Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-52-2013.pdf
PDF · 171.42 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/52/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu TRANS-BAN, s.r.o. so sídlom Vlčkovo 387, 957 03 Dežerice, IČO 36 732 443, zast. Mgr. Peter Mesároš, advokát, Bottova 34, 949 01 Nitra, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 298,97 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 298,97 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 298,97 eur od 20.04.2012 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 99,02% voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.02.2013 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 298,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne z tejto sumy od 21.03.2012 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca odôvodnil podanú žalobu nasledujúcimi skutočnosťami. Žalobca bol v čase poistnej udalosti dňa 12.03.2012 leasingovým nájomcom motorového vozidla W. N. X.X C. BB skriňová dodávka, bielej farby, Y. BN-XXX BH, ktorej prenajímateľom bola spoločnosť W. Leasing, a.s., so sídlom Panónska 11, 852 01 Bratislava, IČO 35 704 413 (ďalej aj „leasingový prenajímateľ“). Žalobcovi na čelné sklo jeho motorového vozidla z návesu predchádzajúceho vozidla odletel kus ľadu a poškodil čelné sklo motorového vozidla, ktoré v čase poistnej udalosti viedol vodič W. C.. G. vozidlo, z ktorého odletel ľad a poškodil motorové vozidlo žalobcu, je vo vlastníctve Y. D., ktorý viedol svoje vozidlo v čase poistnej udalosti. Na základe uvedeného, vodiči spísali záznam o dopravnej nehode a škodovú udalosť nahlásili u žalovaného ako poisťovateľa škodcu. D. čelné sklo si nechal žalobca vymeniť v servise u A. H. K. C., s miestom podnikania J. L. XXXX/X, XXX XX R. nad R., IČO XX XXX XXX (ďalej aj „autoservis“), pričom za výmenu čelného skla vyúčtoval autoservis faktúru č. XXXXXX vo výške XXX,XX eur bez N.. Q. uzavrel poistnú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že zdokumentovaný celkový rozsah a charakter poškodenia je vzhľadom k opísanému priebehu nehody poisteným a poškodeným z technického hľadiska neprijateľný. F. tvrdenia žalobca považuje za účelové a nepodložené v snahe vyhnúť sa poistnému plneniu. Z dôvodu omeškania sa s úhradou dlžnej sumy žalobca žiada okrem zaplatenia predmetnej sumy, aj zaplatenie úrokov z omeškania a náhradu trov konania.
X. Súd uznesením z XX.XX.XXXX vyzval žalobcu, aby doložil do spisu plnú moc udelenú právnemu zástupcovi, ktorý predmetnú žalobu doplnil doručením splnomocnenia dňa XX.XX.XXXX.
X. Následne súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanej žalobe. V predmetnej veci sa žalovaný vyjadril v podaní doručenom tunajšiemu súdu XX.XX.XXXX, v rámci ktorého vzniesol námietku miestnej príslušnosti. D. názoru žalovaného žalobca svoj nárok nepreukázal. Q. o dopravnej nehode nemožno považovať za dokument preukazujúci zodpovednosť vodiča uvedeného motorového vozidla, teda žalovaného, pretože nemá charakter uznania zodpovednosti. D. listinné doklady predstavujú základné evidenčné doklady, z obsahu ktorých je len zrejmé, že určité osoby boli v danom čase prítomné na určitom mieste. Na poškodenom motorovom vozidle bolo po obhliadke čelného skla zistené tri poškodenia, nezávisle na sebe. Q. rozsah a charakter poškodenia vzhľadom k opísanému priebehu nehody je z technického hľadiska neprijateľný. H. motorového vozidla, ktorým mala byť škoda spôsobená, nemohol vzhľadom na svoju rýchlosť jazdy a veľkosť, keďže sa jednalo o ťahač s návesom, vidieť, či mu z návesu odletel kus ľadu a ten poškodil motorové vozidlo žalobcu, ktoré išlo za ním. G. vidieť len poškodenie na čelnom skle po zastavení motorového vozidla, o ktorom mu tvrdil žalobca, že toto bolo spôsobené kusom ľadu, ktorý odletel z jeho návesu. Aj z tohto dôvodu žalovaný považoval prípadné vyjadrenia o tom, že vodič motorového vozidla, ktoré malo škodu spôsobiť, videl ako z návesu odletel kus ľadu a tento poškodil sklo motorového vozidla idúceho za ním, resp. že cítil ako z návesu odletel kus ľadu a poškodil čelné sklo, v praxi za neuskutočniteľný, keďže v takom prípade by sa nemohol plne venovať riadeniu svojho motorového vozidla. Q. má pri uplatnení svojho nároku bez akýchkoľvek pochybností preukázať oprávnenosť nároku na náhrady škody. Z týchto dôvodov sa žalovaný domnieva, že dňom XX.XX.XXXX nemohol byť žalovaný v omeškaní s výplatou poistného plnenia, keďže nie je povinný plniť nepreukázané nároky. H. na uvedené navrhol žalobu zamietnuť.
X. Súd uznesením z XX.XX.XXXX zamietol námietku miestnej príslušnosti podanú žalovaným a doručenú súdu dňa XX.XX.XXXX., keďže žalobca podal návrh na začatie konania na všeobecný súd žalovaného-O. súd R. I.
X. Žalobca sa k podaniu žalovaného vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu XX.XX.XXXX, v rámci ktorého upozornil na tú skutočnosť, že v danom prípade ide podľa § 427 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z O. zákonníka v znení účinnom v rozhodnom období - v čase poistnej udalosti (ďalej len „OZ“) o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa neskúma a ani sa nevyžaduje zavinené konanie. V tejto súvislosti poukázal na to, že prevádzkovateľ sa v tejto veci nemôže zbaviť zodpovednosti, pretože spôsob a okolnosti, za akých došlo k vzniku škody bez pochýb majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. V tejto súvislosti poukázal na definíciu prevádzky motorového vozidla, ako aj okolnosť majúcu pôvod v prevádzke a s tým súvisiace rozhodnutia ako napr. rozhodnutie U. súdu E. republiky, sp. zn. X Cz XX/XX (A a ďalšiu rozhodovaciu prax súdov ako napr. rozsudok O. súdu A. sp. zn. X C XX/XXXX, O. súdu R. I sp. zn. XX C XXX/XXXX atď.
