Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-172-2016.pdf
PDF · 196.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/172/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ M. o zaplatenie 7.892,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 7.742,- eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.458,32 eur od 16. 1. 2016 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 200,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 22. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 22. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 79,02 %, ktorý sú títo žalovaní povinní žalobcovi splniť spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27. 12. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 7.892,- eur, spolu s úrokom vo výške 5,99 % ročne zo sumy 7.458,32 eur od 16. 1. 2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.892,- eur od 16. 1. 2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
2. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX 7 01 bola so žalovanými v 1. a 2. rade uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX 7 01 zo dňa 12. 2. 2014 v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému v 1. rade medziúver vo výške 8.300,- eur tak, že dňa 21. 2. 2014 mu bola vyplatená suma vo výške 6.640,- eur a dňa 20. 6. 2014 suma 1.560,- eur s tým, že zvyšná suma 100,- eur bola v súlade s čl. VIII bod 8.1 zmluvy zaúčtovaná ako poplatok za spracovanie medziúveru. V žalobe tvrdil, že žalovaný v 1. rade sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru mesačnou splátkou vo výške 41,43 eur splatnou do 15. dňa v mesiaci, pričom uvedené splátky boli započítané na dohodnuté 5,99 % ročné úroky medziúveru, a to najskôr na najstaršie splatné úroky. Zároveň do pridelenia cieľovej sumy zaviazal sa žalovaný v 1. rade podľa žalobcovho tvrdenia vkladať na účet stavebného sporenia aj pravidelné mesačné vklady vo výške 6,94 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný v 2. rade prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade. V žalobe tvrdil, že žalovaný v 1. rade porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať, keď posledný vklad vykonal dňa 11. 6. 2015, preto listom zo
dňa 5. 11. 2015 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok a upozornil ich, že v prípade ak nebudú doplatené, bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalobca uviedol, že omeškané splátky neboli doplatené, preto dňa 15. 1. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zúčtoval nasporenú sumu vo výške 841,68 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 8.300,- eur čo po započítaní predstavuje istinu 7.458,32 eur s tým, že celková dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola vo výške 7.892,- eur a pozostávala z istiny 7.458,32 eur, z nezaplatených úrokov za úver vo výške 283,68 eur a z nezaplatených poplatkov vo výške 150,- eur. V žalobe žalobca uviedol, že požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká a žalobca úročí istinu dohodnutým úrokom za úver vo výške 5,99 % a zároveň celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil fotokópiu zmluvy o úvere č. XXXXXXX 7 01 zo dňa 12. 2. 2014 s prílohami, oznámenia o odúčtovaní peňažných prostriedkov na základe exekučného príkazu a posledná výzva na doplatenie zo dňa 5. 11. 2015 s doručenkami, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 15. 1. 2016 s doručenkami, výpis z účtu stavebného sporenia a výpis z účtu konta medziúveru.
4. Žalovaný v 1. rade, ani žalovaný v 2. rade sa k žalobe, ktorá im spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 17. 5. 2017, písomne nevyjadrili. 5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa žalobca napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o jeho odročenie nežiadal. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
6. Stanovisko žalovaného v 1. rade na pojednávaní k žalobe bolo také, že keby mal peniaze, bol by žalobcovi tú sumu splácal, ale nakoľko je nezamestnaný, napriek snahe sa mu doposiaľ zamestnať nepodarilo a živí ho manželka, nie je schopný splácať žalobcovi kým si nenájde prácu viac ako 10,- - 15,- eur mesačne. Poukazoval pritom tiež na to, že s manželkou majú problémy s postihnutým synom ktorý sa narodil s poškodením nôh a s ktorým každý mesiac musia chodiť na Kramáre do Bratislavy.
7. Pri svojom výsluchu žalovaný v 1.rade uviedol, že kým mal peniaze, úver splácal, ale potom prišiel o zamestnanie a platiť nemal z čoho, pričom má dlhy aj na Sociálnej poisťovni, na daňovom úrade, v zdravotnej poisťovni ktoré spláca po 10,- eur mesačne. Žalovaný v 1. rade potvrdil uzavretie úverovej zmluvy aj poskytnutie mu peňažných prostriedkov žalobcom, nerozporoval ani tvrdenie žalobcu, že posledný vklad zaplatil v júni 2015, uviedol, že keď mu žalobca napísal, že bude súd, telefonoval mu kde mu bolo povedané aby platil aspoň po 10,- - 15,-. eur, a on také dve splátky aj zaplatil, raz 10,- eur a raz 15,- eur. Doklad o tom ale nemá a nevedeli mu to potvrdiť ani na pobočke žalobcu s odôvodnením, že na účte mal exekúciu. Vo vzťahu k svojim pomerom uviedol, že už asi 2 roky je nezamestnaný, uchádza sa o prácu v spoločnosti Whirlpool, ale zatiaľ nevie či ho prijmú. S manželkou majú dve maloleté deti, 6 mesačné a 1,5 ročné, ktoré je postihnuté, bývajú u rodičov ktorým na bývanie neprispievajú lebo nemajú z čoho, nakoľko žijú len z dávok vo výške 213,- eur mesačne ktoré poberá manželka a nemajú žiadne úspory ani majetok väčšej hodnoty.
8. Stanovisko žalovaného v 2. rade na pojednávaní k žalobe bolo také, že nie je schopný takú sumu žalobcovi zaplatiť, nakoľko momentálne síce je zamestnaný, ale istotu má len na ďalšie dva mesiace, čo bude potom nevie, pričom jeho príjem je len vo výške cca 450,-eur mesačne v čistom a tie peniaze potrebuje, lebo s priateľkou čakajú dieťa.
