Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_8CoP-53-2017.pdf
PDF · 125.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/53/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti V., a to: O., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, ako opatrovníkom, deti rodičov matky: U. V., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, X., toho času E., ul. Š. U. č. XXXX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou, so sídlom E., ul. U. č. X, a otca: JUDr. U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, o návrhu otca detí na zmenu osobnej starostlivosti a konaní o uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní matky detí proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3P/71/2016-278 zo dňa 30. mája 2017, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., VI. a VIII. potvrdzuje.
Vo výrokoch IV., V. a VII. rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Vo výroku IX. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. 3P/71/2016-278 zo dňa 30.05.2017 maloleté deti V.: O., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia (výrok I.). Matku zaviazal prispievať na výživu na výživu maloletej O. V., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 120 eur mesačne a na výživu maloletej Z. V., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100 eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletých detí počnúc dňom 01.06.2017 (výrok II.). Zameškané výživné na maloleté deti matke nevzniklo (výrok III.). Súd upravil stretávanie matky s maloletými deťmi V.: O., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny týždeň 2 popoludnia počas pracovných dní v trvaní po 2,5 hodiny, pričom konkrétny termín stretnutia bude dohodnutý medzi matkou a maloletými deťmi za účasti otca maloletých detí v nedeľu predchádzajúceho kalendárneho týždňa do 12.00 hod. pri zohľadnení rozpisu služieb matky v jej zamestnaní, školských povinností a záujmových aktivít maloletých detí, každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., v čase letných školských prázdnin od 21.07. od 17.00 hod. do 30.07. do 17.00 hod., od 18.08. od 17.00 hod. do 27.08. do 17.00 hod. (výrok IV.). Podľa rozhodnutia matka si maloleté deti prevezme pred bytom otca v stanovenom čase. Otec je povinný maloleté deti na stretnutie s matkou pripraviť a odovzdať maloleté deti matke v stanovenom čase v mieste jeho bydliska. Matka je povinná po vykonaní stretnutia odovzdať maloleté deti v stanovenom čase v mieste bydliska otca (výrok V.). Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 5P/61/2013-48 zo dňa 08.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9CoP/108/2013-72 zo dňa 20.02.2014 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom V.: O., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX (výrok VI.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.). Súd priznal PhDr. Marte Halašovej, PhD., znalkyni z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, za vyhotovenie znaleckého posudku celkovú odmenu vo výške 613,20 eur, ktorá bude uhradená z preddavkov zložených matkou na účet tunajšieho súdu pod položkou druh trov konania D14, položka registra D 6/2017 vo výške 150 eur, D14, položka registra D 10/2017 vo výške 150 eur, D14, položka registra D 16/2017 vo výške 150 eur a D14, položka registra D 22/2017 vo výške 150 eur a matku zaviazal zaplatiť znalkyni odmenu vo výške 13,20 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku (výrok VIII.). Súd uložil výchovné opatrenie - podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu, ktoré bude realizované na referáte poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, a to rodičom maloletých detí, ako aj obom maloletým deťom (výrok IX.).
