Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_22CbZm-8-2010.pdf
PDF · 264.7 KB
No categories available
22CbZm/8/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: AGROREAL, spol. s r.o., so sídlom Hlavná 918/2, Galanta, IČO: 31 104 649, právne zastúpený advokátskou kanceláriou LEGAL ART, s.r.o., Račianska 87, Bratislava, IČO: 36 289 302 proti žalovanému: JUDr. Jozef Boľo - FAPO, 29. augusta 9/9, Galanta, IČO: 30 342 180, právne zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 331.939,19 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu sa z a m i e t a .
II. R u š í sa zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 9Zm/2/2008 - 14 zo dňa 29.1.2008.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 21.01.2008 doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 10.000.000- Sk (331.939,19 Eur) s príslušenstvom, a to titulom indosovanej vlastnej zmenky.
2. Súd v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. 9Zm/2/2008-14 zo dňa 29.01.2008, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote námietky. V námietkach žalovaný uviedol, že zmenka ktorá bola podkladom pre vydanie zmenkového platobného rozkazu má formálne vady. Nebola nikdy predložená na preplatenie. Nebola ani protestovaná ako vyžaduje zákon. Ak nebola zmenka predložená na prijatie v lehote určenej vystaviteľom stráca majiteľ ako práva postihu pre neplatenie tak práva postihu pre neprijatie ak nevyplýva zo znenia doložky že vystaviteľ chce vylúčiť len zodpovednosť za prijatie. Zmenka má však ešte ďalšiu veľmi vážnu vadu: bola už plnená presne v deň podľa zmenky a v mieste na zmenke uvedenom. Zmenková suma bola odoslaná na účet oprávnenej odpísaním z účtu vystaviteľa dňa 15.4.2005 tak aby bola pripísaná na účet oprávnenej Ing. Evy Boľovej presne v deň zročnosti 18.4.2005. Týchto skutočností si bola oprávnená zo zmenky vedomá rovnako ako svojej povinnosti vydať zmenku proti zaplateniu. Zmenka totiž len zabezpečovala jej právo vyplývajúce zo zúženia BSM dohodou manželov a bola uložená u nezávislej osoby s tým, že bude po splnení záväzku vrátená vystaviteľovi. Oprávnená sa pokúsila predložiť zmenku na preplatenie v Slovenskej sporiteľni a.s. avšak plnenie bolo odmietnuté, pretože po splnení záväzku vystaviteľ príkaz na jej preplatenie odvolal. Vydanie zmenky vystaviteľ od oprávnenej niekoľkokrát žiadal ako i ďalšie osoby. Odmietla ju však vydať. Na preukázanie uvedených skutočností žalovaný označil v námietkach dôkazy, výsluch svedkov Petra Závodského a Mgr. Marcely Fetkovičovej, výpis z účtu žalovaného. Zmenku sa znova oprávnená pokúsila predložiť prostredníctvom právnej zástupkyni
dňa 27.3.2007 na ktorý prípis žalovaný reagoval vysvetlením zo dňa 13.4.2007. Na základe toho navrhol zmenkový platobný rozkaz zrušiť a nariadiť vo veci pojednávanie a nárok vyplývajúci zo zmenky zamietnuť. Ako prílohu k námietkam priložil žalovaný Výpis z bankového účtu, Odpoveď na predloženie zmenky zo dňa 13.4.2007, Prípis - Predloženie zmenky na plnenie s výzvou na jej úhradu zo dňa 27.3.2007.
3. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 22CbZm/8/2010-59 zo dňa 31.3.2008, ktorým ponechal vydaný zmenkový platobný rozkaz v platnosti a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný (č.l. 70 spisu), o ktorom rozhodol odvolací súd rozsudkom č.k. CoZm/6/08-235 zo dňa 3.3.2009 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V rozhodnutí odvolací súd okrem iného uviedol právny názor, že dôvodné posúdil výhrady odvolateľa voči postupu súdu prvého stupňa, ktorý nesprávne vyhodnotil následky indosovania zmenky po proteste alebo po uplynutí lehoty na protest (§ 20 ods. 1 zmenkového a šekového zákona) a v dôsledku toho bez vykonania navrhovaného dokazovania konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že plnenie zaslané na účet (Ing. Boľovej) bolo plnením zo zmenky. Tvrdeniu žalovaného o zabezpečovacej funkcii zmenky pritom priamo odporuje vystavenie zmenky dňa 30.3.2005, t. j. v dobe predchádzajúcej spísaniu notárskej zápisnice o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej už len „BSM“) a zmluvy o vzájomnom vyrovnaní (20.4.2005), ako aj absencia záznamu o existencii zmenky v týchto listinách. V rozpore so zabezpečovacou funkciou zmenky logicky je aj Ing. Boľovou čiastočne popreté tvrdenie žalovaného a svedkov o uložení zmenky v trezore žalovaného a o jej neskoršom odovzdaní nie Ing. Boľovej, ale jej dcére (aké zabezpečenie mala zmenka pre Ing. Boľovú predstavovať, keď zostala v rukách žalovaného a neskôr v rukách svedkyne?). V neprospech stanoviska žalovaného svedčí aj nepreukázanie jeho záujmu o vydanie zmenky po tom, čo mal byť ňou zabezpečovaný záväzok uhradený.
4. Žalovaný podal dňa 23.4.2009 podnet na podanie mimoriadneho dovolania na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (č.l. 252 spisu). Generálna prokuratúra SR podala dňa 3.7.2009 na Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 22CbZm/8/2010-59 zo dňa 31.3.2008 a rozsudku Krajského súdu č.k. CoZm/6/08-235 zo dňa 3.3.2009, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením č.k. 3MObdo/4/2009 zo dňa 30.4.2010 tak, že oba rozsudky napadnuté mimoriadnym dovolaním zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie. V rozhodnutí Najvyšší súdu Slovenskej republiky uviedol právny názor, že v danom prípade žalobca nadobudol zmenku po uplynutí lehoty na protest a je zrejmé, že indosácia zmenky po uplynutí lehoty na protest, a to aj v prípade zmenky vystavenej s doložkou bez protestu, má účinky obyčajnej cesie. Žalovaný môže uplatniť voči žalobcovi rovnaké námietky, aké by mohol uplatniť vo vzťahu k remitentovi. Je preto potrebné prisvedčiť námietke dovolateľa, podľa ktorej, keďže remitent popiera žalovaným tvrdenú funkciu zmenky, je dôkazné bremeno, týkajúce sa dôvodu vystavenia zmenky na žalobcovi.
5. Súd rozsudkom č.k. 22CbZm/8/2010-461 zo dňa 1.12.2011 žalobu zamietol a zrušil vydaný zmenkový platobný rozkaz. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie (č.l. 467), o ktorom Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením č.k. 21CoZm/1/2012-487 zo dňa 29.6.2012 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí odvolací súd okrem iného vyslovil názor, že z rozhodnutia NS SR vyplýva nedôvodnosť odvolateľovej námietky spojenej s názorom odlišovania indosovania zmenky pred a po uplynutí lehoty na protest, v ktorom NS SR vyslovil, že indosácia zmenky po uplynutí lehoty na protest má účinky cesie, na ktorú skutočnosť súd prvého stupňa poukázal i v rozhodnutí vo veci samej a z toho dôvodu odvolací súd už na tento odvolací dôvod neprihliada, napriek tvrdeniu odvolateľa. Uvedený odvolací dôvod bol vyriešený právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, preto sa ním nemusí zaoberať ani súd prvého stupňa, ale musí sa venovať otázke posúdenia a vyhodnotenia prípadného unesenia dôkazného bremena v súvislosti s určením samotnej funkcie zmenky zo strany žalobcu, čím sa súd prvého stupňa nezaoberal. V súvislosti s existenciou kauzálneho záväzku zo zmenky a jeho plnenia nebolo v štádiu pred vydaním rozhodnutia odvolacím súdom č.k. 21CoZm 6/2008-67 zo dňa 17.4.2008 prvostupňovým súdom vykonané riadne dokazovanie. Práve tento nedostatok si mal prvostupňový súd povšimnúť a dokazovanie viesť týmto smerom. Súd preto musí vyhodnotiť a vziať pri posudzovaní nároku zo zmenky do úvahy i všetky súvisiace okolnosti, predovšetkým Zmluvu o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005 v nadväznosti na Dohodu o zúžení rozsahu BSM podľa čoho poskytnuté plnenie je plnením zo Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní.
6. Súd rozsudkom č.k. 22CbZm/8/2010-503 zo dňa 20.11.2012 žalobu zamietol a zrušil vydaný zmenkový platobný rozkaz. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie (č.l. 513) o ktorom Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením č.k. 21CoZm/1/2013-547 zo dňa 31.10.2013 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí odvolací súdu okrem iného vyslovil názor, že postupnosť termínov vystavenia zmenky dňa 30.3.2005 a písomných zmlúv o zúžení a vyrovnaní BSM zo dňa 20.4.2005 spochybňuje konštatovanie súdu, podľa ktorého sa jednalo o zaisťovací charakter zmenky, ktorá má základ v Zmluve o vzájomnom vyrovnaní a v Dohode o zúžení rozsahu BSM. Z dokazovania stále nie je jednoznačne ustálený charakter zmenky, a tak ani nie je možné určiť, či plnenie, ktoré poskytol žalovaný je plnením zo zabezpečovacej zmenky alebo zmenky platobnej. Dokazovanie musí prvostupňový súd smerovať k jednoznačnému ustáleniu funkcie zmenky a to buď platobnej alebo zabezpečovacej.
7. Súd rozsudkom č.k. 22CbZm/8/2010-563 zo dňa 27.5.2014 žalobu zamietol a zrušil vydaný zmenkový platobný rozkaz. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie (č.l. 569) o ktorom Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením č.k. 21CoZm/37/2014-590 zo dňa 29.5.2015 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí odvolací súdu okrem iného vyslovil názor, že napriek smeru, ktorý naznačil odvolací súd vo svojom predošlom rozhodnutí prvostupňový súd nevykonal žiadne relevantné dokazovanie, ktorým by rozpory v tvrdeniach účastníkov odstránil a obmedzil sa iba na jednostranné zhodnotenie dokazovania, ktoré ale nebolo postačujúce k tomu, aby na jeho základe mohol súd jednoznačne určiť funkciu zmenky. Z podstaty zabezpečovacej zmenky musí vychádzať a vyplýva z existencie dohody, ktorou sa určuje, aká povinnosť je zabezpečovacou zmenkou zaistená a ak je táto povinnosť splnená, nemá už zmenkový veriteľ právo zmenku použiť, ak sa nedohodnú inak. Zmysel zmenky s funkciou zabezpečovacou spočíva v tom, aby v prípade, ak konkrétny záväzok nebude dlžníkom riadne a včas splatený, mal veriteľ možnosť náhradného uspokojenia práve prostredníctvom zmenky. Ak je zmenkou zabezpečený záväzok splnený tak nie je dôvod, aby bola platená aj zmenka, pretože by sa jednalo o duplicitné plnenie. Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu, že opäť nevenoval pozornosť posúdeniu námietok zániku kauzy v spojení s dôvodom vystavenia zmenky, na ktorý nedostatok od počiatku poukazoval žalobca, ktorý o tomto tvrdení nesie dôkazné bremeno. K tomu, aby mohol prvostupňový súd o veci rozhodnúť, musí zistiť okolnosti a dôvod vystavenia zmenky a na tomto základe ustáliť skutočnú funkciu zmenky a to ako zabezpečovacej alebo zmenky na platenie.
8. Žalobca v konaní tvrdil, že ak po vydaní zmenkového platobného rozkazu námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu nie sú podané, zmenkový rozkaz nadobúda účinky právoplatného rozkazu. Námietky sú jediným procesným prostriedkom, ktorým možno týmto účinkom zmenkového rozkazu zabrániť. Zákon z pohľadu účinkov a požadovanej formy nerozlišuje námietky procesnej povahy od námietok, ktoré majú charakter hmotnoprávny, ktoré napadajú samotnú zmenku alebo skutočnosti, ktoré so zmenkou súvisia, ani námietky absolútne od námietok relatívnych. Pre námietky a konanie o námietkach sa však prísne uplatňuje koncentračná zásada, spočívaju´ca v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať zreteľ (ust. § 175 ods. 3 OSP). Žalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu uplatnil nasledovné námietky: námietky nepredloženia zmenky na platenie, námietka nevykonania protestu, námietka už zaplateného zmenkového dlhu, námietka neplatnosti zmenky, námietka voči uplatneniu príslušenstva zmenkovej sumy, námietka proti aktívnej legitimácii žalobcu. V danom prípade žalovaný v zákonom stanovenej lehote nepodal námietku zániku zabezpečeného záväzku splnením, ale len námietku zániku zmenkového záväzku, pričom tieto námietky nemožno stotožňovať. Uvedené námietky sú diametrálne odlišné. V odvolacom konaní, ako aj v konaní na súde prvej inštancie, príslušné súdy pristúpili k dokazovaniu v súvislosti s kauzálnym vzťahom Zmenky, hoci takéto dokazovanie, t.j. riešiť kauzu Zmenky nebolo potrebné, keďže žalovaný nepodal námietku zániku zabezpečeného záväzku, t.j. námietku zániku zabezpečenej pohľadávky. Žalobca ani len nemá povinnosť skúmať alebo dokazovať skutočnú kauzu (dôvod) Zmenky, najmä ak námietka zániku zabezpečeného záväzku nebola zo strany žalovaného vôbec podaná. Žalovaný je však v rámci svojej obrany proti zmenke oprávnený dovolávať sa zániku záväzku, ktorý sporná zmenka na základe dohody medzi ním a predchádzajúcou majiteľkou zmenky zabezpečuje (v danom prípade by mohlo ísť práve o záväzok žalovaného na zaplatenie finančného vyrovnania v súvislosti s dohodou o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Ak totiž bola pohľadávka, ktorá je podľa dojednania účastníkov konkrétnou zmenkou
zabezpečená, splnená, odporuje postup majiteľa zmenky, ktorý práva zo zmenky uplatní, celkom jasne tejto dohode o zabezpečení a zmenkovému dlžníkovi je nutné priznať možnosť obrany prostredníctvom námietky zániku zabezpečenej pohľadávky splnením. Odvolací súd v danej veci okrem iného poukazuje predovšetkým na nevyhnutnosť zistiť okolnosti a dôvod vystavenia zmenky, a teda ustálenie skutočnej funkcie zmenky, a to ako zabezpečovacej, alebo zmenky na plnenie. Zabezpečovacia funkcia zmenky nebola doposiaľ v konaní preukázaná, táto nevyplýva zo žiadnych zmlúv, písomných dokumentov, ani iných písomností nachádzajúcich sa v súčasnosti v súdnom spise, dokonca ani na samotnej zmenke nie je vyznačená tzv. zabezpečovacia doložka, pričom skutočnosť, že zmenka mala zabezpečovaciu funkciu tvrdí výlučne žalovaný. Žalobca ďalej uviedol, že z konania je dostatočne zrejmé, že funkcia zmenky bola od začiatku platobná, t.j. slúžiaca na vyplatenie vyporiadania (pozn. ktoré predstavovalo spolu výšku 20 mil. Sk) vo výške 10 mil. Sk, čo bolo v konaní relevantnými dôkazmi preukázané. Nemožno prijať názor, že funkcia zmenky je zabezpečovacia. V prípade ak by nebolo možné, resp. ak v konaní nie je možné preukázať skutočnú funkciu (kauzu) zmenky platí, že zmenka predstavuje samostatný záväzok oddelený od akéhokoľvek iného záväzku, a teda primárne plní funkciu platobnú. Je nevyhnutné prihliadnuť aj na tvrdenie žalovaného o údajnej zabezpečovacej funkcii zmenky, ktorému priamo odporuje vystavenie zmenky dňa 30.3.2005, t.j. v dobe predchádzajúcej spísaniu notárskej zápisnice o zúžení rozsahu BSM a Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní (20.4.2005), ako aj absencia záznamu o existencii zmenky v týchto listinách. Rovnako žalovaný doposiaľ v konaní preukázateľným spôsobom nepreukázal svoj záujem o vydanie zmenky po tom, čo mal byť údajne zmenkou zabezpečovaný záväzok uhradený. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd ponechal zmenkový platobný rozkaz, sp. zn. 9Zm/2/2008-14 zo dňa 29.01.2008 v platnosti a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 331.939,19 Eur s prísl. titulom zmenky.