9. Pri svojom výsluchu žalovaný v 2. rade uviedol, že nepopiera, že podpísal ručenie pre žalovaného v 1. rade, všetky splátky ktoré boli zaplatené platil žalovaný v 1. rade, pričom potvrdil, že chodili mu domov upomienky a výzvy žalobcu. Tvrdil, že býva u svojich rodičov, na bývanie im neprispieva, pomáhajú mu, nemá auto, žiaden majetok väčšej hodnoty ani úspory. Uviedol, že ani on nedokáže žalobcovi splácať viac ako 10,- - 15,- eur mesačne.
10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením
sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanými namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov žalovaných o ich osobných, sociálnych a príjmových pomeroch a zistil tento skutkový stav:
11. Žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom dňa 12. 2. 2014 zmluvu o úvere, ktorou sa zaviazal poskytnúť mu na preklenutie obdobia, kým splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru medziúver označený ako medziúver/spotrebiteľský úver na dobu určitú pod číslom XXXXXXX 1 03 vo výške 8.300,- eur s tým, že pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa zmení na stavebný úver vo výške cca 4.941,90 eur. Žalovaný v 1. rade sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 48,37 eur s tým, že do pridelenia cieľovej sumy predstavujú uvedenú sumu 48,37 eur vklady na účet stavebného sporenia vo výške 6,94 eur a úroky z medziúveru vo výške 41,43 eur. Po pridelení cieľovej sumy mala suma 48,37 eur predstavovať splátku stavebného úveru vrátane úrokov. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo žalobcom predloženého písomného vyhotovenia úverovej zmluvy, kde základné úverové podmienky sú podrobne uvedené v článku II zmluvy.
12. V zmluve je uvedené, že úver je zabezpečený ručením, pričom ako ručiteľ je v zmluve označený žalovaný v 2. rade, ktorého podpis je na nej obsiahnutý pod jeho ručiteľským vyhlásením v ktorom vyhlásil, že ručí za zaplatenie záväzku dlžníka podľa tejto zmluvy vrátane príslušenstva úveru s tým, že bol oboznámený s úplným znením zmluvy a všetkých súvisiacich dokumentov, je si vedomý všetkých povinností z tohto vzťahu vzniknutých a toho, že platnosť ručiteľského záväzku zaniká až úplným splatením úveru vrátane príslušenstva, t.j. vysporiadaním všetkých záväzkov dlžníka voči veriteľovi.
13. Žalobca tvrdí, že žalovaný v 1. rade porušil zmluvne dohodnuté podmienky, keď medziúver riadne a včas nesplácal a tak listom zo dňa 5. 11. 2015 (čl. 19 spisu), ktorý podľa žalobcom predložených doručeniek bol žalovaným doručený dňa 12. 1. 2015 vyzval žalovaného v 1. rade na doplatenie omeškaných splátok a tiež na úhradu sumy 287,51 eur, ktorá z účtu stavebného sporenia bola odúčtovaná na základe exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. Borisa Sobolovského a upozornil ho, že ak omeškané splátky nebudú doplatené, bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaný v 1. rade podľa tvrdenia žalobcu v žalobe omeškané splátky neuhradil, preto žalobca dňa 15. 1. 2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom, čo žalovaným oznámil v liste - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15. 1. 2016 (čl. 17 a 18 spisu), ktorý vychádzajúc zo žalobcom predložených doručeniek bol žalovaným doručený dňa 20. 1. 2016.
14. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu konta medziúveru (čl. 21 spisu) súd zistil, že v tomto je zaznamenané vyplatenie medziúveru žalovanému v 1. rade tak, že dňa 21. 2. 2014 vyplatená mu bola suma 6.640,- eur a následne dňa 20. 6. 2014 vyplatená mu bola ďalšia suma 1.560,- eur, spolu teda vyplatená mu bola suma 8.200,- eur. Zvyšná časť čerpaných finančných prostriedkov medziúveru do sumy 8.300,- eur bola podľa tvrdenia žalobcu započítaná na úhradu poplatku za spracovanie medziúveru vo výške 100,- eur, a to v súlade s článkom VIII bod 8.1 zmluvy o úvere tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku tohto poplatku. Potom sú v predmetnom výpise z účtu konta medziúveru zaznamenané jednotlivé predpisy a vklady žalovaného v 1. rade z ktorých vyplýva, že po vklade sumy 120,- eur dňa 11. 6. 2015 žalovaný v 1. rade s platením úplne prestal. Pri dátume 15. 1. 2016 je tam uvedená dlžná suma k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti (7.892,- eur). Z predmetného výpisu zároveň vyplýva, že táto celková dlžná suma k 15. 1. 2016 podľa vyčíslenia žalobcu pozostáva z istiny 7.458,32 eur, nezaplatených úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 283,68 eur a nezaplatených poplatkov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 150,- eur.
15. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, nemôže byť pochýb o tom, že zmluva uzavretá medzi stranami dňa 12. 2. 2014 je zmluvou spotrebiteľskou, na čom nič nemení to, že samotná základná zákonná úprava zmluvy o úvere ako zmluvného typu je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zmluva o úvere v tradičnom ponímaní (§ 261 Obchodného zákonníka) patrí medzi tzv. absolútne obchody. O tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu boli koniec koncov obe zmluvné strany v čase uzavretia zmluvy uzrozumené a zodpovedalo to ich prejavenej vôli, keďže aj z nimi použitého označenia dojednaného úveru vyplýva, že sa malo jednať o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko ako druh úveru je v zmluve výslovne uvedené medziúver/spotrebiteľský na dobu určitú, z čoho je zrejmé, že nejednalo sa v danom prípade o úver vylúčený v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z režimu spotrebiteľského úveru. Koniec koncov, aj dôvodová správa k § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uvádza, že napr. úvery poskytované stavebnými sporiteľňami spadajú pod zákon, pokiaľ sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu nehnuteľnosti, t.j. ak ich účelom je zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. V danom prípade, vychádzajúc z účelu úveru uvedeného v článku III úverovej zmluvy jednalo sa práve o úver na modernizáciu a obnovu bývania žalovaného v 1. rade, teda o spotrebiteľský úver, preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Čo sa týka ručenia žalovaného v 2. rade za úver, pri jeho právnom posúdení súd vychádzal z ustanovení § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka o ručení, nakoľko ako už bolo povedané, jednalo sa o spotrebiteľský, občianskoprávny vzťah.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (12. 2. 2014) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
18. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610#paragraf-15> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610#paragraf-16>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610#paragraf-13.odsek-3>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610#paragraf-23>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610#paragraf-21.odsek-2> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701#paragraf-565>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. 27. Podľa § 548 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
28. Podľa § 550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
32. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá žalobcom so žalovanými je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
34. Súd vzhľadom na žalobcom predložené listinné dôkazy, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má za to, že žaloba žalobcu je v časti dôvodná, v časti nedôvodná.
35. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy preukázal, že uzavrel so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zákonom predpísanej písomnej forme a že úver bol zabezpečený ručením žalovaného v 2. rade. Po posúdení obsahu zmluvy súd konštatuje, že tejto čo do dodržania základných náležitostí predpísaných v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ako podmienka vzniku nároku na úroky a poplatky za úver nie je čo vytknúť, preto nejde o bezúročný a bezpoplatkový úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobcovi podľa názoru súdu vznikol nárok na dohodnuté úroky, avšak z dôvodov uvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia len za dobu do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
36. Žalobca predloženým výpisom z účtu stavebného sporenia a výpisom z účtu konta medziúveru číslo XXXXXXX 1 03 preukázal tak poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v 1.rade ako dlžníkovi, ako aj neplnenie jeho povinnosti splácať úver a plniť vkladovú povinnosť dohodnutým spôsobom, keďže ten sa dostával do omeškania so splácaním, pričom po poslednom vklade v júni 2015 so splácaním medziúveru úplne prestal. Ak žalovaný v 1. rade na pojednávaní tvrdil, že určité splátky ešte vkladal aj potom, tak k tomu súd uvádza, že z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva, že časť žalovaným splatených vkladov bola odúčtovaná titulom exekúcie, na čo bol žalovaný v 1. rade žalobcom aj riadne upozornený listom zo dňa 5. 11. 2015 s výzvou takto odúčtované prostriedky a dlžné splátky vo výške spolu 645,11 eur uhradiť, čo sa nestalo. Po júni 2015 na splácanie medziúveru žiadna ďalšia platba žalovaného v 1. rade pripísaná nebola. Opak žalovaný v 1. rade nepreukázal. Nakoľko v článku X bod 10.1 úverovej zmluvy strany mali dohodnuté, že v prípade omeškania žalovaného v 1. rade ako dlžníka s čo i len jednou splátkou alebo vkladom na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je žalobca ako veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti, žalobca v dôsledku omeškania žalovaného v 1. rade bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zákonné podmienky pre takýto postup v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podľa názoru súdu boli splnené, nakoľko v zmluve, ako už bolo uvedené bolo dohodnuté právo žalobcu žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, žalovaný v 1. rade bol viac ako tri mesiace v omeškaní so zaplatením splátky a bol žalobcom listom zo dňa 5. 11. 2015, teda v lehote podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornený na uplatnenie tohto práva žalobcu. Preto ak žalobca listom zo dňa 15. 1. 2016 žalovaným doručeným dňa 20. 1. 2016 oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, bolo to po práve a žalovaný v 1. rade v dôsledku straty výhody splátok bol povinný zaplatiť žalobcovi jednorázovo všetky oprávnené nároky z úverovej zmluvy a keďže tak ani po tejto písomnej výzve žalobcu neurobil, žalobca je oprávnený domáhať sa plnenia aj voči žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi. Súd sa však nestotožnil s výškou týchto nárokov uplatnených žalobcom a preto jeho žalobe vyhovel len čiastočne.
37. Žalobca v žalobe uplatnené nároky špecifikoval tak, že ku dňu 15. 1. 2016, teda ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru boli tieto vo výške spolu 7.892,- eur a pozostávali z istiny 7.458,32 eur, nezaplatených úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 283,68 eur a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti vo výške 150,- eur.
38. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie úverovej istiny vo výške 7.458,32 eur a úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 283,68 eur, tieto nároky žalobcu súd považoval za preukázané tak čo do základu ako aj výšky a za plne dôvodné. Žalobca preukázal, že v prospech žalovaného v 1.rade ako dlžníka poskytol sumu úveru 8.300,- eur. Voči výslovnému dojednaniu strán v článku VIII bod 8.1 zmluvy v zmysle ktorého bola časť týchto peňažných prostriedkov vo výške 100,- eur zúčtovaná na úhradu poplatku za spracovanie úveru, čím sa o túto sumu znížila celková suma žalovanému v 1. rade poukazovaných finančných prostriedkov nemožno mať výhrady, nakoľko žalovaný v 1. rade sám súhlasil, že použije časť poskytnutých peňažných prostriedkov na úhradu uvedeného poplatku, čím si zníži reálne čerpanú sumu. Poskytovanie peňažných prostriedkov je predmetom podnikania žalobcu, dohoda na úhrade uvedeného poplatku bola výslovná, jasná a zrozumiteľná. Nakoľko týkala sa výšky reálne poskytnutých peňažných prostriedkov, čo je vždy hlavný bod záujmu každého dlžníka, nesporne žalovaný v 1. rade bol s ňou uzrozumený a akceptoval ju, preto súd v
danom prípade má za to, že žalobcovi uvedený poplatok hradený z úverovej istiny patrí a nemá vplyv na zmluvnú povinnosť žalovaných vrátiť žalobcovi na úver istinu 8.300,- eur. Po započítaní sumy 841,68 eur nasporenej žalovaným v 1. rade na účte stavebného sporenia ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s úverovou istinou 8.300,- eur činí nárok žalobcu na úverovej istine ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 7.458,32 eur a v tejto časti žalobu žalobcu súd mal za dôvodnú.