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka detí prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, a to do výrokov I. až VIII. Podľa nej súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade matka detí považovala za potrebné podotknúť, že podľa jej názoru takéto rozhodnutie súdu nezabezpečí obnovu a ďalšie rozvíjanie vzťahu jej ako matky a maloletých dcér do budúcna, ani neumožňuje jej podieľať sa na výchove detí, čo by malo byť účelom súdneho rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o mladšiu dcéru, ktorá má toho času 13 rokov. Naopak takéto rozhodnutie súdu vychádza v ústrety otcovi detí, ktorý preukázateľne deti nevedie k vzťahu k nej, ale práve naopak. Súd mal uvedenú skutočnosť narušenia rodinných vzťahov za preukázanú, keď súčasne uložil s poukazom na § 37 ods. 2 písm. d/ zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len „Zákona o rodine“ výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti rodičov ako aj maloletých detí podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Podľa matky detí sa súd mal vysporiadať aj so zisteniami znalkyne (o skrytej manipulácii otca detí), ktoré sú závažnými a zásadnými pre vývoj ďalších vzťahov dcér s ňou. Zdôraznila, že znalecké dokazovanie nie je jediným dôkazným prostriedkom v súdnom konaní a hodnotenie tohto dôkazu spolu s inými jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach prináleží súdu. Tiež mal súd pozornosť venovať tomu, prečo u syna Z. striedavá starostlivosť prebieha, u dcér je však problém. Považovala za nežiaduce, aby súdne rozhodnutie rozdeľovalo maloleté deti tak, že jedno je v striedavej osobnej starostlivosti a dve sú v osobnej starostlivosti jedného z rodičov, o to viac, ak ide o deti vekovo blízke. Na tieto okolnosti súd nijako pri rozhodovaní neprihliadal. Vytýkala súdu, že nezohľadnil skutočnosti, že zo strany otca nebolo dlhodobo dodržiavané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie zverujúce deti do striedavej osobnej starostlivosti. Za potrebné považovala podotknúť, že prihliadnutie na názor dieťaťa je jedným z kritérií rozhodovania súdu, avšak nie jediným a určujúcim a súd musí prihliadať aj na okolnosti, ktoré ten, ktorý konkrétny postoj či názor vytvárali či ovplyvňovali. Za najzásadnejšie vo veci považoval, že súd nijako nezohľadnil odporúčanie znalkyne uložiť výchovné opatrenie s tým, že dievčatá by sa mali zveriť tomu rodičovi, ktorý výraznejšie pokročí v prijatí a aplikovaní princípov zodpovedného rodičovstva v bežnom živote. Matka detí sa nestotožnila ani s úpravou jej styku s deťmi. Podotkla, že vykonateľnosť výroku IV. je minimálne pochybná, pokiaľ ide o dojednanie konkrétneho termínu. Jednak takáto úprava je vo veku maloletých detí neprimeraná, neboli ani zohľadnené vianočné sviatky, či iné prázdniny (okrem letných). Akým spôsobom sa má dojednať stretnutie cez týždeň, z výroku súdneho rozhodnutia zistiteľné nie je, preto v prípade, že by takto upravený styk nebol dodržiavaný, nedalo by sa ani domôcť jeho výkonu. Pokiaľ s takouto úpravou stretávania na pojednávaní vyjadrila súhlas, nebola si vedomá tých následkov, ktoré sú s takouto formou úpravy stretávania spojené. Tiež sa matka detí nestotožnila s výrokom súdu pokiaľ ide o výživné. Súd mal podľa nej zohľadniť jej výdavky (odvoz detí na krúžky, sprevádzanie na lekárske vyšetrenia, životnú poistku, splátku úveru), pričom výdavky otca, aj tiet na podnikanie, zohľadnil v plnej miere. Z rozhodnutia súdu nie je zistiteľné vzhľadom na aké výdavky detí považoval výživné v sume 120 eur na maloletú O. a 100 eur mesačne na maloletú Z. za primerané. Mala za to, že v tejto časti neúplne zistil skutočný stav veci. Pokiaľ ide o súdom nariadené znalecké dokazovanie, toto bolo síce nariadené na jej návrh, ale bolo nariadené v záujme oboch rodičov a detí. Preto ju zaviazať k povinnosti uhradiť celú odmenu znalca, nepovažuje za súladné s právnou úpravou, pokiaľ ide o mimosporové konanie. Pokiaľ by bola situácia v tomto prípade jednoznačná, súd by rozhodol meritórne bez nariadenia znaleckého dokazovania. Náležitým by bolo preto rozhodnutie, ktorým by súd uložil každému z rodičov povinnosť nahradiť polovicu týchto nákladov, najmä vzhľadom na skutočnosť, že takéto rozhodovanie je v súlade s rozhodovacou praxou súdov v obdobných prípadoch. Matka detí preto navrhla, aby odvolací súd predmetný rozsudok v odvolaním napadnutej časti (výrok I. až VIII.) zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie.
3. Opatrovník detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako správny. Uviedol, že po ukončení realizácie výchovného opatrenia a v prípade zlepšenia vzťahov medzi matkou a deťmi sa otvára priestor na podanie návrhu matky na zmenu zverenia maloletých detí.