9. Žalovaný v konaní tvrdil, že vystavená zmenka mala zabezpečovaciu funkciu. Zmenka zabezpečovala pohľadávku Ing. Evy Boľovej (majiteľky zmenky) na finančné vyrovnanie zúženého BSM a to vo výške 10 mil. Sk. Zmenka zabezpečovala kauzálny vzťah - Dohodu žalovaného a jeho bývalej manželky Ing. Evy Boľovej o vzájomnom finančnom vyporiadaní zúženého BSM. Žalovaný bývalej manželke zaplatil sumu 10 mil. Sk a tým splnenil svoju povinnosť, záväzok zo zmluvy, ktorý zmenka zabezpečovala.
10. Súd vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán, žalovaného, svedkov Ing. Evy Boľovej, Mgr. Marcely Fetkovičovej, JUDr. Nadeždy Wolfovej Boľovej, Petra Závodského, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s návrhom, zmenkou, zmenkovým platobným rozkazom č.k. 9Zm/2/2008-14 zo dňa 29.01.2008, výpisom z účtu č. 0024103063/0900, listom zo dňa 27.3.2007, podaním žalovaného zo dňa 13.4.2007, písomnými námietkami, zápisnicou o výsluchu svedka, ako aj s ostatným spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
11. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca nadobudol zmenku ako cenný papier od predchádzajúcej majiteľky zmenky In. Evy Boľovej a neskúmal pozadie, príčiny vystavenia zmenky v akom stave bola vystavená. Poukázal na absenciu kľúčovej námietky zániku kauzálneho záväzku, ktorý mala zmenka zabezpečovať. Podľa jeho názoru zmenka mala jednoznačne platobnú funkciu a nie zabezpečovaciu. Pokiaľ by mala byť zmenka zabezpečovacia a žalovaný splnil hlavný záväzok má v rámci 3 dňovej lehoty podať námietku zániku kauzálneho záväzku. Na túto zásadu nemá vplyv to, že bol indosament po uplynutí lehoty s tým rozdielom, že v tomto prípade nastávajú účinky postúpenia pohľadávky a zákon nenariaďuje vykonať dokazovanie vo vzťahu ku kauze zmenky, čo sa aj udialo. Uviedol, že rozsah dokazovania v rámci sporu je daný rozsahom a obsahom podaných námietok žalovaného. Povinnosťou žalovaného pri podaní námietok je ich riadne odôvodniť a toto odôvodnenie preukázať. Základný rozpor vo vzťahu k námietkam a neskoršími pojednávaniami vidí v tom, že žalovaný v námietkach tvrdil, že plnil zmenku. Námietka zaplateného zmenkového dlhu bola podaná 7.2.2008 s tým, že bola spomenutá v námietkach aj Dohoda o zúžení BSM ale nejakým spôsobom v rámci podaných námietok táto námietka nebola odôvodnená a zdokladovaná. V rámci námietok zánik zabezpečeného dlhu, ktorý následne žalovaný tvrdil nebol dostatočne odôvodnený a preukázaný. Nestačí len samotné tvrdenie že plnil zabezpečený dlh a zmenka mala byť vrátená. V priebehu pojednávania žalovaný tvrdil že platba 10 mil. Sk bolo plnenie vyporiadania zo zmluvy o vzájomnom vyporiadaní. Vyporiadaval sa medzi manželmi iba nehnuteľný majetok uvedený v zmluve o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005, žiaden iný majetok, a to dvomi spôsobmi: úhradou bankovým prevodom 10 mil. Sk a záväzkom 10 mil. Sk zo zmenky. Dôvodom vystavenia zmenky bolo plnenie úhrada zaplatenia ďalších desiatich miliónov za finančné vyrovnanie zúžené BSM. Na otázku súdu prečo skutočnosť existencie zmenky, ktorá mala slúžiť na úhradu finančného vyrovnania zúženého majetku BSM obsiahnutého v zmluve
o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005 nie je v tejto zmluve o vzájomnom vyrovnaní uvedená a je v zmluve uvedená len skutočnosť finančného vyrovnania spôsobom - bankovým prevodom 10 mil. Sk na účet pani Boľovej právny zástupca žalobcu uviedol, že pani Eva Boľová považovala vystavenie zmenky na druhých 10 mil. Sk za dostatočnú záruku toho, že jej bude plnených aj druhých 10 mil. Sk a z tohto dôvodu nebolo nutné aby túto skutočnosť zaznamenala do písomnej zmluvy. Zmenka bola platobná vzhľadom na hodnotu nehnuteľného majetku bývalých manželov a mala slúžiť ako druhý platobný prostriedok na vyplatenie ostávajúcej časti sumy z 20 mil. Sk. K skutočnosti že žalovaný plnil 10 mil. Sk už dňa 15.4.2005, teda ešte pred podpisom a uzatvorením písomnej dohody o zúžení BSM a zmluvy o vzájomnom vyrovnaní uviedol, že to síce považuje za nezvyčajné, avšak poprel, že by sa to dalo vykladať tak že by išlo o plnenie zo zmenky, ktorá bola vystavená 30.3.2005. Keď dlžník plní zo zmenky žiada vrátenie zmenky alebo vyznačenie platby na samotnej zmenke. Ide o bežnú zmenkovú prax, ktorá v tomto prípade nebola dodržaná. Ani pri bezhotovostnej platbe 10 mil. nebolo vyznačené že sa plní zmenka. V spise sa nenachádza žiadne zmienka o tom, že by písomne od majiteľky zmenky túto žiadal vrátiť. V prípade plnenia zo zmenky musí dlžník prejaviť že plní svoj zmenkový záväzok tak, aby táto skutočnosť bola nepochybná a to či už plnením oproti zmenke alebo v prípade bankového prevodu vyznačením poznámky že plním zmenku takú a takú. Rovnako tak po plnení zo strany žalovaného nebola zmenka písomnou formou žiadaná späť a to ani prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného.
12. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že v prípade, ak zmenka mala zabezpečovaciu funkciu, potom došlo k plneniu dňa 18.4.2005. Za stranu žalovaného vypovedali 3 svedkovia účastní vzniku zmenky, vo svojich výpovediach sa zhodli a myslí, že je nezanedbateľnou skutočnosťou fakt, že 2 z týchto svedkov sú dcéry žalovaného a pôvodnej majiteľky zmenky, ktoré v čase keď zmenka vznikala podporovali matku v rodinnom konflikte a až následne, potom čo sa zachovala bezcharakterne a už zaplatenú zmenku postúpila na žalobcu sa ich postoj k rodinnému konfliktu zmenil a prišli vypovedať na súd, hoci im to bolo nepríjemné. Skutočnosť, že zmenka nemá vyjadrenú kauzu neznamená, že žiadnu kauzu nemá. Znamená len, že kauza sa neskúma, čo neplatí v tomto prípade, nakoľko ide o cesiu. Predloženie zmenky žalovaný nežiadal z dôvodu, že bol v domnení, že táto je uložená vo firemnom trezore. Čo sa týka podaných námietok tak z predchádzajúcich rozhodnutí odvolacieho súdu vyplýva že je potrebné skúmať povahu zmenky t.j. či mala zabezpečovaciu alebo platobnú funkciu a to najmä s ohľadom na obsah žalovaným podaných námietok a koncentračnú zásadu. Poukázal aj na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR podané v tejto veci, v ktorom je vyslovený právny názor, že z pohľadu vystaviteľa vlastnej zmenky je irelevantné či sa bráni námietkou zaplatenia zmenkovej sumy alebo námietkou zániku kauzálneho záväzku ako sa bránil žalovaný v tomto prípade ak oba záväzky mali zaniknúť na základe tej istej právnej skutočnosti presne skutkovo vymedzenej v danom prípade a to na základe plnenia vo výške 10 mil. Sk. Obe námietky sú totožné a totožnosť námietky je určená skutkovými tvrdeniami. Ku koncentračnej zásade súvisiacej s podanými námietkami a tvrdeniam žalobcu uviedol, že súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ktorých žalobca navrhoval už priamo v podaných písomných námietkach. Skutkový stav, ktorý bol v konaní preukazovaný vychádza z dôkazných prostriedkov, ktoré boli riadne a včas označené v podaných námietkach. Nad rámec toho bol vykonaný výsluch Ing. Evy Boľovej, ktorý bol však vykonávaný za účelom unesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu ďalšieho záväzku na zaplatenie ďalších 10 miliónov ako toho, ktorý už bol žalovaným splnený. Dôvodom vystavenia zmenky bolo zabezpečenie dohody o vzájomnom vyrovnaní medzi Evou Boľovou a žalovaným. Nakoľko pani Eva Boľová podmieňovala podpis čerpania úveru vystavením zmenky, bola jej táto zmenka na zabezpečenie jej pohľadávky na vyrovnanie v sume 10 mil. Sk vystavená. Tento záväzok bol aj splnený. Jedná sa o totožný záväzok aký bol neskôr uvedený v písomnej zmluve o vyrovnaní. Žalobcom tvrdená platobná funkcia zmenky nie je logická a preukázaná, je nelogické, aby sa v Zmluve o vzájomnom vyrovnaní z 20.4.2005 za totožný predmet vyrovnania k nehnuteľnosti uvádzalo iba jedno plnenie a to 10 mil. Sk poskytnutých prevodom na účet 18.4.2005 a neuvádzalo by sa druhé plnenie z totožného záväzku a to plnenie zmenkou, ak teda mala mať zmenka platobnú funkciu. Takisto je nelogické aby Eva Boľová k tejto písomnej zmluve potom vyhlásila že všetky jej nároky ohľadom tohto majetku boli uspokojené v plnej výške. Ak mali byť uspokojené aj vydaním zmenky s platobnou funkciou malo to byť ako plnenie v tejto zmluve uvedené. Takisto zo strany žalovaného by bolo takéto konanie nelogické, lebo by poskytol dvojité plnenie vopred a to tak zmenku ako aj platbu na účet pani Evy Boľovej bez toho aby disponovala akoukoľvek písomnou Zmluvou o vyrovnaní a potvrdení zo strany Evy Boľovej. Tieto tvrdenia žalovaného potvrdzujú aj výpovede svedkov Závodského a Fetkovičovej s tým, že tvrdenie Ing. Boľovej o existencii duplicitného záväzku a teda o tom, že z titulu vzájomného vyrovnania mala byť plnená suma 20 mil. Sk s výnimkou jej tvrdenia nie je ničím ďalším preukazované. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby
súd žalobu zamietol a zrušil zmenkový platobný rozkaz a to z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ktoré ho v konaní zaťažovalo.
13. Žalovaný JUDr. Jozef Boľo v konaní uviedol, že koncom roku 2004 nastali v ich manželstve s Ing. Evou Boľovou určité rozpory, ktoré pretrvali až do roku 2005. Vzájomne sa dohodli s dcérou Mgr. Marcelou Fetkovičovou, že na istý čas, prechodne manželka opustí spoločnú domácnosť, nasťahuje sa manželka k nej do domácnosti. Manželka Ing. Eva Boľová v tomto období pre prípad že by sa nakoniec rozviedli opakovane prichádzala s rôznymi návrhmi na majetkové vyporiadanie. On manželke uviedol, že nie je na to ešte vhodná doba, že to je predčasné, nebol podaný nikým z nich návrh na rozvod. Manželka chcela mať už v tej dobe ako mu sama uviedla nejakú istotu, nejakú predstavu ako sa spolu vyporiadajú pre tento prípad. V tej dobe potreboval za účelom podnikania prolongovať bankový úver. Na prolongáciu úveru bol nevyhnutný aj súhlas a podpis manželky Ing. Boľovej. Manželka súhlas s úverom však podmieňovala majetkovým vyrovnaním. Bol v úzkych, dá sa povedať vydieraný zo strany manželky, lebo vedel že ekonomická situácia je taká, že pokiaľ úver nebude poskytnutý, tak sa firma, resp. jeho podnikanie nebude rozvíjať, napredovať a celá podnikateľská činnosť môže byť ukončená. V tejto súvislosti preto inicioval sám osobné stretnutie s manželkou, zavolal jej do Bratislavy kde sa v tej dobe zdržiavala u dcéry Marcely Fetkovičovej. Manželka s osobným stretnutím súhlasila. Na toto osobné stretnutie do Galanty ju priviezla autom dcéra Marcela Fetkovičová. Už pred týmto osobným stretnutím manželka vznášala rôzne a opakované návrhy na vyrovnanie, najprv žiadala 30 miliónov, potom 20 miliónov, potom nechcela aj nič. Žalovaný ďalej uviedol, že už pred osobným stretnutím s manželkou vedel od svojej dcéry, u ktorej manželka vtedy prechodne bývala, že manželka na stretnutí vznesie na neho požiadavku, aby dostala od neho sumu aspoň do 10 mil. Sk. Všetky tieto záležitosti, aj záležitosti dotýkajúce sa vzájomného vyrovnania konzultoval s dcérami, vedeli o každom jeho kroku. Manželke navrhol prvú ponuku na vyrovnanie 5 mil., a to zámerne jej ponúkol nižšiu sumu, aby mal priestor na vyjednávanie. Ponuku na vyplatenie 5. mil. Sk manželka odmietla s tým, že mu nepodpíše poskytnutie úveru. Aj keď vedel že vyššia suma ako 5 miliónov Sk môže ohroziť chod podnikania, keďže manželka žiadala ako vyrovnanie vyplatiť finančné prostriedky, ktoré v tom čase v takejto výške voľné nemal, tak manželke nakoniec uviedol, že ak mu bude poskytnutý bankou úver na podnikanie, tak bude súhlasiť s tým, že jej vyplatí 10 mil. Sk a že jej finančné prostriedky vyplatí na bankový účet. Pri určení výšky 10 miliónov s manželkou zvážili všetky okolnosti a možnosti, ako napr. hodnotu