X. Žalovaný v podaní doručenom tunajšiemu súdu XX.XX.XXXX vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie, keďže v čase poistnej udalosti bol vlastníkom motorového vozidla leasingový prenajímateľ, ktorý bol poškodeným v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase vzniku poistnej udalosti (ďalej len „zákon o D.“) a nie držiteľ motorového vozidla
- žalobca. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia U. súdu E. republiky sp. zn. X V. XXX/ XXXX, X V. XXX/XXXX, X V. XXX/XXXX, ako aj nález S. súdu E. republiky č.k. B.. ÚS XXX/XXXX. Q. nepreukázal, že náklady na výmenu čelného skla skutočne vynaložil, k žalobe priložil len faktúru, nie doklad o úhrade sumy. Po obhliadke poškodenia čelného skla boli zistené tri poškodenia, nezávisle na sebe, ktoré boli jednoznačne spôsobené kameňom. Z uvedeného dôvodu poškodenie čelného skla nezodpovedá popisu vzniku udalosti. E. súhlasné vyhlásenie oboch vodičov a ani samotné vyhlásenie jedného z nich o tom, že nehodu zavinil na preukázanie nároku voči žalovanej nestačí. Q. namietal aj samotný úrok z omeškania a v tomto smere upozornil na rozhodnutie L. súdu v R. zo XX.XX.XXXX, sp. zn. X Co XXX/XXXX, v zmysle ktorého je sankcia v podobe úrokov z omeškania viazaná výlučne na nesplnenie povinnosti oznámenia šetrenia v trojmesačnej lehote o vybavení poistnej udalosti.
X. Súd vykonal dokazovanie nasledujúcimi dôkazmi, ako aj listinami, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ako aj ďalšími listinami pripojenými k spisu a ustálil nasledovný skutkový stav.
X. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobca v rámci svojho prednesu opravil administratívnu chybu v písomnom vyjadrení z XX.XX.XXXX, v ktorom omylom uviedol, že k poškodeniu došlo odletením kameňa z pod kolies. K aktívnej vecnej legitimácii sa žalobca vyjadril tak, že upozornil na body X.X.X, X.X.X a X.X.X. H., že všetky náklady na opravu vozidla ako aj na udržiavanie prevádzky v dobrom stave, znáša vo svojom mene a je povinný zabezpečiť leasingový nájomca - žalobca a na body X.X.X.X a X.X.X.X., X.X.X a X.X.X. H., v zmysle ktorých poistné plnenie neobdrží priamo leasingový prenajímateľ, ale toto je leasingovým nájomcom vinkulované v prospech leasingového prenajímateľa. K., v rámci ktorej žalovaný spochybnil úrok z omeškania, považoval žalobca za účelovú a tendenčnú. Q. na plnenie konzumuje žalobu o určenie, preto pokiaľ súd v tomto konaní prizná žalobcovi nárok na náhradu škody, zároveň aj rozhodne o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného o neposkytnutí poistného plnenia. Je zrejmé, že prípisom žalovaného o odmietnutí poskytnúť poistné plnenie žalovaný zistil rozsah povinnosť poskytnúť poistné plnenie vo výške X eur a práve týmto rozhodnutím, sa žalovaný dostal do omeškania. D. na dôvodovú správu k zákonu č XX/XXXX, ktorým bolo citované ustanovenie § 11 ods. X a X zákona o D. novelizované a ktorého transformáciou článku X ods. X tzv. X smernice č. XXXX/XX/ES. Q. v reakcii na uvedené, zotrval na vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Z predloženie leasingovej zmluvy podľa názoru žalovaného nie je zrejmé, že by bol žalobca legitimovaný na výplatu poistného plnenia. G. vzniku poškodenia motorového vozidla považuje za neprijateľný, keďže na čelnom skle motorového vozidla, bolo viacero poškodení, ktoré spolu navzájom nesúvisia, a boli spôsobené kameňmi. Z tohto dôvodu poškodenie čelného skla nezodpovedá popisu vzniku udalosti v súlade s ustanovením § 15 zákona o D., v zmysle ktorého je poškodený povinný hodnoverným spôsobom preukázať, ako ku škode došlo. Q. následne uviedol, že žalovaný poukazoval na tri poškodenia, ale zo zápisu o poškodení vozidla, vyplýva jedno poškodenie na čelnom skle. Q. poukázal na záznam o dopravnej nehode, ktorý bol vyplnený zo strany žalobcu a rovnako aj za stranu škodu, tento bol riadne podpísaný a v tomto zázname vodič škodcu - vinník uznal svoju zodpovednosť a zavinenie za vzniknutú škodu, čo potvrdil aj svojím podpisom.
X. V stanovisku doručenom súdu XX.XX.XXXX žalobca poukázal na rozhodnutie U. súdu W. republiky sp. zn. XX V. XXXX/XXXX, v zmysle ktorého majetková ujma vzniká vlastníkovi už samotným poškodením. Q. žalobca predložil zápis o poškodení skiel vozidla, z ktorého je podľa jeho názoru zrejmé, že poškodenie na čelnom skle vozidla žalobcu bolo iba jedno. Vo vzťahu k námietke o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, upozornil na skutočnosť, že dôvodom odmietnutia poistného plnenia nebola skutočnosť, že žalobca nie je poškodeným, pretože samotný žalovaný označil žalobcu ako poškodeného.
XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd oboznámil strany konania s výsluchom svedka C. vykonaným dožiadaným súdom, ktorý odpovedal na otázky súdu a strán sporu. Q. na predmetnom pojednávaní uviedol, že obsahovo bez pochybností táto výpoveď korešponduje s priebehom škodovej udalosti, tak ako je uplatnená v žalobe, a tak ako ju žalobca nahlásil u žalovaného ako poisťovateľa. Zo spisu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by svedka C. diskvalifikovali v podaní hodnovernej svedeckej výpovede. Q. vyjadril názor, že každé súdne rozhodnutie, najmä jeho textovú stránku treba interpretovať tak, že všetky skutkové okolnosti v judikovanej veci nemusia do absolútneho detailu zodpovedať tomu súdnemu prípadu, na ktoré sa judikát má aplikovať. V tomto smere vysvetlil, že U. súd W. republiky v rozhodnutí XX V. XXXX/XXXX uvádza pojem vlastník, z dôvodu, že v tamojšej veci bol žalujúcou stranou vlastník. K. právna myšlienka, ktorá vyplýva z tohto judikátu je taká, že škoda vzniká už poškodením veci. D. subjekt si môže nechať poškodenú vec v poškodenom stave tzn. nedať si ju opraviť, ale napriek tomu niet pochybností, že mu škoda už vznikla. B. by sme dospeli k záveru, že poškodený je len taký subjekt, ktorý si poškodenú vec dá reálne opraviť. D. faktúra na nákladoch na výmenu čelného skla poškodeného vozidla preukazuje „iba“ výšku škody. Q. sa vyjadril, že k poškodeniu čelného skla došlo uvoľnením ľadu a jeho nárazom do čelného skla a skutočnosť, či bolo na čelnom skle jedno prasknutie, alebo tri, vôbec nie je podstatné, ak odborne spôsobilá osoba -autoservis pri prevzatí zákazky usúdil, že je potrebná výmena celého čelného skla, aby malo rovnaké bezpečnostné vlastnosti ako pred poškodením, otázka počtu prasknutí na čelnom skle vôbec nezohráva úlohu. V priebehu tohto pojednávania založil žalovaný do spisu doklad - zápis o poškodení skiel vozidla, keďže doklad, ktorý sa v spise nachádzal a bol založený žalobcom, je nečitateľný. Q. sa pridržal písomného vyjadrenia doručeného súdu na predmetnom pojednávaní. O. iného doplnil písomné vyjadrenie s poukazom na bod X.X H., ktoré upravuje povinné zmluvné poistenie, kým bod X.X. H., na ktoré sa odvoláva žalobca, upravuje havarijné poistenie. Q. reagoval tak, že nespochybňuje, že majetková ujma vzniká už samotným poškodením
veci, avšak vzniká vlastníkovi veci. K poškodeniu vozidla dochádza k zmenšeniu majetkového stavu vlastníka vozidla a nie nájomcu vozidla. K tomuto smeruje námietka nedostatku vecnej legitimácie a prípadné záväzky leasingového nájomcu dohodnuté pre prípad zničenia, či poškodenia predmetu nájmu voči leasingovému prenajímateľovi z leasingovej zmluvy nie sú dôsledkom škodovej udalosti, za ktorú zodpovedá škodca, ale sú bezprostredným dôsledkom ich zmluvného dojednania. Q. nebol vlastníkom vozidla, preto mu nemohla vzniknúť majetková ujma už samotným poškodením vozidla. Q. v tomto smere uviedol, že na základe dokumentácie nespochybňuje potrebu výmeny čelného skla, avšak žalovaná spochybňuje rozsah a charakter poškodení čelného skla vzhľadom k opísanému poškodeniu, ktorý nie je prijateľný z technického hľadiska, pretože jeden jediný veľký kus ľadu nespôsobí tri pukliny čelného skla na rozličných miestach.