4. Otec detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že dôvodom odmietania striedavej osobnej starostlivosti maloletými deťmi je komplex príčin na strane matky a akékoľvek vnútenie maloletých detí obnovovať a rozvíjať ich vzťah s ich matkou v rámci striedavej osobnej starostlivosti by mohlo vyvolať úplné, trvalé a nezvratné narušenie ich vzťahu k matke, čo je v rozpore s ich najlepším záujmom v konečnom dôsledku aj so záujmami matky. podľa názoru otca detí sa súd v rámci dokazovania dostatočne zaoberal otázkou ovplyvňovania detí, keď takúto otázku položil znalkyni a keďže žiadne cielené a ani skryté ovplyvňovanie a manipulovanie detí ním v konaní - či už znalkyňou alebo svedeckými výpoveďami - zistené nebolo, súd nemal dôvod takýmito hypotetickými a redundatnými názormi znalkyne sa zaoberať. Na poukazovanie matky detí, že súdne rozhodnutie rozdeľuje deti a to, že u maloletého Z. striedava starostlivosť prebieha, u dcér je však problém otec detí upriamil pozornosť na rozdielne osobnosti oboch detí a ich schopnosti vyrovnať sa so situáciou. Ďalej za nepravdivé, činím nepodložené, účelové a v zásadnom rozpore s tým, čo bolo preukázané v konaní pred súdom považoval tvrdenie matky detí, že z jeho strany nebolo dlhodobo dodržiavané právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie zverujúce deti do striedavej osobnej starostlivosti a že on je zodpovedný za vyvolanie takéhoto stavu a jeho dlhodobé udržiavanie. Pokiaľ matka detí spochybňovala úpravu styku s maloletými deťmi a jej prípadnú nevykonateľnosť otec detí uviedol, že dohoda o úprave styku s maloletými deťmi sa tvorila na pojednávaní dňa 30.05.2017 a vznikla ako výsledok kompromisu všetkých strán, kde všetci zúčastnení mali za to, že vzhľadom na preukázanú aktuálnu situáciu týkajúcu sa najmä kvality a intenzity vzťahov dievčat s matkou a uloženému výchovnému opatreniu - bude tento model styku do budúcna ako najvyhovujúcejší a rešpektujúci osobnostné charakteristiky všetkých zúčastnených strán a tiež práva maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom s prihliadnutím na ich záujem, na ich citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako to nakoniec aj súd skonštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o výživnom súd podľa otca detí vykonal všetky potrebné dôkazy a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. K povinnosti matky detí uhradiť celú odmenu znalkyni poukázal na ust § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „C. m. p.“) a § 252 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“.
5. Otec detí k vyjadreniu stanoviska kolízneho opatrovníka nemal žiadne pripomienky.
6. Matka detí prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že toto obsahuje len opis priebehu konania. Nie je preto možné sa k nemu akýmkoľvek spôsobom vyjadriť.
7. Opatrovník detí v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedol, že dňa 12.07.2017 nadobudol rozsudok právoplatnosť vo výroku IX., z ktorého dôvodu SPOdaSK postúpil spisovú dokumentáciu na Referát poradensko-psychologických služieb za účelom realizácie uloženého výchovného opatrenia. Mal za to, že realizáciou uloženého výchovného opatrenia bude zabezpečená obnova a ďalšie rozvíjanie vzťahu matky a detí do budúcna.
8. Matka detí v písomnej reakcii na vyjadrenie otca detí (replike) uviedla, že otec detí nerešpektuje napadnuté rozhodnutie, naviac nielenže nie je schopný a ochotný s ňou komunikovať vo veciach týkajúcich sa maloletých, ale robí aj všetko, aby sa narušil vzťah detí k nej. Nepovažovala za vhodné zrušenie striedavej osobnej starostlivosti o maloletých z dôvodu narušenia jej vzťahov, hlavne s maloletými dievčatami. Maloletá Z. je v období dospievania, kedy sa vyvíja jednak fyzicky, formuje sa jej osobnosť a domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby práve v tomto období mala, čo najväčší a najširší kontakt práve s ňou. Maloletý Z. dodržiava súdom určenú striedavú osobnú starostlivosť, domnieva sa, že práve preto, lebo si uvedomuje potrebu matky a taktiež maloletý je najmenej ovplyvnený zo stany ich otca. Ďalej matka detí uviedla, že maloletí majú veľa mimoškolských aktivít, avšak to nie je dôvod na nerešpektovanie súdom určeného stretávania sa s ňou.