majetku slúžiaceho na podnikanie, výšku pohľadávok, výšku záväzkov, hodnotu zásob a pod.. Manželka po dôkladnom zvážení všetkého taktiež pochopila, že suma 10 miliónov Sk je primeraná a definitívna. Úhrada 10 miliónov Sk bola platba za vyrovnanie majetku slúžiaceho na podnikanie - nehnuteľností, ktorý totožný majetok bol neskôr obsiahnutý aj do písomnej Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní. Po tom čo sa na stretnutí s manželkou vzájomne dohodli na podmienkach vyrovnania zavolali do kancelárie p. Petra Závodského, ktorého oboznámili s dohodou a spolu s ním hľadali spôsob, formu ako zabezpečiť tento nárok manželky na jej plnenie voči nemu titulom vyrovnania, nakoľko manželka vzniesla pochybnosti či dostane od neho dohodnutú sumu. Všetci traja si spolu sadli v kancelárii a rozoberali rôzne možnosti zabezpečenia, ktoré by prichádzali do úvahy. Jedinou možnosťou, ktorá vzišla ako najvhodnejšia, a na ktorej sa vzájomne s manželkou zhodli bolo vystavenie zmenky. Ako si spomenul, tak tento zabezpečovací inštitút navrhol p. Závodský, ktorý pred tým pracoval v banke a mal preto o vedomosť o možnosti zabezpečenia plnenia zmenkou. Iný spôsob vhodného zabezpečenia nenašli napr. zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam, keďže nehnuteľnosti boli v tej dobe už založené v prospech banky a zabezpečovali poskytnuté úvery. tak Vedeli akú formu má mať zmenka, nakoľko odkopírovali tlačivo zmenky, ktoré ako podnikateľ podpisoval Slovenskej sporiteľni a p. Peter Závodský vypísal náležitosti zmenky, ktorú následne pred manželkou vlastnoručne podpísal. Manželka keď videla že je vystavená a podpísaná zmenka zostala kľudná, bola s tým spokojná. Ďalej sa všetci traja zúčastnení dohodli, že manželke sa v tento deň odovzdá kópia vystavenej zmenky a originál zmenky sa uloží do trezoru v kancelárii u p. Petra Závodského. Na otázku súdu prečo si zvolili tento spôsob uschovania originálu zmenky a prečo u tejto osoby, žalovaný uviedol, že on ako aj manželka vnímali p. Petra Závodského ako dostatočne nezávislú, nestrannú osobu a to aj napriek tomu, že pracoval pre žalovaného. Žiaden zo zúčastnených nevidel nič neobvyklé na takomto naložení so zmenkou, že originál zostane uložený v trezore. Manželka pokladala za dostatočné, že obdržala a mala k dispozícii fotokópiu zmenky. Žalovaný uviedol, že následne na to splnil podmienky na poskytnutie úveru bankou, ktorý manželka podpísala, úver mu bol poskytnutý, Na presnú sumu si nespomína. Akonáhle boli finančné prostriedky z úveru pripísané na podnikateľský účet, s jeho súhlasom a vedomím dal p. Peter Závodský príkaz na prevedenie finančných prostriedkov vo výške 10 miliónov Sk na osobný účet manželky na číslo účtu, ktorý sama uviedla na osobnom stretnutí, kde sa podpisovala zmenka. Potom čo bol žalovaný súdom oboznámený s tvrdením a výpoveďou svedka Petra Závodského
pred súdom sa žalovaný vyjadril, že potvrdzuje vyjadrenia svedka v tom zmysle, že vystavená zmenka mala slúžiť na zabezpečenia plnenia z dohody o vzájomnom vyrovnaní, ktorú uzatvorili s manželkou neformálne, ústne, v ten deň kedy bola vystavená následne aj zmenka a to zabezpečenia na čas od tejto neformálnej dohody až do reálneho vyplatenia finančných prostriedkov. Zmenka teda zabezpečovala nárok manželky z finančného vyrovnania od 30. marca 2005 do doby pokiaľ jej nebude skutočne vyplatených 10 miliónov Sk. Na otázku súdu či nepokladali za potrebné uviesť na zmenke doložku že ide o zabezpečovaciu zmenku žalovaný uviedol, že nikto zo zúčastnených nebol vo vypĺňaní zmeniek zbehlí. Zmenku vyplnili takým spôsobom ako všetci zúčastnení uznali za vhodné. Žalovaný uviedol, že nikdy pred tým žiadnu zmenku nevypĺňal a v minulosti iba podpisoval, vystavoval zmenky pre banky v súvislosti s poskytovanými úvermi. Aj v danom prípade sám zmenku nevypĺňal, náležitosti zmenky vypĺňal p. Závodský a on zmenku len vlastnoručne podpísal. Ďalej uviedol, že po osobnom stretnutí s manželkou, na ktorom sa neformálne dohodli o predmetne vyrovnania, o podmienkach vyrovnania, teda aký konkrétny majetok sa bude vyporiadavať, čo rozdelia a za akú sumu, sa vzájomne dohodli, že následne navštívia notárku JUDr. Plachú v Galante, ktorá pripravila obsah písomnej Dohody o zúžení BSM vo forme notárskej zápisnice ako aj písomnú Zmluvu o vzájomnom vyrovnaní. Obe tieto písomné dohody mali totožný obsah ako bola už predchádzajúca neformálna dohoda s manželkou. Obe strany u notárky vzniesli požiadavku, aby v písomnej Zmluve o vzájomnom vyrovnaní bolo podchytené že titulom vyrovnania má manželke plniť sumu 10 miliónov Sk. V dobe podpisovania zmluvy už uvedenú sumu manželke plnil, zaslal na bankový účet o čom v tom čase mala vedomosť aj manželka, nakoľko finančné prostriedky boli manželke už v čase pred podpisom zmluvy pripísané na účet. Príkaz banke na bezhotovostný prevod zadával ešte dňa 15.4.2005 a Zmluva sa podpisovala dňa 20.4.2005. Pri osobnom podpise zmluvy taktiež sám manželke potvrdil, že finančné prostriedky jej už zaslal. Na otázku súdu z akého dôvodu nebola v písomnej Zmluve o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005 uvedená skutočnosť existencie zmenky žalovaný uviedol, že nikto zo zúčastnených nepokladali za potrebné uvádzať existenciu zmenky do zmluvy, nakoľko v čase podpisu zmluvy bolo už všetko podľa vzájomnej dohody vyriešené. Na otázku súdu či sa následne po uzatvorení písomnej Zmluvy o vyrovnaní nezaujímal o ďalší „osud“ zmenky a či manželku žiadal o jej vydanie žalovaný uviedol, že aj potom čo manželke plnil a uzatvoril predmetné písomné zmluvy tak bol stále presvedčený že originál zmenky, to znamená že zmenka ako taká je stále uschovaná podľa dohody v trezore u svedka pána Závodského. Z uvedeného dôvodu ani nežiadal o vydanie fotokópie ani originálu od manželky. Mal za to že manželke splnil čo bolo dohodnuté a zmenka stratila význam. O tom, že manželka disponuje originálom zmenky sa dozvedel až z odstupom času cca. dvoch rokov kedy sa manželka bola informovať v Slovenskej sporiteľni za akých podmienok by jej bolo možné vyplatiť zmenku. Až potom prvý krát žiadal manželku o vydanie, vrátenie zmenky, ktorú mu odmietla vrátiť. Z toho, že manželka disponuje originálom zmenky bol značne prekvapený, nevedel čo to všetko znamená. Mal za to, že originál zmenky je stále uložený v trezore u p. Závodského. Preto žiadal p. Závodského o vysvetlenie a až vtedy mu tento uviedol, že v deň podpísania zmenky, kedy si manželka zobrala fotokópiu zmenky pri spiatočnej ceste do Bratislavy sa telefonicky spojila s pánom Závodským, a požiadala ho aby jej vydal, doručil okamžite aj originál zmenky uložený v trezore. Takto mu to povedal pán Závodský. Ďalej mu uviedol že originál zmenky vybral z trezora a bez jeho vedomia ho odovzdal manželke. Žalovaný uviedol, že bol z toho veľmi rozhorčený, aj p. Závodskému vynadal. Odovzdanie originálu zmenky manželke mu p. Závodský zdôvodnil tým, že mu manželka vulgárne do telefónu vynadala a že si aj sám v tej chvíli uvedomil, že možno má aj manželka pravdu, keď požaduje originál zmenky do držby, že originálom zmenky by mala disponovať a preto originál zmenky zobral z trezoru a manželke ho ešte v tento deň večer odovzdal. Tieto skutočnosti mu neskôr potvrdila aj dcéra Marcela Fetkovičová, ktorá bola prítomná pri tom, keď bol manželke odovzdaný pánom Závodským originál zmenky. Písomne manželku o vydanie zmenky nežiadal. Pri tom ako on žiadal manželku o vydanie zmenky nikto ďalší prítomný nebol avšak vie o tom že nezávisle od neho žiadali manželku o vydanie zmenky aj p. Závodský aj p. Fetkovičová, sami mu to uviedli. Dcéra Fetkovičová mala výčitky za to že manželka v tej dobe bývala u nej, zmenka sa preto nachádzala v jej domácnosti a že ju manželka pri odsťahovaní sa odniesla bez jej vedomia, aj keď je pravdou že dcéra majiteľkou tej zmenky nebola. Niekoľko mesiacov po uzatvorení Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní, niekedy v lete 2005 sa manželka vrátila od dcéry z Bratislavy k nemu do spoločnej domácnosti, vzťahy v manželstve sa vtedy na istý čas trochu usporiadali. Asi po dvoch mesiacoch nato sa však definitívne rozišli. K tvrdeniam žalobcu že plnenie 10 miliónov Sk titulom vyrovnania zúženého BSM - nehnuteľností slúžiacich na podnikanie nezodpovedá reálnej trhovej cene majetku, pričom argumentuje znaleckým posudkom, o existencii ktorého sa mal vyjadriť v minulosti svedok Závodský, ktorý posudok určil majetok slúžiaci na podnikanie vo výške 60 miliónov žalovaný uviedol, že nie je vôbec rozhodujúce či hodnota majetku slúžiaceho na podnikanie mala vyššiu hodnotu alebo nie. Manželka keď spolu o tom diskutovali
pochopila, že má aj značné záväzky a rozhodujúca je ich vzájomná dohoda o zaplatení 10 miliónov titulom vyrovnania čo aj samotná manželka brala ako primerané vyrovnanie a súhlasila s tým. K tvrdeniu svedkyne Ing. Evy Boľovej, že nemalo byť vyplatených 10 miliónov ale 20 miliónov Sk a to spôsobom že 10 miliónov malo byť vyplatených bezhotovostne na účet v čase podpisu písomnej Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní a 10 miliónov dodatočne na základe zmenky do troch rokov, keďže v tej dobe majetok firmy nedokázal uspokojiť jej celkový nárok na 20 miliónov žalovaný uviedol, že takéto tvrdenie je nepravdivé. Nikdy sa nedohodli s manželkou na celkovej sume vyrovnania 20 miliónov Sk. Manželka ako ekonómka rodinnej firmy veľmi dobre vedela že hraničná suma vyrovnania je 10 miliónov. Na takomto spôsobe vyrovnania „na dvakrát“ sa s manželkou nikdy nedohodli. O dohode na vyrovnaní sumou 10 mil. vedeli aj dcéry Marcela Fetkovičová, Eva Tóthová a JUDr. Nadežda Boľová ktoré pracujú, pomáhajú rodinnej firme. Všetko s nimi prejednal, všetky dcéry vedeli o vzájomnej dohode s manželkou o zaplatení 10 miliónov, o vystavení zmenky, že finančné prostriedky budú uhrádzané z úveru, ktorý dostane a všetci videli aj následne písomnú Zmluvu o vyrovnaní. K skutočnosti, že vo viacerých rozhodnutiach súdov ako aj v tvrdení žalobcu sa objavuje záver, že zmenka bola vystavená skôr ako vznikol záväzkový vzťah, ktorý zabezpečovala čo popiera zabezpečovací charakter zmenky žalovaný uviedol a vysvetlil, že dátum vystavenia zmenky 30.3.2005 predchádza dátumu uzavretia písomnej Zmluvy o vyrovnaní dňa 20.4.2005 z toho dôvodu že zmenka zabezpečovala splnenie vzájomnej ústnej dohody s manželkou o vyrovnaní, ktorá predchádzala vystaveniu zmenky a ktorá dohoda bola následne v totožnom obsahu bola následne obsiahnutá aj do písomnej, formálnej zmluvy uzavretej až po vystavení zmenky dňa 20.4.2005. K tvrdeniu svedkyne Ing. Evy Boľovej že pri vypĺňaní zmenky nebola prítomná, nakoľko bola v tom čase práceneschopná a bola jej predložená pánom Závodským už neskôr vyplnená žalovaný uviedol, že nie je to pravda. Ako už v úvode uviedol, na osobné stretnutie kde bola zmenka pánom Závodským vyplnená a pred podpísaním zmenky spolu s manželkou hodinu sedeli a dohodli sa na podmienkach vyrovnania. Na otázku súdu či mal vedomosť o tom, ako sa má naložiť so zmenkou po jej vystavení, ako sa s ňou má naložiť po splnení záväzku, ktorý mala zabezpečovať žalovaný uviedol, že konal tak ako boli s manželkou dohodnutí, že všetko čo boli dohodnutí splní. Na uložení zmenky po jej vystavení v trezore pána Závodského sa dohodli s manželkou vzájomne a to aj z toho dôvodu, že manželka sa v tej dobe často sťahovala a preto sa obom zdalo takéto riešenie najvhodnejšie a manželka s tým súhlasila. Manželka pracovala pre neho vo firme asi do konca roku 2005. K obsahu námietok uviedol, že zmenka len zabezpečovala plnenie ústnej dohody o vyrovnaní, ktorú mali s manželkou pred podpísaním zmenky.