XX. Z vyjadrenie žalovaného doloženom na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, na ktoré žalovaný odkázal v rámci svojho prednesu, vyplýva, že rozhodnutie U. súdu W. republiky sp. zn. XX V. XXXX/XXXX, na ktoré poukázal samotný žalobca, svedčí práve o správnosti argumentácie žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore, nakoľko poškodením vozidla dochádza k zmenšeniu majetkového stavu vlastníka vozidla a nie nájomcu vozidla, pretože rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením a po ňom sa prejavuje v majetkových pomeroch vlastníka vozidla (rozsudok U. súdu E. republiky sp. zn. XX V. XXXX/XXXX). Ak by náklady na opravu vozidla uhradil žalobca, hoci škoda vznikla vlastníkovi vozidla, plnil by buď bez právneho dôvodu alebo na základe vzájomného vzťahu medzi leasingovým prenajímateľom a leasingovým nájomcom. Na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný v procese prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť plnenie formálne označila žalobcu ako „poškodený“. B. o formálne označenie, nie právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že žalovaný neposkytol žalobcovi plnenie. V súvislosti s tvrdením žalobcu o jednom poškodení na čelnom skle motorového vozidla, žalovaný upozornil na predložený- „K.-Q. o poškodení skiel vozidla“, v časti poznámka, kde je uvedené viacnásobné poškodenie. Z. konštatovanie žalovaného teda preukazuje nielen predložená fotodokumentácia, ale aj tento zápis.
XX. Z vyjadrenia žalobcu doručenému tunajšiemu súdu XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalobca poukazuje okrem bodu X.X. H. na bod X.X.X.,X.X.X. a X.X.X. H., z ktorých je zrejmé, že všetky náklady súvisiace s opravami predmetu leasingu hradí a znáša vo vlastnom mene a na vlastný účet leasingový nájomca, preto je poškodeným. V končenom dôsledku o tom svedčí o tom aj samotná skutočnosť úhrady predmetných nákladov na opravu. G. poukázal na bod X.X.X. H., v zmysle ktorých leasingový nájomca nesie riziká výskytu nedostatkov, zničení, strát, odcudzenia a predčasného opotrebovania predmetu leasingu, i keď na tom nenesie vinu. U. škody na predmete leasingu prešlo na žalobcu okamihom prebratia predmetu leasingu (viď úvodné ustanovenia H. s názvom účel finančného leasingu a základné ustanovenia). K vyjadreniu žalovaného na tú skutočnosť, že bod X.X. H. sa týka len povinného zmluvného poistenia, žalobca uviedol, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje k povinnosti žalobcu uzavrieť povinné zmluvné poistenie k predmetu leasingu, avšak náhrada škody, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, nie je riešená z povinného zmluvného poistenia predmetu leasingu, teda poškodeného vozidla, ale práve naopak, je likvidovaná z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla škodcu. D. žalobca poukazoval na bod X.X.X. a nasl. H., tak výlučne s cieľom poukázať analogicky na postup likvidácie poistnej udalosti z havarijného poistenia, kde je evidentné, že leasingový prenajímateľ ani v prípade náhrady škody z havarijného poistenia nie je poškodeným, nakoľko v zmysle ustanovení bodu X.X.X. a X.X.X. H. je poškodeným práve leasingový nájomca, teda žalobca. A. tak z konania žalovaného počas likvidácie vyplýva, že samotný žalovaný označoval žalobcu ako poškodeného a dôvodom odmietnutia poistného plnenia nebol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Na základe doposiaľ vykonaných dôkazov je zrejmé, že k poškodeniu čelného skla došlo práve odletením ľadu z motorového vozidla poisteného u žalovaného. E. priebeh je zachytený v zázname o dopravnej nehode, ktorý vo vzájomnej zhode vyplnili a podpísali účastníci škodovej udalosti. Q. riadne a nad všetky pochybnosti preukázal výpoveďou svedka, ako aj listinnými dôkazmi, skutkový priebeh škodového deja. U. je potrebné poukázať na to, že medzi účastníkmi škodovej udalosti nebol sporný priebeh skutkového deja a ani otázka zodpovednosti za vzniknutú škodu. E. o tom záznam o dopravnej nehode, z ktorého je zrejmý skutkový priebeh, tak aj otázka zodpovednej osoby za vzniknutú škodu. Q. žiadnym dôkazom nevyvrátil žalobcom unesené dôkazné bremeno. D. žalovaný tvrdí, že ku škode nedošlo priebehom preukázaným žalobcom a zhodne tvrdeným účastníkmi dopravnej nehody v zmysle vyplneného záznamu o dopravnej nehode, je povinnosťou žalovaného toto tvrdenie preukázať dôkazným prostriedkom v zmysle zásady affirmanti incumbit probatio (kto tvrdí, dokazuje).
K. žalovaného ohľadom neposkytnutia poistného plnenia je motivovaná výlučne zo subjektívnych, účelových a tendenčných dôvodov, ktorých cieľom bolo vyhnúť sa povinnosti poskytnúť poistné plnenie. F. o tom, že k vzniku troch poškodení nemohlo dôjsť spadnutím ľadu zo strechy návesu, musí preukázať dôkaznými prostriedkami a nie výlučne subjektívnym názorom.