39. Za dôvodnú mal súd žalobu aj v časti požadovaných úrokov nezaplatených za dobu do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 283,68 eur, nakoľko nárok na úroky z úveru v sadzbe 5,99 % ročne má oporu v zmluve a táto výška úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola predloženým výpisom z účtu konta medziúveru preukázaná. Preto celková suma, ktorú súd považoval za dôvodne uplatnenú predstavuje 7.742,- eur (7.458,32 eur + 283,68 eur).
40. Čo sa týka žalobcom požadovaného 5,99 % ročného úroku za úver za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, teda od 16. 1. 2016 do zaplatenia zo sumy 7.458,32 eur, v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
41. Otázka existencie, či neexistencie nároku veriteľa na riadne (zmluvne dohodnuté) úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru je v súčasnosti mimoriadne aktuálna a diskutovaná (viď napríklad príspevky na internetovom portály www.najpravo.sk týkajúce sa tak pohľadu rozhodovacej praxe súdov ako aj pohľadu z „druhej strany“ - advokátov), pričom aj súdna prax sa k riešeniu uvedenej otázky stavia rôzne. Zástancovia názorovej línie podporujúci platenie zmluvných úrokov popri úrokoch z omeškania prevažne vychádzajú z dispozitívnej normy, ktorá neobmedzuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov a kým úroky z omeškania sú sankciou tak úroky sú odmenou za užívanie peňazí, a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. rozsudok NS ČR z 27. 6. 2007 sp. zn. 33Odo 657/2005). Z množstva verejne dostupných súdnych rozhodnutí na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že aj žalobca je opakovane konfrontovaný s názormi súdnej praxe o existencii či neexistencii jeho nároku na úroky za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Teda tak ako žalobcovi už musí byť veľmi dobre známa argumentácia tej veľkej časti súdnej praxe, ktorá mu nárok na úroky za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nepriznáva, tak aj súdu z jeho činnosti je známa argumentácia žalobcu, prečo by mu takéto úroky patriť mali. S týmto názorom žalobcu však súd nesúhlasí.
42. Právny názor súdu premietnutý aj do rozhodnutia tu súdenej veci je, že úroky za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobcovi priznať nemožno. Súd je totiž názoru, ktorý zastáva aj nižšie uvedená bohatá aktuálna judikatúra vyšších súdov, a síce, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia istiny a v prípade existencie zmluvnej klauzuly v štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluve, akou je v tu súdenej veci podľa tvrdenia žalobcu dojednanie v článku IX bod 9.2 zmluvy, alebo článok XIX Všeobecných podmienok žalobcu pre stavebné sporenie v zmysle ktorých v prípade zosplatnenia úveru žalobca ako veriteľ má právo účtovať si popri úroku z omeškania aj zmluvný úrok, je potrebné takúto klauzulu podrobiť súdnej kontrole z hľadiska jej prijateľnosti (viď generálna klauzula o neprijateľných zmluvných podmienkach v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V prípade záveru o jej neprijateľnosti úrok za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti nemožno priznať, čo je aj prípad tu prejednávanej veci. Veľmi podrobnú argumentáciu k vyššie uvedenému právnemu názoru, ktorá zohľadňuje a vyporiadava sa aj s najčastejšími argumentmi veriteľov vrátane žalobcu v prospech opačného názoru, teda názoru o existencii nároku na úroky za dobu po predčasnom zosplatnení úveru obsahuje aktuálne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/42/2016 zo dňa 11. 5. 2017, na ktoré súd v tejto súvislosti plne poukazuje. Nakoľko toto rozhodnutie žalobcovi musí byť dobre známe, keďže sa týka práve jeho obdobnej zmluvy a jeho nároku na úroky za dobu po predčasnom zosplatnení úveru, súd len bez opakovania tam uvedenej argumentácie uvádza, že s tam uvedeným právnym názorom vo vzťahu k úrokom po splatnosti sa plne stotožňuje. V uvedenej súvislosti súd poukazuje tiež napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“
43. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi stranami. Právny názor o neexistencii nároku na úroky za dobu po predčasnom zosplatnení úveru vyvodzovaného z neprijateľnej klauzuly v spotrebiteľskej zmluve aký zastáva aj tunajší súd bol podrobený aj testu ústavnosti. Súd v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18. 9. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.
44. Ak teda žalobca v žalobe v prospech úrokov za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru argumentuje tým, že cit.“ požadovaním predčasného splatenia úveru zmluva o úvere nezaniká, žalobca preto naďalej úročí istinu medziúveru vo výške 7.458,32 eur dohodnutým úrokom za úver vo výške 5,99 % ročne a zároveň celý zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 7.892,- eur úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne v zmysle čl. IX bod 9.2 zmluvy o úvere“ tak k tomu súd uvádza, že uvedenú formulárovú klauzulu, ako aj už vyššie uvedené klauzuly v článku XIX Všeobecných podmienok, ktoré v neprospech spotrebiteľa zachovávajú právo veriteľa na úroky aj za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ktorý stratil výhodu splátok a je povinný zaplatiť jednorázovo celú sumu no naďalej by mal platiť úroky akoby k zosplatneniu úveru nedošlo a ešte k tomu úroky z omeškania, čím je sankcionovaný nad zákonný limit úrokov z omeškania) považuje za neprijateľné a preto za nespôsobilé založiť tvrdené právo žalobcu na úroky za dobu po predčasnom zosplatnení úveru.