14. Svedkyňa Ing. Eva Boľová, v konaní uviedla, že voči žalovanému ako manželovi mala titulom vyrovnania zúženého BSM dva nároky, každý na zaplatenie 10 mil. Sk. Prvý nárok na zaplatenie 10 mil. Sk zo zmenky a druhý nárok na zaplatenie ďalších 10 mil. Sk v súvislosti z písomnou Zmluvou o vyrovnaní. K okolnostiam predchádzajúcim vystaveniu zmenky uviedla, že už v priebehu marca 2005 sa so žalovaným vzájomne dohodli na zúžení BSM a vyporiadaní majetku - nehnuteľností slúžiacich na podnikanie tak, že tieto nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaný a ju vyplatí a dostane protihodnotu. Dohoda o vzájomnom vyporiadaní bola najprv uzavretá so žalovaným neformálne, ústne a neskôr bola obsiahnutá do písomnej Dohody o zúžení BSM a Zmluvy o vzájomnom vyporiadaní zo dňa 20.4.2005. Teda najprv sa dohodli so žalovaným na obsahu vyporiadania ústne. Už počas neformálnej ústnej dohody so žalovaným o vyporiadaní sa dohodli aj na sume ktorú jej mal zaplatiť. Žalovaný jej na jej požiadavka na zaplatenie 25 mil. uviedol, že takáto suma je nereálna vzhľadom na ekonomickú situáciu firmy a preto pristúpila na sumu nižšiu 20 mil. Sk. Dohodli sa, že žalovaný jej vystaví zmenku na sumu 10 mil., ktorú si budem uplatňovať neskôr, do troch rokov a ďalších 10 mil. jej žalovaným zaplatí prevodom na účet. Na otázku súdu prečo v písomnej Zmluve o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005 je zmienka len o vyrovnaní za protihodnotu 10 mil. Sk bezhotovostným prevodom na účet a nie je v zmluve aj zmienka o existencii zmenky na 10 mil. Sk, ktorá bola vystavená v súvislosti s vyporiadaním totožného majetku obsiahnutého v zmluve a mala slúžiť na vyplatenie ďalšej sumy vyrovnania svedkyňa uviedla, že v čase podpisu zmluvy resp. ešte predtým už vlastnila zmenku a keďže zmenka pre ňu predstavovala „hotové“ peniaze, tak nepokladala za potrebné, aby v notárskej zápisnici bola existencia zmenky zachytená. V notárskej zápisnici bolo potvrdených iba 10 mil., ktoré mi mali byť žalovaným poukázané podľa zmluvy bezhotovostne z toho dôvodu že tieto finančné prostriedky v tom čase ešte len očakávala. Na otázku súdu či ju žalovaný ešte pred podpisom Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005 neinformoval, že finančné prostriedky v sume 10 mil. Sk jej už ním boli zaslané a pripísané na účet svedkyňa uviedla, že až po podpise zmluvy jej žalovaný vyhlásil, že finančné prostriedky sú už na jej bankovom účte. V čase podpisu zmluvy ešte nemala informáciu z banky, že má finančné prostriedky vo výške 10 mil. Sk pripísané na účte. Na otázku súdu z akého dôvodu potom pri podpise písomnej Zmluvy o vyrovnaní
už potvrdila aj pripísanie 10 mil. Sk na účet, keď pri podpise Zmluvy ešte nemali o tom vedomosť, nemala potvrdené bankou, že finančné prostriedky 10 mil Sk jej v tej dobe boli už pripísané na bankový účet svedkyňa uviedla, že pripísanie 10 mil. na jej účet od žalovaného v zmluve potvrdila na základe manželovho ubezpečenia, že jej 10 mil. už bezhotovostne poslal. Vyhlásenie manžela bolo pre ňu dostatočné. Na otázku súdu, aby vysvetlila, že na jednej strane tvrdí, že manželovi dôverovala a dôverovala jeho ústnemu ubezpečeniu, že jej v čase podpisu zmluvy už poslal 10 mil. Sk a túto skutočnosť bez ďalšieho overenia potvrdila svojim podpisom v zmluve a na na strane druhej tvrdíte, že manželovi neverila, nedôverovala, že v budúcnosti jej za vyrovnanie zaplatí ďalších 10 mil. a preto žiadala od neho vystaviť zmenku, či to nie je v rozpore, svedkyňa uviedla, že ústne vyhlásenie manžela o tom že jej poslal 10 mil. Sk pokladala za dostatočne hodnoverné a verila mu aj z toho dôvodu, že urobil takéto vyhlásenie pred notárkou. Na otázku súdu či vie vysvetliť z akého dôvodu žalovaný plnil 10 mil. bezhotovostným prevodom dňa 18.4.2005, t.j. ešte pred uzatvorením písomnej Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005 v ktorej je toto plnenie obsiahnuté svedkyňa ozrejmila, že žalovaný plnil ešte pred písomnou zmluvou z toho dôvodu, že plnil už na základe vzájomnej ústnej dohody o vyrovnaní, ktorá predchádzala písomnej zmluve, v ktorej sme sa už dohodli, že časť vyrovnania v sume 10 mil. Sk jej manžel vyplatí ešte pred fyzickým podpisom zmluvy. Celkovú sumu vyrovnania 20 mil. navrhla žalovanému ona keď vychádzala zo znaleckého posudku, ktorý ohodnotil vyporiadané nehnuteľnosti na sumu cca. 50 mil. Sk. Pôvodne preto žiadala od žalovaného polovicu z tejto sumy 25 mil.. Vystavená zmenka neslúžila na žiadne zabezpečenie žiadneho plnenia, považovala ju za platobný prostriedok, „hotové“ peniaze, na jej základe jej malo byť vyplatených 10 mil. Sk ako vyrovnanie. Nikdy by sa nevzdala majetku v hodnote 50 mil. za sumu nižšiu ako 20 mil.. K bodu 3 Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005 uviedla, že v citovanom bode vyhlásila, že všetky jej nároky sú pokladá za uspokojené preto, že v čase podpisu zmluvy vlastnia zmenku na 10 mil. Sk a v písomnej zmluve žalovaný prehlásil, že ďalších 10 mil. jej zaslal na účet. Pod pojmom „všetky nároky“ rozumela, že ide o nárok na vyplatenie 10 mil. podľa písomnej zmluvy a nárok na vyplatenie 10 mil. Sk zo zmenky. V čase vystavenia zmenky dňa 30.3.2005 bola práceneschopná, nebola vo firme, preto som sa vystavenia zmenky osobne nezúčastnila. Až následne jej v prvý aprílový týždeň 2005 pán Závodský telefonicky oznámil, že je vystavená zmenka na 10 mil. sk. Na základe tejto informácie ho požiadala, aby jej zmenku odovzdal. Udialo sa to tak, že pán Závodský mal cestu do Bratislavy kde sa v tej dobe zdržiavala u dcéry, priniesol ju on osobne. Zmenku prebrala pred futbalovým štadiónom, pri odovzdávaní bola prítomná aj jej dcéra pani Fetkovičová, u ktorej v tom čase bývala v domácnosti. V čase odovzdania zmenky už bola tma, zmenka bola zalepená v obálke, obálku vonku neotvárala. Obálku otvorila až po príchode do domácnosti a po otvorení ju dcéra následne upozornila, že jej bola odovzdaná fotokópiu zmenky. Na druhý deň sa preto opäť spojila s pánom Závodským a požiadala som ho o odovzdanie originálu zmenky, ktorý jej patrí. Pán Závodský s tým nemal problém. Išla na kontrolu lekárovi do Galanty a originál jej pán Závodský odovzdal v jeho kancelárii. Pri odovzdaní originálu nebol nikto ďalší prítomný. Nevidí dôvod prečo by mala zmenku či už fotokópiu alebo originál dávať niekomu do úschovy napr. svojej dcére, nie je to pravdivé tvrdenie, pre ňu predstavovala zmenka peniaze, ktoré mala dostať na požiadanie. V dobe keď bola zmenka vystavená, tak z dôvodu manželských nezhôd už so žalovaným manželom nekomunikovala, ale myslí že pán Závodský konal vždy s jeho vedomím, takže dá sa predpokladať, že išlo o vzájomnú dohodu so žalovaným, že originál zmenky bol vystavený a bol jej odovzdaný. Nikdy nebola dohoda medzi ňou a žalovaným, že zmenka by mala zostať v trezore u tretej osoby resp. vo firme žalovaného. Zmenka po jej vystavení bola v trezore firmy uložená dočasne len z toho dôvodu, že v čase jej vystavenie bola práceneschopná, nemohla ju prevziať a bola tam uložená na bezpečnom mieste pokiaľ jej nebude osobne odovzdaná aby s ňou mohla disponovať. O preplatenie zmenky žiadala až v marci 2007. Skôr nežiadala o preplatenie preto, lebo bola zamestnancom žalovaného a vedela, že jeho finančná situácia mu ešte neumožňuje zaplatiť ďalšiu časť vyrovnania 10 mil. na základe zmenky, nechcela ohroziť chod firmy a nežiadala o preplatenie zmenky aj z dôvodu, že so žalovaným v jednej domácnosti. Neskôr pred súdom svedkyňa dodala, že zamestnancom žalovaného bola do 16.11.2005 a v spoločnej domácnosti s ním nežila od januára 2005. K tvrdeniu žalovaného, že zmenku nepredložila na plnenie skôr preto lebo plnenie zabezpečené zmenkou jej bolo plnené, uviedla, že o preplatenie zmenky žiadala až v marci 2007 preto že s manželom boli dohodnutí že až do troch rokov od prvej platby bude žiadať zaplatiť ďalších 10 mil.. Žalovaný o vrátenie zmenky nikdy nežiadal a to ani v dobe keď žili istý čas po vystavení zmenky v spoločnej domácnosti. O jej vydanie, vráteniu ju nežiadal taktiež nikto iní. K výpovediam svedkov ktorí pred súdom vypovedali, že ju od nej žiadali opakovane vydať a že ste ju odmietla vydať s tým, že ju nemá už k dispozícii, že ju zničila po splnení záväzku, ktorý zabezpečovala svedkyňa uviedla, že výpovede svedkov sú nepravdivé a neviem si ich vysvetliť. Na otázku súdu kto vedel o dohode so žalovaným, že sa jej má zaplatiť za vyrovnanie majetku slúžiaceho na podnikanie spolu 20 mil. Sk a to na dvakrát po
10 mil. uviedla, že o takejto dohode nevedel nikto ďalší okrem nich dvoch. Bola to dohoda iba medzi ňou a žalovaným. Dodatočne svedkyňa uviedla, že neskôr dohodu o zaplatení 20 mil. uviedla aj dcéram a to až v dobe keď očakávala preplatenie zmenky. Na otázku súdu ako preukazujete dohodu uzavretú so žalovaným o vyporiadaní za protiplnenie spolu 20 milionov Sk svedkyňa uviedla, že to preukazujem existenciou zmenky a plnením 10 mil. poukázanými prevodom na účet. Svedočné si neuplatnila.
15. Svedkyňa Mgr. Marcela Fetkovičová v konaní uviedla, že dcérou Ing. Evy Boľovej a žalovaného. S oboma rodičmi mám korektný vzťah, sú to jej rodičia. Je pravda však že s matkou sa v súčasnosti často nestretáva. K okolnostiam dohody jej rodičov o vzájomnom vyporiadaní zúženého BSM uviedla, že v roku 2005 bolo manželstvo jej rodičov v kríze rozhodli sa že sa rozvedú. Mama to veľmi zle znášala po psychickej stránke. Stretávali sa každý víkend, má ešte ďalšie dve sestry. Matke povedala, aby si poriadne celú vec premyslela zvážila, či už odchod od otca ako aj prípadné finančné vyporiadanie. Preto sama aj matke navrhla aby na istý čas opustila spoločnú domácnosť, ktorú viedla s otcom a nasťahovala sa k nej do domácnosti do Bratislavy a to do doby kým sa situácia neurovná. Tým pádom bola ako spojka, vyjednávač, sprostredkovateľ medzi oboma rodičmi. Bola zainteresovaná do toho čo sa medzi nimi dialo. Sama prišla sama za otcom a povedala mu, aby sa s matkou slušne vyrovnal, že mu dala 3 dcéry, aby sa finančne vyporiadal na úrovni. Bližšie sa o majetok slúžiaci na podnikanie nezaujímala, matka však robila vo firme a mala prehľad o ekonomickej situácii. Navštívila osobne otca s tým, že matka požaduje vyplatiť ako vyrovnanie za majetok slúžiaci na podnikanie sumu 10 mil. Sk, matka vyššiu sumu nenavrhla. K tvrdeniu svedkyne Ing. Evy Boľovej, že mala požiadavku na otca najprv 25 mil. Sk, potom sa dohodli na 20 mil. svedkyňa uviedla, že nemôže vylúčiť, že jej matka následne na osobnom stretnutí z jej otcom nevzniesla iné požiadavky aké uviedla jej. Ona sama svedkom návrhu matky na sumu 20 mil. Sk nikdy nebola. Matka žiadala od otca 10 mil.. Žalovaný v tej dobe ešte chcel zachrániť manželstvo, chcel to urovnať. Otec je povedal, že suma 10 mil. Sk značne poznačí ekonomiku podnikania, 10 mil. Sk na účte nedisponoval, musel získať finančné prostriedky. To vedela aj matka, že hodnota majetku je v zásobách, v nehnuteľnostiach, v areáli a podobne. A hlavne na všetko boli brané úvery, sama robila ekonómku, takže si vedela spočítať plusy a mínusy. Nevie či suma 10 mil. je primeraná ako vyrovnanie alebo nie vzhľadom k hodnote vyporiadavaného majetku. Rodičia si sami vedeli vyhodnotiť aká je reálna cena majetku a ako sa vyrovnajú. Na otázku súdu či bola osobne prítomná pritom ako sa rodičia obaja dohodli na sume 10 mil. Sk za vyrovnanie alebo sa o tom dozvedela bezprostredne po tom od niektorého z rodičov svedkyňa uviedla, že nakoľko matku vozila autom za otcom z Bratislavy do Galanty, tak má vedomosť o tom, že sa spolu rodičia stretli vo firme v kancelárii žalovaného, nechala rodičov v kancelárii sama, takže pri dohode boli len oni dvaja. Bolo to niekedy v marci, apríli 2005. Išlo o neformálnu, ústnu dohodu rodičov o vyporiadaní. Počas cesty späť do Bratislavy jej matka uviedla, že sa s otcom dohodli na 10 mil. ako sume za vyporiadanie, že ide o konečnú sumu. Matka jej povedala, že s otcom všetko zvážili a dohodli sa na 10 mil. Sk. Celú cestu jej matka hovorila, že potrebuje však nejakú záruku, že otcovi neverí a že keď otcovi podpíše ručenie prolongáciu úveru, že nemá istotu, že jej bude vyplatených 10 mil. ktoré v tej dobe neboli na účte. Ona ju ubezpečovala, že pokiaľ jej otec prisľúbil, že jej 10 mil. Sk vyplatí tak jej to aj riadne vyplatí. V ten deň jej žiadnu zmenku matka nespomínala. Deň nasledujúci jej matka uviedla, že potrebuje aby mala vystavenú zmenku, aby mala niečo hmotné v rukách, záruku za to, že jej bude vyplatených 10 mil. Sk ako protihodnota za majetok, tak ako bolo dohodnuté s otcom. Otec na vystavenie zmenky pristúpil, zachoval sa čestne a splnil všetko to čo matka požadovala. Na podpísanie zmenky ju opäť viezla z Bratislavy do Galanty dňa 30.3.2005. Ona zostala vo vedľajšej kancelárii, stretli sa tam žalovaný otec, jej matka a pán Peter Závodský. Pri vypĺňaní zmenky prítomná nebola. Na otázku súdu, či má vedomosť o tom ako bolo naložené zo zmenkou po jej vystavení svedkyňa uviedla, že z tohto stretnutia opäť matku Evu Boľovú viezla do Bratislavy. Matka mala k dispozícii po stretnutí v rukách fotokópiu zmenky. Zase začala spochybňovať, že to je len fotokópia zmenky, že jej nebude vyplatené vyrovnanie a ešte počas jazdy telefonovala pánovi Závodskému, aby jej odovzdal originál zmenky. Pán Závodský jej vysvetlil, že originál zmenky je v trezore. K tomu, prečo zostal originál uschovaný v trezore sa vyjadriť nevie. V ten deň, po telefonáte pán Závodský prišiel do Bratislavy na futbalový zápas a pred štadiónom za prítomnosti matky jej odovzdal zalepenú obálku v ktorej bola zmenka. Obálku následne odovzdala matke. Už si nepamätá či matka hneď obálku otvorila, skontrolovala originál. Matka mala v tej dobe u nej v domácnosti všetky veci, žila u nej a tak si zmenku odložila do obývačkovej steny. Matka mala stále prístup k zmenke. Matka u nej žila niekedy do mája, júna 2005. Následne sa odsťahovala naspäť k otcovi, aj do firmy sa vrátila pracovať. Po odchode matky sa nezaujímala či si zmenku vtedy zobrala so sebou alebo nie. Neriešila to, mala zato, že všetko je v poriadku. Matka sa vrátila k otcovi, vzťahy sa urovnali. Matka bola spokojná, na účte mala peniaze ako sa dohodli. S otcom plánovali že tieto peniaze použijú neskôr spoločne a pekne dožijú. Viezla taktiež matku na uzavretie písomnej dohody
o zúžení BSM a Zmluvy o vyrovnaní. Na otázku súdu, či ju matka informovala pred uzavretím tejto písomnej dohody akým spôsobom jej bude vyplatených 10 mil. Sk a kedy, či v hotovosti, bezhotovostne, pred podpisom zmluvy, po podpise zmluvy svedkyňa uviedla, že priamo od matky pred podpisom zmluvy vedela, že finančné prostriedky vyplatené od otca podľa dohody v sume 10 mil. má už pripísané na účte. Na otázku súdu, za akým účelom bola podľa nej matke vystavená zmenka svedkyňa uviedla, že medzi jej rodičmi bola ústna dohoda o vyplatení 10 mil. ako protihodnota za vyrovnanie majetku slúžiaceho na podnikanie a na to aby mala matka záruku, zábezpeku, že jej bude dohodnutá čiastka na 100 % vyplatená, tak žiadala vystaviť zmenku. Medzi rodičmi bola taká dohoda a predstava, že zmenka mala slúžiť len ako zábezpeka na preklenutie obdobia od ústnej vzájomnej dohody rodičov o vyporiadaní do doby pokiaľ reálne nebudú matke poslané peniaze 10 mil.. Svedkyňa ďalej uviedla, že aj ďalšie jej sestry by obdobne potvrdili všetky skutočnosti, ktoré uviedla pred súdom ona, nakoľko vedeli o všetkom. Nevie si vysvetliť prečo matka neskôr tvrdila a tvrdí, že sa s otcom dohodli na 20 mil. Sk ako vyrovnanie, ktoré sa mali zaplatiť dvomi spôsobmi, časť vo výške 10 mil. bezhotovostným prevodom a druhá časť 10 mil. mala byť vyplatená na základe zmenky, ktorá mala predstavovať pre ňu ďalšiu časť protihodnoty vyrovnania. Sama niekoľko krát vyzývala matku na vrátenie zmenky ako aj sestra Nadežda Boľová aj jej otec telefonicky. Písomne ju nežiadali o vrátenie, len ústne. Nepokladali to za potrebné ju vyzývať aj písomne. Zmenku matka odmietla vrátiť z vyjadrením, že ju použije na zlikvidovanie otca a firmy. Matka bola veľmi ješitná, nedokázala zniesť že funguje rodinná firma aj bez nej. Doplnila, že nikdy nebola dohoda, že by ona mala nakladať so zmenkou, alebo by táto mala byť u nej uložená. Fotokópiu zmenky prevzala matka ako aj neskôr originál a disponovala s týmito listinami sama. Svedočné si neuplatnila.