9. Krajský súd ako súd odvolací (34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p., § 470 ods. 2 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario 2 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. vo výrokoch I., II., III., VI. a VII. ako vecne správny potvrdil a vo výrokoch IV., V. a VIII. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 C. s. p. ).
10. Matka detí napadla odvolaním rozsudok okresného súdu okrem výroku IX. do všetkých ostatných výrokov.
11. Okresný súd rozsudkom vo výroku I. maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Súd mal v konaní preukázané, že naposledy bolo rozhodované vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k týmto maloletým deťom v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletých detí, kde Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. 5P/61/2013-48 zo dňa 08.10.2013 manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a maloleté deti V. O., Z. (ktorého sa toto konanie nedotýka) a Z. na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka a otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti striedavo, a to v jednotýždňových intervaloch s tým, že otec bude zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti počas nepárnych týždňov kalendárneho roka a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti počas párnych týždňov kalendárneho roka počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva s tým, že rodičia si budú maloleté deti odovzdávať vždy v piatok o 17.00 hod. u toho ktorého rodiča. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. 5P/61/2013-99 zo dňa 15.04.2014 výživné rodičom maloletých detí neurčil. Odvtedy uplynula doba cca 3 roky. Súd v konaní zistil, že v prípade maloletej O. striedavá osobná starostlivosť sa nikdy nerealizovala podľa uvedeného rozhodnutia súdu. V prípade maloletej Z. sa určitý čas realizovala, avšak postupne jej realizácia upadala a od mája 2016 sa prestala úplne realizovať, pričom maloletá si z bytu matky odsťahovala všetky veci. Fakticky starostlivosť o maloleté deti vykonáva otec detí v rodinnom dome v G., ktorý je v jeho osobnom vlastníctve a v ktorom okrem neho a maloletých detí býva jeho matka a stará matka. keď jeho matka čiastočne sa podieľa na starostlivosti o maloleté deti prípravou varenej stravy. Maloleté deti sú v kontakte aj s matkou, a to telefonickom alebo mailovom, ale aj osobnom (na základe vzájomnej dohody sa spoločne stretnú, či už na obede v byte matky, prípadne idú niekde spolu von, napr. na nákupy a výlety). Maloleté deti starostlivosť zo strany matky podľa rozhodnutia súdu odmietajú, odmietajú striedavú osobnú starostlivosť ako takú. Pred súdom prejavili svoj názor byť zverené do osobnej starostlivosti otca. Otec detí v priebehu konania zotrval na podanom návrhu s poukazom na zistený skutkový stav. Matka naopak trvala na striedavej osobnej starostlivosti za súčasného uloženia výchovného opatrenia - psychologického poradenstva deťom aj rodičom, keď zdôraznila, že príčinou odmietania jej starostlivosti zo strany maloletých detí je manipulácia zo strany otca detí, ktorý v čase, keď majú byť deti v jej starostlivosti plánuje im iný program, resp. sa zdržiavajú v domácnosti jeho priateľky, ktorá má byt v blízkosti bytu matky, kde aj občas prespávajú. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia detí, psychológia dospelých. Znalec dospel k záveru, že aktuálne je jednoznačne favorizovaný otec ako vhodnejší pre zverenie obidvoch dcér do jeho starostlivosti. Tento záver súd považoval za odôvodnený a presvedčivý a preto bol dostatočným podkladom pre rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. V tejto súvislosti súd tiež poukázal na posúdenie vzťahu matky, otca k maloletým deťom a naopak vzťahu detí k matke a otcovi znalkyňou, pričom zistil rozdiel, čo sa týka vzťahu maloletých detí - obe majú k otcovi pozitívny vzťah, pričom vzťah maloletej O. k matke je komplikovaný, matku vníma v oddelenej pozícii od ostatných členov rodiny a vzťah maloletej Z. k matke je ambivalentný, vyčíta jej nekonštruktívne vyjadrovanie a negatívny vzťah k otcovi. Znalkyňa charakterizovala matku ako „slabšieho rodiča“. Podľa znalkyne príčinu odmietavého postoja detí voči matke nemožno určiť jednoznačne, ide pravdepodobne o komplex príčin súvisiacich