívne produkty a poobede s programom hotovosť. Nakoniec však ani samotný názov školenej témy a jej popis v pozvánke na adaptačné školenie bez ďalšieho nepreukazuje skutočnosť, že skutočný priebeh školenia bol v súlade s pozvánkou a že účastníci školenia boli školení na konkrétny pracovný poriadok (zameraný napr. na blokáciu platobných kariet). Taktiež ani z prezenčných listín školení konaných v dňoch 8.7.2010 a 15.7.2010 nevyplýva, že by bol žalovaný školený na pracovný poriadok zameraný na blokáciu platobných kariet.

17. Ak teda v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaný bol oboznámený s pracovným poriadkom č. 03/2012, nie je za daného stavu správny záver súdu prvej inštancie o preukázaní porušenia povinností žalovaného pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.

18. Odvolací súd vo vzťahu k prípadnému porušeniu povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi zo strany žalovaného poukazuje na stručnú výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 7.10.2014, keď k tomuto uviedol, že celú vec chápe ako chybu v informačnom systéme žalobcu; ak bola platobná karta zablokovaná v jednom systéme, malo by to postačovať. V e-mailovej korešpondencii zo dňa 5.6.2012 adresovanej Mgr. J. však žalovaný na otázky, či „Bolo to hlásené do First Data? Je o tom nejaký záznam?“ uviedol, že „do First Data som im tuším dával číslo“. Súd prvej inštancie sa nezaoberal vnútorným rozporom medzi tvrdeniami žalovaného ohľadom skutočnosti, že nebol oboznámený s pracovným poriadkom týkajúcim sa blokácie platobných kariet a tým, že podľa neho je postačujúce zablokovanie v jednom systéme na jednej strane a jeho e-mailovou odpoveďou, podľa ktorej „do First Data som im tuším dával číslo“ na strane druhej. Ak totiž žalovaný poznal spoločnosť First Data a číslo do nej, nie je z vykonaného dokazovania zrejmé, na akom základe sa o tejto spoločnosti dozvedel a prečo „tuším“ dával do nej číslo klientovi žalobcu. Rovnako nie je z vykonaného dokazovania zrejmé, či, kedy a akým spôsobom žalovaný blokoval inú platobnú kartu v prípade telefonického nahlásenia blokácie počas trvania pracovného pomeru u žalobcu. Prípadná blokácia inej platobnej karty v prípade telefonického nahlásenia blokácie aj v spoločnosti First Data by totiž nepriamo preukazovala vedomosť žalovaného o spôsobe blokácie a postupe pri nej. Rovnako nie je z vykonaného dokazovania (a najmä z výpovede žalovaného) zrejmé, kde a akým spôsobom bol oboznámený s potrebou blokácie platobnej karty v systéme Profile; nakoľko v konaní bola nesporná

blokácia platobnej karty v tomto systéme žalovaným, musel byť žalovaný o tomto postupe pri blokácii platobnej karty oboznámený.

19. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani odvolanie žalovaného, ktorý považoval za nedostatočne zistený skutkový stav aj ohľadom samotného preukázania, že predmetnú blokáciu skutočne nevykonal; uviedol, že to, že žalobca neeviduje vo svojich zložkách faxové potvrdenie - ústrižok preukazujúci odfaxovanie žiadosti o blokáciu karty do First Data, neznamená bez ďalšieho, že táto nebola vykonaná; ďalej uviedol, že si uvedené vzhľadom na počet denne vybavených klientov a časový odstup nepamätal a stanovisko spoločnosti First Data absentuje. Ak však žalovaný na jednej strane tvrdí, že nebol oboznámený s postupom pri blokácii platobnej karty v zmysle pracovného poriadku č. 03/2012 a preto platobnú kartu nezablokoval v spoločnosti First Data (nevyplnil tlačivo First Data Žiadosť o zablokovanie platobnej karty, neodfaxoval ho a nezaložil potvrdenie z faxu k odfaxovanému tlačivu do platnej dokumentácie), nie je zrejmé, prečo na druhej strane v odvolaní uvádza, že si nepamätá, či bola blokácia platobnej karty vo First Data vykonaná; možnosť takejto blokácie a teda vedomosť o potrebe blokácie platobnej karty aj takýmto spôsobom teda pripúšťa.