XX. Z vyjadrenia žalovanej doručeného tunajšiemu súdu XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaná požiadala B.. C. E., znalca z odboru doprava cestná o odborné posúdenie, či k poškodeniam čelného skla mohlo dôjsť spôsobom ako popisuje žalobca, tzn. pádom kusa ľadu z návesu pred ním idúceho motorového vozidla. V tomto smere žalovaný poukázal na priložené odborné vyjadrenie a najmä na závery tohto vyjadrenia uvedené na str. XX o tom, že pád jedného kusa ľadu na čelné sklo vozidla nevytvorí súčasne na čelnom skle poškodenia takého typu, rozsahu a v takej vzdialenosti, ako boli zdokumentované na predmetnom motorovom vozidle.
XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX po oboznámení s priebehom doterajšieho dokazovania, žalobca uviedol, že predložené odborné vyjadrenie žalovanej jednoznačne preukázalo, že čelné sklo bolo poškodené pádom ľadovej kryhy. Q. ani vodič motorového vozidla žalobcu nikdy neuplatňoval ako poškodenie aj ďalšie dve poškodenia, ktoré boli na predmetnom čelnom skle. E., že obhliadajúci technik ako zmluvný partner žalovaného do zápisu o obhliadke uviedol, že aj tieto ďalšie dve poškodenia boli spôsobené pádom ľadovej kryhy je potrebné vnímať len ako subjektívny názor obhliadajúceho technika. Z výpovede svedka C., ako aj z listiny, ktorý žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody, vodič žalobcu uvádza, že po páde ľadovej kryhy došlo k prasknutiu čelného skla, o žiadnych iných poškodeniach sa nezmieňoval. U. je pravdou, ako to uvádza žalovaný, že svedok C. uviedol, že čelné sklo bolo bez poškodenia. E. C. uviedol : ja som si nevšimol žiadne poškodenie. To samo o sebe neznamená, že ďalšie dve poškodenia sa tam nenachádzali. U. je potrebné zdôrazniť, že prasklina vznikla v dôsledku pádu ľadovej kryhy a ako uviedol žalovaný na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX nespochybňuje, a ani nespochybňoval, že na základe predloženej dokumentácie bolo potrebné čelné sklo vymeniť. Je právne bezpredmetné koľko poškodení bolo alebo nebolo na čelnom skle, je dôležité čo preukázal žalovaný svojim odborným vyjadrením, že žalobcom uvedené poškodenie vzniklo v dôsledku pádu ľadovej kryhy. Q. vyjadril názor, že tvrdenia žalobcu uvedené na tomto pojednávaní sú len účelovými tvrdeniami. Z., že žalobca v doterajšom priebehu konania poukazoval na to, že poškodenie na čelnom skle bolo len jedno, čo vyplýva z vyjadrenia žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol len jedno poškodenie čelného skla vychádzajúc zo zápisu o poškodení čelného skla vozidla, ktoré predložil sám žalobca. D., čo na pojednávaní žalovaný poukázal na predmetný zápis, že sa jedná o viacnásobné poškodenie, čo potvrdila aj fotodokumentácia čelného skla, žalobca účelovo zmenil svoju argumentáciu. V odbornom vyjadrení poukázal v závere na str.XX, že žalovaný trvá na technickej neprijateľnosti, tak ako to bolo popísané. Q. o dopravnej nehode vychádzal práve z tvrdení vodiča vozidla W. N., ktorý uviedol, že cez vysielačku oslovil pred ním idúce vozidlo a následne bol spísaný tento záznam. Q. naďalej trvá na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v danom spore, kde už v predošlých vyjadreniach poukázal na to, že poškodením vozidla dochádza k zmenšeniu majetkového stavu vlastníka vozidla. D. záväzky nájomcu dohodnuté pre prípad zničenia, či poškodenia predmetu nájmu voči leasingovému prenajímateľovi nie sú dôsledkom škodovej udalosti, za ktoré zodpovedá škodca, ale sú bezprostredným dôsledkom ich zmluvného dojednania. Q. odkazuje na rozhodnutia U. súdu W. republiky sp. zn. XX V. XXXX/XXXX, XX V. XXX/XXXX, XX V. XXXX/XXXX, rozhodnutia S. súdu E. republiky B.. ÚS XXX/XXXX, U. súdu E. republiky sp. zn. X V. XXX/XXXX. Na základe uvedeného žalovaný zotrval na doterajších vyjadreniach, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. V reakcii na uvedené, pristúpil na predmetnom pojednávaní žalobca, ktorý predložil kópiu zápisu o poškodení skiel vozidla, z ktorého nebola čitateľná poznámka - viacnásobné poškodenie a vysvetlil, že mal k dispozícii len túto jedinú kópiu, vychádzal len z grafického znázornenia tohto zápisu. Do originálu tohto zápisu, kde je poznámka o viacnásobných poškodeniach čitateľná, mal možnosť nahliadnuť až po jeho predložení žalovaným. Q. dve poškodenia sú pod úrovňou palubnej dosky, ktoré vodič nemusel vidieť. Q. predložil fotokópiu poškodeného čelného skla a porovnal ju s fotodokumentáciou v odbornom vyjadrení znalca s poukazom na predmetný experiment, ktorý v tomto smere vykonal.
XX. Žalobca sa v rámci záverečnej reči prednesenej na predmetnom pojednávaní pridržal doterajších vyjadrení. O. úroku z omeškania upozornil na rozhodnutie L. súdu v R. sp. zn. X Co XXX/XXXX, ktorý vyvracia právny názor žalovaného, podľa jeho názoru sa žalovaný dostala do omeškania a je povinný plniť aj úroky z omeškania.
XX. Žalovaný v rámci záverečnej reči prednesenej na predmetnom pojednávaní zotrval na svojich doterajších stanoviskách, vo vzťahu k úrokom z omeškania poukázala na rozhodnutie L. súdu v R. X Co XXX/XXXX, v rámci ktorého súd vychádzal priamo z práva Y. únie.
XX. Zo zápisnice o výsluchu svedka W. C. napísanej dožiadaným súdom dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na ceste č. XX smerom na F. a pred F. C. spadol kus ľadu z nákladného vozidla na vozidlo, ktoré viedol on a tento kus ľadu spôsobil prasknutie čelného skla. E. spôsobenie škody hneď ako veľký kus ľadu spadol na čelné sklo, vtedy zbadal aj prasklinu, ktorá sa spravila hneď. D. sklo bolo na mieste šoféra. D. vysielačky sa spojil s vodičom druhého motorového vozidla, zastavili pri motoreste a potom, čo mu ukázal, čo sa stalo, vypísali správu o nehode. F. vodič sa priznal, že ráno nemal čas očistiť náves od ľadu a snehu, pričom sa išiel pozrieť hore na náves, či tam má ešte kúsky ľadu, čo aj mal, ospravedlnil sa. D. si zodpovednosť za vzniknutú škodu. Na otázku žalovaného, v akej vzdialenosti od vozidla bol v čase škodovej udalosti, odpovedal, že sa k nemu stále približoval, dokonca ho plánoval predbehnúť, preto bol dosť blízko. V tom čase bola cesta rozbitá, na tých jamách mu to asi vyskočilo a spadlo na auto. F. bol dosť veľký, spadol zo strechy, priamo na čelné sklo. Na otázku žalovaného, či čelné sklo bolo poškodené už pred škodovou udalosťou, odpovedal, že si nevšimol žiadne poškodenie.