45. Ak žalobca v žalobe (bod III tretí odsek žaloby) poukazuje na to, že požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, tak súdu nie je známe o čo tento názor žalobca opiera. Ak dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti zo strany veriteľa v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka, tak systematické zaradenie § 565 v ôsmej časti (záväzkové právo), šiestom oddiele (Zánik záväzkov) Občianskeho zákonníka svedčí pre záver o zániku úverovej zmluvy v zmysle jej pôvodného znenia a účinkov. Zaniká tak aj povinnosť spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie (riadne, v zaniknutej zmluve dohodnuté) úroky. V dôsledku postupu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky.
46. Povinnosť spotrebiteľa platiť veriteľovi riadne úroky po tom, čo sa veriteľ vykonaním jednostranného právneho úkonu rozhodol ukončiť zmluvný vzťah so spotrebiteľom, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu. Niet kogentnej úpravy, podľa ktorej by bolo možné priznať úroky dohodnuté popri úrokoch z omeškania. Dohodnuté úroky za úver zákon reguluje bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je v neprospech spotrebiteľa a tiež vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Aj ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka na ktoré veritelia v tejto súvislosti často poukazujú vyslovene ustanovuje splatnosť úrokov k času vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie k ich skutočnému vráteniu. Aj častá argumentácia
veriteľov podopretá ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka je nesprávna, nakoľko systematicky toto ustanovenie pojednáva o otázke splatnosti úrokov v prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Veritelia, vrátane žalobcu pri svojej argumentácii často poukazujú tiež na ustanovenie § 16 zákona 129/2010 Z.z.,o spotrebiteľských úveroch (cit.: „Spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia“), avšak k tomu súd uvádza, že zákon v citovanom ustanovení § 16 ods. 1 upravuje povinnosť platiť úroky pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru spotrebiteľom a nehovorí o úrokoch po splatnosti úveru.
47. Ak napriek vyššie uvedenému povinnosť spotrebiteľa platiť riadne úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti zo strany veriteľa je inkorporovaná priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako je tomu v tu súdenom spore, tak podľa už opakovane uvedeného názoru súdu dané ustanovenie je neplatné s ohľadom na ust. § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o odklon od práv spotrebiteľa v jeho neprospech, a jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, vzhľadom na značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, kedy by spotrebiteľ bol povinný platiť dohodnutý úrok zo spotrebiteľského úveru, čomu by však už ďalej nekorešpondovalo jeho dohodnuté právo hradiť spotrebiteľský úver v splátkach. Pre prípad výskytu akýchkoľvek pochybností ohľadne výkladu problematiky nároku veriteľa na riadne úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa je tiež potrebné poukázať na povinnosť vykladať právne normy v otázke spotrebiteľských zmlúv v prospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
48. Koniec koncov, záver o neprijateľnosti obsahovo totožnej, aj tu použitej dohody v úverovej zmluve žalobcu, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, čo spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru, pričom je nepravdepodobné a nepreukázané, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011, AZIZ) už bol právoplatne vyslovený (viď vyššie spomenutý rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/42/2016. Vyhovenie žaloby v tejto časti by teda zjavne obišlo zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. Ak ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú a takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť), akceptovaním jej účinkov a ďalšieho používania dodávateľom by sa vytvoril protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky by bolo v priamom rozpore so zákonom. Ak by teda súd v tu súdenom spore priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nenaplnil by sa účel a zmysel § 53a Občianskeho zákonníka a išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. 49. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo z vlastného rozhodnutia a konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom, hoci stále mal pri nesplácaní úveru žalovaným v 1. rade možnosť úver nezosplatniť a žalovať len jednotlivé nezaplatené splatné splátky úveru spolu s úrokmi. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
50. Záverom na podporu svojho názoru súd odkazuje tiež na rozsudky Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/407/2016 - 129 z 22. 2. 2017 alebo sp. zn. 5Co/223/2014, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/432/2015 z 23. 11. 2016, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/52/2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/400/2014 z 29. 7. 2015, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/4/2017-67 z 16. 2. 2017, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/156/2016, 5Co/171/2016, 3Co/85/2013, 3Co/131/2016, 4Co/83/2013 a 21Co/30/2016, či rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/224/2015 - 125 z 9. 6. 2016.
51. Žalobca v žalobe uplatnil tiež nárok na zaplatenie sumy 150,- eur ako „nezaplatených poplatkov“, pričom vychádzajúc z jeho tvrdenia v žalobe malo by sa v prípade týchto žalobcom žiadaných poplatkov jednať o poplatky označené ako „poplatok za 1.upomienku“, „poplatok za 2. upomienku“ a o poplatok za „Individ. rieš. omeš. splátok“ vo výške 10 x 15,-eur.
52. Čo sa týka nároku na zaplatenie poplatku vo výške 15,- eur za individuálne riešenie omeškaných splátok, ktorý podľa výpisu z účtu konta medziúveru vyúčtovaný bol dňa 4. 11. 2015, súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaných hradiť žalobcovi tento poplatok a teda neuniesol dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na tento poplatok, pretože súdu nepreukázal, kedy, ako a či vôbec skutočne došlo k individuálnemu riešeniu omeškania splátok, aké reálne náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná. Žalobca ani neuviedol, kde malo byť dojednané platenie takého poplatku aby súd vedel posúdiť, či uvedený poplatok má základ v platnom, individuálnom dojednaní strán priamo v zmluve.