20. Odvolací súd ďalej uvádza, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca vyplatil svojmu klientovi sumu 2.298,94 eura predstavujúcu celkovú sumu platieb vykonaných odcudzenou platobnou kartou v čase od nahlásenia jej straty a žiadosti o zablokovanie, po odrátaní spoluúčasti klienta (2.398,94 eura - 100 eur); žalobcovi tak vznikla škoda v uvedenej výške. Súd prvej inštancie sa však nezaoberal dostatočne ani príčinnou súvislosťou medzi porušením povinnosti (ktoré mal za preukázané) a vznikom škody, nakoľko len stručne uzavrel, že žalobca preukázal vznik škody vo výške 2.298,94 eura ako i skutočnosť, že škoda mu vznikla zavineným porušením povinností žalovaného pri plnení pracovných úloh. Neprihliadol pritom na obranu žalovaného, že žalobca vybavil reklamáciu bez zisťovania, či bolo podané oznámenie o trestnom čine, a bez toho, že by sám podal oznámenie o trestnom čine; neprihliadol ani na tvrdenie, že ku škode došlo minimálne spoluzavinením klientky a neodôvodnením reklamácie zo strany žalobcu; tieto skutočnosti mal totiž z hľadiska posúdenia zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu za irelevantné.

21. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením povinností a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 126/2009, zo dňa 30.6.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 130/2010, zo dňa 28.10.2010).

22. V tejto súvislosti možno poukázať i na závery uznesenia NS SR sp. zn. 1 Cdo 105/2012 (R 31/2013), podľa ktorých „ak viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť je tou skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá, bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila ako príčina škody. Ak je príčin vzniku škody viac, pôsobia z časového hľadiska buď súbežne alebo následne, pričom sa časove neprekrývajú. V takomto prípade je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku“.

23. V predmetnom spore teda (po preukázaní porušenia povinností žalovaného) bol žalobca povinný preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody. Súd prvej inštancie mal následne v napadnutom rozsudku presvedčivo odôvodniť, či mal príčinnú súvislosť preukázanú, z ktorých dôkazov pri tomto vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení týchto dôkazov riadil. Nevysporiadal sa však presvedčivo s obranou žalovaného, keď túto bez ďalšieho označil ako irelevantnú z hľadiska posúdenia jeho zodpovednosti za škodu; odvolacia námietka týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto časti je preto plne dôvodná. Napriek založeným všeobecným obchodným podmienkam žalobcu, na konkrétne články ktorých právny zástupca žalovaného poukázal na pojednávaní dňa 21.4.2015, tieto súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil a teda nedospel k záveru, či postup žalobcu pri vybavovaní reklamácie bol alebo nebol v súlade s nimi a či uvedený záver má alebo nemá vplyv na danosť príčinnej súvislosti medzi prípadným porušením povinností žalovaného a vznikom škody.

24. Na základe vyššieuvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal predpokladmi vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, čo malo vplyv na jeho neúplné a predčasné právne závery; súd prvej inštancie tým znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom (rozhodnutie odvolacieho súdu by za tohto stavu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by došlo k odňatiu možnosti preskúmania takéhoto rozhodnutia v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku), odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 O.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný; opätovne posúdi dôvodnosť nároku na náhradu škody, pričom sa bude zaoberať všetkými predpokladmi vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Neopomenie pritom, že s účinnosťou od 1.7.2016 súdy v konaní postupujú a rozhodujú v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi C.s.p. (čl. 16 ods. 1 Základných princípov C.s.p.); na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné, pričom sa dôkladne vysporiada aj s obranou žalovaného.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).