XX. V odbornom vyjadrení č. XX/XXXX, znalca B.. C. E., znalecký odbor:doprava cestná, vo veci škodovej udalosti zo dňa XX.XX.XXXX, bolo úlohou znalca posúdiť a zodpovedať otázku, či k poškodeniam čelného skla na predmetnom motorovom vozidle mohlo dôjsť spôsobom, ako popisuje poškodený, tzn. pádom kusa ľadu z návesu pred ním idúceho motorového vozidla. S. znaleckého experimentu bolo preukázať k akému typu a rozsahu poškodenia môže dôjsť po páde väčšieho kusa ľadu na čelné sklo vozidla. Z opisu znaleckého experimentu vyplýva, že čelné sklo vozidla W. N. bolo poškodené na troch miestach. 1. poškodenie sa nachádzalo takmer v strede čelného skla a bolo kombinovanou prasklinou (hviezdicová prasklina, polmesiacovitá prasklina). 2. poškodenie sa nachádzalo cca na úrovni X/X výšky v smere jazdy napravo od stredu čelného skla a išlo o prasklinu tzv. volské oko a X poškodenie sa nachádzalo v pravom dolnom rohu a išlo o kombinovanú prasklinu (hviezdica, volské oko). Po porovnaní výsledkov znaleckého experimentu so zdokumentovaným poškodením na predmetnom vozidle znalec dospel k záveru, že pozdĺžna prasklina označená ako súčasť 1. poškodenia vozidla mohla vzniknúť pádom kusa ľadu, resp. ľadovej kryhy na čelné sklo z pred ním idúceho vozidla. D. sa charakterom zhoduje s poškodením, ktoré vzniklo pri pokuse č. 2. D. čelného skla vozidla označené ako 2. a 3. sa nezhodujú so žiadnym poškodením, ku ktorému došlo vykonaním znaleckého experimentu v pokuse č. X., 2. a 3. Q. experiment v tomto prípade potvrdzuje, že pád väčšej ľadovej kryhy takýto typ poškodení na čelnom skle nevytvorí. H. na výsledky znaleckého experimentu a taktiež z technického hľadiska, nie je technicky prijateľné, že pád jedného kusa ľadu na čelné sklo vozidla, z návesu pred ním idúceho motorového vozidla, vytvorí súčasne na čelnom skle poškodenia takého typu, rozsahu a v takej vzdialenosti medzi jednotlivými poškodeniami, ako boli zdokumentované na vozidle W. N.. Na skle predmetného vozidla je viacero prasklín/poškodení, pričom u niektorých je takmer vylúčené, že ich vytvorí ľadová kryha po páde na čelné sklo. V súlade s výsledkami znaleckého experimentu je technicky prijateľné, že pozdĺžna prasklina prvého poškodenia mohla byť vytvorená po páde ľadovej kryhy z návesu pred ním idúceho motorového vozidla. C. praskliny prvého poškodenia mohli vzniknúť aj samostatne-po nárazoch rôznych objektov, ale aj naraz- po náraze jedného objektu. L. z výpovede svedka sa presne nedajú určiť vlastnosti ľadovej kryhy, nemožno jednoznačne posúdiť, či prvé poškodenie spôsobil len pád ľadovej kryhy. D. čelného skla 2. a X., sa nezhodujú so žiadnym poškodením, ku ktorému došlo vykonaním jednotlivých pokusov znaleckého experimentu.
XX. Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX, vyplýva, že vodičom motorového vozidla, ktoré bolo poškodené s poznámkou rozbité čelné sklo, bol W. C., pričom vodičom ktorý priznal zavinenie nehody bol Y. D., ktorý je poistený zo zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla u žalovaného. V plániku nehody bola nehoda popísaná tak, že z auta odletel kus ľadu a poškodil čelné sklo na vozidle žalobcu.
XX. Z leasingovej zmluvy číslo M./XX/XXXXX uzavretej medzi W. M., a.s., so sídlom D. cesta XX, XXX XX R., B. XX XXX XXX ako leasingovým prenajímateľom a žalobcom ako leasingovým nájomcom, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo (predmet poistnej udalosti) s dobou finančného nájmu XX mesiacov, vyplýva, že bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX. Zo všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu pre dopravnú techniku XX/XX (ďalej aj „ H.“) podpísaných leasingovým nájomcom dňa XX.XX.XXXX z bodu X.X.X. vyplýva, že leasingový nájomca je povinný počas doby účinnosti zmluvy
odstrániť všetky škody na predmete leasingu; pokiaľ odstránenie škôd nie je vykonané bezplatne, je povinný tak urobiť na vlastné náklady. D. bodu X.X.X. H. všetky náklady spojené s prevádzkou, opravami a údržbou predmetu leasingu, hradí počas doby účinnosti leasingovej zmluvy leasingový nájomca, s výnimkou nákladov týkajúcich sa dohody v kúpnej zmluve. D. úvodných ustanovení H. označených ako účel finančného leasingu podľa písm. b) nebezpečenstvo škôd na predmete leasingu a škôd finančných strát a rozdielov spojených s jeho užívaním a prevádzkou nesie v celom rozsahu leasingový nájomca. V zmysle bodu X.X.X. označenej ako A. poistných udalostí, bod X.X.X.X. H. je v prípade vzniku škody na predmete leasingu je leasingový nájomca povinný každú udalosť bezodkladne nahlásiť poisťovni. V prípade, ak to všeobecne záväzné predpisy, prípadne podmienky poisťovne, v ktorej je predmet leasingu poistený vyžadujú, je leasingový nájomca povinný škodu nahlásiť taktiež polícii. M. nájomca je povinný písomne oznámiť každú poistnú udalosť na predmete leasingu leasingovému prenajímateľovi. M. nájomca je tiež povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť na svoje náklady uvedenie predmetu leasingu do stavu predchádzajúceho poistnej udalosti. D. leasingového nájomcu bez zbytočného odkladu uviesť predmet leasingu do pôvodného stavu pred poistnou udalosťou nie je dotknutá tým, že poistné plnenie nedosiahne náklady na uvedenie predmetu leasingu do pôvodného stavu pred poistnou udalosťou a dobou, kedy poisťovňa príslušné poistné plnenie vyplatí. V prípade poistnej udalosti konanie voči poisťovni, prípadne iným subjektom, vedie leasingový nájomca sám, na vlastné náklady.
XX. Z faktúry č. XXXXXX vystavenej autoservisom dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej je čelné sklo, lepiaca sada a montáž, vyplýva, že bola vyúčtovaná na sumu XXX,XX eur bez N..
XX. Z oznámenia o riešení škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na základe posúdenia poškodenia motorového vozidla Y.:R z fotodokumentácie vyhotovenej na obhliadke oznámil, že uplatnený nárok na náhradu škody považuje za neoprávnený, nakoľko zdokumentovaný celkový rozsah a charakter poškodenia je vzhľadom k opísanému priebehu nehodu poisteným a poškodeným z technického hľadiska za neprijateľný.