predovšetkým s rozvodom manželstva rodičov detí - nestabilita bývania, otrasená sociálno-ekonomická pozícia matky, jej pracovná vyťaženosť súvisiaca so zmennosťou, dochádzaním do práce, taktiež je to faktor z pohľadu maloletých detí zvýšená kritickosť voči matke a u matky rigidné zdôrazňovanie otcových výhod. Znalkyňa psychologickým vyšetrením nezistila, že by boli maloleté deti svojim otcom cielene manipulované proti matke v jeho prospech, avšak pripustila, že skryto manipulatívne môže na deti pôsobiť otcov rezervovaný alebo blahosklonný postoj voči matke, jeho odmietanie komunikácie s ňou, plánovanie aktivít v čase, keď by deti podľa rozhodnutia súdu mali byť s matkou, uprednostňovanie osoby jeho priateľky ako vhodnú
spoločnosť pre maloleté deti na úkor biologickej matky. Bez ohľadu na uvedené podľa názoru súdu relevantným pri vytváraní názoru maloletých detí je ich pozitívny blízky vzťah voči otcovi, ktorého vnímajú ako oporu, ako aj značná fixácia na rodinné prostredie u otca detí, keď jeho okolie a kontakty dlhodobo poznajú a akceptujú, na druhej strane u matky v otázke bydliska zas vnímajú nestabilitu a dočasnosť. V tomto smere sa rozhodnutie detí javí logické a zrozumiteľné. Podľa názoru súdu však vôbec nesúvisí s výchovnou spôsobilosťou matky, keďže táto je schopná riadne zabezpečiť starostlivosť o deti primerane ich veku, vývojovému štádiu, aktuálnym potrebám, a to nielen z hľadiska uspokojovania ich základných životných potrieb, ale aj nad ich rámec. Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 26 a § 24 ods. 2 Zákona o rodine. V otázke zastupovania maloletých detí a správy ich majetku zostalo toto právo zachované obom rodičom, nakoľko súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali toto rodičovské právo jednému z rodičov obmedziť, resp. vylúčiť z tohto práva. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ohľadom výroku I. a súvisiaceho výroku VI. ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd I. inštancie si pre rozhodnutie zabezpečil dostatočné podklady, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Dôvody rozhodnutia podrobne rozobral a vyporiadal sa aj so vznesenými námietkami v odôvodnení, ktoré má náležitosti uvedené v ust. 220 ods. 2 C. s. p. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolanie matky detí v tejto časti nepovažoval za dôvodné. Cieľom ust. § 43 Zákona o rodine je zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a to jednak v rodine, a jednak v súdnom konaní. Vychádza z čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Je logické, že nie je nemenné, ale vyvíja sa. Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Pokiaľ sa týka práva dieťaťa byť vypočuté v súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o veciach, týkajúcich sa jeho samého, tak to právo dieťaťa korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor dieťaťa podľa § 38 ods. 2 C. s. p. Súd v konaní zachoval postup podľa § 38 ods. 2 C. s. p. a zisťoval názor detí prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a osobným výsluchom bez prítomnosti iných osôb. Maloleté deti dosiahli vek 17 rokov a 13 rokov čo možno považovať za stav, keď dieťa vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť, je schopné vyjadriť samostatne svoj názor a má právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Súd bol preto povinný na názor detí, ktoré chceli byť zverené do osobnej starostlivosti otca prihliadnuť. V konaní však na návrh matky detí nariadil aj znalecké dokazovanie. Z jeho záveru vyplýva, že deti sú značne fixované na rodinné prostredie u otca, otca majú radi, vnímajú ho ako oporu, otcovo okolie a kontakty dlhodobo poznajú a akceptujú. Striedanie bydliska matky na ne môže chvíľkovo pôsobiť atraktívne, vnímajú však nestabilitu a dočasnosť matkinho bývania. Obidve dievčatá pozitívne reflektovali prenájom bytu matkou, ich postoj k striedavej osobnej starostlivosti to zásadne nezmenilo. Striedavú osobnú starostlivosť odmietajú. Chcú zostať u otca a s matkou sa chcú stretávať len zriedka, bez ohľadu na mimoškolské aktivity. Podľa odvolacieho súdu aj závery znaleckého posudku potvrdili prezentovaný názor detí a vyhodnotili dôvody vzniknutej situácie. Okresný súd aj napriek zisteniam znalkyne o skrytej manipulácii otcom detí za rozhodujúci považoval názor detí, ktorý