Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51Er-1872-2014.pdf
PDF · 75.58 KB
Case nature
Subarea
51Er/1872/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: ČSOB Poisťovňa, a. s., Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, v zast.: GRMAN & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 553, proti povinnému: W.. V. E., L.. XX.XX.XXXX, P. J. S. T. XXXX/XX, XXX XX P., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Stanislav Polák, Exekútorský úrad Moyzesova 5, 949 01 Nitra, o vymoženie sumy 618,67 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania 185,82 € a trov exekúcie, o námietkach povinného, takto
rozhodol:
1. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
2. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*164960 zo dňa 12.12.2014 bol súdny exekútor Mgr. Stanislav Polák, podľa § 45 ods.1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave, č. k. 33Ro/674/2003 zo dňa 26.05.2004, právoplatného a vykonateľného dňa 02.07.2005.
3. Dňa 08.06.2015 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii, vedenej na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 2586/2014 v zmysle § 50 Exekučného poriadku.
4. Podľa § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto
rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje.
5. Lehota na podanie námietok proti exekúcii je štrnásťdňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. Lehota na podanie námietok je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa námietky podajú na pošte v posledný deň lehoty. Na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby námietky boli podané u súdneho exekútora. Podanie námietok na exekučnom súde, inom súde alebo na inom štátnom orgáne môže byť včasné len vtedy, ak dôjde k ich doručeniu súdnemu exekútorovi v zákonom ustanovenej lehote.
6. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 25.05.2015, kedy svojím podpisom potvrdil prevzatie uvedenej písomnosti. Povinný doručil odovzdal námietky na poštovú prepravu dňa 27.05.2015. Súd skúmal včasnosť podania námietok povinného, teda či došlo k zachovaniu 14-dňovej lehoty na ich podanie. Na základe vyššie uvedeného, súd má za to, že námietky boli podané v zákonnej lehote. 7. Povinný v námietkach uvádza, že v zákonom stanovenej lehote dáva námietku proti exekúcii. Dňa 25.05.2015 povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie, na základe ktorého sa dozvedel o existencii pohľadávky, ktorá je predmetom vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie platobného rozkazu vydaného OS Trnava. Ďalej uvádza, že dňa 26.05.2015 navštívil pobočku ČSOB poisťovni v Trnave, kde mu bolo oznámené, že mal uzatvorenú zmluvu na Poistenie podnikateľských rizík. Táto zmluva bola ukončená a ďalšia zmluva bola uzavretá s externým spolupracovníkom. Povinný uvádza, že si nie je vedomý uzatvorenia takejto zmluvy s externým spolupracovníkom p. Kocianom. Má za to, že došlo k pochybeniu , omylu, a k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu.
8. Dňa 26.04.2016 bolo doručené súdu vyjadrenie oprávneného k námietkam povinného. Oprávnený uvádza, že povinný vo svojich námietkach neuvádza žiadne právne relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mala byť exekúcia neprípustná a ktoré by spochybňovali oprávnenosť vykonávanej exekúcie. Exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Trnava, č. k. 33Ro/674/03 zo dňa 26.05.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.07.2005. Na základe vyššie uvedeného boli splnené všetky zákonné predpoklady na vykonanie exekúcie a povinný nepreukázal vo svojich námietkach žiadne skutočnosti pre ktoré by exekúcia bola neprípustná. Na základe uvedeného oprávnený navrhuje, aby exekučný súd námietky povinného ako nedôvodné zamietol.
9. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide o procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Námietky však musia byť dostatočne odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliada. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného aj hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesnými skutočnosťami sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem, b) bránia vymáhateľnosti nároku, c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
10. Po preskúmaní včas podaných námietok povinného proti exekúcii a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom dospel súd k záveru, že námietkam povinného proti exekúcii nemožno vyhovieť. Povinný v námietkach proti exekúcii neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o existencii skutočností brániacich vymáhateľnosti nároku alebo o existencii dôvodov, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, a to vrátane dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.
11. Povinný neuviedol žiadne skutočnosti v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, na základe ktorých by mohlo byť jeho námietkam proti exekúcii vyhovené, a taktiež v konaní nevyšli najavo ani žiadne iné
skutočnosti preukazujúce pochybenie pri výkone exekúcie, súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol.
12. Podľa § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. (2) Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Z podania povinného súdu vyplýva, že povinný sa domáha aj zastavenie exekúcie. Súd dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nemožno vyhovieť. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nemá za preukázané, že sú tu podmienky pre zastavenie exekúcie, a to ani len v časti, pretože nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku.
15. Z dôvodov vyššie uvedených súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.