XX. Z výpisu účtu žalobcu založenom na č.l. XXXa je zrejmá úhrada zo dňa XX.XX.XXXX (s predmetom) výmeny čelného skla BN-XXXBH vo výške XXX,XX eur.
XX. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s fotodokumentáciou na č.l. XX-XX, predbežnou dohodou o platbách nájomného k zmluve č. M./XX/ XXXXX, osvedčením o evidencii vozidla Y. R poistnou zmluvou poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX a prílohou k tejto poistnej zmluve, uplatnenie nároku na náhradu škody, výzvou na prehodnotenie poistného plnenia, odpoveď na výzvu na prehodnotenie plnenia z XX.XX.XXXX, zápisom o poškodení skiel vozidla-fotokópiou aj originálom.
XX. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení.
XX. Podľa ust. § X32 ods. 1 V. sporového poriadku (ďalej len „V.“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
XX. D. ust. § X91 ods. 1 V. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
XX. Podľa ust. § XX5 ods. 1 V. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
XX. D. ust. § 2X5 ods. 2 V., skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
XX. Podľa ust. § 218 ods. 1 V. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
XX. Podľa § 2X2 ods. 3 V. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. E. môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
XX. D. § 470 ods. X V. sporového poriadku: Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
XX. Podľa § 470 ods. X V. sporového poriadku: D. účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
XX. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. XXX/XXXX Zb. O. zákonníka (ďalej aj ako „O.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. D. ods. X právne vzťahy uvedené v odseku X sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
XX. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1, X O. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Q. medzi osobami uvedenými v odsekoch X a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v O. zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v O. zákonníku a týmto zákonom.“
XX. Podľa § 2 písm. d/, f/, g/, h/ zákona o D., na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území E. republiky na základe osobitného predpisu, e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, h) škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie, i) poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.
XX. Podľa § 4 ods. X zákona o D., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. X písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
XX. Podľa § X ods. 4 zákona o D., poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
XX. Podľa § 11 ods. X cit. zák. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do XX dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
XX. Podľa § X1 ods. X cit. zák. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
XX. Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. D. je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
XX. D. § 420 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. O. zákonníka (ďalej aj len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
XX. Podľa § 442 ods. X OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
XX. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
XX. Podľa § 4X7 ods. 1, ods. 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. A. zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
XX. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. B. sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
XX. Podľa § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
XX. Podľa § 5X7 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
XX. D. § 517 ods. X OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
XX. Podľa § 3 <aspi://module='K.'&link='XX/XXXX%XXZ.z.%XXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> ods. X nariadenia vlády E. republiky č. XX/XXXX Z.z. <aspi://module='K.'&link='XX/XXXX%XXZ.z.'&ucin- k-dni='XX.XX.XXXX'>, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. zákonníka v znení účinnom do XX.XX.XXXX, výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Y. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
XX. Podľa ust. § 10c <aspi://module='K.'&link='XX/XXXX%XXZ.z.%XXXXXXc'&ucin-k- dni='XX.XX.XXXX'> nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z.z. <aspi://module='K.'&link='XX/XXXX %XXZ.z.'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom XXXX, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k XX. januáru XXXX aj za dobu omeškania po XX. januári XXXX.
XX. Platná úroková sadzba Y. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ku dňu omeškania bola vo výške X.XX %.
XX. Zákon o D. je vo vzťahu k predpisom súkromného práva, O. a O. zákonníka, špeciálnym právnym predpisom a použitie týchto všeobecných právnych predpisov prichádza do úvahy za situácie a na riešenie situácii, ak zákon o D. neustanovuje inak.
XX. Súd v prvom rade skúmal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu ako leasingového nájomcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej na predmete leasingu. K. vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. D. vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (rozsudok U. súdu SR z XX. 6. XXXX, sp. zn. X V. XXX/XXXX).
XX. Aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva z leasingovej zmluvy, v rámci ktorej leasingový prenajímateľ splnomocnil leasingového nájomcu- žalobcu na uplatňovanie nárokov voči poisťovni, prípadne iným subjektom. M. nájomca je povinný počas doby účinnosti leasingovej zmluvy odstrániť všetky škody na predmete leasingu. A. tak z leasingovej zmluvy vyplýva, že nebezpečenstvo škôd na
predmete leasingu a škôd, nesie v celom rozsahu leasingový nájomca. H. na ustanovenie § 2 písm. g) zákona o D., v zmysle ktorého je poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, je zrejmé, že leasingový nájomca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie L. súdu v T. L. z XX. 5. XXXX, sp. zn. XX Co XXX/XXXX, ktorý vyhodnotil aktívnu vecnú legitimáciu leasingového nájomcu tak, že „nájomca vozidla je podľa leasingovej zmluvy jeho prevádzkovateľom v zmysle predpisov o rozsahu a podmienkach zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Je preto on (nie leasingová spoločnosť ako vlastník vozidla) oprávnený požadovať náhradu škody voči poisťovni z titulu zákonného poistenia vozidla, ak ide o poškodenie vozidla“. D. § 2 písm. am) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, je prevádzkovateľom vozidla vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii časť I a časť II, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii časť I a časť II a oprávnení rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní vozidla. D. je v tomto smere ten, kto je povinný znášať nebezpečenstvo škody na predmete, udržiavať predmet leasingu v technicky výbornom stave, odstrániť všetky prípadne škody na svoje náklady, čiže v prípade škodovej udalosti, je poškodeným práve leasingový nájomca, ktorý musí vynaložiť vlastné majetkové hodnoty na uvedenie veci do pôvodného stavu. O. iného leasingový prenajímateľ osobitne splnomocnil leasingového nájomcu na riešenie všetkých poistných udalostí, bez obmedzenia len na škody spôsobené havarijným poistením, i keď dané ustanovenie sa týka uplatňovania náhrad z titulu plnenia poistenia dohodnutého samotným leasingovým nájomcom. U. tomu, že v tomto bode nie je osobitne upravené právo na uplatňovanie náhrady škody z povinného zmluvného poistenia iného účastníka dopravnej nehody, predmetné ustanovenie je potrebné vnímať analogicky v spojení s uplatnenými vyššie citovanými ustanoveniami-bodmi H. týkajúcich sa úhrady nákladov a odstraňovania škôd na predmete leasingu.
XX. Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. D. poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (action directe), s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je z tohto dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného. D. môže požadovať náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, je však povinný preukázať svoj nárok, t.j. všetko, čo by inak bolo povinnosťou poisteného, a to škodu (§ 4 ods. X zákona o D.), vznik poistnej udalosti (§ 797 ods. X OZ), príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody (§ 5 ods. X písm. h) zákona o D.), ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia ( § 4 ods. X zákona o D.).