je aj podľa odvolacieho súdu v súlade so záujmom detí. K poukazovaniu matky detí na to, že súd mal pozornosť venovať tomu, prečo u syna Z. striedavá starostlivosť prebieha, u dcér je však problém odvolací súd uvádza, že každé dieťaťa je individuálna ľudská bytosť. Zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nemusí byť preto vhodné pre každé dieťaťa. Ak dieťaťu preto doterajší stav neprospieva je dôvod na zmenu zverenia. K obave matky detí opatrovník detí vo vyjadrení správne poukázal na to, že realizáciou uloženého výchovného opatrenia bude zabezpečená obnova a ďalšie rozvíjanie jej vzťahu ako matky a maloletých detí do budúcna. Okrem toho aj prostredníctvom styku sa bude matka detí podieľať na výchove detí, v starostlivosti o ne i na budovaní citových a rodinných väzieb. Matka detí je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.
12. Výrokom II. a súvisiacim výrokom III. súdneho rozhodnutia okresný súd rozhodol, že matka je povinná prispievať na výživu maloletej O. výživným vo výške 120 eur mesačne a na výživu maloletej Z. výživným vo výške 100 eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletých detí počnúc dňom 01.06.2017 a zameškané výživné na maloleté deti nevzniklo. Pri úprave rozsahu vyživovacej povinnosti matky na maloleté deti okresný súd vychádzal zo zákonných kritérií, ktorými sú schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného a odôvodnené potreby maloletých detí (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 75 ods. 1 veta prvá a § 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine). Maloleté deti študujú obe na gymnáziu v E. (maloletá Z. 8 - ročné gymnázium), majú potreby primerané ich veku,
ich vývojovému štádiu a študijným požiadavkám (základné životné potreby - bývanie, strava, oblečenie, poplatky do školy, ako aj výdavky na voľnočasové aktivity). Príjmy rodičov sú takmer na rovnakej úrovni vo výške cca 800 eur mesačne v čistom. Podľa názoru súdu je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch matky prispievať na výživu detí v sume 120 eur mesačne na maloletú O. a 100 eur mesačne na maloletú Z., a to s prihliadnutím k výške jej príjmu ako aj výdavkov. Pokiaľ matka uvádzala výdavky na deti na školu, na benzín v súvislosti s vozením detí na vyšetrenia, na krúžky, tieto už súd nezohľadňoval, nakoľko v nadväznosti na zverenie detí do osobnej starostlivosti otca bude znášať tieto výdavky výlučne otec. Výdavky spojené s bývaním v 3-izbovom prenajatom byte boli zohľadnené v plnom rozsahu, keďže matka v záujme poskytovania starostlivosti a výchovy deťom si zabezpečila primerané bytové podmienky aj s prihliadnutím k úprave stretávania s deťmi a k trvaniu striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého Z.. Súd tiež poukázal na to, že obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému Z., ktorý je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, táto prebieha striedaním v týždňových intervaloch, pričom výživné v rozsudku súdu rodičom určené nebolo, teda matka znáša všetky výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletého počas pobytu u nej. Životná poistka, ktorú uhrádza matka vo výške 170 eur mesačne nie je nevyhnutným výdavkom. Taktiež ani splátka úveru vo výške 37,70 eur nebola zohľadnená ako nevyhnutný výdavok, keďže matka si podľa jej vlastného vyjadrenia úver brala za účelom zábezpeky pre byt v U., po skončení nájmu však zábezpeka matke mala byť vrátená, a teda malo dôjsť k splateniu úveru. Matka súdu neuviedla žiadne okolnosti, pre ktoré tento úver nevyplatila. Výživné súd určil počnúc dňom 01.06.2017, nakoľko výživné je splatné mesačne dopredu (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine) a prípade mesiaca jún 2017 dňom 15.05.2017. Nezistil zameškanú splátku výživného ani z vyjadrenia otca ani z vyjadrenia matky. Rozhodol preto že zameškané výživné na maloleté deti matke nevzniklo. Odvolací súd aj po preskúmaní napadnutého rozsudku ohľadom výrokov II. a III. mal za to, že okresný súd správne zistil skutočný stav, náležite vyhodnotil zákonné kritériá pre určenie výživného a správne právne posúdil aj jeho rozsah. S dôvodmi v tomto smere sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Na námietky matky detí v odvolaní neprihliadol. Zhodne s okresným súdom možno konštatovať, že s ohľadom na rozhodnutie, ktorým zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca nemohol zohľadňovať výdavky matky detí týkajúce sa odvozu detí na krúžky či sprevádzanie na lekárske vyšetrenie. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval výdavky detí spojené s ich vekom (dospievaním i vekom blízkym dospelosti), školskými povinnosťami, ktoré sú spojené s prípravou na budúce povolanie ako i mimoškolskými aktivitami. Určené výživné preto nepovažoval odvolací súd za neodôvodnené potrebám detí a premrštené.