16. Svedkyňa JUDr. Nadežda Wolfová Boľová v konaní uviedla, že je dcérou žalovaného a matky Ing. Evy Boľovej. Začiatkom roka 2005 ešte žili rodičia v spoločnej domácnosti, následne sa matka odsťahovala k sestre Fetkovičovej, pričom bola hospitalizovaná a v máji - júni sa vrátila späť k otcovi. Vo februári 2005 si otec zavolal všetky tri dcéry a oznámil im, že matka s nim nechce žiť a žiada finančné vyrovnanie vo výške 25 mi. Sk s tým, že ekonomická situácia mu neumožňuje vyplatiť tak vysokú sumu a že je schopný jej vyplatiť 10 mil. Sk. Čo sa týka návrhu matky na vyrovnanie sumou 25 mil. Sk tak neskôr jej matka sama uviedla, že sumu 25 mil. jej poradil, odporučil jej brat s tým, že si má na začiatok pýtať viac a následne dostane to čo chcela dosiahnuť. Matka jej neskôr sama uviedla, že s otcom sa dohodli na konečnej sume vyrovnania 10 mil. Sk. Následne v marci 2005 si matka podmienila, že podpíše záložné práva pre SLSP až keď jej bude otcom vyplatených 10 mil. Sk a že nechce figurovať v žiadnych podnikateľských aktivitách. Pýtala sa ma, keďže som právnička na možnosti zúženia BSM o čom som jej poradila v súlade so zákonom. Koncom marca 2005 priviezla setra Marcela Fetkovičová matku do firmy na podpis záložných zmlúv a vie, že v tento deň bola aj matke vystavená zmenka na 10 mil. Sk so splatnosťou dňa 16.4.2005. Hoci pri vystavovaní zmeny nebola, zmenku jej ukázal otec v prítomnosti p. Závodského a videla aj to že zmenka je uloženú v trezore. Následne asi dňa 15.04.2005, prišla matka do firmy, možno to bolo aj pred tým s tým, že jej boli finančné prostriedky prevedené, keďže dňa 20.04.2005 sa podpisovala notárska zápisnica. Dátum si pamätá preto, že lebo dňa 20.04. má otec narodeniny. Následne jej matka volala, že v notárskej zápisnica sa uvádza, že vyrovnanie je konečné a či si ešte môže uplatniť vysporiadanie v súvislosti s rodinným domom, tak som jej povedala, že môže. V roku 2007 zistili, že matka má stále zmenku ešte v dispozícii a preto ju žiadali, aby ju vydala, čo ona odmietla s tým, že je to jej prostriedok na zničenie otca.
17. Svedok Peter Závodský v konaní uviedol, že do roku 2008 bol zamestnaný u žalovaného vo funkcii riaditeľ firmy. Náplňou jeho práce boli ekonomické hospodárske veci chod firmy. Žalovaný JUDr. Jozef Boľo v tej dobe podnikal so svojou manželkou, ktorá sa starala o firemné jednoduché účtovníctvo. Vedel, že v tej dobe ich manželstvo nie je usporiadané, že majú nezhody. Jedného dňa v marci 2005 si ho obaja manželia zavolali do kancelárie s tým, že sa vzájomne dohodli na finančnom vyporiadaní, že sa ústne dohodli na tom že všetok majetok slúžiaci na podnikanie spolu so záväzkami nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaný a ako vyrovnanie žalovaný vyplatí manželke Eve Boľovej 10 mil. Sk. V tej dobe ešte žiadna písomná dohoda o zúžení BSM ani zmluva o vzájomnom vyrovnaní uzavretá medzi nimi nebola. Na tomto stretnutí boli prítomní len oni traja, nik iný, keď mu túto dohodu ústne obaja oznámili. Na otázku súdu z akého dôvodu o o ich vzájomnej dohode informovali práve jeho svedok uviedol, že v spoločnosti riešil finančné záležitosti a aj prolongovanie bankového úveru, pre ktorého poskytnutie bola nevyhnutná súčinnosť manželky Evy Boľovej. Tak si ho manželia zavolali, vysvetlili, že čiastka 10 mil. Sk bude Eve Boľovej vyplatená a odovzdali mu úverové zmluvy. Potom sa pani Eva Boľová dotazovala kedy jej budú finančné prostriedky vyplatené. On jej povedal že cca za dva týždne, nakoľko firma finančnou hotovosťou v takejto výške nedisponovala. Po poskytnutí úveru na základe dohody so žalovaným sám dal príkaz
banke na bezhotovostný prevod 10 mil. Sk na účet Evy Boľovej. Bezprostredne po ústnej dohode manželov Boľových o finančnom vyporiadaní mu pani Boľová uviedla že jediná záruka, ktorú ona má na vyplatenie 10 miliónov je slovo človeka s ktorým sa rozvádza a s tým že je nespokojná, preto chce mať nejakú zábezpeku. Spolu hľadali vhodné riešenie. Vysvetlil jej že záložné právo k nehnuteľnostiam nie je možné zriadiť nakoľko už je prvým záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa. Hnuteľný majetok sme takom objeme nemali. Z diskusie napokon vzišlo, že by sa mohla použiť zmenka s čím obaja súhlasili. Vo firme mali vzory tlačiva zmenky zo Slovenskej sporiteľne a jedno také tlačivo zmenky pred oboma vyplnil a žalovaný ho následne podpísal. Otázka prečo zmenka neobsahovala zabezpečovaciu doložku o tom, že táto zmenka slúži na zabezpečenie určitého záväzku odpovedal, že nastala chyba v tom, že zmenku resp. jej vyplnenie riešili amatérsky v kancelárii s vedomím, že niet pochybností o tom, že žalovaný skutočne manželke zaplatí 10 mil. Sk. Vystavená zmenka mala slúžiť len na preklenutie obdobia od ústnej dohody manželov o vyporiadaní BSM do doby reálneho zaplatenie 10 mil. Bolo to celé narýchlo pripravené, obaja zúčastnení to v tej dobe neriešili, mali za to, že zmenka je vyplnená dostatočne tým spôsobom aká bola v tej dobe vôľa a úmysel oboch strán, oboch manželov. Písomná dohoda o použití zmenky neexistovala. Jedinou podmienkou žalovaného pri vystavení zmenky bolo aby originál zmenky zostal v trezore vo firme. S takouto úschovou obaja súhlasili ako aj s tým, že Eve Boľovej sa odovzdá iba fotokópia zmenky. Odovzdanie fotokópie zmenky pokladala ona sama v tej dobe za postačujúce. Originál zmenky zostal v trezore, ku ktorému mal prístup len on. Na otázku súdu, aby ozrejmil z akého dôvodu vzniesol žalovaný požiadavku, aby originál zmenky zostal v trezore ku ktorému mal prístup len on, teda zmenka zostala v dispozícii tretej osoby, svedok uviedol, že žalovaný ako aj Eva Boľová spoločne chceli aby originál zmenky zostal v úschove u niekoho nezávislého, nestranného. Všetky zúčastnené strany teda aj svedkyňa Eva Boľová pokladala za postačujúce, že obdrží len fotokópiu zmenky, ktorá fotokópia zmenky je pre ňu dostatočnou zárukou. Nemala potrebu aby disponovala i originálom. S takýmto riešením nikto nemal problém, neviem či to bolo správne, či to bolo v súlade zo zákonom alebo so zaužívaným nakladaním so zmenkami. Na otázku súdu za akým účelom bola zmenka vystavená svedok odpovedal, že zmenka bola vystavená žalovaným za účelom zabezpečenia pohľadávky Ing. Evy Boľovej z dohody o vzájomnom vyporiadaní majetku slúžiaceho na podnikanie, ktorá dohoda bola v dobe vystavenia zmenky uzatvorená zatiaľ len neformálne ústne. Na toto stretnutie ju priviezla z Bratislavy dcéra Mg. Fetkovičová, u ktorej v tej dobe Ing. Boľová žila. V ten istý deň po stretnutí mu volala vo večerných hodinách Ing. Boľová a uviedla mu že je nespokojná, že dostala do rúk iba fotokópiu zmenky, že originál zmenky sa nachádza v trezore firmy, že môže dostať pokyn od žalovaného, aby mu vydal originál a požiadala ho aby som jej priniesol originál zmenky. Nakoľko mal večer cestu do Bratislavy na futbalový zápas, stretli sa s Evou Boľovou a jej dcérou Mgr. Fetkovičovou osobne pred štadiónom kde do rúk jej dcéry odovzdal v obálke originál zmenky. Následne obe nasadli do auta a odišli. Neviem ako s obálkou Mgr. Fetkovičová naložila, či si ju nechala u seba alebo ju odovzdala svojej matke. Potvrdil, že o odovzdaní originálu zmenky Ing. Eve Boľovej žalovaného neinformoval. V prvom momente si myslel, že ak odovzdám Eve Boľovej originál zmenky nerobím nič zlé, lebo zmenka mala zabezpečovať plnenie z vyrovnania tejto dohody a on nepochyboval, že žalovaný dohodnuté plnenie zaplatí, nepredpokladal, že dôjde k nejakému ďalšiemu problému. Svedok ďalej uviedol, že ho ani vo sne nenapadlo, že by si Ing. Eva Boľová mohla následne uplatňovať ešte ďalšie plnenie z toho istého. O žiadnej inej dohode manželov Boľových ako o dohode 10 mil. ako konečnej sume vyrovnania nevie. Žalovanému oznámil, že originál zmenky odovzdal jeho manželke až s odstupom niekoľkých mesiacov. Potom čo dal pokyn na vyplatenie 10 mil. zmenku ďalej neriešil, nezaujímal sa o jej osud. Naviac Ing Boľová sa vrátila k žalovanému, obnovili manželské spolužitie, začali normálne fungovať. Ing. Boľovu vyzýval osobne v kancelárii, kde boli iba oni dvaja prítomní na jej vrátenie. Odpovedala mu, že to už nie je aktuálne.
18. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný vystavil dňa 30.3.2005 vlastnú zmenku (č.l. 6 spisu) na zmenkovú sumu vo výške 10.000.000,- Sk (331.939,19 eur), ktorú sa zaviazal zaplatiť dňa 18.4.2005 reminentke Ing. Eve Boľovej. Zmenka obsahuje doložku „BEZ PROTESTU“. Na zmenke je vyznačený domicil, t.j. miesto zaplatenia - Slovenská sporiteľňa, a.s., Galanta. Na rube zmenky sa nachádza ruku písaný text: „Za mňa obchodnej spoločnosti AGROREAL spol. s r.o., IČO: 31 104 649, so sídlom v Galante. V Šali dňa 17.01.2008“ a rukou písaný podpis „Ing. Boľová Eva“ Dňa 17.01.2008 tak došlo k indosácii zmenky, na základe ktorej bola zmenka prevedená na žalobcu, t.j. na spoločnosť AGROREAL, spol. s r.o., so sídlom v Galante, a to rubopisom vyznačeným na zmenke.
19. Z Dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo forme notárskej zápisnice N 70/2005, NZ 16841/2005, NCRIs 16689/2005 zo dňa 20.4.2005 (č.l. 128 spisu) súd zistil, že manželia žalovaný JUDr. Jozef Boľo a Ing. Eva Boľová uzavreli predmetnú dohodu na základe ktorej
sa stal žalovaný výlučným vlastníkom nehnuteľností slúžiacich na jeho podnikateľské účely, ktoré sú špecifikované v dohode.
20. Zo Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005 (č.l. 130 spisu) súd zistil, že Ing. Eva Boľová ako veriteľ a žalovaný JUDr. Jozef Boľo ako dlžník uzatvorili predmetnú zmluvu na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli na finančnom vyrovnaní za nehnuteľný majetok, ktorý nadobudol dlžník do výlučného vlastníctva titulom Dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa bodu 3./ zmluvy sa zmluvné strany dohodli na finančnom vyrovnaní Ing. Evy Boľovej, ktorej manžel JUDr. Jozef Boľo vyplatil 10 mil. Sk bankovým prevodom na účet vedený vo VÚB, a.s.. Ing. Eva Boľová uznala a svojim podpisom zároveň potvrdila, že peniaze poukázané jej manželom z titulu finančného vyrovnania vo výške 10 mil. Sk v deň podpísania tejto zmluvy sú pripísané na jej vyššie uvedený účet. Zmluvné strany prehlásili, že toto finančné vyrovananie medzi manželmi je konečné a nemenné. Ing. Eva Boľová súčasne vyhlásila, že jej nároky ohľadne majetku uvedeného v tejto zmluve sú uspokojené v plnej výške.
21. Z výpisu bankového účtu č. 0024103063/0900 súd zistil, že dňa 15.4.2005 bol realizovaný bezhotovostný prevod vo výške 10 mil. Sk na číslo účtu: 0111142132/0200.
22. Z listu zo dňa 27.3.2007 označeného ako „prípis - Predloženie zmenky na plnenie s výzvou na jej úhradu“ (č.l. 22 spisu) súd zistil, že právna zástupkyňa Ing. Evy Boľovej Mgr. Diana Šiagyová adresovala žalovanému list v ktorom okrem iného uviedla, že na základe dispozície svojej mandantky predkladá na plnenie žalovaným vystavenú zmenku splatnú dňa 18.4.2005 pričom zároveň vyzýva na úhradu pohľadávky vo výške 10 mil Sk v lehote 7 dní. V opačnom prípade si mandantka bude uplatňovať svoj oprávnený nárok cestou súdu.
23. Z písomného podania žalovaného označeného ako „odpoveď na predloženie zmenky“ zo dňa 13.4.2007 (č.l. 20 spisu) adresovaného právnej zástupkyni Ing. Evy Boľovej súd zistil, že žalovaný v podaní ako odpoveď na list zo dňa 27.3.2007 okrem iného uviedol, že plnenie ktorého sa listom Ing. Eva Boľová domáha je už bezpredmetné nakoľko zabezpečovacia funkcia uvedenej zmenky zanikla s plnením primárnej povinnosti. Táto skutočnosť je preukázateľná výpisom z účtu žalovaného ako aj Ing. Evy Boľovej ako aj svedeckými výpoveďami minimálne 5 svedkov.
24. Zo zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 16.4.2008 ČVS: KRP-26/OVK-TT-2008 Nk (č.l. 200 spisu) súd zistil, že v trestnom konaní bola vypočutá Ing. Eva Boľová, ktorá pred vyšetrovateľom uviedla, že v januári 2005 sa rozhodla že s manželom JUDr. Jozefom Boľom nebude ďalej žiť v manželskom zväzku a rozhodla sa rozviesť. Manžel v tej dobe podnikal ako fyzická osoba a majetok ktorý sa vtedy používal k podnikaniu bol nadobudnutý počas trvania manželstva. V marci 2005 sa s manželom dohodli že sa vzdá vlastníckych práv k nehnuteľnostiam slúžiacim na podnikanie za protihodnotu. Dňa 30.3.2005 jej manžel vystavil zmenku na sumu 10 mil Sk ktorú jej osobne odovzdal pán Peter Závodský, vtedajší riaditeľ firmy manžela. Zmenku jej odovzdal niekedy začiatkom apríla 2005 v Bratislave pred futbalovým štadiónom za prítomnosti jej dcéry Mgr. Marcely Fetkovičovej. Zmenku prevzala v dobrej viere, že jej manžel zaplatí finančné prostriedky v sume 10 mil Sk. Bola to vlastne taká záruka po jej výzve na zaplatenie týchto peňazí. Na zmenke bol vyplnený dátum splatnosti 18. apríl 2005 teda od tohto dňa plynula lehota na vyplatenie finančných prostriedkov do troch rokov. Aj napriek tomu, že v tom čase bývala prechodne v domácnosti u svojej dcéry Mgr. Marcely Fetkovičovej v Bratislave, nemala dôvod túto zmenku dávať dcére do úschovy. Druhou časťou jej nárokov na vyporiadanie majetku bolo spísanie notárskej zápisnice o zúžení BSM a zmluva o vzájomnom vyrovnaní zúženého BSM. Podľa dohody sa jediným vlastníkom nehnuteľností slúžiacim na podnikanie stal jej manžel a ona obdržala dňa 15.4.2005 ďalšiu časť finančných prostriedkov vo výške 10 mil Sk prevodom na jej účet vedený vo VÚB a.s. č. 111142132. Aj naďalej zostala pracovať pre manžela a to až do 17.11.2005 kedy požiadala o rozviazanie pracovného pomeru a odsťahovala sa zo spoločného domu v Nebojsi do bytu v Bratislave. Od vystavenia zmenky až do 17.11.2005 bola zamestnankyňou manžela, žila s ním v jednej domácnosti a ak si manžel myslel že jej zmenka nepatrí, mohol si ju kedykoľvek od nej vyžiadať. Preto skôr nežiadala o vyplatenie sumy 10 mil Sk titulom zmenky aby neohrozila chod firmy a vyzvala manžela k plneniu až písomne dňa 27.3.2007 prostredníctvom svojej právničky Mgr. Šiagyovej. Na výzvu jej manžel zaslal písomné vyjadrenie prostredníctvom právničky že na ňu podá trestné oznámenie. Následne postúpila zmenkové práva obchodnej spoločnosti AGRO REAL spol. s r.o.. Ako vyššie uviedla, druhá časť jej nárokov, vyplatená suma 10 mil SK bezhotovostne bolo plnením z notárskej zápisnice o zúžení BSM, nešlo o plnenie z predmetnej zmenky. Spoločný majetok ich firmy mal v tom čase hodnotu viac ako 70 mil Sk
a ona sa vzdala vlastníckeho práva k tomuto majetku za protihodnotu 10 mil Sk ako hodnotu v cennom papieri teda v zmenke a 10 mil Sk pripísaním na účet od manžela čo bola vlastne iná suma, nasledujúca, uvedená v zmluve o vzájomnom vyrovnaní. Pôvodne od manžela žiadala 25 mil Sk ale potom sa s manželom dohodli na sume 20 mil Sk, ktorá mala byť vyplatená na 2 krát po 10 mil Sk a to prvá časť v sume 10 mil Sk bezhotovostným prevodom na jej účet čo sa aj realizovalo dňa 15.4.2005 a druhá časť zaručená predmetnou zmenkou tiež v sume 10 mil Sk mala byť vyplatená po 18.4.2005 do troch rokov. Na otázku vyšetrovateľa že v bode č. 3./ zmluvy o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005 potvrdila že jej manžel vyplatil 10 mil Sk s tým, že zároveň vyhlásila, že jej nároky z vyporiadania sú uspokojené v plnej výške svedkyňa uviedla, že finančné prostriedky v sume 10 mil Sk teda druhá časť sľúbeného vyrovnania, jej bola už v tom čase pripísaná na účet a v tom čase mala taktiež v ruke aj záruku za preplatenie prvej sľúbenej časti a dohodnutej sumy v hodnote ďalších 10 mil Sk v cennom papieri, takže jej nároky boli v tom čase uspokojené, aj keď peniaze zo zmenky jej ešte neboli preplatené. Nemala dôvod neveriť svojmu manželovi.
