Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/197/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Michalkovou v spore žalobcu1/: S. B., L..: XX.XX.XXXX a žalobkyne 2/: S. B., L..: XX.XX.XXXX, obaja bytom J. XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Matúš Hrib - advokát, sídlo AK Bardejov, Na hradbách 5, proti žalovanému: S. G., L..: XX.XX.XXXX, J. J. XX, právne zastúpenému: JUDr. Stanislav Súlety - advokát, sídlo AK Bardejov, Nám. SNP 1, o určenie vlastníckeho práva vydržaním, takto

rozhodol:

W.. S. B., L..: XX.XX.XXXX S. S. B., L..: XX.XX.XXXX, obaja bytom J. XX sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely CKN č. XXX/X o výmere 115 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XX G. T..Ú.. J., vytvorenej geometrickým plánom č. 4/2015, ktorý vyhotovil Juraj Grega - GeoComp z 19.06.2015 v podiele 1/1.

II. Súd žalobcom spoločne a nerozdielne voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalovaný S. G. sa na podklade žaloby o odstránenie T. S. A. v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.: 8C/519/2000 domáhal, uloženia povinnosti žalobcom 1/ a 2/ (v tamtom konaní žalovaným 1/ a 2/), odstrániť na vlastné náklady K. T. S. K. A. s betónovým základom postavených na parcele žalovaného č. XXX E. T..Ú.. J., zapísaných na LV č. XX. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely č. XXX, pričom žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacej parcely č. XXX/X, zapísanej na LV č. X G. T..Ú.. J.. Ďalej uviedol, že žalobcovia postavili na hranici parciel č. XXX S. Č.. XXX/X K. T., ktorý v šírke asi 1,5 m zasahuje do parcely žalovaného č. XXX a tiež postavili K. A. s betónovým základom, ktorá celá zasahuje do parcely žalovaného č. XXX. Žalobcovia dňa 15.12.2015 podali vo veci vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva vydržaním.

2. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 19.júna 2013, č.k.: 8C/519/2000 - 137 žalobe o odstránenie T. S. A. vyhovel. Rozsudok odôvodnil tým, že z vypracovaného znaleckého posudku č. 18/2012 súdnym znalcom Jurajom Gregom vyplynulo, že nehnuteľnosti T. S. A., sa nachádzajú na parcele č. XXX, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaný S. G.. Na odvolanie Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 11.marca 2014, č.k.: 6Co/221/2013 - 173 rozsudok zrušil. V odôvodnení uviedol, že rozsudok súdu by mohol obstáť, iba ak by neboli splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva žalobcami alebo ich právnymi predchodcami. Ďalej uviedol, že údaj o vlastníctve evidovaný v katastri nie je nespochybniteľný. Vydržanie je typickým prípadom opaku formálne evidovaného stavu v katastri. Preto sa súd prvej inštancie musí zaoberať splnením podmienok vydržania, ktoré žalobcovia tvrdili.

3. Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.júna 2016, č.k.: 8C/519/2000

- 266 tak, že žalobu o M. T. S. A. zamietol. Vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva vydržaním

vylúčil na samostatné konanie (vedie sa pod sp.zn.: 3C/197/2016) a zároveň určil, že o trovách celého konania bude rozhodnuté v konaní o vzájomnej žalobe. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 11.08.2016. Bol odôvodnený tým, že znaleckým posudkom č. 18/2012 ustanovený znalec na základe šetrenia v operátoch katastra nehnuteľnosti a na základe šetrenia a merania na mieste samom zistil, že hranica medzi parcelou č. XXX a parcelou č. XXX/X v kat.úz. J. inak prebieha podľa zápisu v katastrálnej mape a iný je skutočný užívací stav. Sporné nehnuteľnosti kurín a udiareň pritom boli postavené na pozemku, ktorý je súčasťou parcely č. XXX a rozdiel v priebehu hranice podľa katastrálnej mapy v porovnaní s reálnym užívacím stavom, ktorý pretrváva od roku 1955, je neobvykle veľký. Súd v predposlednom odseku odôvodnenia uvádza, že účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať celú, zákonom predpísanú dobu potrebnú na vydržanie. Záverom uvádza, že s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia na strane odporcov (v tomto konaní žalobcov) je oprávnenosť a dobromyseľnosť držby spornej parcely, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol, odporcovia ako aj ich právni predchodcovia uvedenú parcelu riadne užívali v domnení, že je ich vlastníctvom.

4. Podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

5. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

6. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o nehnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

7. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

8. Podľa čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

9. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

10. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

12. Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

13. Podľa § 219 odsek 1 C.s.p., rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán i obsahom súdneho spisu vo veci vedenej pod sp.zn.: 8C/519/2000 a zistil, že nemožno rozhodnúť inak, ako (vzájomnej) žalobe vyhovieť.

15. Právoplatné súdne rozhodnutie zakladá stav právnej istoty, resp. odstraňuje stav právnej neistoty účastníkov konania, pričom dôsledok právoplatnosti súdneho rozhodnutia znamená, že rozhodnutie sa stáva pre účastníkov zásadne nezmeniteľným a záväzným; takéto rozhodnutie získava vynútiteľnosť a je aj pre súd záväzné. Právne vzťahy vyriešené právoplatným rozhodnutím je možno spochybniť len osobitne kvalifikovaným spôsobom - mimoriadnymi opravnými prostriedkami. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek „nové“ právne posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia vylúčené (neprípustné). Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonodarcom v citovanom ustanovení § 226 C.s.p. Súd v konaní o uloženie povinnosti odstrániť kurín a udiareň (sp.zn.: 8C/519/2000) žalobu zamietol na tom skutkovom základe, že žalovaní (v konaní o vzájomnej žalobe, žalobcovia) preukázali splnenie podmienok oprávnenosti i dobromyseľnosti držby spornej parcely. Užívali ju riadne v domnení, že je ich vlastníctvom, rovnako tak ju užívali aj ich právni predchodcovia. Spornou parcelou s ohľadom na vykonané dokazovanie je nesporne nehnuteľnosť žalovaného S. G., ktorú čiastočne podľa záverov znaleckého posudku č. 18/2012 užívali právni predchodcovia žalobcov i žalobcovia samotní, a na ktorej sú postavené T. S. A., ktorých odstránenie S. G. navrhoval. Spornou parcelou je novovytvorená parcela č. XXX/X o výmere 115 m2, ktorú geometrickým plánom č. 4/2015 vytvoril v rámci znaleckého dokazovania ustanovený znalec Juraj Grega. Vzájomnou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k nej, a to na základe vydržania. Keďže súd v rozsudku č.k.: 8C/519/2000 - 266 konštatoval, že podmienky pre vydržanie spornej parcely sú dané a z toho vyvodil ten právny záver, že žalobu o odstránenie T. S. A. zamietol (keďže boli postavené na parcele, ku ktorej žalobcom svedčí vlastníckeho právo), potom v konaní o vzájomnej žalobe nemožno rozhodnúť tak, že žalobcovia spornú nehnuteľnosť nevydržali, respektíve, že podmienky pre určenie vlastníckeho práva vydržaním splnené neboli. Súd žalobe musel vyhovieť a bez ďalšieho dokazovania vyvodiť, a to zároveň aj na podklade už skôr vykonaných dôkazov v konaní vedenom pod sp.zn.: 8C/519/2000, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XX pre kat.úz. J., ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 4/2015 v podiele 1/1.

16. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

a. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. Súd žalobcom 1/ a 2/ priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému, a to s ohľadom na celé konanie (8C/519/2000 i 3C/197/2016). V konaní 8C/519/2000 bol žalobca S. G. plne neúspešný, preto vo výsledku tamtoho konania nárok na trovy patrí žalovaným S. S. S. B.. V tomto konaní žalobcovia S. S. S. B. boli plne úspešní, preto i v tomto konaní im patrí nárok na trovy konania v rozsahu 100%, celkom v oboch konaniach 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,

f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.