53. Súd žalobcovi ďalej nepriznal ani nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 135,- eur. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku v danej výške (keď poplatok za každú upomienku bol vo výške 15,- eur) je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.
54. Na podporu svojho názoru vo vzťahu k uvedeným poplatkom súd uvádza, že tie už v inom spore žalobcu boli podrobené súdnej kontrole, pričom Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 21Co/88/2016 k uvedeným poplatkom uviedol, cit.: “Pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu, za poistenie, individuálne riešenie omeškania a za upomienky z dôvodu neprijateľnosti, ako aj neunesenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne významné právne skutočnosti, ktorými by spochybnil dôvodnosť vyslovených skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením predmetných zmluvných podmienok a na doplnenie správnosti uvádza. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňali aj neprimerané poplatky za upomienky, ktoré sú predmetom tohto konania. Poplatky, ktoré umožňujú žalobcovi (poskytovateľovi úveru) získať objektívne vyššiu čiastku, ako sú skutočné náklady za upomienku narušujú rovnováhu zmluvných strán. Objektívne takto
účtované poplatky upravené jednostranne len sadzobníkom spracovaným dodávateľom sú spôsobilé získať od spotrebiteľa čiastku prevyšujúcu skutočné náklady na takéto výdavky dodávateľa úveru“. 55. Súd vo vzťahu k požadovaným poplatkom za upomienky aj v nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu opätovne pripomína, že ani v tomto spore neboli žalobcom predložené žiadne dôkazy o vyhotovení a zasielaní upomienok žalovaným a o konkrétnych nákladoch s tým spojených. Civilný sporový poriadok skutočnosti, ktoré netreba dokazovať jasne vymenúva v § 186, pričom patria tam len skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj tam uvedené právne predpisy a právne záväzné akty. Žalobcom požadované poplatky a náklady teda právna úprava nijako nevyníma z predmetu dokazovania. Povinnosťou žalobcu bez ohľadu na výšku pohľadávky je preukázať každú jej uplatnenú časť, inými slovami, ak žalobca v žalobe uplatňuje peňažné plnenie, je povinný ho preukázať do posledného centu. Žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku nepomeruje dôkaznú povinnosť žalobcu výškou uplatneného nároku, či v prípade viacerých uplatnených nárokov výškou k inak nespornému nároku. Ak by zákonodarca zamýšľal priznať veriteľom v občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bez potreby preukázať do posledného centu ich konkrétnu skutočnú výšku, bol by to v zákone explicitne vyjadril tak, ako to urobil vo sfére obchodných záväzkových vzťahov, kde počnúc dňom 1. 2. 2013 zapracovaním nového ust. § 369c do Obchodného zákonníka veriteľom pri omeškaní dlžníka priznal aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia a dokazovania ich skutočnej výšky. Dôvodová správa k tejto zmene uvádza, že ide o náhradu administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov). Aj z výslovného vylúčenia tejto úpravy na záväzky zo spotrebiteľských zmlúv v prípadoch kde dlžníkom je spotrebiteľ (§ 369c ods. 2 Obchodného zákonníka) je ale zrejmé, aký dôraz zákonodarca kladie na to, aby v spotrebiteľských vzťahoch nároky voči spotrebiteľom boli jednoznačne čo do základu aj výšky preukázané v plnom rozsahu, teda do posledného centu. To sa v súdenej veci vo vzťahu k žalobcom žiadaným „poplatkom“ nestalo, aj preto súd v časti poplatkov vo výške 150,- eur žalobu žalobcu zamietol.
56. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru, t.j. odo dňa 16. 1. 2016, pričom úroky z omeškania (do zaplatenia) v petite žaloby žiadal zo sumy spolu 7.892,- eur. Z uvedeného vyplýva, že úroky z omeškania žiadal tak z istiny vo výške 7.458,32 eur, ako aj z úrokov za dobu do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 283,68 eur, ako aj z poplatkov vo výške 150,- eur. Preto súd posúdil aj tento jeho nárok, pričom vychádzal pritom z ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré už citoval vyššie.
57. Žalobca vychádzajúc z jeho tvrdenia v žalobe úrok z omeškania žalovaným počíta a žiada odo dňa 16. 1. 2016, teda odo dňa po predčasnom zosplatnení úveru, čo bolo dôvodné, pričom úrok z omeškania žiadal v sadzbe 5,05 % ročne, ktorá nepresahuje sadzbu vyplývajúcu z § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Preto súd úrok z omeškania žalobcovi v tejto sadzbe od 16. 1. 2016 priznal, avšak len zo sumy nevrátenej istiny úveru, ktorá ku dňu 16. 1. 2016 bola vo výške 7.458,32 eur a nie už zo sumy úrokov do splatnosti úveru vo výške 283,68 eur a poplatkov vo výške 150,- eur.
58. Čo sa týka úroku z omeškania z poplatkov vo výške 150,- eur, súd už vyššie podrobne zdôvodnil že žalobcovi tieto poplatky priznať nemožno, preto mu logicky nemožno priznať ani úroky z omeškania z nich, nakoľko do omeškania s plnením nedôvodného nároku sa žalovaní dostať nemohli.
59. Čo sa týka úrokov z omeškania z úrokov vo výške 283,68 eur vypočítaných za dobu do zosplatnenia úveru, podľa názoru súdu ani tieto úroky z omeškania priznať nebolo možné.
60. Opätovne pre úplnosť treba uviesť, že obdobne ako je to pri otázke úrokov za dobu po mimoriadnom zosplatnení úveru, tak aj v otázke existencie či neexistencie nároku veriteľa na úrok z omeškania z úroku sa aplikačná prax rozchádza. Časť súdov nárok na úrok z omeškania z úrokov považuje za dôvodný, časť nie. Súd však je názoru, že úrok z omeškania z úroku nemožno priznať a preto ho nepriznal, a to z nasledujúcich dôvodov.
61. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V zmysle tejto právnej úpravy je potrebné odlišovať zmluvné úroky od úrokov z omeškania, na ktoré vzniká veriteľovi právo zo zákona. Oneskoreným zaplatením úrokov z úveru podľa názoru súdu nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 1995 sp. zn. 6 Obdo 4/94 (R 70/1995) úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len jej príslušenstvom. Oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). 62. Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky z omeškania pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35 Odo 101/2002, zo dňa 24. 3. 2004 (Rc 5/2006). 63. Z toho dôvodu potom žalobcovi patria do zosplatnenia úveru úroky z úveru a po zosplatnení už žalobcovi patria iba úroky z omeškania.
64. Vzhľadom na rozchádzanie sa slovenskej aplikačnej praxe v tejto otázke a vyššie uvedený poukaz súdu na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35 Odo 101/2002, zo dňa 24. 3. 2004 (Rc 5/2006) je treba pre úplnosť uviesť, že aj stanovisko Najvyššieho súdu ČR k danej otázke sa postupom času menilo, avšak ustálilo sa na názore, že úroky z omeškania z úrokov veriteľovi nepatria. Najskôr NS ČR v rozsudku z 4. 3. 2002, sp. zn. 33 Odo 47/2002, zaujal názor, že (pre úplnosť citované v pôvodnom, českom znení) „Nesplacení smluvních úroků v dohodnuté lhůtě opravňuje věřitele vymáhat po dlužníkovi úrok z prodlení, neboť nesplacené smluvní úroky se stávají dluhem, a podle § 517 obč. zák. může věřitel po dlužníkovi požadovat vedle plnění i úrok z prodlení. Proto je možno požadovat úrok z prodlení z nezaplacených smluvených úroků...“ Nasledujúcim rozhodnutím veľkého senátu obchodného kolégia NS ČR zo dňa 24. 3. 2004, sp. zn. 35 Odo 101/2002, sa však od vyššie uvedeného ponímania NS ČR odchýlil a právo veriteľa požadovať po dlžníkovi úrok z omeškania z nesplatených zmluvných úrokov bez ďalšieho nepriznáva. Vo svojom rozhodnutí pripomína delenie peňažných záväzkových právnych vzťahov, na ktorom stavia svoju argumentáciu, a to na vzťahy hlavné a vedľajšie, pričom sa k prípustnosti úrokov z omeškania z príslušenstva pohľadávky vyjadril nasledovne (pre úplnosť citované v pôvodnom, českom znení): „…Vedlejším a akcesorickým peněžitým závazkovým právním vztahem je závazkový právní vztah úrokový, který vzniká pouze tehdy, jestliže mezi účastníky existuje peněžitý závazkový právní vztah hlavní.…Občanský zákoník (a v návaznosti na něj i obchodní zákoník) rozeznává úroky a úroky z prodlení. Úroky z prodlení mají povahu sankce (sankční úroky) za prodlení dlužníka se splněním závazku (§ 517 odst. 2 obč. zák.). Platí se vedle vlastního plnění stanoveným procentem z té části dluhu, s níž je dlužník v prodlení…Tím, že včas nesplatí úroky z jistiny, se dlužník dostává do prodlení s plněním příslušenství, nikoli do prodlení s plněním vlastního dluhu (jistiny). Právo požadovat po dlužníku příslušenství z příslušenství (zde úroky z prodlení ze smluvených úroků) pak věřitel nemá proto, že občanský ani obchodní zákoník mu tuto možnost nepřiznávají. Jinak řečeno, ani obchodní, ani občanský zákoník nezakotvují majetkové sankce pro případ prodlení s placením příslušenství pohledávky…Rozumí-li se pohledávkou ve smyslu úpravy obsažené v ustanovení § 121 odst. 3 obč. zák. jistina…, pak ovšem nemůže nárok na příslušenství z příslušenství pohledávky plynout ani z dikce ustanovení § 517 odst. 2 obč. zák.; úsudek, že lze přiznat úrok z prodlení nebo poplatek z prodlení z příslušenství pohledávky, odůvodněný toliko úpravou obsaženou v posledně označeném ustanovení, by totiž bez vazby na ustanovení § 121 odst. 3 obč. zák. vedl k absurdnímu závěru, že takto přiznané příslušenství z jistiny již není příslušenstvím pohledávky, nýbrž nově vzniklou samostatnou pohledávkou…Tím není dotčeno právo účastníků dohodnout se (typově např. v mezích smlouvy o úvěru - srov. § 497 a násl. obch. zák.), že sjednané úroky se stanou součástí jistiny [že k ní podle dohody účastníků budou přičítány coby civilní plody peněz (fructus civiles)], a následně pak právo věřitele požadovat, aby dlužník pro případ prodlení s placením takto zvýšené jistiny platil sjednanou nebo zákonem stanovenou sazbu úroku z prodlení. Uvedené však nic nemění na skutečnosti, že se takto opět úročí pouze jistina a nikoli příslušenství pohledávky. Braní úroků z úroků (tzv. anatocismus) bylo zapovězeno již podle tradic římského práva, přičemž totéž platilo v českém právu i historicky.“ Aj v svojej neskoršej judikatúre už NS ČR iba rozvádza vyššie uvedenú argumentáciu a od svojho stanoviska sa nijako neodchyľuje. Z obdobných rozhodnutí NS ČR stojí za zmienku napr. rozsudok sp. zn. 32 Odo 21/2002, uznesenie sp. zn. 29 Odo 919/2006, či rozsudok sp. zn. 29 Odo 689/2006, podľa ktorého nie je podstatné, či veriteľ požaduje zaplatenie úrokov z omeškania z dohodnutých úrokov na základe zákona či dohody s dlžníkom, lebo "…ustanovení § 121 odst. 3 občanského zákoníku je ve vymezení příslušenství pohledávky ustanovením kogentním a vytvořit novou kategorii 'příslušenství z
příslušenství' dohodou účastníků by tak znamenalo chovat se v rozporu se zákonem (§ 39 obč. zák.)… Smluvní ujednání o placení úroků z prodlení ze smluvených úroků je ve smyslu § 39 obč. zák. neplatné pro rozpor se zákonem.“
65. Vychádzajúc z definície príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Pohľadávkou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku, alebo iným jeho zánikom zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový, pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa dlžník do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dohodnutých úrokov) potom veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú, nakoľko nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Ak sa teda rozumie pohľadávkou v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky plynúť ani z dikcie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prípadná odlišná dohoda strán v tomto smere potom podľa názoru súdu je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, v spotrebiteľskom vzťahu navyše nemôže obstáť ani z pohľadu jeho § 53 ods. 1, 5 a § 54 ods. 1.
66. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 283,68 eur predstavujúcej vyčíslené úroky zamietol a priznal iba úroky z omeškania z nevrátenej úverovej istiny, t.j. zo sumy 7.458,32 eur od 16. 1. 2016 do zaplatenia.
67. Žalovaný v 2. rade bol ručiteľom žalovanému v 1. rade ako to vyplýva zo zmluvy. Žalobca ako veriteľ listom zo dňa 15. 1. 2006 vyzval žalovaného v 1. rade ako dlžníka uhradiť zosplatnený zostatok úveru vo výške 7.892,- eur s príslušenstvom, no napriek tomu žalovaný v 1. rade dlh nesplnil ani v dodatočnej lehote a tak žalobcovi vzniklo právo splnenie dlhu žiadať aj od žalovaného v 2. rade ako ručiteľa, ktorý svoj ručiteľský záväzok pred súdom ani nijako nespochybňoval. Súd tak žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.742,-eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.458,32 eur od 16. 1. 2016 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného, keďže v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenie žalobcu, že uvedenú sumu žalovaní mu do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatili, čo títo žalovaní pred súdom aj sami potvrdili. V uvedenom rozsahu preto súd žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti ju zamietol.
68. Keďže žalovaní žiadali o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto ich žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP povolil žalovaným platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach, avšak nie vo výške 10,- - 15,- eur mesačne žiadanej žalovanými, ani vo výške 350,- eur navrhovanej žalobcom, ale vo výške 200,- eur mesačne. Súd má za to, že vzhľadom na pomery žalovaných zistené z ich výsluchu, ako aj z nimi predložených listinných dôkazov, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške 200,- eur mesačne. Ak žalovaní žiadali povoliť splácať dlh splátkou najviac 10,- - 15,- eur mesačne, tak tomu nebolo možné vyhovieť, lebo vzhľadom na výšku dlhu a narastajúceho príslušenstva v podobe úrokov z omeškania taká výška splátky by bola príliš nízka, nezabezpečovala by reálne uspokojenie veriteľa v primeranom čase a nezodpovedala by požiadavke na spravodlivú ochranu práv žalobcu. Uvedená výška splátky by bola omnoho nižšia ako samotná splátka úveru dojednaná pôvodne v úverovej zmluve, pričom v ročnom súhrne nepokrývala by ani úroky z omeškania, čím by k reálnemu splácaniu dlhu takouto splátkou v podstate ani nedochádzalo a ten by pretrvával desiatky rokov, na čo správne poukázal aj žalobca, ktorý ale samotnému povoleniu splátok sa nebránil, nesúhlasil len s ich výškou žiadanou žalovanými. Súd nijako nespochybňuje aktuálnu ťaživú situáciu žalovaných, najmä žalovaného v 1. rade, keď ten predloženými potvrdeniami preukázal, že je nezamestnaným bez príjmu a lekárskymi správami preukázal zdravotné postihnutie svojho malého syna.
V tomto prípade ale, najmä vzhľadom na výšku dlžnej sumy nie je možné úplne nadradiť aktuálne osobné a majetkové pomery žalovaných nad právo žalobcu na uspokojenie jeho oprávneného peňažného nároku, keďže by to znamenalo neúmerné zvýhodnenie žalovaných ako dlžníkov na úkor žalobcu ako veriteľa. Z vyššie uvedených dôvodov súd žiadosti žalovaných o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach po 10,- - 15,- eur mesačne nemohol vyhovieť a povolil splátky vo výške 200,- eur mesačne, keďže práve v tejto výške podľa názoru súdu ide o minimálnu prípustnú výšku splátky primeranú výške dlhu, postaveniu žalobcu, ktorý ako veľká banka nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich pomeroch a právach, a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv tak na strane žalobcu, ako i žalovaných v 1. a 2. rade.
69. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaní boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
70. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit.: “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
71. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže § 217 ods. 1 CSP v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.
72. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 9.399,64 eur (7.892,- eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 796,81 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 5,99 % ročný úrok zo sumy 7.458,32 eur od 16. 1. 2016 + 710,83 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 7.892,- eur od 16. 1. 2016).
73. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP) činí 8.413,76 eur (7.742,- eur ako prisúdená istina + 671,76 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 7.458,32 eur od 16. 1. 2016).
74. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 89,51 %, žalovaní boli vo veci úspešní v rozsahu 10,49 %.
75. Po odpočítaní úspechu žalovaných v rozsahu 10,49 % od úspechu žalobcu v rozsahu 89,51 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,02 %.
76. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,02 %, ktorý sú títo žalovaní povinní žalobcovi splniť spoločne a nerozdielne.
77. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.