25. Podľa § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
26. Podľa § 175 ods. 1 OSP (občiansky súdny poriadok) ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.
27. Podľa § 175 ods. 4. OSP ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
28. Podľa ustanovenia § 75 druhej časti zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
29. Podľa § 77 ods. 1 cit. zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku.
30. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
31. Podľa § 20 ods. 1 cit. zák. indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred sročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia.
32. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
33. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
34. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
35. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
36. Námietka zániku kauzálneho vzťahu splnením
37. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní namietal, že žalovaný v zákonnej lehote nepodal námietku zániku kauzálneho záväzku zabezpečeného spornou zmenkou, a preto by na ňu súd nemal prihliadať bolo nutné sa najprv vysporiadať s včasnosťou tejto vznesenej námietky.
38. V zmenkovom konaní sa dôsledne uplatňuje tzv. koncentračná zásada a v námietkach musí žalovaný uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Obsah podaných námietok v podstate determinuje predmet ďalšieho konania.
39. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný v námietkach namietal len zaplatenie zmenkového dlhu a nie zánik kauzálneho záväzku. Súd má za to, že toto tvrdenie žalobcu nie je správne. Z písomných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu mal súd preukázané, že žalovaný síce v námietkach na jednom mieste uvádza, že „Zmenka bola už plnená“ avšak zároveň na inom mieste v námietkach taktiež uvádza, že „Zmenka len totiž zabezpečovala jej (majiteľke zmenky) právo vyplývajúce zo zúženia BSM dohodou manželov, s tým, že bude po splnení záväzku vrátená vystaviteľovi“. Na základe toho nie je možné vykladať obsah námietok výlučne len spôsobom ako ho vykladá žalobca, značne zužujúco (evidentne z dôvodu koncentračnej námietky), ale je nutné obsah námietok vykladať ako celok, vo vzájomnej súvislosti a spojitosti všetkých jednotlivých tvrdení v nich obsiahnutých. Súd dospel k záveru, že z námietok ako celku je zrejmé, že zmenka mala zabezpečovací charakter k záväzku primárnemu a splnením práve (a výlučne) tohto konkrétneho záväzku vyplývajúceho z vyrovnania zúženého BSM sa už zo zmenky plniť nemalo a táto preto mala byť z uvedeného dôvodu (plnenia primárneho záväzku) vrátená vystaviteľovi. V námietkach žalovaný jednoznačne tvrdil, že realizoval, plnil svoj záväzok zo zúženia BSM - bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov (na preukázanie čoho označil aj písomný dôkaz - výpis z bankového účtu žalovaného), ktorý záväzok dostatočne určito a zrozumiteľne identifikoval a označil aj ako záväzok zabezpečený zmenkou s tým, že po jeho splnení má byť zmenka vrátená vystaviteľovi, zjavne už ako bezpredmetná, keďže kauzálny záväzok, ktorý zmenka zabezpečovala plnením zanikol. Nie je teda správny názor žalobcu, že žalovaný v námietkach „len“ poukázal na zabezpečovaciu funkciu zmenky bez toho, aby v námietkach uviedol, že plnil zabezpečený záväzok. Ako je vyššie z námietok citované a súdom zdôvodnené, tak žalovaný v námietkach namietal (tvrdil) aj samotné plnenie zabezpečeného záväzku, ktorú skutočnosť v námietkach už aj preukazoval pripojeným listinným dôkazom - výpisom z bankového účtu. Obsah námietok je nutné vykladať aj v súvislosti s ďalšími vyjadreniami samotného žalovaného, ktorý neskôr, po podaných námietkach sa opakovane v konaní (vo viacerých písomných podaniach ako aj ústne) jednoznačne vyjadril, že plnil primárny, zmenkou zabezpečený záväzok a neplnil zmenku a pokiaľ žalobca vykladá jeho prejav inak, tak len z dôvodu, že jeho predchádzajúce tvrdenia mohli byť vnímané ako nepresné, nie celkom zrozumiteľné. Žalobca zjavne na podporu svojich tvrdení vykladá obsah námietok značne zužujúco a nie podľa názoru súdu v súlade s ich obsahom a najmä vôľou, ktorú žalovaný v námietkach prejavil ako to vyplýva z ich celého znenia ako aj ďalších okolností. Súd má tak za to, že žalovaný uplatnil v konaní včas námietku zániku zabezpečeného (kauzálneho) záväzku splnením. V závere, je nutné poukázať i na právny názor obsiahnutý v Mimoriadnom dovolaní Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 3.7.2009 podanom v danej veci, podľa ktorého „Pre rozhodnutie veci je pritom kľúčové, či predmetná zmenka bola zabezpečovacou zmenkou k zmluve o vyrovananí uzavretej medzi žalovaným a Ing. Evou Boľovou (reitentom). Žalobca význam takéhoto zistenia pre rozhodnutie veci popiera. Žalobca má za to, že zánikom záväzku, ktorý bol kauzou vystavenia zabezpečovacej zmenky, nezaniká zmenkový záväzok. Toto právne vysvetlenie žalobcu je však potrebné spresniť v tom smere, že po splnení kauzálneho záväzku trvá abstraktný zmenkový záväzok iba medzi osobami, ktorých sa kauza zmenky nedotýka. Ak vystaviteľ vlastnej zmenky splní kauzálny záväzok remitentovi, nie je remitent oprávnený
vymáhať zmenkovú sumu zo zabezpečovacej zmenky voči vystaviteľovi. Rovnako tak nie je oprávnený ten, kto zmenku nadobudol postúpením, alebo ten, kto pri nadobudnutí zmenky konal vedome na škodu vystaviteľa. Z pohľadu vystaviteľa vlastnej zmenky je irelevantné, či sa bráni námietkou zaplatenia zmenkovej sumy alebo námietkou zániku kauzálneho záväzku (ako sa bráni žalovaný v tomto prípade), ak oba záväzky mali zaniknúť na základe tej istej právnej skutočnosti, presne skutkovo vymedzenej (v danom prípade na náklade plnenia vo výške 10 mil. Sk na bankový účet Ing. Evy Boľovej). Obe námietky súd totožné. Totožnosť námietky je určená skutkovými tvrdeniami“. Súd sa k citovanému právnemu názoru dovolateľa prikláňa a taktiež má zato, že totožnosť námietky je určená najmä a predovšetkým skutkovými tvrdeniami. Totožnosť skutkových tvrdení je zásadná a rozhodujúca. V prvom rade je zrejmé, že sám dovolateľ taktiež dospel k záveru a právne vyhodnotil podané námietky žalovaného v tom zmysle, že v danom prípade sa žalovaný bráni práve námietkou zániku kauzálneho vzťahu. V druhom rade dovolateľ má zato, že je v konečnom dôsledku irelevantné, či sa bráni vystaviteľ námietkou zaplatenia zmenkovej sumy alebo námietkou zániku kauzálneho záväzku ak oba záväzky mali zaniknúť na základe tej istej právnej skutočnosti, presne skutkovo vymedzenej čo v danom prípade predstavuje plnenie vo výške 10 mil. Sk. Obe námietky sú tak totožné. Najmä pre žalobcu treba zdôrazniť, že pojem „totožné“ nie je možné vykladať vytrhnutý z kontextu vo význame, že námietka zaplatenia zmenkovej sumy je totožná s námietkou zániku kauzálneho vzťahu (tomu tak určite nie je) ale vo význame, že v danom prípade je totožnosť námietok určená skutkovými tvrdeniami a to plnením sumy 10 mil. Sk s tým, že na základe tejto jednej, totožnej právnej skutočnosti mali zaniknúť oba záväzky. Treba len dodať, že žalovaný svoju námietku nie len odôvodnil, ale ju aj zároveň v námietkach preukázal pripojeným listinným dôkazom- bankovým výpisom preukazujúcim bezhotovostný prevod finančných prostriedkov vo výške 10 mil. Sk na účet Ing. Evy Boľovej. V neposlednom rade je nutné uviesť, že k obdobným záverom (vyhodnotenie námietky žalovaného ako námietky zániku kauzálneho vzťahu) dospel v danom konaní bezpochyby aj opakovane odvolací súd, keď uložil súdu prvej inštancie v zrušujúcich rozhodnutiach povinnosť sa zaoberať existenciou kauzálneho vzťahu, jeho plnením a zaoberať sa okolnosťami predchádzajúcimi vystaveniu zmenky a súvisiacimi s kauzálnym vzťahom.
40. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že je podstatný rozdiel, či je namietané zaplatenie kauzálneho dlhu a tým strata dôvodu pre výkon práv z inak existujúceho záväzku zo zmenky, alebo či je namietaný zánik samotného zmenkového záväzku. Ako je však vyššie uvedené, tak súd dospel k záveru, že žalovaný namietol plnenie kauzálneho vzťahu a práve v tej súvislosti tvrdil, že záväzok zo zmenky je už irelevantný.
41. Súd tak mal preukázané, že žalovaný v konaní namietol včas zánik kauzálneho vzťahu zaplatením a nestotožnil sa tak s argumentáciou žalobcu o nedodržaní lehoty pre podanie námietky zániku kauzálneho záväzku zo strany žalovaného, a preto sa musel s touto námietkou zaoberať a posúdiť jej dôvodnosť.
42. Je nesporné, že zmenka bola indosovaná 17.1.2008, takmer tri roky po uplynutí lehoty na protest, preto má indosament už len účinky obyčajného postúpenia, cesie podľa Občianskeho zákonník a žalovanému tak zostáva zachované právo na rovnaké námietky smerujúce ku kauze (právnemu dôvodu) zmenky, aké mohol uplatniť voči remitentovi (Ing. Eve Boľovej). Na zmenku viac nemožno hľadieť ako na abstraktný a formálny právny úkon a neskúmať existenciu kauzálneho vzťahu, ktorý viedol k jej vystaveniu. Preto z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou súdu zaoberať sa aj kauzálnym vzťahom, ktorý viedol k jej vystaveniu. Ak žalobca popiera žalovaným tvrdenú zabezpečovaciu funkciu zmenky, musí žalobca dôkaznými prostriedkami preukázať ním tvrdený dôvod vystavenia zmenky. Ak žalovaný ako vystaviteľ vlastnej zmenky namieta remitentovi, že zmenka bola zabezpečovacia k určitému zmluvnému záväzku a tento kauzálny vzťah zabezpečovaný zmenkou už zanikol, a ak remitent popiera túto žalovaným tvrdenú funkciu zmenky, má remitent procesnú povinnosť tvrdiť, aká teda bola skutočná funkcia zmenky. Dôkazné bremeno, týkajúce sa dôvodu vystavenia zmenky je tak na žalobcovi (právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v uznesení č.k. 3MObdo/4/2009 zo dňa 30.4.2010). Remitent musí označiť inú, podľa neho pravdivú kauzu zmenky. Žalobca musí preukázať dôvod vystavenia zmenky. Pri námietke žalovaného, že zmenka sa viaže k určitej kauze, môže byť toto tvrdenie vyvrátené iba za predpokladu, že žalobca splní svoju dôkaznú povinnosť tvrdiť a uvedie iný dôvod vystavenie zmenky. Až potom možno uplatniť zásadu dôkazného bremena žalovaného, teda nepreukázané tvrdenia žalovaného považovať za neexistujúce skutočnosti (na ťarchu žalovaného) a nepreukázané tvrdenia žalobcu za existujúce skutočnosti (tiež na ťarchu žalovaného). Ak žalobca popiera dôvod vystavenia zmenky, ktorý pri svojej obrane tvrdí (a preukazuje) žalovaný a žalobca tvrdí
iný dôvod vystavenia zmenky (v danom prípade dohodu o 20 mil. Sk titulom vyrovnania), potom je logické, že on má vedomosť ako tento dôvod preukázať a na ňom je dôkazné bremeno o existencii tohto dôvodu vystavenia zmenky. Ak by v uvedenom smere dôkazné bremeno malo byť na žalovanom, ktorý tvrdí, že v súvislosti so spornou zmenkou žiaden iný dôvod jej vystavenia ako tvrdí on nie je, potom by išlo o to, že žalovaný by mal preukazovať skutočnosť, o ktorej prípadne ani nemá vedomosť.