13. Súd rozhodnutím upravil aj styk matky s maloletými deťmi (výrokom IV. a V.). Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že v záujme realizácie práva detí na osobnú starostlivosť aj zo strany matky a realizácie práva matky na osobnú starostlivosť o deti, upravil podrobne styk matky s deťmi v zmysle odporúčania znalkyne v rozsahu každý druhý víkend a dve popoludnia v bežnom týždni, ako aj v čase počas letných školských prázdnin. Poukázal aj na to, že s úpravou stretávania matky s deťmi tak ako je obsiahnutá vo výroku rozsudku vyjadrili obaja rodičia na pojednávaní svoj súhlas. Matka detí v odvolaní spochybňovala hlavne nevykonateľnosť výroku rozsudku okresného súdu ako i to, že úprava styku sa mala týkať aj ďalších sviatkov a prázdnin. Právo styku rodiča, ktorý nežije so svojím maloletým dieťaťom, patrí medzi základné rodičovské práva. Ani toto právo však nie je absolútne, treba ho posudzovať v každej veci individuálne na základe jednotlivých zistení a tieto posudzovať v prvom rade z pohľadu záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je pri rozhodovacej činnosti súdu v konaní o starostlivosti o maloleté deti prioritný. Neopomenuteľnými kritériami, podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje, sú okrem veku dieťaťa aj jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom a predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Súd musí vziať do úvahy školské a mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky dieťaťa, aby úprava styku negatívne nezasahovala do týchto povinností, ako aj záujmov. V súlade s čl. 31 Dohovoru o právach dieťaťa treba vziať do úvahy právo dieťaťa na odpočinok a voľný čas, na účasť na hre a oddychovej činnosti zodpovedajúcej jeho veku, ako aj slobodnú účasť na kultúrnom živote a umeleckej činnosti. Je dôležité zvážiť aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a pod. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu
rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Jednou zo základných predpokladov súdneho rozhodnutia je jeho vykonateľnosť, teda spôsobilosť rozhodnutia vymáhať súdnou cestou splnenie uloženej povinnosti ak k splneniu uloženej povinnosti nedôjde dobrovoľne. S ohľadom na uvedené aj podľa odvolacieho súdu rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku matky s maloletými deťmi nie je vykonateľný hlavne pokiaľ bola matka oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny týždeň 2 popoludnia počas pracovných dní v trvaní po 2,5 hodiny, pričom konkrétny termín stretnutia bude dohodnutý medzi matkou a maloletými deťmi za účasti otca maloletých detí v nedeľu predchádzajúceho kalendárneho týždňa do 12.00 hod. pri zohľadnení rozpisu služieb matky v jej zamestnaní, školských povinností a záujmových aktivít maloletých detí. Je nepresné a nejasné formulovanie takej úpravy styku keď nie je uvedený presný deň a čas. Okrem toho nie je vhodné, aby konkrétny čas bol predmetom dohody medzi matkou a maloletými deťmi za účasti otca maloletých detí. Na poukazovanie súdu na súhlas rodičov s takouto úpravou stretávania matky s deťmi odvolací súd neprihliadol lebo súčasťou rozsudku nebola dohoda rodičov ale rozhodol o úprave styku zo svojho autoritatívneho postavenia. Z toho dôvodu musel trvať na tom, aby bolo rozhodnutie vykonateľné a realizovateľné. Podľa názoru odvolacieho súdu je tiež v záujme maloletých detí, aby bol styk upravený v čo možno najširšom rozsahu s prihliadnutím na vek detí a zohľadňujúc vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta medzi deťmi a matkou. Vzhľadom na uvedené považoval za žiaduce upraviť styk nielen počas letných prázdnin, ale aj jarných prázdnin a hlavne vianočných sviatkov. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd námietky matky detí v tejto časti za dôvodné.