XX. Z vykonaného dokazovania a na základe právnej úpravy vzťahujúcej sa na predmetnú vec, dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. U. bol fakt, že k poistnej udalosti došlo, žalobcovi vznikla škoda, pričom sporným ostal kauzálny nexus, teda či došlo k poškodeniu predného skla na vozidle žalobcu v dôsledku pádu ľadovej kryhy z návesu pred ním idúceho motorového vozidla. V tejto súvislosti žalovaný upozorňoval najmä na tri poškodenia na čelnom skle, ktoré nemohli vzniknúť súčasne pádom ľadovej kryhy, v dôsledku čoho podľa názoru žalovaného nebola preukázaná príčinná súvislosť. E. škodu, potrebu výmeny čelného skla, ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia poisteného žalovaného, žalovaný nenamietal.
XX. Žalovaný teda nárok žalobcu neuznával, tvrdiac, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním poistenca žalovaného a vzniknutou škodou na vozidle poistenca žalobcu. E. pritom v čase šetrenia v rámci likvidácie poistnej udalosti nepreveril u svojho poistenca bližšie okolnosti, za ktorých ku škodovej udalosti došlo. Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalobcu v oznámení o riešení škodovej udalosti odmietol na základe zistení troch poškodení, ktoré podľa jeho názoru mali byť spôsobené súčasne, čo vylučuje technickú prijateľnosť poškodenia s popisom nehody.
XX. Podľa zhodného opisu žalobcu a poisteného žalovaného a v tejto súvislosti vypočutého svedka C. dožiadaným súdom mal súd za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX v čase približne X:XX na ceste Y na ceste v F. G. v smere na F. došlo k poškodeniu čelného skla na vozidle W. N. Y. R pádom ľadu z návesu pred ním idúceho motorového vozidla, pričom došlo k prasknutiu čelného skla na mieste šoféra, graficky znázornenom na zápise o poškodení skiel vozidla ako bod X a v odbornom vyjadrení ako poškodenie č. 1. E. skutočnosti vyplývajú z popisu priebehu nehody a vzniku škody zo záznamu o dopravnej nehode, v rámci ktorého si poistený žalovaného priznal zavinenie za nehodu (aj z uplatnenia nároku na náhradu
škody), ako aj výpovede svedka W. C.. V rámci tejto výpovede svedok uviedol, že spôsobenie škody- prasklinu spozoroval na mieste šoféra hneď potom, ako ľadová kryha zo strechy návesu motorového vozidla idúceho pred ním dopadla na čelné sklo. H. si priznal zodpovednosť za vzniknutú škodu, tvrdil svedkovi, že ráno nemal čas si očistiť náves od ľadu a snehu a po prezretí strechy návesu zistil, že na nej ešte mal kúsky ľadu. V nadväznosti na otázky žalovaného tento svedok uviedol, že si nevšimol žiadne poškodenie okrem uvedenej praskliny. V tomto smere aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vysvetlil, že k dispozícii mala strana žalobcu len kópiu zápisu o poškodení motorového vozidla, z grafického znázornenia ktorého vyplývalo len jedno poškodenie. Až po nahliadnutí do originálu, ktorý poskytol žalovaný v priebehu konania, žalobca z poznámky „viacnásobné poškodenie“ zistil, že na predmetnom motorovom vozidle boli ďalšie dve poškodenia, ktoré sú pod úrovňou palubnej dosky, ktoré si vodič ani nemusel všimnúť. S poukazom na uvedené tvrdil, že výmenu čelného skla bolo potrebné uskutočniť z dôvodu prasknutia čelného skla - poškodenia označeného ako číslo 1.
XX. Podľa záveru znalca v odbornom vyjadrení poškodenia označené ako č. 2. a 3. sa nezhodovali so žiadnym poškodením, ku ktorému došlo vykonaním experimentu a s ohľadom na tieto výsledky, nie je technicky prijateľné, aby pád kusu ľadu vytvoril súčasne na čelnom skle všetky tri poškodenia, pričom je ale zároveň technicky prijateľné, aby pozdĺžna prasklina poškodenia č. X mohla byť vytvorená po páde ľadovej kryhy z vozidla idúceho pred poškodeným vozidlom.
XX. Práve s ohľadom na odborné vyjadrenie znalca, ktorý vykonal znalecký experiment a dospel k záveru, že pozdĺžna prasklina označená ako poškodenie č. X mohla vzniknúť pádom ľadovej kryhy na čelné sklo tohto motorového vozidla z pred ním idúceho vozidla, ako aj s poukazom na výpoveď svedka C. a listinných dôkazov, súd skonštatoval existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou, a to prasklinou- poškodením označeným ako č. X a poistnou udalosťou.
XX. Potreba výmeny čelného skla vzhľadom na poškodenie-prasklinu (označenú ako č. 1) nebola sporná, preto je irelevantné, či na čelnom skle boli ďalšie dve poškodenia, o ktorých žalobca ani netvrdil, že boli spôsobené v dôsledku poistnej udalosti. V tomto smere musel dať súd za pravdu žalobcovi, ak tvrdil, že z bezpečnostného hľadiska motorové vozidlo s takýmto poškodením-označeným ako č. X nebolo prevádzky schopné v cestnej premávke. D. okolnosťou bolo, či žalobca preukázal, že došlo k vzniku poistnej udalosti a poškodeniu čelného skla, z tohto pohľadu čo i len jednej praskliny (označenej ako č. X), v dôsledku pádu ľadovej kryhy z návesu motorového vozidla idúceho pred ním. E. teda z dokazovania mal preukázané, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním škodcu-poisteného žalovaného, ktorý tak ako tvrdil svedkovi C., neočistil strechu návesu svojho motorového vozidla, a preto v dôsledku prevádzky tohto motorového vozidla došlo k pádu ľadovej kryhy na poškodené motorové vozidlo. R. právneho významu je potom tá skutočnosť, či na čelnom skle vznikli ďalšie dve poškodenia označené ako č. 2. a 3. pred alebo po poistnej udalosti.
XX. Na základe horeuvedených skutočností a podľa citovaných zákonných ustanovení bolo v konaní jednoznačne preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to existencia škodovej udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, existencia škody a príčinnej súvislosti medzi oboma týmito predpokladmi. O. povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Q. zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Q. zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ ani vodič nemôžu mať vplyv. D. je odôvodnená objektívna zodpovednosť. H. (prasklina) na čelnom skle motorového vozidla poškodeného bola v tomto prípade jednoznačne spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nakoľko k pádu ľadovej kryhy z návesu motorového vozidla poisteného u žalovaného - ako škodovej udalosti došlo práve v súvislosti s vlastnosťami prevádzky motorového vozidla, teda škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. M. prevádzateľa prichádza do úvahy iba v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, pričom je liberácia zároveň viazaná na podmienku, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Ak však bola príčinou škody, hoci aj len čiastočne okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, nemôže sa prevádzateľ zodpovednosti zbaviť, a to bez ohľadu na to, či ju mohol alebo nemohol odvrátiť. V danom
prípade nie je splnená prvá podmienka liberácie t.j. že škoda má byť spôsobená inými okolnosťami, než sú okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. D. naopak, škoda vznikla v dôsledku okolností, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, pričom v takýchto prípadoch nie je možná žiadna liberácia (ani z dôvodu, že prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať). Je nepochybné, že motorové vozidlo bolo v prevádzke, pričom za okolnosti majúce svoj pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. D. ľadovej kryhy z motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke, nakoľko k pádu ľadovej kryhy zo strechy návesu idúceho motorového vozidla škodcu prichádza práve z dôvodu chodu motorového vozidla.