43. Odvolací súd vo svojom poslednom zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie tak, aby smerovalo k jednoznačnému ustáleniu funkcie zmenky a to buď platobnej alebo zabezpečovacej, ktoré bude vyplývať z konkrétnych zistení. Z uvedeného dôvodu bolo nutné sa zaoberať existenciou kauzálneho záväzku a jeho plnenia, zaoberať sa všetkými okolnosťami, ktoré predchádzali vystaveniu zmenky. Skôr ako súd mohol jednoznačne ustáliť funkciu zmenky musel v konaní posúdiť dohodu bývalých manželov JUDr. Jozefa Boľa a Ing. Evy Boľovej o vzájomnom vyporiadaní zúženého BSM a najmä ustáliť a preukázať výšku sumy, ktorú mal z uvedeného dôvodu žalovaný JUDr. Jozef Boľo bývalej manželke zaplatiť. Uvedené je absolútne zásadné a rozhodujúce, nakoľko práve od ustálenia, preukázania sumy vyrovnania sa ďalej odvíja rozdielna argumentácia sporových strán o tom, či zmenka plnila platobnú alebo zabezpečovaciu funkciu. V prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že sa bývalí manželia dohodli na vyrovnaní vo výške 10 mil. Sk (ako tvrdí žalovaný), tak by uvedená skutočnosť preukazovala zabezpečovaciu funkciu zmenky a naopak, ak by bolo v konaní preukázané, že sa dohodli na vyrovnaní spolu vo výške 20 mil. Sk (ako tvrdil žalobca) tak by uvedená skutočnosť preukazovala platobnú funkciu zmenky a to vzhľadom na argumenty a tvrdenia strán, ktoré budú nižšie rozobraté. Dohoda o výške vyrovnania má rozhodujúci význam pre posúdenie charakteru zmenky. Ďalšie skutočnosti majúce nepriamo, podporne preukazovať charakter zmenky napr. skutočnosti uvádzané žalobcom (ako absencia existencie zmenky v písomnej zmluve, dátum vystavenia zmenky predchádza dátumu uzavretia právneho vzťahu, ktorý zabezpečuje a pod.) jednoznačne a bez pochybností charakter, funkciu zmenky nepreukazujú. Medzi stranami nebolo sporné, že dôvodom vystavenie zmenky bola Dohoda o vzájomnom vyrovnaní (potvrdila to samotná majiteľa zmenky Ing. Eva Boľová). V konaní bolo sporné, či Ing. Eve Boľovej vznikol nárok na vyrovnanie vo výške 10 mil. alebo 20 mil. Sk, a preto bolo nevyhnutné najprv preukázať výšku dohodnutej sumy vyrovnania lebo Ing. Eva Boľová tvrdí, že dôvodom vystavenie zmenky je práve dohoda o 20 mil. Sk. Práve iba od tejto dohody o 20 mil. Sk sa odvíja aj nárok Ing. Evy Boľovej na zaplatenie zmenky platobnej. Pokiaľ teda žalobca mal uniesť dôkazné bremeno, tak nepostačovalo preukázať (označiť) len právny vzťah, ktorý viedol k vystavenia zmenky, ale najmä preukázať, že na základe tohto konkrétneho vzťahu vznikol aj nárok na platenie zo zmenky a neviedol tento právny vzťah len k tomu, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie tohto konkrétneho právneho vzťahu (ako tvrdil a preukazuje žalovaný). Žalobca, s poukazom na výpoveď prvej majiteľky zmenky Ing. Evy Boľovej, v konaní tvrdil, že žalovaný sa s pôvodnou majiteľkou zmenky dohodol na celkovej sume vyrovnania vo výške 20 mil. Sk. Uvedenú skutočnosť preukazoval výpoveďou svedkyne Ing. Evy Boľovej a podporne obsahom Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005 ako aj samotnou vystavenou zmenkou. Žalovaný v konaní poprel dohodu o vyrovnaní 20 mil. Sk a tvrdil, že s bývalou manželkou Ing. Evou Boľovou sa vzájomne dohodli na celkovej sume vyrovnania iba vo výške 10 mil. Sk. Uvedenú skutočnosť preukazoval žalovaný najmä výpoveďou svedkov Mgr. Fetkovičovej, JUDr. Wolfovej Boľovej a Petra Závodského a podporne taktiež obsahom Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní zo dňa 20.4.2005. Je nutné zdôrazniť, že súd má zato, že v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu bez pochybností a dostatočne hodnoverne preukázať výšku dohodnutého plnenia titulom vyrovnania a to v súvislosti s jeho dôkazným bremenom v konaní preukázať právny dôvod vystavenia zmenky, keď remitent popiera žalovaným tvrdenú funkciu zmenky (ktorý právny názor bol vyslovený Najvyšším súdom SR). Žalobcu tak nezaťažuje v konaní dôkazné bremeno preukázať, označiť len právny dôvod vystavenia zmenky vo význame, že označí právny vzťah - titul v súvislosti s ktorým bola zmenky vystavená (ako v danom prípade, keď bola nesporne vystavená v súvislosti so Zmluvou o vyrovnaní zúženého BSM) ale žalobca musí aj bezpochyby preukázať, že práve na základe obsahu označeného konkrétneho právneho vzťahu, resp. zmluvne dohodnutých podmienok obsiahnutých v právnom vzťahu (v posudzovanom prípade dohoda o cene vyrovnania) vznikol záväzok zo zmenky. Ako je už vyššie uvedené, dôkazné bremeno, týkajúce sa dôvodu vystavenia zmenky je na žalobcovi.
44. V danom konkrétnom prípade vznikol podľa tvrdenia žalobcu záväzok zo zmenky len vtedy, ak na základe Zmluvy o vyrovnaní mal žalovaný plniť prvej majiteľke zmenky sumu 20 mil. Sk. Práve dohoda o 20 mil. Sk (titulom vzájomného vyrovnania) je tým dôvodom, titulom, ktorý musel v konaní žalobca
preukázať, aby následne úspešne preukázal aj platobnú funkciu zmenky, ktorú tvrdil, že zmenka plní. Súd ale dospel k záveru, že žalobca uvedenú skutočnosť o vyrovnaní v celkovej sume 20 mil. Sk dostatočne hodnoverne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal a nesplnil si tak dôkaznú povinnosť, ktorá ho zaťažovala ak chcel byť úspešný. Výpoveď prvej majiteľky Ing. Evy Boľovej zmenky nevyvracia (a už vôbec nie jednoznačne) tvrdenia žalovaného podporené súčasne troma zhodnými svedeckými výpoveďami. Je nutné taktiež zvážiť isté pochybnosti o hodnovernosti výpovede svedkyne Ing. Evy Boľovej a to najmä vzhľadom nato, že bola prvou majiteľkou zmenky a má bezpochyby záujem na tom, aby sa v konaní preukázala platobná funkcia zmenky, ktorú medzičasom indosovala (bezpochyby odplatne) na žalobcu, ktorý plnenie zo zmenky v súčasnosti vymáha súdnou cestou. Svedkyňa Ing. Eva Boľová má bezpochyby záujem, aby sa v konaní preukázalo, že práva zo zmenky v čase postúpenia skutočne existovali a že naozaj nezanikli napr. splnením zabezpečeného záväzku (ako tvrdí žalovaný) dávno pred indosovaním (postúpením) zmenky. Pokiaľ by sa totiž táto skutočnosť nepreukázala, čelila by svedkyňa napr. nároku na náhradu škody zo strany žalobcu. Nemožno vylúčiť ani jej prípadnú trestnú zodpovednosť. Svedkyňa Ing. Eva Boľová má iste záujem na výsledku konania (na preukázaní tvrdení žalobcu), ktorého výsledok môže mať následok aj voči nej samej. V tomto spojení treba upozorniť aj na jej rozporuplné vyjadrenie pred súdu, keď na jednej strane tvrdila, že motívom vystavenia zmenky bola jej nedôvera manželovi, že jej vyplatí s odstupom času (do troch rokov) druhú časť jej nároku vo výške 10 mil. Sk a na druhej strane tvrdila, že aj napriek tomu, že v čase podpisu Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní nemala ešte vedomosť o tom, že jej manžel už bezhotovostným prevodom zaplatil pred podpisom zmluvy prvú časť jej nároku vo výške 10 mil. Sk, tak uvedenú skutočnosť v zmluve písomne potvrdila, nakoľko verila manželovi a jeho ústnemu vyhláseniu, že finančné prostriedky jej už pred podpisom zmluvy zaslal. Stručne povedané, na jednej strane svedkyňa neverila, že jej manžel vyplatí 10 mil. (a výlučne preto žiadala vystaviť zmenku) a na strane druhej mu dôverovala, že 10 mil. (rovnako vysokú sumu) jej už zaplatil, čo potvrdila, bez toho aby si to relevantne overila. Takéto rozporné, nelogické zdôvodnenie vnáša do výpovede svedkyne Ing. Evy Boľovej len pochybnosť o hodnovernosti jej výpovede. Na druhej strane o pravdivosti tvrdení svedkov Mgr. Fetkovičovej, JUDr. Wolfovej Boľovej a Petra Závodského nemá súd relevantný dôvod pochybovať, pretože nejde o osoby, ktoré by mali (na rozdiel od svedkyne Ing. Boľovej) bezprostredne zo zmenky alebo z plnenia zo zmenky nejaký prospech, mali by záujem na výsledku konania. Svedok Peter Závodský nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k žalovanému ani v žiadnom vzťahu podriadenosti, odkázanosti, ktorý by navodzoval pochybnosti o hodnovernosti jeho výpovede. Je pravdou, že v čase vystavenia zmenky pracoval pre žalovaného, avšak v čase jeho výpovede pred súdom už ako jeho zamestnanec pre žalovaného nepracoval. Svedok vo svojej výpovedi dokonca opakovane priznal, pripustil nedôslednosť pri vypĺňaní zmenky (absencia zabezpečovacej doložky na zmenke) a vlastné pochybenie, keď originál zmenky v rozpore s dohodou odovzdal Ing. Eve Boľovej bez vedomia žalovaného (súd na danom mieste neposudzuje dané kroky svedka) čo taktiež môže nasvedčovať o objektivite a nestrannosti jeho výpovede. Svedkyňa Mgr. Fetkovičová a JUDr. Wolfová Boľová sú dcérami žalovaného a svedkyne Ing. Evy Boľovej a preto ich zaujatosť výlučne v prospech jednej zo sporných strán je nepravdepodobná a blízky príbuzenský vzťah skôr zvyšuje hodnovernosť ich výpovede, nakoľko je vysoko pravdepodobné (a ich výpoveďami preukazované), že boli vzhľadom na to, že súd dcérami žalovaného a svedkyne Ing. Boľovej bezprostredne zainteresované do diania v rodine, do vzťahov medzi rodičmi a vedia sa vyjadriť k okolnostiam prípadu. Naviac svedkovia Mgr. Fetkovičová a Peter Závodský vo svojich opakovaných výpovediach pred súdom (aj s dlhším časovým odstupom) vypovedali vcelku konštantne, ucelene a konzistentne o rozhodujúcich skutočnostiach a výpovede všetkých svedkov (Mgr. Fetkovičovej, Závodského, JUDr. Wolfovej Boľovej) si v zásadných tvrdeniach neodporovali, práve naopak boli totožné alebo sa logicky dopĺňali, čo len navodzuje vyššiu mieru ich hodnovernosti. Všetci títo svedkovia jednoznačne tvrdili, že žalovaný sa dohodol na finančnom vyrovnaní zúženého BSM s Ing. Evou Boľovou vo výške sumy 10 mil. Sk s tým, že toto konkrétne plnenie bolo zabezpečené vystavením zmenky na 10 mil. Sk a zároveň popreli dohodu tvrdenú výlučne Ing. Evou Boľovou o vyrovnaní vo výške 20 mil. Sk. Ako je vyššie uvedené, tak žalobca preukazoval platobnú funkciu zmenky a sumu vyrovnania 20 mil. nielen výlučne svedeckou výpoveďou Ing. Evy Boľovej, ale podporne aj ďalšími dôkazmi (písomná Zmluvou vzájomnom vyrovnaní, zmenka), ktoré súd vyhodnotí nižšie pri posudzovaní charakteru zmenky, nakoľko tieto dôkazy smerovali hlavne k preukazovaniu funkcie zmenky na základe iných skutočností a ako z dôvodu preukazovania dohody o sume vyrovnania vo výške 20 mil. Sk. V súvislosti s koncentračnou zásadou uplatňovanou v námietkach je nutné uviesť, že žalovaný už v námietkach označil a navrhol výsluch svedkov, ktorý dôkazný prostriedok mal preukazovať obsah jeho námietok. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že v konaní sa nepodarilo žalobcovi vyvrátiť tvrdenie žalovaného o dohode o vyrovnaní sumou 20 mil. Sk a na druhej strane má súd zato, že žalovanému
sa podarilo dostatočne svedeckými výpoveďami preukázať jeho tvrdenie o dohode 10 mil. Sk ako sume celkového finančného vyrovnania zúženého BSM. Žalobca pri preukazovaní výšky dohodnutej sumy vyrovnania poukázal aj na tvrdenie svedka Petra Závodského, ktorý uviedol, že podľa znaleckého posudku z roku 2004 bola hodnota vyporiadavaných nehnuteľností cca 60 mil. a preto tvrdenia žalovaného o dohode o vyrovnaní sumou 10 mil. nezodpovedajú reálnej hodnote vyporiadavaného majetku a skôr je logické a hodnovernejšie tvrdenie svedkyne Ing. Boľovej o dohode 20 mil. ktorá suma skôr zodpovedá jej nároku na vyplatenie cca. polovice hodnoty vyporiadavaného majetku. K argumentácii žalobcu, že suma 10 mil. nezodpovedá znaleckému oceneniu hodnoty vyporiadavanému majetku, ktorá je ďaleko vyššia súd uvádza, že ak by znalecky bola ohodnotená cena vyporiadavaného majetku aj na sumu vyššiu, nezodpovedajúcu sume (resp. jej násobku) vyrovnania dohodnutú oboma stranami, tak táto skutočnosť sama o sebe ešte nepreukazuje, relevantne nespochybňuje slobodnú dohodu strán, rešpektujúc vzájomnú zmluvnú voľnosť, o tom, že sa nemohli vzájomne dohodnúť aj na sume vyrovnania nižšej, nezodpovedajúcej matematickej polovici sumy určenej znalecky, ak sa im suma nižšia zdala vzhľadom na všetky zvážené okolnosti primeraná (napr. požiadavka vyrovnania spôsobom - vyplatením finančnými prostriedkami a momentálne možnosti žalovaného na takýto spôsob vyrovnania a pod.), obe strany s ňou súhlasili a bola výsledkom ich vzájomnej dohody. Naviac žiaden takýto písomný dôkaz - znalecký posudok nebol v konaní súdu predložený ani nebolo navrhnuté jeho predloženie, preto súd túto skutočnosť ani zásadne nezohľadňuje avšak sa k nej vyjadril, keď žalobca na ňu pri svojej argumentácii poukázal. Naviac výpoveď svedka Petra Závodského (č.l. 427 spisu) dotýkajúca sa znaleckého posudku je „vytrhnutá“ z kontextu a ďalších súvislostí jeho výpovede, kde sa vyjadruje k celkovej ekonomickej situácii „firmy“, k nezrovnalostiam v účtovníctve a svedok sám potvrdil, že manželia Boľoví pri určovaní výšky vyporiadania vychádzali z rozdielu majetku a záväzkov žalovaného ako podnikateľa.