14. Súd rozhodnutím vo výroku VII. priznal PhDr. Marte Halašovej, PhD., znalkyni z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, za vyhotovenie znaleckého posudku celkovú odmenu vo výške 613,20 eur, ktorá bude uhradená z preddavkov zložených matkou na účet tunajšieho súdu pod položkou druh trov konania D14, položka registra D 6/2017 vo výške 150 eur, D14, položka registra D 10/2017 vo výške 150 eur, D14, položka registra D 16/2017 vo výške 150 eur a D14, položka registra D 22/2017 vo výške 150 eur a matku zaviazal zaplatiť znalkyni odmenu vo výške 13,20 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku (výrok VIII.). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách a náhradách výdavkov, náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (§ 1 písm. a/, § 5 písm. b/, § 3 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. a/, b/) a zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (§ 2 ods. 4) a z ust. § 244 a § 260 C. s. p. priznal znalkyni odmenu v sume 613,20 eur. Túto je povinná zaplatiť matka detí, ktorá vykonanie znaleckého dokazovania navrhla, súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo záverov písomného podaného znaleckého posudku, keď návrhu otca na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti, voči ktorému matka namietala, vyhovel. Odmena znalkyne bude hradená prostredníctvom učtárne súdu vo výške 600 eur zo zloženého preddavku matkou a vzhľadom na to, že súdom priznaná odmena znalca je vyššia ako zložený preddavok, súd zaviazal matku detí na zaplatenie doplatku odmeny znalca vo výške 13,20 eur. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu o povinnosti uložiť matke detí zložiť neuhradenú časť znalečného (časť, ktorá nebola pokrytá preddavkom uhradeným matkou detí) považujúc to za odôvodnené vzhľadom na navrhnutie dôkazu matkou detí, čo táto ani v odvolaní nepopiera, nepreukázané tvrdenia, vyhovenie návrhu otca detí v plnom rozsahu a teda spravodlivé.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., VI. a VIII. ako vecne správny potvrdil. Vo výrokoch IV., V. t.j. o úprave styku a súvisiacom výroku VII. t.j. výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie výsluchom maloletej O. a Z., ktoré majú právo vyjadriť svoj názor aj ohľadom stretávania sa s matkou detí lebo je to vec, ktorá sa ich týka. Okrem toho by mali aj konkrétne uviesť aké mimoškolské aktivity vykonávajú a v akom čase. Matke detí uloží predložiť rozpis služieb v zamestnaní. Zistené skutočnosti na strane maloletých detí a matky detí súd vyhodnotí a právne posúdi. Styk upraví styk tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé kedy má oprávnený rodič dieťa prevziať (presný čas a deň) a kde má dieťa vyzdvihnúť, kedy má oprávnený rodič dieťa odovzdať po skončení stretávania (presný čas a deň) a kde odovzdať po skončení stretávania. Svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 C. s. p. (s poukazom na § 34 C. m. p.). Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že zákon uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletými deťmi a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd.
V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.). Výrok IX. rozhodnutia okresného súdu zostal nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).