XX. V zmysle ustálenej judikatúry nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodné a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. H. škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Q. si zmluvne zabezpečil opravu motorového vozidla v autoservise, ktorý mu vykonanie opravy doložil fakturáciou (faktúra č. XXXXXX), ktorej žalobca úhradu vykonal bezhotovostným prevodom, čo preukázal doložením výpisu z účtu (č.l. XXXa). F. doklady žalovaný nespochybňoval a ani súd nepovažoval náklady, ktoré žalobca vynaložil na výmenu za čelné sklo za neprimerane vysoké, preto vzhľadom aj na absenciu návrhov na dokazovanie, súd žalobe v časti istiny v celom rozsahu vyhovel.
XX. Zhrnutím uvedeného súd len dodáva, že v konaní bol preukázaný vznik poistnej udalosti (poškodenia vozidla), a na strane žalovaného vznikla povinnosť poskytnúť žalobcovi po jej prešetrení poistné plnenie. F. záväzok mu vznikol poistnou udalosťou a spôsobením škody na predmetnom motorovom vozidle (t.z. uzavretej pred 1. februárom XXXX). D. obchodnoprávnych vzťahoch je dôležité si uvedomiť, že ak záväzkový vzťah vznikol pred X. februárom XXXX, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k XX. januáru XXXX aj za dobu omeškania po XX. januári XXXX.
XX. V dôsledku uvedeného s poukazom § 3 ods. 1 U. vlády súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške X,XX % ročne z uplatnenej istiny, zohľadniac pri výške tohto úroku čas poistnej udalosti a počiatok vzniku omeškania žalovaného (prechodné ustanovenie § 10c NV v aktuálne účinnom znení a aktuálna sadzba Y. v čase omeškania), za obdobie od XX.XX.XXXX až do jej zaplatenia.
XX. Vo vzťahu k lehote splatnosti predmetného nároku, je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. X zákona o D., podľa ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do XX dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.
XX. Keďže v spise sa nenachádzal iný dôkaz preukazujúci, kedy odporca skončil prešetrovanie poistnej udalosti, súd vychádzal z listu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že mu náhradu škody neposkytne. Je zrejmé, že najneskôr v tento deň (XX.XX.XXXX) žalovaný ukončil prešetrovanie potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a po uplynutí XX dní sa dostal do omeškania. Je preto povinný v zmysle § 11 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z. z. zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Vo zvyšku súd návrh žalobcu v časti príslušenstva (za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX) zamietol ako nedôvodný. D. žalovaný v konaní poukazoval na druhú časť vety ust. § 11 ods. X zákona o D. za spojkou alebo (poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do XX dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia), z ktorého ustanovenia vyvodzoval, že nie je v omeškaní, súd má za to, že na tento prípad sa vzťahuje prvá a nie druhá časť predmetného ustanovenia. N. časť predmetného ustanovenia sa vzťahuje na prípady, keď bolo o povinnosti zaplatiť škodu rozhodnuté napr. v trestnom konaní, keď poisťovňa nebola ani účastníkom konania, a následne po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, je toto predložené poisťovni.
XX. E. sa v priebehu konania oboznámil aj s obsahom predložených súdnych rozhodnutí predložených stranami v konaní. E. nie je takýmito právnymi názormi vyjadrenými viazaný, aj keď z nich môže pri rozhodovaní vychádzať. V tomto smere bolo potrebné sa vysporiadať najmä s rozhodnutím, na ktoré poukázal žalovaný v časti úrokov z omeškania. Súd preto s ohľadom na uvedené preto dáva do
pozornosti rozsudok L. súdu v R. z XX.XX.XXXX, sp. zn. X V. XXX/XXXX, v zmysle ktorého úroky z omeškania podľa § 11 ods. X v spojení s § 11 ods. 6, na ktoré v odvolaní poukazuje žalovaný, sankcionujú neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavujú žalovaného povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. X <aspi://module='K.'&link='XX/XXXX%XXSb. %XXXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> OZ, a to i v prípade, ak žalovaný svoje povinnosti uvedené v § X1 ods. X splnil včas (t.j. skončil prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytol poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia).
XX. D. § X55 ods. 1 V., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § X55 ods. 2 V. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
XX. Podľa § 262 ods. 1, 2 V., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. O náhrade trov konania bolo teda rozhodnuté podľa ustanovenia § X55 ods. 2 V. a úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov podľa pomeru jeho úspechu v konaní.
XX. W. úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. U. na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu strany konania, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.
XX. V tomto smere súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku U. súdu SR sp.zn. X G. X/XXXX z XX.X.XXXX: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Q. meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu nákladov konania. Na základe uvedeného platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný mal plný úspech ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá“. K. žalobný petit označujeme to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. D. určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu).
XX. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. R. vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). U. tomu, že v tejto veci žalobný petit nepozostával z dvoch samostatných nárokov (žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo za také nemožno považovať) podľa názoru súdu prvej inštancie má vyššie uvedený právny názor ten význam, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, napr. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s poukazom aj na tú skutočnosť, že V. už nezohľadnenie čo i len nepatrného úspechu, nepozná (bližšie pozri uznesenie S. súdu SR zo dňa 8. februára XXXX, sp. zn. I. ÚS XX/XXXX) . U. žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu aj úroky z omeškania, ktoré pri ich kapitalizovaní dosahujú rozsah uplatnenej istiny, a teda je dôvodný záver o len čiastočnom úspechu žalobcu. E. pri výpočte takto kapitalizovaného úroku z omeškania vychádzal zo sumy vypočítanej vo výške do dňa rozhodnutia súdu.
XX. Súd prvej inštancie nemal dôvod odkloniť sa od uvedeného právneho záveru vyplývajúceho z rozsudku U. súdu E. republiky sp. zn. X G. X/XXXX a s ohľadom na priznanú výšku príslušenstva pohľadávky pri rozhodovaní o trovách konania, preto vychádzajúc z uvedených princípov, je potom nutné konštatovať, že pri uplatnení istiny vo výške XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a priznaného úroku z omeškania zo strany súdu prvej inštancie vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, súd
vypočítal úspech žalobcu nasledovne. Po odpočítaní úspechu žalobcu vo výške XX,XX % od úspechu žalovaného vo výške X,XX % je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavoval 99,0X %, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého úspechu žalobcu v konaní. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá ust. § 262 ods. 2 CSP. .
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).