45. Na základe ustálenia, preukázania sumy vyrovnania zúženého BSM vo výške 10 mil. Sk súd pristúpil k právnemu posúdeniu a preukázaniu akú funkciu vystavená zmenka plnila. Žalobca v konaní tvrdil, že zmenka plnila platobnú funkciu, nakoľko prvej majiteľke zmenky slúžila ako prostriedok vyplatenia časti 10 mil. Sk titulom vzájomného vyrovnania zúženého BSM. Prvej majiteľke zmenky mal žalovaný vyplatiť titulom vzájomného vyrovnania celkovo 20 mil. Sk a to dvoma spôsobmi. Bezhotovostným prevodom 10 mil. Sk a formou zmenky. Žalovaný sa bránil tým, že zmenka nemala platobnú funkciu, ale zabezpečovaciu funkciu k primárnemu právnemu vzťahu - k Zmluve o vzájomnom vyporiadaní zúženého BSM. Ako je už vyššie zdôvodnené, tak preukázanie platobnej funkcie zmenky je logicky závislé od preukázania toho, že žalovaný mal majiteľke zmenky plniť spolu 20 mil. Sk a nie len 10 mil. Sk, nakoľko v konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný majiteľke zmenky už sumu 10 mil. Sk plnil a zostalo sporným, či mal žalovaný plniť ešte ďalších 10 mil. Sk alebo nie. Z výpovedí svedkov (Mgr. Fetkovičovej, Závodského, JUDr. Wolfovej Boľovej) ako aj podporne z iných dôkazov (ako bude uvedené nižšie), súd dospel k záveru, že nakoľko v konaní nebolo preukázané celkové plnenie 20 mil. Sk titulom vzájomného vyrovnania, tak je preukázané, že zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu k primárnemu záväzku, ktorým je Zmluva o vzájomnom vyrovnaní zúženého BSM a mala slúžiť pre majiteľku zmenky Ing. Evu Boľovú na zabezpečenie jej pohľadávky voči žalovanému z tohto vyrovnania vo výške 10 mil. Sk. Žiadna iná dohoda o inej výške vyrovnania napr. 20 mil. nebola v konaní preukázaná a preto nebol ani dôvod, aby vystavená zmenka mala platobnú funkciu, aby slúžila na zaplatenie „ďalších“ 10 mil. Sk. V konaní nebolo hodnoverne preukázané, že by sa vyrovnanie zúženého BSM malo realizovať súčasne dvoma odlišnými spôsobmi (ako tvrdila výlučne majiteľka zmenky) a to formou bezhotovostného plnenia (prevodom finančných prostriedkov na účet) a formou zmenky (ako cenného papieru). Žalobca v konaní podporne preukazoval platobnú funkciu zmenky tým, že v písomnej zmluve absentuje skutočnosť existencie zmenky a to v prípade ak mala ako tvrdí žalovaný zabezpečovať plnenie z predmetného právneho vzťahu. Žalovaný naproti tomu tvrdil, že absencia skutočnosti existencie zmenky v písomnej zmluve nevylučuje zabezpečovací charakter zmenky a vôbec nepreukazuje platobnú funkciu zmenky, skôr naopak. Podľa právneho názoru súdu absencia zmienky o existencii vystavenej zmenky v písomnej Zmluve o vyrovnaní (bod 3./ Zmluvy zo dňa 20.4.2005) vnáša pochybnosti o dohode zmluvných strán o plnení dvoma spôsobmi (a tým aj pochybnosti o platobnej funkcii zmenky) a naopak zmienka v zmluve iba o bezhotovostnom plnení skôr preukazuje tvrdenia o zabezpečovacom charaktere zmenky (a dohode iba o jednom plnení vo výške 10 mil. Sk). Je nelogické, aby jedno plnenie (bezhotovostným prevodom) bolo v zmluve obsiahnuté a druhé plnenie (zo zmenky) v zmluve absentovalo, hoci obe plnenia mali slúžiť na vyrovnanie totožného (!) majetku v BSM manželov slúžiaceho na podnikanie (nehnuteľností). Ďalej je v písomnej Zmluve o vzájomnom vyrovnaní obsiahnuté prehlásenie Ing. Evy Boľovej (majiteľky zmenky), že „toto finančné vyrovnanie medzi manželmi je konečné a nemenné a
všetky nároky ohľadne majetku uvedeného v tejto zmluve sú uspokojené v plnej výške“. „Toto“ finančné vyrovnanie v spojení s predchádzajúcim odsekom predstavuje finančné vyrovnanie práve vo výške 10 mil. Sk a v žiadnej inej. V prípade ak by finančné vyrovnanie (za totožný majetok!) malo byť spolu 20 mil. Sk, tak je nelogické, aby v zmluve táto skutočnosť nebola obsiahnutá, aby v zmluve bola obsiahnutá len dohoda o vyplatení 10 mil. bezhotovostne a nebola tam obsiahnutá aj dohoda o vyplatení 10 mil. zo zmenky a to aj s poukazom na prehlásenie majiteľky zmenky Ing. Evy Boľovej o „uspokojení nárokov z vyrovnania v plnej výške“ (!), ktorý nárok je v Zmluve jednoznačne definovaný iba a výlučne ako nárok vo výške 10 mil. Sk. Ak mali byť nároky z vyrovnania uspokojené aj vydaním zmenky s platobnou funkciou (ako tvrdí Ing. Eva Boľová) malo to byť ako plnenie v tejto zmluve uvedené. Takisto zo strany žalovaného by bolo takéto konanie nelogické (vystavil by platobnú zmenku a zároveň by bezhotovostne plnil), lebo by poskytol dvojité plnenie vopred, a to tak zmenku ako aj platbu na účet Ing. Evy Boľovej, bez toho aby disponoval akoukoľvek písomnou Zmluvou o vyrovnaní a potvrdení tejto skutočnosti zo strany veriteľky Ing. Evy Boľovej, s ktorou v tom čase mali v manželstve nezhody a evidentne si manželia v tej dobe nie príliš dôverovali (ako to vyjadrila aj Ing. Eva Boľová). Absencia ďalšieho nároku na zaplatenie 10 mil. Sk (ako tvrdí iba Ing. Eva Boľová) v písomnej Zmluve iba logicky navodzuje pochybnosti o existencii takéhoto „ďalšieho“ nároku z finančného vyrovnania, nároku zo zmenky vo výške 10 mil. Sk. Treba opakovane zdôrazniť, že skutočnosť, že zmenka nemala zabezpečovaciu funkciu tvrdí výlučne iba pôvodná majiteľka zmenky Ing. Eva Boľová. Súd má za to, že svedecké výpovede Mgr. Fetkovičovej, Závodského, JUDr. Wolfovej Boľovej, ktoré nie je možné (vzhľadom na dôkaznú situáciu) prehliadať majú zásadný význam ako aj podporne vzhľadom na písomné dôkazy - obsah Zmluva o vyrovnaní zo dňa 20.4.2005 preukazujú zabezpečovaciu funkciu zmenky a nie jej platobnú funkciu. Platobná funkcia zmenky mala spočívať v úhrade plnenia, zaplatení „ďalších“ 10 mil. Sk titulom vyrovnania BSM. Dohoda o zaplatení „ďalších“ 10 mil. však nebola v konaní (okrem majiteľky zmenky) hodnoverne preukázaná a preto nebola preukázaná ani platobná funkcia zmenky. Absencia skutočnosti existencie zmenky v písomnej zmluve nevylučuje zabezpečovací charakter zmenky (skôr naopak ako je vyššie zdôvodnené) a to aj s poukazom na tvrdenie, že zmenka bola vystavená už v súvislosti s neformálnou dohodou strán o vzájomnom vyrovnaní (čo potvrdili zhodne obaja manželia), ktorá predchádzala písomnej zmluve o vyrovnaní a zmenka mala podľa tvrdenia žalovaného zabezpečovať práve už pohľadávku Ing. Evy Boľovej z tejto neformálnej dohody, dohody neskôr obsiahnutej do písomnej formy. Žalobca ďalej podporne preukazoval platobnú funkciu zmenky a zároveň spochybňoval zabezpečovaciu funkciu zmenky aj tvrdením, že zmenka bola vystavená 30.3.2005 t.j. neskôr ako bola uzavretá písomná Zmluva o vyrovnaní - zabezpečovaný záväzok zo dňa 20.4.2005. Skorší dátum vystavenia zmenky a neskorší dátum písomnej Dohody o vyrovnaní, ktorú zabezpečoval bol však v konaní dodatočne vysvetlený a objasnený (aj samotnou prvou majiteľkou zmenky) tak, že zmenka zabezpečovala záväzok
- Zmluvu (dohodu) o vyrovnaní uzavretú medzi manželmi už skôr, pred jej vystavením, ktorá neformálna dohoda bola v totožnom znení neskôr obsiahnutá aj do Zmluvy písomnej dňa 20.4.2005, čo nie je nelogické a rozporné. Preto len zo samotného skoršieho dátumu vystavenia zmenky bez ďalšieho nemožno tvrdiť a preukazovať že nemohla plniť zabezpečovaciu funkciu. Podľa skoršieho názoru odvolacieho súdu (21CoZm/1/2013-547) práve postupnosť termínov vystavenia zmenky (30.3.2005) a písomnej Zmluvy o vzájomnom vyporiadaní (20.4.2005) v minulosti spochybňovala, že sa jednalo o zaisťovací charakter zmenky, ktorá má zmluvný základ v písomnej Zmluve o vzájomnom vyrovnaní a v Dohode o zúžení rozsahu BSM. V konaní však bolo následne dodatočne vysvetlené a preukázané, že táto postupnosť termínov vôbec nepopiera, nevylučuje zaisťovací, zabezpečovací charakter zmenky, keďže zmenka bola preukázateľne (totožne potvrdili žalovaný aj Ing. Eva Boľová) vystavená v nadväznosti a má základ v neformálnej Dohode o zúžení BSM a zmluve o vzájomnom vyrovnaní, ktoré predchádzali jej vystaveniu a predchádzali aj písomným zmluvám totožného obsahu uzavretým až dňa 20.4.2005.
46. Žalobca spochybňoval zabezpečovaciu funkciu zmenky aj obsahom samotnej zmenky a to absenciou „štandardnej zabezpečovacej doložky“ na zmenke. K tomu je nutné uviesť, že je v záujme minimalizácie hrozieb na strane zmenkovo zaviazaných osôb vyplývajúcich z používania zmeniek vhodné a je odporúčané, aby v prípade, ak zmenka plní zabezpečovací charakter, tak táto skutočnosť bola na zmenke vyznačená ako vedľajšia hodnotová (informačná) doložka na zmenkovej listine. Pri vystavení napríklad zabezpečovacej zmenky je rozhodne vhodné uviesť do jej textu aj tzv. vedľajšiu doložku, ktorá bude obsahovať údaj o tom, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie konkrétnej povinnosti. Na druhej strane je však nutné dodať, že údaj vzťahujúci sa k funkcii zmenky nie je nevyhnutnou náležitosťou zmenky prípadne inej listiny, ktorá zakladá právny vzťah zabezpečený zmenkou. Preto absencia takejto doložky opäť sama o sebe nevylučuje zabezpečovací charakter
zmenky. V tejto súvislosti je ešte nutné dodať, že všetci zúčastnení vypĺňania zmenky (nie je teraz rozhodujúce či bola osobne prítomná aj Ing. Eva Boľová, minimálne p. Závodský a žalovaný) uviedli, že nemali žiadne kvalifikované skúsenosti s vypĺňaním zmeniek, išlo o nie bežný úkon a aj sám p. Závodský priznal, že nemusel byť pri vypĺňaní zmenky úplne dôsledný, čo môže vysvetľovať absenciu tejto fakultatívnej doložky. Preto výlučne z dôvodu absencie „zabezpečovacej doložky“ nie je možné preukazovať (ako to tvrdí žalobca), že zmenka nemala zabezpečovací charakter.
47. Súd sa vyššie vysporiadal a vyhodnotil všetky zásadné dôkazy predložené v konaní žalobcom, ktorými preukazoval ním tvrdenú skutočnosť o platobnej funkcii zmenky.
48. Odvolací súd v rozhodnutí č.k. 21CoZm/6/2008-235 zo dňa 3.3.2009 vyhodnotil, že v neprospech stanoviska žalovaného o zabezpečovacej funkcii svedčí aj nepreukázanie záujmu žalovaného o vydanie zmenky po tom, čo mal byť zmenkou zabezpečovaný záväzok uhradený. V konaní sa žalovaný k tomuto záveru vyjadril, tak, že potom čo splnil svoj záväzok zo Zmluvy o vzájomnom vyrovnaní, ktorý zmenka zabezpečovala tak mal za to, že splnil všetko na čom boli z manželkou dohodnutí. Zmenka pre neho stratila význam. Priznal, že nemal vedomosť o tom ako sa nakladá so zmenkou po splnení záväzku, ktorý mala zabezpečovať. Do tej doby vystavoval zmenky len v prospech banky. Naviac bol v domnení, že originál zmenky je stále uschovaný podľa vzájomnej dohody s majiteľkou zmenky v trezore u Petra Závodského. Nemal vedomosť, že ho má k dispozícii Ing. Boľová. K tomuto súd uvádza, že predmetné tvrdenie žalovaného bolo zhodne potvrdené aj výpoveďou svedka Závodského a preto nemožno vylúčiť aj tento dôvod (okrem absencie znalostí o nakladaní so zmenkou) pre ktorý žalovaný nežiadal o vydanie, vrátenie zmenky skôr. Nemožno preto bez ďalšieho dospieť k jednoznačnému záveru, že žalovaný nemal záujem o vrátenie zmenky a že takéto jeho (ne)konanie nasvedčuje zabezpečovacej funkcii zmenky. Žalovaný ďalej uviedol, že zmenku žiadal vrátiť až potom ako sa dozvedel, že zmenkou disponuje manželka a že sa informovala v banke o možnostiach jej preplatenia. Priznal však, že o vrátenie zmenky žiadal len ústne a nevie túto skutočnosť inak preukázať.
49. V konaní bolo preukázané, že žalovaný podal včas námietku zániku kauzálneho záväzku, ktorý zmenka zabezpečovala. Kauzálny záväzok vznikol ešte pred vystavením zmenky dňa 30.3.2005 a následne bol obsiahnutý aj do písomnej dohody a zmluvy zo dňa 20.3.2005. Nebol preukázaný žiadny iný dôvod vystavenia zmenky ako dôvod - Zmluva o vyrovnaní zúženého BSM a nebolo preukázané, že z uvedeného dôvodu má platiť žalovaný 20 mil. a nie ako bolo v písomnej zmluve dohodnuté a obsiahnuté iba 10 mil. Sk. Na základe toho ako je vyššie zdôvodnené súd dospel k záveru o zabezpečovacej funkcii zmenky. Z hľadiska zmenkového práva je potrebné konštatovať, že zabezpečovacia zmenka nie je žiadnym zvláštnym druhom zmenky, pričom nemôže byť zároveň zabezpečovacou ako i platobnou. Ak má zmenka funkciu platobnú, jej podstatou je, že účastníci vylúčia všeobecné platenie a určia, že platenie bude uskutočnené iba prostredníctvom zmenky, pričom pri zabezpečovacej zmenke sa nepredpokladá, že na prvom mieste bude platená zmenka, ale že bude plnený záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje. Ak zmenka zabezpečuje určitý záväzok, neplatí podmienka akcesorického vzťahu medzi zabezpečeným (hlavným) záväzkom a zabezpečovacím prostriedkom. Je to rozdiel oproti všetkým ostatným zabezpečovacím prostriedkom, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že zmenka je dokonalý cenný papier, inkorporujúci záväzok výstavcu, ktorý vzniká už tým, že riadne vystavená listina je uvedená do obehu (§1 a 2 alebo §75-76 zák. č. 191/1950). Zmenka, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu, zostáva vo svojej podstate nedotknutá v abstraktnosti a nespornosti. Zmyslom zabezpečovacej zmenky je, aby v prípade, ak záväzok, ktorý zabezpečuje nebude riadne a včas splnený, mohol veriteľ mať k dispozícii prostriedok, ktorý by mu poslúžil ako zdroj náhradného uspokojenia a ak je zmenkou zaistený záväzok splnený nie je dôvodom, aby bola naviac plnená i zmenka, čo by inak zakladalo duplicitné plnenie a účastníci takejto zmenky takéto plnenie vôbec ani neočakávajú. V konaní je pre správnosť rozhodnutia preto podstatné preukázanie, či zmenka, ktorej sa spor týka, mala funkciu platobnú alebo zabezpečovaciu. V konaní nebolo sporné, že žalovaný Ing. Eve Boľovej plnil svoj záväzok z dohody o vyrovnaní zúženého BSM vo výške 331.939,18 eur (10 mil. Sk). V prípade ak mal súd, ako je vyššie zdôvodnené, preukázanú zabezpečovaciu funkciu zmenky, tak potom zaplatením, splnením zabezpečeného záväzku zaniklo aj zabezpečenie zmenkou, zanikol zmenečný záväzok žalovaného. K zániku kauzálneho vzťahu zabezpečeného zmenkou prišlo splnením zabezpečeného záväzku. Ak je zmenkou zabezpečený záväzok splnený tak nie je dôvod, aby bola platená aj zmenka, pretože by sa jednalo o duplicitné plnenie. Zabezpečený záväzok zanikol splnením, a preto zmenečný dlžník, žalovaný
nebol a nie je povinný poskytnúť žalované plnenie 331.939,18 eur. Sk žalobcovi ako majiteľovi zmenky resp. terajšiemu držiteľovi zabezpečovacej zmenky.
50. Žalobca opakovane namietal (najmä v odvolaniach vo veci samej, č.l. 515 spisu), že súd sa mal vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vo veci samej zaoberať všetkými námietkami, ktoré žalovaný podal v námietkach a každú z nich jednotlivo vyhodnotiť. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru a mal preukázane, že žalovaný v námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu vzniesol dôvodne námietku zániku kauzálneho vzťahu jeho splním, čo je samo o sebe dostačujúce na zamietnutie návrhu. Z uvedeného dôvodu je logicky nadbytočné vyhodnocovať a posudzovať aj ďalšie namietané skutočnosti. Je treba podotknúť, že k obdobnému záveru prichádza aj sám žalobca keď tvrdí, že pre rozhodnutie súdu sú už ďalšie námietky irelevantné, nesúvisia z kauzou, neobsahujú žiadne právne podstatné argumenty a pri danom právnom posúdení nie sú pre rozhodnutie vo veci určujúce. Vyjadrenie žalobcu je tak vo vzájomnom rozpore, keď na jednej strane tvrdí, že súd by mal aj napriek tomu, že vyhodnotil jednu z námietok žalovaného ako dôvodnú (a návrh z uvedeného dôvodu zamietol) sa zaoberať, vysporiadať sa aj so zvyšnými námietkami a na strane druhej zároveň tvrdí, že posudzovanie ďalších námietok je beztak pre rozhodnutie súdu (vzhľadom na dôvodnosť jednej z námietok) už irelevantné.
51. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu zamietol a zároveň zrušil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 9Zm/2/2008
- 14 zo dňa 29.1.2008.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalobcovi povinnosť ich žalovanému zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).